Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

7.2.2017 o 16:22 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2017 9:04 - 9:11 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Dobré ráno, kolegovia, kolegyne. Dovoľte, aby som sa ospravedlnil a možno aj vysvetlil, prečo som prišiel trošku neskôr. Ono sa hovorí, že niekedy najväčšia bolesť je zrážka s hlúposťou a ja som dnes pochopil, že tá zrážka s hlúposťou kapitána Danka sa môže prejavovať aj v reálnom živote. Dnes som na vlastnom, na vlastnom sebe pochopil, že aké má úskalia rokovací poriadok, kde kapitán Danko, v podstate je známe, že sa bojí aj svojho vlastného tieňa a kvôli tomu do nového rokovacieho poriadku dal ustanovenie, že za predkladateľa môže vystúpiť len jeden z predkladateľov.
A ja za seba hovorím, áno, keď som začínal včera predkladať tento návrh zákona, všetci na klube, už asi ôsmi, deviati, chytili chrípku, postupne padali ako hrušky, a ja som si hovoril, že dobrý som, jednoducho nechytilo ma to. Dnes mám zimnicu, mám teplotu, hrdlo ma škriabe, najradšej by som tu nebol, ale kapitán Danko sa bojí vlastného tieňa. Dá, aby za predkladateľa mohol vystúpiť iba jeden človek, tak potom nakoniec som si povedal, že sem dôjdem. S prepáčením, idiot môže dať takéto niečo do rokovacieho poriadku. Komu by tým ublížil, ak by dnes niekto iný z mojich kolegov, ktorý predkladá tento návrh zákona, tu mohol dnes vystúpiť? Komu by tým ublížil? Bojí sa vlastného tieňa a spôsobuje toto. Vyštve vlaky, lebo sa mu nepáči žltá farba, potom rieši niečo s tým, urobíme, tak vymaľujeme tie žlté vlaky na červeno-bielo-modré a už sa budú ľudia mať lepšie.
K samotnému návrhu zákona. Návrh, ktorý predkladáme, je tak, ako som včera povedal, alternatíva alebo alternatívne riešenie alebo alternatívny návrh k tomu, čo ste schválili v prvom čítaní, a to je zákaz práce počas sviatkov. Keď schválite to, že bude, aj my sme to podporili v prvom kole, lebo chceme byť ústretoví a dupľom, ako keď prišli s tým návrhom nedele a sviatky, prišla Erika Jurinová, Erika, Anka Verešová, Erika, myslím Riško Vašečka, tak dobre, privlastnili ste si to, ako obyčajne, fajn, majte to, máte tú moc, ale vybrali ste si z toho to najhoršie možné riešenie. Zákaz práce počas sviatkov spôsobí, že budú roky podľa toho, ako vyjde kalendár, šesť až osem sviatkov ročne vyjde v strede týždňa takých, kedy okolité krajiny budú mať otvorené obchody a my ich budeme mať zatvorené. Nič iné sa nestane, že tých šesť až osem dní v roku ľudia, ktorí bývajú blízko hraníc, urobia hromadný exodus, lebo za ten jeden deň si neurobia predĺžený víkend, nepôjdu do Tatier na výlet. Jednoducho pôjdu za nákupmi do okolitých krajín. Takým spôsobom poškodíme ekonomike.
Preto predkladáme alternatívne riešenie, ktoré výrazne viacej pomôže ľuďom, ktorí pacujú v týchto obchodoch, výrazne viac pomôže cestovnému ruchu na Slovensku, výrazne viac pomôže tomu, aby rodiny mohli byť spolu. Náš návrh spočíva v tom, a chceme ho predkladať ako alternatívne, ho predkladáme k tomu vášmu, je ten, aby boli obchody zatvorené v nedeľu do poobedia. Navrhujeme do 16.00 hodiny. Samozrejme, ak by ste sa vedeli s tým stotožniť, s týmto riešením, aby sme tú nedeľu tak ako keby rozdelili medzi ľudí, ktorí chcú nakupovať a medzi ľuďmi, ktorí chcú byť s rodinou a chcú si trošku užiť ten rodinný život, tak keď by ste to posunuli na 14.00 hodinu, ako by ste uznali za vhodné, ale je to omnoho rozumnejšie riešenie v tom, za to, že budú obchody v nedeľu do poobedia zatvorené, nikto nebude utekať, hurá, lámať si nohy a utekať niekam do Poľska, do Rakúska alebo na Ukrajinu za nákupmi. Jednoducho tá rodina naozaj zostane spolu a využije si každý ten čas, ako uzná za vhodné, tí nákupovchtiví a trasúci sa za nákupmi o štvrtej hodine môžu stáť pred každým jedným nákupným centrom, otvorí sa brána, môžu si uspokojiť svoje nákupné potreby.
Jednoduchý návrh, veľmi stručnej, stručný návrh zákona, zmena Zákonníka práce. Myslíme si, že takýmto spôsobom práve by sme sa mohli približovať k tým vyspelým demokratickým krajinám na západe. Lebo keď si pozrieme fakty, tak tie tri kilometre ďalej do Rakúska, nikto sa s tým nepára. V nedeľu jednoducho obchody sú zavreté. My navrhujeme kompromis. Dobre, nech sa na tej nedeli, nech sú spokojní aj tí, ktorí to berú konzervatívnejšie, aj tí, ktorí to cítia trošku voľnomyšlienkarsky alebo liberálnejšie. Jedni aj druhí by boli spokojní, bola by to de facto taká noha vo dverách pri tej nedeli, aby sme videli, keď sa to osvedčí, vieme posunúť o dve hodiny neskôr alebo o dve hodiny skôr tak, aby sme našli tú rozumnú cestu. Každopádne z pohľadu zamestnancov v predajniach, ktorých sa to vlastne týka, tak je pri maloobchodnom predaji, tak je to pre nich určite lepšie z pohľadu počtu hodín, ktoré by sme im zabezpečili, aby mohli byť s rodinou. Takto im ideme zabezpečiť, aby boli podľa toho návrhu sviatkového 13 dní s rodinou a takto im vieme zabezpečiť, aby boli 50 nedieľ s rodinou, či už 6 hodín, 8 hodín, koľko by sa mu skrátila tá pracovná doba počas nedele. Každopádne je to pravidelne, čo je veľmi dôležité a je to cez víkend, ktorý je prioritne určený na oddych. Nie je to napríklad v strede týždňa.
Vážne, skúste sa zamyslieť nad iba jedným príkladom: 17. november, ktorý nebudú oslavovať žiadne okolité krajiny, nebudú mať štátny sviatok a 17. november alebo náš, ja neviem, 1. september, dobre, poviem príklad, 1. september, žiadna z okolitých krajín nebude mať 1. septembra štátny sviatok. Prvý september pripadne na stredu. Čo sa stane? V stredu. Ideme na výlet? No nejdeme na výlet, však to je jeden deň. Tak buď budeme leňošiť alebo ideme za nákupmi, ale keďže im zavreme slovenské obchody, ľudia pôjdu do zahraničia. Je to hlúposť, poškodíme obchody.
Preto navrhujeme zatvoriť nedeľu do skorého poobedia tak, aby, alebo v čase zároveň, kedy tí obchodníci majú najnižšie tržby. Vtedy, kedy im to najmenej uškodí a ľudia sa neuspokoja alebo nenahradia tú svoju nákupnú potrebu tým, že odídu do zahraničia. O ničom inom náš návrh zákona nie je. Bol by som veľmi rád, ak by ste ho dokázali podporiť a ak by ste sa naozaj k nemu správali z pohľadu ľudí alebo racionálne a nie politikárčili.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.2.2017 16:50 - 16:59 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Kolegovia, kolegyne dovoľte, aby som stručne predstavil a bližšie v rozprave, do ktorej sa hlásim, predstavil návrh zákona, ktorým by sme chceli uviesť problematiku takého honu za voľné nedele na pevnú pôdu. Plus-mínus začiatkom novembra moja kolegyňa Anka Verešová aj s Rišom Vašečkom, neviem, či vtedy bol aj niekto iný s nimi na tej tlačovke, upozornili na to, že slovenskí zamestnanci pracujú najviac zo všetkých zamestnancov v rámci Európskej únie v nedeľu. A myslím si, že na špičke sme aj pri sobotnej práci. Každopádne z 28 členských krajín slovenskí zamestnanci pracujú v nedeľu najviac a je to 21 % de facto pravidelne, 21 % slovenských zamestnancov pracuje v nedeľu. Na základe toho povedali, že by boli veľmi radi, ak by sa otvorila nejaká diskusia na túto tému a aby sme sa vydali cestou vyspelých krajín, keďže iba tu, myslím, sa nachádzame, koľko, možno 3 kilometre vzdušnou čiarou od Rakúska, kde keď prídete v nedeľu, tak si jednoducho nepípnete. Nemáte tam otvorené žiadne nákupné centrum a rodiny zrejme v tom čase sú trošku viacej spolu. Vyzývali k diskusii, dávali priestor alebo teda pozývali ostatných k diskusii. No len stalo sa to, čo sa stáva zvyčajne, že ľudia z vládnej strany, niektorej, si myšlienku osvoja a potom ju prezentujú ako svoju. A tak pán Podmanický a, neviem, s kým ďalším, sa tam podpísali viacerí, prišli s návrhom zákona, že tak dajme, lebo hovorili vlastne kolegovia o nedeli a sviatkoch, tak dajme tie sviatky.
A chceli by sme týmto návrhom zákona upozorniť na to, že keď sa vydáme cestou zákazu práce počas sviatkov a necháme voľné nedele, tak paradoxne tým ľuďom aj Slovensku viacej ublížime, ako pomôžeme. Ten základný argument je v tom, že keď si zoberiete, že keď schválime vlastne, čo ste schválili v prvom čítaní, alebo však aj my sme vás podporili v tomto, je to prvé čítanie a áno, sme za to, aby ľudia boli viacej doma, ale ak nastane ten stav, že napríklad 17. novembra bude streda, bude štvrtok, utorok a žiadna z okolitých krajín 17. novembra nebude mať sviatok, tak ľudia v strede týždňa si neurobia predĺžený víkend. Nepôjdu na výlet niekam do Tatier, jednoducho sa napríklad tu v Bratislave budú nudiť a vzhľadom na to, že všetky obchody budú zatvorené, tak 17. novembra nastane exodus Bratislavčanov v strede týždňa do Rakúska, do Maďarska, do Parndorfu za nákupmi. A zrejme toto sme nechceli dosiahnuť. A keď sme chceli naozaj pomôcť rodinám, aby mohli byť spolu, tak preto chceme predložiť alternatívne riešenia, naozaj v dobrom, nechceme teraz tu, sme opoziční poslanci a nemáme možnosť si ten návrh zákona prijať, ale chceme upozorniť naozaj na to, chceme ho ponúknuť ako alternatívne riešenie voči tomu, čo predkladáte vy, a ešte raz hovorím, v čom sme vás podporili, a to je zákaz práce počas sviatkov.
A ten náš alternatívny návrh spočíva v tom, že skúsme dať nohu do dverí, ale v nedeľu. Nechajme sviatky sviatkami, nech ten 17. november, keď bude v stredu, nech nám ľudia neutekajú do Rakúska, ale keď majú voľno, nech idú do slovenských obchodov. Predsa nechceme poškodiť obchodníkov ani ekonomiku. Ale skúsme zatvoriť obchody počas nedele, ale kompromisným spôsobom, aby aj tí ľudia, ktorí považujú pomaly možnosť nakupovať v nedeľu za nejaké základné ľudské právo, lebo si za tých 27 rokov po revolúcii na to zvykli, aby aj tí boli spokojní, ale aby boli spokojní aj tí, ktorí chcú byť spolu s rodinou. A preto v tomto a preto v tomto návrhu navrhujeme, aby sme v podstate zavreli obchody vtedy, kedy majú obchodníci najmenšie tržby, a to je v nedeľu do 16.00 hodiny. Inak povedané, zatvorené obchody boli pravidelne každú nedeľu do 16.00 hodiny. A to znamená, že rodiny, ktoré chcú byť spolu, môžu byť spolu, či to niekto chce využiť na spoločný obed, či niekto na to, že chce ísť do kostola, na to, že je v kostole. Keď niekto na leňošenie ako rodina, okej, nech leňošia. Keď niekto chce ísť možno na nejaký krátky výlet niekam do hôr, môžu ísť a po 16.00 hodine otvorené obchody normálne tak, ako sú ľudia zvyknutí. Tí, ktorí už sa budú triasť za päť minút štyri, že si musia ísť v nedeľu nakúpiť. Ponúkame jednoducho kompromisné riešenie pre aj konzervatívcov, aj liberálov, ale zároveň také, ktoré nepoškodí ekonomiku.
Lebo ešte raz vás chcem naozaj v dobrom upozorniť na to, že ak zavreme obchody počas sviatkov, vychádza to podľa toho, aký je to rok, ale vychádza to šesť až osem sviatkov, ktoré budú na Slovensku, zavreté obchody v čase, kedy všetky okolité krajiny budú mať otvorené obchody. Zároveň ten sviatok bude v strede týždňa, nič iné sa nestane, len ľudia na Kysuciach, na Orave, v Bardejove, v Starej Ľubovni, Svidník, Stropkov, všetko pôjde do Poľska, Snina, Humenné, Michalovce, Kráľovský Chlmec, Čierna nad Tisou pôjdu na Ukrajinu, celý juh pôjde do Maďarska, západ do Čiech a tuná niekde v okolí Bratislavy ľudia pôjdu do Rakúska za nákupmi. Ak schválime obchody zavreté v stredu počas sviatkov, aj teda hovorím, definitívne aj v druhom čítaní, tak stane sa táto vec, že šesť až osem dní v roku ľudia húfne pôjdu, tí, čo bývajú blízko pri hraniciach, sa budú v strede týždňa nudiť, budú utekať za nákupmi do okolitých krajín. Poškodíme obchodníkov, poškodíte si štátny rozpočet alebo si ho poškodíme, nikomu to jednoducho nepomôže.
Ak chceme pomôcť tým predavačkám v obchodoch, zavrime obchody v nedeľu čiastočne tak, aby v tú nedeľu tým pádom pravidelne, tie rodiny si mohli naplánovať to voľno, zavrime ich do tej šestnástej hodiny, keď poviete do štrnástej do štrnástej, keď do dvanástej, do dvanástej, vy to máte v rukách, ale je to bezbolestné riešenie, kedy ľudia kvôli tomu, že v nedeľu doobeda, alebo, povedzme, si do druhej do šestnástej hodiny, keď budú zavreté obchody, nebudú kvôli tomu utekať do Poľska rýchlo na nákupy, lebo sa im to neoplatí. Zobudí sa niekto o desiatej, niekto o ôsmej, niekto možno o dvanástej, dajú si nedeľný obed a čoskoro po nedeľnom obede, keď majú tú potrebu, alebo naozaj sú závisláci nejakí nákupní, idú do otvorených obchodov v nedeľu poobede. Je to lepšie riešenie pre ekonomiku, výrazne lepšie pre tých zamestnancov v obchodoch, lebo takýmto spôsobom, keď si vypočítame, či by to bolo osem hodín zavretý obchod, alebo šesť hodín, záleží od toho, kedy by sa ten obchod otváral v nedeľu alebo bežne otvára. Tak keď ušetríme tomu človeku alebo dáme mu k dispozícií voľno, tomu zamestnancovi v obchode, osem hodín krát päťdesiat nedieľ má 400 alebo má v podstate 50 dní ušetrených, voľných. Keby to bolo šesť hodín, že otvárajú neskôr alebo že by ste to skrátili, že by ľudia išli, že môcť si nakupovať už v nedeľu o druhej poobede, nie o šestnástej, tak možno by to bolo 35 dní ušetrených.
Tým, čo navrhujete, je síce, že získajú trinásť sviatkov, ale zároveň ten obchod, v ktorom ten zamestnanec bude robiť, stratí tržby, čiže nakoniec možno ten zamestnanec na to doplatí, možno nižšou výplatou, lebo jednoducho ten obchodník počas šiestich až ôsmich dní počas roka bude vystavený tomu, že jeho zákazníci budú kupovať v zahraničí a nie nie u neho.
Čiže ponúkame v tomto návrhu alternatívne riešenie, ktoré by malo zabezpečiť to, aby sme, aby jak sa hovorí, že zostala aj ovca celá, aj vlk bol sýty. Aby aj liberáli boli spokojní, aj konzervatívci. A aby sme hlavne nepoškodili ekonomike, nepoškodili príjmu štátneho rozpočtu, kedy nám ľudia budú odchádzať do zahraničia za nákupmi iba preto, lebo sme im dali sviatok do stredu týždňa, zatvorené obchody, nemajú čo robiť, tak utekajú do Rakúska, do Poľska, na Ukrajinu, do Čiech alebo do Rakúska. Viac asi po hlasovaní.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.2.2017 16:44 - 16:49 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Mám záverečné slovo k téme gastrolístkov alebo teda nahradenie gastrolístkov za peniaze. Tak prepáčte mi to prerušenie. Len trošku, aby som teda oprášil, navrhujeme, aby sme zastavili nemorálny biznis, nemorálne zdieranie zamestnancov, ktorí dnes dostávajú gastrolístky, kde z každého gastrolístka v podstate platia gastrolístkovej firme alebo mohli by mať o to väčší obed alebo o to viac by im zostalo, im platia 6-percentnú maržu. To znamená, pri 4 eurách priemerného gastrolístka je to približne 24, 25 centov z jedného gastrolístka, končí vo vreckách pijavíc, ktoré sa priživujú na vydávaní papierikov, ktoré nahradzujú menu vo vrecku.
V rozprave teda zaznelo, bola rozprava nad moje očakávania celkom bohatá. Zo strany publika na pravej strane alebo zúčastnených zazneli argumenty, na ľavej strane zazneli také mantry, bohužiaľ, znova tie mantry typu, že keď ľudia nebudú mať stravenky v peňaženke, tak sa zabudnú stravovať. Inak povedané, jednoducho ľudia cítia hlad iba vtedy, keď majú gastráč, keď tam majú v peňaženke peniaze alebo majú peniaze na účte, tak vtedy by za chvíľočku pomreli a necítili by hlad. Je to rovnako teda bláznivý argument, ako keby sme tvrdili, že ľudia budú dýchať vzduch iba vtedy, kedy im to dovolíme a keď im dáme nejaký lístok do peňaženky.
Je čas, aby sme tento nemorálny biznis na úkor zamestnancov, zamestnávateľov a reštaurácií ukončili. Nie je pravdivý ani argument, čo tu pán Bublavý zo SMER-u použil, že tie reštaurácie, oni si prajú, aby tie gastrolístky naďalej boli, lebo potom určite ľudia prestanú chodiť do reštaurácii. To je len obdoba toho prvého kľúčového akože argumentu, že ľudia vlastne potom sa nebudú stravovať, ak nebudú mať gastrolístky. Nie, práveže reštaurácie sú vo veľkom za, nie je cítiť žiaden hlas zo strany reštaurácií, že by bojovali za zachovanie gastrolístkov.
Keď tu niečo bolo vidieť, áno, boli tu aj protesty a keď ste sa opýtali tých ľudí s transparentami jak z jednej tlačiarne všetky vytlačené, bolo tu možno 200 ľudí naposledy, pred pol rokom, trištvrte rokom, keď sme to predkladali. Aj pred dvomi rokmi, aj pred piatimi rokmi, vždy to boli iba zamestnanci zo stravovacích spoločností. Samozrejme, jednoducho keď majú na ružiach ustlaté, majú chránený biznis, popri tom si uzatvárajú kartely, kde sa dohodnú čo, kde, ako, voči ktorým tým obchodom postupovať, od koho koľko si zoberú percentá, aby si nepreberali zákazníkov a podobne, čiže čistý kartel. Čistý usvedčený kartel, ktorý, bohužiaľ, MOST – HÍD následne zabezpečil, aby nebol potrestaný na Protimonopolnom úrade. Niečo, čo by tu existovať nemalo. Pijavica na úkor každého jedného poctivého zamestnanca, zamestnávateľa aj reštaurácie.
Boli by sme veľmi radi, aby ste konečne začali hľadať a hľadieť záujem ľudí a nie záujem svoj, záujem vašich sponzorov, vašich majiteľov a predsedov vašich politických strán. Veľmi by sme boli radi, aby pri stláčaní tlačítka práve o tomto návrhu ste rozmýšľali, že či pomôžete ľuďom, alebo pomôžete kapitánovi Dankovi, plukovníkovi Ficovi alebo Bélovi Bugárovi, ktorý nám ešte svoju vojenskú hodnosť neprezradil.
To, čo ste vyviedli ľuďom pri energiách, bolo nemorálne, asociálne, protirodinné. A hanba vám! Dnes sme zverejňovali, že pri priemernej rodine ste chceli potajme v podstate zvýšiť si cez nejaký fixný poplatok cenu za vodu o 6, 7 percent. Pri najchudobnejších rodinách o 92 až 98 percent. A tým najbohatším ste chceli zlacniť vodu o mínus 6 percent. Obdobné zverstvá ste páchali pri elektrine, plyne aj kúrení. Dnes si hlasovaním pri tomto zákone môžete čiastočne vylepšiť kredit u ľudí, ktorí od vás očakávajú, že budete hájiť ich záujmy a že budete hlasovať za ľudí. Týmto hlasovaním môžete každému zamestnancovi, ktorý dnes dostáva stravné lístky, dať do jeho rodinného rozpočtu 60 eur ročne. Pre vás to je možno malý peniaz, možno na kávu, možno na zasmiatie, pre mnohé rodiny, ktoré buď nemajú prácu, alebo teda gastrolístky keď majú, tak asi prácu majú, keď jeden človek robí za minimálnu mzdu, možno dvaja ľudia robia za minimálnu mzdu, pri takýchto ľuďoch, ktorí prežívajú z ruky do úst, aj tých 60 eur ročne je obrovský peniaz. Dnes sa ukáže, že či hájite záujem ľudí, alebo záujem svoj, svojich sponzorov a svojich predsedov vašich politických strán.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2017 16:41 - 16:42 hod.

Matovič Igor
Pán kolega Baránik, tvrdenie, že kandidátka za sudkyňu, disciplinárnu sudkyňu je členkou sudcovskej mafie, je natoľko závažné, že by som v tejto situácii naozaj očakával vystúpenie pána Glváča, ktorý túto pani navrhuje. A som teraz veľmi zvedavý, že či aj koaličných poslancov bude zaujímať nejaké podozrenie alebo podozrenia, ktoré ste tu vyslovili, a budú si ich preverovať alebo pôjdu iba slepo hlasovať, zakrúžkujú tak, ako im povedia.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.2.2017 16:22 - 16:33 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Kolegovia, kolegyne, celkom zaujímavá rozprava a chcel by som teda sa vrátiť k niektorým faktom, ktoré zazneli. Áno, ja som vo svojom vystúpení nespomenul napríklad kartel, ktorý odhalil Protimonopolný úrad, a to bolo veľmi závažné zistenie. Kedy Protimonopolný úrad v podstate usvedčil nieže dvoch, troch, štyroch4 hráčov z desiatich, pätnástich, dvadsiatich, že si vytvorili nejaký kartel medzi sebou. Inak povedané, teda dohodu, ako okradnúť zákazníkov. Ale oni si ju vytvorili v podstate všetci hráči, ktorí na trhu pôsobia. Čiže CHEQUE DEJENUER, ktorý sa medzičasom volá ABB Slovensko, DOXX, Vaše Slovensko a bývalý názov ACCORD Slovensko, teraz sa to volá Edenred. Tieto štyri firmy si mali medzi sebou vytvoriť dohodu, kde si rozdelili trh v tom duchu, keďže od tých malých prevádzok, od reštaurácií sú schopní získať 6-percentnú maržu a od Lidlu 1 percento, tak si povedali, že nebudú príliš ústretoví pre obchodné reťazce a s každým tým obchodným reťazcom sa dohodne iba nejaká dvojica z týchto stravovacích spoločností. Inak povedané, že keď ten človek nebude mať možnosť minúť tie peniaze v tom obchodnom reťazci s maržou jedno percento, to tak sa spoliehali, že tak minie to niekde v reštaurácii s maržou 6 percent. Čistý podvod na ľuďoch.
Toto odhalil Protimonopolný úrad, len potom následne keď si prečítate článok zo 14. septembra 2016, tak nadpis v Trende je jednoznačný: Nominanti MOST – HÍD hamujú bič na karteli. Jednoducho MOST – HÍD, ako verný to príslušník zlodejskej trojky, ktorá nám vládne, dostal zrejme za úlohu: pozor, pozor, nejako tam nám v tom Protimonopolnom úrade idú po krku; Béla, máš tam svojho šéfa Menyharta, máš tam človeka, ktorý má na starosti to kartelové oddelenie, skús s tým spraviť nejaký poriadok. Poriadok sa spravil, ľudia poctiví, ktorí makali, tam išli po krku kartelom, boli odídení. Jednoducho dobrovoľne to vzdali, lebo videli, že keď im niekto prezradí akciu, že idú robiť záťah do firmy, tak nemá to zrejme zmysel e ešte im v podstate aj za to vynadá, že taký zásah do nejakej firmy išli robiť. Takže nechce sa mi čítať celý článok, hovorím, je to článok zo 14. septembra 2016, titulok jednoznačný – Nominanti MOST – HÍD hamujú bič na karteli, z ktorého vyplýva to, že odvtedy, ako MOST – HÍD teda zobral pod patronát Protimonopolný úrad, už sa po krku gastrolístkovým zlodejom nepôjde, lebo majú ochrancu. Koho to? No Bélu Bugára.
Takže k ľuďom, ktorí doteraz chránili zlodejstvo na zamestnancoch, kedy len jednému zamestnancovi, ktorý v priebehu roka dostáva gastrolístky v priemernej hodnote plus-mínus, povedzme si, 4 eurá, pri 6-percentnej marži, to znamená, pri 250 dňoch krát 4 eurá, dúfam, že vieme počítať, tisíc eur, 6-percentná marža 60 eur. Čiže keď doteraz týchto zlodejov, pijavice, ktoré sú prisaté na zamestnancoch všetkých, ktorí dostávajú stravné lístky, na zamestnávateľoch, ktorí im tie stravné lístky majú vyplácať, a na reštauráciách, ktoré musia platiť výpalné pijaviciam, tak keď doteraz tieto pijavice ochraňovala strana SMER, vraj sociálna demokracia, keď v minulosti, a verím, že aj dnes, tieto pijavice ochraňujú verní to Slotovi poskokovia a pohrobkovia zo SNS, tak k týmto ochrancom pijavíc pribudla aj strana MOST – HÍD, ktorá veľmi rýchlo dala po krku poctivým ľuďom v Protimonopolnom úrade, ktorí po krku týmto pijaviciam išli. Ďakujem veľmi pekne za takýto skorumpovaný, zlodejský trojkartel, ktorý nám tu vládne, ktorý ochraňuje tých, ktorí okrádajú poctivých zamestnancov, poctivých zamestnávateľov a reštaurácie, ktoré musia len držať hubu a krok.
Argumenty, v úvodzovkách, ktoré tu zo strany poslancov za SMER a hlavne od Duška Bublavého, ktorému to píšu do počítača, lebo, no, nebudem komentovať ďalej, ale aby prečítal, tak zazneli naozaj veľmi, veľmi kľúčové. Tí ľudia sa nebudú stravovať, tie stravné lístky sú určené na to, aby sa ľudia stravovali v reštauráciách. On, chudák, nedopočul sa, že ďalšie tri vety neskôr povedal, že on vlastne tie stravné lístky doma míňa na nákupy v obchode a teda nestravuje sa za ne v reštauráciách. Trošku sa, sám seba usvedčil. Ale to potom tak vyzerá, že keď niečo niekomu napíšu do počítača, niečo hovorí z vlastnej hlavy, potom ten súzvuk myšlienok niekedy nenastáva. Ale potom už argumenty, ktoré teda neviem, či čítal alebo boli z vlastnej hlavy, že vlastne gastrolístkami bránime alkoholizmu de facto, lebo ľudia si potom nekúpia pálenku alebo nekúpia si cigarety alebo neminú to v automatoch, lebo za gastrolístky si ľudia kúpia iba potraviny, tak to už teda boli myšlienky hodné kapitána Danka.
Ako dnes môže niekto tvrdiť takú hlúposť, že alkoholik, ktorý teda, ak by teda dostal gastrolístok, že si ho nemôže od prvého kolegu vymeniť za peniaze a že naozaj, že ten alkoholik dostane tú stravenku, zrejme ju tuto niekde prinitujú na hlavu, s tou príde do obchodu, naskenujú a vlastne to on nemôže vymeniť za peniaze, on naozaj iba za to dostane to jedlo. Je to maximálna hlúposť, je to podceňovanie, jak to niekto povedal, že robenie ovcí z vašich voličov. Ja som povedal, že húpacích koníkov robíte z vašich voličov, robíte nesvojprávne individuá, ktoré nevedia rozmýšľať, ktoré sa nevedia rozhodnúť, ktoré dostanú hlad iba vtedy, keď im vy dáte lístok.
Jojo Viskupič tu použil krásny príklad, že by ste mohli zaviesť aj nejaké drinkáče na drink, však teda, aby teda ľudia, však nepôjdu predsa na drink iba vtedy, keď budú mať ten lístok. Však to nie je o tom, že mám chuť ísť s niekým si sadnúť a dám si vtedy frťana. To nie, to až vtedy, keď im SMER s MOST-om – HÍD a so SNS dajú drinkáč, tak vtedy pôjdu večer na drink. Navrhol cigáče, najprv som rozmýšľal, čo to hovorí, ale dobre, pochopil som, cigáče sú na cigy. Čiže akože áno, fajčiar zrejme ten si bude chcieť zafajčiť iba vtedy, keď mu SMER, SNS a MOST – HÍD doprajú teda ten jeden cigáč do peňaženky a vtedy až získa chuť na ten nikotín. Počúvate sa, prosím vás? Tie absurdnosti. Ja viem, že hlúposť je chytľavá. Ale nemuseli by ste sa veľmi takto rýchlo učiť od našeho pána predsedu Národnej rady. Toto sa tak obludné bludy, čo tu trepete, s prepáčením. Ľudia sú hladní vtedy, kedy majú gastráč? Ľudia necítia hlad, keď tam majú peniaze v tej peňaženke? Počúvate sa, prosím vás, čo rozprávate? Príklad drinkáča, cigáča, možno niekto tu hovoril, že ošatné by mali dostať, neviem, Ďuro Droba alebo kto. Takisto možno nejaký kináč do kina, lístok, lebo vtedy asi bude chcieť ísť do kina iba, keď bude mať ten lístok váš.
Ale omnoho lepší príklad a myslím si, že výstižnejší na tú obludnosť, ktorú tu používate ako zásadný argument, je, že by ste dávali ľuďom vzducháče. Lebo do kina, áno, nie každý musí ísť, dať si drink, nie každý. Holý môže behať po ulici, nie každý sa musí, okej, beriem, nemusí sa obliecť, necíti tú potrebu. Cigaretu tak isto, nie každý fajčí, ale dýchať vzduch zrejme musí každý. Tak isto každý musí jesť. A na tomto to asi najskorej teda pochopíte, keď to nedokážete pochopiť pri tom, že čo rozprávate, akú hlúposť, že tvrdiť, že ľudia budú hladní iba vtedy, keď im dáte gastrolístkový lístok, je to isté, že ľudia budú dýchať iba vtedy, keď im dáte lístok na dýchanie. Naozaj, toto sú myšlienky hodné kapitána Danka. Ale ja naozaj vás prosím, spravujete štát, ste zodpovední za 5,4 milióna ľudí na Slovensku, nerobte z ľudí teľce, nerobte z ľudí idiotov, ktorí sú nesvojprávni rozmýšľať a ktorí sú na vás až tak závislí, že na váš príkaz sú hladní.
Som rád, že máte aspoň sklonené hlavy, že sa asi hanbíte za hlúposti, ktoré vás sem poslali obhajovať, a zrejme, keďže sú tam, jaj, pardon, nie sú možné faktické, tak to, zase mi to odpustite, ale veľmi ma mrzí táto argumentácia, ktorú teda predvádzate.
Keď tu niekto hovoril a spochybňoval maržu, že tieto firmy gastrolístkov majú maržu 34 %, ja by som upriamil pozornosť na to, že nehovorme, prosím vás, o marži, lebo to je, ako keby sa bavíme o marži pri gastrolískových firmách, to ako keby sa bavíme o marži mafie na Sicílii, lebo to je to isté. Jednoducho to je niečo, čo do toho štátu nepatrí, niečo, nejaký vred, nejaká pijavica, kde nie je na mieste teraz posudzovať maržu tých firiem a tváriť sa, že či 34. Kebyže 20, tak poviem, že okej. Nie, pri týchto firmách musíme brať kvázi za maržu plnú ich tržbu. Celé ich tržby je de facto marža, to je niečo, čo zoberú ľuďom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, môžem sa vás opýtať, či ešte budete dlho, lebo sme si odsúhlasili, že od pol piatej prerokujeme ďalší bod, lebo to môžme potom prerušiť. Ako chcete.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Dve minúty. Alebo potom teda prerušme, okej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2017 16:20 - 16:21 hod.

Grendel Gábor
Ďakujem za slovo. Myslím, že v tejto rozprave naozaj zazneli úplne všetky argumenty za zrušenie, ktoré existujú. Naopak, proti nezaznel žiaden. A ja by som navrhoval možno takúto vec pre zástancov gastrolístkov v tejto sále, tak uzákoňme to, že paušálne náhrady pre tých poslancov, ktorí sú zástancami gastrolístkov, budú vyplácané v gastráčoch. Čo by ste na to povedali?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2017 16:05 - 16:11 hod.

Sopko Miroslav Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, poslanci, hostia. Dovoľte mi, aj mne krátko vystúpiť k tomuto nášmu návrhu zákona a v úvode mi dovoľte konštatovať a možno aj upresniť, o čo vlastne sa tu snažíme v diskusii. Aké myšlienky rozvinúť, alebo čo mňa osobne trošku zaráža, je, veď tento návrh nejde konkrétne gastrolístky, stravné lístky rušiť. Tento návrh zákona, ako citujem z dôvodovej správy, "cieľom predkladaného návrhu zákona je poskytnúť zamestnávateľovi aj zamestnancovi možnosť rozhodnúť sa..." A tam ďalej dôvodová správa pokračuje "rozhodnúť sa". Nechcem zachádzať až k Immanuelovi Kantovi a jeho pojednaní o tom, čo je skutočná sloboda. Sloboda voľby, výberu. To je to, čo by v tejto spoločnosti, alebo nám všetkým by malo ísť, aby naozaj sme viedli ľudí k tomu, aby si vedeli vybrať.
A, bohužiaľ, boli tu spomenuté aj príklady zo života, aj ked to priamo nesúvisí možno konkrétne s naším návrhom. Uvediem jeden príklad, ktorý ukazuje na to, ako to dopadne, ked chceme ľudom nariaďovať, ako sa majú napríklad stravovať. Lebo nemožnosť dobrovoľne si vybrať medzi gastrolístkami a finančnou hotovosťou môže mať za následok aj také veci, že napríklad niektorí zamestnanci v školstve, v školskej jedálni, ktorí na základe svojich zdravotných problémov sa nemôžu v danej jedálni stravovať, museli absolvovať vyšetrenia na gastroenterológii a udržať od lekára potvrdenie o zdravotných problémoch. A to všetko len preto, aby sa mohli daným gastráčom vyhnúť a mohli sa stravovať aj v iných zariadeniach.
Ďalší príklad z praxe môže byť o tom, v prípade, že škola má nejaké detašované pracovisko a napriek tomu, že je a má vlastnú školskú jedáleň, jej zamestnanci pracujú na tom detašovanom pracovisku, nedá sa jednoducho. Po dohode mohlo by byť aj vedenie ústretové, ale pokiaľ spĺňa tú podmienku, že má tu jedáleň, tak je v tom problém.
Totiž najrozšírenejšou chybou uvažovania ľudí o týchto poukážkach spočíva v tom, že ľudia si fakt myslia, že stravenky alebo príspevok na stravu v jedálni je niečo, čo dostávame od našeho zamestnávateľa ako nejaký bonus. To však nie je pravda. Príspevok na stravu od zamestnávateľa je povinný a zvyšok sa strháva potom z výplaty, časť na sociálny fond a zvyšok priamo. Na internete je dnes už množstvo štúdií aj prepočtov od mnohých analytikov, ktorí poukazujú na to, ako to by vyzerali pri zachovaní súčasného stavu a ako by to bolo, ak by sme dokázali fungovať bez tohto systému. V každom z týchto modelov, ktorý som videl, to vychádzalo na to, že tých peňazí ľudia dostanú reálne viac. Budú mať prostriedky na to, aby si mohli sami vybrať. To, čo som povedal v úvode, v tom spočíva aj základ slobody, vedieť si vybrať, rozhodnúť sa medzi možnosťami, ktoré mám.
Veď napokon nikto na ničom nestratí, ak dostanú tú hotovosť. Jediný problém tu nastane, bohužiaľ, v tom, že sa to dotkne vydavateľov týchto stravných lístkov, emitentov, ako sa tu uviedlo. Hádam mi tu nechce nikto nahovoriť, že potom tento systém funguje tu iba hlavne kvôli nim. Pretože potom by to bolo veľmi zlé, ak by sme pripustili, že sme, alebo udržiavame pri živote systém, o ktorom, ako tu už bolo spomínané, bolo vydané rozhodnutie Protimonopolného úradu, kde sa, ináč to bolo 25. februára minulého roku, kedy sa uvádza, že "došlo k dokázateľnej dohode medzi dvoma kartelovým emitentmi" a dokonca sa v stanovisku píše, že "v tomto prípade zlyhávala ako hospodárska súťaž", čo je veľmi vážna vec, ak sa niečo takéto deje. A v nadväznosti na to, nebolo to ešte dnes spomenuté, Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky 3. marca minulého roku vydal oficiálne stanovisko, ktorým žiadal ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby prijalo riešenie, a citujem priamo z ich stanoviska, o ktorom neviem, ako vôbec naňho ministerstvo zareagovalo, "aby boli prijaté nevyhnutné zákonné zmeny, ktoré povedú k dobrovoľnosti využívania stravných lístkov".
Myslím si, že ide tu hlavne o to, aby sme si všetci odpovedali na základnú otázku, ktoré riešenie je pre obyvateľov tejto krajiny najlepšie. A myslím si, že tu môžem vyhlásiť, že ak by sme toto riešenie prijali, zaručene nikto by nemal problém s hladom a nikto by nebol ohrozený na živote.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2017 16:04 - 16:04 hod.

Matovič Igor
Ďakujem veľmi pekne za kultivované vystúpenie, odborné, plné argumentov, len, bohužiaľ, z druhej strany sa ozýva jak z dutého suda, takže žiadna nejaká konštruktívna replika k tomu. Takže každopádne ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2017 15:56 - 16:03 hod.

Krajčí Marek Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia. Zvádzame tu teraz urputnú diskusiu o gastrolístkoch, prečo ich vlastne máme, na čo je dobrý tento biznis. Možno pre nezainteresovaného človeka by sa to zdala nevinná vec. Avšak keď sa nad týmto biznisom dobre zamyslíme, zistíme, že on má naozaj značný dopad aj na bežných ľudí. Hovorili sme tu o tom, že deformuje podnikateľské prostredie. Ja by som chcel dokonca vám poukázať, že dokonca má dopad na ceny potravín v obchodoch. Má dopad na mzdy v reštauráciách, v niektorých potravinárskych podnikoch a obchodných reťazcoch a tento dopad je práve definovaný absolútne neopodstatnenou maržou, na ktorú na tomto biznise majú niektoré vyvolené firmy. Finstat udáva, že priemerná zisková marža je neuveriteľných 34,5 percenta V tomto tieto firmy prekonávajú aj telekomunikácie, alebo firmy v IT biznise.
Stravné lístky už dávno neslúžia na pôvodne deklarovaný cieľ zabezpečiť zamestnancom teplý obed. Stala sa z nich naozaj už len príťaž, ktorá komplikuje život všetkým, od zamestnancov, zamestnávateľov, reštaurácií, dodávateľov až po obchodné reťazce. Naozaj jediný, komu tento systém vyhovuje, sú práve tieto firmy, ktoré lístky vydávajú, a pravdepodobne tým, ktorí za nimi stoja.
Na podnikanie týchto firiem si už posvietil aj Protimonopolný úrad, ako spomenul kolega Viskupič, ktorým za kartelovú dohodu vyrubil pokutu takmer 3 mil. eur, proti ktorej sa firme odvolali. To, čo tu, častokrát tu bola spomenutá marža 2 až 6 percent. Ja by som chcel len pripomenúť, že to sú súčasné čísla, avšak v minulosti tie marže boli ďaleko vyššie. Protimonopolný úrad na základe údajov od jednotlivých firiem porovnával výšku provízie v rokoch 2011 až 2014. Kým v prípade obchodných reťazcov sa maximálna výška pohybovala tesne nad 5,5 %, v prípade reštaurácií to v niektorých prípadoch bolo aj v desiatkach percent. To konštatuje Protimonopolný úrad.
Takže položme si otázku: Oceňujú zamestnanci gastrolístky? Ja myslím, že každý zamestnanec by ocenil, keby dostal sumu gastrolístku v hotovosti. Hlavný argument ministra práce je, aby sme zabezpečili pracujúcim ľudom teplú stravu. Z môjho pohľadu je však bezpredmetný. Podľa prieskumu asociácie emitentov túto možnosť využíva iba tretina ľudí. Zároveň viac ako 70 % ľudí využívajúcich poukážky nechodí na obed každý deň. Väčšina pracujúcich za gastrolístky nakupuje potraviny v obchodoch.
Zamestnávatelia. Myslím, že každý zamestnávateľ by ocenil, keby mu ubudla administratíva, ale aj finančná záťaž pri spracovaní gastrolístkov a tak isto aj ich nákupe. Avšak samozrejme emitenti gastrolístkov sú veľmi radi, pokiaľ zamestnávatelia gastrolístky distribuujú do obehu, a preto sú ochotní ísť až na úplne minimálne percentá poplatkov práve pri ich predaji. Na druhej strane zákon žiadnym spôsobom nereguluje, koľko percent si spoločnosť, ktorá emituje gastrolístky, môže pri spätnom odkúpe týchto poukážok inkasovať od dodávateľov.
Takisto reštaurácie. Pre reštaurácie je prijímanie gastrolístkov veľmi nevýhodné. Mohol by niekto argumentovať, že vďaka gastrolístkom majú lepší obrat, lepší biznis? Ja si myslím, že je to veľmi ťažko predstaviteľné a najmä keď naozaj mnohé reštaurácie sa snažia vtesnať do ceny gastrolístku a potom to jedlo, musím povedať ako lekár, nestojí za veľa. Firmy totiž zarábajú najviac na výmene gastrolístkov za hotovosť a pri tejto transakcii sa práve v reštauráciách účtuje tento poplatok v nezanedbateľných percentách.
Čo teda robia majitelia reštaurácie a gastroslužieb? No síce v rozpore s dohodou, ale v rámci svojich možností svojimi poukážkami vybranými od svojich klientov platia práve v obchodných reťazcoch, či už od svojich dodávateľov, ktorí akceptujú gastrolístky. A tým pádom sa nám to vlastne dostáva na to samotné gro. Vlastne väčšina tých lístkov sa dostáva do obchodov, ktoré predávajú potraviny, a teda obchodníci, keďže naozaj nejde o zanedbateľnú časť trhu, sú na jednej strane nútení gastrolístky prijímať, pretože by stratili veľké percento ľudí, ktorí týmito gastrolístkami chce platiť, a na druhej strane musia zdvihnúť ceny v podstate potravín, nakoľko musia preplácať firmám, ktoré emitujú tieto gastrolístky, ich provízie. Zaplatíme to teda všetci na potravinách.
Obchodné reťazce deklarujú, poplatky a náklady spojené s gastrolístkami sú približne 5-násobne vyššie ako pri platobných kartách a 30-násobne vyššie ako pri spracovaní hotovosti. Týmto pádom tieto obchody musia modifikovať svoje ceny. A doplácame, ako som povedal pred chvíľkou, na to všetci a to horšou cenou potravín.
Zaujímavá bola nedávna analýza Eurostatu z 27. januára. Porovnával ceny potravín v roku 2015 a treba povedať, že s našimi susedmi Slovensko neobstálo najlepšie. Keď si predstavíme nákup potravín, za ktoré by sme priemerne zaplatili v Európskej únii 100 eur, tak v Poľsku za takýto košík spotrebitelia zaplatia 63 eur, v Česku a v Maďarsku ušetria v porovnaní so Slovenskom 9 eur. Na Slovensku košík takýchto potravín stojí 87 eur. Samozrejme, nie je to spôsobené len gastrolístkami, ale určite aj.
Ďalší fakt, čo som hovoril, že gastrolístky škodia dokonca samotným zamestnancom. Napríklad zamestnávateľ Ryba Košice vyčíslil mesačné náklady spojené s objemom stravovacích poukážok na 10-tisíc eur. On taktiež akceptuje gastropoukážky od svojich odberateľov. Ak by mu odpadli všetky náklady spojené s gastrolístkami, mohol by zvýšiť mzdy vo svojej firme v priemere o 30 eur na zamestnanca.
Od pádu vlády Ivety Radičovej narazil každý zámer na zrušenie alebo zdobrovolnenie gastrolístkov na odmietavé stanovisko strany SMER – SD. Nádejou by sa však mohlo zdať, že vo februárovej ankete Denníka N pred voľbami Béla Bugár aj Radoslav Procházka zhodne tvrdili, že gastrolístky buď zrušia, alebo dajú zamestnancom aspoň možnosť výberu. Tak verím, že teraz je tu priestor dodržať svoje slovo a ukázať svoj charakter. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2017 15:53 - 15:54 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem. Dušan, netreba zavádzať ľudí. Ja si pamätám tvoj očný kontakt, keď sme sa cez hentie dvere vracali, keď sme povedali, že nepodporíme Mihálov Zákonník práce, ak nezrušia gastrolístky, a pán poslanec Hrušovský, myslím, tu takto šaškoval s kartou, že zrovna mu to tam nevyšlo a ten jeden hlas chýbal. Čiže ten jeden hlas chýbal. Tak nezavádzaj ľudí! My sme to navrhli, dali sme to ako základnú podmienku a ty si tu bučal na mňa, že sa vraciam, lebo nechcem podporiť vyššiu novelu, pretože sme dali podmienku, že gastrolístky budú zrušené a potom podporíme. Ty si vtedy nezahlasoval za zrušenie a teraz zavádzaš a nezahlasuješ znova.
A ja sa obávam, že neexistuje reálnejší argument, že si presne v tom klube, ktorý si pase emitentov gastrolístkov. Neviem, či ty priamo, alebo tí tvoji stranícki kolegovia, ktorí, ty máš možno tak prístup na chodbu, potom je do kuchyne a niektorí sú v špajze. Tí, ktorí sú v tej špajze, tak tí vedia, prečo tebe kážu, aby si gastrolístky držal nad vodou. A nevyvlečieš sa z toho so žiadnymi tvojimi príbehmi o tom, čo ty máš na rováši.
To znamená, naozaj, Dušan nezavádzajme ľudí! Ty gastrolístky jednoducho chceš, lebo z toho máš istý typ výhody, neviem, či priamo finančný, ale minimálne asi taký, že zostaneš na kandidátke SMER-u. Toto je jednoznačný dôkaz o tom, že ak by si bol slobodný, gastrolístky jednoducho zrušíš, resp. zdobrovolníš. A nič by ti v tom nezabránilo, pretože keď by si prišiel na dedinu, všetci ti za to poďakujú.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis