Videokanál klubu

Ďakujem. Táto téma, ako sa štát stará o neustále obnovovanie motivácie tých občanov, ktorí sú ochotní darovávať, dokonca bezplatne darovávať krv, by si zaslúžilo možno až osobitný zákon.
Ja chcem upozorniť pána ministra, že napríklad hlavné mesto Bratislava, áno, aj na môj návrh a ďalších kolegov má vlastne sociálny program na podporu darcovstva krvi, kedy nositelia zlatej Janského plakety majú bezplatné cestovanie v Bratislave, čo každý rok predstavuje niekoľko sto eur, ktoré dopláca mesto dopravnému podniku. Je to ale váš program. Toto my to dávame občanom celého štátu, nie iba rezidentom.
Už roky sa snažia niektorí poslanci tento program zrušiť, lebo stojí veľa peňazí, a ja im roky hovorím, raz príde minister, ktorý sa bude starať o to, čo sme my začali, že ľudí treba podnecovať, aby sa neprerušila tradícia, o ktorej hovoril priamo darca krvi kolega poslanec Osuský, lebo tá sa veľmi, veľmi ľahko preruší.

Ďakujem za reakciu na moje vystúpenie a ja som rád, teda pokiaľ bude tá podpora, lebo všetci vieme, že je veľký problém s darcovstvom krvi, krvi nie je dosť, sú to ľudia, ktorí z toho nemajú žiadne veľké výhody alebo temer žiadne výhody, a si myslím, že títo ľudia by si to ozaj zaslúžili.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, tento návrh zákona vítam, myslím si, že je potrebný a celú tú šírku, ktorú sa snaží riešiť, si myslím, že bolo potrebné riešiť už dosť dávno. A môžem povedať za mňa aj za náš poslanecký klub, že vieme sa s týmito návrhmi stotožniť a myslíme si, že sú krokom dopredu. Aj ten krok, aby sa zvýšil počet ambulantných hodín pre všeobecného praktického lekára z 30 hodín na 35 hodín, je podľa nás dobrý a dôležitý. Sme si vedomí toho, že všeobecní praktickí lekári s týmto nesúhlasia, sa im to nepáči a v mnohom majú pravdu. Sú možno neprimerane zahltení kadejakými štatistikami, hláseniami, ale v dobe, keď už dneska sa bavíme o tom, že od 1. januára začne fungovať e-Health a ja verím, že to začne a postupne bude teda zlepšená tá funkcia, že NCZI dostane všetky informácie cez tento e-Health a že títo všeobecní praktickí lekári nebudú musieť pracovať a hlásiť také množstvá kadejakých hlásení a štatistík a tak ďalej, takže aj tejto administratívy sa odbúra u nich a že to budú mať uľahčené a nebudú sa musieť tej administratíve toľko venovať.
Pretože ak sa dneska, ako oni mnohí hovoria, venujú 3 hodiny denne administratíve, tak je to asi veľký problém. Oni by v prvom rade mali sa starať o pacientov, vyšetrovať a liečiť pacientov a nie písať nejaké správy a štatistiky. Je ozaj asi chybné, ak by sa starali denne 5 hodín o pacienta a potom by vypisovali kadejaké tlačivá a štatistiky. Myslím si, že v prvom rade sú tam preto, aby boli pacientovi dostupní, aby pacienti mohli byť vyšetrovaní a liečení.
Tá situácia, keď všeobecní praktickí lekári boli veľmi častokrát nedostupní medzi nejakou 12. až 13. hodinou až do, v podstate do 16. hodiny, kedy začínala LSPP, to okno tam bolo podľa mňa veľmi zlé a títo pacienti blúdili, nakoniec odchádzali do nemocníc, chodili, vyklopkávali po špecializovaných ambulanciách, teda po špeciálnych ambulanciách, alebo potom v podstate keď sa nedokázali niekde dať vyšetriť, tak potom čakali hodiny, kým nezačne pohotovostná ambulancia pracovať.
Takže v podstate by som povedal, že všetky tieto veci, ktoré sa idú zavádzať, vnímame pozitívne a v prospech pacienta. K tým úhradám alebo k poplatkom jednu takú drobnú vec, dám za chvíľočku pozmeňovací návrh a o chvíľočku budem hovoriť o tom.
Ešte by som sa chcel zastaviť pri tých urgentoch. Na jednej strane je veľmi dobré, že tí pacienti by mali byť z tých urgentov smerovaní skôr k tým všeobecným praktickým lekárom cez deň a potom teda v tej pohotovosti po tej 16. hodine na tie pohotovostné ambulancie. Mali by byť tie urgenty týmto trošku odbremenené, samozrejme, zase od tej 22. hodiny, pokiaľ to takto bude schválené, čo asi bude, zase tí ľudia už budú chodiť na tie urgenty, takže myslím si, že v tých začiatkoch budú trošku zmätení, čo, kedy, s čím ísť, ale nakoniec myslím si, že postupne sa to naučia.
K tomu nášmu pozmeňujúcemu návrhu. To odôvodnenie je asi také. Všetci dneska vieme, že darcovia krvi dneska už nie sú tak zvýhodňovaní, ako boli v minulosti. Mohli si zobrať v práci voľno, dostávali rôzne bonusy a situácia s darcovstvom krvi bola v tom predchádzajúcom období, ale v takom vzdialenejšom predchádzajúcom období, ďaleko jednoduchšia. Dneska všetci vieme, aké sú problémy s krvnými bankami, aký je nedostatok krvi. Preto náš pozmeňovací návrh smeruje k tomu, že by držitelia minimálne striebornej Janského plakety, to znamená darcovia krvi, ktorí darovali krv minimálne 20-krát, boli oslobodení v tomto systéme od poplatkov, či už by to bolo na tej LSPP-čke alebo aj na tých urgentoch, a aj poplatkov za nejaké ďalšie veci.
Preto, ak dovolíte, prečítam pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alana Suchánka, Mareka Krajčího k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 630).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. III sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 6, ktoré znejú:
V § 38 ods. 8 sa písmeno d) dopĺňa tretím bodom, ktorý znie: "nositeľ ocenenia najmenej striebornej Janského plakety,".
V § 38 ods. 8 písmeno e) znie: "podľa odseku 3 písm. e) je oslobodený
1. poistenec, ktorý je držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ak pri výdaji zdravotníckej pomôcky preukáže, že má príslušným orgánom priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov podľa osobitného predpisu,
2. nositeľ ocenenia najmenej striebornej Janského plakety."
6. V § 38 ods. 8 sa písmeno g) dopĺňa piatym bodom, ktorý znie: "nositeľ ocenenia najmenej striebornej Janského plakety,".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. V sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:
Piaty bod. V § 77b sa za slovo "zborom" vkladá čiarka a slová "Slovenským Červeným krížom".
V § 77c sa dopĺňa odsek 7, ktorý znie: "Slovenský Červený kríž poskytuje úradu elektronicky na účely výpočtu limitu spoluúčasti podľa osobitného predpisu údaje o fyzickej osobe, ktorá je držiteľom ocenenia za darovanie krvi. Údaje sa poskytujú v rozsahu rodné číslo, meno a priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, pohlavie, štátna príslušnosť, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, kategória ocenenia, dátum priznania ocenenia."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Za čl. VI sa vkladá čl. VII, ktorý znie: Zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 460/2012 Z. z., zákona č. 265/2015 Z. z. a zákona č. 306/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 4 ods. 3 písm. a) druhom bode sa na konci slovo "alebo" nahrádza čiarkou a v treťom bode sa na konci čiarka nahrádza slovom "alebo".
2. V § 4 ods. 3 sa písmeno a) dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie: "je nositeľom ocenenia najmenej striebornej Janského plakety,".
Doterajší článok sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie k bodom 1 až 3: Snahou predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zaviesť aspoň symbolické ocenenie vo vzťahu k mužom aj ženám, ktorí minimálne viac ako 20-krát darovali to najcennejšie z dôvodu záchrany ľudského života a záchrany zdravia, a to teda že darovali krv.
V bode 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa určuje, že nositelia ocenenia najmenej striebornej Janského plakety sú oslobodení od povinnosti úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, konkrétne za služby týkajúce sa štatistického spracúvania lekárskeho predpisu, súvisiace s vydaním liekov alebo dietetických potravín predpísaných na jednom lekárskom predpise, štatistického spracúvania lekárskeho poukazu súvisiace s vydaním zdravotníckych pomôcok predpísaných na jednom lekárskom poukaze. A za ďalšie za dopravu, písm. g).
V bode 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa Slovenský Červený kríž zaraďuje medzi subjekty, podobne ako ministerstvo vnútra, Sociálna poisťovňa, Policajný zbor Slovenskej republiky a pod., ktoré uzatvoria dohodu o poskytovaní osobných údajov na účely výpočtu limitu spoluúčasti s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len "úrad"). Zároveň sa určuje aj rozsah osobných údajov, ktoré sa úradu poskytujú elektronicky.
V bode 3 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa rozširuje okruh poistencov, na ktorých sa vzťahuje limit spoluúčasti vo výške 25 eur o držiteľov ocenenia najmenej striebornej Janského plakety. V praxi to bude znamenať, že nositelia najmenej striebornej Janského plakety, rovnako ako zdravotne postihnutí pacienti či dôchodcovia zaplatia na poplatkoch za lieky maximálne 25 eur za štvrťrok. Ďalšie doplatky im vráti zdravotná poisťovňa.
To je v podstate náš pozmeňujúci návrh. Ďakujem za slovo.

Uhm, ďakujem pekne.
Janka, možno pre teba, my sa tu stále bavíme o poistencoch platených štátom. Čiže peniaze za nich, lebo... (Reakcia z pléna.) No neni to úplne to isté, lebo všetky tie poisťovne majú ešte iných poistencov, ktorých teda neni málo, a ony z toho fungujú. Len my hovoríme o tom, že keď máš poistencov platených štátom, tak za týchto prispieva štát a prispieva za nich inú čiastku, ako si prispievajú ľudia, ktorí nie sú poistení, platení štátom. A teraz to je práve to, že štát nemusí platiť tú štandardnú výšku zdravotného poistenia, ako musí platiť podnikateľ za svojho zamestnanca a podobne.
No ale tým chcem povedať, že preto my prichádzame s tým pozmeňovákom, lebo ten problém vzniká tým, že štát si znížil túto čiastku a tým pádom v tom systéme chýbali tie peniaze. A teraz vidíme na konci roka, lebo, áno, to je, je to jeden z nástrojov, ako môžeš manažovať alebo ako môžme manažovať tento trh, je tým, že ja si to na začiatku schválim v nejakej výške a na konci to dolejem. Len problém prichádza vtedy, keď sú tu aj tie súkromné zdravotné poisťovne a ja automaticky prilievam aj im, hoci ony nemajú taký chorý kmeň, ako majú a podobne, a tým pádom sa tomu nevyhneme. A my hovoríme, toto treba vyriešiť, lebo toto každý rok my časť toho rozpočtu vynaložíme na zisky týchto súkromných zdravotných poisťovní a toto je problém toho systému podľa mňa, že proste na to, aby sme zasanovali všeobecnú, tak musíme dať časť peňazí aj Dôvere, ktorá to vôbec, alebo Unionu, ktorá to vôbec nepotrebuje, tie peniaze. A to sú tie stratené peniaze, ktoré by sme nemuseli vynaložiť, ak by ten systém takto nefungoval. Snáď som to vysvetlil, no, takže.
Pán Zelník, a ešte možno, ak mám pár sekúnd, tak tie štatistiky, však áno, to je presne to dôležité, že treba sa v tých štatistikách orientovať a podľa toho ten systém prispôsobiť. Čiže opäť to mala byť konštruktívna, by som povedal, kritika k tomu, že s tým systémom treba niečo robiť, lebo v tejto podobe nám neslúži dobre.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť teda k tomuto návrhu. Ja by som možno začal tak, že možno aj, pán minister, aby ste rozumeli, naozaj my chceme túto debatu viesť v takom konštruktívnom duchu, preto aj myslím si, že vystúpenie pána Suchánka bolo veľmi také, by som povedal, založené na faktoch a na skutočnostiach. Pretože z toho, čo aj počujeme zatiaľ v rozprave, vidíme, že rozumieme tomu systému, vieme, v čom sa nachádzame, že nehovoríme teraz, my ani a priori nechceme kritizovať, že teraz akože ideme niečo zhodiť zo stola, ale vyjadrujeme sa k situácii, v ktorej sa nachádzame, vyjadrujeme sa k systému, ktorý tu je. A robíme to aj preto, lebo chceme tým ukázať, že naozaj nám ide o to, aby zdravotníctvo konečne začalo fungovať dobre.
My vidíme vaše úsilie, vaše kroky a to, že niekedy niektoré kroky kritizujeme alebo vyjadrujeme sa možno kriticky, tak je len preto, aby sme poukázali možno na niektoré veci, ktoré vy vidíte a možno nedávate im takú prioritu, a myslíme si, že by to tú prioritu malo mať. Čiže chceme poukázať na dôležitosť, a preto to aj vysvetľujeme. A toto je jedna z tých oblastí, že chceme ukázať, že naozaj to, čo sa tu momentálne deje a tak ako to aj vykreslil pán Suchánek a ja to chcem ešte trošku podložiť rozpočtom, vidíme, že je problém. A ten problém nie je zase až taký malý na to, aby sme ho mohli tolerovať do ďalšieho roku. Lebo samotný pán Bastrnák vlastne povedal, že bolo by lepšie, aby sme to robili na začiatku roka. Potom pán, pán Zelník tiež vlastne hovoril o tom, že ten systém tu momentálne takto je nastavený a že, žiaľ, máme tu teda aj tie, a nechcem povedať žiaľ, lebo to neni žiaľ, ale máme tu teda zdravotné poisťovne, máme tu štátnu a máme tu súkromné, a tak, ako som hovoril, to prerozdeľovanie, resp. keď ideme sanovať všeobecnú, nevyhneme sa tomu, aby tie peňažné toky išli aj do tých súkromných zdravotných poisťovní.
Ale ja by som sa teda vrátil trošku v tej debate na začiatok, ešte možno do minulého roka, pretože to bol moment, kedy sme mali na stole práve tento rozpočet a v tom rozpočte teda sme mali, alebo teda vy ste narozpočtovali 1,2 mld. na poistné platené štátom a ja rozumiem aj tomu argumentu, čo povedal pán Blanár, že sa tu očakávalo, že tým zrušením stropov príde k navýšeniu výberu poistného a tá prognóza sa ako keby nenaplnila, pretože ak by sa naplnila, tak by sme dneska nemali ten problém, že tých 100 mil. nám chýba.
A ja sa, teda chcem vám položiť pár otázok v tejto súvislosti. Pretože to je, to je pre mňa trošku možno také otázne, že nastala nám tu situácia, lebo ak som správne pochopil argumentáciu pána Blanára, tak povedal, že dôvod, prečo sa nenavýšilo, lebo sa očakávalo, že zrušenie stropov navýši tie zdroje, ak to správne chápem. Nie? Tak potom ma opravte možno vo faktickej poznámke, alebo neviem, nie? Dobre. Čiže ale teda v každom prípade tá situácia je taká, že sme mali 1,2 mld. narozpočtované a dneska vidíme, že potrebovali by sme 1,3 mld. Lebo tu tých 100 mil. vlastne teraz dolievame. A my sme vlastne mali, ten štandard je tie 4 %, ale znižovalo sa to teda na 3,78 a toto je tá otázka, že dneska spätne vidíme, že tých, tá 1,3 mld. by sa dala pokryť, ak by to bolo cez 4 %, 4,09, ak by bolo počas roka na ten počet zamestnancov, ktorý tu máme, alebo teda, pardon, nie zamestnancov, ale poistencov, tak by to bolo 4,09. Čiže to, čo, na čo poukazovali aj moji kolegovia pred rokom pri rozpočte, keď hovorili, 4 je málo a dokonca 3,70 je ešte menej, nebude to stačiť, tak ako teraz sa naplnili ich slová. Čiže to varovanie vlastne sa tu naplnilo a vidíme, že to musíme dolievať.
A ja teraz len hovorím o tom, že ten prvok alebo tá situácia sa nám môže znovu zopakovať. A teraz otázka je, či sa poučíme z tejto situácie, lebo vidíme, že nie vždy sa môžme oprieť o nejaké prognózy a o nejaké očakávania. Tie očakávania sa môžu vyvinúť aj ináč. A my sa môžme aj budúci rok ocitnúť v tejto situácii. A prečo vlastne je táto situácia zlá alebo prečo nie je až taká vhodná? No práve preto, že tu máme aj súkromné poisťovne, ktoré majú to hospodárenie nastavené tak, že hospodária so ziskom a budú hospodáriť tým pádom s väčším ziskom. A teraz ja sa pýtam, že prečo my teda neurobíme žiadny systémový krok a to je to, prečo sme priniesli aj ten pozmeňujúci návrh, lebo toto je jedna z ciest. Prvá cesta by podľa mňa bola, že naozaj nastaviť to poistenie na vyššiu sumu, odhadnúť ju, čiže neznižovať ju na 3,78, jak sme to urobili vlastne pred rokom, ale nastaviť to na reálne odhadnuté poistné. Dobre, toto nás môže nejakým spôsobom mýliť, ale, alebo potom teda opatrenie, ktoré hovoril pán doktor Suchánek, že teda v tom prípade, aby sme nemuseli nalievať peniaze do súkromných zdravotných poisťovní a tým pádom im navyšovať zisky, ktoré teda fungujú hospodárne, tak preveďme všetkých našich teda tých poistencov pod Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a v tom prípade takéto opatrenie vieme, že nebude spôsobovať odliv peňazí štátneho rozpočtu do vrecák súkromných poisťovní, ktoré tie peniaze nepotrebujú, povedzme si na rovinu, nepotrebujú tieto ďalšie zisky. Ony nás ani o to nejakým spôsobom nežiadali, že vieme, že toto opatrenie je zamerané hlavne teda na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Kde teda vy robíte kroky, tak ako aj povedal kolega Suchánek, robíte kroky na to, aby fungovala efektívnejšie a podobne.
Čiže ja to možno na jednej strane rozširujem, tú debatu, ale chcem zúžiť to práve na ten konkrétny problém toho, že tie peniaze v súčasnej situácii, žiaľ, nalejeme súkromným poisťovniam a to sú peniaze, ktoré nám v rozpočte budú chýbať, pretože sa bavíme tu naozaj často, keď sa bavíme aj o rozpočte alebo o nejakých opatreniach a viac-menej sa naťahuje koalícia s opozíciou, kde pán minister financií nám vyčíta, že prinášame opatrenia, ktoré navyšujú rozpočet a nehovoríme o tom, ako ich získať. No, my hovoríme o tom, ako ich získať. A toto je práve to, že hovoríme, že tuto treba urobiť systémové opatrenie, dokonca prinášame aj riešenie na to, aby tie peniaze tu boli aj na tie iné priority, kde tie peniaze chýbajú.
Takže toto je ten príspevok v duchu, ktorý som chcel ja do toho priniesť, aby možno aj kolegyne, kolegovia alebo aby sme tu naozaj pomenovali veľmi konkrétne ten problém. A mňa by teda zaujímalo, ešte teda aby som sa mohol vrátiť k tej otázke, že ako to vy vysvetľujete, pán minister, že teda, alebo aký je váš pohľad na to, že teda sa znížilo na 3,78, teraz nám to chýba a vlastne takýmto spôsobom nám to odíde aj do tých zdravotných poisťovní, že či teda nebola naozaj chyba na začiatku roka ten rozpočet dovoliť ponížiť tak, ako, ako bol ponížený. Lebo predsa vy ste na tom rezorte dlhšie ako minulý rok. A z hľadiska toho plánovania a manažmentu, ktorý vy máte, že či to vy vyhodnocujete spätne ako chybné rozhodnutie a čo je podľa vás teda tá cesta dopredu, akou by sme sa mali hýbať, aby sme sa nevyhli. A ja rozumiem aj tomu, tým sedemdesiatim miliónom, ktoré tu vlastne v rozpočte je zadefinované, že vlastne je potrebné ich použiť na kapitálové výdavky. Ale ono svojím spôsobom tu sú narozpočtované a nevidím ja úplný dôvod, prečo by tam nemohli byť narozpočtovaných aj tých 100 mil., ktoré sme potrebovali, teda, samozrejme, v podobe toho zvýšeného poistného na úroveň 4,09.
Dobre, vtedy sme možno nemohli vedieť, ale keby sme ponechali 4, dneska sanujeme menšiu čiastku, a keby sme sanovali menšiu čiastku, tak menšia čiastka z toho ide do tých súkromných vrecák. Takže to je tá moja pointa, ktorú som chcel vykresliť a zároveň poznať na ňu váš pohľad a váš názor.
A naozaj na záver chcem zdôrazniť, že neni to nič také, že by sme teraz chceli vyslovene zhadzovať zo stola alebo nejak kriticky, ale veríme, že to vnímate ako konštruktívnu debatu o probléme, ktorý tu máme, pretože nám veľmi záleží na tom, aby zdravotníctvo fungovalo a aby fungovalo už teraz, nie až keď vás snáď v roku 2020 vymeníme.
Vďaka.

Ďakujem za reakcie.
K pánu Bastrnákovi by som povedal len toľko, že myslím si, že v zdravotníckom výbore sa k tomuto ešte budeme mať príležitosť vrátiť a že to tam môžme celé prediskutovať.
K pánovi Blanárovi môžem povedať jedine toľko, že nič nezamlčujem ani nezahmlievam. Už ten výsledok, prečo tu dneska sedíme a dofinancovávame 100 mil. eur, hovorí pre to, že to bolo nedostatočne financované. To, že sa tam zrušili tie stropy a že sa predpokladalo, že príde viac, to je pravda. Ale keby ste mali pravdu vy, tak tu dneska nesedíme a už vôbec nedávame 100 mil., ale možno tých 16 alebo niekoľko. Takže vaše argumenty, žiaľ, neberiem.
A k poslankyni Cigánikovej by som povedal. Ja som nepovedal, že všetko má ísť do Všeobecnej zdravotnej. A vôbec som nepovedal, že všetko má ísť do jednej. Ja som len povedal, že za poistencov štátu, ktoré platí štát, že tí by mali ísť do tej všeobecnej, som nepovedal, že všetko alebo celých 100 mil. má ísť do Všeobecnej zdravotnej, len za tých, za ktorých štát platí a o ktorých sa má povinnosť postarať. Takže to je trošičku rozdiel.
A ešte tú druhú vec. Áno, je pravda a v tom súhlasím, pokiaľ by som bol presvedčený, že vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni je také isté vedenie, ako dovolilo Kostku atď., tak by som toto nikdy nenavrhol. Verím a som presvedčený, že toto vedenie je iné a že to nepripustí to, čo sa udialo.
A poslankyni Grausovej ďakujem za podporu.

Ďakujem za slovo. Ja by som len chcel doplniť alebo možno vyzdvihnúť práve takú tú hlavnú podstatu toho v tejto faktickej poznámke, že vlastne my hovoríme alebo celé toto opatrenie, ktoré prichádza aj od pána ministra, je na to, aby sme jej nejakým spôsobom sanovali problémy, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktoré teda tu každoročne máme a máme ich aj tento rok na stole.
Ale na čo my sa snažíme poukázať, je práve to, že to, že sanujeme Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá to naozaj potrebuje, tak tým, že máme na trhu aj ďalšie dve poisťovne, a teda že tu máme súkromné poisťovne, tak automaticky nevieme ich nijako odčleniť, lebo ten systém je nastavený tak, že tie príspevky prichádzajú do všetkých zdravotných poisťovní.
No a vlastne tento systém spôsobuje to, že súkromné poisťovne, ktoré hospodária tak, aby boli v zisku, tak im vlastne umožňujeme mať väčší zisk. Lebo ony už ten zisk nevedia nejakým spôsobom premeniť. Takže toto je podľa nás tá anomália tohto systému a práve o to viac, že, ako povedal aj môj predrečník vo faktickej poznámke, že toto sa dá riešiť práve buď tým, že sa to urobí na začiatku, teda pri rozpočte sa narozpočtuje väčšie číslo, čo sa tu urobil opačný krok a spôsobí, dostane nás to do tejto situácie, kde už dva mesiace pred koncom roka vlastne s tým nemôžme nič urobiť, iba sanovať všeobecnú a zároveň teda naliať do vrecák súkromných poisťovní, ktoré sa, samozrejme, prirodzene potešia, lebo majú väčší zisk. A tým pádom prichádzame o vzácne zdroje, ktoré mohli byť použité v prospech rozpočtu a v prospech iných priorít. A toto je, si myslíme, že to najväčšie ako keby zlyhanie toho systému, ktorý tu v súčasnosti máme, a preto je potrebné k tomu pristúpiť zodpovedne či už pri tvorbe rozpočtu, alebo potom takýmto opatrením, ktoré prinášame aj my v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené poslankyne a vážení poslanci, v rozprave chcem vystúpiť za prvé preto, že zdravotníctvo potrebuje dofinancovať. V podstate už minulý rok, keď sa schvaľoval rozpočet pre zdravotníctvo a v tom pôvodnom návrhu bolo, že štát by mal za svojich poistencov odvádzať 4 %, tak sme upozorňovali, že tie 4 % budú málo, že v predchádzajúcom roku priemerná platba za poistenca štátu bola 4,41 %. V tej dobe, keď sa schvaľoval tento rozpočet, tak už bolo jasné, že Všeobecná zdravotná poisťovňa má problém, pretože nevytvorila technické rezervy tak, ako ich mala tvoriť, a ukazovalo sa, že s tým bude treba niečo robiť, že je to závažný problém. Vyriešilo sa to teda tak, že Všeobecná zdravotná išla do ozdravného plánu.
Čo sa však ale ešte udialo. Pán poslanec Blanár prišiel s návrhom, aby sa platba za poistenca štátu znížila zo 4 % na 3,78 %. Čiže ešte menej, ako bolo predpokladané. Je pravda, že v podstate o takúto sumu, o ktorú dostali poisťovne menej, čiže išlo asi o 70 mil. eur, dostalo ministerstvo zdravotníctva 70 mil. z rezervy ministra financií na kapitálové výdavky. Ten dôvod bol jasný. Všecky nemocnice a vôbec zdravotníctvo na Slovensku má obrovský skrytý dlh, budovy sú staré, v nedostatočnom technickom stave, vybavenie nemocníc je zastaralé, tak ako to konštatoval aj národný kontrolný úrad, takže jednoznačne bolo potrebné tieto kapitálové rezervy do týchto nemocníc nasmerovať.
V predvolebnom období, keď už bolo a sa v podstate všetci na tom zhodli, že zdravotníctvo je v kríze, že to bude premiérska téma a že bude to treba hodne financovať alebo dofinancovávať toto zdravotníctvo, tak premiér sľuboval na základe toho, že experti povedali, že asi 20 rokov by bolo treba dať ročne, počas 20 rokov ročne 100 mil. eur na tento skrytý dlh slovenského zdravotníctva. A premiér to sľuboval, že pokiaľ budú vo vláde, tak 100 mil. ročne dajú. Takže tento sľub plní čiastočne, že vláda, alebo teda minister financií dal, dal na kapitálové výdavky ministerstvu 70 mil. Nie 100, 70, dobre, ale aspoň niečo. Ale tá platba za poistenca štátu bola znížená na 3,78 %. Upozorňovali sme, že to bude málo, aj sa tak ukazuje.
My sme dávali návrh v lete, aby sa toto dofinancovanie zdravotníctva udialo, samozrejme, my by sme neboli mohli tento náš návrh robiť v skrátenom legislatívnom konaní, preto sme to dávali už v lete a tiež bol ten istý zámer, aby sa posledné dva mesiace v roku mohlo zdravotníctvo dofinancovať a aby do Všeobecnej zdravotnej poisťovne pritiekli ďalšie financie, ktoré tam potrebuje. Myslím si, že celé sa to deje preto, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, na začiatku roku hrozilo, že bude v platovej neschopnosti, a do Všeobecnej zdravotnej poisťovne išli nejaké preddavkové platby. Keby sa teraz toto zdravotníctvo nedofinancovalo, tak Všeobecná zdravotná poisťovňa by bola pravdepodobne zase v týchto istých problémoch na konci roku.
Takže myslíme si, a ja osobne takisto, že toto dofinancovanie je veľmi dôležité aj na základe toho, ako bolo v tom septembri pri tých výstupoch ekonomických, že bude treba do zdravotníctva aj do poisťovní doplniť 100 mil. eur.
K tomu mám teraz taký jeden problém. Všeobecná zdravotná poisťovňa hospodárila nevyrovnane, vytvorila jeden obrovský dlh, ukázalo sa, že má asi 112 mil. mínus. Súkromné zdravotné poisťovne ovšem hospodárili so ziskom. Dôvera mala zisk za predchádzajúci rok približne 12,7 mil. a Union 1,9 mil. Tu vidím ale jeden obrovský problém. Dôvera odviedla zisk svojim akcionárom vo výške 400 mil. a teraz v podstate 10 rokov bude splácať svojim, bude toto, čo odviedla, splácať úver v podstate asi 30 mil. ročne. My si myslíme, že z povinného zdravotného poistenia by sa zisk vytvárať nemal. Zisk by sa mal a mohol vytvárať len z nejakých prevádzkových peňazí a hlavne teda z nejakých poistných balíkov, ale nie z povinného zdravotného poistenia.
A teraz k tomu problému, ku ktorému dám potom neskôr aj pozmeňovací návrh. Týchto 100 mil., ktoré teraz natečú za posledné dva mesiace do zdravotnej starostlivosti alebo do zdravotných poisťovní, týchto 100 mil. bude rozdelené medzi všecky tri poisťovne. Keďže Všeobecná zdravotná má približne dve tretiny poistencov, tak asi dve tretiny tejto sumy pôjdu do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, asi tretina pôjde do Dôvery a alikvotná časť aj do Unionky. Tieto poisťovne vytvárali v predchádzajúcich rokoch zisk, takže zdá sa, že tieto zdravotné poisťovne by toto dofinancovanie asi ani nepotrebovali. Aj keď je pravda, že Dôvera deklarovala na začiatku tohto roka, keď platovým automatom sa zdvihli platy lekárom a sestrám, že, dobre, dá vyššie platby pod podmienkou, že štát dofinancuje zdravotníctvo a že ak nedofinancuje, tak bude tieto zvýšené platby pýtať späť. Cez to všecko si ale myslím, že týchto 100 mil. by malo byť nasmerovaných hlavne do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. A tá naša myšlienka je asi taká, že keď štát má povinnosť platiť za svojich poistencov štátu, to znamená, za deti, za dôchodcov, že by mal mať aj právo povedať, že za týchto ľudí platíme my a za týchto ľudí by sme mali povedať, aj kde to budeme platiť. Pretože akokoľvek Všeobecná zdravotná poisťovňa dáva najvyššie platby, či už je to na poistenca, či je to za zdravotnícky výkon a v podstate všetci lekári sú radšej, keď majú poistencov zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože tie podmienky pre nich sú ďaleko výhodnejšie. Tak preto tento náš návrh smeruje asi k tomu, že by sa uzákonila aspoň na prechodnú dobu, pretože vieme o tom a minister to aj deklaroval, že pracuje na takých podmienkach, aby sa nemohol z povinného zdravotného poistenia vytvárať neprimeraný zisk. Pokiaľ takéto opatrenie nebude platiť, tak by sme navrhovali, aby platil to, že štát za svojich poistencov bude platiť do štátnej zdravotnej poisťovne.
A má to, nie je tam ani rozpor s ústavou, pretože keď si v podstate spomeniete, tak za platnosti tej istej ústavy to bola kedysi len jedna zdravotná poisťovňa a medzitým sa ústava nemenila, takže v rozpore s ústavou, s ústavou to nebude. Nebude to ani v rozpore s názorom Európskej únie, ktorá teda tvrdí, že pri zdravotnej starostlivosti, ktorú štát má teda povinnosť zabezpečiť, nejde o hospodársku súťaž, čiže ani takéto problémy tam nevidíme. Ako som už teda povedal, toto opatrenie by bolo len dovtedy, kým ministerstvo zdravotníctva nepripraví tie opatrenia, ktoré by zakázali neprimeraný zisk zdravotným poisťovniam.
Okrem toho ešte ako som hovoril, že z povinného zdravotného alebo z tých povinných odvodov na zdravotné poistenie by sa nemal tvoriť zisk. Tie zdravotné poisťovne by mali vytvárať poistné balíky, samozrejme, je to naviazané na ďalšie veci, kde by bolo treba, aby štát povedal, čo je štandard a čo už potom z toho vyplýva, že bude nadštandard, a z týchto poistných balíkov kde by potom poisťovali aj nejaké nadštandardy a títo pacienti by si to priplácali, tak z toho, prosím, z toho môžu poisťovne tvoriť zisk.
Takže ak dovolíte, ja by som teraz prečítal ten náš pozmeňujúci návrh vládneho zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 626).
V čl. I sa na začiatku vkladajú body 1 až 4, ktoré znejú:
1. V § 7 ods. 1 sa na konci textu vypúšťa bodka a dopÍňajú slová „okrem prípadu, že vznikol alebo zanikol dôvod pre platenie poistného štátom opísaný v § 11 ods. 7".
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava súvisí so zmenou § 11 ods. 8 a zabezpečuje, aby mal po vzniku dôvodu pre platenie poistného štátom poistenec právo zmeniť poisťovňu mimo štandardného obdobia tak, aby mohol splniť podmienky pre platenie poistného štátom.
2. V § 7 ods. 2 sa mení tento paragraf a znie: "Poistenec môže zmeniť príslušnú zdravotnú poisťovňu vždy len k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka. Prihlášku možno podať najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka. Prvá veta a druhá veta neplatí, ak poistenec zmenil zdravotnú poisťovňu z dôvodu, že sa stal nezaopatreným rodinným príslušníkom na účely vykonávania osobitných predpisov^3a) alebo preto, že vznikol dôvod pre platenie poistného štátom opísaný v § 11 ods. 7. V prípade zániku a vzniku verejného zdravotného poistenia podľa § 4 a 5 v priebehu tohto istého kalendárneho roka musí poistenec podať prihlášku v tej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol poistený naposledy, okrem prípadu, že vznikol alebo zanikol dôvod pre platenie poistného štátom opísaný v § 11 ods. 7."
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava súvisí so zmenou § 11 ods. 8 a zabezpečuje, aby mal po vzniku dôvodu pre platenie poistného štátom poistenec právo zmeniť poisťovňu mimo štandardného obdobia tak, aby mohol splniť podmienky pre platenie poistného štátom.
3. V § 7 ods. 8 sa na konci textu vypúšťa bodka a dopĺňajú slová „okrem prípadu, že vznikol alebo zanikol dôvod pre platenie poistného štátom opísaný v § 11 ods. 7".
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava súvisí so zmenou § 11 ods. 8 a zabezpečuje, aby mal po vzniku dôvodu pre platenie poistného štátom poistenec právo zmeniť poisťovňu mimo štandardného obdobia tak, aby mohol splniť podmienky pre platenie poistného štátom.
4. V § 11 sa v odseku 8 na konci textu dopÍňa veta, ktorá znie: „Štát nie je platiteľom poistného za osobu podľa odseku 7, ak nebola podaná prihláška v zdravotnej poisťovni, v ktorej má štát majetkovú účasť na základnom imaní vo výške 100%."
Odôvodnenie: Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Štát v zmysle čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky je garantom práva na ochranu zdravia a zodpovedá za naplnenie ústavného práva občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. V zmysle tohto ústavného mandátu má povinnosť usilovať sa o čo najefektívnejší systém poskytovania zdravotnej starostlivosti. Svoju ústavnú povinnosť si okrem iného plní zriadením Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zriadením minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ústava Slovenskej republiky umožňuje viaceré systémy zabezpečenia tejto ústavnej povinnosti. Ústavne konformným je aj systém jednej zdravotnej poisťovne, tak ako to bolo pred pripustením systému viacerých poisťovní v Slovenskej republike. Citované ustanovenie nezasahuje do práva poistenca na slobodný výber poisťovne. Poistenec má možnosť stať sa platiteľom poistného a vybrať si zdravotnú poisťovňu, ktorú preferuje. Ak sa štát rozhodol platiť za vymedzené skupiny osôb poistné ako výlučný platiteľ poistného, má bez akýchkoľvek pochýb právo určiť, v ktorej poisťovni uvedené osoby poistí. Štát je povinný správať sa racionálne a využívať svoje vlastné organizácie na správu majetku spočívajúceho vo finančných hodnotách. Zmena zákona je aktuálnejšia vzhľadom k navrhovanej úprave zvýšenia príspevku štátu na poistencov štátu. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu sú na účely tohto zákona majetkom štátu veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu per analogiam je štát povinný aj ako platiteľ poistného uplatňovať pri správe majetku štátu zásady hospodárnosti, užívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo k jeho zneužitiu alebo zmenšeniu. V situácii, keď existuje štátna zdravotná poisťovňa, ktorá všetky obdržané finančné prostriedky používa na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, nie je racionálne odovzdávať finančné prostriedky štátu súkromným spoločnostiam, ktoré uvedené finančné prostriedky štátu využívajú aj na vyplácanie zisku.
Ďalším racionálnym dôvodom je kvalitné zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov štátu. Všeobecná zdravotná poisťovňa vynaložila v roku 2016 na liečbu jedného poistenca v priemere 925 eur, čo je oproti ostatným zdravotným poisťovniam o stovky eur viac. Ako jediná zdravotná poisťovňa zazmluvňuje optimálnu sieť na okresnej úrovni, vo svojom zmluvnom portfóliu má takmer 9-tisíc zdravotníckych zariadení, viac ako 29-tisíc lekárov či vyše 2-tisíc lekární. Všeobecná zdravotná poisťovňa nemá ani najdrahšiu prevádzku. Náklady, ktoré nesúvisia so zdravotnou starostlivosťou, nepresiahli v minulom roku 35 eur na jedného poistenca, čo je o desiatky eur menej oproti ďalším dvom poisťovniam. Poisťovňa Dôvera, v prospech ktorej priamo intervenovali tretie strany - organizácie ako INEKO a HPI, napadla na Európskej komisii Slovenskú republiku pre prevod poistného práva v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pre kapitálové akcie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a tiež pre zavedenie systému vykonávania rizík "Risk equalisation scheme" (ďalej len "RES") v Slovenskej republike. Rozhodnutie Európskej komisie potvrdilo, že v prípade Slovenska ide pri zdravotnom systéme o regulovaný systém, ktorý nemá hospodársku povahu. Vyššie citované opatrenia Slovenskej republiky Európska komisia nepovažovala za rozporné s legislatívou Európskej únie. Podľa rozhodnutia z 15. 10. 2014 o opatreniach, ktoré poskytla Slovenská republika v prospech Spoločnej zdravotnej poisťovne, a. s., a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Komisia konštatovala, že existencia niekoľkých verejných a súkromných subjektov pôsobiacich v sektore povinného zdravotného poistenia sama osebe nepoukazuje na hospodársku povahu ich činností v systéme, kde - ako je vysvetlené v odôvodneniach 85 až 87 - prevládajú sociálne znaky a ciele systému, kde ústredným prvkom fungovania systému je zásada solidarity a kde je štátny dohľad nad týmto systémom prísny. Takýto výklad by prisúdil neprimeraný význam skôr organizačným opatreniam, ktoré si vybral členský štát pri riadení časti svojho systému sociálneho zabezpečenia, než podstate daného systému.
Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že ani existencia priestoru pre hospodársku súťaž v systéme zdravotného poistenia, ani skutočne fungujúca hospodárska súťaž, aj keby jej existencia bola zámerom zákonodarcu a potvrdili by ju súdy, nemusí nutne poukazovať na hospodársku povahu dotknutej činnosti. Súdny dvor Európskej únie objasnil, že pre určenie toho, či povaha činností vykonávaných v rámci zákonného systému zdravotného poistenia, ktorý podobne ako slovenský systém poskytuje určitý priestor pre hospodársku súťaž, je hospodárska alebo nehospodárska, sú rozhodujúcimi prvkami: povaha a úroveň tejto hospodárskej súťaže, okolnosti, za ktorých sa táto hospodárska súťaž uskutočňuje, a prítomnosť a význam ďalších dôležitých faktorov. V tomto prípade nie je dovolený ten druh hospodárskej súťaže, ktorý je pre spotrebiteľov najzaujímavejší, teda cenová súťaž v oblasti výšky príspevkov, pretože poskytovatelia zdravotného poistenia v Slovenskej republike nemôžu meniť výšku príspevkov poistencov, ktorá je pevne stanovená zákonom. Priestor pre súťaž v oblasti kvality je okrem toho pomerne obmedzený, pretože v slovenskom systéme povinného zdravotného poistenia sa počíta s veľmi širokým spektrom zákonných plnení, ktoré sú rovnaké pre všetkých poistencov, v dôsledku čoho ostáva len malý priestor pre poskytovateľov poistenia, v ktorom môžu súťažiť o klientov na základe ponuky doplnkových bezplatných plnení. Poskytovatelia zdravotného poistenia si navzájom nekonkurujú, keďže nemajú nijakú možnosť ovplyvňovať tieto zákonné plnenia ani poskytovanie povinných zákonných plnení v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, čo je ich hlavnou funkciou.
Po tretie, Komisia sa domnieva, že nehospodárska povaha činnosti povinného zdravotného poistenia nie je ovplyvnená skutočnosťou, že zdravotné poisťovne si konkurujú v oblasti kvality a v oblasti efektívneho obstarávania nákupom kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti a súvisiacich služieb od poskytovateľov za konkurenčné ceny. Takto zdravotné poisťovne prostredníctvom činnosti, ktorú možno oddeliť od ich zmlúv s poistencami v rámci povinného zdravotného poistenia, obstarávajú vstupy potrebné na to, aby mohli plniť svoju úlohu v tomto systéme. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že ak má systém povinného zdravotného poistenia z dôvodu svojich základných znakov nehospodársku povahu, obstarávanie vstupov potrebných pre fungovanie tohto systému má tiež nehospodársku povahu.
Po štvrté, skutočnosť, že podľa právnych predpisov v oblasti povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike sa poskytovateľom zdravotného poistenia umožňuje dosahovať zisky a rozdeľovať ich časť svojim akcionárom, nemení nehospodársku povahu ich činností, pretože ich vykonávajú v systéme, v ktorom je výrazná prítomnosť všetkých spomínaných znakov naznačujúcich nehospodársku povahu činností. Skutočnosť, že poskytovatelia zdravotného poistenia môžu dosahovať zisky a časť z nich rozdeľovať, nemôže sama osebe zvrátiť prevahu sociálnych znakov a cieľov systému, zmeniť jeho ústrednú úlohu, ktorou je zásada solidarity, ani sa dotknúť striktnej miery regulácie a dohľadu štátu, za ktorých funguje.
Komisia v súvislosti s touto štátnou reguláciou pripomína, že možnosť dosahovať, používať a rozdeľovať zisky je ohraničená a obmedzená zákonnými povinnosťami, ktoré poisťovniam v Slovenskej republike ukladá štát a ktorých účelom je zabezpečiť životaschopnosť a kontinuitu povinného zdravotného poistenia so všetkými jeho prevládajúcimi sociálnymi a solidárnymi cieľmi. Sloboda dosahovať, používať a rozdeľovať zisky je teda v sektore povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike podstatne obmedzenejšia ako v bežných obchodných sektoroch a je podriadená dosiahnutiu sociálnych a solidárnych cieľov.
V nadväznosti na navrhované úpravy sa primerane upraví aj názov návrhu zákona a úvodná veta článku I. Doterajší text článku I sa primerane označí. Článok II sa mení a znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2017 s výnimkou článku I bod 1 a 2, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018."
Odôvodnenie: Navrhuje sa primeraná legisvakačná doba pre článok I bod 1 a 2.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sme na tejto schôdzi hlasovali po každom prerokovanom bode. Je podľa mňa neúctivé voči ľuďom, ktorí sledujú plénum Národnej rady, aby kvôli kampani, a ja som v nej tiež, sme si uľahčovali povinnosti poslancov Národnej rady. Myslím si, že je neakceptovateľné, aby sme hlasovali o jedenástej a o sedemnástej. Preto dávam procedurálny návrh, že po každom jednom prerokovanom bode bude hlasovanie. Dajte, prosím, hlasovať.

Ďakujem pekne. Žiadam plénum Národnej rady Slovenskej republiky, aby zaviazalo ministra dopravy Árpáda Érseka, aby predložil informáciu Plán prípravy realizácie a ukončenia najkritickejších cestných úsekov D1, D3 a R3. Zúfalá situácia na Kysuciach, Ružomberku, pod Strečnom i na Orave už neznesie naozaj odklad.