Ďakujem veľmi pekne. Tak ja rozvijem to, čo som na začiatok začala.
Dnes máme situáciu takú, že v zákone o voľbách sa myslí síce na vysielanie politickej reklamy, ale iba pri troch typoch volieb. Už som ich tu zopakovala. Problém však je, že v komunálnych voľbách a pri voľbách do VÚC možnosť vysielať politickú reklamu neexistuje. Či sa na to zabudlo, alebo sa na to chcelo zabudnúť, dôvod presne nepoznám. V praxi to však znamená, že pokiaľ nejaký kandidát, dajme tomu na primátora, ja som Bratislavčanka, tak poviem na primátora mesta B, nazvem ho Eugen, lebo toho je teraz všade strašne veľa, Eugena, by sa aj rozhodol, že zainvestuje do politickej reklamy a vyberie si na to práve priestor regionálnej, alebo teda lokálnej televízie, lebo správne usudzuje, že aj tieto televízie majú predsa svoj okruh, ktorí ju pozerajú. Napriek tomu, že by veľmi chcel, že si vyčlení budget na túto politickú reklamu, možnosť zo zákona na túto reklamu nemá. Táto možnosť, skrátka, neexistuje.
Je to taká zvláštna situácia, priam paradoxná, pretože politickú reklamu nesmú vysielať subjekty s licenciou pre televízne a rozhlasové vysielanie, ktoré sú kontrolované a pokutované štátom. No a tak náš milý Eugen prichádza o možnosť osloviť potenciálnych voličov. Lebo povedzme si pravdu, okrem toho prvého dôvodu, ktorý som povedala, je tu ešte aj ďalší.
A ja sa teraz zameriam konkrétne na regionálne a lokálne televízie. V nich sa v tom programe objavujú predstavitelia samosprávy obce, mesta, pretože spravodajské príspevky, samozrejme, musia obsahovať informácie o aktivitách predstaviteľov mesta. To znamená, že pokiaľ dajme tomu terajší primátor tam mal dosť priestoru o tom, aby mohol informovať o svojom programe, o akciách, ktoré urobil, o všetkých prospešných aktivitách, skrátka, ten priestor mal k dispozícii zadarmo a v podstate nepretržite počas toho svojho celého volebného obdobia. Tak náš Eugen, aj keby chcel predstaviť napríklad v krátkosti svoj volebný program, nemôže. A to považujem minimálne za trošku diskriminačné.
A ďalšou vecou sú napríklad naši seniori. Naši seniori, myslím si, že vo veľmi malom množstve sedia dennodenne na Facebooku a poprípade si klikajú na YouTube na nejaké sponzorované odkazy. Možno už ani nevládzu vyjsť von a stretnúť toho svojho kandidáta osobne niekde na ulici, zobrať si od neho poťažme koláčik alebo poprípade nejaké perečko, aby si mohli vylúštiť krížovku v novinách, ktoré im ponúkne. Ale jednou z mála možností, ako by toho svojho kandidáta mohli aspoň vidieť na obraze a ako by sa im on mohol predstaviť, je práve reklama v tej regionálnej televízii, ktorú sú možno zvyknutí pozerať. Pretože keď ten čas trávia doma, tak tým ovládačom si tie kanály prepínajú. A povedzme si tak, pre niekoho je to dokonca rituál v istom čase si túto televíziu zapínať, aby sa dozvedel, že čo nové sa v tej jeho mestskej časti alebo v tom priestore, kde žije, deje. Tieto informácie dostane najmä z tej lokálnej televízie, lebo povedzme si pravdu, tá verejnoprávna nemá šancu obsiahnuť všetko, čo sa v regióne deje.
Pri tomto nastavení, ako je teraz momentálne platný zákon, navyše televízie prichádzajú o peniaze. A to je ďalší taký zvláštny jav v tejto súvislosti, že zákon nenechá zarobiť štátom kontrolovaných vysielateľov a nedá im možnosť zabezpečiť si prostredníctvom takto získaných prostriedkov napríklad aj väčšiu nezávislosť.
Už len niekoľko príkladov, ako by televízia mohla využiť prostriedky z politickej reklamy. Napríklad by mohla zamestnať nových redaktorov, poprípade začínajúcich redaktorov, ktorí by mohli ako absolventi nadobudnúť tie svoje skúsenosti z tohto mediálneho prostredia práve na tej lokálnej forme, kde sa dokážu naučiť, ako sa veci robia, zžijú sa s tým prostredím a potom je pre nich, môžu nejako kvalitatívne stúpať a potom bude pre nich menší problém vyrábať kvalitné, objektívne, nestranné spravodajstvo napríklad v inej, väčšej verejnoprávnej alebo súkromnej televízii.
To znamená, my si, takýmto spôsobom by sme si mohli pripravovať nové generácie redaktorov, alebo teda aj iných pracovníkov v oblasti televízie, čo sa nám nestane, pokiaľ naši kandidáti budú používať nové sociálne siete. Lebo tam si, skrátka, novú generáciu týchto pracovníkov, ktorých vždy budeme potrebovať, lebo televízia tu vždy bude, záujem o ňu klesať nebude, nemáme ako inak pripraviť.
Ďalej napríklad by televízia za tieto peniažky mohla vyrobiť program, ktorý by som nazvala, že dokumentárny, taký, kde by sa zaoberala lokálnymi zaujímavosťami. Mohla by ho ponúknuť veľkej televízii. Určite by to vyšlo lacnejšie, ako keď má televízia verejnoprávna, teda alebo súkromná takýto dokument vyrábať, vždy je to drahšie, ako keď ju robí táto. A navyše tých dokumentov, verím, že sa všetci zhodneme, máme v dnešnej dobe stále o Slovensku a jeho regionálnych krásach a zaujímavostiach stále veľmi málo. Kto by nám dokázal lepšie predstaviť región ako človek, ktorý v ňom žije, ktorý k nemu má určitý vzťah a vie ho následne s takým nadšením a citom predstaviť aj pre všetkých ostatných? A ďalej teda všetko toto spolu súvisí a so všetkými týmito aktivitami vlastne by sme prispievali aj k rozvoju nášho kreatívneho priemyslu, čo je momentálne veľmi často a obľúbené skloňované slovo.
Potom tu máme trošku problém ohľadom nezávislosti médií. Tá neobchádza ani tieto regionálne a lokálne médiá. Veď pravidelne vychádzajú prieskumy o tom, že tá politická závislosť týchto médií je stále veľmi vysoká. Podľa prieskumu z roku 2016 bola na úrovni 71 %, čo je dosť. Ale veď súčasný stav je skutočne taký, že tieto televízie buď spadajú pod samosprávy, alebo teda pod úrady, čo je samozrejmé, že budú informovať o veciach v dobrom svetle, keďže vedia, kým sú dotované. Teda to je jedna skupina vlastníkov. A potom tu máme súkromných vlastníkov, ktorí prostredníctvom týchto médií taktiež sledujú svoje záujmy, a dovolím si tvrdiť teda, že niekedy uprednostňujú vysielanie, ktoré nie je celkom objektívne a nestranné.
Ak by sme dovolili televíziám zarobiť si z politickej reklamy, my sa teraz nebavíme o nejakých miliónoch, nebavíme sa ani o státisícoch, ale bavíme sa o peniazoch, ktoré by vedeli pomôcť týmto organizáciám aj na to, aby dokázali byť nezávislejšie, ako sú doteraz.
Ďalej. Prečo si myslím, že tento návrh zákona je dobrý a je potrebný, je ten, že opäť spomeniem nášho kandidáta Eugena. Nuž, keď nedostane možnosť prezentovať sa v televízii, poprípade v rozhlase, no tak siahne po dnes už veľmi obľúbenom, rozšírenom či Facebooku, či YouTube, či si založí konto na Instagrame, poprípade Twitteri, keď je šikovný, môže si potwittovať aj s Donaldom Trumpom. To už je na jeho fantázii, vybavenosti, skúsenostiach. No, len problém je ten, že aj tu, keď si chce dať politickú reklamu, tak ho to niečo stojí. Lebo väčšinou už, a všetci to vieme, ktorí tu sme, využívajú sa sponzorované odkazy a tieto peniažky za tieto sponzorované odkazy nekončia u nás, ale končia kdesi, nazveme to, za morom. To znamená, že my tak prichádzame o obnos peňazí, ktorý by mohol skončiť v našom systéme v konečnom dôsledku a sami sa o to pripravujeme a vyvážame kapitál do zahraničia.
Takže ja by som už len na záver možno trošku zhrnula, že čo momentálne nastavenie toho zákona, ako je, znamená pre spoločnosť. Tým, že tie televízie a rozhlas nemajú možnosť politickej reklamy, tak občan nemá možnosť lepšie spoznať svojho kandidáta prostredníctvom týchto médií.
Ďalej aj kandidáti sú sami obmedzovaní vo výbere reklamných formátov, ktoré by mohli použiť, a televízie sú zároveň, a teda rozhlas, obmedzované vo svojich príjmoch. Ono to funguje vo svete tak, že ten štát skôr podporuje tie tradičné médiá, pretože tie nové médiá sú záludné a vie sa tam, kadejaké informácie sa tam teda nachádzajú, nazvem to tak. Však nemusíme si tu hovoriť o fake news a všetkých tých trolovinách a iných hovadinách, ktorých je to tam kopec, a nie je to žiadnym spôsobom odsledovateľné, že čo sa v podstate na tom internete všetko nachádza, a myslím si, že by bolo z pohľadu štátu určite lepšie podporovať ten obsah, ktorý sa kontrolovať, poprípade pokutovať dá, ako to všetko ostatné, čo je nekontrolovateľné.
Už len na záver. Táto novela rieši okrem politickej reklamy aj nastavenie politických diskusií. Tam sa to taktiež vlastne zjednocuje, aby tie pravidlá boli rovnaké, ako je to v tých národných voľbách, aby to platilo aj pri lokálnych, aby teda neboli dávané zbytočné prekážky, či byrokratické, či nejaké oznamovacie lehoty na to, aby tie televízie regionálne alebo lokálne nemali problém zaradiť tú diskusnú reláciu do programu. Lebo povedzme si, že koľkokrát aj my sa rozhodujeme pre toho svojho kandidáta, alebo teda občania sa rozhodujú, na základe toho, ako uspel v tej politickej diskusii, ako je argumentačne zručný, možno ako na toho, akú má charizmu alebo čo z neho srší.
Aj teraz práve vyšla správa, že RTVS bude robiť 33 diskusií s kandidátmi na primátorov a starostov miest a obcí nad 25-tisíc obyvateľov. To znamená, že reálne sa do vysielania dostane, á, do diskusií kandidáti z ôsmich krajských miest a 25 primátorov alebo starostov tých obcí a miest nad 25-tisíc obyvateľov. To je strašne málo. A ja by som len chcela povedať, že je veľmi potrebné, aby, poviem to teraz konkrétne na Bratislavu, nemali tie televízie problém odvysielať diskusie aj s kandidátmi na tej miestnej úrovni v rámci tých mestských častí, lebo predsa to prospeje aj kandidátom, aby keď sa zasvieti to červené svetielko na tej kamere, neostali odrazu takí primrznutí, ale aby vedeli, čo majú povedať. Keď vo svojej politickej budúcnosti chcú pokračovať, tak toto je dobrý taký nástupný stupienok vo svojom ďalšom pokračovaní.
Chcela by som vás veľmi pekne poprosiť, ide tu naozaj o zjednotenie tej právnej úpravy a prospešnej pre celú spoločnosť. A preto by som chcela poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, verím, že je dobrý.
Ďakujem vám veľmi pekne.
