Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

3.12.2019 o 9:12 hod.

Mgr.

Natália Milanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 3.12.2019 9:12 - 9:22 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja sa dnes cítim trošku mizerne, možno tak trošku ako náš rozpočet, ale aj tak by som chcela k nemu povedať pár slov. Minulý rok som vystúpila k rozpočtu s myšlienkou, že umenie potrebuje čas a peniaze. Dnes teda na túto tému nadviažem a pridám, že kultúra potrebuje čas, peniaze, ambície, no rozhodne nepotrebuje politiku, lebo tá jej neprospieva. Pred rokom sme riešili, či je rozpočet 255 mil. na kultúru dosť. Nie je, hoci je ťažké určiť koľko by naozaj stačilo. Teraz to isté môžeme riešiť pri 291 mil. eur. Mohli by sme zaplesať, hurá, na kultúru ide viac. Ale v podstate, keď si to rozmeníme na drobné, tak opak je pravdou, ale o tom neskôr. Už počujem hlasy, že kultúra sa nedá počítať len merať cez peniaze. No áno, pravda je taká, že kultúra nie je exaktná veda, ale napriek tomu nejaké merania či štatistiky by jej určite pomohli. Mali by byť stanovené ukazovatele, aby sme vedeli, či na kultúru dávame dosť alebo nie a kde by sme mali pridať alebo kde ubrať. A to myslím nielen finančne. Na základe nich by sme vedeli či sa hospodári výhodne alebo nevýhodne, kultúrne či nekultúrne. Ministerstvo kultúry si síce dáva do rozpočtu rôzne ciele. A dáva si aj či ich plní alebo nie. Ale častokrát tie ciele sú skôr úsmevné ako nejaké iné. Napríklad v jednej kolonke je aj či si rezort vypracúva strategické dokumenty a odpoveď je veľavravná, áno. To hovorí hádam za všetko.
Aj podľa sledovaných cieľov ministerstvo kultúry chýba akákoľvek ambícia, ambícia čokoľvek zmeniť. Tridsať rokov nariekame, že kultúra visí niekde na chvoste, ale v podstate nič sa pre zmenu neurobilo a ani sa nerobí. Čo ma však úplne zaráža, tak to je postup pri čerpaní eurofondov práve v oblasti kultúry. Z pôvodných 280 mil. sa nám podarí na pôvodný účel vyčerpať a to teraz budem optimista, z môjho pohľadu asi tak 30. A to musíte uznať, že aj pre optimistu je to teda skutočne primálo. Nehovorí sa o tom tak nahlas, ako pri eurofondoch v školstve, avšak treba si uvedomiť, že je to len a len naša hanba a naša neschopnosť dôsledne tieto financie čerpať a využívať ich v prospech svojich občanov.
No, objektívne nie všetko je vina ministerstva kultúru, ale napríklad aj rezortu pôdohospodárstva, ktorý doviedol integrovaný regionálny operačný program k totálnemu rozkladu. Ale o tom by viacej vedeli rozprávať mestá a obce. Ako som spomínala, tak na rok 2020 je rozpočet rezortu kultúry 291 mil. eur a mohli by sme sa radovať. Ale, ešte raz zopakujem, že keď si rozmeníme na drobné, a tu zacitujem už rétorického klasika, bude to radosť iná, bude to smútok. Medziročné navýšenie rozpočtu do veľkej miery zhltne valorizácia platov, čo samozrejme vítam. Mala som možnosť stretnúť mnoho ľudí, ktorí pracovali či už v knižniciach alebo v múzeách a galériách a treba si povedať, že zvýšenie platov je niečo čo kultúre skutočne prospeje. Lebo tí ľudia rozhodne tú prácu nerobia pre peniaze. Ďalej v tejto sume zahrnutý výpadok koncesií, či navyše financie pre cirkvi na základe nového prijatého zákona. Keď odpočítame všetky peniaze navyše, tak ministerstvu reálne zostane menej ako tento rok.
Keď sme rozpočet diskutovali na výbore, a mali sme dosť otázok, čo sa týka práve financií, ktoré nikde nefigurovali, bola nám daná odpoveď, že na všetko sa myslí v rezerve. Ono rezerva je fajn vec, no táto rezerva ministerstva kultúry mi prišla niečo ako Attilov hrob, také čosi veľmi tajomné. Minulý rok bol totiž schválený zákon o dotáciách pre vysoké školy. Nikde ani cent. Teraz sa zrejme schvália dotácie na folklór a knižnice, nikde ani cent. Plánuje sa vznik novej inštitúcie, štátne, projekčné a reštaurátorské ateliéry, nikde ani cent. Teda ja osobne verím, že táto inštitúcia ani nevznikne, ale keby náhodou vznikla, tak nikde ani cent. Kuntshalle má byť od 1. januára samostatnou inštitúciou. Vieme, že peniaze na ňu rozpočtované sú rozpočtované v rámci Slovenskej národnej galérie, ale tá má v konečnom dôsledku o 187 tis. menej ako mala minulý rok. Takže ani tam neviem, že kde teda hľadať tie zdroje. A predpokladám, že práve rozpočet je priestor, ktorý by mal myslieť na budúcnosť. Minulý rok som dlho hovorila o dlhodobom podfinancovaní kultúrnych pamiatok. V tejto veci som predložila aj pozmeňujúci návrh, ktorým som chcela navýšiť dotácie do dotačného systému Obnovme si svoj dom a menovala som vtedy niekoľko našich pamiatok. Rusovecký kaštieľ, skloňovala sa suma na rekonštrukciu 70 mil. eur. Pýtam sa, čo sa odvtedy urobilo. Jeden archeologický prieskum a teraz sa ide robiť orez stromov, resp. arboretizácia v sume 850 tis. eur. No, ideme robiť arboretizáciu za 850 tis. eur, ale kaštieľ nám padá. Slovenská národná galéria, minulý rok som tu na tomto mieste spomínala sumu 26 mil. eur. Vtedy minister Kažimír ma opravil, že to bude 50 mil. eur. Dnes už vieme z medializovaných informácií, že to bude 70 mil. eur. Krásna Hôrka, hoci je stále krásna, tak jej obnova trvá už dlhých 7 rokov a okrem toho, že tam teda ušlo pár miliónov, ďalších 35 mil. sa tam odísť chystá, čomu ja sa samozrejme teším a vítam, ale povedzme si tak, že pri všetkých týchto menovaných príkladoch a ďalších iných platí naozaj, že štát je zlý hospodár, minimálne čo sa týka národných kultúrnych pamiatok bol a stále je. Minulý rok ste mi pán poslanec Kamenický, vtedy ste ešte boli, dnes už ste minister, a to si veľmi vážim, ako jediný koaličný poslanec reagovali na moju rozpravu s tým, že na pamiatkach záleží a teda bude treba im venovať dostatočný priestor a financie a že teda pokúsite sa urobiť všetko čo je vo vašich silách. Ja by som si mohla s kľudom vydýchnuť, že sa tak v podstate aj stalo. Otázka je len za akú cenu. Poviem vám, minulý rok, keď som rozmýšľala ako získať pre pamiatky viac peňazí, bola som aj v Tipose. Bola som na stretnutí s pánom riaditeľom, bolo veľmi ťažké sa k nemu dostať, ono niekedy ten Tipos mi prišiel ako taký domček na stračej nôžke a na sedem zámkov zamknutý. Skrátka ozaj ťažký priestor na dobitie sa minimálne pre opozičnú poslankyňu teda. Ale ja som chcela ísť prediskutovať návrh zákona, ktorým by sa zdaňovali výhry Tiposu a takto získané peniaze by boli viazané práve na obnovu kultúrnych pamiatok.
Pán riaditeľ ma vtedy uchlácholil, že to nie je treba, že vlastne stačí mnou už navrhovaný odvod kurzových stávok. A ešte som sa pýtala potom, že či by nebolo možné náhodou získať financie aj z toho balíka, lebo aj Tipos má svoj dotačný systém vo forme teda nejakých darov, že či by nemohli byť viazané. No ako som sa dozvedela, ak tento balíček slúži skôr pre ministra financií a členov predstavenstva a tam sa tie financie prerozdeľujú. Podľa výpisov od roku 1999 až po rok 2016 som tam naďabila teda na skutočne perličky. Jednou z nich bola dotácia 500 tis. eur v roku 2015 pre Nadáciu otvorenej spoločnosti, v preklade Georgea Sorosa, zopakujem to ešte raz, vláda Roberta Fica cez Tipos darovala Sorosovej nadácii, ktorú tak nemajú radi, pol milióna eur. Ďalšieho pol milióna pre Bratislavu na zabezpečenie Predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ. A to ani nehovorím o 405 tisícoch za štyri roky pre Nadáciu TA3 Ivana Kmotríka. V Tipose by to chcelo ozaj poriadny hurikán, alebo, keď sme teda optimisti, tak aspoň poriadku lotériu na záchranu kultúrnych pamiatok.
Ja chápem, že každý minister kultúry má iné priority. Aj tie však v konečnom dôsledku siahajú len do výšky ochoty ministra financií. Lenže kde nie je ambícia niečo zmeniť, ale namiesto toho je stranícka kšeftárska politika, tam nepomôžu ani všetky peniaze sveta.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2019 11:19 - 11:19 hod.

Natália Milanová

38.
Milá kolegyňa, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj príspevok aj vizuálne.
Skryt prepis
 

28.11.2019 18:56 - 18:58 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ja som rozmýšľala, či bude ešte pred kým hovoriť. Tak som rada, že ste ešte ostali. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, naozaj nebudem hovoriť dlho, len by som chcela zopakovať, že na podporu a na dotácie aj v oblasti folklóru, aj v oblasti knižníc tu máme dobre fungujúci, transparentný a nezávislý Fond na podporu umenia, ktorý už od roku 2014 tieto dve oblasti dotuje. Samozrejme, že nie každý žiadateľ môže byť uspokojený, ale tak to funguje v rámci dotačných systémov. Niektoré projekty majú určite svoje nedostatky, vďaka ktorým nie sú podporené. A viem, že ten názor na Fond na podporu umenia hlavne zo strany mojich koaličných kolegov je nie docenený. Ja verím, že mu časom pridajú väčšiu váhu, lebo naozaj nášmu kultúrnemu prostrediu prospieva. A návrat účelových dotácií, o ktorých bude rozhodovať iba osoba ministra, považujem za návrat do minulosti. A hoci možno aj, neviem, aké obnosy bude rozdávať, v konečnom dôsledku, to sme sa nedozvedeli ani na výbore, napriek našim otázkam, áno, môže pomôcť aj takýto kvázi nový zdroj týmto dvom oblastiam, avšak nepovažujem to za správne, ani tou cestou poslaneckého návrhu, ale to už sa toľkokrát zopakovalo, že to už len, len recyklujeme.
Skrátka a dobre, nepodporím tento návrh, nepodporí ho celý náš poslanecký klub, lebo je to cesta do minulosti a takými spiatočníckymi, veľkými, priam dinosaurými krokmi.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2019 18:20 - 18:30 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no inak, tie naše kultúrne zákony, to vždy chodia tak na úrovni večerníčka. Takže ja dúfam, že nebudem úlohu uspávača vás. Je pravda, že my sme si na výbore rozprúdili veľkú diskusiu o tomto návrhu zákona. Aj v prvom čítaní som k nemu celkom siahodlho vystúpila. Ale chcela by som ešte povedať z tohto miesta niekoľko vecí, ktoré tu v prvom čítaní neodzneli. Pretože v prvom čítaní som sa viac zamerala na kvázi spor Komory reštaurátorov a Pamiatkového úradu, ktorý vyústil do protiústavného stavu, ktorý následne vlastne táto novela teraz rieši.
Existujú riešenia elegantné a potom grundalské. To sú také tie odfláknuté. Keby som mala povedať, za aké považujem túto novelu, tak za to grundálske napriek tomu, že poznáme teda to pozadie. Ale viem, že aj vy, predkladatelia, si uvedomuje, že mohlo sa k tomu celému procesu pristúpiť oveľa elegantnejšie. Mohla prísť iniciatíva z ministerstva kultúry. Takto prišla ako poslanecký návrh zo všetkými plusmi a mínusmi, ktoré tento proces obnáša.
Teraz by som chcela povedať, že našla som si čas medzi prvým a druhým čítaním a bola som navštíviť oblastné ateliéri reštaurátorské, ktoré sú súčasťou Pamiatkového úradu v Bratislave. Rovnaká v podstate, nazvem to inštitúcia, funguje aj v Levoči. Máme oblastné reštaurátorské ateliéry v Bratislave a v Levoči. Bola som privítaná ako jediná poslankyňa, ktorá za celú existenciu sa v týchto priestoroch ukázala a reálne sa zaujímala o to, čo sa v nich deje, v akých podmienkach sa deje a prečo sú pre nás dôležité a je dôležité zachovať ich fungovanie. Priznám sa, že vstupom do týchto ateliérov som sa ako keby vrátila aj v čase, pretože tie podmienky, v akých tam reštaurátori a teda aj študenti reštaurátorstva pracujú, nie sú vôbec zďaleka ideálne a vôbec neprináležia tomu, ako by sme sa o pamiatky mali v 21. storočí starať. Tie podmienky sú skutočne spiatočnícke. Nielen čo sa týka vybavenie, ale aj priestorovo s tým, že sa tam opravujú národné kultúrne pamiatky alebo časti, ktoré majú nesmiernu hodnotu. A procesy, ktoré tam všetky prebiehajú v niektorých tých miestnostiach, sú skutočne, až by som nazvala, zdraviu škodlivé. Že tí zamestnanci koľkokrát obetujú aj časť osobné zdravia na to, aby pomohli napríklad takému kusu jedného starodávneho oltára, aby nadobudol tú krásu z minulých čias.
Keď som si uvedomila, že tieto pamiatky by boli vystavené veľkému riziku a veľkému otázniku, čo by sa s nimi stalo, ak by nevznikla nejaká alternatíva tomu, čo existuje teraz, bolo by to minimálne voči nim veľmi barbarské. Avšak pravda je taká, že to, čo my máme teraz na stole nie je tým, čo skutočne tým pamiatkam v konečnom dôsledku pomôže. Ale chcem zdôrazniť, že si veľmi uvedomujem stav, ktorý treba nutne a rýchlo riešiť. Pretože aj tí ľudia, ktorí tam pracujú, aj tie pamiatky, ktoré tam momentálne sú, nevie sa, čo bude s nimi, ako ďalej, či to prežijú, ďalší presun z miesta na miesto už možno neprežijú. A inštitúcia, ktorá táto novela zákona ide riešiť, by mala teda ponúknuť možno aj nový priestor. Neviem, ako je myslená do detailov. Lebo musím povedať, že spolu s touto novelou kupujeme aj mačku vo vreci. My skrátka nevieme, čo vznikne. Nevieme. Nevieme, za aké peniaze to vznikne, nevieme, kde to vznikne. Možno vieme, akí ľudia tam budú pracovať, lebo to nám bolo oznámené na výbore, že časť by sa teda zamestnancov zobrala z Pamiatkového úradu, časť z nejakej inštitúcie, ale vlastne, že celé zameranie by malo pôsobiť skôr viac v tej projektovej sfére a nie v samotných tých reštaurátorských službách, že by sa to malo iba nejakou formou zabezpečovať.
Ďalej nám bol predstavený pozmeňujúci návrh, ktorý tu o chvíľočku odznie, ktorého súčasťou bolo napríklad aj zadefinovanie platobných podmienok pre členov kontrolnej rady. Tá kontrolná rada má taktiež napríklad jeden problém, pretože jeho súčasťou by mal byť aj člen Pamiatkového úradu, kde môže očividne dochádzať v akomkoľvek čase v tom procese ku konfliktu záujmov, pretože Pamiatkový úrad vždy bude nejakým spôsobom súčinný s touto novou inštitúciou.
Keď sa bavíme o tých odmenách pre členov kontrolnej rady, neviem, prečo tam nebola uvedená odmena pre generálneho riaditeľa. Lebo to je jeden veľký otáznik. A podľa mojich informácií na to generálske, riaditeľské miesto si brúsi zuby jeden konkrétny človek, ktorý bude veľmi rád, pokiaľ na tejto pozícii bude platený niekoľko rokov a bude v podstate neohroziteľný. A musím povedať, že to sa mi minimálne nepáči, ak by tá inštitúcia mala byť zverená človeku, ktorý už dopredu vie, že si tam bude bačovať a ktovie, ako mu vlastne na našich pamiatkach záleží. No nebudem, nebudem teda menovať, o koho konkrétne ide, veď zainteresovaní hádam vedia.
Potom ale na výbore odzneli informácie, ktoré v rámci rozpravy nám tu nezazneli. Zaznela informácia, že je možné, pracuje sa na tom, aby sa získali eurofondy zamerané na záchranu nášho kultúrneho dedičstva a práve vznikom tejto inštitúcie by sa všetky tie procesy spojené so zabezpečením eurofondov, aby sa teda dostali tam, kam sa majú dostať, tak aby vlastne tento úrad prevzal nad tým záštitu. No ja mám veľké obavy, pretože tie eurofondy v kultúre, nemali sme ich veľa, ale aj to, čo sme mali, sme definitívne a hanebne spackali, teraz zachraňujeme, čo sa dá. Chcela by som veriť, že nová inštitúcia spasí, čo doteraz nedokázal spasiť hádam nikto, ale teda napriek tomu, že som optimista a chcem veriť, že tie eurofondy sa skutočne vybaviť podarí, v tomto prípade som mimoriadne skeptická a teda inštitúcia nám krajší zajtrajšok určite nespraví.
Ešte sme sa, áno, však to je, to je fakt, že štát už vlastne dnes nevlastní veľké percento spomedzi všetkých tých kultúrnych pamiatok, ktoré na Slovensku máme. V podstate ide o, tuším, 9 percent. No ale aj pri tých si povedzme, že mohli by sme si pri nich vlastne povedať, že je to taký obraz toho, že štát je zlý vlastník, lebo mnohé z nich sú v dezolátnom stave, katastrofálnom, a tie, ktoré sa opravujú, sa opravujú za tak predražené ceny, ja tu môžem uviesť napríklad Slovenskú národnú galériu. Mala stáť podľa mojich informácií pôvodne 25 alebo 29 miliónov. Minulý rok ma tu pán vtedy minister financií upozornil, že ono sa to vyšplhá asi na 50. No a dnes to bude 70 miliónov. Takže a áno, a prepáčte, ale ja to musím povedať (vyslovené s pobavením), pre mňa ten rusovecký kaštieľ, skrátka je pamiatka, ktorá je dokonalým obrazom toho, ako táto vláda k pamiatkam pristupuje. Všetci sme očakávali aspoň nejaký posun k tomu, že už sa niečo začne realizovať. No podľa mojich informácií jeden archeologický prieskum a v rádiu informácia, že 900-tisíc by malo ísť teda do obnovy parku a s prácami by sa malo začať na zimu, čo mi teda ako informácia nedávala veľmi zmysel. Ale veď tie peniaze z tej kultúry a na tie pamiatky sa vedia rozkotúľať všade, všade, kde ten priestor je, a v takej záhrade sa vedia tiež dokonale vlastne stratiť.
Čo sa týka vzniku tejto inštitúcie, skúsim to zhrnúť. Je nepripravená. Je to mačka vo vreci. Nikto nevie, ako sa bude realizovať, tým už sa bude v podstate potom zaoberať ďalšia vláda. Jediné plus, a teda dobrý úmysel, čo musím povedať, že z mojej strany naozaj to hodnotím ako dobrý úmysel, bola snaha akýmsi spôsobom zachrániť protiústavný stav, ktorý momentálne funguje. Ale nemyslím si, že takto by sa mali nové inštitúcie zriaďovať. A preto určite nebudem hlasovať za tento návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2019 10:48 - 10:50 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Pekne. No ja mám pocit, že práve sme počuli vlastne úplnú transformáciu pôvodného návrhu zákona. Pretože pokiaľ si dobre spomínam, tá práve narážala na tú problematiku, že do tej kolónky zamestnanie boli vpisované buď teda tímy občianskych aktivistov, názvy spolu s vlastnými menami. A keď sme tu v prvom čítaní riešili, že ako by sme tento problém mohli vyriešiť, pamätám si veľmi dobre veľmi trefnú poznámku pani poslankyne Lucie Žitňanskej, ktorá povedala, no tak tú kolónku buď zrušme, alebo doplňme ešte nejakú, kde títo občianski aktivisti by mohli tie svoje zoskupenia uvádzať. Vo mne tá myšlienka veľmi zarezonovala. Tiež som si povedala, že nie je to zlý nápad túto kolónku z kandidátnych listín dať úplne preč. Avšak sú aj ľudia, ktorí sa na základe toho, čo je práve v nej uvedené, rozhodujú.
No, hovorím, že pôvodný zákon niekde sa stratil v priestore a čase, teraz máme ako keby na stole úplne nový aj vďaka všetkým tým pozmeňujúcim návrhom, takže budeme musieť zvážiť a porozhodovať sa, ako pri všetkých tých pozmeňovacích návrhoch zákona hlasovať, pretože takto v podstate na poslednú chvíľu je to aj pre nás nie úplne jednoduché. Ale určite nájdeme riešenie minimálne my, aby sme to, ja ani neviem už ako to, ako to vlastne nazvať, že za aký zákon vlastne budeme v konečnom dôsledku hlasovať.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2019 17:57 - 17:58 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, kolegyňa, za tvoj prejav. Ako si matka troch detí, z toho ešte máš dvojičky, pre mňa si neskutočným vzorom, ako sa veci dajú, aj keď by sa mohlo zdať, že sa nebudú dať. Ale ty si prekonala z môjho pohľadu množstvo limitov a množstvo obmedzení. A som veľmi rada, že aj v tejto téme som našla v tebe podporu. Ono, ja som to aj hovorila vo svojej rozprave, že keď sa tento návrh zákona tu otvoril, tak pre mňa bola inšpiráciou ako reč pani ministerky, kedy som si už povedala, že už nie je viacej načo čakať, lebo ja chápem, že téma dojčenia je tabu a že asi nikdy by nebol ten správny čas otvoriť ju na pôde parlamentu. Ale práve podpora dojčenia si myslím, že by mala byť súčasťou, aj keď možno iba v deklaratívnej rodine, v rovine toho zákona o ochrane verejného zdravia. Pretože tam má skutočne čo robiť a má tam mať svoje miesto. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.10.2019 17:02 - 17:22 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Na minulej schôdzi bola predložená novela zákona o ochrane verejného zdravia a hladinu rozvírilo najmä neprijímanie očkovaných detí do škôlok. No nemenej zaujímavé, aj osobne pre mňa, bolo aj to, že súčasťou tejto novelizácie bolo napríklad aj iné nastavenie v podstate pre vstup zvierat do reštaurácií. Riešia sa tam soláriá a plavčíci. A hoci som sa v prvom čítaní pri tomto návrhu zákona zdržala, tak neznamená to, že by som s ním nesúhlasila, do veľkej miery s ním súhlasím. A na moje dnešné vystúpenie samotné ma inšpirovala hlavne reč pani ministerky a možno sa síce niektorým bude zdať, že idem trošku mimo inkriminovaných tém, ale pre mňa je téma, s ktorou dnes vystúpim, veľmi dôležitá a rovnako ju považujem za veľmi dôležitú v súvislosti s ochranou verejného zdravia. O to viac možno ma zaráža, že v tom zákone v terajšom znení dodnes nie je. Tou témou je podpora dojčenia.
Myslím si, že asi väčšina z vás vie, že ja som sa poslankyňou stala iba mesiac pred pôrodom a ešte do poslednej chvíle som to tu ťahala a zabávali sme sa na tom, že hádam ten pôrod by bolo dobré, aj keby sa odohral v parlamente a možno by došlo k takému spojeniu naprieč politickým spektrom. Ale nie vždy všetky sny a predstavy sa plnia. Takže nakoniec som si svoj pôrod (reakcia z pléna), áno, som si teda svoj pôrod, nazvem to, že splnila na rizikovom, ale, ale, našťastie, bez komplikácií. Veľkou komplikáciou, ktorá nastala po ňom, bolo práve pre mňa, a určite nie som jediná, dojčenie.
Ono zrejme každá prvorodička to pozná, že keď príde na svet ten malý zázrak, tak nevie, o čo by sa najprv starala, že či ho len tak stískať, či prebaľovať, či dojčiť, či ho len nechať spinkať. To všetko by sa dalo zvládnuť, aj ten neporiadok doma by sa dal zvládnuť, ale veľkým problémom aj pre mňa z osobnej skúsenosti sa stalo dojčenie. Pretože napriek všetkým radám sestričiek priamo na oddelení o častom prikladaní, stále veci nefungovali. A keď za mnou sestričky chodili, tak som sa im vždy sťažovala, že jednoducho nejde mi to, či by som sa, či by mi nemohli nejako pomôcť. A teda musím priznať, že sestričky, napriek situácii, v akej sú, tak sa našli aj ochotné, ktoré si pár chvíľ na mňa našli. Ale bolo to naozaj primálo a miesto toho, aby mi pomohli možno s technikou alebo s podporou samotného dojčenia, priniesli mi striekačku a dieťaťu sme skrátka dali hneď na úvod jeho života umelé v podstate jedlo a na oddelení to nebol zďaleka nejaký ojedinelý postup.
Čo mňa a na čo si teda dodnes osobne pamätám, bol pocit takej osobnej bezmocnosti, že som priviedla na svet dieťa, o ktoré sa nedokážem postarať. Nevedela som, že, predtým, s niečím takým matky bojujú, že vedia byť frustrované z toho, že nedokážu nakŕmiť svoje dieťa. Sama som si tým prešla, prešiel si tým aj môj pán manžel na druhej konci linky alebo teda pri osobných stretnutiach. Bolo to veľmi nepríjemné. Našťastie, môžme povedať, že našťastie, v nemocnici sme si pobudli dlhšie kvôli žltačke, a na tretí deň prišla za mnou laktačná sestra. A musím povedať, že to bolo nesmierne povzbudivé, že odrazu všetky tie komplikácie, problémy sa začali riešiť nejakým spôsobom, bola veľmi nápomocná. A domov som odchádzala s tým, že mám k dispozícii ten kus umelej hmoty, čo sa nazýva, že klobúčiky, ale predsa dokážem dojčiť. Ja som si neskôr povedala, asi po dvoch mesiacoch, že vyradím aj túto umelinu a urobím všetko pre to, aby to išlo. Som dostatočne asi tvrdohlavá a vytrvalá, aby sa mi to podarilo. A dojčím dodnes aj na pôde parlamentu. Som na to hrdá, myslím si, že nie som zďaleka jediná čerstvá maminka, ktoré sme to tu takto zvládli. A z pohľadu mami by som, že tam by môj záujem o dojčenie s tým, že sa mi to podarilo, mohol skončiť. Ale ja som dnes aj v pozícii poslankyne a tam môj záujme teda zďaleka neskončil. Lebo keď som sa o túto tému začala ďalej zaoberať, tak som zistila, že, žiaľ, tá podpora dojčenie nie je zďaleka taká, aká by mohla byť a mala byť.
Ten môj príbeh, tiež ako som neskôr zistila, na základe rôznych rozhovorov a komunikácií s ostatnými mamičkami, je príbehom tisícok matiek po celom Slovensku a budem hovoriť o tých, ktoré dojčiť chcú. No v kľúčových momentoch, teda na jeho začiatku im nie je daná taká podpora akú by si, aká im náleží alebo teda akú by si zaslúžili. Tá podpora v pôrodnici, resp. po prepustení z nemocnice. Ja si myslím, že dojčenie a podpora na pôrodníckom oddelení sa musí stať pre zdravie matky a dieťaťa prioritou. Aj rozumiem, že v dnešnej dobe je to problém. Nemocnice sa boria s oveľa závažnejšími problémami, často existenčnými a chápem, že na zabezpečenie aj takých, z môjho pohľadu základných vecí, momentálne nie je dostatočný tlak, aj keď vôľa možno áno.
Z 51 pôrodníc dnes, žiaľ, ani jedna nemá certifikát "Baby Friendly Hospital". Ja netvrdím, že papier je všetko, a v mnohých pôrodniciach a nemocniciach aj bez certifikátu dokážu mamičky hneď po pôrode dávať s dieťaťom kontakt koža na kožu, alebo teda je im dopriata starostlivosť odbornej pomoci laktačnej sestry. Zďaleka to však nie je celoslovenský štandard.
Keď hovoríme o očkovaní, o kolektívnej imunite, o verejnom zdraví, je úlohou štátu a nás zvolených zástupcov, aby sme pre občanov urobili maximum, aby sme ich chránili. Preto tu rokujeme, za to nás platia. Preto si myslím, že štát, v tomto prípade teda konkrétne ministerstvo zdravotníctva by malo zabezpečiť podporu dojčenia a malo by to byť jednou z jeho priorít. Lebo podľa mňa lepším základom verejného zdravia ako zdravé deti, neviem, či niečo lepšie existuje. A keď sa tu rozprávame a diskutujeme o povinnom očkovaní pre dobro detí a náš všetkých, tak si myslím, že by nám malo záležať aj na systematickej podpore dojčenia.
Bohužiaľ, dodnes neexistujú jednotné metodické pokyny. (Reakcia predkladateľky.) Existujú? Alebo teda jednotné, viem, že existuje odborné usmernenie. (Reakcia spravodajcu.) Áno, lebo k tomu sa dostanem ešte. (Reakcia predkladateľky.) Dobre, výborne, lebo chcem na to nadviazať inak, to sa teším, lebo viem, viem, že ministerstvo začalo v tejto veci v januári už presne aj pripravovať materiály. Ak je to hotové, z môjho pohľadu je to veľmi pozitívna informácia. Výborne, kolegyňa je taktiež podpísaná pod týmto návrhom, takže som veľmi rada, že tá spolupráca prebehla. Napriek tomu teda doteraz nejaké oficiálne vyjadrenie o... Už je aj k dispozícii? Avšak predpokladám, že implementácia ešte pomaličky, ako som sa ja dozvedela na základe správ (reakcia predkladateľky), dobre, výborne, ako som sa dozvedela, tak prebehla s tým, že teda bolo zaučených 200 doktorov, sestričiek a teda laktačných sestier, čo je samozrejme skvelý začiatok. Ale stále to vnímam ešte, že sme iba na začiatku tej cesty.
A keď som si túto tému študovala bližšie, tak vlastne prišla som na to, že už od roku 2009 existuje usmernenie odborné, ktoré bolo vydané vo Vestníku ministerstva zdravotníctva, ktoré celú túto veľkú oblasť v podstate zastrešovalo. A to, čo my teraz legislatívne by sme radi ukotvili aspoň deklaratívne v tomto návrhu pre ochranu verejného zdravia, tak tam už to všetko bolo popísané, avšak nebolo to implementované. Hovorím, že sú aj nemocnice, ktoré možno nemajú certifikát, ale teda pracujú na tom, aby mamičkám poskytli, to už som povedala, hej, že aby mamičkám poskytli v podstate to najlepšie, čo môžu.
Z môjho pohľadu je mimoriadne dôležité práve, aby boli dodržané tie garantované a jednotné postupy, aby mamičky v každej jednej nemocnici naprieč celým Slovenskom boli, boli, nechcem to nazvať, že zaškolené, ale poučené o tom, ako majú dojčiť naozaj, že jednotne, pretože dnes je doba internetu a mamičky si vedia nájsť tam skutočne všeličo. A pre nás je veľmi dôležité, aby sme im poskytli garantovanú informáciu, garantovaný nejaký pokyn, metodiku, aby všetky vedeli svoje detičky nakŕmiť tak, ako je treba a pri všetkých problémoch niekedy, ktoré to dojčenie obnáša.
Ako som už spomínala, ja som naďabila na informáciu z ministerstva zdravotníctva, že od januára je v platnosti štandardný preventívny postup. Nevedela som avšak, čo tento štandardný postup obnáša, ktorý je v súlade s najnovšími odporúčaniami práve zdravotníckej organizácie, a jeho súčasťou je podpora žien počas laktácie, aby čo najskôr začali s dojčením a ešte v nemocnici sa naučili správnu techniku, pretože dojčenie je základným predpokladom zdravého vývoja každého dieťaťa. Jedným z potrebných krokov je aj vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, aby disponovali dostatočnými znalosťami a zručnosťami vo vzťahu k podpore dojčenia.
V tej správe sa uvádzalo, že ten počet vyškoleného personálu bol okolo 200 ľudí vlastne dohromady. Ako som spomenula stále je to veľmi dobrý začiatočný krok k tomu, aby sa to celé rozbehlo tak, ako by sme si to možno aj my mamičky všetky predstavovali.
Ja som na pôde parlamentu zorganizovala konferenciu o dojčení, bolo to približne pred rokom, s názvom "Ako politika môže pomôcť dojčeniu". A pamätám si, že hoci, hoci tomu, že nás prišlo iba zopár vtedy, tak aj tých nás málo sme sa zhodli v tom, že to dojčenie potrebuje väčšiu podporu a že Slovensko má v ňom teda veľké medzery.
A chcela by som ešte tu z tohto miesta povedať, keď sa bavíme o všetkých tých výhodách, ktoré dojčenie má, nie sú to iba zdravotné výhody, ale sú to aj ekonomické alebo dokonca aj environmentálne ukazovatele.
K tým zdravotným by som si dovolila zacitovať práve z odborného usmernenia vydaného v roku 2009. Inak je to približne, bolo to vydané 15. 10., takže 10 rokov dozadu mi to prišlo také celkom, ako by som to pomenovala, symbolické, že tým kruh sa uzavrel. "Dojčenie je forma sociálneho správania, ktorá sa formuje na báze schém materského správania a vyžaduje určité zručnosti. Materské mlieko je druhovo špecifické a jeho zložky sa významne odlišujú od mlieka iných druhov cicavcov. Preto je jedinečnou výživou donosených aj predčasne narodených detí a s komplexom ďalších faktorov zaisťuje dojčaťu výživu optimálneho zloženia, protilátky a podporu dozrievania imunitného systému, hormóny a rastové faktory, indukciu procesov adaptácie zažívacieho systému, nižšie riziku vzniku civilizačných chorôb a detskej tučnoty za predpokladov, že dieťa je dostatočne dlho dojčené a matka počas dojčenia dodržiava správnu životosprávu." Ja ešte dodávam, že materské mliečko je kedykoľvek prístupné, má vždy primeranú teplotu a je lacnejšie ako umelá výživa. Pre matku zaisťuje prospešnú hormonálnu, fyziologickú adaptáciu po pôrode, podporu involučných procesov maternice, teda návrat do pôvodného stavu, podporu emocionálnej väzby na dojča, vzorce materského správania spĺňajúce potreby dojčaťa, v neskoršom veku ochranu pred osteoporózou, vznikom rakoviny prsníka a vaječníkov. Celej rodine zabezpečuje úsporu finančných prostriedkov spojených s nákupom umelej výživy, posilnenie emocionálnych väzieb členov rodiny, prevenciu zvýšenej chorobnosti dojčaťa.
Inak v tom odbornom usmernení sa nachádza viacero odporúčaní. Ja som sa pristavila najmä teda pri bodoch B a C v čl. 3, kde bolo uvedené, že "podpora rozvoja laktácie v prvých dňoch po pôrode v čase poskytovania ústavnej starostlivosti by mala byť zabezpečená a podpora dojčenia po prepustení z ústavnej zdravotnej starostlivosti domov, v poradniach a poskytovanie kvalifikovanej pomoci pri riešení komplikácií dojčenia, ak sa vyskytnú". Ako som už spomínala, tak toto zďaleka nie v každej pôrodnici je praxou.
Ešte by sa tu dali citovať štúdie z rôznych periodík, aké pozitívne účinky má dojčenie či na matky, či na deti, či na celé rodiny.
Ja si dovolím ešte predstaviť aj tie ekonomické výhody dojčenia, o ktorých sa možno až toľko nehovorí. V štúdii uverejnenej v lekárskom časopise British Medical Journal z roku 2014 vedci vypočítali, že ak by sa v Británii zdvojnásobil počet žien, ktoré dojčia aspoň sedem až osemnásť mesiacov, v britskom zdravotníctve by sa každoročne ušetrilo 40 mil. libier. A to boli veľmi konzervatívni, lebo sa zamerali iba na tri ochorenia, ktoré súvisia s nedojčením. Sú to zápal stredného ucha, nekrotizujúca enterokolitída a rakovina prsníka. Ak by sa vo Veľkej Británii ušetrilo 40 mil. libier, tak na Slovensku, keďže sme zhruba desaťkrát menšia krajina, by to mohlo byť 4 milióny. Keby sa viac dojčilo, tak v zdravotníctve ušetríme 4 mil. eur ročne, čo je približne ročný plat pre 200 zdravotných sestier vrátane odvodov.
O environmentálnych výhodách by tiež mohla byť ďalekosiahla diskusia, tú si pre túto chvíľu odpustím. V Čechách len nedávno, u našich susedov senát prijal uznesenie, ktorého cieľom bolo zabezpečiť podporu dojčenia. Napríklad v takom Belgicku majú systém urobený tak, že na jednom oddelení má každá mamina k dispozícii, nazvem to, svoju laktačnú sestru, ktorá je pre ňu k dispozícii po celý ten čas, nielen kým je v nemocnici, ale aj po tom, čo sa vráti domov.
Na záver už by som chcela ešte možno zdôrazniť a doplniť, že to, čo my by sme radi pretavili do zákona o ochrane verejného zdravia, to už tu teda funguje vo forme odborného usmernenia desať rokov, avšak všetci vidíme, že ten výsledok je krivkajúci. Máme tu pozitívne informácie, že zmena je na dosah a ja tomu veľmi úprimne verím a veľmi sa teším, že už je naozaj pripravená a teda bude sa môcť realizovať.
Ja som si povedala spolu so svojimi kolegami, že týmto naším návrhom chceme tomu dojčeniu na Slovensku ešte pootvoriť trošku dvere a tým aj všetkým mamičkám a deťom, ktoré si zaslúžia na tom začiatku spoločnej cesty len to najlepšie, čo im môžme dať, aby sa mamičky cítili po pôrode dobre, aby dojčili bez stresu, bez sĺz a depresie. A aj tým sme v podstate prispeli k verejnému zdraviu a v slovenskom zdravotníctve v konečnom dôsledku ušetrili aj nejaký ten milión.
Ešte, ak by som mohla, dovolila by som si prečítať text doplňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Natálie Milanovej, Mareka Krajčího, Silvie Shahzad, Jána Marosza, Miroslava Sopka, Simony Petrík a (zaznievanie gongu) Petry Krištúfkovej.
V čl. 1 sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a... Môžem? Môžem že? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Áno, len prosím zastaviť časomieru.
Nech sa páči, môžte.

Milanová, Natália, poslankyňa NR SR
... 2 a 3, ktoré znejú:
V § 2 ods. 1 písm. c) sa za slovo "starostlivosť" vkladá čiarka a slová "podpora dojčenia,".
3. § 2 ods. 1 sa za písm. h) vkladá nové písm. i), ktoré znie:
"i) podpora dojčenia je vytvorenie vhodných metodických pokynov a personálnych podmienok na jeho realizáciu.".".
Doterajšie písmená i) až zf) sa označujú ako písmená j) až zg). Prečíslovanie písmen sa primerane premietne do ďalších bodov.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 74 vkladá nový bod 75, ktorý znie:
"75. V § 52 sa ods. 1 dopĺňa písmenom s), ktoré znie:
"s) vytvoriť personálne podmienky na podporu dojčenia a dodržiavať metodické pokyny týkajúce sa tejto podpory.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 113 vkladá nový bod 114, ktorý znie:
"114. § 62 sa dopĺňa písmenom x), ktoré znie:
"x) podrobnosti o metodických pokynoch na podporu dojčenia.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2019 12:01 - 12:02 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcela trošku nadviazať na to, Janka, že si povedala, že my, politici, máme tendenciu odtiaľto všetko rozkazovať a teda prikazovať a dávať do nejakého legislatívneho stavu, ale ja napríklad tento návrh vnímam ako pomôcť a zlepšenie kvality života obyvateľov. To je napríklad môj pohľad, preto v ňom samozrejme vidím aj všetko, čo tu odznelo ako argumenty, aj teda vnímam, aj ten tvoj pohľad na svet a nemám proti nemu absolútne nič. Ono niekedy je to možno pre nás ťažké si predstaviť, že ešte v stredoveku, alebo do 17. storočia sa na Slovensku ani nefajčilo, nemuseli sme takéto niečo riešiť, ale dnes už je to bežná súčasť života, ten zlozvyk je hlboko zakorenený a niekedy je naozaj nutné, aby možno aj tá pomocná ruka prišla nielen vo forme osvety, ale aj vo forme, či jemnejšieho, alebo teda v niektorých prípadoch tu máme aj drsnejšie tie legislatívne rámce, ale tento za taký drsný nepovažujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2019 11:36 - 11:38 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
... veľmi pekne. Ja sa priznám, že pri tomto návrhu zákona, hoci ho naozaj vítam, tak som v konflikte záujmov, pretože doma mám fajčiara (vyslovené s pobavením), tak hneď, ako vyšla informácia, že takýto návrh bude predložený, tak sa začala diskusia, že čo a ako. Ale, našťastie, je to veľmi prívetivý fajčiar a teda aj on uznal, že treba, treba skrátka obmedziť tie možnosti, nazvem to, pre fajčiarov, pretože naozaj, tie vonkajšie terasy sú otvoreným priestorom a v období, kedy ľudia sedia vonku a chodia tam rodiny s deťmi, my to teraz zažívame vlastne, priamo sme v tom období, tak je to veľmi nepríjemné. A dokonca my sme sa doma rozprávali, ja som zástancom toho aj, hoci neexistuje sankčný mechanizmus, ale mne vadí, keď aj človek ide po ulici s cigaretou a vidí, že za ním ide mamička s dieťaťom a nemá kam uhnúť a on si v pohode kráča ďalej, cigaretka, dym ide, no problém, život je gombička. Takže ja by som kľudne pritvrdila a teda rozmýšľala možno aj nad tým, ako, ako toto nejakým spôsobom obmedziť, keďže dobré slová nepomáhajú. A plus ešte, keď už sme pri tejto téme a bavili sme sa tu aj o zastávkach, kde napriek zákazu v ich blízkosti ľudia fajčia a zostávajú po nich špaky, čo tiež v krajinách niektorých sú za to veľké pokuty, a my, žiaľ, si ich nevieme ani, ani odpratať, ani s nimi nijako inakšie vynaložiť. Takže tých vecí súvisiacich s touto problematikou je veľa, čo ešte máme čo riešiť. A ja tento návrh vítam a podporím ho.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2019 10:23 - 10:24 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za všetky faktické poznámky.
Chcela by som sa pristaviť pri tých od pána Jarjabka. Pre mňa je dôležité, alebo teda pri tom, keď som ten návrh zákona čítala, a teda rozmýšľala nad ním, bola jedna vec, že či sa zoberú tie dotácie z Fondu na podporu umenia a presunú na ministerstvo kultúry, alebo či necháte tie dotácie, ktoré momentálne fungujú vo Fonde na podporu umenia, fungovať naďalej v systéme, v akom sú. Plus toto by bolo ešte navýšenie. To je pre mňa veľmi dôležité.
Pretože ozaj by som bola nerada, aby sa na akékoľvek peniaze, ktoré momentálne už sa prerozdeľujú v rámci fondu, siahalo. A vôbec by som nebola rada, keby všetko spadalo pod ministra, resp. ministerku, to už bude jedno v zásade.
Ďakujem.
Skryt prepis