Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Na minulej schôdzi bola predložená novela zákona o ochrane verejného zdravia a hladinu rozvírilo najmä neprijímanie očkovaných detí do škôlok. No nemenej zaujímavé, aj osobne pre mňa, bolo aj to, že súčasťou tejto novelizácie bolo napríklad aj iné nastavenie v podstate pre vstup zvierat do reštaurácií. Riešia sa tam soláriá a plavčíci. A hoci som sa v...
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Na minulej schôdzi bola predložená novela zákona o ochrane verejného zdravia a hladinu rozvírilo najmä neprijímanie očkovaných detí do škôlok. No nemenej zaujímavé, aj osobne pre mňa, bolo aj to, že súčasťou tejto novelizácie bolo napríklad aj iné nastavenie v podstate pre vstup zvierat do reštaurácií. Riešia sa tam soláriá a plavčíci. A hoci som sa v prvom čítaní pri tomto návrhu zákona zdržala, tak neznamená to, že by som s ním nesúhlasila, do veľkej miery s ním súhlasím. A na moje dnešné vystúpenie samotné ma inšpirovala hlavne reč pani ministerky a možno sa síce niektorým bude zdať, že idem trošku mimo inkriminovaných tém, ale pre mňa je téma, s ktorou dnes vystúpim, veľmi dôležitá a rovnako ju považujem za veľmi dôležitú v súvislosti s ochranou verejného zdravia. O to viac možno ma zaráža, že v tom zákone v terajšom znení dodnes nie je. Tou témou je podpora dojčenia.
Myslím si, že asi väčšina z vás vie, že ja som sa poslankyňou stala iba mesiac pred pôrodom a ešte do poslednej chvíle som to tu ťahala a zabávali sme sa na tom, že hádam ten pôrod by bolo dobré, aj keby sa odohral v parlamente a možno by došlo k takému spojeniu naprieč politickým spektrom. Ale nie vždy všetky sny a predstavy sa plnia. Takže nakoniec som si svoj pôrod (reakcia z pléna), áno, som si teda svoj pôrod, nazvem to, že splnila na rizikovom, ale, ale, našťastie, bez komplikácií. Veľkou komplikáciou, ktorá nastala po ňom, bolo práve pre mňa, a určite nie som jediná, dojčenie.
Ono zrejme každá prvorodička to pozná, že keď príde na svet ten malý zázrak, tak nevie, o čo by sa najprv starala, že či ho len tak stískať, či prebaľovať, či dojčiť, či ho len nechať spinkať. To všetko by sa dalo zvládnuť, aj ten neporiadok doma by sa dal zvládnuť, ale veľkým problémom aj pre mňa z osobnej skúsenosti sa stalo dojčenie. Pretože napriek všetkým radám sestričiek priamo na oddelení o častom prikladaní, stále veci nefungovali. A keď za mnou sestričky chodili, tak som sa im vždy sťažovala, že jednoducho nejde mi to, či by som sa, či by mi nemohli nejako pomôcť. A teda musím priznať, že sestričky, napriek situácii, v akej sú, tak sa našli aj ochotné, ktoré si pár chvíľ na mňa našli. Ale bolo to naozaj primálo a miesto toho, aby mi pomohli možno s technikou alebo s podporou samotného dojčenia, priniesli mi striekačku a dieťaťu sme skrátka dali hneď na úvod jeho života umelé v podstate jedlo a na oddelení to nebol zďaleka nejaký ojedinelý postup.
Čo mňa a na čo si teda dodnes osobne pamätám, bol pocit takej osobnej bezmocnosti, že som priviedla na svet dieťa, o ktoré sa nedokážem postarať. Nevedela som, že, predtým, s niečím takým matky bojujú, že vedia byť frustrované z toho, že nedokážu nakŕmiť svoje dieťa. Sama som si tým prešla, prešiel si tým aj môj pán manžel na druhej konci linky alebo teda pri osobných stretnutiach. Bolo to veľmi nepríjemné. Našťastie, môžme povedať, že našťastie, v nemocnici sme si pobudli dlhšie kvôli žltačke, a na tretí deň prišla za mnou laktačná sestra. A musím povedať, že to bolo nesmierne povzbudivé, že odrazu všetky tie komplikácie, problémy sa začali riešiť nejakým spôsobom, bola veľmi nápomocná. A domov som odchádzala s tým, že mám k dispozícii ten kus umelej hmoty, čo sa nazýva, že klobúčiky, ale predsa dokážem dojčiť. Ja som si neskôr povedala, asi po dvoch mesiacoch, že vyradím aj túto umelinu a urobím všetko pre to, aby to išlo. Som dostatočne asi tvrdohlavá a vytrvalá, aby sa mi to podarilo. A dojčím dodnes aj na pôde parlamentu. Som na to hrdá, myslím si, že nie som zďaleka jediná čerstvá maminka, ktoré sme to tu takto zvládli. A z pohľadu mami by som, že tam by môj záujem o dojčenie s tým, že sa mi to podarilo, mohol skončiť. Ale ja som dnes aj v pozícii poslankyne a tam môj záujme teda zďaleka neskončil. Lebo keď som sa o túto tému začala ďalej zaoberať, tak som zistila, že, žiaľ, tá podpora dojčenie nie je zďaleka taká, aká by mohla byť a mala byť.
Ten môj príbeh, tiež ako som neskôr zistila, na základe rôznych rozhovorov a komunikácií s ostatnými mamičkami, je príbehom tisícok matiek po celom Slovensku a budem hovoriť o tých, ktoré dojčiť chcú. No v kľúčových momentoch, teda na jeho začiatku im nie je daná taká podpora akú by si, aká im náleží alebo teda akú by si zaslúžili. Tá podpora v pôrodnici, resp. po prepustení z nemocnice. Ja si myslím, že dojčenie a podpora na pôrodníckom oddelení sa musí stať pre zdravie matky a dieťaťa prioritou. Aj rozumiem, že v dnešnej dobe je to problém. Nemocnice sa boria s oveľa závažnejšími problémami, často existenčnými a chápem, že na zabezpečenie aj takých, z môjho pohľadu základných vecí, momentálne nie je dostatočný tlak, aj keď vôľa možno áno.
Z 51 pôrodníc dnes, žiaľ, ani jedna nemá certifikát "Baby Friendly Hospital". Ja netvrdím, že papier je všetko, a v mnohých pôrodniciach a nemocniciach aj bez certifikátu dokážu mamičky hneď po pôrode dávať s dieťaťom kontakt koža na kožu, alebo teda je im dopriata starostlivosť odbornej pomoci laktačnej sestry. Zďaleka to však nie je celoslovenský štandard.
Keď hovoríme o očkovaní, o kolektívnej imunite, o verejnom zdraví, je úlohou štátu a nás zvolených zástupcov, aby sme pre občanov urobili maximum, aby sme ich chránili. Preto tu rokujeme, za to nás platia. Preto si myslím, že štát, v tomto prípade teda konkrétne ministerstvo zdravotníctva by malo zabezpečiť podporu dojčenia a malo by to byť jednou z jeho priorít. Lebo podľa mňa lepším základom verejného zdravia ako zdravé deti, neviem, či niečo lepšie existuje. A keď sa tu rozprávame a diskutujeme o povinnom očkovaní pre dobro detí a náš všetkých, tak si myslím, že by nám malo záležať aj na systematickej podpore dojčenia.
Bohužiaľ, dodnes neexistujú jednotné metodické pokyny. (Reakcia predkladateľky.) Existujú? Alebo teda jednotné, viem, že existuje odborné usmernenie. (Reakcia spravodajcu.) Áno, lebo k tomu sa dostanem ešte. (Reakcia predkladateľky.) Dobre, výborne, lebo chcem na to nadviazať inak, to sa teším, lebo viem, viem, že ministerstvo začalo v tejto veci v januári už presne aj pripravovať materiály. Ak je to hotové, z môjho pohľadu je to veľmi pozitívna informácia. Výborne, kolegyňa je taktiež podpísaná pod týmto návrhom, takže som veľmi rada, že tá spolupráca prebehla. Napriek tomu teda doteraz nejaké oficiálne vyjadrenie o... Už je aj k dispozícii? Avšak predpokladám, že implementácia ešte pomaličky, ako som sa ja dozvedela na základe správ (reakcia predkladateľky), dobre, výborne, ako som sa dozvedela, tak prebehla s tým, že teda bolo zaučených 200 doktorov, sestričiek a teda laktačných sestier, čo je samozrejme skvelý začiatok. Ale stále to vnímam ešte, že sme iba na začiatku tej cesty.
A keď som si túto tému študovala bližšie, tak vlastne prišla som na to, že už od roku 2009 existuje usmernenie odborné, ktoré bolo vydané vo Vestníku ministerstva zdravotníctva, ktoré celú túto veľkú oblasť v podstate zastrešovalo. A to, čo my teraz legislatívne by sme radi ukotvili aspoň deklaratívne v tomto návrhu pre ochranu verejného zdravia, tak tam už to všetko bolo popísané, avšak nebolo to implementované. Hovorím, že sú aj nemocnice, ktoré možno nemajú certifikát, ale teda pracujú na tom, aby mamičkám poskytli, to už som povedala, hej, že aby mamičkám poskytli v podstate to najlepšie, čo môžu.
Z môjho pohľadu je mimoriadne dôležité práve, aby boli dodržané tie garantované a jednotné postupy, aby mamičky v každej jednej nemocnici naprieč celým Slovenskom boli, boli, nechcem to nazvať, že zaškolené, ale poučené o tom, ako majú dojčiť naozaj, že jednotne, pretože dnes je doba internetu a mamičky si vedia nájsť tam skutočne všeličo. A pre nás je veľmi dôležité, aby sme im poskytli garantovanú informáciu, garantovaný nejaký pokyn, metodiku, aby všetky vedeli svoje detičky nakŕmiť tak, ako je treba a pri všetkých problémoch niekedy, ktoré to dojčenie obnáša.
Ako som už spomínala, ja som naďabila na informáciu z ministerstva zdravotníctva, že od januára je v platnosti štandardný preventívny postup. Nevedela som avšak, čo tento štandardný postup obnáša, ktorý je v súlade s najnovšími odporúčaniami práve zdravotníckej organizácie, a jeho súčasťou je podpora žien počas laktácie, aby čo najskôr začali s dojčením a ešte v nemocnici sa naučili správnu techniku, pretože dojčenie je základným predpokladom zdravého vývoja každého dieťaťa. Jedným z potrebných krokov je aj vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, aby disponovali dostatočnými znalosťami a zručnosťami vo vzťahu k podpore dojčenia.
V tej správe sa uvádzalo, že ten počet vyškoleného personálu bol okolo 200 ľudí vlastne dohromady. Ako som spomenula stále je to veľmi dobrý začiatočný krok k tomu, aby sa to celé rozbehlo tak, ako by sme si to možno aj my mamičky všetky predstavovali.
Ja som na pôde parlamentu zorganizovala konferenciu o dojčení, bolo to približne pred rokom, s názvom "Ako politika môže pomôcť dojčeniu". A pamätám si, že hoci, hoci tomu, že nás prišlo iba zopár vtedy, tak aj tých nás málo sme sa zhodli v tom, že to dojčenie potrebuje väčšiu podporu a že Slovensko má v ňom teda veľké medzery.
A chcela by som ešte tu z tohto miesta povedať, keď sa bavíme o všetkých tých výhodách, ktoré dojčenie má, nie sú to iba zdravotné výhody, ale sú to aj ekonomické alebo dokonca aj environmentálne ukazovatele.
K tým zdravotným by som si dovolila zacitovať práve z odborného usmernenia vydaného v roku 2009. Inak je to približne, bolo to vydané 15. 10., takže 10 rokov dozadu mi to prišlo také celkom, ako by som to pomenovala, symbolické, že tým kruh sa uzavrel. "Dojčenie je forma sociálneho správania, ktorá sa formuje na báze schém materského správania a vyžaduje určité zručnosti. Materské mlieko je druhovo špecifické a jeho zložky sa významne odlišujú od mlieka iných druhov cicavcov. Preto je jedinečnou výživou donosených aj predčasne narodených detí a s komplexom ďalších faktorov zaisťuje dojčaťu výživu optimálneho zloženia, protilátky a podporu dozrievania imunitného systému, hormóny a rastové faktory, indukciu procesov adaptácie zažívacieho systému, nižšie riziku vzniku civilizačných chorôb a detskej tučnoty za predpokladov, že dieťa je dostatočne dlho dojčené a matka počas dojčenia dodržiava správnu životosprávu." Ja ešte dodávam, že materské mliečko je kedykoľvek prístupné, má vždy primeranú teplotu a je lacnejšie ako umelá výživa. Pre matku zaisťuje prospešnú hormonálnu, fyziologickú adaptáciu po pôrode, podporu involučných procesov maternice, teda návrat do pôvodného stavu, podporu emocionálnej väzby na dojča, vzorce materského správania spĺňajúce potreby dojčaťa, v neskoršom veku ochranu pred osteoporózou, vznikom rakoviny prsníka a vaječníkov. Celej rodine zabezpečuje úsporu finančných prostriedkov spojených s nákupom umelej výživy, posilnenie emocionálnych väzieb členov rodiny, prevenciu zvýšenej chorobnosti dojčaťa.
Inak v tom odbornom usmernení sa nachádza viacero odporúčaní. Ja som sa pristavila najmä teda pri bodoch B a C v čl. 3, kde bolo uvedené, že "podpora rozvoja laktácie v prvých dňoch po pôrode v čase poskytovania ústavnej starostlivosti by mala byť zabezpečená a podpora dojčenia po prepustení z ústavnej zdravotnej starostlivosti domov, v poradniach a poskytovanie kvalifikovanej pomoci pri riešení komplikácií dojčenia, ak sa vyskytnú". Ako som už spomínala, tak toto zďaleka nie v každej pôrodnici je praxou.
Ešte by sa tu dali citovať štúdie z rôznych periodík, aké pozitívne účinky má dojčenie či na matky, či na deti, či na celé rodiny.
Ja si dovolím ešte predstaviť aj tie ekonomické výhody dojčenia, o ktorých sa možno až toľko nehovorí. V štúdii uverejnenej v lekárskom časopise British Medical Journal z roku 2014 vedci vypočítali, že ak by sa v Británii zdvojnásobil počet žien, ktoré dojčia aspoň sedem až osemnásť mesiacov, v britskom zdravotníctve by sa každoročne ušetrilo 40 mil. libier. A to boli veľmi konzervatívni, lebo sa zamerali iba na tri ochorenia, ktoré súvisia s nedojčením. Sú to zápal stredného ucha, nekrotizujúca enterokolitída a rakovina prsníka. Ak by sa vo Veľkej Británii ušetrilo 40 mil. libier, tak na Slovensku, keďže sme zhruba desaťkrát menšia krajina, by to mohlo byť 4 milióny. Keby sa viac dojčilo, tak v zdravotníctve ušetríme 4 mil. eur ročne, čo je približne ročný plat pre 200 zdravotných sestier vrátane odvodov.
O environmentálnych výhodách by tiež mohla byť ďalekosiahla diskusia, tú si pre túto chvíľu odpustím. V Čechách len nedávno, u našich susedov senát prijal uznesenie, ktorého cieľom bolo zabezpečiť podporu dojčenia. Napríklad v takom Belgicku majú systém urobený tak, že na jednom oddelení má každá mamina k dispozícii, nazvem to, svoju laktačnú sestru, ktorá je pre ňu k dispozícii po celý ten čas, nielen kým je v nemocnici, ale aj po tom, čo sa vráti domov.
Na záver už by som chcela ešte možno zdôrazniť a doplniť, že to, čo my by sme radi pretavili do zákona o ochrane verejného zdravia, to už tu teda funguje vo forme odborného usmernenia desať rokov, avšak všetci vidíme, že ten výsledok je krivkajúci. Máme tu pozitívne informácie, že zmena je na dosah a ja tomu veľmi úprimne verím a veľmi sa teším, že už je naozaj pripravená a teda bude sa môcť realizovať.
Ja som si povedala spolu so svojimi kolegami, že týmto naším návrhom chceme tomu dojčeniu na Slovensku ešte pootvoriť trošku dvere a tým aj všetkým mamičkám a deťom, ktoré si zaslúžia na tom začiatku spoločnej cesty len to najlepšie, čo im môžme dať, aby sa mamičky cítili po pôrode dobre, aby dojčili bez stresu, bez sĺz a depresie. A aj tým sme v podstate prispeli k verejnému zdraviu a v slovenskom zdravotníctve v konečnom dôsledku ušetrili aj nejaký ten milión.
Ešte, ak by som mohla, dovolila by som si prečítať text doplňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Natálie Milanovej, Mareka Krajčího, Silvie Shahzad, Jána Marosza, Miroslava Sopka, Simony Petrík a (zaznievanie gongu) Petry Krištúfkovej.
V čl. 1 sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a... Môžem? Môžem že? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Áno, len prosím zastaviť časomieru.
Nech sa páči, môžte.
Milanová, Natália, poslankyňa NR SR
... 2 a 3, ktoré znejú:
V § 2 ods. 1 písm. c) sa za slovo "starostlivosť" vkladá čiarka a slová "podpora dojčenia,".
3. § 2 ods. 1 sa za písm. h) vkladá nové písm. i), ktoré znie:
"i) podpora dojčenia je vytvorenie vhodných metodických pokynov a personálnych podmienok na jeho realizáciu.".".
Doterajšie písmená i) až zf) sa označujú ako písmená j) až zg). Prečíslovanie písmen sa primerane premietne do ďalších bodov.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 74 vkladá nový bod 75, ktorý znie:
"75. V § 52 sa ods. 1 dopĺňa písmenom s), ktoré znie:
"s) vytvoriť personálne podmienky na podporu dojčenia a dodržiavať metodické pokyny týkajúce sa tejto podpory.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 113 vkladá nový bod 114, ktorý znie:
"114. § 62 sa dopĺňa písmenom x), ktoré znie:
"x) podrobnosti o metodických pokynoch na podporu dojčenia.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
