Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.2.2019 o 15:51 hod.

Mgr.

Natália Milanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2019 15:51 - 15:52 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Mám náhradnú. Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, ja vás považujem za vzdelanú, odvážnu, odhodlanú ženu, ktorá čo si zaumieni, to skutočne dosiahne. A myslím si, že je schopná dosiahnuť zmenu, tak ako som si prečítala v jednom článku. Zmenu dokázala uskutočniť tak na sebe, ako si myslím, že by bola schopná ju uskutočniť aj vo svojom rezorte, keby možno mala lepšie podmienky, ako má teraz. Vypočula som si veľmi pozorne vašu rozpravu. Zľava, sprava, štyrikrát dookola, na oranžovo, na fialovo, na zeleno, veľmi dobre viem, aký rozdiel je medzi eurofondami a stimulmi. Minimálne už po tejto rozprave.
Čo ma však zaujalo, bolo, presne čo ste povedali v súvislosti s tým, že nemôžete pri množstve zmlúv, ktoré vám prejdú pod rukami, zaručiť za všetko, pod čo sa podpíšete. Ale to je veľmi závažné, lebo vy ako ministerka máte zodpovednosť. A boli tu spomenutí už tí páni ako Janušek a Štefanov. Oni možno bona fide sa taktiež sa podpísali pod nástenkový tender a teraz sú obaja vo väzení. Takže trošku si možno treba dávať pozor a netreba toľko riskovať, lebo ide nielen o vaše dobré meno, ale aj o budúcnosť našej vedy a nášho školstva.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.2.2019 15:57 - 15:59 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Miro, nadviažem na teba, ten, povedzme si tak, rómsky problém tu už máme cez 20 rokov, pretože, no, akonáhle sme aj my, aj oni dostali slobodu, tak my s ňou sa pasujeme doteraz, ale oni si s ňou, žiaľ, poradiť nevedia. A nebudú si vedieť s ňou poradiť, dokým im s tým niekto nepomôže. My už sme tu mali toľko všelijakých zaručených receptov na riešenie tejto problematiky, toľko zhotovených plánov, nebudem hovoriť o tom, koľko peňazí nám vyletelo von komínom na riešenie tejto problematiky, ale všetko sa akosi stratilo a stále čítame, počúvame rovnakú mantru, že rómsky problém tu je a je stále veľmi veľký.
Ja tento návrh veľmi vítam, pretože si myslím, že tie deti z rómskych osád, resp. zo sociálne znevýhodnených podmienok sa skutočne už rodia ako keby s nejakým, ako sa volá, šarlátovým písmenom, skrátka ich podmienky sú oveľa ťažšie ako podmienky nás všetkých ostatných. A to, že dostanú možnosť chodiť do tej škôlky a dostanú tam návyky, ktoré sú pre nás bežných ľudí absolútne normálne v podstate, ale oni, nie je to len, že nevedia po slovensky, oni častokrát tie základné návyky nemajú ani odkiaľ mať.
A v tejto súvislosti si ešte dovolím povedať, že tuším predvčerom išla na RTVS-ke reportáž z Keceroviec, kde sa ide budovať škôlka a v nej vystupovala rómska mamina piatich detí, ktorá túto aktivitu veľmi vítala, pretože ona bude môcť ísť do zamestnania a postaviť sa na vlastné nohy, zarábať peniažky, kým o jej deti bude postarané a na základe toho, že budú v škôlke, sa im dostane možno taký odrazový mostík do života, aký doteraz by im nikto neponúkol.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.2.2019 11:26 - 11:27 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ja som prednedávnom čítala na jednom portáli mamičkovskom taký rozzúrený článok o tom, ako my politici sa tu hádame o guľôčky, ľudovo povedané, a nepomáhame mladým rodinám. Takže ja sa veľmi teším, že keď som si to prečítala, áno, ale treba sa trošku viacej zaujímať, lebo práve aj hnutie OĽANO mladým rodinám pomáha napríklad aj touto predkladanou novelou zákona.
Edo, ty si povedal, že treba odmeniť rodičov za to, že vychovávajú deti. No s tým sa nedá iné ako súhlasiť. Pretože všetci to asi poznáme, malé deti sú malé starosti, veľké deti sú veľké starosti. A nielen starosti, ale čím väčšie dieťa, tak hádam aj hlbšie do peňaženky musíme siahnuť. Takže, ja len ešte raz zopakujem, som veľmi vďačná za tento návrh.
A ešte mnoho mojich kamarátov, sme takí tí tridsiatnici a už pomaly tiahnuci k štyridsiatke, mali argument, prečo nezakladať rodinu, práve preto, že to stojí veľa peňazí. Bola by som veľmi rada, aby tento argument už som počuť nikdy nemusela aj vďaka našim návrhom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2019 15:04 - 15:06 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Chcela by som sa vrátiť k tomu logu opäť. Áno, je to v podstate ochranná známka a jedna z vecí, prečo ten zväz to urobil, bolo aj to, že môže teraz tie dresy predávať a získavať z toho financie napríklad na zabezpečenie výstroje pre mladých hokejistov, resp. začínajúcu mladú generáciu. Bolo jasné, že tá modifikácia, pokiaľ sa teda bude dotýkať štátneho znaku, určite bude citlivá, ale pokiaľ sa vyjadrili samotní hokejisti, ktorí naozaj tento znak na hrudi budú nosiť a budú v ňom reprezentovať, že aj tie zdvihnuté hokejky v nich evokujú čosi ako motív víťazstva, tak neviem, že či to nehovorí aj úplne za všetko, že či sme my tí oprávnení, ktorí sa k tomu majú až tak detailne vyjadrovať.
No a čo sa týka nášho guruho, vedela som, že to tu príde. Ale je to vec, ktorá sa týka Igora Matoviča, má svoj spôsob boja za spravodlivosť a ten mu predsa nebudeme upierať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.2.2019 14:45 - 14:55 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja si celkom dobre pamätám ako sme niekedy minulý rok išli skrz Slovensko, myslím, že to bolo v okolí Ružomberka, a zbadali sme prvýkrát bilbord, na ktorom bol štátny znak so zdvihnutými hokejkami. Vtedy som sa ešte pýtala muža, že čo to má asi tak znamenať, načo je to reklama. A chvíľu nám trvalo, kým sme prišli na to, o čo ide. Išlo o prezentáciu nového loga Slovenského zväzu ľadového hokeja. Ja som si vtedy povedala, že to logo sa mi celkom pozdáva. Naozaj som nemala žiadne výhrady proti tomu a ani by mi nenapadlo, čo to logo, akú lavínu potom následne spustí.
Inak rovnako český hokej, myslím, že minulý rok presne to bolo, ešte v júni začal s rebrandigom svojím pri príležitosti 110. výročia a takisto ten rebranding spôsobil obrovskú vlnu emócií. A ich logo takisto už sa vzdalo dominancie toho štátneho znaku a je na ňom teraz iba, iba hlava českého leva. A ako si to oni odôvodnili? Jeden z českých funkcionárov povedal, že museli pristúpiť ku komplexnej zmene, pretože: "Z top šiestich tímov posledných majstrovstiev sveta sme boli jediní, kto nemal unikátnu hokejovú značku s národnými prvkami, ktorú by sme si mohli právne chrániť. Teraz už máme. Súčasný trend je taký a my sme sa museli vyrovnať."
Ako som už spomínala, tento krok aj v Čechách spôsobil veľkú vlnu emócií. Jedni boli za, druhí proti, zvádzali sa tam rôzne súboje. A jeden hokejista veľmi výstižne vtedy napísal, že v Čechách sa na pivo, sviečkovú a národné dresy jednoducho nesiaha.
Keď Slovenský zväz ľadového hokeja predstavil to nové logo, aj odôvodnil, prečo to urobil, boli rôzne logá pre zväz, rôzne logá mala reprezentácia. Takto sa snažili ten znak ujednotiť A teraz citujem z tlačovej správy, myslím, to je: "Slovenský zväz ľadového hokeja sa týmto krokom pridal k ostatným národným federáciám ako Kanada, USA, Švédsko, Fínsko či Česká republika, ktoré na dresoch a oblečení nenosia štátne znaky, ale hokejové logá. Niektoré sú inšpirované viac, iné menej národnou symbolikou a znakmi. Ale všetky sa inšpirovali pri národných znakoch."
Ja tomu vcelku dobre rozumiem, že ten zväz sa pokúšal o reštart a v súvislosti s tým reštartom sa snažil ho aj takto zaviesť do života. Možno si povedal, že spolu s ním prídu lepšie výsledky, ako boli tie za posledné roky. Toto logo, pokiaľ som správne zachytila, tak sa páčilo aj samotným hokejistom, ktorí našu krajinu reprezentujú. A tak si hovorím, že prečo sa prichádza s takýmto návrhom zákona, pokiaľ tí, ktorí tento znak na hrudi nosia, sa majú cítiť dobre a odhrať v ňom zápas najlepšie, ako len vedia?
Humbug ohľadom toho loga už ustál. Ministerstvo školstva sa so zväzom dohodli, ako tie nové dresy budú vyzerať. Bratislavská hlavná stanica je stále v katastrofálnom stave. Majstrovstvá sa nám blížia a tento zákon tak, ako je nastavený, ja osobne považujem za nie celkom potrebný. Poviem prečo. Z dvoch dôvodov.
Prvý je, nazvem to, legislatívno-technický. Podľa predkladateľa je cieľom tejto novely zvýšenie ochrany štátnych symbolov ako jedného zo základných pilierov štátnosti, ktorý vychádza priamo z Ústavy Slovenskej republiky. Taktiež ochrana tradícií, ktoré súvisia s používaním štátnych symbolov, aj ochrana štátnych symbolov pred ich znevažovaním v elektronickej komunikácií a v digitálnej podobe. Tá ochrana sa prejavuje najmä sankciami - bod 8 novely, kde navrhujú pre fyzické osoby 3-tisíc a pre právnické osoby 10-tisíc eur. Dnes je tam maximálna pokuta na výške 6 638 eur. Ja sa pýtam, čo zvýšenie pokuty o 3 362 eur vyrieši? Štátne symboly sú chránené pred nedôstojným vyobrazovaním či použitím už teraz. Je tak ustanovené v § 42 zákona o priestupkoch. Ten hovorí v bode 1: "Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne poškodí, zneužije alebo zneváži štátny symbol alebo iný symbol chránený všeobecne záväzným právnym predpisom".
Aby som nehovorila na novelu samé negatíva. Poviem aj pozitíva. Napríklad body 4 a 5, kde sa spresňuje spôsob spustenia štátnej vlajky pri štátnom smútku a dopĺňa sa dosiaľ chýbajúca časť o spievaní štátnej hymny cudzieho štátu, ktorá vzhľadom na platné znenie tohto paragrafu pred bodkočiarkou v tomto ustanovení absentovala. Zvyšok však naozaj považujem za mierne prehnanú iniciatívu.
Áno, myslím si, že štátne symboly si treba ctiť. Ale to by malo byť prirodzenou súčasťou každého z nás, kto si váži a ctí krajinu, v ktorej žije. To sa nedá prikázať, to sa nedá ani naučiť. To, skrátka, buď v sebe máte, alebo to v sebe nemáte. A tu sa dostávam k druhému dôvodu, prečo tento zákon považujem za nie úplne potrebný.
Štátne znaky sú symboly. Tie reprezentujú určité hodnoty, idey, ľudia im rozumejú bez toho, aby ich bolo treba nejakým spôsobom ďalej vysvetľovať. Napríklad keď sa povedia Rezešovci alebo štúdia Koliba, tak predpokladám, že každému sa vybaví mečiarovská privatizácia. Každý, skrátka, vie, že keď sa povie toto slovo, vie, o čo ide. A tak je to aj s tými štátnymi symbolmi. Už to tu bolo dnes niekoľkokrát povedané. Keď vidíme ten štátny znak, mali by sa nám srdcia rozbúchať. A keď vidíme viať tú vlajku, tak by sme mali byť naozaj hrdí na to, v akej krajine žijeme. Nehovoriac o tom, keď počujeme našu slovenskú hymnu, koľkokrát sa nám tisnú slzy do očí. Ale povedzme si na druhej strane celkom úprimne. Ako môžme byť hrdí na krajinu, kde sa pokrivujú pravidlá pri voľbe ústavných sudcov, kde druhý najvyšší ústavný činiteľ je hrdý na svoj plagiát, kde ministerstvo školstva rozdáva milióny garážovým firmám? A takto sa dá, skrátka, pokračovať a pokračovať a pokračovať.
My by sme si mali ctiť aj náš mandát, parlament. To, že nám ľudia do rúk vložili svoju dôveru. A pozrite sa, ako to tu dnes vyzerá. Nad hlavami máme obrovský štátny znak a pod ním by mali byť ľudia spĺňajúci najvyššie morálne, etické, intelektuálne kritériá. Aká je realita? Biedna. Máme tu morálku krívajúcu, etiku chýbajúcu a intelekt ukradnutý.
Preto keď tak chcete chrániť štátne symboly, najprv im dajte význam, ktorý si skutočne zaslúžia.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.2.2019 10:18 - 10:20 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
V prvom rade chcem povedať, že nie som proti tomuto návrhu, ale paradoxne trošku skúsim tento koncept ako keby nahlodať. Tá téma koncesií tu je dlhodobo aj strana SaS ju razí dlhodobo, aj náš Jozef Viskupič predkladal návrhy zákonov na zrušenie koncepcií, koncesií, ale čím ďalej, tým viac nad tým rozmýšľam, tak sa mi javí, že tento model nie je úplne ideálny, poviem prečo. V mnohých krajinách v Európskej únii funguje a je teda hodnotený ako pokrokový.
Keby sme vlastne koncesie zrušili a tie peniaze by sa museli hľadať v štátnom rozpočte, riaditeľ televízie vždy, by vždy mal trošku slučku na krku a musel by čakať, že či minister vyčlení, áno, či minister financií vyčlení dostatok peňazí na to, aby tá televízia mohla fungovať. Takto je aspoň do určitej miery zabezpečená verejnoprávnosť, to slovíčko, ktoré sa tu tiež veľmi často skloňuje. Ale predsa ak by televízia bola kompletne závislá od štátu, myslím si, že by tam do veľkej miery hrozilo, že by tomu štátu aj slúžila v oveľa väčšej miere, ako je to možno dnes. Koncesionárske poplatky sa 12 rokov nemenili, tá výška je 4,64 eura, nechcem povedať, že ľudia sú už na tú sumu zvyknutí, ale v podstate keby sme im povedali, že teraz ju neplaťte, tak možno by si to v zásade ani nevšimli a platíme na úradoch rovnaké poplatky za čokoľvek, čo chceme vybaviť.
Takže len, len také drobné detaily k tomuto, k tomuto návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2019 16:59 - 17:00 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Pán poslanec Hrnčiar, ja som veľmi vďačná za skúsenosť, ktorú ste tu povedali, a myslím si, že viacerí z vás, ktorí tu sedíte a v politike sa už roky pohybujete, tak tých skúseností máte neúrekom. A som aj vďačná za to, že sa tu o nich všetkých hovorí. Ja si nemyslím, že je novinár ako novinár a nestaviam novinárov na piedestál neomylnosti.
Ešte by som chcela povedať, že aj skúsenosti, ktoré tu odzneli, súviseli do veľkej miery s predvolebnými kampaňami, ak som to správne porozumela. A vieme, že aj v tých predvolebných kampaniach sa váľajú vedrá, vedrá špiny, sprava, zľava, odvšadiaľ. Bodaj by to tak nebolo, ale obávam sa, že máme tu niekoľko volieb a zopakuje sa to znova. Ale bolo by veľmi krásne, keby sme možno pre začiatok urobili takú vec podľa Solženicyna, my všetci by sme si zobrali príklad a začali nežiť v klamstve. Takže aj taký pekný.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2019 16:29 - 16:31 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Tuším Umberto ako povedal, že raz keď je niečo napísané, tak autor by sa k tomu už ďalej nemal vyjadrovať, že má to byť ponechané na každom jednom človeku, aký odkaz si z toho odnesie. Ale teda ja reagovať, napriek tomu, že si Umberta Eca vážim, budem.
S pánom Senkom súhlasím. Je to o filozofii, v každom prípade. Tie odôvodnenia som v rámci rozpravy povedala, s ktorými skrátka v tomto nastavení, jako ten návrh je spracovaný, s nimi súhlasiť nemôžem.
Pán Číž, my si tak filozoficky nerozumieme, ja sa chcem dožiť dňa, skutočne chcem tu byť živá a zdravá v momente, keď všetci budeme dodržiavať ústavu bez rozdielov. Dúfam, že sa toho dožijem.
Pánovi Farkašovskému ďakujem za poznámku, tam nie je čo vytknúť.
No a pán Mazurek, ja budem na vás reagovať. Rozmýšľam teraz, kde začať. Nebudem asi vyvracať tie vaše teórie o tom, ako sme miláčikmi médií. A to, čo som povedala o tomto zákone a práve na odpoveď, určite pre nás verejných funkcionárov nie je príjemné, keď si o sebe prečítame, ako to vnímame, klamstvá, nepravdy alebo niečo, čo nám skutočne môže tie vzťahy a život ako taký pokaziť. Stále si myslím, že tu máme dostatok nástrojov a teda priestoru na to, aby sme sa vedeli tejto veci postaviť. Nie vždy vravím, že je to úplne funkčné, aj vzhľadom na to, ako funguje naše súdnictvo. Častokrát, aj keď chceme, nedomôžeme sa pravdy tak ako bežní ľudia, ktorí majú svoje problémy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.1.2019 16:10 - 16:19 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa úprimne priznám, že áno, dnes mám so stláčaním gombíkov problém, ale nie je to tak stále. A kým len to a nejde o milióny, tak si myslím, že sa to dá prežiť.
Začala by som osobnou skúsenosťou s novinármi. Takto pred rokom som skladala poslanecký sľub a hneď na druhý deň vyšiel v istom nemenovanom denníku článok, kde bol okrem veľkého titulku podtitulok "V parlamente budú nové tváre, Andrejovi Dankovi po zložení sľubu ani ruku nepodali". Na margo toho, že sme nejakým spôsobom protežovaní. Toto si myslím, že hovorí za všetko. Ten akt bol jasne dokázateľný, bol na fotografiách, ja si ten pocit podanej ruky pamätám, takže absolútne nebolo, žiadna možnosť, že by teda táto informácia bola pravdivá. A rozmýšľali sme nad tým, že čo teda spraviť, aby došlo k náprave. No jedinou možnosťou teda bolo teda využiť právo na opravu. Keď som si pomyslela, že moja babka by videla taký nejaký titulok v novinách, tak už by mi nenapiekla bábovku alebo už by sa so mnou nerozprávala, aj horšie veci sa môžu stať teda, tak využili sme toto právo. Ale tu treba zdôrazniť, že to, čo zaznie prvýkrát, to sa počíta. Už všetko ostatné, čo je zverejnené dodatočne, žiaľ, silu tej prvotnej informácie nemá. To si asi nemusíme klamať.
Vraví sa, že médiá sú siedma veľmoc. A je to tak. A dnes už máme teda popri tých tlačových médiách aj elektronické médiá a tie tlačové majú stále ešte veľkú silu.
To, že tento zákon máme dnes v parlamente, ma svojím spôsobom neprekvapuje, pretože v decembri sa vyjadril pán predseda SMER-u, že takéto čosi asi bude iniciovať, dnes to tu máme čierne na bielom. A ja som zo zvedavosti teda otvorila tento zákon a dôvodovú správu a čo ma ako prvé veľmi prekvapilo, bolo, že chýbal mi tam ten dôvod. Taký, tá dôvodová správa je veľmi tak krehko, nežne napísaná, ale chýbajú mi tam možno nejaké štatistiky, dáta, ktoré by hovorili o tom, koľko možno sťažností sa nevyriešilo, aká je tá skutočná podstata, ktorá teraz v tých médiách funguje. Lebo aj keď tento zákon bol v platnosti od toho roku 2008 do toho roku 2011, tak taktiež tam, teraz zazneli tu nejaké čísla. Podľa mňa sú stále dosť nízke. Teda tento (reakcia z pléna), áno, takže tento inštitút sa síce použil, ale prirodzene aj vydavatelia sa proti nemu bránili a tí, ktorí sa rozhodli ísť súdnou cestou, ako napríklad Ján Slota, ten súdnu cestu využil, hoci trvá dlhšie, ale od Nového ČAS-u za článok vysúdil 20-tisíc. Takže otázka potom je, že či skôr tí politici by nevyužili tú možnosť aj teda, aby na tom ešte vytĺkli, ako využiť len právo na odpoveď.
K tej vecnej stránke. Z môjho pohľadu už dnes tento zákon je spiatočnícky, alebo ide skutočne o prežitok, aj keď chápem v tejto iniciatíve z toho politického hľadiska. Dnes to tu bolo zaznávané, že nepleťme do toho politiku, ale tá politika sa do toho jednoducho pliesť musí, pokiaľ aj pán predseda SMER-u sa netají tým, aký má názor na novinárov. Hovorí to nahlas, skrátka, všetci sme to mali možnosť počuť, novinárska obec mu strpčuje prácu, brojí proti nemu. Z môjho pohľadu by sa možno v tejto veci mohol pozrieť na tie veci triezvo a neuvažovať o tom, že ide o nepravdivé útoky zo strany novinárov, ale skôr o pravdivé skutočnosti, ktoré sa dejú vo vnútri tejto strany.
Čo sa týka toho priestoru v médiách pre politikov, myslím si, že je dostatočný. V roku 2008, keď sa tento zákon vykreoval, vstúpil do platnosti, vtedy ešte tie online médiá neboli také rozšírené, ako sú dnes. Ale dnes už skutočne tí politici môžu využívať rôzne kanály, či už youtuby, facebooky, ten priestor majú neobmedzený, v podstate je veľmi málo regulovaný a môžu si povedať, čo majú na srdci.
Ešte k tomuto by som povedala, že zachytila som informáciu, viem, že je pravdivá, na ministerstve kultúry je vytvorená skupina, ktorá sa zaoberá tvorbou nového mediálneho zákona, ktorý okrem iného teda rieši aj otázku ako zabezpečiť väčšiu ochranu novinárov, a teda aj ako zregulovať ten online priestor, ktorý doteraz regulovaný nemáme. Takže moja otázka znie, že prečo takáto čiastková úprava, prečo sa nepočká teda už na komplexnú úpravu, ktorá aj kvôli smernici Európskej únie musí byť urobená do roku 2020.
Ďalej, čo vytýkam tomuto návrhu, je, že v novinách môže reagovať prakticky ktokoľvek nielen na nepravdivý výrok, ale aj na pravdivý. To znamená, že ozvať by sa mohol ktokoľvek, kto by mal pocit, že niečo sa ho dotýka. A kým predtým sa muselo vysvetliť aspoň, čo bolo v tom článku zlé, tak teraz táto možnosť akoby tu absentovala, čo neviem, či bol zámer, alebo či sa stalo nejaké nedorozumenie. Skrátka, nemyslím si, že je takto nastavené, je to dobré.
Ďalším bodom je to, že noviny sú v podstate súkromný priestor, a ja si neviem predstaviť, že by niekde, napr. v reštaurácii sme my ako politici vždy museli mať rezervované nejaké miestečko a prišli by sme tam do reštaurácie, že ej, my tu teraz máme právo si ísť sadnúť, dajte nám zadarmo obed, lebo skrátka bolo nám utŕžené na cti. No a ten majiteľ tej reštaurácie by musel vyhodiť tých svojich platiacich zákazníkov, lebo skrátka my by sme si dožadovali to naše právo sa tam posadiť a najesť sa zadarmo. Plus ešte navyše, keby toto nespravil, hrozí mu pokuta.
A to je ďalšia vec, tie pokuty. Ja som na tie pokuty pozerala, rozmýšľala som nad tým, že teda na základe akej sadzby sa stanovili tie výšky tých pokút, je to od 1660 euro do 1980 euro. To len tak ako zo zvedavosti by ma zaujímal ten kľúč, že na základe ktorého boli takto stanovené.
Už len zopár myšlienok na záver. Tento návrh zákona z môjho pohľadu má trošku nábeh na protiústavnosť, pretože stále si myslím a neviem, či je to úplne správne, ale myslím si, že to je aj s rozhodnutiami, s Európskym súdom pre ľudské práva, že verejní funkcionári musia zniesť väčšiu mieru kritiky ako bežní ľudia.
A ešte by som reagovala na to, čo zaznelo v pléne v rámci všetkých faktických poznámok. Pani Vaľová povedala, že niet sa čoho báť, ak píšeme pravdu. Je sa čoho báť, dokonca smrti. Takže myslím si, že toto je celkom ako, v lepšom prípade basy.
Ďalej tu zaznelo, že novinári nie sú ľudia, že sú to nadľudia. Myslím si, že nie sú nadľudia, sú ľudia z mäsa a kostí, s jedným žijem, takže viem, o čom hovorím. Z mojej strany to bude všetko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2019 10:45 - 10:45 hod.

Natália Milanová
Ďakujem veľmi pekne za slovo. No ja sa priznám, že v tej faktickej rovine s pani Kaščákovou súhlasím, pretože sama mám k tomuto návrhu výhrady a prednesiem ich potom v rámci ústnej rozpravy, ale tých päť vymenovaných bodov, pozorne som počúvala, myslím, že tam tá zhoda je viac-menej stopercentná. Potom rozvediem ďalej. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis