Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Slávny režisér Ingmar Bergman povedal: „Divadlo je verná žena, film je nákladná, vzrušujúca milenka.“ Boli časy, keď aj na Slovensku sa mali tieto nákladné a vzrušujúce milenky celkom dobre, aj keď teda v spolupráci s našimi bratmi Čechmi, a filmári - a tým myslím všetkých, ktorí sa na filme podieľajú, scenáristami, producentami, režisérmi počnúc, vodičmi končiac - nemali o prácu núdzu, jediné, na čo nemali čas, bol ich rodina. Po revolúcii a totálnej deštrukcií filmových štúdií Koliba pánom Mečiarom a hlavne jeho dcérou Magduškou to už zďaleka také ružové nebolo a slovenskému filmu sa v tom čase podlomili kolená. Ja by som dokonca si dovolila povedať, že slovenský film sa spolu s týmito štúdiami pochoval. A to nehovoríme iba o budovách. To by v podstate bolo to najmenej. Ale my sme zdeštruovali kreatívne centrum, úplne sme roztrhali na cimpr-campr systém, kde všetko fungovalo, kde spolupracovali naozaj dramaturgovia, scenáristi, herci, skrátka všetci, ktorí sa na výrobe filmu podieľajú.
Potom sa ten náš film trošku rozbehol a tu si dovolím povedať, že viem, o čom hovorím, nakoľko od roku 1996 som spolupracovala viac či menej s kaskadérskou skupinou Borzeus, možno ju niektorí evidujete, možno niektorí nie. Pravda je taká, že táto kaskadérska skupina od roku ’96, keď k nám začali prichádzať zahraničné produkcie, ktoré tu točili filmy, ako napr. Dračie srdce, Peacemaker, Za nepriateľskou líniou, všetci títo naši veľmi skúsení ľudia, ktorí boli vysoko oceňovaní zahraničnými produkciami, na čele s Gustávom Kyselicom, pracovali na týchto filmoch, kým tu boli. Lenže potom tieto produkcie zahraničné odrazu k nám chodiť prestali a aj naši kaskadéri sa buď uplatnili v zahraničí, možno ste teraz zaregistrovali inak jedného z nich, Vladimíra Furdíka. V poslednom čase sa o ňom hovorí ako o človeku, ktorý spolupracuje na Game of Thrones, má tam dokonca svoju úlohu, inak spolupracoval aj na Sherlockovi Holmesovi, Skyfall, Robinovi Hoodovi, kadečom. Takže to je človek, ktorý, ktorý sa uplatnil v zahraničí, uznáva ho Steven Spilberg, vychovalo ho Slovensko. Potom sú tu takí, ktorí pracujú na menších zahraničných produkciách, a potom sú tu takí, ktorí, žiaľ, už pri filme robiť nemôžu, lebo nemajú kde a ako.
Dokonca a hovorím to, už som tom opakovala aj takto pred rokom, keď sa tiež zákon o Audiovizuálnom fonde preberal tu v Národnej rade, sú aj takí, žiaľ, ktorých slovenský film viac či menej, priamo či nepriamo pochoval. Ale ako vravím, najhoršie časy má slovenský film, myslím si, už za sebou, rok ’17 bol toho celkom dobrým dôkazom. Ja vravím, že bol v podstate prelomovým po viacerých stránkach, a je na mieste povedať, že sa tak stalo aj vďaka Audiovizuálnemu fondu. Hoci jeho vznik v tom roku 2009 sprevádzali škandály aj medializované škandály, hovorilo sa nahlas o tom, že dotácie si prihrávajú veľkí producenti, riadiaci fond fungoval netransparentne, mal mnoho chýb a skrátka bolo tam na čom pracovať, otázkou bolo, či sa to spraví k lepšiemu, alebo nespraví.
Ja si dovolím tvrdiť, že dnes Audiovizuálny fond funguje, nie dokonale, zďaleka nie dokonale, ale v tom, čo robí, je užitočný a aj vďaka nemu sa tá podpora kinematografickej kultúry na Slovensku pohla k lepšiemu a v podstate neustále napreduje. Hovoria o tom aj čísla, ktoré poskytol pán Anton Škreko, vidím ho tu, sedí na balkóne, pozorne počúva, aj by som ho zacitovala, ale on vie, čo povedal, takže ja len to zhrniem, že napríklad informácia, v rokoch 2010 až 2018 fond podporil 2 790 žiadostí sumou 67 127 128 eur, čo je celkom veľká suma, vďaka ktorej aj ten film môže napredovať. Teraz je ten rozpočet vo výške 16 639 372 eur a vyskytla sa nám tu vďaka tejto novele zákona, ktorý tu teraz rozoberáme, podpora pre audiovizuálny priemysel vo výške 4 700-tisíc eur približne.
Nuž ja rovnako ako kolegyňa Kaščáková si nemyslím, že táto forma podpory je ideálna, a taktiež poviem svoje názory, prečo je to tak. Napríklad v Maďarsku keď chceli, aby ich kinematografia nabrala strmší a lepší spád, tak v roku 2014 prijali zákon, ktorý spôsobil nebývalý rozmach tej kultúry a filmovej produkcie, a Maďarsko sa potom stalo výrobnou halou amerických produkcií. My máme zatiaľ stále iba výrobné haly pre autá, oni sú už oveľa ďalej. Oni už naozaj majú štúdiá, ktoré poskytujú absolútny komfort pre natočenie viac-menej úplne čohokoľvek. A aby Maďari naštartovali tento svoj filmový priemysel, začali tým, že začali dávať daňové zvýhodnenia firmám, ktoré sa rozhodli do tohto priemyslu prispieť. To znamená akýmkoľvek súkromným firmám, ktoré sa rozhodli, že poskytnú finančné prostriedky na výrobu filmu, tým bolo poskytnuté daňové zvýhodnenie.
V Českej republike to funguje tak, že tam je hlavným podporovateľom kinematografie... kinematografie a celkový rozpočet pre rok 2019, uvediem, je vo výške 46 mil. eur. Od roku 2010 má Česká republika program podpory filmového priemyslu, dotácie sú dostupné tak pre domáce produkcie, ako aj pre zahraničné produkcie, to platí aj u nás. A navyše Česi ešte stimulujú tých koproducentov zahraničných nasledovným spôsobom. Netvrdím, že sa musíme vydať práve touto cestou, ale možno ako návrh do budúcnosti to určite nie je zlé spomenúť. Oni sa rozhodli na takomto formáte. Pokiaľ sa rozhodne nejaký koproducent zdaniť odmeny pre zahraničných hercov v Čechách, vrátia im 15 % daní z príjmu, vo výške 66 %. Ja to teraz rozmením na drobné, lebo áno, keď som to takto povedala, tak to znie tak, a tam percentíčko, tam a nie sme v tom celkom doma. Ale v praxi čo to znamená? Za príklad som si vybrala herca Daniela Craiga, pretože on v Čechách, konkrétne v Prahe natáčal Jamesa Bonda, Casino Royale, našla som si, že jeho odmena mesačná, ale teraz to neberme tak, že každý mesiac, samozrejme, má túto odmenu, ale je vo výške 1 778 489 eur, čo je v celku veľká suma, možno ju dostal aj v tom čase, keď v Prahe natáčal Jamesa Bonda. To znamená, v Čechách odvedie všetky odvody potrebné, zaplatí daň z príjmu vo výške 15 %, čo je v tomto prípade cca 266-tisíc eur, a z toho mu Česi vrátia 66 %, čo je 176-tisíc približne (reakcia z pléna), a im ostane... (povedané so smiechom) z toho všetkého, to je matematické okienko (povedané so smiechom), 90-tisíc eur, čo, mohli by sme myknúť plecom, že z tej sumy milión takmer 800-tisíc to je nič, ale predsa aj myslím si, že aj tých 90-tisíc v tom štátnom rozpočte by vedelo celkom potešiť.
Táto vratka pre zahraničné koprodukcie, je vyplácaná štátom po ukončení natáčania a audite. To znamená, že dopredu nedostanú v podstate nič. Zrejme tam asi taktiež majú nejaké skúsenosti so špekulantami, by som povedala.
Čo je trošku u nás problém, je kontrolný mechanizmus, a to si môžme povedať úplne otvorene, že kontrolné mechanizmy aj v rámci tých fondov, ktoré kultúru podporujú, nie sú dostatočné a nevyžadujeme možno také striktné plnenie všetkých úloh, ktoré zadáme na poskytnutie tej dotácie, mali by sme v tom určite byť oveľa dôslednejší a oveľa viacej dbať na to, či tie peniaze boli vynaložené užitočne a..., lebo naozaj sú to peniaze daňových poplatníkov, takže nemôžeme ich rozhajdákať halabala.
Slovensko keď spustilo možnosť uplatniť filmové vratky pre zahraničné koprodukcie, bolo to v roku 2015 a hneď prvý projekt, ktorý sa o túto vratku zaujímal aj ju následne získal, bol už spomínaný projekt Marco Polo, od produkčnej spoločnosti Spectral. Ja si celkom dobre pamätám, keď sa rozvírila hladina medzi nami koničkármi, že teda príde na Slovensko obrovský projekt Marco Polo, už sme sa dohadovali o tom, že koľko, dva mesiace, opäť tu budeme na Slovensku točiť, bude to fantastické, zarobíme si, mädlili sme si ruky, a potom nastalo také ticho akési pred búrkou a realita bola taká, že na Slovensku sa Marco Polo točil necelé tri týždne a napríklad, čo sa konkrétne sveta koní týka, tak všetky kone, ktoré boli použité, boli z Maďarska až na jedného osamelého bežca, jeden, jeden kôň bol zo Slovenska, čo teda asi tie z Maďarska boli lacnejšie, neviem, aký tam bol dôvod. V každom prípade podľa mojich informácií od ľudí, ktorí sa priamo na natáčaní tohto projektu zúčastnili, pýtala som sa ich, či je možné, či za tie tri týždne bolo možné na Slovensku preinvestovať 2,2 mil., to je tá suma totižto, z ktorej tá vratka bola vo výške 412-tisíc. Bolo mi povedané, že teoreticky aj áno, aj keď nedá sa to úplne celkom dokázať.
V každom prípade vieme, že tento projekt bol otázny, bol medializovaný, venoval sa mu aj Ján Kuciak, a tie prepojenia, si myslím, že ktoré, našiel boli nespochybniteľné. Ja tvrdím, že zahraničných producentov, určite treba motivovať. Motivujú ich v Maďarsku výškou 30 % tej vratky, v Čechách je to stále výška 20 %. Poviem dôvody, pre ktoré si myslím, že navýšiť túto sumu, považujem za nesystémové riešenie. Myslím si, že tento krok je v kroku filmovej abecedy písmeno M. Bolo by dobré, z môjho pohľadu, postupovať od písmena A. Obrovskou chybou je, že vo filme nefunguje niečo ako - nazvem to - sponzoring. V rozpočte Audiovizuálneho fondu na rok 2019 tam svieti krásna nula. V jednom roku predtým tam bola nejaká čiastka vo výške 166-tisíc a nejaké drobné, ale svieti tam nula, čo je veľká škoda. Myslím, že by sme sa mali v prvom rade zamyslieť nad tým, aby sme motivovali naše firmy, našich podnikateľov, súkromné osoby, aby investovali do tohto odvetvia, nazvem do biznisu, aby sa vo väčšej miere podporovali mladé talenty, a nehovoriac o tom, že čo by nám nesmierne pomohlo a pritiahlo sem tých filmárov, ktorí sem radi chodili v minulosti, skutočne my máme nádherné exteriéry. My sme mali štáb, ktorý fungoval na kľúčik, takto. Verím tomu, že by sa k nám vrátili, ale nemajú kam. Nemáme vybudované štúdiá, netvrdím, že by museli hneď priam také, ako majú v Maďarsku, ale stačilo by nám možno aspoň polovica z toho pre začiatok.
Druhým veľkým problémom vratiek je, že opäť raz pôjdu veľkým hráčom, producentským firmám, spomínanému Spectralu, ten už teraz žiada ďalšie. Vymenujem ešte: Maja, Trigon, Wandal, všetci títo sú ľudia, ktorí už v tomto filmovom biznise fungujú roky, a suma 4,7 mil, ktorá sa má prideliť v podstate im, lebo už to majú všetko rozbehnuté, ukracuje tých tvorcov, ktorí by možno tvorili nezávislejšie filmy, ale kvalitnejšie, v menšom rozsahu. Skrátka, že by tie peniaze mohli byť užitočnejšie tu, pre nás doma.
Ja sa vrátim ešte do roku 2003-4-5, kedy sa na Slovensku točili zahraničné produkcie, ako boli Frankenstein, v Tatrách sa točila ruská produkcia Vlkodal, nemecký Siegfried na Strečne a v 2005, v ’5. sa točila Posledná légia s britským hercom Colinom Firthom v hlavnej úlohe. Točilo sa to na Spiši. Na všetkých týchto filmoch som robila. Dennodenne na pľaci, pri pľaci, skutočne viem povedať, že v prvom rade som si príjemne zarobila, a nebola som to iba ja. Rovnako tak si zarobili všetci slovenskí členovia štábu, rovnako tak si zarobili všetky hotely od Spišského podhradia počnúc, myslím, že Krompachmi končiac, skutočne, lebo tam tých ubytovacích kapacít nebolo tak veľa a členov štábu bolo, nechcem to teraz len tak od buka do buka, ale 500 ľudí určite. Skrátka prišli si na svoje akvaparky, obchody s oblečením, pretože keď je zlé počasie, pamätám si, že pri ruskej filmovačke nám mesiac v kuse pršalo, takže zopár obchodoch s nepremokavým oblečením si celkom dobre zarobilo. Je smutné, že Posledná légia, myslím, že dokonale ten názov vystihol aj to posledné veľké koprodukčné, čo sa naozaj na Slovensku reálne natočilo po nej, keby som bola poét, tak poviem, že po nej potopa.
No ale ešte sa tu našťastie na Slovensku niečo aj deje. Diabol nosí Pradu (povedané so smiechom) a je skrytý v detailoch, tým budem pokračovať. Tak je to aj v tomto prípade, lebo mojou najväčšou obavou je totiž praktická realizácia a doterajšie skúsenosti s miliónmi vyplatenými na zahraničné filmovačky na Slovensku, presne tie diabolské detaily.
Od roku 2015 prišlo 51 žiadostí o filmovú vratku, podporených bolo iba 6 a dve z nich získala tá istá firma a zas sme doma, firma Spectral. No tento, táto firma žiada aj momentálne vratku vo výške 800-tisíc eur, nebola ešte schválená. Ale za čo ju žiada? Možno ste niekde zachytili, že sa na Slovensku točil film Dracula. Tento film sa točil na troch lokáciách, Banská Štiavnica, Oravský hrad a Zuberec a točil sa tu za prísnych bezpečnostných opatrení 10 filmovacích dní, desať filmovacích dní. Za niečo viac ako týždeň, sa pýtam ja, sa tu preinvestovali 4 mil. eur? No, ja viem, že filmovačky sú drahé, ale 4 mil. za niečo vyše týždňa, to mi naozaj už príde strelené od boka, keby sme si to prepočítali, tak mi to vychádza, že by sa tam hádam asi všetci mali kúpať v šampanskom a zajedať kaviár v nejakým vírivkách, a tým by dokázali preinvestovať 17-tis. eur za jednu hodinu, ale inak mi to nijak matematicky nesedí.
Tým nechcem povedať, že mojím cieľom je potopiť tento návrh zákona, nie je. Som opozičná poslankyňa, mohla by som si to dovoliť s prehľadom, ale nepovažovala by som to za úplne správne, pretože si myslím, že filmový priemysel podporiť treba, avšak v tomto návrhu vidím veľké otázniky, myslím si, že sme strelili naozaj niekde do stredu, pritom nemáme pripravenú pôdu pre všetko ostatné, čo by malo byť vybudované predtým, než sa vrhneme do takejto v podstate jednorazovej akcie, ktorej, si myslím, že tie dôsledky nebudú až také pozitívne pre rozvoj nášho filmového priemyslu.
Ešte pred úplným záverom, si dovolím citát, ktorý možno v tomto prípade sedí ako zadok na šerbeľ: „Chceli sme to urobiť najlepšie, ale dopadlo tak ako vždy.“ Hej, tam sú asi zhrnuté všetky moje pochybnosti, a kým je tu ešte pani ministerka, mám ešte chvíľočku času, aj v súvislosti s Audiovizuálnym fondom, by som vyjadrila určité pochybnosti s medializovanou informáciou, ktorá teraz odznela v médiách, že ste svojím rozhodnutím stopla granty pre LGBT komunitu, a trošku mám obavy, aby to nebol precedens aj v rámci zasahovania vás z pozície ministerky do fungovania týchto nezávislých fondov, takže bola by som rada, keby ste sa, naozaj aj sa to týka aj tejto problematiky, tak by som poprosila pár slov.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Dovoľte mi to trošku odľahčiť, ale ja sa k tomuto návrhu zákona skrátka musím vyjadriť nielen preto, že časť môjho mena tu bola toľkokrát skloňovaná v podstate v takej pozitívnej konotácii ako pronatalitný, že už nevyjadriť sa by bola veľká škoda. Chcem povedať, že materstvo je krásna vec. Keď som si pýtala pero na písanie poznámky k faktickej, tak som kolegu Martina Fecka oslovila, máš pero, Maxík? Takže evidentne na tom niečo bude a materstvo v každom prípade treba podporiť. A my tie nástroje aj vďaka tebe, Anka, lebo naozaj tá, tá najväčšia práca spočíva na tvojich pleciach v tomto, ty ich vytváraš a ja som veľmi rada, že OĽANO sa vydáva takou cestou možno nie takých úplne sexi návrhov, ktoré sú jednoducho pochopiteľné, že a teraz ideme podporovať tradičné rodiny a skrátka zrušíme tu poplatky a všetci sa nám poženia, povydávajú, ale naozaj medzi tými paragrafmi kľučkujeme, hľadáme tú cestu, nachádzame možno to, čo nie je vidno úplne na prvý pohľad, ale dokáže to pomôcť celému tomu systému a za toto som nesmierne vďačná a som opäť rada, že som toho súčasťou ako Natália.
Ďakujem.

Ja som sa tak naivne domnievala, že zákon o štátnych symboloch necháme tak, ako je, lebo všetci už sme viac-menej uzrozumení s tým, aké bude nasledovanie, ale prekvapili ste ma, vyviedli ste ma z omylu. Ja vôbec nemám problém podporiť váš návrh, priznám sa, že takáto možnosť by mi ani nenapadla ešte, že prichádza do úvahy úplne vypustiť aj hymnu cudzieho štátu. Ten argument považujem za vcelku logický.
Mňa tento celý návrh zákona poučil tak ako žiaden iný a nikdy by som nemyslela, že taká emotívna vlna, ako sa zdvihne, nemyslím si, že celkom oprávnene, tak sama som z toho ostala prekvapená a priznám sa, že svoje rozhodnutia som aj korigovala a nemohla som kvôli tomu spávať. A verím, že už keď dneska za tým všetkým dáme tú pomyslenú bodku, tak budeme môcť spávať všetci naprieč celým Slovenskom spokojne a dobre.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa priznám, že som dlhšie rozmýšľala, či stlačím ten gombík faktickej poznámky alebo nie, nakoniec som sa rozhodla, že áno, pretože prízvukujem, že odhliadnuc od témy, myslím si, že pána Érseka by sme kľudne mohli odvolávať aj každý deň, pretože jeho vystúpenie bolo naozaj mimoriadne svojím spôsobom a prinieslo sem kus človečiny, ktorá mi tu trošku chýba. A ja za toto úprimne ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, Martin, ja som veľmi rada, že túto tému si poňal zodpovedne a priamo od najvyšších našich miest, kde tu sedíme. Ja si len spomínam, tuším v 2014, keď som začala tu pracovať, neboli tu ani koše na triedený odpad vôbec v celej Národnej rade. Ako prví sme ho zabezpečili na poslanecký klub OĽANO, inak, a veľmi ma potešilo, že, neviem, či tento rok je to, alebo od minulého roka, už aj na chodbách sa nachádzajú tieto koše. A verím tomu, že ten odpad sa triedi aj potom následne do triedeného zberu.
Keď som bola akurát teraz v bufete, včera, tak ma, môj pohľad padol na tie plastové Rajce a podobné záležitosti, ktoré, si myslím, že by sme si v dnešnej dobe mali odpustiť, volá po tom celý svet dennodenne, čítame, pozeráme informácie o tom, ako sú zamorené moria. My síce ten odpad produkujeme, ale nevieme čo s ním ďalej.
A práve preto si myslím, že treba začať, áno, aj od orgánov verejnej správy, od Národnej rady a ísť príkladom, prevziať tú štafetu a bežať na čele s touto témou.
Takže ďakujem ti veľmi pekne za tento návrh.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si pamätám, že keď sme o tomto návrhu spoločne na klube v počiatkoch diskutovali, tak som bola prvá, ktorá hovorila, že takýto zákon nie je potrebný. Aj to, čo urobili vo Francúzsku, sa mi zdalo byť prisilné a argumentovala som tým, že deti už predsa vedia, čo robia a nebudeme im predsa siahať na ich slobody, ale veľmi skoro som to potom prehodnotila. A skutočne si treba uvedomiť, že tie deti už, v podstate už toho škôlkarského veku, ten francúzsky zákon sa týka inak už detí od materských škôl, náš zasahuje už až od základných škôl, tak sú na tých mobiloch do veľkej miery závislí. Keď sa s nimi rozprávam, tak už vo veku 10 rokov, my s Facebookom sme zastaralí matuzalemovia, oni už fičia na nejakých TikTokoch a neviem akých rôznych, ani neviem, ako to pomenovať, a venujú tomu veľmi veľa času. Vystavujú tam svoj osobný život, s čím sú spojené nesmierne riziká, ktoré si oni ani neuvedomujú, a nehovoriac o tom, že v samotnom tom školskom procese sú naozaj odkláňaní od toho, čomu sa majú v škole venovať. Takže chcem povedať, že návrh som prehodnotila a som veľmi rada, že si tak rebelsky sa odvážil ho podať a že všetci za tebou stojíme, a verím, že tá diskusia naozaj sa začne o tejto téme. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No v prvom rade chcem povedať, že ja keď vás tak spolu vidím tam sedieť, tak musím povedať, že vás považujem za veľmi konštruktívne duo, za odborníkov, ktorí vedia, o čom hovoria, majú skúsenosti z praxe, majú napočúvaných iks príbehov, sami si to v podstate aj odžili. Keď som takto pred rokom prichádzala do parlamentu, taktiež som prišla do tejto situácie, že práve toto si predkladala, a hovorila som, že tých 14 dní pre toho otca, aby bol nápomocný pre matku, je to absolútne minimum, ktoré by sme mu mali poskytnúť bez akýchkoľvek ďalších komentárov, pretože to je 14 dní, kedy mamina nevie, kde jej hlava stojí, kde nevie, čo má robiť s dieťaťom, a ten otec je pre ňu neuveriteľnou podporou a oporou. A ešte len dodám, že vždy, keď vás počúvam a vaše návrhy, tak ja mám skutočne chuť mať ďalšie dieťa. Ďakujem veľmi pekne.

Inak som len chcela povedať, že ono tá história sa opakuje, lebo myslím, že okrem toho, že bolo pred voľbami, keď som tento návrh zákona predkladala, tak taktiež sme tu boli v takej strohej formácii, ako sme tu dnes, ale veď je piatok, tak zase niet sa čo čudovať. Ale, ale verím, verím tomu, že možno aspoň teda ten dojem z toho návrhu bude dobrý a bude potom hodný podporenia následne.
Ja začnem tým, že, že tento návrh sme boli konzultovať na ministerstve kultúry, boli sme konzultovať s Radou pre vysielanie a retransmisiu, pretože sú to subjekty, ktorých sa dotýka a ktorý k tomuto návrhu mali čo povedať. Okrem iného sme teda počúvali výzvy a komunikovali so zástupcami regionálnych televízií a chcem zdôrazniť, že naozaj sme sa snažili všetky pripomienky týchto organizácií do návrhu zapracovať tak, aby boli prijateľné pre všetky strany.
Začnem s politickou reklamou a problematikou jej vysielania. Dnes sa v zákone o voľbách síce myslí na vysielanie politickej reklamy, ale iba pri troch typoch volieb, to sú voľby do Národnej rady, eurovoľby a prezidentské voľby. Z dôvodu, ktorý mi nevedeli povedať ani na ministerstve kultúry, ani vlastne v Rade pre vysielanie a retransmisiu, neexistuje možnosť vysielania politickej reklamy v komunálnych voľbách a pri voľbách do vyšších územných celkov. V praxi to znamená, že kandidát, ja to nazvem dohromady tak regionálne voľby, si nemôže, aj keby mal záujem, zabezpečiť politickú reklamu v médiách. Hoci by sa aj rozhodol teda, že do nej zainvestuje a vyberie si priestor napríklad regionálnej, alebo teda lokálnej televízie, keďže vie, že aj táto televízia má nejaký okruh svojich sledovateľov, žiaľ, zákon momentálne mu túto možnosť nedovoľuje.
A tá situácia je taká trošku paradoxná, pretože aj dnes počuť mnohé hlasy o tom, že koľko tu máme hoaxov, aj dnes sme si to počuli, vypočuli teda, máme tu množstvo neoverených nepravdivých správ, ktoré sa nám šíria prostredníctvom online sveta, ktorý je neregulovaný, tou problematikou sa teraz vlastne zaoberajú aj v Bruseli, aj tu teraz u nás sa bude musieť zapracovať. A práve médiá, ktoré sú pod kontrolou štátu, to znamená, sú regulované a vieme na nich dohliadať, tak tie nemajú možnosť vysielať politickú reklamu, a teda v podstate ju odkontrolovať, aj ten jej obsah odkontrolovať a v prípade, že by sa nejakým spôsobom vymykal, tak by teoreticky mohli zasiahnuť a udeliť aj pokuty. Žiaľ, táto možnosť neexistuje, tak sa ukracuje aj kandidát o možnosť svojej prezentácie a v podstate aj televízia o zdroj príjmu.
Pre samotného kandidáta, ako som už spomínala, je ten stav momentálne taký, že nemôže využiť všetky priestory, cez ktoré by mohol osloviť svojich voličov. Dalo by sa inak povedať svojím spôsobom, že je aj diskriminovaný. Lebo tento priestor, ktorý tie lokál..., nebudem to teda dávať iba na lokálne, ale, skrátka, médiá majú k dispozícii, tak práve počas tej volebnej kampane, čo je 21 dní pred začiatkom volieb, sa preňho stávajú nedostupným a on sa dostáva do nevýhody. Pretože čo sa týka tých regionálnych, teraz to zameriam na televíziu napríklad, tam aj počas spravodajstva, ktoré je bežne vysielané, dostávajú priestor práve tí zástupcovia samosprávy. To znamená, tam pokiaľ sa udeje nejaký projekt, nejaká aktivita, či už z vôle občanov, alebo teda z vôle primátora, starostu či poslancov, tak tí sa automaticky dostanú na obraz a človek, ktorý si televíziu zapne, pozerá, tak sa mu ten človek trošku predsa do tej mysle vsugeruje, možno ho spozná, bude vedieť jeho meno, bude vedieť, kto to je, čo urobil, čo mnoho dobrého urobil, a ten človek tam má možnosť prezentácie vlastne počas celého toho svojho funkčného obdobia, štvorročného.
Naproti tomu kandidát, ktorý sa usiluje o hlasy svojich voličov, ten priestor takto bežne nemá, pretože do toho spravodajstva sa nedostane, to znamená, politická reklama by bol jeden zo spôsobov, ako by sa na ten obraz dostať mohol a mohol sa dostať aj k svojim voličom.
Ďalšiu vec, ktorá je na zamyslenie, máme tu napríklad našich seniorov. Nuž tí koľkokrát už nie sú tak zdravotne zdatní, aby, aby mohli vyjsť do ulíc a toho svojho kandidáta na tej ulici stretnúť, komunikovať s ním, položiť mu otázky, ktoré by sa o ňom chceli dozvedieť, alebo získať nejaký predmet, čo je teda bežnou praxou počas tej predvolebnej kampane. Nie sú ani online zdatní, to znamená, nefungujú na sociálnych sieťach a tú regionálnu televíziu možno, netvrdím, že je to veľké percento, ale, ale, ale zapnú si ju, skrátka, niektorí možno majú rituál, že tú televíziu si v nejakom čase zapnú, lebo chcú vedieť, čo sa v tej lokalite konkrétnej ich bydliska deje, chcú byť zorientovaní napriek tomu, že už sa, už sa nemôžu priamo zúčastňovať na tom dianí možno tak, ako by chceli. Takže napríklad títo ľudia sú taktiež ochudobňovaní o informácie o svojom kandidátovi.
Pre televízie samotné tento stav znamená, že, skrátka, prichádzajú o peniaze. Pretože aj politická reklama je zdrojom príjmov. A tento jav v tejto súvislosti je taký zvláštny, pretože, už som to teraz povedala, zákon či štát nenechá zarobiť štátom kontrolovaných vysielateľov a nedá im možnosť zabezpečiť si prostredníctvom takto získaných prostriedkov napríklad aj väčšiu nezávislosť, pretože vieme, že tie televízie sú, koľkokrát spadajú pod mestské úrady. To znamená, že budú asi vysielať príspevky, ktoré ten úrad nebudú haniť, ale budú dávať príspevky, ktoré ten úrad a jeho poslancov, alebo teda prácu ich budú zvýrazňovať práve v tom pozitívnom svetle. Tým, že by sme dali možnosť takéhoto zárobku týmto televíziám, získali by aj väčšiu nezávislosť, čo si myslím, že na čom by nám malo všetko záležať, a myslím si, že aj ony by mali trošku rozviazanejšie ruky oproti tomu, ako ich majú doteraz.
Televízia by za tieto prostriedky mohla zamestnať či už nových ľudí, mladých, mladých redaktorov, ktorí by získavali skúsenosti pod dohľadom tých starších, ktorí už v tej brandži fungujú. Mohla by tvoriť nové programy. Ja napríklad veľmi často, no takmer každú nedeľu, pozerám STV 2 a tam sa strieda Televíkend, Farmárska revue a veľmi rada si pozrem (pozn. red.: správne "pozriem") dokumenty z jednotlivých obcí Slovenska. Veľmi sa teším, že niečo také máme, a myslím si, že človek, ktorý by vyrastal v tej televízii v rámci toho regiónu, mal by k tej danej oblasti vzťah, dokázal by vytvoriť dokument, do ktorého by dal aj, aj srdce, aj dušu, a dokázal by nám, ktorí v tom danom regióne nežijeme, ukázať ten svoj priestor v tom najkrajšom svetle. A všetci vieme, že na Slovensku máme veľmi veľa nádherných či už kultúrnych, alebo prírodných úkazov, o ktorých mnohí ešte ani možno netušíme a dozvedáme sa o nich kadejako, ale keby sme sa o nich moli dozvedieť takto prostredníctvom týchto kanálov, myslím, že by to bolo veľmi fajn.
Nezávislosť médií som už, som už spomínala, len uvediem, že prieskum z roku 2016 hovoril, že tá politická závislosť regionálnych médií bola na úrovni 71 %, čo je, čo je dosť, neviem, kam sa tá hranica posunula dnes, ale predpokladám, že príliš nie.
No a pokiaľ televízia spadá do rúk súkromného vlastníka, tak financovanie televízie je veľmi drahá záležitosť. To znamená, ten súkromný vlastník asi má nejaký účel, nejaký zámer, pre ktorý tú televíziu ťahá, a hovoriť tam o nestrannosti a objektívnosti koľkokrát je otázne, keďže musí aj on z niekoho, z niečoho, aj z niekoho, aj z niečoho žiť.
Ďalším aspektom, ktorý by sme možno trošku potlačili do úzadia, je to, že momentálne kandidáti, a úplným dôkazom toho sú vlastne teraz aj prezidentské voľby, je, že kandidáti vo veľkej miere využívajú na svoju propagáciu sociálne siete, ako je Facebook, You Tube, a reklamy nám vyskakujú skutočne veľmi často vo veľmi veľkom objeme a stoja veľmi veľa peňazí. Všetky tieto peniaze, ktoré kandidáti míňajú takýmto spôsobom, musíme si uvedomiť, idú z našej krajiny preč. A to je, to je vec, ktorá napríklad mňa trápi, že veľa peňazí by mohlo ostať aj na Slovensku, keby sme ten náš systém upravili v prospech našej krajiny.
Náš návrh zákona sa zaoberá aj tým, že dali sme si trošku prácu a prihliadli sme na poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorí podliehajú regulácii Rady pre vysielanie a retransmisiu, ale v podstate tie internetové televízie, ktorí do tohto zoznamu spadajú, si doteraz, čo sa týka politickej reklamy alebo politických diskusií, mohli nastaviť ten svoj priestor akokoľvek chceli. Je to možno trošku ambiciózne, ale my si myslíme, že aj tento priestor by už mal byť minimálne férový a mal by každému z tých kandidátov poskytnúť rovnaký priestor na sebaprezentáciu za rovnakých podmienok. To znamená, nemal by zvýhodňovať niekoho, o kom si myslia, že to je ten správny kandidát a toho ideme podporovať, ale dať naozaj ten priestor všetkým kandidátom rovnako za rovnaké financie, za rovnakých podmienok.
Ešte sa náš návrh zákona zaoberá témou politických diskusií. Tam v podstate taktiež zjednocujeme tú právnu úpravu, pretože politické diskusie, čo sa týka komunálnych a VÚC volieb, neboli nejakým spôsobom presnejšie zadefinované. To znamená, že tam vysielateľ sa mohol rozhodnúť, že či tú politickú diskusiu zaradí do programu, alebo ju do programu nezaradí. Keď sa rozhodol, že ju zaradí, musel splniť oznamovaciu povinnosť, plus predložiť projekt Rade pre vysielanie a retransmisiu. Keď sme boli na stretnutí a diskusii s členmi Rady pre vysielanie a retransmisiu, tak sme sa zhodli na tom, že minimálne jednej tej byrokratickej bariéry by sa mohli zbaviť, ostala tak v podstate iba povinnosť predložiť Rade pre vysielanie a retransmisiu projekt, na základe potom ktorého by Rada pre vysielanie a retransmisiu dokázala aj kontrolovať, či naozaj bolo všetko splnené, či prebehlo všetko v poriadku, a, a teda či je všetko v súlade so zákonom.
Tento návrh zákona nemá nejaký poli..., ako by som to povedala, neslúži na nejaké politické boje. Je to čisto, čisto návrh zákona, ktorý, si myslím, že pomôže viacerým stranám. To znamená, na jednej strane sú to médiá, na druhej strane sú to kandidáti. Pre obe strany, aj pre Slovensko, je v konečnom dôsledku prospešný.
Ja by som vás chcela veľmi pekne poprosiť, aby ste porozmýšľali nad tým, či by sa nedal podporiť, lebo myslím si, že neexistuje nič a nikto, komu by ublížil. Čisto sme sa len snažili vo veciach upratať, dať veci na pravú mieru a vylepšiť možno to, čo doteraz nebolo ukorigované a, a dané do poriadku.
Takže ďakujem veľmi pekne za slovo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Na vystúpenie pani... Ospravedlňujem sa. Ešte?

Milanová, Natália, poslankyňa NR SR
Nie, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, tento návrh zákona som v podobnom znení predkladala pred komunálnymi voľbami, dnes stojíme opäť na prahu ďalších volieb, sú to voľby prezidentské, ktorý tento zákon síce neopravuje, ale téma ostáva rovnaká, pretože budeme zasahovať do, do zákona o volebnej kampani a politických stranách. Ja teraz len veľmi stručne, čo je cieľom tohto návrhu.
Hlavným cieľom je umožniť vysielanie politickej reklamy počas komunálnych volieb a volieb do vyšších územných celkov, ktoré momentálne v právnej úprave absentuje. Druhým cieľom je upraviť postup pri vysielaní diskusných programov počas týchto volieb. A do tretice, to je novinka, ktorá vlastne minule, keď sa tento zákon predkladal, nebola, teraz je, stanovujeme podrobnejšie pravidlá pre činnosť poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie počas volebnej kampane.
Ďakujem veľmi pekne, viacej v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá a jediná.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani podpredsedníčka, ja chcem veľmi pekne poďakovať za tento príspevok, pretože zhrnula vlastne všetko, čo si myslím o tomto Istanbulskom dohovore a o tom dni a pol, ktorý sme tu strávili debatou, diskusiou, alebo ako to nazvať, o ňom. Veľmi ma mrzí, že táto téma sa spolitizovala a že poslúžila na v podstate propagandistické a predvolebné účely.
Ja vnímam tému násilia na ženách veľmi citlivo, hoci úprimne poviem, že osobne, chvalabohu, som sa s ňou nikdy nestretla a ani vo svojom okolí nemám známe dievčatá, ženy, ktoré by sa s ním stretli, ale tých prípadov sú nie tisíce, podľa mňa ich je viac ako tisíce. Sú po celom Slovensku, ničia ženy, ničia celé rodiny, nehovoriac o tom, aké následky zanechávajú na deťoch.
Dnes aj v našej slovenskej legislatíve my už sme pomerne ďaleko v ochrane napríklad obetí trestných činov, a teda aj domáceho násilia, z čoho sa úprimne teším, bodaj by to právo fungovalo lepšie a bodaj by všetci zainteresovaní, ktorí sa tejto problematike venujú, mohli využiť všetky prostriedky na to, aby toho domáceho násilia a násilia na ženách bolo menej.
Ja si vážim aj to, že napríklad v našom poslaneckom klube máme rozdielne názory na túto tému, a som veľmi rada, že sme ochotní diskutovať, hovoriť si názory pre a proti. Ja spadám do kategórie, že budem hlasovať proti uzneseniu, a teda za tento dohovor.
Ďakujem veľmi pekne.