Videokanál klubu

Ja som čakala, že príspevok v takomto duchu príde. Už keď sme o tejto problematike hovorili na výbore, prvé, na čo som si spomenula, bol článok, ktorý hovoril práve o tej časti audiovizuálneho priemyslu, ktorá súvisela s firmou SONAF, pozrela som sa aj viac a viem, že ďalšie tie žiadosti o dotáciu neboli realizované. Preto som si povedala, že zatiaľ teda to nechám vo svojom vedomí, ale nebudem sa tým ďalej zbytočne vopred zaoberať. Sama som tento fond nazvala ako problematický, pretože tie mechanizmy tam nie sú nastavené tak dobre, ako vo Fonde na podporu umenia. To však neznamená, že tých peňazí tam by malo byť menej a stále trvám na tom, že ak chceme, aby slovenský film napredoval a má na to, aby napredoval, tak tá čiastka musí byť navýšená. Ďakujem.

Ja chcem všetkým veľmi pekne poďakovať za faktické poznámky. Dali ste mi nádej a to je v tomto prípade viac, ako som si trúfla myslieť, že dostanem. A ja o kultúre budem tu hovoriť veľa, najviac, ako sa bude dať a verím, že aj tým jej pomôžem. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Kolegyňa Milanová, si to pekne zaklincovala s tým veršom. Toto je naozaj veľmi dôležitý verš. Si myslím, že je to také motto, ktorým sa dá riadiť v živote. Na inom mieste sa v Biblii ešte hovorí, že aj štedrého darcu Boh miluje, alebo že je to veľmi dôležité byť štedrý a mať radosť pri tom, pri tej štedrosti, takže to určite je, myslím si, že veľmi, veľmi dobré ponaučenie. Ale chcem sa venovať tomu, čo si hovorila o tom cestovnom ruchu, pretože naozaj o tom tu hovoríme často a vidíme, že ten cestovný ruch, tá čiastka niekoľko miliónov, je 9,5 alebo koľko dostáva. Počul som štátnu tajomníčku na výbore hovoriť, že teda má navýšenie o 900-tisíc, čo je úplne naozaj kvapka v mori. Takže ten cestovný ruch veľmi súvisí práve aj s tými pamiatkami, o ktorých si hovorila. A ten historický dlh tu je naozaj veľmi bytostný. Takže ak chceme dať prioritu cestovnému ruchu, musíme dať prirodzene prioritu aj týmto pamiatkam. A tu by som len spomenul, že pán minister v úvodnom slove spomenul, že dôjde k úspore z dôvodu odkladu zavedenia opatrenia obedov zadarmo 50 miliónov eur a ešte som nepočul nikoho, že by tu niekto siahol na tú sumu, že by si ju tak akože sa k nej prihlásil (povedané so smiechom). Áno. Pán minister, sám (povedané so smiechom) vraví, že sú tu riziká, ale zatiaľ sa k nej nikto neprihlásil, ako keby tu ešte tak voľne vo vzduchu poletuje taká ponuka, že však je tu nejakých voľných 50 miliónov. (Povedané s úsmevom.) Tak myslím si, že ten cestovný ruch, ak by si to koalícia osvojila, napríklad SNS tiež často hovorí o cestovnom ruchu, tak sa môže k nej prihlásiť a nakoniec môže to nasmerovať na tie pamiatky, ktoré sa dajú využiť v cestovnom ruchu ako primárne. Tak to len trošku žartovne. Ale zároveň aj naozaj má to, má to svoju myšlienku. Takže vďaka za to, že si poukázala na dôležitosť práve kultúrnych pamiatok na Slovensku, lebo to bohatstvo je veľké a bola by škoda do toho neinvestovať a nechať to len tak zruinovať. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja vám poviem tak, chcela som sa na dnešnú rozpravu v rozpočte dobre pripraviť a ísť ku kaderníkovi, dať sa zafarbiť, aby to malo nejakú váhu, ale čo sa mi stalo, nemala som čas. Nemala som čas, tak tu dnes stojím, veľmi ma to mrzí, so svojimi čiastočne šedivými vlasmi, ale aspoň viete, prečo mi tak záleží na tých kultúrnych pamiatkach národných, lebo si občas pripadám ako taký Matuzalem, keď sa pozriem do zrkadla. Keď som rozmýšľala nad tým, ako začať túto rozpravu, tak v súvislosti s kultúrou mi napadlo - čas, jedno jediné slovíčko a ukázalo sa mi teda v plnej kráse a ono to nesúvisí len s tým, že som teraz dočítala knižku od Michaela Endeho s názvom Momo a stratený čas, inak odporúčam ju všetkým, ktorí čas nemajú, aj tým, ktorí ho majú, a nehovorím to celkom náhodou, pretože podľa prieskumov, ktoré vyšli, tak práve čas je tá veličina, ktorá spôsobuje, že ľudia chodia menej do divadla, čítajú menej kníh a kultúre ako takej nevenujú toľko svojej pozornosti. Ono povedzme si tak, niet sa im čo čudovať. V prvom rade sa treba postarať o základné potreby, treba z niečoho žiť a tá kultúra ako keby bola len nejaká taká nadstavba kvázi. Aj keď sa bavíme s kamarátmi v našom družnom kruhu, tak je to vždy o tom, že no načo by som išiel na koncert? Ja v tom čase môžem zarobiť peniaze. No aký argument už len môžem na to dať, keď skutočne vieme, že tie peniaze hýbu aj svetom aj teda domácimi rodinnými rozpočtami.
Mohli by sme sa uspokojiť s konštatovaním, že 0,4 % HDP na kultúru je čiastka, ktorá je porovnateľná s ostatnými európskymi krajinami. Ja sa s tým uspokojiť nemienim, koľkokrát tu odznelo, že náš rozpočet je vyrovnaný, že sa nám darí a preto moja otázka, si myslím, je aj oprávnená, že prečo aj do kultúry by sme v týchto šťastných časoch nemohli investovať viac ako doteraz. Tá situácia je lepšia, ako bola v minulosti v roku 2015, tá hodnota bola niekde na úrovni 0,25 alebo 28, ale v roku 1993 to bola naopak úroveň nad 1 % a mňa mrzí, že tohto trendu sme sa vzdali a že sme v ňom nepokračovali. Na druhej strane rozumiem tomu, že tá kultúra, keď sa hompáľa na chvoste každodenného života, tak sa bude hompáľať aj na chvoste štátneho rozpočtu. A pôsobí to potom na mňa tak, bolo to tu už dnes povedané, ako keby sa v tej kultúre kúrilo a svietilo a v podstate nič navyše sa do nej nedávalo.
Myslím, že nemusím nikoho z nás tu prítomných presviedčať, že kultúra a umenie má blahodarné účinky na človeka, na ľudstvo, že nám otvára nové svety, že sme vďaka nej kultivovanejší, tolerantnejší voči sebe navzájom, že dokážeme na svet pozerať inými očami, že nás kvázi aj zjemňuje vo všetkom, čo robíme.
No ale nie som tu na to, aby som tu ďalekosiahlo hovorila o tom, aké blahodarné účinky má umenie a kultúra. A myslím, že pán minister to sám vie, ako som zachytila, tak rád chodí do filharmónie a sama ho za kultúrneho človeka aj považujem.
Ja sa tu dnes idem rozprávať o tom, či si myslím, že 255 miliónov na kultúru je dosť, lebo nie je. Existujú také z môjho pohľadu ako keby dve časti kultúry, jedna je tá, ktorá nás nestojí ani euro. To je, ja to nazývam pracovným názvom, že taká bambuľkovská. To je o tom, že v rodine sa naučíme hovoriť: prosím, ďakujem, nekradneme, neklameme. Snažíme sa byť dobrými ľuďmi. A to je tá investícia, ktorá stojí rodičov akurát ten čas. Musím skonštatovať, že aj toto je výrazne poddimenzovaná čiastka našej kultúry.
Ale potom tu máme kultúru, ktorá peniaze potrebuje a nie je to teraz fenomén doby, že kultúra ich potrebuje. Tá kultúra a umenie potrebovali peniaze vždy, takmer od nepamäti. Teraz nehovorím o dobách, kedy lovci a zberači si kreslili kresbičky na stene v jaskyni. Ale tá miera, naozaj sa už bavím o dobe, kedy umelci, ako napríklad Michelangelo tvorili a mali za svojím chrbtom mecenášov, donorov, sponzorov, pre ktorých tvorili a ktorí sa tešili z toho, že takíto veľkí umelci tvoria aj pre nich, lebo vďaka tomu sa tí daní ľudia stávali nesmrteľnými. A tá nesmrteľnosť je vec, pre ktorú je v podstate umenie nezaplatiteľné, pretože umenie robí z dnešného večné, a to je niečo, čo je skutočne unikátne.
Teraz sa vrátime trošku k tým mojim kultúrnym pamiatkam. Ja už idem tak trošku recyklovať aj včerajšok. Dúfam, že mi to, pán minister, prepáčite, ale vravím si, že treba, treba trošku. Možno doteraz som nemala možnosť, tak teraz o to viacej sa tomu chcem povenovať, pretože v prípade kultúrnych pamiatok naozaj platí, že čas sú peniaze a zároveň je čas najväčší nepriateľ. Spomínala som tu včera ten Rusovecký kaštieľ. Tá intergalaktická suma 70 miliónov eur tu nemusela byť, keby sa zachránil skôr. Slovenská národná galéria 50 miliónov eur, pritom o jej výstavbe sa hovorilo už, teda o nutnosti jej rekonštrukcie sa hovorilo už dávno. Tu musím inak ako Bratislavčanka povedať, čo mňa mrzí, ja sa s tou plechovou obludou skrátka, ktorá je v tej galérii, neviem zmieriť. A možno si tak vravím, že keby za tých 50 miliónov ste sa nás alebo teda sa nás niekto spýtal, že či by sa nedalo ju možno trošku dať preč. Ale ja chápem, že zase, že spĺňa svoje účely a zrejme tam teda byť musí.
Krásna Hôrka. Stále je krásna, ale tá obnova je skrátka pekne sprznená. Trvá šesť rokov. Šesť rokov a ja sa bojím, aby sme nedospeli do štádia, kedy tento hrad dostali Andrássyovci a teda sto rokov trvala tá ich prestavba. Tak hádam toho sa nedočkáme. Trošku nám to bude trvať kratšie. Čo je ešte v súvislosti napríklad s Krásnou Hôrkou okrem prestavby zlé, je aj tým, že, aj to, že cestovný ruch, ktorý tam dovtedy, kým hrad bol otvorený, fungoval, teraz dostáva absolútne na frak skrátka. No. Ale to je jeden príklad z mnohých. Máme tu kaštiele, stovky kaštieľov, zámkov, kostolov, kúry, ktorá sa nám rúcajú, nie sú peniaze. Máme vyčlenený na grantový systém ministerstva kultúry na obnovu kultúrnych pamiatok, ktorý sa volá Obnovme si svoj dom, teraz čiastku 12 miliónov eur.
V roku 2017, to som tu už včera spomínala, bol ten počet tých žiadostí v tejto schéme 940 v celkovej výške 44 miliónov eur. Podporených nakoniec bolo 537 v celkovej výške 10 miliónov eur, čo je menej ako štvrtina. Keď sa na to pozrieme zblízka, tak nám vychádza, že ten počet, teda tá suma pridelená na jeden projekt je zhruba v priemere 10-tisíc eur. A keď sa rozprávam s majiteľmi kultúrnych pamiatok, tak hovoria, že za 10-tisíc eur dokážu možno tak zrekonštruovať nejaké okná, možno tri, lebo vieme, že pamiatkári majú svoje, svoje parametre, ktoré treba dodržiavať. A teda je to veľká bieda pri počte týchto žiadostí, že sú prideľované v takých nízkych sumách. A tu by som chcela možno spomenúť, pán minister, hovorili ste, že máte rezervu z obedov, že či by sa náhodou nevedela použiť práve na účel obnovy kultúrnych pamiatok. Určite by tam bolo to použitie veľmi konštruktívne. Samozrejme majitelia kultúrnych pamiatok majú aj k dispozícii iné formy podpory, iné fondy, ktoré nie sú z ministerstva kultúry, ako intereggy, ROP-ky, ale tamtie výzvy sú často nastavené tak, že tí majitelia ich dokážu s odretými ušami vôbec aj vypracovať, aj potom následne hlavne zrealizovať. Tam ten časový úsek je veľmi krátko.
A čo tu bolo dlhodobo zanedbávané, to sú absolútne neriešené potreby majiteľov kultúrnych pamiatok. Aspoň nejaké daňové zvýhodnenie, daňové úľavy alebo teda iné formy zvýhodnenia by určite privítali. Lebo byť majiteľom kultúrnej pamiatky, to je skôr trest ako odmena momentálne. Pritom taká obnovená kultúrna pamiatka by vedela napomôcť v posledných dňoch veľmi často skloňovanému slovíčku cestovný ruch, teda dvom slovíčkam, a vedela by dať určite aj zmysluplnú a udržateľnú prácu v regióne. Ja to tak hovorím, že čo by Američania dali za to, keby mali naše kultúrne pamiatky. Podľa mňa by sa uslintali normálne, lebo to, čo by, ako by ich dokázali speňažiť, tak to my si ani nevieme predstaviť. Existujú, samozrejme, aj na Slovensku krásne príklady toho, ako v tom cestovnom ruchu práve tie kultúrne pamiatky napomáhajú celkovej vzpruhe v danom regióne. Ale stále ich je menej, ako tých v horšom stave.
Ďalej tu máme rôzne fondy. Keď tu bola rozprava v roku 2015 ohľadom týchto fondov, vtedy vznikal Fond na podporu umenia, a teda tie vyjadrenia ohľadom neho boli veľmi skeptické. Ja dnes tuto z tohto miesta chcem povedať, že som veľmi vďačná za to, že také fondy tu máme. Konkrétne si myslím, že Fond na podporu umenia je jeden veľmi progresívny, prospešný fond, vďaka ktorému aj tá kultúra môže rásť. A tá suma 20 miliónov eur, ktorá je tam momentálne, tá mi príde ešte stále na dvanásť rôznych umeleckých programov, ktoré majú ešte svoje podprogramy, nízka. Mali sme tu návštevu z Olomouca, dámy, páni v krojoch. Pán premiér, viem, že skloňoval slovíčko folklór, že ten by potreboval viacej peňazí. Už teraz môžu folkloristi čerpať práve z tohto fondu peniaze, ale určite by sa potešili teda, keby ten obnos mohol byť väčší, lebo samotná výroba kroja je naozaj drahá záležitosť.
Keď si pozrieme aj na to, že napríklad štát má štyri, platí teda štyri štátne divadlá, potom obce a vyššie územné celky majú 22 divadiel a 46 divadiel je čisto súkromných. To znamená, musia stáť na vlastných nohách, sú absolútne nezávislí od rozpočtu a práve aj tu je veľmi dobré, že funguje tento fond a divadlá napríklad, ako GUnaGU a Štúdio L+S, ktoré sú navštevované, ktoré si zarábajú na vstupnom, ale môžu využívať dotačné programy na svoju ďalšiu tvorbu. Trošku problematickejšie - Audiovizuálny fond, ktorému bola aj zníženia dotácia o 779-tisíc eur, čo by som sa inak aj rada chcela spýtať prečo, lebo 6 miliónov eur na filmy je stále ešte málo. Ak tu chceme mať kvalitnú filmovú tvorbu a vidíme, že je na vzostupe, tak si myslím, že tá čiastka by tam mala byť aspoň každý rok o niečo vyššia a nie sa znižovať. Potom je tam ešte otázka v súvislosti s Audiovizuálnym fondom, sme sa na výbore bavili o tom, že 4,7 milióna eur by malo byť vyčlenených na audiovizuálny priemysel. Problém je len jeden, že táto čiastka v celkovom rozpočte akosi chýba a tomu fondu bude dodaná prostredníctvom zmluvy ministerstva a fondu, čo neviem, či je správne, lebo keď tie peniaze nie sú niekde v rozpočte, tak si neviem predstaviť, odkiaľ ich to ministerstvo asi zoberie a teda či je to zaručené.
Ako som už spomínala na začiatku, tak celou históriou sa ťahajú umelci, ktorých podporovali mecenáši alebo teda sponzori, akokoľvek ich môžeme nazvať, skrátka ľudia, ktorým na umení záležalo. Čo mne tu dnes chýba, je funkčný nejaký zákon o sponzoringu, ktorý by ľuďom, ktorí o pozdvihnutie kultúry majú záujem, pomohol tú svoju časť kultúry zafinancovať, ak by chceli. Ministerstvo kultúry malo do konca roka 2008 vypracovať návrh zákona, ktorý by umožnil adresný a efektívny sponzoring kultúry a umenia. Ale, no, nuž koniec roka, už asi nemôže byť väčší koniec roka, ako je teraz, a zatiaľ teda žiadny návrh som nevidela. V každom prípade je možno pekná cesta tá, ktorou sa vydal istý človek, istá fyzická osoba v roku 2017, ktorá ministerstvu kultúry prispela darom 1 milión eur. Ja myslím, že takých ľudí by sa na Slovensku našlo aj viac, ak by sme im dali pocítiť, že tie peniaze nebudú vyhodené do luftu alebo rozkradnuté, ale skrátka budú tu a vďaka nim tá kultúra bude prekvitať.
Ešte si dovolím poznamenať aj, že kreatívny priemysel, teraz bol trošku odsunutý na vedľajšiu koľaj, ale je to oblasť, ktorá je veľmi progresívna a v Európe mal minulý rok väčší obrat ako napríklad chemický či potravinársky priemysel. Takže nepochybne do budúcnosti je to trend, ktorý tu bude a mal by sa podporiť.
Nuž na záver by som si dovolila jeden citát, už asi nemám príliš veľa času, poteším tým asi svojich kolegov z poslaneckého klubu, tých kresťansky založených. Edo si tu? Počúvaj, lebo ja niežeby som bola neznaboh, bože chráň, ale mám tu, idem zacitovať zo Svätého Pavla z druhého listu Korinťanom, kde je uvedené: "Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať, každý tak, ako si umienil v srdci. Nie zo žiaľu, ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje.". Tak týmto by som to asi už nič lepšie nedokážem povedať, ako to, čo bolo napísané v liste Pavla. A teším sa na veselého darcu, ktorý ministerstvu kultúry dopraje viac peňazí.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Už nás nie je ani jedenásť. Už nás je aj menej. Ale to nevadí (povedané s úsmevom).
Ďakujem.

Ďakujem, že si spomenul aj striebornú ekonomiku. V podstate nechcela som hovoriť nič populistické, chcem sa vyjadrovať k tomu, aby pán minister pochopil aj z môjho pohľadu, keď pozerám na výdavky ministerstva práce, ako to vidím ja a naozaj snažila som sa držať vecne jednotlivých kapitol, ktoré si myslím, že je tam veľa práce a samozrejme, oni vám hovoria jedno, ja teda druhé, ale naozaj problematika striebornej ekonomiky ako príležitosť pre ekonomiku do budúcnosti, hej, lebo s tým, že budú seniori, majú iné potreby, čo kupovať, aké služby im poskytovať, sa vytvorí segment, ktorý môže prinášať financie. Na druhej strane bude, bude vlastne tá starostlivosť, ktorá bude len výdavkovou časťou. Čiže ja si predstavujem reformu tak, že urobím aj výdavkovú aj príjmovú časť. Príjmovou časťou by bol segment striebornej ekonomiky a výdavkovou práve tá starostlivosť, ktorú by som celé prekopala. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Kolegyňa Gaborčáková, som veľmi rád, že si vystúpila k rozpočtu práve v tejto oblasti, ktorej sa ty celý život venuješ, a si to dobre poukázala. Ja by som chcel poukázať alebo vytiahnuť možno len pár vecí, a to, čo zaznelo v závere, keď si hovorila o tých sociálnych službách, že naozaj tam bude treba sa povenovať tomu systému a bude treba robiť inak. Ty si v tejto téme doma, my v hnutí jednak razíme jednak tú tému rodiny a poukazujeme na dôležitosť adresovania, teda pardon, adresovania výdavkov na rodinu, ale zároveň veľmi dôležitá oblasť, ktorá bude čím ďalej dôležitejšia, ako si aj ty poukazovala, bude starostlivosť o starých. Tá strieborná ekonomika. A my sa tu dnes bavíme pri rozpočte o školstve zanedbanom, bavíme sa tu o zanedbanom zdravotníctve a o tom, ako sa veľmi prioritne treba tomu venovať, ale ja si myslím, že presne toto je tá tretia ďalšia oblasť, ktorú nesmieme prehliadať a musíme veľmi intenzívne už teraz začať plánovať, pretože naozaj tie naše ročníky už vidíme, ako dnes sú tí starí na tom, starí ľudia myslím, ako sú na tom, ako sú odkázaní na tú pomoc a ako málo tej pomoci sa im dostáva a tá početnosť bude len rásť a my už teraz potrebujeme veľmi intenzívne smerovať aj peniaze k tomu, aby sa veci pohli, lebo bez peňazí sa naozaj veci v tejto oblasti nepohnú, takže toto je ďalšia oblasť, ktorú veľmi konkrétne bude treba reformovať, ak to tak poviem zjednodušene, alebo naozaj prekopať a nastaviť ten systém úplne nanovo. Takže dobiehajú nás aj pri tomto rozpočte ako keby tie staré veci a upgrade je úplne nevyhnutný nielen v zdravotníctve, v školstve, ale aj práve v tejto starostlivosti o starých ľudí a vôbec v podpore rodiny a vôbec v ministerstve, ktorého ty si tieňovou ministerkou.

Dobrý deň. Pán minister, pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne, máme tú možnosť vyjadriť sa k rozpočtu. O mne je známe, že ja sa teda viac-menej vždy vyjadrujem k tomu, čomu rozumiem a teda rozumiem sociálnej oblasti a teda budem sa vyjadrovať práve k rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Podrobnejšie sme si vymieňali názory na sociálnom výbore s pánom ministrom, ale naozaj som zvážila to, že vystúpim, aby ste počuli tie názory na tie jednotlivé položky aj vy, pretože vy dostávate argumentáciu priamo z ministerstva a častokrát my spolu teda nie sme v kontakte. Pozerám, že je tu aj pán Kamenický, ktorý teda by mal byť vaším nasledovníkom a možno stojí za to, aby, aby teda, či už krúti hlavou, že nie, aby sme teda prešli tie jednotlivé oblasti.
Ako ste povedali správne, tak najväčšiu časť výdavkov v rámci sociálnej oblasti tvorí sociálna inklúzia. Ak by sme to podelili, tak je to podpora rodiny, pomoc v hmotnej núdzi a kompenzácie, ktoré boli najviac zadotované na budúci rok a teda je to priorita.
Čo sa týka podpory rodiny, včera sme mali debatu o tom,v akej kvalite máme zamestnanosť na Slovensku, ako ťahať ľudí zo zahraničia, aby sa vrátili na Slovensko a ja som povedala jednu vec, že tí ľudia sa vrátia za rodinami možno nie s takými, nie za také platy, ako robia v zahraničí, ale musíme im poskytnúť vlastne takzvaný štát priateľský k rodinám. A keď som sa pozrela vlastne na podporu rodiny na budúci rok, tak v podstate rodinné prídavky, ktoré spravidla dostávajú všetky rodiny, ktoré majú deti, sa zvýšia o 66 centov a teda poberá ich 1 081 550 detí na Slovensku. Je to malá suma a preto som sa pozerala ďalej, akým spôsobom možno, môžme vytvárať tú podporu alebo ten štát priateľský k rodinám, tak aj ten rodičák vlastne zdvíhame z 214 na 220 eur, čo je cca 6 eur. Poskytuje sa ten rodičák pre 141 320 ľudí, mnohokrát hovoríme o rodičáku, že tam musíme byť pozorní, pretože môže sa nám stať, že ľudia, ktorí nechcú pracovať, tak sa budú živiť tým, že budú mať veľa detí a budú brať ten, ten rodičák.
Ja chcem len upozorniť na to, že ten rodičák poberá 141 320 rodičov, ale len 2 168 je v hmotnej núdzi. Čiže nemusíme sa obávať toho, že jednoducho ten rodičák bude vo veľkej miere zneužívaný, lebo aj ten, aj to tehotenstvo nejaký čas trvá, čiže postaviť si na tom akože nejakú, nejaký príjem, by som, by som nedávala na takú váhu, hej? Aby, aby tie, tie vlastne reči, ktoré sa tu vedú vo vzťahu k tomu, že máme tu jednu skupinu obyvateľstva, ktorí na tom žijú, tak teraz, teraz som vám povedala fakt, ktorý máme. Čiže naozaj nebáť sa rodičovského príspevku.
Na druhej strane musím povedať, že v roku 2018 máme nárast daňových extra príjmov o vyše 700 miliónov a podľa odhadov RRZ sa bremeno daní zvýšilo o 8 %. To znamená, že tí pracujúci rodičia nemajú pocit, že ten štát je priateľský k tým rodinám. Preto naozaj ja tiež kritizujem to, že ten daňový bonus ide iba pre deti do 6 rokov, lebo myslím si, že pri takomto daňovom zaťažení a takýchto extra príjmoch v daniach si zaslúžia ten daňový bonus aj rodičia všetkých pracujúcich, detí všetkých pracujúcich rodičov.
OĽANO by v prípade svojej účasti vo vláde sa snažilo zmeniť síce štruktúru príjmov pre obce tým, že by dostávali percento z celkového daňového mixu nielen z daní fyzických osôb a majetku. Súčasné dane sú preto pre obce nestabilné a ak sa ponúkajú riešenia ako daňový bonus, okamžite máme obrovský nepokoj medzi starostami a primátormi, ktorí bojkotujú, že budú mať menej daní, ak toto všetko bude v rámci tých samospráv platiť. Čiže určite je to politické rozhodnutie ísť a v tej našej novej dobe, ktorá nás čaká aj so starnúcim obyvateľstvom, aj vlastne s tým, že chceme byť priateľskí k tým rodinám, je potrebné vlastne pozrieť, ako sa tie dane na Slovensku prerozdeľujú.
Čo sa týka položky pomoci v hmotnej núdzi, tak tam sa zvyšujú príspevky na hmotnú núdzu, nie však pri tom, že sa zvyšujú tie príspevky v hmotnej núdzi, chýba revízia nástrojov celkovej pomoci v hmotnej núdzi. Jednoducho minulého roku som bola ambasádorkou akcie EMIN, ktorú zastrešovala Európska komisia, kde sa monitorovala chudoba v Európe. Nebolo to len na Slovensku, ale bolo to aj v iných častiach. A teda odporúčaním pre Slovensko bolo, aby sme na začiatok robili také kroky, a to je zabezpečiť stravu a strechu nad hlavou pre ľudí, ktorí to naozaj potrebujú a sa ocitajú v hmotnej núdzi. Tento aspekt pán minister Richter nezohľadnil v rozpočte, iba v podstate dal ťažisko na dávky, ktoré pôjdu popri príjme, ktorý človek, ak nastúpi do pracovného pomeru, tak ešte nejaký čas tam trvá to, aby, aby mal vyšší ten príjem, avšak to, čo potrebujeme riešiť, je práve to, aby sme zabezpečovali tú, tú stravu a teda strechu nad hlavou. Čo sa týka tej strechy nad hlavou, to sa zabezpečuje prostredníctvom rôznych služieb a tie nám na Slovensku evidentne zlyhávajú a teda aj môžme povedať, že mnohí ľudia počas dňa nedostanú ani jedno teplé jedlo denne. Vyše 6 500 ľudí máme dokonca aj so starobným dôchodkom alebo invalidných, alebo tých, ktorí poberajú invalidný dôchodok, ktorí jednoducho spadajú do hmotnej núdze a nedokážu si zabezpečiť ani jedno teplé jedlo denne z existenčných problémov. Preto si myslím, že je na čase, aby hmotná núdza dostala reformu nástrojov, ktorá by sa zosúladila s tým, aké problémy na Slovensku nové máme a ako nastaviť ju do budúcnosti.
Napríklad hmotná núdza na jednej strane vôbec neakceptuje, že napríklad mladý Róm sa rozhodne študovať na strednej škole a keďže nie je evidovaný, nedostane aktivačný príspevok. Na druhej strane, keby bol evidovaný a išiel by na nejaký rekvalifikačný kurz, ktorý stojí pomerne dosť peňazí a nie je tak efektívny ako stredoškolské vzdelanie, tak tam jednoducho nárok na ten aktivačný má príspevok. Čiže naozaj ideme, pravá ruka nevie, čo robí ľavá, potom nás tie aktívne opatrenia trhu práce pomerne dosť stoja, sú skôr zamerané na dopytové programy a tie dopytové programy v podstate len vytvárajú, ako keby sú zamerané na to, aby bolo vytvorené nové pracovné miesto a pričom práve tie vzdelávacie sú v pozadí a ak máme možnosť cez to stredné školstvo tých ľudí dostať, tak zase strácajú nárok na tie príspevky, hoci by boli aktívni práve v tom vzdelávaní. Čiže áno, zdvihnúť príspevky, ale treba prekopať celý systém pomoci v hmotnej núdzi. Bude tu aj novela, ale tá, tá v podstate nám neprináša nejaké také zmeny a reflektovanie situácie, ktorá je vonku a medzi ľuďmi, ktorí sú trpiaci a teda naozaj žijú na hranici chudoby.
Čo sa týka kompenzácií, tak je pravdou, že sa podaril dobrý kúsok a teda naozaj tie príspevky za opatrovanie idú hore aj na osobnú asistenciu, ale chcem povedať, pán minister, že napríklad osobná asistencia sa momentálne vo veľkom prehodnocuje a robia také veci, že im sťahujú počet hodín tých asistentov, alebo na druhej strane hľadajú bizarné dôvody, kedy odobrať osobnú asistenciu tým ľuďom, čiže v konečnom dôsledku my tam aj tých peňazí sme dali na tú hodinu viac, ale z praxe mi avizujú, že však ja som 20 rokov s tými ľuďmi v kontakte dennodenne, čiže tí ľudia ma poznajú, hovoria, že majú veľký problém práve s tým, že, že sa tlačí na to, ako, teda aby príliš sa, príliš sa tá osobná asistencia nedostala do tých rozmerov, v akých bola, prípadne teda sa znižovala alebo odobrala. Ale je to dobrý krok. Ja si myslím, že naozaj najlepšie a najprirodzenejšie je, aby ostali v tom domácom prostredí.
Čo sa týka náhradnej rodinnej starostlivosti a verzus detských domovov, tak možno ste si všimli, že v podstate idú rekonštruovať budovy detských domovov alebo ich detašované pracoviská, zatiaľ čo príspevky pre náhradných rodičov, čiže pestúnov alebo profirodičov sa síce v novele zákona zvýšili, ale je to cca o 5 eur. Avšak investície do budov a teda do personálu, ktorá sa vyčlení práve na sociálno-právnu ochranu, bude vo veľkých objemoch a práve tí profirodičia a pestúnski rodičia, poviem priemer, dostanú len o 5 eur, 2 eurá viac, ten opakovaný príspevok. Čiže zase sa mi javí, že, že nejdeme tým trendom, ako k takému prirodzenému životu a v podstate ja nehovorím, že tam nejdú veľké výdavky, ale bude to neudržateľné a tie deti z tých detských domovov tak skoro nedostaneme, keď tam zase obnovia tie priestory, keď tam bude ten personál, bude sa chcieť tam udržať. Čiže to sú kroky, ktoré mne vadia a ja by som, ja by som to teda riešila iným spôsobom.
Tá zamestnanosť, no celkovo ja som, ja tvrdím, že ideme pri aktívnych opatreniach trhu práce viac po dopytových programoch a ak ideme aj teda po vzdelávacích, tak naozaj je tam napríklad inkluzívne vzdelávanie, však vy asi tak podrobne do toho nevidíte, ale je tam projekt za 30 miliónov, ktorý za 20 dní má vyvzdelávať dlhodobo nezamestnaného človeka, respektíve Róma, ktorý sa má naučiť nejaké zručnosti, šróbovať a tak ďalej, ale za 20 dní toho človeka teda nevyvzdelávate. No a v podstate bude sa to robiť skupinovo, to znamená, v tej skupine bude 20 takých Rómov, bude to trvať 20 dní, čiže bude to naozaj stáť 23-tisíc, ten jeden kurz a reálne z tých ľudí nedostanete nič, hej? Čiže naozaj na jednej strane, keď už aj idú tie vzdelávacie programy, sú neefektívne. Toto, toto ako aj keby sa robili zázraky tých prednášajúcich, jednoducho s tými ľuďmi za 20 dní nepohnete. Radšej nastaviť tie peniaze na tých pracovných asistentov, kde bude majster, ten ich zoberie do praxe, dáva na nich pozor, jednak na ten výkon, na druhej strane aby nepili, aby mali tie, tie návyky. Toto je cesta tie peniaze ušetriť a dať vlastne do toho.
Možno také iné, ktoré by som spomenula, sú určite aj dôchodky. Na jednej strane dávame ten vianočný príspevok, na druhej strane neviem, či vám avizujú obrovské problémy v sociálnych službách, kde vlastne priemerný dôchodok je nejakých 400 eur a platba v sociálnych službách je od 600 do 1 200 a tí ľudia sa stávajú neplatičmi vlastne v tých sociálnych službách. Tie dlhy narastajú, takže tam nám vzniká veľká sekera práve pri starobných dôchodcoch a ak sa pozrieme na to, tak veľmi malá časť starodôchodcov, starodôchodcom bola priznaná nová výška dôchodku, takže vítam aspoň ten príplatok, ktorý ide navrhovať, tuším, strana MOST, ale určite by som do budúcnosti riešila práve, čo s tým, ak sa ten človek dôchodca stane neplatičom, lebo ak sa pozrieme na fungovanie útulkov v dnešnej dobe, tak je to, je štruktúrou tých ľudí ináč postavený, dostávajú sa nám tam práve ľudia, ktorí sú starobní dôchodcovia alebo aj invalidi a práve pre túto anomáliu, ktorá existuje na trhu, a to súvisí vlastne aj s tými dôchodkami starobnými, ktoré boli nízke. Málo, mali nižšie mzdy a tak ďalej.
Možno takou vecou, ktorá nie vždy, vždy teda, aj keď ste ma počúvali pri jednotlivých rozpočtoch, keď som vystupovala, boli sociálne služby. Navyšujú sa teraz sociálne služby, čomu sa teším, ale aj tak ten systém je potrebný nastaviť ináč, lebo to bude do nekonečna, že si bude, že si každý bude vybíjať alebo zakladať tú službu, ktorá je naviac výnosná. Čiže tam treba prekopať, že tie peniaze pôjdu za odkázaným a nastaviť, samozrejme, kontrolné mechanizmy a vyvážené, ale ináč to bude vždy, vždy všetko málo, lebo nie je poriadok v tom systéme. Čiže tam jednoducho je potrebné urobiť poriadok. Ale ja budem navrhovať napriek tomu, že to neprejde, ale nedá mi to, lebo ja rozumiem, čo hovoria tí poskytovatelia, ktorí hovoria, že nemajú na dofinancovanie miest, pretože od mája, keď sa zvýšili príplatky, sa zvýšil aj koeficient počtu zamestnancov na klientov, a to už vy ako minister financií nemôžte vedieť, oni museli prijať viac zamestnancov tým pádom, hej? A ono fajn, že oni tie peniaze už mali navýšené po tej novele, ale tým, že museli zobrať viacerých zamestnancov, tak tá suma sa im zvýšila a plus prišlo od mája tie príplatky, takže oni naozaj tie finančné prostriedky reálne tam nemajú na úhradu vlastne tých sociálnych služieb, no a z toho dôvodu ja budem za to, aby teda tých 10 miliónov v rámci rezervy boli dodotované a budem to dávať aj v rámci pozmeňováku. Niečo SK osmička im sľúbila, ale podľa mňa to sú len veci na úhradu miezd, asi za december, by som povedala, že by to mohlo spĺňať. Ostatné tie dlhy, ktoré im rástli, tak, tak to nebudú mať pokryté a myslím si, že je to objektívne, ale, samozrejme, to je jak s tou Maruškou, čo liala, liala do tej studne a nič tam nikdy nebolo, tak je to so sociálnymi službami, no proste celý systém. Prichádza nám viac ľudí prekopať, nastaviť inač, lebo ináč ako každý minister bude mať s tým obrovský problém a už nehovoriac o kvalite, overiteľnej kvalite.
Taktiež pozmeňovák dávam aj na takzvanú seniorskú linku, ktorá vlastne poskytuje poradenstvo, ale aj takú pomoc v núdzi, ak sa seniori týrajú v domácom prostredí, buď keď rodina samotná robí opatrovanie a zneužíva toho seniora, ale aj všetky náležitosti, ako sú tie nekalé praktiky voči nim a tak ďalej a oni to nemajú kde zastrešiť. Naozaj existuje v rámci sociálnych služieb takzvaná služba s použitím telekomunikačných technológií a preto navrhujem, aby to bolo cez teda sociálne služby pozmeňovákom. Je to veľmi, veľmi dôležitá vec pre tých seniorov. Takže myslím si, že veľa vecí by sme tým vedeli poriešiť do budúcna, lebo oni nebudú ako keby udávať vlastných príbuzných, a to je trošku anonymné, keď zavolajú nie na políciu, ale na linku. Čiže je to spôsob, ako v budúcnosti riešiť krízové situácie práve v rámci seniorov. Takže to je vlastne k rozpočtu a k pozmeňováku, ktorý budem čítať. Akurát som to stihla.
Idem čítať pozmeňovací, pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Soni Gaborčákovej, Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu zvyšuje o 10 084 000 a o túto sumu 10 084 000 sa zvyšuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a príspevkov z rozpočtu Európskej únie.
2. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu znižuje o sumu 10 084 000 a o tú sumu 10 084 000 sa znižuje aj suma výdavkov, spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedky z rozpočtu Európskej únie.
3. V prílohe č. 4 v kapitole č. 22 - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu zvyšuje o 10 084 000 a o túto sumu 10 084 000 sa zvyšuje aj suma výdavkov v eurách na program 07COA Podpora sociálnych služieb (kód a názov programu).
4.V prílohe č. 4 v kapitole č. 48 - Všeobecná pokladničná správa - sa suma výdavkov kapitoly v eurách znižuje o sumu 10 084 000.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán kolega, reagoval by som na veci, ktoré sa týkajú možno tej železničnej dopravy alebo vlakov zadarmo, asi takou poznámkou, že aj platiaci aj neplatiaci všetci cestujú rovnako v málo kvalitne zabezpečených vlakoch v nekultúrnom prostredí, alebo sú tie vlaky preplnené, alebo meškajú. A k tým štatistikám a dátam, čo ste hovorili, by som pridal možno jednu štatistiku, ktorá bola dosť pracne robená, doslova na kolene sme tie dáta museli vyťahovať. Ale železnice pýtajú stále viac peňazí a pán minister rád hovorí, že to je taká čierna diera a tá štatistika hovorí o tom, že medzi rokmi 2013 a 2017 sa počet vlakov odrieknutých alebo zmeškaných nad 30 minút vzrástol z 1 037 na 1 631. Ak to prepočítame na tisíc vlakokilometrov, tak hovoríme o náraste o 47 %. Čiže aj dávame možno viac peňazí na železničnú infraštruktúru, ale sa to neprejavuje na tom, že či tie vlaky chodia spoľahlivo alebo nechodia. Čiže stále viac vlakov je v omeškaní a toto znižuje komfort tých cestujúcich.
A druhá vec, aj tie trate ste spomínali. Áno, nie sú výhybky, nie sú náhradné diely, ale zase sme nevychádzali len z tých hlásení, ktoré máme z tých železničných dvorov, a sme si zobrali dáta od roku ´12 do roku ´17, kde ktoré hovoria, že stúpol podiel nevyhovujúcich úsekov z 23 na takmer 28 %. To znamená, že ľudia na takmer tretine všetkých tratí musia znášať rôzne obmedzenia v podobe zníženej rýchlosti, čo vedie nie ku skracovaniu, ale k postupnému predlžovaniu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. V prvom rade ďakujem, že ste vystúpili aj počas priebehu, že môžme viesť takúto konštruktívnu diskusiu. Ďakujem pekne aj za to priznanie, čo sa týka dani z nehnuteľnosti, to sú podľa mňa dobré momenty a aj ten daňový mix, áno, na tomto sa určite zhodneme, nie je to nič ľahké, alebo práve naopak, je to niečo veľmi náročné, no ale tak už len tá vaša rétorika naznačuje, že je tu nejaký tiež spoločný konsenzus, že s tým treba niečo robiť.
Čo sa týka tých rizík alebo aj toho trhania rozpočtu, ako ste spomenuli, neviem, ja úplne si nepamätám, že by sme my s Eugenom trhali rozpočet v našich rozpravách, ale okej, mohlo to tak byť ponímané. My sa, ak aj za seba poviem, ale myslím si, že aj za pána Jurzycu, ak hovoríme o tých rizikách, citujem riziká, samozrejme Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá ich kvantifikuje na to, aby sme poukázali na tie riziká a ako sa napĺňajú, čiže nie je to, z môjho pohľadu to nejde o trhanie rozpočtu.
Na druhej strane povedať mýlil som sa, úplne neni podľa mňa tiež pravdivé, pretože ani rada sa v tom nemýli, pretože tie riziká na výdavkoch sa udiali, naplnili, len sa naplnili aj nadpríjmy a tým pádom tie ciele sa až tak nevychýlili, ale neni to tým, že teraz by bol omyl v tom, že tie výdavky by boli nižšie, ako povedzme, ako ukazovali. Takže tam tiež to podľa mňa neni úplne jednoznačné tak to povedať, že my nemôžme povedať, že sme sa mýlili, pretože sme poukazovali na riziká a tie riziká sa do veľkej miery aj naplnili. To, že sa naplnili nadpríjmy, neznamená, že sme sa mýlili, ale to, že sme teoretici, alebo teda, že ja som teoretik, áno, ešte som neviedol žiadny rezort, takže v tomto vám určite nemôžem nijako konkurovať. Naším cieľom, alebo mojím cieľom určite nie je vás znervózňovať, ale skôr viesť tu konštruktívnu kritiku, takže takto to aj ponúkam, tie svoje argumenty a som rád, že sa práve bavíme o tej štruktúre výdavkov. A k tej malej slávnosti už mi neostáva čas, ale som rád, že teda tá debata už dnes prebieha o výdavkoch a nie o cieľoch.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Eugen, som rád, že si vyčerpal svoj čas, pretože je naozaj vidieť, že k rozpočtu sa dá rozprávať veľa. Ale napriek tomu, že si niektoré veci vynechal, tak si povedal veľmi hutné, hutné veci k rozpočtu. Ja by som možno vypichol pár z tých, ktoré si tak pomenoval a prvé je to s tými stíhačkami. To je veľmi dobrý dôvetok, ktorý je dôležité, aby tu zaznel a ja som to nejakým spôsobom opomenul. Ale to je presne to, že účtovne sa to dostane do deficitu až tej ďalšej vlády. To je akože extra kostlivec, ktorý sa tu necháva v skrini, pretože to je, myslím, 1,5 mld. eur, čo bude cez 1 % HDP. A to, ako budeme chcieť byť v prebytkoch, alebo ak vláda bude chcieť byť minimálne vo vyrovnanom rozpočte, tak znamená, že bude musieť mať plánovaný prebytok 1 %, aby to sa dostala na vyrovnaný, takže to akože extra kostlivec tým, že sa to proste zaúčtuje v jednom roku takýmto jednorazovým vplyvom. Takže na to treba poukazovať, aby naozaj bolo jasné, že toto je nezavinený a jednorazový vplyv, ak by tá vláda bola iná ako táto. Ak to bude tá istá, tak, samozrejme, je to zavinené, lebo si to sama naplánovala.
Ale taktiež som rád, že si spomenul tie veľké riziká, pretože naozaj ten vyrovnaný rozpočet, ktorý je v tom záväznom roku prvýkrát napísaný, tak áno, môžme sa tomu potešiť, ale ako poznáme, naozaj papier znesie všetko a práve tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj NBS-ka poukázali, že tie riziká sú veľké a to znamená, že pravdepodobnosť dosiahnutia tohto vyrovnaného rozpočtu je nízka. Kiež by sa naplnila, budeme, samozrejme, tomu radi, ale nesmieme opomenúť práve tie veci, ktoré si hovoril aj o štrukturálnom salde, lebo tá štruktúra výdavkov, ktorú to štrukturálne saldo nejakým spôsobom odráža a ten vzorec je, samozrejme, komplikovanejší, ale pre krátkosť času je úplne kľúčová tá štruktúra výdavkov, aby bola zdravá.
Ďakujem.