Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, poďme si to trošku zrekapitulovať, lebo veľa tu bolo povedané a dobrého bolo povedaného, ďakujem kolegom z opozície, ktorí vystúpili a veľmi jasne to tu pomenovali. A zo strany SNS tu stále zaznieva boj, zatrasieme a tak ďalej.
Ja teda som slúžil svojho času na ministerstve obrany a baví ma, keď sa rozprávame o frontoch a podobne. A kolega Bernaťák, keby ešte chvíľku tu ostal, tak by som len chcel sa krátko k tomu vyjadriť, čo zaznelo aj z jeho úst. Pretože uvedomme si, aký boj. Vy ste doniesli návrh zákona, že idete vyhlásiť boj. Potom ste zistili, že tento zákon nie je dobrý a začali ste vlastne ustupovať z mnohých frontov. Však teda prepáčte, ustupujete z frontov, dediny opúšťate, nejdeme bojovať v dedinách, v menších mestách nejdeme bojovať. Zrazu sme povedali, tak ak tie reťazce pôsobia v tých dedinách, tak vlastne ony sú vyňaté z toho. Takže teraz, aký boj tu vlastne ideme robiť? Takže asi toľko k tomu.
Ja som jeden veľmi dobrý príbeh, ktorý ma veľmi oslovuje, je príbeh krajiny Taiwan. Je to krajina, ktorá je podobného rozmeru, má ešte viacej hôr, žije tam o 20 miliónov ľudí viac na takom území, jak sme my, ešte menšom. Ale títo ľudia, keď uchopili si krajinu, vlastne sa prerodila demokracia u nich, tak si povedali, že ideme rozvinúť túto krajinu, lebo to veľmi potrebujeme. Sme maličká krajina, sme ostrov, potrebujeme sa rozvinúť. Sadli si vládni zástupcovia s podnikateľmi, sadli si so zástupcami zamestnancov a povedali si, prosím vás pekne, my tu potrebujeme prežiť a chceme uspieť v tomto veľkom svete. Čo môžme urobiť spolu, aby sme tu prežili? Toto je cesta, cesta spolupráce, cesta dohody, cesta spoločného hľadania riešenia, lebo aj tak tu nejako spolu žijeme, takže to je veľmi dôležité.
Keď sa bavíme o tých riešeniach, to isté bolo aj pri cestovnom ruchu, ako to tu bolo, to boli trináste platy, ale to je podobné riešenie. Cestovný ruch. Keď sa pozriete do rozpočtu, o ktorom sme tu rokovali, tak ten cestovný ruch má navýšenie o 900-tisíc euro oproti minulému roku. Radovo do 10 miliónov. A to sa tu ideme pýšiť, ako tu ideme pomôcť cestovnému ruchu. Tak keď to myslíme s tým cestovným ruchom vážne, tak tam, prosím vás, nalejme peniaze a netvárme sa.
Toto je tiež nejaké opatrenie, ktorým teraz ideme deklarovať, že ideme teraz akože pomôcť potravinárom a podobne. Ale naozaj to dáme zaplatiť ľuďom. Pretože kde tento odvod bude platný? Určite bude platný v mestách, určite bude platný vo veľkých mestách. Teraz v týchto mestách veľkých tiež žijú ľudia s nízkym príjmom. A toto si musíme uvedomiť. Títo ľudia, ktorí žijú dnes v mestách s nízkym príjmom, to jednoznačne pocítia, nielen na potravinách. na všetkom, čo si kúpia. Ale uvedomme si, ľudia v mestách majú vyššie životné náklady, pretože v meste sa žije drahšie. Vy, ktorí žijete v mestách, viete, že v mestách je drahšie nájomné, v mestách si nedopestujete, na balkóne si nedopestujete, nedochováte, čiže neviete alternovať. Musíte si všetko zaplatiť. Keď donesú malí chovatelia alebo pestovatelia do mesta na trh, tak sa choďte pozrieť, kolegovia, na tie trhy a pozrite sa, čo tam stoja paradajky v lete. Pozrite sa, čo tam stoja uhorky. Sú drahšie ešte ako v tých potravinách. Čiže nízkopríjmoví ľudia sú naozaj odkázaní ísť do týchto obchodov, pretože v mestách nenájdete iné reťazce, nenájdete tam sú najnižšie ceny. Tí ľudia, ktorí sú nízkopríjmoví, idú tam, kde sú najnižšie ceny. Najnižšie ceny sú v týchto obchodoch. Ako neviem, kam chodíte nakupovať, páni poslanci, ale skúste zájsť na miesta, kde chodia kupovať normálni, obyčajní ľudia a zistíte, koľko ich je a či sú alternatívy. A keď pôjdete do nejakej alternatívy, čo tam necháte za taký istý nákupný košík ako v týchto reťazcových. Zistíte si to, naozaj odmerajte si to a spočítajte si to vo svojej peňaženke a veľmi rýchlo zistíte, že tí nízkopríjmoví naozaj budú potrestaní a budú potrestaní práve tí v mestách. Čiže tí, ktorí ešte musia, prídu do mesta za prácou, snažia sa tam prežiť, budú potrestaní. Takže toto je naozaj diskriminácia tohto zákona. A my sme vás varovali aj pri tom prvom čítaní, z kratšej cesty späť. Toto riešenie nebude dobré, neprinesie nič dobré, iba zvýšenie cien.
A prosím vás pekne, pán Bernaťák, vy hovoríte, že nejaký človek povedal, že si to vypočítal. Tak si to vypočítajme, akože to je veľmi jednoduché, ako, dobre, vy ste právnik, možno nechcete sa pustiť do toho počítania, okej, ale akýkoľvek podnikateľ, ktorý podniká jednoducho, alebo ekonóm si to vie zrátať. A keby som to teda chcel, akože nejdeme to ani rátať, lebo však čo ten reťazec, prečo by to nepreniesol do ceny? Prečo by to neprenieslo do ceny? Však ovláda ten trh a v tých mestách obzvlášť. Už som povedal, nemá kam ísť, má aj tak najnižšie ceny, čiže on aj keď zvýši, tak aj tak ten zákazník musí k nemu prísť, lebo, po prvé, nemá, kam ísť a, po druhé, stále tie ceny sú nižšie ako niekde na trhu alebo v nejakých súkromných malých predajniach, ktoré majú drahšie produkty. Takže naozaj choďte sa prejsť po tých mestách a uvidíte, aké obchody sú dostupné.
Ešte ďalšie. Samotný Inštitút finančnej politiky počíta, vždy, keď sa znižuje DPH, počíta, aký to bude mať dopad na rozpočet a potom aj spätne si to ešte preráta, keď sa zvyšuje DPH, aký to má, keď sa zavádzajú nejaké takéto odvody, aký to má dopad, takzvaný PASS Trust, čiže z angličtiny, koľko sa to prenesie do tých cien. Doposiaľ z histórie vždy keď boli takéto opatrenia zavádzané, 100 %, Inštitút finančnej politiky to vypočítal. A to neni, že teraz to tí analytici by potrebovali pomôcť tomuto opatreniu, tak to dorátali. Však to ešte, oni už mali vypočítané v roku 2015, ešte sa o tom to ani neslýchalo. Takže to sú normálne tvrdé dáta. Takže keď tvrdé dáta ukazujú a história ukazuje, že sa to proste prenesie, tak to, že niekto povie v relácii, že sa to neprenesie, neznamená, že sa to neprenesie. Možno sa to neprenesie v tých dedinách, áno, v tých dedinách sa to asi neprenesie, teda určite sa to neprenesie, lebo tie dediny sú z toho vyňaté. Áno, tam sa to neprenesie, ale tam, kde ľudia chodia s nízkym príjmom do obchodov v mestách, tam sa to prenesie, ich peňaženky budú platiť. A teraz, dobre, aj keby sa to prenieslo, tak povedzte, ľudia, ideme dať potravinárom, prosím vás pekne, vy z miest sa na to vyzbierate. Aspoň je to férové, aspoň im to poviete do očí, je to férové, viete o tom, prosím vás, strpte to, myslite na to, že pomáhate niečomu dobrému, my vám budeme vedieť transparentne ukázať, že to naozaj išlo farmárom a potom vám spätne ukážeme, že vašou zásluhou. A vám patrí vďaka, keď už by som to teda bol predkladateľ, tak aspoň takto by som sa to snažil formulovať.
Takže preto, že skutočná cesta je úplne iná. Padajú tu návrhy aj od kolegu Simona. My už dlhodobo hovoríme, že potrebujeme zjednodušiť podnikateľské prostredie. Potrebujeme vyjsť tým malým podnikateľom v ústrety, my dlhodobo hovoríme, napríklad aj pre tých malých farmárov. Tak ty farmárči, pomôžeme ti. Jedna platba, jeden papier a celý rok sa nestaraj. Daj nám jednu platbu, vyčíslime to a pracuj, znížime ti automaticky náklady, na byrokraciu, na účtovníka, na čokoľvek, proste čo on musí, rôzne regulácie musí dodržiavať a podobne. Takže toto sú cesty, ktorých tu je veľa.
Je tu veľa best practices z okolitých krajín, ktoré môžeme čerpať, ale nie robiť to takto, že vymyslím zlé riešenie a už ho politicky musím pretlačiť, tak ho proste vykostím, povymýšľam také opatrenia v konečnom dôsledku, tak však tí ľudia v meste to nejako znesú. No však, tak už čo, Tak zlacnel trošku benzín, tak snáď si to nevšimnú.
Takže preto ja si naozaj myslím, že bolo by lepšie v tomto povedať, že, dobre, vidíme, že to nezafunguje, mýlili sme sa. Pozrite sa, nakoniec teraz sa vám podarilo z rozpočtu dostať 50 miliónov eur – nie? – na podporu, tak vidíte dá sa to v tom rozpočte hľadať, nemusíme to hľadať v peňaženkách ľudí. To je... Však to je, koľko? To je 40 % z toho, čo hľadáte. Trošku popracujete v rámci koalície a možno aj tých zvyšných 60 % ešte odtiaľ vymačkáte, keď sa trošku začnú uplatňovať na rezortoch závery z revízie Útvaru hodnoty za peniaze. Naozaj, ako nechcem teraz žartovať, ale tam tie úspory sú, dajú sa preniesť naozaj do reálnych opatrení.
Tých riešení tu už bolo povedaných veľa, čiže ja to nechcem opakovať, ale myslím si, že tento zákon naozaj v konečnom dôsledku potrestá nízkopríjmových. Áno, opúšťate dediny, opúšťate nejaké menšie mestá, ale v tých veľkých mestách, kde sú tie životné náklady veľmi vysoké, tak tí ľudia, nízkopríjmoví to pocítia. A oni sa v konečnom dôsledku poskladajú na podporu farmárov. A toto sa nedá nijako vyvrátiť, to je proste holý fakt. Vybrali ste sa tou cestou, ja vás opäť vyzývam: poďte z kratšej cesty späť! Hľadajte iné riešenie! Ešte je čas.
Ďakujem, skončil som.
