Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.1.2019 o 10:04 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.1.2019 10:48 - 10:50 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem pekne teda za doplnenie, otázku na pána ministra. Však mňa tiež bude zaujímať, ako na to pán minister odpovie.
Ja len doplním, ja si neviem úplne predstaviť, ako Vojenská polícia chce pôsobiť v civilnom obyvateľstve, pretože nemá taký počet príslušníkov, aby to vedela monitorovať, čiže či sa bude jednať o nejaké, ak to teda chcete ponechať, lebo ja si naozaj myslím, že to nepatrí a že policajt, keď hliadkuje, tak vie predsa vidieť na človeku, že či má, to neni nejaká ďalšia úloha, to je len o tom, že si všimne, tak, aha, okrem toho, že teraz vidím tú uniformu, tak prídem bližšie a pozriem, máš tam hodnosť, máš tam slovenský znak, no tak, ale to nemáš mať. Čiže nie je to niečo, čo by bolo náročné pre toho policajta, ešte byť si vedomý toho, že si má pri pochôdzke všimnúť, že či niekto takéto niečo nosí, alebo nenosí. Takže tú náročnosť tam ja takú nevidím.
A neviem si predstaviť, ako tí vojenskí policajti to chcú robiť, ako chcú postihnúť. Lebo povedzme si, ak by - teraz trošku do extrému - nejaký človek kráčal po meste, tak kto si to všimne? Tí vojenskí policajti budú teraz hliadkovať v mestách, v lesoch, posilníme ich počty, aby to dokázali? Alebo pôjdu iba na udanie a podobne?
Preto poukazujem na to, že toto môže jednoducho viesť k tomu, že buď sa bude musieť navýšiť počet vo Vojenskej polícii. To znamená viacej peňazí, viacej tabuliek. My tých ľudí potrebujeme skôr dostať do tých štruktúr, ako ste poukázali aj vy, a s tým je problém. Takže ja naozaj nevidím opodstatnenie, aby toto mala Vojenská polícia, ale bude ma zaujímať aj vysvetlenie pána ministra.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.1.2019 10:34 - 10:46 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Pán minister, vitajte. Kolegyne, kolegovia, ja využijem tento zákon, takú príležitosť možno pohovoriť o oblasti, ktorá sa nepriamo týka práve toho, čo upravuje tento zákon alebo sa snaží upraviť, a chcem poukázať hlavne na regrutáciu, pretože svojím spôsobom ten jav, ktorý tu máme, že naozaj na Slovensku vzniklo mnoho, tak poviem, polovojenských, ale to je asi prehnaný výraz, ale proste skupín mladých, ktorí sa snažia združovať a hrajú sa, keď tak poviem, na vojakov alebo sa približujú k tomu, tak to je proste, myslím si, že aj dôsledok toho, že tá regrutácia nefunguje tak, ako by mala. A to sme sa tu bavili aj pri iných zákonoch.
A, pán minister, určite si pamätáte na roky 2000, 2001, ´2, ´3, kedy sme ešte na ministerstve obrany plánovali práve jednak dlhodobý plán rozvoja ozbrojených síl, moderné, vyvážené ozbrojené sily, a určite si pamätáte na mená ako Don Balza, Karl Lopez, alebo s ktorými sme chodili práve aj na stretnutia s vami alebo s generálom Kučom, ktorý mal na starosti jednotku, čiže práve ten personálny manažment, a rozprávali sme práve o tom, ako správne nastaviť aj tú regrutáciu, ako nastaviť zabezpečenie ozbrojených síl kvalitným personálom práve v čase, keď sa aj plánoval prechod zo základnej vojenskej služby na profesionálnu armádu, kedy už sa vedelo, že sa postupne upustí od tých vojenských obvodov, ktoré robili tie odvody, takže. A vtedy tie plány boli ambiciózne, myslím si, že boli dobre nastavené a veľa sme sa rozprávali aj o tom, ako zatraktívniť vojenské ozbrojené sily, pardon, ozbrojené sily zatraktívniť, ale taktiež ako aj odkomunikovať túto atraktivitu.
A toto neni maslo len na vašu hlavu, ale svojím spôsobom aj na vašich predchodcov, kde môžme naozaj dnes vidieť, že sa nepodaril tento proces zatraktívnenia tej regrutácie a práve odprezentovania, pretože vidíme, že v zahraničí vyspelé krajiny, ktoré majú funkčne rozvinuté ozbrojené sily, tak ten proces regrutácie, a keďže toto boli práve ľudia zo Spojených štátov, ktorí, s ktorými sme konzultovali tieto veci, tak mali bohaté skúsenosti, samozrejme, v tom tiež si prechádzali vo svojich začiatkoch v 70. rokoch ťažkými časmi, ale tie skúsenosti sa tu snažili odovzdať.
A ja chcem tak viac-menej aj pri tejto príležitosti opäť tak poukázať na to, že toto je jedna z oblastí, ktorej sa treba veľmi podrobne venovať, pretože ozbrojené sily naozaj môžu aj v mierovom režime pre spoločnosť prinášať veľkú pridanú hodnotu. A tá pridaná hodnota je v tom, že práve ako sa nastavovala aj tá regrutácia, tak tak, ako to fungovalo napríklad v Spojených štátoch v tom čase, mnohí mladí ľudia prichádzali do ozbrojených síl na tzv. dvoj-trojročný pobyt. Nazval som to pobyt, ale on to bol skôr tréning. A išlo o to, že mladí ľudia po škole, po skončení strednej školy, niektorí po vysokej, ale skôr po strednej, prišli do ozbrojených síl, aby mohli nabrať praktické skúsenosti, aby, sú ešte plní elánu, vitality a zároveň získavajú aj základné návyky, ktoré možno práve tou výchovou aj v tej modernej spoločnosti sa nie vždy tým deťom a tým mladistvým dostanú, ale ten zmysel pre poriadok, zmysel pre disciplínu, štruktúru, zameranosť na cieľ poskytovania, podávanie výsledkov je, samozrejme, veľmi dôležité práve v takomto mladom veku pochytiť. A tí, ktorí nejdú na vysokú školu, tak to nemajú úplne kde dostať, dobre, idú do fabriky, ale tam, ak to nemajú, tak automaticky strádajú.
Čiže v tomto tie ozbrojené sily naozaj aj v zahraničí plnia takú, by som povedal, veľmi dôležitú úlohu spoločensky, a preto aj tá regrutácia bola pôvodne zameraná tak, aby poskytovala aj takéto programy, aby tí mladí ľudia mohli prísť nie na to, aby boli doživotne profesionálni vojaci, lebo to sa vyfiltruje práve v tej prvej fáze, pretože ak si uvedomíte, tak aj tá hierarchia ozbrojených síl je pyramídová, to znamená, že najviac, najviac ľudí je práve v tej dolnej vrstve a to sú takí, keď to poviem, pešiaci, čiže prichádzajú ako vojaci, základní, základní vojaci bez akýchkoľvek skúseností a učia sa v tom základnom výcviku tie, nejakú taktiku, nejaké streľby, pohyb a podobne a sú vlastne súčasťou mužstva. Pretože máme dôstojnícky zbor, máme práporčícky, ale potom máme ten poddôstojnícky a ten je ten dôležitý, lebo to sú v skutočnosti tí vojaci, ktorí bojujú. Dôstojníci, samozrejme, sú vysokoškolsky vzdelaní a podobne a tí velia.
A práve možno pre kolegov, ktorí sa tomu až tak nevenujú, tak každá jednotka pozostáva z určitého počtu vojakov, to sú tí poddôstojníci, ku ktorým prichádza malé velenie, aj na úrovni čaty máte veliteľa čaty, ktorý je teda dôstojník, ale tí jeho vojaci sú poddôstojníci. A v každej jednotke zabezpečuje takú tú disciplínu tej malej jednotky alebo aj väčšej vždy veliaci poddôstojník. Čiže on nikdy nebude dôstojníkom, neni to ani jeho ambícia, on má na starosti byť vždy pri tých mužoch a k nemu prichádza napríklad na čatu mladý poručík, ktorý je po vysokej škole, dostal, alebo po vojenskej akadémii, čiže je to mladý 24-, 25-ročný muž, ktorý prichádza opäť k mladíkom, ale má tam vždycky veliaceho dôstojníka, pardon, veliaceho poddôstojníka, ktorý je vo veku viac ako všetci ostatní, požíva tú autoritu toho mužstva a ten pre toho dôstojníka zabezpečuje tú disciplínu aj v tom mužstve.
Ale aby som sa vrátil. Čiže tá regrutácia je veľmi dôležitá na to, aby aj tí mladí ľudia dnes mali útočisko v bezpečnom prostredí, aby ho nehľadali v nejakých, by som povedal, sekundárnych alebo nekontrolovateľných prostrediach, kde majú tú túžbu možno zažiť aj nejaký adrenalín, zažiť nejaké dobrodružstvo, zastrieľať si a podobne, a toto by mali poskytovať ozbrojené sily. Na to, aby sa to dialo, musia byť veľmi dobre vystrojené, čiže nemyslím teraz výzbroj, ale výstroj, čiže to je práve tá osobná výstroj, a, samozrejme, mali by byť aj dobre cvičené. Pretože ten výcvik je niečo, čo v ozbrojených silách dlhodobo strádame, a preto aj možno to nie je vždy také zaujímavé a preto aj tá regrutácia sa možno takým spôsobom nedarí. Ale o tomto určite pán minister by vedel rozprávať omnoho viac.
Ja len teda chcem poukázať na to, že keď sa bavíme o nosení uniforiem v civile, tak vidíme, že je tu ten externý jav, že mnohí mladí ako keby sa chcú cítiť vojakmi, a preto siahajú aj po týchto uniformách, ale nie je to, samozrejme, dobré, ak chcú nosiť uniformu, tak nech prídu do ozbrojených síl a nech v ozbrojených silách, samozrejme, zažijú aj to dobrodružstvo. A ak ich tá profesia chytí, tak, samozrejme, môžu pokračovať v kariére profesionálnych vojakov. Ak ich to nechytí, zažijú dostatok dobrodružstva, keď to tak v dobrom poviem, sa vybili, tak sa môžu vrátiť do civilného života a nesú si so sebou veľmi dôležité návyky a pochopenie určitých súvislostí, ktoré v živote vždy dobre využijú.
A naozaj tá prax v zahraničí ukázala, že ľudia, ktorí skončili takýto výcvik v profesionálnej armáde v podobe 2-3 rokov, keď sa vrátia do civilného života, tak podávajú lepšie výkony, lepšie výkony v tých firmách, pretože majú tieto základné návyky.
No a toto je teda taká základná časť.
Druhú časť, ktorú by som chcel venovať teraz, je Vojenskej polícii a toto, pán minister, určite vy dobre viete, že sa traduje v ozbrojených silách, že Vojenská polícia je vždycky taká organizácia v každej krajine, ktorá nejakým spôsobom vždy bojuje o to, aby mala viacej kompetencií, a vždy bojuje o to, aby mala lepšie postavenie a podobne. A tie názory vojakov sa líšia, ale väčšina, väčšina vojakov, teraz nemyslím rádových, ale aj veliteľov a podobne, dôstojníkov hovorí, že nie je to úplne dobré. Iba členovia Vojenskej polície sa cítia, že mali by mať viac, všetci ostatní si myslia, že by sa mali starať, o čo sa starať majú.
A tu chcem povedať jednu dôležitú vec, pretože tu sa chcú udeliť aj kompetencie vlastne Vojenskej polícii, aby dozerala na to, že ľudia, ktorí nosia uniformu v plnom, v plnej výbave, keď to tak poviem, aj so všetkými náležitosťami, ktoré prináležia len ozbrojeným silám, tak Vojenská polícia by vlastne toto nejakým spôsobom kontrolovala a podobne. Ale toto podľa mňa nespadá pod úlohy Vojenskej polície, pretože Vojenská polícia zo svojej podstaty, a je to dôležité, sa má starať o vojakov a práve je to polícia pre vojakov, pretože rádová civilná polícia nepozná alebo nemá prečo ani poznať ten režim vojakov a oni sú v určitom špeciálnom režime, a preto na pôde kasární, na pôde jednotlivých jednotiek je dôležité, aby pôsobila, ak sa tam dôjde k nejakému skutku, priestupku, trestnému činu a podobne, aby to v prvom rade vyšetrovala Vojenská polícia. Toto je primárny účel, čiže riešiť veci, ktoré polícia rieši medzi civilným obyvateľstvom, tak Vojenská polícia ich rieši medzi vojakmi, či už je to na území Slovenska, alebo keď je tá jednotka vysunutá v zahraničí a podobne.
Takže toto je ich primárny, primárny rámec a nemala by z tohto rámca vychádzať von, pretože je legitímne, že vojaci majú svoj špecifický režim, a je legitímne, aby ich vyšetrovali, ak teda dôjde k nejakému takémuto porušeniu, aby ich vyšetrovala Vojenská polícia, ktorá rozumie aj tomu rozmeru toho špeciálneho režimu, v ktorom vojaci žijú, cvičia, fungujú.
Ale nevidím dôvod na to, aby Vojenská polícia dostávala kompetencie mimo územia svojich jednotiek, keď tak poviem, alebo mimo kompetencií vojakov, aby kontrolovala civilov, či nosia uniformu a či majú tie náležitosti, ktoré by tam mať nemali. Toto podľa mňa spadá do kompetencie polície a tá by mala byť prvá kontaktná, ktorá by to mala riešiť, a preto nevidím úplne opodstatnenosť toho, že táto kompetencia prináleží Vojenskej polícii. Ak civilná polícia zistí takéto zneužívanie uniformy, v takom prípade, a nevie to vyriešiť sama, je tam povedzme niečo dôležitejšie a potrebuje konzultovať, v takom prípade nejaká spolupráca tam môže prichádzať do úvahy. Ale na to prvotné, na tie priestupky, blokové pokuty a podobe nevidím dôvod, prečo by to mala riešiť Vojenská polícia.
Skôr sa obávam, že to môže smerovať k tomu, že tak, ako to je vždy, že Vojenská polícia bude najprv, dnes dá nohu do dverí, povie, tak dajte nám túto kompetenciu, o pol roka povie, no ale keď ste nám dali túto kompetenciu, dajte nám viacej ľudí, no a keď nám chcete dať viacej ľudí, tak nám musíte dať viacej peňazí - a už sa to nabaľuje. Keď nám dáte viacej ľudí, musíme mať k tomu aj techniku - a takto to, takto to štandardne funguje.
Takže tuto vidím toto riziko o to viac, keď vlastne aj v tej dôvodovej správe nie je vyčíslená kvantifikácia nákladov, čo si myslím, že nie je úplne zodpovedné, pretože malo by niečo takéto byť vyčíslené a pretože to nebude úplne bez nákladov a o to viac z dlhodobého hľadiska, ak teda táto Vojenská polícia by mala mať takéto kompetencie.
Takže toto sú veci, ktoré mi tam, ktoré mi tam nesedia. Neviem, či ich viete tu namieste zodpovedať, čo sa týka tej kvantifikácie. Ale, keďže to nie je v dôvodovej správe, tak predpokladám, že ani nemáte k tomu nejaké ďalšie, ďalšie informácie.
A chcel som teda poukázať aj trošku na tú debatu tej regrutácie a tu by som chcel dať taký dôraz aj v tomto pléne, ale aj vás, pán minister, na vás tak odovzdať, že toto je určite oblasť, ktorej sa treba venovať, ale ja viem, že vy to máte takisto uchopené.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.1.2019 10:04 - 10:05 hod.

Gaborčáková Soňa
 

Vystúpenie v rozprave 30.1.2019 9:53 - 10:02 hod.

Gaborčáková Soňa Zobrazit prepis
Dobrý deň, pani ministerka, kolegovia, kolegyne, zvyčajne vystupujem k sociálnej oblasti, ale teda máme pred sebou zákon, ktorý teda hovorí o odborných zamestnancoch v školstve, ku ktorým patria sociálni pedagógovia, a teda chcem možno apelovať na pani ministerku možno taký môj pohľad na to, aby teda ostali v pôvodnej kategórii odborných zamestnancov, pretože v predkladanom zákone má byť sociálny pedagóg zaradený v § 24 do kategórie iní odborní zamestnanci, teda nie samostatne pod názvom sociálny pedagóg, ako je to dnes.
Vychádzam z toho, že dnes máme v školskom prostredí pomerne stúpajúcu tendenciu sociálnopatologických javov. Ak sa pozrieme na tie dievčatá, čo sa šikanovali v Košiciach, alebo naozaj prichádza nám kybernetická šikana a tak ďalej, je veľmi dôležité, aby človek a odborný zamestnanec mal aj ten sociálny pohľad na veci. Pedagógovia v podstate sa vždy dávajú do tej roviny len vzdelávacej alebo výchovnej, ale sociálny pedagóg drží aj tú integračnú schopnosť, hej. Proste vidieť to dieťa, aby bolo schopné sa integrovať do bežného prostredia.
Preto si myslím, že nebude dobré ich dávať naozaj nejako do iných odborných zamestnancov, lebo oni stratia význam byť v podstate zamestnancami školstva. Čo si myslím, že bude na škodu veci, pretože mnohokrát viete, ako fungujú tie, medzirezortná spolupráca, ja to viem medzi zdravotníctvom a sociálnymi vecami, ale takisto vlastne funguje aj školstva a sociálne veci.
Takže ja chcem upozorniť naozaj, že možnože z pohľadu ľudí, ktorí to tvorili a ktorí možno sa nepohybujú v praxi práve s týmto odborom, hovorím, že to môže narobiť zbytočne veľa škody. Ak to naozaj nemá nejakú významnú pridanú hodnotu, tak by ste to mali zvážiť.
Naďalej nám stúpajú závislosti mládeže na drogách. Včera či predvčerom išiel vlastne taký šot, kde, ja som z Prešovského samosprávneho kraja, kde vlastne hovoria odborníci na drogové závislosti, že nám stúpa počet detí a mladých ľudí závislých na drogách. To je opäť profesia ten sociálny pedagóg, ktorý sa vie pohybovať na tej rovine resocializácie, aj teda toho výchovného procesu.
Takže opäť sa prikláňam k tomu, že je to ďalší, ďalší determinant, ktorý vlastne ovplyvňuje to, že ak nám odídu tí sociálni pedagógovia z toho školského prostredia, môže to mať následky aj pre túto oblasť, ktorú v podstate, vám poviem pravdu, že, že nemyslím si, že reedukačky by mali byť úplne len vo vašej pôsobnosti, pretože tie problémy, ktoré tam nastávajú aj s tými deťmi, opäť nevidia ten rozmer sociálny a tie deti neskôr sa nám dostávajú do iného typu v podstate sociálnych zariadení, kde aj tak, aj tak s nimi pracujeme. Čiže to je ďalší determinant, ktorý by som chcela spomenúť, že v podstate máte tam aj reedukačky a aj to nebude správne, aby sme tých sociálnych pedagógov nejako znechutili pracovať v školskom prostredí.
Veľkým problémom sú mladé dievčatá z rómskych osád, ktoré sa stávajú súčasťou obchodovania s ľuďmi. Ja sama teda mám kolegov profesných, ktorí pracujú práve s tými dievčatami, aby si skončili povinnú školskú dochádzku a tak ďalej. A tam je tiež problém v tom, že naozaj tieto dievčatá sa najímajú na prostitúciu do Anglicka a tak ďalej. A zase je dobré, ak v tom prostredí aj v školskom už ten človek vie identifikovať tie typy dievčat, aby sa nám vlastne nedostávali do tej patológie, ak opustia školský systém. My už vieme ako diagnostickými metódami nejakým spôsobom pozerať na to konkrétne mladé rómske dievča, že má tendenciu vlastne sa nechať manipulovať do týchto aktivít a potom je ťažko sa dostať z toho, lebo tam sú pasáci a tak ďalej. Čiže zase to gro a tá práca a tá identifikácia môže byť práve v školskom prostredí a práve aj tam zohráva úlohu teda sociálny pedagóg.
Tiež patria pod vás centrá pedagogicko-psychologického poradenstva, kde významnú úlohu vždy je aj ten sociálno-pedagogický aspekt. Čiže opäť sa argumentáciou prikláňam k tomu, aby táto kategória zamestnancov mala samostatné postavenie pri odborných zamestnancoch.
Toto je môj naozaj praktický pohľad na veci, kde si myslím, že niekedy to je to, že nemáme reálne skúsenosti niektorí poslanci, ktorí sme v pléne, práve s tou konkrétnou praxou. Ja som ich mala, veď ja som v školskom prostredí dlhé roky robila prevenciu sociálnopatologických javov a práve u detí s poruchami správania. Čiže viem, akým spôsobom sme vedeli podchytiť túto mládež. A preto si nemyslím, že je to veľmi dobrý krok, ak teda toto spravíte.
A možno na moju podporu by som prečítala aj garantku sociálnej pedagogiky, vedúcu katedry pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzita Mateja Bela, Jolanu Hroncovú, pani profesorku, ktorú si veľmi vážim a ktorá tiež vlastne sa prikláňa k tomuto názoru: "V pripravovanom zákone má byť sociálny pedagóg zaradený v § 24 do kategórie iní odborní zamestnanci, teda nie samostatne pod názvom sociálny pedagóg, ako je to v aktuálnom zákone č. 31/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Do tejto kategórie sú v navrhovanom zákone zaradení okrem sociálneho pedagóga aj školský logopéd a liečebný pedagóg odboru, ktorí by mali byť podľa nášho názoru logicky zaradení skôr do § 23, pretože boli pôvodne súčasťou odboru špeciálny pedagóg.
Z pozície garancie študijného programu sociálna pedagogika, ale aj predsedníčky Asociácie sociálnych pedagógov a v spolupráci s vedúcimi predstaviteľmi centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Banskej Bystrici a v Lučenci sme pripomienkovali návrh. Pripomienkovali sme aj § 39 školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní, ktorý nahrádza doterajšiu pozíciu školského koordinátora prevencie sociálnopatologických javov. Podľa nášho názoru je navrhovaný názov tejto funkcie veľmi všeobecný, všeobsiahly a nie sú úplne jasné činnosti, ktoré majú byť v rámci tejto funkcie vykonávateľné.
Skutočnosť, že sociálny pedagóg už nemá byť ukotvený v samostatnom § 24 ako doposiaľ, považujeme za podcenenie jeho významu oproti iným odborným zamestnancom, ktorí sú uvádzaní samostatne. Môže to mať vplyv aj na ďalší vývoj umiestňovania sociálnych pedagógov v školách."
Ja som to povedala prakticky, lebo som to prakticky robila, aby ste to videli v tých súvislostiach, ale podčiarkla som to teda aj pani profesorkou, že ten pohľad na tie veci je až škoda. Lebo naozaj veľa vecí, aj tie deti z rozvedených rodín, kde ten aspekt sociálny je potrebné vidieť, ale aj vzdelávanie detí v pestúnskej starostlivosti, kde opäť máte ten aspekt, hej. Potom máme inkluzívne vzdelávanie. Vždy je dobré, ak naozaj aj ten sociálny aspekt v tom školskom prostredí je akceptovaný a už je v podstate aj cez tie diagnostické metódy prítomný.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.1.2019 9:42 - 9:43 hod.

Sopko Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za faktické poznámky. Len v krátkosti.
Myslím si, že čo sa týka očitej reprezentatívnosti, možnože som to nespomenul ako v tomto svojom príspevku, ktorý som uviedol, a keď hovorím o tom, že máme byť ambicióznejší, považujem možno aj za taký námet, ktorý tu chcem teraz aj zdôrazniť, aby sme sa vrátili k úvahám o tom, vytvorenia silnej stavovskej organizácie, ktorá by tú reprezentatívnosť zabezpečila.
Pretože, pozor ale, ktorá by vznikla zdola, ktorá by bola spájaním tých síl, ktorá by bola spájaním síl a dokázala by jasnejšie formulovať svoje tie požiadavky a možno už tak predpripraviť pri tých jednotlivých rokovaniach, ktoré určite nebývajú ľahké, jednotlivé stanoviská.
A čo sa týka nejakých utópií, je to na nás, či dokážeme určité veci meniť. Pokiaľ sa zmierime so stavom, aký je, tak nehovorme o utópiách, ale skôr hovorme o dezilúzii a len šedivom svete, v ktorom sa ťažko žije.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.1.2019 9:23 - 9:39 hod.

Sopko Miroslav Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, milí hostia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Hneď v úvode, keďže tu bola, keďže tu zaznela výzva o tom, že iniciatíve poslancov, či koaličných, alebo opozičných, sa medze nekladú, sa hlásim ako žiak v škole, pretože považujem tento návrh zákona za kľúčový pre, áno, je to to slovo, ktoré často zaznieva momentálne v komunikácii ministerstva školstva, čiže je to dôležitý zákon pre celkový rozvoj školstva ako takého. Pretože si musíme uvedomiť, že práve toto je jeden z najdôležitejších zákonov, ktorý poníma a komplexne rieši nastavenie pravidiel hry, a to, akým spôsobom sa staráme o pedagogických a odborných zamestnancov.
Učitelia a iní odborní zamestnanci sú kľúčoví pre akúkoľvek zmenu, ktorú v školstve chceme realizovať. Toto budem opakovať neustále a budem to opakovať každému, či v rámci politikov, alebo v rámci aj verejnosti. A nepripúšťam, aby ktokoľvek znevažoval učiteľský stav.
Totižto dospeli sme do situácie, kedy učiteľom sa vytýka prakticky všetko. A robíme ich zodpovedných za veci, ktorým sú vystavovaní neustále a nemôžu ich priamo ovplyvňovať. Verím a som presvedčený, že aj vďaka iniciatíve učiteľov, aj vďaka tomu, že sú aktívnymi a že nie sú ticho, dnes vôbec máme nový návrh zákona na stole. Pokiaľ by totiž boli spokojnou masou, ktorá len mlčí, neboli by politici, teda my, tlačení do toho, aby robili čokoľvek navyše, aby si uvedomovali význam tejto profesie.
Sám som si prešiel touto profesiou a veľmi dobre poznám, ako to v skutočnosti je, čiže mňa nemusí nikto presviedčať alebo obracať o tom, aká je realita. A realita je taká, ak zalovím v pamäti v minulosti ešte z čias môjho pôsobenia v Slovenskej komore učiteľov, keď sa prijímal i pôvodný návrh, keď sa zavádzal systém kreditov, ten celkový systém kontinuálneho vzdelávania, nikdy nezabúdam na pamätné slová konkrétneho jedného úradníka, ktorý mi povedal tú vetu, keď sme sa bavili práve o tom, čo tu už dnes bolo spomenuté, aký máme nízky podiel na ďalšom vzdelávaní našich pedagogických a odborných zamestnancov. "No ako donútite učiteľov, aby sa vzdelávali? No tak im ponúknite peniaze."
Písal som k tomu aj článok, kde som použil možno nie celkom presnú, ale podľa mňa dôležitú paralelu, kedy sme z kreditov vytvorili určitú virtuálnu menu, ako keby bitcoin, v ktorom sme ohýbali ľudí, ktorí jednoducho majú svoje rodiny, majú svoj život a potrebujú prežiť v súčasnom svete. Práve v situácii, kedy sa učiteľská profesia dostala až na samotný okraj spoločenského záujmu. Nemôžme sa čudovať, že to častokrát dospelo do stavu, kedy bez kontroly - a toto považujem za dôležité, že sa nachádza v tomto návrhu zákona, že tá kontrola sa zvyšuje -, bez kontroly poskytovateľov rôznych druhov vzdelávania sa vyskytovali ponuky, ktoré lámali charaktery a ktoré nútili ľudí, aby išli ľahšou cestou.
Je preto kľúčové bez ohľadu na systém, ktorý chceme nastaviť, môžeme vymyslieť aj ten najlepší, či sa inšpirujeme v zahraničí, alebo vymyslíme vlastný, pokiaľ nebude zabezpečená kontrola pri poskytovaní rôznych druhov školení a rôznych druhov vzdelávaní a nebudeme sa pýtať a pozorne sledovať, aký je prínos konkrétneho vzdelávania nielen pre samotného zamestnanca, ale pre celú školu ako takú, tak sa nepohneme nikam. A budeme tu zase po rokoch preberať nový návrh a budeme hľadať spôsob, ako tento problém vyriešiť.
Máme dve cesty. Prvou je, upravíme systém tak, ako je. Z čisto pragmatického pohľadu je to tá cesta menšieho odporu, ktorá sa dá ľahšie zrealizovať, to znamená, upravíme, nájdeme to, čo je lepšie, upravíme, budeme pozerať na druhy školení a vzdelávaní, ale - a tu by som povedal potom, že by sme mali byť podstatne ambicióznejší - môžeme sa vydať aj ďalšou, inou cestou hľadania úplne nového modelu.
Veď napokon včera som zachytil aj v médiách vyjadrenie pani ministerky, keďže privítala tu expertov z OECD, že sa bude v rámci pripravovanej národnej stratégie zručnosti pre Slovensko, teda bude sa pracovať v spoločných tímoch aj na zlepšovaní profesijného vzdelávania učiteľov. To znamená, buďme ambicióznejší. Môžeme teda opravovať systém a postupne vychytávať tie chyby, ale popritom paralelne pripravovať úplne nový model, ktorý bude brať do úvahy to, že jednak učitelia budú zaplatení tak, aby sa necítili na tom okraji, a pritom sa bude dohliadať aj na - áno, tu často spomínané slovo - kvalitu. To, čo konkrétne ich vzdelávanie prináša najmä, opakujem, najmä pre žiakov, pre tie deti v školách, oni sú najpodstatnejší. Tí žiaci sú najpodstatnejší, a preto pri všetkom tom, akým obsahom chceme naplniť jednotlivé druhy vzdelávania, sa práve musí prihliadať na ten dôraz, že to konkrétne vzdelanie má tú pridanú hodnotu a to konkrétne vzdelanie toto zabezpečí pre žiakov.
Ale v rámci mojich pripomienok musím spomenúť niekoľko vecí, ktoré mi chýbajú. Chýbajú mi najmä preto, lebo v pôvodnom návrhu boli. I my poslanci sme dostali predsa list komory učiteľov o tom, že vypadlo z pôvodného návrhu hodnotenie vedúcich zamestnancov pedagogickými a odbornými zamestnancami. Považoval som to a stále to považujem za dôležitý krok. Možnože sa mnohí obávali toho, z rôznych predstaviteľov organizácií, že by to bol nejaký nástroj, ktorý by ubližoval, alebo že by to bol iba nástroj, ktorý by sa dal zneužívať. Ale ja sa stotožňujem s argumentáciou, že práve takýmto spôsobom zabezpečený mechanizmus, ak vedúci zamestnanec je natoľko schopný a otvorený kritike aj a môže sa oprieť tým pádom aj proti zriaďovateľovi, pozrite sa, toto je hodnotenie, ktoré na mňa spísali moji podriadení, postupuje tým pádom aj jednoducho a má silnejšiu argumentačnú alebo má silnejšie postavenie aj v očiach zriaďovateľa, pretože sa má o čo oprieť v rámci svojho kolektívu. Je to, skrátka, o férových nastaveniach hry. A táto opora môže len prospieť.
Často sa mi zdá, že v školstve máme množstvo táborov, ktoré ako keby medzi sebou viedli neviditeľný boj, a považujem za kľúčové aj z pohľadu ministerstva školstva, aby tieto tábory jednoducho posadila za rokovací stôl a odkomunikovala s nimi rôzne opatrenia, ktoré sa prijímajú. Musí sa to jednoducho vydiskutovať a odkomunikovať, pretože potom stále sú tí, ktorí cítia určité krivdy. Možnože nie vždy sa to dá, ale treba robiť maximum pre to, aby bola čo najväčšia pravdepodobnosť, že sa dosiahne systém, že všetci sú víťazi a všetci sa cítia byť víťazmi.
Spomína sa tu, ako konkrétne ten prechod od kreditového príplatku na príplatok za profesijný rozvoj bude sa neskôr odrážať na platoch učiteľov. Ukáže to prax. Ale v prípade, že existuje čo len najmenšia možnosť, že by mohli byť ohrozené mzdy učiteľov, tak ich nezískame pre ďalšie ciele, ktoré potrebujeme urobiť v školstve. Toto je o komunikácii s tou najkľúčovejšou časťou v školstve. Pokiaľ si ich nezískame pre zmeny, ktoré chceme realizovať, nedosiahneme nič a budeme tu medzi sebou sa len hádať o tom, prečo sa nám nedarí a prečo sa to nepodarilo.
Bolo tu spomínané aktualizačné vzdelávanie. Ja si, naopak, ale myslím, že aktualizačné vzdelávanie je mimoriadne dôležité práve z toho pohľadu, že prináša efekt, že nie je to samozrejmou povinnosťou. Veď napokon aj v tom § 4 nám pribudli povinnosti pedagogických odborných zamestnancov, a to riadne. A mnohí sa pýtajú, napríklad učiteľky v materských školách, ako ony majú v rámci v tom zozname povinností, zabezpečovanie externého dozoru na maturitách. Ale to už je o aplikácii konkrétneho paragrafu a konkrétneho znenia.
Ale pokiaľ to aktualizačné hodíme aj na školy a v rámci toho, že bude naňho dávať financie zriaďovateľ, obávam sa pri súčasnom stave, aký máme dnes, kde sa každé euro obracia aj trikrát, štyrikrát, že jednoducho utlmíme podľa mňa tento dôležitý typ vzdelávania pre školy. Takže iniciatívne už teraz hlásim, že jednoducho budem sa snažiť prísť s riešením, ktoré by to vyriešilo.
Rovnako ako samotné postavenie sociálneho pedagóga, nepochopil som, prečo dochádza v presune pod iných odborných zamestnancov. Od ustanovenia tejto pozície už prešlo desať rokov a veľmi málo ich máme na našich školách a podľa mňa sú tam potrební. Tým, ak nemajú samotný paragraf, možnože sa nám do vidí banalitou, znižujeme ich význam, pretože ľudia častokrát aj na tie zákony pozerajú aj z toho formálneho hľadiska. Čiže aj toto podľa mňa treba brať do úvahy. Akým spôsobom prichádzame a s akou štruktúrou ju formulujeme v rámci tých právnych noriem.
Každopádne táto komplexná zmena je potrebná. A z mojej strany, ako som už povedal na začiatku, sa hlásim k tomu, aby sme urobili maximum pre to, aby sme vyvrátili pochybnosti toho, že učitelia budú ukrátení na peniazoch, a zároveň aby sa stanovili také nastavenia v rámci jednotlivých druhov vzdelávaní, ktoré nebudú alebo ktoré títo ľudia nebudú pociťovať ako krivdu, pretože je to citlivá vec.
Ak chceme hovoriť o zvýšení nejakej akceptácie tohto povolania v spoločnosti, buďme úprimní k sebe. Áno, je to cez tie peniaze, A jednoducho ľudia to vidia.
Zároveň ale pripomínam a podčiarkujem, že nehovorím o tom, len dať a nevyžadovať. Môj názor je jednoduchší. Treba dať a zároveň aj vyžadovať po vzájomnej dohode. A dúfam, že budeme otvorení tejto dohode najmä zo strany tých, ktorí majú tú moc, aby to presadili.
Stále hovorievam, že som skeptik, po tých skúsenostiach sa mi nemôžete čudovať. Možno, že to je teraz ten zákon, ktorý môže ukázať, že všetky politické značky pôjdu nabok a presadí sa riešenie, ktoré, a to ešte raz zopakujem, nám získa učiteľov, získa nám všetkých teda pedagogických, odborných zamestnancov pre tie zmeny, ktoré chceme presadiť. Ak toto sa podarí, tak sme všetci vyhrali a najmä naše deti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2019 18:58 - 18:59 hod.

Sopko Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, v jednej veci s vami úplne súhlasím, keď ste spomínal, že treba ísť hlbšie do tejto témy. Hlbšie najmä preto, že nám v opozícii často vytýkate akýsi legislatívny aktivizmus, že prichádzame s určitými vecami, ktorými riešime čiastkovo. Žiaľ, stretávame sa s tým aj z opačnej strany, keď predkladajú poslanecké návrhy aj koaliční poslanci, ale to je v poriadku, všetci máme na to právo. Ale máme tu jeden veľmi vážny problém. Všetci, všetci tu veľmi dobre vieme, v akom stave sú naše vysoké školy. Všetci veľmi dobre vieme, že pomaly a isto budeme prehrávať tento boj. Ak sa postavíme na dve strany fronty a budeme teraz proti sebe viesť nezmieriteľný boj, kto tu má v skutočnosti pravdu? Pretože tí, ktorí budú chcieť podvádzať, budú stále vynaliezavejší, budú kopírovať veci zo zahraničných zdrojov, budú si ich prekladať, firmy, ktoré už dnes dokážu vytvoriť vám prácu, budú sa snažiť to robiť ešte rafinovanejšie a vytvárať si na tom svoj biznis. Takže ak hovoríte o hlbšom prístupe, mali by ste tiež podporiť návrh, ktorý tu zaznel, aby sa tento návrh vrátil na prepracovanie a riešil sa komplexne, nielen čo sa týka odnímania titulov, ale najmä aj, akým spôsobom chceme bojovať proti podvádzaniu a proti tomu, čo sa nám tu na vysokých školách šíri. Toto je podľa mňa to, čo by tu malo zaznieť a čo by nás mohlo spojiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2019 18:49 - 18:50 hod.

Suchánek Alan Zobrazit prepis
Pán poslanec Blanár, ja si myslím, že vôbec nemusíte mať obavy o tom, že by sa to mohlo pani poslankyni Zimenovej vrátiť. Pokiaľ by pani poslankyňa Zimenová nejakú prácu robila, tak určite by nepotrebovala opisovať, a ak by mohla mať nejaký problém, tak len preto, aby sa zmestila do nejakého rozsahu, ktorý je doporučený, pretože jej znalosti sú hlboké a nepotrebuje nič kopírovať.
A ešte k tomu, čo ste povedali, že môžme tu spustiť lavínu. Máte dojem, že lavína hanby pri tomto titule JUDr. nebola spustená? Akú ešte lavínu väčšiu môžme spustiť?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.1.2019 17:45 - 17:54 hod.

Budaj Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, základom európskeho systému ochrany ľudských práv je, ako viete, činnosť Rady Európy, ktorá vznikla už v roku 1949. Dovolím si pripomenúť deklaráciu ľudských práv a občianskych slobôd, pretože 10. december nakoniec čosi zohral aj v našom príbehu. V 1989 sme vtedy usporiadali pochod do Hainburgu a začali sme sa približovať k Európe, volalo sa to vtedy "Ahoj, Európa!" a ten nás vrátil do sveta európskej politickej kultúry, ku ktorej patrí rešpekt k ľudským právam. Trúfam si povedať, že dnes, trúfam si povedať, že v neskorších rokoch sme v zásade neuhli z tejto cesty na západ do Európy a dnes sme, ako viete, plnoprávnym členom a vlastne toto rokovanie, ktoré prebieha, súvisí s tým, že Európska únia nás upozornila na nedostatky v jednej inštitúcii. Ide o Stredisko pre ochranu ľudských práv, ktoré sme zriadili, a Európska únia správne upozorňuje, že len formálne.
Rád by som bol, keby si poslanci niekedy položili otázku, čo sa vlastne stalo, čo sa pokazilo v Slovenskej republike, že tie ľudské práva, pre ktoré kedysi ľudia nastavovali krky, pripomeniem, že aj sviečková bola za dodržiavanie ľudských práv, nielen za obsadenie biskupských stolcov, lebo k tým ľudským právam, samozrejme, patrilo aj právo na vierovyznanie. Čiže táto ambícia, aby sme boli krajinou s maximálnym rešpektom k ľudským právam a občianskym slobodám, sa kdesi vytratila a dnes sa z toho stala formálna hra, viac-menej predstieraná pred Európskou úniou.
Rešpektovanie dohovoru o ľudských právach dnes, keď sme členmi Európskej únie, zabezpečuje Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu, kde sa môžu obracať, aj sa obracajú naši občania, kde opakovane tento Európsky súd konštatuje mnohé prekročenia, najmä pokiaľ ide o prieťahy v súdnom konaní, ale aj o iné porušovanie ľudských práv. Tradične sa týka žien, ešte viac rómskej menšiny. Napriek tomuto formálne krásnemu obrazu inštitucionálneho vývoja ochrany ľudských práv, teda od niekdajších disidentov sviečkovej cez vstup do Európskej únie, kde sme potvrdili našu lojalitu k hodnotám, ktoré sú definované v deklarácii ľudských práv, až po súčasnú pasivitu, ľahostajnosť, kde s nimi robíme, s tými ľudskými právami, vážnejšie len, keď je Slovenská republika vystavená pod tlak.
Musím povedať otvorene, že viac sa takéto javy dejú, keď je pod egidou práve strán, ako je SMER, SNS alebo bývalých komunistov, ktorí z tej ochrany ľudských práv majú naozaj iba formalitu. Podriaďovať sa alebo prijímať hodnoty ľudských práv považujú za akúsi stratu suverenity, no ale, ako sme počuli aj niektorých rečníkov, prijímať hodnoty, ktoré smerujú k ľudským právam, je im veľmi proti srsti, aj niektorým súčasným poslancom.
Súčasná politická garnitúra sa dokonca vyhýba účasti na medzinárodných stretnutiach týkajúcich sa ľudských práv, to bola kauza Marrákeš. Tam napríklad išlo o problém, či budeme, či mienime rešpektovať ľudské práva utečencov, pokiaľ sa ocitnú na našom území. Napriek demisii ministra, v zátvorke poznamenávam, stále platnej, všetci "s napätím čakáme", kedy prestaneme mať ministra v demisii, napriek teda tomuto stanovisku ministra nič sa nestalo. Typicky po našsky sme všetko zamietli pod koberec.
Tak isto stále je strašiakom Istanbulský dohovor, ktorý sa stavia za ochranu rodovej rovnosti a práv žien, akoby sme boli štátom, kde naozaj ženy majú skutočne luxusnú ochranu a tu žiaden muž nebije ženu, ani jej neupiera práva. Je to klam, skutočne nie je to pravda. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napríklad v kauze Balogovci, ktorá je z minulého augusta, znovu a znovu upozorňujú, že Slovensko má problémy. Rozhodnutia a stanoviská medzinárodných inštitúcií, ako je Amnesty International, teraz čerstvo z decembra minulého roku upozorňujú, že Slovensko je aj riziková krajina medzinárodne kvôli ignorácii mnohých predpisov, napríklad že falšujeme výkazy o vývoze zbraní do takých území, ako je Saudská Arábia.
Všetky tieto naše tradičné zlyhania má teraz, ako veria predkladatelia tejto novely, odpomôcť zamestnanie siedmich ľudí na stredisku, pričom sa, žiaľ, nedosahuje ani to, čo je veľmi potrebné, a to je oddelenie, oddelenie tejto inštitúcie spod vplyvu štátu, pretože to si vyžaduje, presne to si vyžaduje európska legislatíva. V ľudskoprávnej oblasti ak nekráčame rovnou cestou späť, lebo ignorácia týchto medzinárodných dohovorov a medzinárodných stretnutí je veru tuhá káva, ako sme videli, pre nášho ministra Lajčáka skoro nepochopiteľná. Ak teda by sme boli aj takí, proste ružovo okuliarnatí, že by sme hovorili, že to nie je cesta späť, tak je to minimálne prešľapovanie a stagnácia v oblasti ľudských práv, kde sa tradičné porušovanie ľudských práv, či už políciou, tam došlo k masívnemu zbitiu v tej kauze Balog a spol., masívnemu a neodôvodnenému zbitiu rómskej komunity, alebo či to je už spomínaným zatĺkaním a ignorovaním práv žien alebo práv, na ktoré si nárokujú homosexuálne páry. Ako by sme verili, že týmto odkladaním, odsúvaním skutočne zostaneme ostrovom v Európe, v ktorom nebude plynúť čas a v ktorom sa nebude meniť doba.
Našťastie alebo žiaľ, to už si vyberte, v každom prípade je 21. storočie a Európska únia nás v tomto prípade znovu upozorňuje, že v oblasti ľudských práv si neplníme ani tú povinnú násobilku, alebo povinnú, povinnú výchovu, ktorou je zriadenie strediska pre ľudské práva, ktoré by malo dostatočné financie, dostatočnú razanciu. Keď hovorím o razancii a tú riaditeľku som naozaj úprimne nevidel v médiách, keby toto stredisko niekto rušil, asi by sme to ani nezbadali, pretože ak je pravda, že im za rok pribudlo 20 sledovateľov na webovom sídle, tak je to úplný debakel. Zrušenie, samozrejme, tohto, tohto, tejto inštitúcie nikto nenavrhuje, pretože formálne chceme predstierať, že sa staráme o ľudské práva a že tu na to máme aj štátom platenú inštitúciu.
Dámy a páni, bolo by pre mňa veľkou radosťou, keby sa tento materiál zobral späť a týmto si to dovolím aj navrhnúť, aby pán predsedajúci dal hlasovať o tom, aby sa materiál neprejednával a vrátil sa na prepracovanie predkladateľovi, pretože za týchto okolností týmto materiálom si problém, v ktorom sme v oblasti ľudských práv, nevyriešime. Lepšie je pripraviť materiál dobrý, v ktorom by sa ochrana ľudských práv dostala na úroveň 21. storočia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2019 17:29 - 17:30 hod.

Grendel Gábor Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Zhruba pred tromi hodinami, keď sme tu v prvom čítaní rokovali o skrátenom legislatívnom konaní k tomuto zákonu, tak som vyjadril isté sklamanie nad tým, že tu nie je pani ministerka vnútra. Bolo mi to vysvetlené tým, že pani ministerka je v zahraničí, a preto sa ospravedlnila. Pred chvíľou sme sa od pána premiéra Pellegriniho dozvedeli, že v tom čase mal stretnutie s pani ministerkou vnútra... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, reagujete, reagujete na vystúpenie pána poslanca Klusa, lebo akosi mi ten obsah vašej faktickej poznámky nekorešponduje.

Grendel, Gábor, poslanec NR SR
Áno, reagujem. Týka sa, týka sa tohto návrhu, o ktorom rokujeme, ktorý by mala predložiť pani ministerka vnútra, ktorá sa vraj ospravedlnila s tým, že je v zahraničí. Tak potom sú len dve možnosti. Buď sa úrad vlády presťahoval do zahraničia a potom beriem, že bola v zahraničí, alebo ak mala čas sa stretávať s pánom premiérom na úrade vlády namiesto toho, aby si tu plnila svoje povinnosti, tak sa mala pravdivo ospravedlniť a netvrdiť o sebe, že je v zahraničí.
Skryt prepis