Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Trošku dlhý názov, ale realita je taká, že tých zákonov sa tam nazbieralo trošku viacej.
Takže, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, je nás tu jednociferne, klasika, piatok a znovu môj zákon tu ide v takomto čase, ale to ešte neznamená, že ho neprednesiem, a národ slovenský, chcem veriť, že si z neho vezme možno trošku poučenie, ako sa ďalej správať v tomto návrhu zákona.
Čo je cieľom? Cieľom návrhu zákona je jednoznačne upraviť výmenu informácií a údajov medzi žiadateľom a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou pri poskytovaní v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka podpôr tak, aby sa vylúčila voľná úvaha agentúry pri rozhodovaní týkajúcom sa preukázania vlastníckeho vzťahu, nájomného vzťahu alebo užívateľského vzťahu k pôde a preukázaní plnenia záväzkov vyplývajúcich z takéhoto stavu.
Stojím tu už trinástykrát, keď si vezmem aj neúspešné predkladania na našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, a prakticky riešim tú vec, po ktorú, po ktorej volajú všetci nespokojní agropodnikatelia na Slovensku. Ja viem, že tých veľkých a tých klasických, ktorí privatizovali a transformovali družstvá, ich to až tak veľmi netrápi, pretože tam to je na inom leveli, ale tí, ktorí chcú začínať, ktorí začínajú, resp. chcú ako mladí začať a sú menší a možnože nemajú takéto široké lakte, tak tých sa to bytostne dotýka. Nechcem sa tu teraz veľa rozvádzať v úvodnom slove, takže poviem zvyšok v rozprave, do ktorej sa, pani predsedajúca, hlásim ako prvý.
Takže poviem, že predkladaný návrh zákona vyvoláva sociálne pozitívne vplyvy, zakladá aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nezakladá vplyv na podnikateľské prostredie a nevyvoláva vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Takže toľko na úvod a potom v rozprave, ďakujem pekne.

Predovšetkým chcem povedať, že vítam, že opozícia rieši proste jeden každodenný príbeh, problém, problém z každodennosti Slovenska, a to v kontraste s takou sprostosťou, ako bolo, ako bol koaličný návrh na to, aby sme my uzneseniami zasahovali do riešenia vzťahov medzi Európskou úniou a susednými štátmi. Toto sú konkrétne problémy bežných ľudí a nie je vôbec žiadna hanba, že poslanci navrhujú riešenie. To je prvá poznámka.
Druhá je, že chcem mať pochopenia a mám pochopenie aj pre poslancov, ktorí prepadajú tej častej poslaneckej chorobe alebo takému sklonu, lebo my sme zbor, ktorý robí regulatívy, a tak sa nám veľmi ľahko stáva, že chceme preregulovať svet, že uveríme na to, že keď nový a nový regulatív prijmeme, tak svet bude šťastnejší a usporiadanejší.
Aj tento zákon dokazuje, aká to je ilúzia. Slovenské krčmy sú plné psov, kaviarne takisto. Nie je žiadnym prekvapením nájsť v Bratislave v kaviarni mačičku, psa, preto aj nikto ich nejde vyhnať, nikto nezavolá políciu a drvivá väčšina ľudí ani nevie, že taká sprostosť, ako je zákaz ich vstupu napríklad v takejto zime a poľadovici, že vôbec existuje. Úprimne to nevedia, lebo predsa len si myslia, že úplné sprostosti hádam na tom Vodnom vrchu neprijímajú. Psy a mačky a ich zakazovanie je, je niečo veľmi prestarnuté.
Medzitým bolo prijaté množstvo legislatívy, ktorý, ktoré prikazuje majiteľom týchto zvieratiek všelijaké povinnosti, a myslím si, že je najvyšší čas urobiť ten zákon primeraný dvadsiat... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ale ináč, samozrejme, však nebudeme zakazovať autá, zomrieť môžme hocijakým spôsobom, hej, ja by som bol najradšej, keby sme zomierali na starobu, nie na iné prípady. Ale hovorím, že napadlo ma to kvôli tomu, že koľko sme mali za posledné dva roky, tri roky takýchto ťažkých psičkárskych teda akože napadnutí, resp. úmrtí až, a to ma ako eskaluje proste, že do toho, že pozor, aby sa nedávalo ešte ďalšia možnosť, ktorá možnože aj v tých zariadeniach, či už v tých spoločného, nejakých tých reštauráciách a kaviarňach môže byť. (Zaznievanie gongu.)
Vy ste povedali v svojom vystúpení tiež, že všetkým častiam obyvateľstva vyhovieť v tých požiadavkách, ktorých, jak ste povedali, že máte mačky a poznáte takéto. Aj ja poznám niektoré takéto zariadenia, ktoré fungujú, ako ste vy definovali. Takže chcem veriť, že potom pán Dostál ako predkladateľ zdôvodní, ako to bude myslené s tými ďalšími, jak som načrtol, pretože niekto rád chodí s pumou, niekto rád chodí s jaguárom. A potom sa budem pýtať, že akým spôsobom sa on môže realizovať, ísť s ním do reštaurácii. (Reakcia z pléna.) Áno, aj s takým jaguárom volantovým, a toto je, by som povedal, že môžte na zodpovedanie ďalším, lebo toto je prvá lastovička. Možnože o polroka príde s ďalším nejakým zákonom a ideme ďalej, hej. Takže asi v takomto duchu.
Takže toto aspoň z mojej strany, že, samozrejme, že dobre, ale hovorím, ja nerád rozširujem možnosť do ďalších oblastí, aby sme teda nejakým spôsobom tých občanov možnože aj stresovali, možnože aj stresovali, pretože, hovorím, keď sa vám postaví malému decku pes, ktorý je trikrát väčší ako ono, a videl som to na vlastné oči, som myslel, že nám decko zomrelo, viete, a to je veľký problém. Áno, a je to na tých majiteľoch, a preto apelujem, aby sme rozlíšili plemená, lebo aj o tom je veľká debata, lebo niektorí majitelia nevedia toho psa skrotiť, no nevedia, viete ako. A on si ukazuje svoje ego tým, že on má toho najväčšieho, akého možného môže kúpiť na trhu, a potom robí frajera. Žiaľ, je to tak, to je naša nátura asi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, samozrejme, že nechcem strieľať, to je čo za výmysel, proste som vôbec nepovedal, že budem strieľať po všetkom, čo bude v reštaurácii chodiť, alebo neviem čo, ale každopádne aby som rozširoval priestor... Videl som situáciu, kde decko, jeho prvý kontakt so psom bol ten, že decko bolo tak vystrašené, že prakticky do konca života sa bojí psov. A pokiaľ budeme rozširovať priestor, neprídu ďalší a povedia, no však ja mám mačku? Čiže toho psa sme dali iba kvôli tomu, že máme nejakého vodiaceho psa, ktorý chodí a už má umožnené, a tým pádom tento druh je preferovaný oproti ostatným? Nech mi navrhovateľ povie, pretože ja som mal podobný prípad pri týchto nebezpečných zvieratách, kde poslanci SMER-u, viete, dali iba Aves, teda dali iba triedu cicavcov, že sú nebezpečné zvieratá, ostatné z toho vymizli, dodneska s tým sa borím, aby mohli rozhodovať samosprávy, že kto bude chovať krokodílov a hadov na území, a toto sa mi zdá podobné, lebo aj ostatní chovatelia môžu povedať, však aj ja mám nejakého svojho miláčika, ktorého by som chcel, tak sa pýtam aj predkladateľov, či bolo dôvodom iba to, že máme už určitú legislatívu, ktorá umožňuje chodiť s tým psom, áno, pre tých hendikepovaných, ktorí ho potrebujú ako svoju nevyhnutnú pomôcku, aby mohli vôbec dôjsť do toho zariadenia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja to vidím tak trošku z mojej, z tej druhej strany. Keď si spomeniem, že nám asi pred dvoma rokmi v Devínskej Novej Vsi ornitológa zabil pes, ktorý sa vrátil zo zimného sčítavania vtáctva, a nemal šancu, sa pýtam, či všetci naši majitelia psov majú ich tak perfektne vycvičených, že keď tam príde, garantuje, že keď tam uvidí, alebo jako jak povedal pán Kresák, nejaký stresový moment tam príde, ja neviem čo, začne hučať nejaká mraznička alebo niečo také, že ako bude reagovať, a keď tam prídete s nejakým vlkodlakom alebo s nejakým bernardínom, tak.., alebo takto, tak viem si teda predstaviť živo, že akým spôsobom si tam možno v nejakej dedinskej krčme niekto príde a povie, že tak tu mám dobermana, ty máš nejakého iba vlčiaka, poďme si to rozdať aj v reštaurácii, pretože nie všetci žijeme iba v mestách, sme aj po obciach.
Samozrejme, je to na uvážení daného majiteľa, či umožní, alebo neumožní, áno, beriem, v poriadku, ale pozor, vy hovoríte iba všetko v oslavných ódach, beriem aj tú druhú stránku, lebo hovorím, ja mám, problém, keď idem po našej ulici - a som z Prešova teda - a vidím, koľko tam pobehuje psov bezpríčetných, a nemá sa kto o nich postarať. A keby som ešte išiel sa najesť do reštaurácie, že by tam mi ešte pobehoval pes, no tak ďakujem pekne. Viete, kolegovia, nehnevajte sa, ale aj túto stránku treba brať, ale beriem vyslovene na vedomie, že áno, sme aj takí, aj takí, ale musím na to upozorniť, tú druhú stránku a aj ich sa nejakým spôsobom zastať, lebo už som videl aj, ako sa psy dokúsali, keď sa majitelia nevedeli dohodnúť, a bola to dosť zaujímavá situácia a decká behali a nevedeli, čo majú robiť, pretože mohlo, mohli ich napadnúť.
Takže vážení, neviem, či sme až takí uvedomelí, že každý majiteľ psa, bude, neviem, či by nebolo treba na plemená to nejako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Prosím o opravu hlasovania č. 88, chcela som byť proti.

Ďakujem za slovo. Chcem požiadať o presunutie bodu č. 54 (pod tlačou 1293) na koniec schôdze.

V prvom rade chcem povedať, že nie som proti tomuto návrhu, ale paradoxne trošku skúsim tento koncept ako keby nahlodať. Tá téma koncesií tu je dlhodobo aj strana SaS ju razí dlhodobo, aj náš Jozef Viskupič predkladal návrhy zákonov na zrušenie koncepcií, koncesií, ale čím ďalej, tým viac nad tým rozmýšľam, tak sa mi javí, že tento model nie je úplne ideálny, poviem prečo. V mnohých krajinách v Európskej únii funguje a je teda hodnotený ako pokrokový.
Keby sme vlastne koncesie zrušili a tie peniaze by sa museli hľadať v štátnom rozpočte, riaditeľ televízie vždy, by vždy mal trošku slučku na krku a musel by čakať, že či minister vyčlení, áno, či minister financií vyčlení dostatok peňazí na to, aby tá televízia mohla fungovať. Takto je aspoň do určitej miery zabezpečená verejnoprávnosť, to slovíčko, ktoré sa tu tiež veľmi často skloňuje. Ale predsa ak by televízia bola kompletne závislá od štátu, myslím si, že by tam do veľkej miery hrozilo, že by tomu štátu aj slúžila v oveľa väčšej miere, ako je to možno dnes. Koncesionárske poplatky sa 12 rokov nemenili, tá výška je 4,64 eura, nechcem povedať, že ľudia sú už na tú sumu zvyknutí, ale v podstate keby sme im povedali, že teraz ju neplaťte, tak možno by si to v zásade ani nevšimli a platíme na úradoch rovnaké poplatky za čokoľvek, čo chceme vybaviť.
Takže len, len také drobné detaily k tomuto, k tomuto návrhu.

Pán kolega, ja iba jednu pripomienku a budem ju stále opakovať, že nie, že nezávislý poslanec, ne-za-ra-de-ný poslanec. A nech si to láskavo aj médiá upozornia a vezmú na vedomie, že prakticky každý, kto tu príde pod nejakou stranou a potom z nej náhodou vystúpi alebo je inde, strana sa zanikne, tak je nezaradeným poslancom, ako hovorí aj rokovací poriadok, nie nezávislým. Nezávislý nastúpi cez Obyčajných ľudí a chcú, aby nezávislí kandidáti mohli kandidovať do Národnej rady. Žiaľ, naša legislatíva to nedovoľuje, aby nezávislí kandidáti mohli kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky. Takže ste ne-za-ra-de-ný. Aj ten, koho ste titulovali, že je nezávislý, je nezaradený poslanec.
Ďakujem.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je pod tlačou 1229. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1306 zo 7. decembra 2018 a rozhodnutím č. 1279 z 12. novembra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby sa predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.