Videokanál klubu

Vážené dámy, vážení páni, vládna koalícia konečne po troch rokoch predkladá novelu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a cieľom tohto zákona je, aby sa upravili majetkové priznania politikov a verejných funkcionárov. Je to ústavný zákon, na tento zákon vládna koalícia potrebuje 90 hlasov, teda ústavnú väčšinu, a zároveň vládna koalícia zaradila do rokovania programu bod o zbavení, zbavení mandátu Igora Matoviča.
Predstavitelia vládnej koalície sa vyjadrili, že ak podporíme tento ústavný zákon, ktorý rieši konkrétny príklad aj Igora Matoviča, tak ho mandátu nezbavia, pretože novela opravuje niektoré nedostatky.
Ja na to hovorím to, že takto sa dobrá politika pre ľudí robiť nedá. Buď je zákon dobrý a podporíme ho, alebo zákon dobrý nie je a nepodporíme ho, aj keby zbavili mandátu pána Matoviča.
Zákon, ktorý predkladá vládna koalícia, má významné nedostatky, my sme pripravili viaceré pozmeňujúce návrhy. Ja budem čítať aj odôvodnenia, aj pozmeňujúce návrhy, ja len poviem také, tak k tej filozofii, že čo je pre nás najdôležitejšia zmena.
Najdôležitejšia zmena je, aby sme mohli sledovať prírastok majetku politikov. To je zmysel majetkových priznaní. Nie je zmysel majetkových priznaní to, že či má politik dva byty, alebo či vlastní jedno auto, ale kľúčové je, aby sme sledovali, ako majetok politika jeho počas pôsobenia v politike rastie.
Medzi nami totiž máme viacerých politikov, ktorí prišli do politiky takpovediac s prázdnymi rukami. Bývali v panelákových bytoch, nemali nič pred príchodom do politiky. Po pár rokoch v politike zrazu majú vily, apartmány v zahraničí, nosia na rukách hodinky za 20-tisíc eur, robia nevídané obchody, napríklad nakúpia pozemky za 25-tisíc, predajú ich za 528-tisíc eur, pretože zázrakom na tých pozemkoch sa stavia rýchlostná cesta. Po rokoch v politike, hoci tvrdia, že žijú len z poslaneckého platu, majú na účtoch milióny eur. Pán Kaliňák roky zavádzal verejnosť tvrdením, že výhodne investoval peniaze na burze, že do nejakých zázračných akcií, no v skutočnosti hlavne obchodoval s daňovým podvodníkom Bašternákom. Alebo najnovšie Štefan Harabin, sudca Najvyššieho súdu, podľa medializovaných informácií a jeho majetkového priznania v roku 2013 pán Harabin zarobil zhruba 71-tisíc eur, zároveň uvádza, že v tom istom roku ušetril 70-tisíc eur a v tom istom roku kúpil pozemok za 150-tisíc eur. Tak ja teda neviem, odkiaľ na to všetko zobral peniaze.
Nám záleží na tom, aby ľudia mali nástroj, ako lepšie kontrolovať politikov a vysokých štátnych funkcionárov, lebo týka sa to nielen politikov, ale aj ich.
Ja som požiadala včera predsedov poslaneckých klubov koaličných, aby naše pozmeňujúce návrhy podporili, je to pre nás dôležitý zákon a hovorím, že veľmi radi ho podporíme, ak prejdú tieto pozmeňujúce návrhy, ktorými môžeme vylepšiť túto novelu zákona o majetkových priznaniach. Ja verím, že nad politikárčením prevládnu záujmy Slovenska a záujem na lepšom spravovaní krajiny.
Politici a verejní funkcionári každý rok rozhodujú o použití majetku štátu a rozhodujú o tom, kam pôjdu miliardy eur z peňazí daňových poplatníkov a ľudia preto majú právo vedieť a kontrolovať, či tieto svoje obrovské právomoci politici a verejní funkcionári nezneužívajú na vlastné obohatenie sa.
Teraz prečítam odôvodnenia k jednotlivým pozmeňujúcim, pozmeňujúcim návrhom. Žiaľ, musím ich prečítať všetky naraz a potom budem čítať tie samotné pozmeňujúce návrhy.
Meníme, jeden z pozmeňujúcich návrhov sa týka povinnosti verejného funkcionára oznámiť svoj osobný záujem o vec pred tým, ako na rokovaní vystúpi. Ústavný zákon síce upravuje povinnosť verejného funkcionára oznámiť svoj osobný záujem, ale neupravuje žiadnu sankciu. My navrhujeme, aby v prípade, ak si verejný funkcionár túto povinnosť splní, nebol jeho hlas započítaný do výsledku hlasovania o takejto veci. A v prípade, ak túto povinnosť poruší, bol sankcionovaný rovnako ako pri porušení čl. 7 ústavného zákona, čo je najmiernejšia sankcia.
Ďalší bod, ktorý meníme, sú pasívne príjmy. Súčasné znenie čl. 7 nedostatočne zohľadňuje pasívne príjmy napríklad z dividend alebo z prenájmu. Môže to byť preto, že v tejto veci neexistuje právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu. To znemožňuje reálny výkon kľúčovej úlohy ústavného zákona, porovnávanie majetkových prírastkov a legálnych príjmov verejného funkcionára. Z tohto dôvodu navrhujeme spresnenie ustanovenia a doplnenie úpravy o uvedenie ďalších príjmov, ak sú vyššie ako 100 eur v danom kalendárnom roku, ako aj uvedenie podielov v prípade čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona.
Ďalším bodom, ktorý v pozmeňujúcich návrhoch meníme, je zlepšenie prehľadnosti a zrozumiteľnosti oznámení podľa čl. 7 ods. 1, a navrhujeme, aby v samotnom oznámení verejný funkcionár explicitne uvádzal svoje prírastky, či už ide o zamestnanie, funkciu, činnosti, príjmu majetku za kalendárny rok, za ktorý podáva predmetné oznámenie, v porovnaní s predchádzajúcim kalendárnym rokom. Napríklad uvedie, že v danom roku nadobudol 3 nové motorové vozidlá, 2 byty, 35 akcií v obchodnej spoločnosti XZ. Prírastok sa uvedie podľa svojho druhu a podľa druhu uvedeného v čl. 7 ods. 1 písm. b) a ž), pričom majetkový prírastok sa podrobnejšie uvedie aj podľa druhu uvedeného v čl. 7 ods. 4.
Ďalším bodom, ktorý meníme, je navrhované, sankcia za porušenie povinnosti oznámiť svoj osobný záujem na veci definovaný v čl. 6 ústavného zákona.
Ďalej zmena sa týka, že explicitne vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax určujeme, že rozhodnutie o zastavení konania obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku obdobne, ako je to v prípade rozhodnutia podľa súčasného znenia v čl. 9 ods. 6 ústavného zákona.
Takisto navrhujeme, a toto je podľa nás veľmi dôležité, aby sa proti rozhodnutiu o zastavení konania mohla odvolať okrem verejného funkcionára aj jedna tretina členov orgánu, ktorý vo veci rozhoduje, pričom sa predlžuje lehota z 15 na 30 dní. Podľa doterajšej úpravy Ústavný súd vo veci rozhoduje konečným spôsobom a môže ho potvrdiť alebo zrušiť a navrhujeme, aby odvolací orgán mohol vo veci nielen rozhodnúť s konečnou platnosťou, ale mohla sa vec vrátiť aj na opätovné prerokovanie, rozhodnutie. A zároveň navrhujem zaviesť takzvanú autoremedúru, teda aby svoje rozhodnutie mohol opraviť aj samotný prvostupňový orgán.
Dopĺňame aj do formulárov majetkových priznaní uvedenie prírastku majetku verejného funkcionára za daný kalendárny rok.
V druhom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme rozšíriť pôsobnosť ústavného zákona aj na predsedu a podpredsedov Dopravného úradu, ktorí boli aj v tejto novele opomenutí. Zákonom č. 402/2013 o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade bol zriadený nielen Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ale bol zriadený aj Dopravný úrad, pričom ich postavenie je v štruktúre štátnej správy porovnateľné. Jedná sa o úrady štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou. Je teda logické, že majetkové priznania budú podávať aj predseda a podpredsedovia Dopravného úradu.
Takisto navrhujeme, nahrádzame pôvodné vyčíslenie hodnoty prijatého daru alebo iných výhod pevnou sumou 5-tisíc eur, nie príslušným násobkom minimálnej mzdy.
Posledný pozmeňujúci návrh sa týka, rozširuje sa osobná pôsobnosť ústavného zákona aj na osoby zastupujúce štát v orgánoch právnických osôb s majoritnou účasťou štátu, napríklad v správnej rade. Je potrebné, aby tento zákon platil rovnako pre všetkých, ktorí v akejkoľvek forme majú zásadný vplyv na fungovanie právnických osôb s majetkovou účasťou štátu. Súčasné znenie nepokrýva všetky tieto situácie.
Ponecháva, takisto veľmi dôležitý bod, ponecháva sa pôvodná právna úprava, v zmysle ktorej posudzovanie oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov primátora a starostu mestskej časti v Bratislave a Košiciach zostáva v kompetencii komisie mestského (miestneho) zastupiteľstva a v prípade predsedu vyššieho územného celku zostáva toto posudzovanie v kompetencii komisie zastupiteľstva vyššieho územného celku.
Ten návrh na zmenu je nelogický, presunúť to na výbor Národnej rady a nevidíme dôvod, aby sa presúvali ďalšie právomoci, ktoré patria do kompetencie miest a obcí, na Národnú radu, nie je dôvod, aby to kontroloval príslušný výbor Národnej rady. Je to vlastne také pokračovanie v snahe degradovať miestne a mestské zastupiteľstvá a ich poradné, iniciatívne, kontrolné a výkonné orgány, akými sú aj komisie na ochranu verejného záujmu, tým, že sa im postupne odnímajú všetky, všetky právomoci. A toto bola jedna z právomocí.
A prijatím návrhu o presune právomocí kontrolovať majetkové priznania županov a primátorov príslušným výborom Národnej rady by to znamenalo len ďalšie prehlbovanie anomálie, ktorá sa spomedzi európskych krajín týka aj s prihliadnutím na analýzy Parlamentného inštitútu Kancelárie Národnej rady len Slovenska, a síce to, že obecné, miestne, mestské zastupiteľstvá nemajú vo vnútroštátnej legislatíve zakotvené dostatočné kontrolné právomoci a právomoci vyvodzovať sankcie voči primátorom a starostom obcí, mestských častí a miest, aby táto možnosť, ale táto možnosť je ponechaná výlučne na inštitút referenda a ľudové hlasovanie, ktorého podmienky, samozrejme, nie je také ľahké, nie je také ľahké naplniť.
Ešte pred tým, ako prečítam konkrétne znenie týchto pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhov aj vzhľadom na ten posledný bod, že prenášame ďalšie, ďalšie, ďalšiu záťaž na výbor Národnej rady, je treba povedať, že ten výbor Národnej rady je politickým orgánom, ktorý má rozhodovať objektívne o udelení, o udelení sankcií. Ale je to len politický výbor, ktorý je zložený z poslancov, politikov a nie je predsa normálne, aby tento výbor rozhodoval o týchto veciach.
V niektorých krajinách majú na to zriadený...
Toto je nad rámec pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
V niektorých krajinách majú zriadený špeciálny úrad, ktorý sa zaoberá etikou a integritou nielen poslancov, politikov, ale aj ostatných verejných funkcionárov a tieto veci kontroluje a vydáva odporúčania práve tento nezávislý úrad. Všetci dobre viete, najmä tí, ktorí boli predsedovia tohto výboru, viete, že ten výbor je poddimenzovaný, že jednoducho tam je zopár ľudí, predseda, tajomníčka výboru, sekretárka, a nie je možné, aby tento výbor relevantne a dostatočne preveril majetkové priznanie verejných funkcionárov, aby si overil, či informácie, ktoré uvádzajú vo svojich majetkových priznaniach, sú pravdivé, či sú úplné, a preveril si nasledujúce skutočnosti.
Keď sa pozrete na judikatúru Ústavného súdu, tak vidíte, že často Ústavný súd skonštatoval, že jednoducho výbor neposkytol žiadne dôkazy ani nepreskúmal prípad verejného funkcionára, ktorému udelil napríklad sankciu. Čiže tento zákon ja vnímam ako takú, prvý krok dopredu, ale z dlhodobého hľadiska by podľa mňa bolo prínosné, keby vznikla nejaká dohoda naprieč politickým spektrom na vytvorenie takéhoto úradu, prípadne aby sa kompetencie, kompetencie tohto výboru presunuli napríklad na úrad, ktorý sa vytvára v rámci zákona o oznamovateľoch protispoločenskej činnosti. Tam ten úrad už bude vytvorený v rámci tohto zákona, bude mať nejaké kompetencie a myslím si, že nebol by problém, keby táto agenda sa presunula pod tento úrad.
A zároveň by tam mala spadať aj agenda nejakej, hovorím, integrita, školenia pre celú, pre celú štátnu, verejnú správu, napríklad v inštitúciách Európskej komisie každý nastupujúci pracovník mal niekoľkodňové školenie. Integrita, prijímanie darov, správanie sa vo funkcii. Tento orgán zároveň alebo táto inštitúcia zároveň kompetentne hovorí tým, ktorí sa na ňu obrátia, či alebo čo je možné, čo je etické, a zároveň by bola určite väčšia záruka, že rozhodne objektívnejšie o sankciách ako nejaký výbor Národnej rady, ktorý je zložený z politikov. Jednoducho to nie je možné, aby výbor zložený z politikov rozhodoval v takýchto prípadoch objektívne. A vidíme to aj na následne rozhodnutiach Ústavného súdu, keď sa verejní funkcionári odvolali.
No, takže to by bola taká vízia z dlhodobého hľadiska. Ja by som bola veľmi rada, keby táto novela, keby táto novela prešla, keby sme ju dokázali schváliť, keby sme sa dokázali dohodnúť na týchto pozmeňujúcich návrhoch. My sme otvorení diskusii, tieto pozmeňujúce návrhy koaličným klubom som poslala, sme prístupní rokovať o nich, ak máte k nim nejaké pripomienky, privítam konštruktívnu diskusiu na túto tému. Lebo, hovorím, záleží mi na tom, aby ten zákon bol dobrý, aby sme ho schválili, a na to je potrebná aj vaša spolupráca, aj vaša politická vôľa.
Ďakujem. Prosím zastaviť čas, budem čítať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/ 2005 Z. z., sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v bode 9 v čl. 2 ods. 1 písm. zc) sa na konci vkladajú tieto slová: „a osôb zastupujúcich štát v orgánoch právnických osôb s majoritnou majetkovou účasťou štátu".
2. V čl. I sa za bod 28 vkladá nový bod 29, ktorý znie: 29. V čl. 7 ods. 5 písm. b) prvej vete sa slová „poslanec mestského zastupiteľstva a poslanec zastupiteľstva mestských častí v Bratislave a Košiciach komisii mestského (miestneho) zastupiteľstva" nahrádzajú slovami „primátor mesta a poslanec mestského zastupiteľstva komisii mestského zastupiteľstva a starosta mestskej časti v Bratislave a Košiciach a poslanec zastupiteľstva mestských častí v Bratislave a Košiciach komisii miestneho zastupiteľstva".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 29. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I v bode 30 v čl. 7 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "O podaní oznámenia na tomto tlačive vystaví orgán podľa odseku 5 verejnému funkcionárovi písomné potvrdenie."
5. V čl. I bode 38 v čl. 8 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "O podaní oznámenia na tomto tlačive vystaví orgán podľa odseku 5 verejnému funkcionárovi písomné potvrdenie."
Druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/ 2005 Z. z., sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v bode 7 v čl. 2 ods. 1 písm. zb) sa za slovo „služieb" vkladajú slová „a predsedu a podpredsedu Dopravného úradu".
2. V čl. I v bode 25 sa za slová „10-násobok minimálnej mzdy" sa slová "10-násobok minimálnej mzdy" nahrádzajú slovami „5 000 eur".
3. V čl. I bode 28 v čl. 7 ods. 4 písm. b) až d) sa slová „35-násobok minimálnej mzdy" nahrádzajú slovami „10 000 eur" a v písmene e) a f) sa slová „35-násobok minimálnej mzdy" nahrádzajú slovami „5 000 eur".
Tretí pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/ 2005 Z. z., sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v bode 22 v čl. 6 ods. 1 sa za slovo „veci" vkladá bodka a pripája sa táto veta: „V takom prípade sa jeho hlas nezapočítava do výsledku hlasovania o tejto veci."
2. V čl. I sa za bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie: 25. V čl. 7 ods. 1 písmená d) a e) znejú:
„d) svoje príjmy, vrátane paušálnych náhrad, dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, ktoré verejný funkcionár v uvedenom období vykonával, ako aj ďalšie príjmy, ktoré sa uvádzajú v daňovom priznaní, a ostatné finančné príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov, ak sú vyššie ako 100 eur ročne,
e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko, rodinný stav, adresa trvalého pobytu a údajov o podieloch vo vzťahu k majetkovým pomerom,".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 25 vkladá nový bod 26, ktorý znie: 26. V čl. 7 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g) prírastok týkajúci sa funkcií, zamestnaní, činností, príjmov, majetkových pomerov, darov a iných výhod, ktorým sa na tieto účely rozumie rozdiel medzi jednotlivými údajmi v písomnom oznámení podľa čl. 7 ods. 1 za príslušný kalendárny rok a údajmi v tomto oznámení za predchádzajúci kalendárny rok s uvedením jeho druhu podľa písmen b) až e) a pri majetkových pomeroch aj podľa odseku 4."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za bod 47 vkladá nový bod 48, ktorý znie: 48. V čl. 9 ods. 10 písm. a) sa za slovo „povinnosti" vkladajú slová „oznámiť svoj osobný záujem podľa čl. 6 a porušenie povinnosti".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 55 znie: 55. V čl. 9 ods. 13 sa vypúšťajú slová „alebo zákonom", slovo „svojej" sa nahrádza slovom „verejnej", bodkočiarka sa mení na bodku a vypúšťajú sa slová „také rozhodnutie je konečné."
Za druhú vetu sa vkladajú nová tretia veta a štvrtá veta, ktoré znejú: „Pokiaľ orgán neprijme rozhodnutie o zastavení konania, konanie sa zastaví. Rozhodnutie o zastavení konania obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku."
6. V čl. I za bod 61 sa vkladá nový bod 62, ktorý znie: 62. V čl. 10 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa čl. 9 ods. 9 a 13 môže dotknutý verejný funkcionár alebo jedna tretina členov orgánu, ktorý vo veci rozhodol, podať odvolanie do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia verejnému funkcionárovi, okrem konania, ktoré bolo zastavené za porušenie povinnosti podať oznámenie v lehote stanovenej v čl. 7. Príslušný orgán, ktorý vo veci rozhodoval, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Ak tento orgán odvolaniu nevyhovie, postúpi ho v lehote 30 dní na rozhodnutie Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o odvolaní do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Ústavný súd Slovenskej republiky preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak sú pre to dôvody, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutie zruší a vec vráti orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné."
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I v bode 64 sa čl. 12b dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) Vyjadrenie prírastku podľa čl. 7 ods. 1 písm. g) týkajúceho sa darov a iných výhod, podľa čl. 7 ods. 1 písm. f) a majetkových pomerov podľa čl. 7 ods. 4 písm. e) a f) sa prvýkrát použije pri oznámeniach podľa čl. 7 ods. 1 podaných po 1. januári 2021."
8. V čl. I bode 65 sa príloha č. 1 dopĺňa časťou E), ktorá znie:
"E) Prírastok týkajúci sa funkcií, zamestnaní, činností, príjmov, majetkových pomerov, darov a iných výhod [čl. 7 ods. 1 písm. g) ústavného zákona].
Prírastok týkajúci sa zamestnania a činnosti podľa čl. 7 ods. 1 písm. b) ústavného zákona:
Prírastok týkajúci sa funkcií podľa čl. 7 ods. 1 písm. c) ústavného zákona:
Prírastok týkajúci sa príjmov podľa čl. 7 ods. 1 písm. d) ústavného zákona:
Prírastok týkajúci sa majetkových pomerov podľa čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona v členení podľa čl. 7 ods. 4 ústavného zákona:
Prírastok týkajúci sa darov a iných výhod podľa čl. 7 ods. 1 písm. f) ústavného zákona:"
Ďakujem. Prečítala som všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Ďakujem pekne, kolegovia, za vaše reakcie. Iba krátko.
Áno, 70 mil. je potrebné dať do rezortu, aby sme urobili hlavne spracovateľské a skladovacie priestory, ktoré prakticky, za ktorými volajú všetci agropodnikatelia už niekoľko rokov. A nechcú to ich mať na 300 rokov, ani na 50. Hovoria, stačí 3 až 5 rokov, aby štátny rozpočet takto ich naštartoval, a potom oni už tu svoju réžiu na to a prevádzku vedia si naštartovať.
Takže, vážení, tie suchoty, ktoré tu doteraz zažívame, spôsobilo to, že momentálne proste sme v závoze. Sme závoze oproti ostatným. A, samozrejme, je lepšie predávať zemiaky vo februári jak v októbri. A to je normálna, zdravý gazdovský rozum hovorí, že keď nemáš kde uskladniť, tak musíš predať v októbri, pretože vo februári ich nebudeš mať. A, žiaľ, toto my musíme tiež zabezpečiť. Takže som rád, že uvažujete aj týmto spôsobom, aby sme tam uliali tých 70-80 mil.
Čo sa týka medu, samozrejme, že med, myslím si, že ten poctivý, je aj z tej slovenskej zemi (pozn. red.: správne "zeme"), ktorú tu máme. A myslím si, že naši včelári si zaslúžia každopádne tuto tento nejaký honor, aby aj oni dostali z tohto rozpočtu, keď už hovoríme o agrodotáciách.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, pô-do-hos-po-dár-stvo, no, sláva, vyzerá, že aj z nášho štátneho rozpočtu sa konečne dostáva aj preňho, hoci nie adekvátna časť, ale aspoň niečo. Ako už navrhovateľ uviedol, jedná sa o takzvanú zelenú, červenú, ako ju už nazveme, to už je jedno, naftu, ktorá ale nebude takouto farbou nejak deklarovaná, to znamená, tam žiadne lítium do toho nepôjde, takže bude to klasická nafta, resp. ten minerálny olej, ktorý je takto ako v zákone špecifikovaný.
Myslím si, že takto zodpovedne by sa mala stavať aj v ďalších rokoch vláda Slovenskej republiky, jedno, aká tu bude, či bude táto, alebo iná, a zvýšiť našim poľnohospodárom a pôdohospodárom, lebo aj lesníkov tam máme, aj lesný pôdny fond, zvýšiť im zo štátneho rozpočtu prísun financií minimálne v rámci V4-ky, ako aj v minulom roku Česká republika 240 mil. eur, Poliaci 275 a Maďari niečo pod 180, keď dobré mám informácie. My dávame im teraz 30 mil. Samozrejme, hovoríme hurá, sláva, áno, však aj to je dobré, v minulom roku to bolo pôvodne milión, potom sa trošku zvýšilo, takže, samozrejme, nemôžem haniť náš rezort, ak dostane financie.
A chcel by som upozorniť na tie nafty, ktoré už tu boli, ako boli v skrátenom spomínané, resp. spravodajca to spomínal, že už sme to tu mali, aby sme sa vyvarovali týchto chýb, ktoré boli vtedy. A jedna z chýb bola tá, že to boli veľké papierovačky. To bolo neskutočné, ako sa mi farmári sťažovali, že tam mali toľko papierov, že až hrúza, takže mnohých to aj odradilo. Takže chcem veriť, že navrhovateľ to má prekonzultované aj s rezortom, takže to bude bez tých papierovačiek.
Ďalej bol veľký problém, ako tu už bolo spomínané, miešať to s pôvodnou naftou a boli tam veľké problémy, dokonca sa nedalo ani previezť, ja neviem, keď ste prevážali z jedného chotára do druhého nejakých pracovníkov, ktorí vám brigádovali, tak to už bolo, že na to sa nemôže čerpať, lebo na toto nebolo určené. Takže dúfam, že takéto anomálie nevzniknú, je dobré, že je to viazané na VDJ a na normatív, to znamená, tú veľkú dobytčiu jednotku, a vyzerá, že tam to vychádza ten koeficient 0,347 eur na liter.
Pán navrhovateľ spomínal, že farmárov, spomenuli ste aj farmárov. No, ľudia boží, my ešte farmárov nemáme zadefinovaných v zákone. Ukážte mi zákon, v ktorom máme zadefinovaných slovenských farmárov. Európa ich má, my ich nemáme ešte. Tak keď budeme hovoriť o farmároch, tak hovorme o tých, ktorých máme zadefinovaných, a to sú agropodnikatelia, ja ich beriem takto, agropodnikatelia, sú to fyzické a právnické osoby v tomto prípade, ktorí môžu mať nárok na túto naftu.
To, čo som hovoril aj na výbore, kde sme mali dosť, nehovorím, že búrlivú, ale zaujímavú debatu, asi aj kolegyňa Zemanová mi to tiež potvrdí, že prakticky zatiaľ nie je spomínané, že koho sa to vlastne bude týkať. Áno, navrhovateľ ozrejmil, že ide o špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu, a mňa hneď napadlo pri tej špeciálnej živočíšnej výrobe, lebo hovoríme o odvetví, ktoré, myslím si, že tá živočíšna výroba je tak zanedbávaná u nás, že je to až katastrofa, a neviem, či, no a je to živočíšny, je to, je to hmyz. My sme zabudli na včely. Ľudia boží, my sme zabudli na včely, ktoré keď nám z našej krajiny odídu, tak 70 % našich opelených ovocných sadov a ďalších končí. A stále hovoríme, že chceme chrániť včelu, celosvetový problém. Divé včely, kultivované včely, šľachtené včely a my sme ich tu vôbec nedali. Tak sa pýtam, až tak ich chceme ochraňovať, že ja viem, že včelári nemajú dennodenne tisíce kilometrov najazdených a, ľudia boží, keď dáš špeciál, tak špeciálna a včely sú podľa mňa špeciálna, či sa niekomu páči, alebo nepáči, a nedávame im zadosť tej vážnosti, ako by mali mať.
Takže bol by som veľmi rád, keby zopakoval slová navrhovateľ, ako sľúbil na výbore, že keď to nestihneme v roku 2019, tak v roku 2020, keď sa vypočíta nejaký normatív, že aj včely budú mať možnosť a včelári sa prihlásiť. Ako bolo spomínané, návrh, ktoré komodity, či už živočíšna, alebo rastlinná, vychádzali prevažne z komory a táto to ako navrhovala, tak neviem, či komora až tak averzná je voči včelárom, alebo ako to má byť, pretože myslím si, že včely si to jednoznačne zaslúžia. Dokonca ja mám za to, že včely by mali byť chránený druh, či sa niekomu páči, alebo nepáči. Keď budeme chrániť medveďov a iné, tak včely každopádne, lebo to sú dennodenní pomocníci, dennodenní, ľudia boží, to si neuvedomujete, to je dennodenná pomoc, či sa nám to páči, alebo nepáči.
Takže, vážení, aj včely by som bol rád, keby tam boli.
Na našom výbore, kde boli, samozrejme, aj hostia, sa predstavila aj pani za Pivovary a sladovne, ktorá sa pýtala: A čo tak sladovnícky jačmeň, ktorý je tiež špeciálny, a čo sa nespotrebuje v našich pivovaroch, bijú sa o tento slad, teda o tento jačmeň iné krajiny. Týmto nechceme dať? Pýtam sa - prečo?
Takže bol by som rád, keby tento záväzok, ako na včely bolo dané, prešiel aj na túto komoditu, pretože obilniny ako také, ani repka, ani slnečnica tam nie sú, dobre, áno, beriem, toho tu máme dosť. Ale toto myslím si, že zaslúži si tiež, a mňa to, musím povedať, takisto nenapadlo. Neviem, koľko je ešte tu zabudnutých, chcem veriť, že minimum, čo by malo byť ešte podporené.
Účinnosť je od 1. 3. 2019, dobre, ministerka to sľubovala, že to bude čím skôr, mali sme tu na tých protestoch v lete, čo boli, dobre, nestihlo sa to od 1. 1., okej.
Musím povedať ešte jednu vec, že zdá sa mi, že tam tie podmienky, ktoré dávajú oprávnenosť danému žiadateľovi, že budú dôsledne ako kontrolované aj tie určité nedoplatky, ktoré má voči daňovým, obecným a iným poisťovniam zdravotným, že budú každoročne kontrolované, či to má splnené, alebo nemá, lebo neni to až tak zadefinované v tomto návrhu zákona. Pretože pri Pôdohospodárskej platobnej agentúre to stačí, keď to zadefinuje v prvom roku a potom to už nemusí. A to je katastrofa. A to je katastrofa, to v ďalších rokoch môže mať také dlhy, že až zahučí.
Takže chcem apelovať okamžite, že každý rok kontrolovať, keď chcem mať takého bezúhonného, a myslím, že je to správne, aby takýto človek mohol poberať takúto podporu zo štátneho rozpočtu, ktorá, to je rozpočet všetkých ľudí Slovenskej republiky. Takže na to apelujem, pán navrhovateľ, aby aj toto bolo.
Myslím si, že... Ešte takto, ešte treba uviesť na správnu mieru, lebo v prvom čítaní sa objavili určité fámy aj v médiách, že tých 30 mil. je na tri roky. Mňa to zmrazilo, takže bolo to opravené, áno, aj teraz, ale chcem to, aby to počul národ slovenský v konečnej verzii, že každý rok po 30 mil. a navrhovateľ hovorí, že bodaj by to bolo viacej v ďalších rokoch. Takže dúfam, že tomuto nejakému sľubu sa nespreneveria ani ďalší ministri a ďalší navrhovatelia tejto sumy pre túto naftu, ktorá príde možno aj v roku 2021, 2020, ako sa spomína v návrhu tohto zákona.
Takže myslím si, že je to dobrý počin. Nemám s tým problém. Zdá sa mi, že konečne sa možnože bude brieždiť na lepšie časy. Chcem apelovať na všeckých ministrov financií, ktorí prídu po tomto našom ministrovi, ktorý je teraz v tomto volebnom období, aby si toto vzali za svoje a aby sme konečne tým našim poľnohospodárom ukázali, že aj štát si vie ich zastať.
Musím povedať jedno, že mal som teraz tu kolegu zo Švajčiarska, a keď mi povedal, že akú vážnosť požíva švajčiarsky farmár, že keď príde na úrad, tak doslova tam stoja v pozore, lebo prišiel farmár, ktorý dorába obživu pre švajčiarsky ľud. Tak chcem veriť, že raz sa aj my toho dožijeme, že keď tam príde poľnohospodár, teda agropodnikateľ slovenský, tak že si ho budeme veľmi vážiť a nebudeme ho zatracovať na poslednú koľaj aj s tým, že čo mu poskytneme zo štátneho rozpočtu. Lebo potom nemôžme my konkurovať západoeurópskym farmárom a EÚ 15.
Takže, vážení, poďakujem, lebo dobré veci, treba aj poďakovať za to, že ste vyčlenili takúto sumu. Chcem veriť, že bude aj kontrolnými orgánmi cez PPA dobre využitá, nie zneužitá a že budú dôsledne vyvodzovať aj nejaké tie postihy, ak sa takto urobí. A pokiaľ bude viacej týchto žiadateľov, tak primerane sa to, samozrejme, bude krátiť, lebo aj to je filozofia zákona, že nie všeckým sa asi musí rovnako takto dať.
Takže, vážení, končím ako stále, žime tak, to je odkaz našich predkov, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za pripomienky. Každopádne, áno, ja si viem predstaviť, že zrejme ja by som, ak by som robila novelu zákona o hmotnej núdzi, robila by som ju ináč, asi by som trošku urobila poriadny vietor v tom.
Áno, na základe toho by som, ako si povedala, kolegyňa, rozšírila okruh ľudí, ktorých zachytí ešte len to kvitnutie tej chudoby. Títo nám úplne všade sa stratia a potom už nevieme vlastne s ním dať rady. Potom zase, keď už sa nám niekde objavia, tak málo s nimi pracujeme cez služby, ale v podstate tým pádom oni sa neberú aj do tej práce. A to je pravda, že ak my ich nenaštartujeme k tomu, aby obnovili svoje správanie, oni nebudú chcieť ísť do tej práce. Čiže bez toho medzistupňa to nedokážeme a v súčasnosti vlastne takto na Slovensku vôbec nefungujeme. To treba zmeniť.
To musí mať tri stupne. Tých, ktorých podchytíme, už sú potencionálni. Potom sú tí, ktorých nasmerujeme na zmenu správania a následne ich integrujeme na trh práce. Ak tieto tri časti nebudú súčasťou reformy zákona o hmotnej núdzi, jednoducho neporadíme s tými ľuďmi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja môžem len súhlasiť so slovami kolegyne Gaborčákovej, že teda človek, ktorý sa už naozaj ocitne odkázaný na podporu z tohto zákona, tak je vo veľmi ťažkej, zložitej situácii, a teda v tejto krajine aj za takto nastavených podmienok má, má veľmi zložitú šancu prežiť.
Preto by som apelovala, aby, aby napríklad aj tento zákon mal, mal nejaké ustanovenia, ktoré dokážu zachytiť ľudí, ktorých tento zákon nerieši alebo proste si naozaj príde na situácie, kedy, kedy jednoducho do tohoto zákona nespadajú a tú pomoc dostanú. Takže, takže akési zmiernenie tvrdosti zákona by malo existovať aj v tomto zákone, tak ako v mnohých ďalších.
Ja osobne napríklad teraz, keď som si pozerala, tak vlastne aj ten už niekoľkokrát spomínaný príspevok na bývanie, hovorilo sa, že teda má byť návrh zákona predložený do konca roku 2018. Máme rok 2019. To sú proste zákony, ktoré sa majú riešiť prioritne, lebo sa týkajú tých najchudobnejších ľudí, a nie ich odkladať.
A posledná poznámka. Zdá sa mi stále nedostatočné zvýšenie, napríklad posudzovanie príjmu žiaka strednej školy alebo študenta vysokej školy na dennom štúdiu, ktoré sa zvyšuje na trojnásobok sumy životného minima, lebo títo žiaci chcú a študenti chcú pomôcť tej rodine a ani nemajú ako.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň, pán minister, kolegovia, kolegyne, mám možnosť vystúpiť v druhom čítaní zákona o hmotnej núdzi, ktorý teda je mojou aj srdcovou záležitosťou, pretože bytostne celý svoj profesionálny život spájam s ľuďmi, ktorí sú na okraji spoločnosti, ktorí nie sú vnímaní ako tí, ktorí majú postavenie, a preto mi je táto problematika blízka.
Máme pred sebou už druhé čítanie, ja som vlastne vystúpila v prvom čítaní s tým, že teda dopredu som pripravila teda pozmeňováky, ktoré som avizovala, že pôjdu sviatky, tak teda aby bolo dopredu jasné, čo budem meniť. Včera som ich spomínala na sociálnom výbore a dnes ich predložím teda v pléne Národnej rady. Ale dovolím si predtým taký krátky vstup teda do tohto druhého čítania.
V roku 2009 sa začala vlastne ekonomická kríza, ktorá postupne ovplyvňovala aj Slovensko ako také. V roku 2010 sme mali 650-tisíc ľudí, ktorí boli ohrození chudobou, ale v roku 2017 ich máme v čase ekonomického rastu tiež 650-tisíc. Čiže podľa môjho názoru nie je veľmi správne sa tešiť z toho, že nám vlastne klesla, kleslo počet ľudí ohrozených chudobou posledné roky. Keď sa pozrieme od roku 2010, tak je to rovnaké číslo aj v roku 2017. A v roku 2010 v podstate sa začala ekonomická kríza a v roku 2017 máme ekonomický rast, ktorý sa zrejme nepremieta do života ľudí na Slovensku.
Máme naďalej problémy s dlhodobo nezamestnanými ľuďmi, pribúdajú nám ľudia, ktorí sa ocitajú v službách krízovej intervencie, bez bývania, a sú to mladí ľudia z detských domovov, ocitá sa nám čoraz viac ľudí v dôchodkovom veku, ktorí sa nachádzajú v útulkoch, taktiež sa dostávajú. A posledný fenomén práce krízovej intervencie spočíva v tom, že dokonca útulky začínajú pracovať s celými rodinami, pretože nemajú bývanie alebo stratia bývanie, a ak žena ostane s deťmi sama, tak v podstate útulky by to mali riešiť. Samozrejme, oni nemôžu zobrať do útulkov deti a teda rodiča, ale len rodiča, takže mnohokrát tie rodiny žijú veľmi v ťažkých podmienkach v rôznych chatách a chatkách a kade-tade, len aby im nebolo odoberané tých detí vlastne z tých rodín.
Tých problémov je pomerne veľa, a preto si myslím, že to malo vyústiť zákonite k tomu, že pri otvorenej novele sme mali ísť do toho, aby sme vytvorili osobitnú štátnu dávku z príspevku na bývanie, ktorá by nebola viazaná len na hmotnú núdzu, ale väčšia časť občanov, ktorých som menovala, by mohli mať nárok na tento príspevok na bývanie aj práve z ľudí, kde len jeden z rodičov pracuje a druhý napríklad je na materskej alebo je to len rodič, ktorý sa sám stará o deti, lebo toto je najväčším problémom chudoby našich rodín, práve jednorodičovské domácnosti s deťmi.
Toto sú problémy, ktoré v podstate výrazne neovplyvní novela, avšak musím povedať, že je tam skutočne, skutočne veľa aj dobrých vecí, ale nemožno od nej rátať, že to pomôže práve tým ľuďom, ktorí sa ocitnú v kríze, a teda nedokážu si platiť bývanie, alebo sú teda po ukončení detského domova a ďalších krátkych benefitov postavení zoči-voči konfrontácii tvrdého života. A potom sa z nich stávajú ľudia, ktorí sú bez domova, ľudia, ktorí sa nám nachádzajú vlastne v tzv. tvrdom jadre nezamestnaných, pretože nikto s týmito ľuďmi nepracuje, a keď pracuje, tak je to v rámci európskych fondov, cez rôznu terénnu prácu a podobne. Ale koncepcia prepojenia podpory v hmotnej núdzi, ktorá ide s konkrétnymi dávkami, a podporu cez služby krízovej intervencie nepoznáme na Slovensku a každý sa hraje na svojom piesku, a preto ten efekt tej pomoci je naozaj krátkodobý a je len v akútnych stavoch.
My musíme prepojiť systém tak, aby cez služby sme tých ľudí naučili fungovať, aby si vedeli tú rybu chytiť sami, a toto tento systém nepripravuje. To je potrebné povedať na rovinu.
Naozaj osoby v hmotnej núdzi sú najchudobnejšou skupinou populácie. Pomoc v hmotnej núdzi je zložitý problém, ktorý si, samozrejme, uvedomujeme, lebo hľadať krehkú hranicu medzi snahou čo najviac pomôcť chudobným a potieraním vzniku závislosti chudoby na štátnych sociálnych dávkach, musí brať na zreteľ teda každá normálna vláda a, samozrejme, chápeme aj snahu ministerstva potierať legislatívnymi nástrojmi možnosti legálneho zneužívania dávok v hmotnej núdzi a v tejto veci budeme návrhy ministerstva podporovať.
Čo už ale nechápeme, je dlhodobo nízky záujem o razantnejšie riešenie niektorých problémov. Ja som už načrtla problém ľudí, ktorí strácajú bývanie a následne sa nám dostanú do cyklenia chudoby. Ale mimoriadne závažným fenoménom slovenskej sociálnej politiky je nedostatočné potieranie pracujúcej chudoby, to jest chudoby domácnosti, v ktorej aspoň jeden rodič pracuje. My teda budeme presadzovať zásadu, aby bol systém pomoci v hmotnej núdzi nastavený tak, aby v domácnosti, v ktorej aspoň jeden rodič pracuje, neboli ľudia v hmotnej núdzi.
Ako som spomínala, určite by pomohlo týmto ľuďom, ktorí pracujú, aby mali nárok na príspevok na bývanie, lebo, keďže tam je jeden príjem zo zárobkovej činnosti, samozrejme, nedostanú príspevok na bývanie, strácajú strechu nad hlavou a dostávajú sa nám v podstate do sociálnej patológie, z ktorej len veľmi ťažko sa je vymôcť.
Mňa obzvlášť zaujímajú aj zamestnané ženy s nízkou mzdou a otázka, či narodenie dieťaťa neznamená prepad rodiny do stavu hmotnej núdze. Ide o to, že čistý príjem z nízkej mzdy je vyšší ako materské, neplatí pre všetky príjmové skupiny, neplatí pre všetky príjmové skupiny. Tvorí materskú rovnakú sumu ako čistá mzda pred narodením dieťaťa.
Napríklad: Pri minimálnej mzde je náhrada čistého príjmu len niečo cez 91 %. Rodina bezdetných manželov, kde je zamestnaná len manželka s hrubým príjem (pozn. red.: správne "príjmom") 600 euro, nie je v hmotnej núdzi. Ak sa jej narodí dieťa, zvýši sa početnosť rodiny a príjem rodiny klesne. Rodina sa ocitne v hmotnej núdzi, ale na pomoc v hmotnej núdzi nemá nárok. To asi málokto vie.
O populačnej politike sa veľa rozpráva, ale takmer nič nekoná alebo zameravame sa veľmi len úzko na pár, pár vlastne foriem podpory propopulačnej politiky.
Ak má príchod dieťaťa uvrhovať rodiny do hmotnej núdze, neočakávame, že sa úhrnná miera plodnosti bude zvyšovať v budúcich rokoch. Preto naozaj je potrebné pri tomto zákone toto povedať. Inak sa staviame vlastne do pozície, že v ktorej sa ticho potiera rodenie detí, pretože rodina si naozaj rozmyslí, koľko tých detí vie uživiť.
Predkladáme teda konkrétny doplňujúci návrh na elimináciu vzniku hmotnej núdzi (pozn. red.: správne "núdze") spojenej práve s narodením dieťaťa, a síce, aby sa príjmy, ktoré sa neposudzujú pre účely zisťovania hmotnej núdze, zvýšili na 50 % materského namiesto doterajších 25. To znamená, že dnes, keď chcete získať príspevok v hmotnej núdzi, tak len 25 % materského sa vám nezarátava vlastne do tej sumy, kde sa vám, kde vám vznikne nárok na hmotnú núdzu. My hovoríme o tom, že by to malo byť aspoň 50 % tej materskej, ideálne pre nás by bolo, ak by sa celá materská nezarátavala do posudzovania hmotnej núdze. Pretože konečne je načase, aby sme podporovali aj ľudí, ktorí v minulosti pracovali, a sú to práve ženy, ktorým vznikne nárok na materské. Ak by nepracovali, poberali by bežne dávku v hmotnej núdzi, ale keďže pracovali poctivo, boli poctivými pracujúcimi, tak v podstate im nevznikne nárok na pomoc v hmotnej núdzi.
Možno môže padnúť otázka, prečo 50 % a nie nižšie číslo. Ide o to, že ak na posudzovanie hmotnej núdze z materského odpočítame menej ako 50 %, tak nedostaneme, aby príjem rodiny po narodení dieťaťa neklesol. To sme si prepočítavali, to znamená, preto navrhujeme aspoň 50 %.
Druhý taký problém, ktorý vnímam ako neopodstatnene tvrdý postoj štátu k osamelým rodičom, ktorým sa narodilo dieťa, je požiadavka, aby po uplynutí 31 týždňov veku dieťaťa mal správny orgán právo skúmať, či je rodič schopný zabezpečiť si zvýšenie príjmu vlastnou prácou. V subjektívnom posudzovaní je vždy riziko negatívnych emócií správneho orgánu, teda konkrétneho úradníka vo vzťahu k posudzovanej osobe a zákon nedokáže v jeho platnom znení vylúčiť ani možnosť šikanovania týchto matiek alebo otcov, ktorí v konečnom dôsledku sú naozaj rodičmi, ktorí sa sami starajú o tie deti.
A zopakujem, čo som už uviedla aj v prvom čítaní. Čo má robiť vlastne osamelý rodiť po 31. týždni veku dieťaťa, ak nemá možnosť zabezpečiť starostlivosť o dieťaťa (pozn. red.: správne "dieťa") inou fyzickou alebo právnickou osobou? Jasle napríklad v širokom okolí niet, a keď aj sú, tak si ich nemôže pre ich vysokú cenu vlastne ten samotný rodič dovoliť. Pre týchto rodičov v podstate nemáme ani stravu zadarmo, ani v podstate vlaky zadarmo a všetko musia riešiť na vlastné triko. Čiže ocitajú sa s tými detičkami sami a ešte nemajú tie benefity ako iní občania, a teda naozaj je potrebné zvážiť práve pri posudzovaní hmotnej núdze tento aspekt.
Preto vlastne navrhujeme predĺžiť obdobie, v ktorom správny orgán neskúma zabezpečenie príjmu vlastnou prácou osamelého rodiča, z 31 týždňov na 1 rok.
Takže tretím problémom, ktorý riešim v pozmeňováku, sa týka jednotnej aplikácie zákona v územných orgánoch štátnej správy na úseku teda posudzovania hmotnej núdze, kde sa navrhuje spresnenie zaradenia nezaopatrených plnoletých detí, ktoré sú samy rodičmi, do domácnosti, pretože súčasný stav umožňuje tieto osoby zaraďovať do dvoch rozdielnych kategórií domácností. Poviem príklad, lebo, samozrejme, ak nepracujete s hmotnou núdzou, tak je to také krkolomné vyznať sa vlastne v tom, čo som teraz povedala. V podstate ide o to, že ak máme rodičov, ktorí majú dcéru, ktorá začala študovať na vysokej škole, otehotnie, odíde na vysokú školu do, teda do iného mesta, kde sa jej, je tehotná, porodí dieťa, žije tam so svojím priateľom, čiže jedna domácnosť, kde môže byť posudzovaná, je tam, kde je ten priateľ, a druhá domácnosť je tá, kde sú jej rodičia a kde ona má trvalý pobyt.
Aby sme predišli týmto problémom práve tých nezaopatrených plnoletých rodičov, ktorí sami majú deti, tak navrhujeme tento, navrhujeme to teda v pozmeňováku upraviť, aby opäť nedošlo k nejakým anomáliám práve v praxi a potom budeme riešiť podobné prípady ako s tým, kde pri kompenzáciách v podstate úradníci subjektívne rozhodujú o tom, či teda tam, tam berú do úvahy životnú situáciu, hen neberú do úvahy tú situáciu a následne sa stane to, že ľudia, ktorí potrebujú pomoc, trpia, lebo tú pomoc zo strany štátu nedostanú.
Takisto sa to deje aj pri hmotnej núdzi, a teda ak už nemôžme robiť prepojenosť služieb, ktoré by mali postupne vytlačiť dávky, podľa môjho názoru, ak chceme byť efektívni, lebo v tých službách je to efektívnejšie, ako dostať človeka na trh práce, ako mu zabezpečiť neskôr nájomné bývanie, tak aspoň upravujme tie prorodinné veci v hmotnej núdzi tak, aby vznikal nárok aj ľuďom, ktorí čosi odpracovali a ktorí sa riadne starajú o svoje deti.
Určite je namieste, ak hovoríme o hmotnej núdzi, aj povedať vec, že služby krízovej intervencie pracujú úplne inými metódami práce ako úradníci na sociálnych odborov (pozn. red.: správne "odboroch"). Títo sú nastavení skôr na inú klientelu, zatiaľ čo služby krízovej intervencie sa zamerajú na to, aby ten človek zmenil svoje správanie. Sprevádzajú ho tak, aby si uvedomoval, že všetko je pre neho dôležité. Aj tá rekvalifikácia, aby si raz našiel prácu. Ale ak neprejdú službami krízovej intervencie, cyklí sa nám chudoba a naozaj potom len vykrikujeme, ako tí ľudia nechcú pracovať, ale v podstate možno, ak zoberete do úvahy, že vyrastá v detskom domove, potom nemá kam ísť a ešte vlastne urobíme z neho tvrdé jadro nezamestnaných, ten človek v našej krajine nemá šancu prežiť. Nemá.
Preto buďme citliví, ja naozaj tiež si myslím, že tie dávky je správne teraz viazať, aj teda valorizovať iným mechanizmom, ako to bolo v minulosti, pretože naozaj aj energie, aj potraviny idú hore a títo ľudia sú najchudobnejší z chudobných. Ale určite nesmieme opomenúť prioritu ľudí, kde z rodiny je iba jedna mzda a tá druhá je buď chorobou, alebo starobou, alebo inou životnou situáciou ľudí narušená a v podstate nevzniká im nárok na rôzne príspevky, ktoré patria do kategórie hmotnej núdze.
Ja by som v podstate už len prečítala, ale tak zrýchlene vlastne poviem, že budeme upravovať, teda kam budú patriť deti, nezaopatrené deti plnoleté, ktoré sú samy rodičmi. Potom budeme upravovať, aby sa do posudzovaného príjmu nebralo 50 % materského, predtým to bolo 25. A tiež budeme navrhovať, aby ten rodič, ktorý sa sám stará o tie deti, aby mal takú ochranu od tých úradníkov nie na 31 týždňov, ale na 52 týždňov.
Takže ja budem čítať už konkrétny pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 407 (pozn. red.: správne "417") o pomoci v hmotnej núdzi a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 1 v § 3 ods. 1 písm. c) v 2. bode sa na konci pripájajú tieto slová: "s výnimkou plnoletých detí, ktoré sú plnoletými rodičmi podľa písmena d)".
2. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: 7. V § 4 ods. 3 písm. c) sa slová "25 % z materského" nahrádzajú slovami "50 % z materského a 25 %".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie: 13. V § 7 ods. 2 písm. f) sa za slová "31 týždňov" nahrádzajú slovami "52 týždňov".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem za slovo. Ja teda plynule naviažem faktickou poznámkou svojimi otázkami, a tým pádom už nevystúpim v rozprave.
Moja otázka, takisto som tú otázku kládol už včera, ale teda pánovi Rašimu, ktorý, samozrejme, na to nemohol odpovedať, moja otázka je teda, neodďaľuje sa iba brexit, ale odďaľuje sa aj vaše rozhodnutie, pani ministerka, o ďalšom pôsobení pána Gašpara vo funkcii odborníka ústavného činiteľa.
Takže chcem sa opýtať, či je podľa vás únosné a v poriadku, že zostáva vo svojej funkcii, a či je podľa vás v poriadku, že pán Vorobjov zostal vo svojej funkcii riaditeľa spravodajskej jednotky finančnej polície, pretože to je jedna z najcitlivejších útvarov Policajného zboru a faktom je, že pán Vorobjov lustroval informácie o pánovi Kuciakovi, vypovedal tak pred vyšetrovateľom a pravdepodobne na to neexistuje žiaden podnet alebo trestné oznámenie, alebo nejaký kvalifikovaný dokument, prečo tak urobil.
Čiže ak platí, že lustroval, tak podľa mňa nemá v tejto pozícii ďalej čo robiť. Už teraz bez ohľadu na to, či to robil na pokyn pána Gašpara, alebo nerobil na pokyn pána Gašpara.

93.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel tiež pripomenúť členom výboru, kolegom na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že dnes o 12.30 v rokovacej miestnosti 71, čiže budova ubytovacieho zariadenia, sa bude konať plánované rokovanie výboru. Ďakujem.

89.
Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás aj vašich asistentov a asistentky pozvať zajtra vo štvrtok do kinosály Národnej rady na premietanie dokumentárneho filmu s názvom „Niečo naviac“ o Dorotke, dievčati s Downovým syndrómom; 12. až 13.00 za účasti tvorcov filmu, režisérov, ale aj pani komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzany Stavrovskej a tiež Dorotkinej mamy Viery Vlčkovej. Ste srdečne vítaní aj s vašimi asistentmi. Ešte si nájdete pozvánky aj na svojich stoloch.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dávam procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, či je súhlas s tým, aby o 14. rokovala Národná rada o zákone o výkone volebného práva. Pretože keď ste sa opýtali, že či je všeobecný súhlas, z týchto radov sme veľmi jasne hovorili nie, niektorí poslanci (reakcie z pléna), a robili sme to tak, pardon, aby som mohol dokončiť zdôvodnenie, ďakujem.
Robili sme to tak preto, pretože o 11.30 sa má začať mimoriadna schôdza, ktorú ste zvolali na 11.30. Príde mi nelogické, aby sme o 14. prerušili mimoriadnu schôdzu, predpokladám, že ju spustíte a dovolíte poslancom výkon svojho práva, aby normálne prerokovali návrh na odvolanie pána predsedu Národnej rady. A keď skončí tá mimoriadna schôdza, potom, samozrejme, by sme pristúpili k zákonu o výkone volebného práva.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Uvidíme.

Grendel, Gábor, poslanec NR SR
Alebo ste sa preriekli, neviem. Ale každopádne vás žiadam, aby ste o tom dali hlasovať.