Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, už som tu viackrát stála pri tomto pulte v rozprave ohľadne Istanbulského dohovoru. Viete, čo si želám už od roku 2002? To znamená od roku, kedy ja sa angažujem v rôznych, na rôznych fórach a pracovných rokovaniach práve v tejto téme. Ja si už konečne želám, aby sme začali hovoriť na našom Slovensku, na rezortoch a všade, že ako ideme odstrániť násilie v rodinách, to...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, už som tu viackrát stála pri tomto pulte v rozprave ohľadne Istanbulského dohovoru. Viete, čo si želám už od roku 2002? To znamená od roku, kedy ja sa angažujem v rôznych, na rôznych fórach a pracovných rokovaniach práve v tejto téme. Ja si už konečne želám, aby sme začali hovoriť na našom Slovensku, na rezortoch a všade, že ako ideme odstrániť násilie v rodinách, to znamená násilie na ženách, na deťoch, na starých a chorých, lebo to sú naozaj tí najzraniteľnejší, lebo ja mám pocit, že my sa tu už osem rokov bavíme o dohovore, ale nie o tomto vážnom probléme Slovenska. Vážnom probléme!
Čo mám povedať zase? Množstvo tých dôvodov? Ja mám totižto aj už skoro historickú pamäť. Od roku 2002 som bola ako zástupkyňa organizácie, ktorá pomáha obetiam násilia, pozývaná na rôzne pracovné rokovania práve k tomuto dohovoru. Chodili sme tam ako experti a vyjadrovali sme svoje postoje. Zopár rokov, možno až do roku 2015 som vždy počúvala z tej druhej strany od vysokých štátnych úradníkov, lebo sa to jednalo o štátnych úradníkov, zosmiešňovanie, vylučovanie a znemožňovanie. Napriek tomu, že sme prichádzali ako experti. Stále som vyzývala k spolupráci, že my sa nemáme pozerať, kto pomáha, ale aby sme naprieč rôznymi postojmi a názormi spolu pracovali na odstraňovaní násilia. Viete, aká bola asi odozva od štátnych úradníkov, ktorí to mali na starosti? Vypočuli sme si vás, urobíme si po svojom. Spolupráca žiadna a môžem to dokázať.
V roku 2005 bolo nejaké rokovanie pod hlavičkou úradu vlády. Boli tam množstvo mimovládnych organizácií aj zo štátnych úradov zástupcovia. Môj vstup bol o tom, že odstraňovať násilie môžeme iba všetci spolu a je jedno, či to robí mimovládna organizácia, či to robí štát, či to robí samospráva, či to robí cirkevná organizácia, ale poďme to robiť spolu. Je o tom aj zápis. Následne, keď už sme boli ako aktivisti aj profesionáli zúfalí, áno, spísalo sa pripomienky, stanoviská a bola nejaká petícia, pod ktorú sme sa podpísali, ja ako štatutárna zástupkyňa neziskovej organizácie Áno pre život.
Čo sa stalo následne? A toto je ten dopad toho, že nejde len o odborný charakter tejto zmluvy, ale že je ideologicky podfarbená, pretože dve organizácie - a medzi nimi aj tá naša nezisková organizácia Áno pre život - sme boli vylúčení z možnosti čerpať granty z nórskych fondov, hoci, hoci nezávislí hodnotitelia, ktorí nevedeli, koho hodnotia, vyhodnotili tieto projekty ako prvé. Boli sme na prvých miestach a na to prišlo, nevieme odkiaľ, jednoducho list, že neexistuje, aby organizácia Áno pre život, ktorá síce už, čo, čo tam po tom, že nejakých pätnásť rokov pomáha obetiam násilia, bola z tohto, z tejto grantovej schémy vylúčená a bola ešte ďalšia jedna organizácia k tomu vylúčená. Takže prepáčte, ale my sme, ja som, teda môžem povedať, nerada to tak používam, ja so svojimi kolegyniami, kolegami a so všetkými tými ženami a s deťmi v domove sme boli finančne ohrození na nejakých pár rokov, že či vôbec budeme prevádzkovať bezpečné ubytovanie, azylový dom pre obete násilia. Takže my sme to priamo odniesli. A v tom vidím, že má ideologický kontext táto zmluva. A práve preto je kontroverzná.
Chcela by som povedať, že žiadali sme uplatniť si výhrady my tu na Slovensku, ale nielen my, 333 organizácií z deviatich členských štátov Rady Európy žiadalo Radu Európy, aby si mohli uplatniť výhrady voči ideologickým častiam Istanbulského dohovoru. Nemohli si uplatniť, hoci vtedy bolo, vtedy sme my počuli, že si nemôžeme, teraz vraj už naposledy môžeme, jednoducho vidíme tu obrovský zmätok.
Ale problém nemáme napríklad iba my. Česká advokátska komora, ktorá, v Česku sa teraz debatuje o dohovore, vyjadrila obavy, že prijatie Dohovoru by viedlo k prelomeniu mlčanlivosti, ktorou sú advokáti viazaní ku klientom, a mohla by som vám tu povedať ix prípadov, ix prípadov. Absolútne žiadnej takej, takého partnerského prístupu k tým, ktorí mali iný postoj alebo názor. Celých tých osem rokov. Preto sa nečudujte, že ja, ktorá som pomáhala s mojimi kolegami, priateľmi 20 rokov obetiam násilia, že ja som proti tomuto dohovoru a budú proti aj moje kolegyne a môj kolega. Budeme proti prijatiu Istanbulského dohovoru, pretože máme priamo aj všelijaké skúsenosti, a ktoré som vymenovala. Nemôžem ale ešte zabudnúť, aby ste si nemysleli, že sme boli nejakí diletanti, preto nás vylúčili z tohto zoznamu grantového. Predtým rok naša organizácia dostala od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny taký štatút, že patríme medzi 16 organizácií, ktoré spĺňajú štandardy Rady Európy pri práci s obeťami násilia. Sme spĺňali štandardy Rady Európy pri práci so ženami - obeťami násilia. A takáto organizácia bola vylúčená preto, že sme si dovolili mať nejaké výhrady voči Istanbulskému dohovoru. A práve preto teda opakujem, prosím vás pekne, téma a Istanbulský dohovor je tak kontroverzný dokument, asi Slovensko ešte takúto medzinárodnú zmluvu, asi nikdy v živote na stole nemalo ani tento parlament.
A ešte, čo ma veľmi mrzí, je, s čím prichádza všetkým vláda. Vy ste teda teraz len ten, ktorý pre..., nie, že predkladali ste, ale nemôžem sa na vás obrátiť s nejakými otázkami. Samý zmätok. Súhlas, nesúhlas, vyslovenie súhlasu, nevyslovenie súhlasu, vyslovenie nesúhlasu. O čom my budeme vlastne hlasovať? Ja by som prosila pána spravodajcu, aby potom skutočne pred hlasovaním, alebo ešte teda v rozprave a pred hlasovaním jasne povedal, o čom bude toto plénum hlasovať, lebo prepáčte mi, som na pochybách, či vláda naozaj chce vysloviť nesúhlas Istanbulskému dohovoru.
Vyzývam preto, ja som povedala, že my budeme štyria hlasovať proti prijatiu, a vyzývam preto zvlášť vládnych poslancov, aby hlasovali proti prijatiu Istanbulského dohovoru. Zatiaľ to z tých rôznych dokumentov, ktoré tu máme, nevyplýva mini..., alebo môže prísť pri hlasovaní ku zmätku. Takže prosím pána spravodajcu, aby nás potom ešte v rozprave jasne o tom informoval.
Končím so slovami, prosím vás pekne, je najvyšší čas, aby sme sa prestali zaoberať Istanbulským dohovorom, aby sme ho odmietli, mali na to osem rokov času, aby nám vysvetlili, že je to vynikajúca medzinárodná zmluva, nepodarilo sa im to, pretože to tak nie je, nemá len odborný charakter, má aj ideologický charakter, politický charakter a takto sa zmluvy na odstraňovanie násilia na ženách a, a všetkých v rodinách nerobia.
Končím tým, že budem rada, keď sa nastávajúca vláda, nová vláda, verím, že bude nová vláda, veľmi významne od samého začiatku začne zaoberať odstraňovaním násilia v rodinách, zvlášť na tých najzraniteľnejších a to sú deti, ženy a naši starí a chorí a zdravotne znevýhodnení.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis