Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Áno, my sme sa včera na zasadnutí výboru pre ľudské práva dohodli na zmene, zvlášť; alebo takto by som povedala, že sme každý jeden bod odboru legislatívy a aproximácie práva prešli na včerajšom zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Áno, bolo tam skutočne dosť problémov, ktoré sa zdali, že budú teda aj v aplikačnej praxi a, teraz sa zameriam iba na náš výbor, že budú nejaké problematické. Zvlášť bol veľmi pre nás, pre členov výboru, problematický bod 4 tohto stanoviska odboru legislatívy, v ktorom vlastne v zmysle navrhovaného znenia sa ukladalo vláde Slovenskej republiky, Národnej rade a orgánom verejnej správy v rozsahu ich pôsobnosti povinnosť zaslať stredisku svoje vyjadrenia k nezávislému stanovisku a odporúčaniu alebo podnetu v lehote do 30 dní od jeho doručenia. Odbor poukazoval na Ústavu Slovenskej republiky. O tom sme aj diskutovali a dospeli sme k záveru, že bude prednesený pozmeňujúci návrh.
Toľko. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, z poverenia gestorského výboru uvádzam spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva (tlač 1264).
Uvedený návrh zákona bol uznesením Národnej rady pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Oba určené výbory návrh zákona prerokovali a odporúčali Národnej rade návrh schváliť s pripomienkami.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z uznesení výborov, sú uvedené v IV. časti spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o všetkých desiatich návrhoch hlasovať spoločne a odporúča ich schváliť. Zároveň odporúča zákon ako celok schváliť v znení pripomienok uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 121 z 26. marca 2019.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim.

Ja verím, pán Paška, že tu bolo to toľkokrát povedané, že určite sa nikto nepomýli a vie presne, o čom hovorila som alebo o čom som chcela pripomenúť, takže som stopercente istá, že si rozumieme.
Pani Smolíková, kolegyňa Smolíková, veľmi rada vám, ti poviem o tej, o tej obc,i kde sa rodičia sťažujú, aký je tam problém s tou podporou domáceho vzdelávania, takže rada sa s tebou o tom porozprávam.
Čo sa týka detí zo znevýhodneného prostredia a ich predprimárne vzdelávanie, no, to je viac-menej návrh iných kolegov z vládnej koalície vašich, ale nie práve Slovenskej národnej strany, ktorá nominovala pani ministerku.
Takže ďakujem všetkým.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, vážená pani ministerka, odvolávame tu pani ministerku Martinu Lubyovú, všetko tu už bolo povedané, za obrovské škandály, za nevyriešené kauzy dotácií na výskum a vývoj, za škandál s rozdeľovaním dotácií, za prepadnutie viac ako 100 mil. eur aj pre prenesenie plnenia pochybných zmlúv na štátny rozpočet. Ide o nezmyselné rozhadzovanie eurofondov na vedu a výskum, a pritom slovenská ekonomika trpí tým, práve tým, že slovenské firmy majú slabú podporu investícií do výskumu inovácií, vývoja nových výrobkov, testovania a podobne.
A výsledkom je čo? Zaostávanie našej ekonomiky voči zahraničnej konkurencii, slabá tvorba sofistikovaných pracovných miest, sústredenie na manuálne pracovné výkony, menej náročné výrobky, s tým spojené nižšie platy a ohrozenie pracovných miest v prípade krízy.
Ja by som ale chcela vystúpiť aj s takými menšími drobnosťami, takými drobnými vecami, ktoré sa mi nepáčia, nepáčia sa mi ako rodičovi, nepáčia sa mi ako predsedníčke ľudskoprávneho výboru, nepáčia sa mi, a tieto podnety mi dali rodičia. A to, že ministerstvo pod vedením pani ministerky Lubyovej nepodporuje moderné vzdelávanie a školy, ktoré skúšajú alternatívne formy vzdelávania, a kritikov, ktorí kritizujú túto biednu úroveň školstva, na tých sa pomstí, na týchto riaditeľov škôl znížením financovania, častými návštevami inšpekcie, pokutami a pod.
Napriek tomu, že napr. škola v obci na strednom Slovensku, ktorá podporuje domáce vzdelávanie a má trikrát viac žiakov, ako mala pred rokom a pred dvomi, dostáva znížený rozpočet oproti iným školám napriek tomu, že jej počet žiakov stúpa.
Vadí vám, pani ministerka, domáce vzdelávanie? to sa vás pýtajú rodičia. Takto si nepredstavovali ministerstvo pod vaším vedením.
No a nedá mi nespomenúť aj ako slabo pod vaším vedením ministerstvo podporuje inklúziu žiakov so špeciálnymi potrebami, hoci ich počet prudko rastie. A to vieme. Ministerstvo stále schvaľuje úboho málo z asistentov a vytláča týchto žiakov buď do osobitných škôl na jednej strane, alebo do súkromných škôl, či domáceho vzdelávania. A to isté platí pre rómske deti, ktoré zvyčajne končia v osobitnej škole. Takže aj na toto si treba pozrieť, že nič sa nezmenilo alebo úboho málo pod vedením pani ministerky Lubyovej práve pri týchto deťoch a ich vzdelávaní.
No a nedá mi nepovedať o tom, že pani ministerka obhajovaním neetického konania predsedu Národnej rady Andreja Danka v jeho kauze rigoróznej práce degradovala hodnotu vzdelávania. Študenti, akademická obec a my všetci sme očakávali od vedkyne, ministerky školstva, niečo úplne iné. Ja chápem, pani ministerka, že chcete, musíte byť lojálna voči predsedovi Slovenskej národnej strany, ale neviem pochopiť, že lojálnosť je viac ako vaša akademická česť. Kde je hranica vašej akademickej cti, aby ste povedali, že plagiát je plagiátom a že je neprípustné toto plagiátorstvo aj v prípade predsedu Národnej rady, ktorý vás nominoval do tejto funkcie? Demoralizujete tým akademickú obec. Mladí ľudia mi hovoria, že odídu z tejto krajiny, keď ministerka školstva obraňuje takéto nemorálne konanie. A tí, ktorí sú tu, chcú odísť.
Príklad posledný, doktorandka mi hovorí, dva roky robím rigoróznu prácu, no načo mi je ten titul, keď ministerka školstva dokáže obhájiť titul predsedu Národnej rady, ktorý je plagiátorom. Dva roky som ju robila, zobuďte ma v noci v ktorúkoľvek hodinu a poviem vám, nielen aká, aký mala názov, ale poviem vám všetko a budem šťastná, keď si ju ktokoľvek vypýta v knižnici, a budem šťastná, keď z nej bude čerpať, a budem sa s ňou chváliť a budem rada, keď sa o ňu budú ľudia zaujímať, nie, aby som ju schovávala a rozmýšľala, že aby sa do nej nikto nepozrel. Toto hovoria mladí ľudia, ktorí hovoria o tom, že nič sa tu nemení, a preto radšej odídu do zahraničia. Hovorili ste, pani ministerka, že v priemere sú ministri školstva na svojom poste 14 mesiacov a vy ste tam už 18. No a to som vám práve chcela povedať, že s akou obrovskou nádejou sa k vám tak nejak utiekali, alebo vzhliadali všetci učitelia, žiaci, študenti, akademici, vedci, váš životopis bol, to bolo niečo skvelé. Ja sama som sa tešila, keď som videla, že odkiaľ prichádzate. A mali vo vás obrovské očakávania a vy ste obrovskú energiu venovali skôr nezmyselnému rozhadzovaniu eurofondov na vedu a výskum. Veľmi som sklamaná a odkazujem vám, že sú veľmi sklamaní ľudia v našej krajine, zvlášť mladí.
Takže na základe všetkých tých uvedených skutočností, ktoré tu boli povedané predkladateľkou, predkladateľmi, ale aj všetkými poslancami a poslankyňami, ktoré sa zapojili do rozpravy, je isté, že v záujme fungujúceho školstva a ako-takej budúcnosti našich detí, našich študentov, našich mladých ľudí je pôsobenie pani ministerke Martiny Lubyovej na poste ministerstva neprijateľné.
Ďakujem vám.

Ďakujem za slovo. Toľko vaty, toľko veľa slov, ale v podstate som nepočula od vás, pani ministerka, že by ste sa obhájili proti týmto vážnym, naozaj veľmi vážnym presne pomenovaným škandálom, ktoré sú v dôvodovej správe. Ale ja sa chcem pristaviť pri, tiež pri takej síce pri týchto kauzách úplne, že ako keby slabej nejakej informácie alebo nejakej veci. Ale vy ste nám spomínali aj asistentov, ako veľmi ministerstvo všetko podporuje a podobne.
Ja by som chcela vám povedať, že ministerstvo úplne úboho podporuje inklúziu žiakov so špeciálnymi potrebami. Takisto rómske deti, ktoré končia v osobitnej škole, taktiež veľmi málo asistentov pre týchto detí.
No a kritikov, ktorí kritizujú biednu úroveň školstva, tam sa mstíte riaditeľom z ministerstva tým, že im znižujete financovania, častými návštevami inšpekcie, pokutami a podobne. Takže, pani ministerka, omyl aj v týchto jednoduchých každodenných aktivitách a iniciatívach školstva, ministerstva školstva - veľmi, veľmi úbohé a veľmi slabé. Naozaj by ste mali myslieť na budúcnosť aj celého nášho národa, mladých ľudí, detí, ale aj svoju.
Ďakujem pekne.

Ďakujem týmto kolegovi Hegerovi, ale aj všetkým mojim kolegom poslancom a poslankyniam hnutiu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, kde som našla totálnu podporu pre koncept rodinnej politiky, s ktorým som prišla hneď, ako som vstúpila do tohto parlamentu. Všetci sa s tým stotožnili a naozaj tá séria prorodinných návrhov zákonov je už dnes v takom veľkom množstve a v takom veľkom počte a máme aj výsledky akurát v tom teda, že sa s nimi inšpirovala aj vládna koalícia, čomu sa v podstate tešíme. Ide nám o vec a naozaj už niektoré naše návrhy zákonov boli aj prijaté, hoc ako koaličné návrhy. Ale nám ide o ozajstnú podporu rodiny.
Chcela by som povedať, že toto nebolo len niečo, čo sme si vymysleli. My sme prišli ako poslanci zo školstva, zo zdravotníctva, zo sociálnych služieb a vedeli sme, čo rodiny potrebujú. Inšpirovala som sa, inšpirovali sme sa v zahraničí. Ja som osobne bola aj s kolegami v Maďarsku, v Česku aj v Poľsku a rokovali sme s poslancami a pýtali sme sa ich na to, akú rodinnú politiku oni majú. A všetci mali skutočne dvojnásobný daňový bonus oproti našej, nášmu Slovensku.
My sme prišli aj s tým progresom, pretože si myslíme, že rodiny potrebujú pomoc. Mňa sa tí mladí rodičia pýtajú a hovoria mi, že ja mám byť sociálnym prípadom? Ja akože musím byť sociálny prípad, aby mi vôbec nejakým spôsobom sa o mňa zaujímal štát?
A ako som už spomenula, že aktívna rodinná politika, to neznamená zásah do autonómie rodiny, ale jej cieľom je vytvárať také prostriedky, aby sa mladí nebáli vytvoriť rodinu a odstraňovať akúkoľvek bariéru. A tuto som presvedčená, že práve pracujúci rodičia, mladí rodičia, pracujúci rodičia si zaslúžia takéto daňové zvýhodnenie, aby sa mohli dobre postarať o svoje deti, aby mali viac peňazí v peňaženke.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán predsedajúci, poslanci z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, moji kolegovia a kolegyne, sme sa hneď od začiatku nášho vstupu do tohto volebného obdobia do parlamentu, sme sa okamžite začali venovať vypracovaniu koncepcie rodinnej politiky. Už vtedy moja prvá rozprava bola o tom, že programové vyhlásenie vlády hovorí síce a píše veľa o sociálnej politike, o sociálnych opatreniach a riešeniach, ale minimálne a možno vôbec nespomína rodinnú politiku, hoci o rodine teda nejaké opatrenia a návrhy, samozrejme, v sociálnej politike vláda mala. Ale to je kapitálny rozdiel. Viackrát som tu stála a upozorňovala na to, že rodinná politika nie je sociálnou politikou.
Sociálna politika, tam sa zameriavame pozornosť na člena rodiny, jednotlivca, ktorý sa nachádza v núdzi, v nejakej kríze. A je mu treba pomôcť, lebo vlastnými silami, možnosťami, ktoré on má, nie je schopný si pomôcť. Na to tu je štát, aby mu naozaj v takejto krízovej situácii pomohol. To dokonca je aj starostlivosť o deti. To nemusí byť len katastrofálna situácia, čo sa týka choroby alebo nejakej inej tragédie a podobne. Už človek stráda, žena či muž, aj keď sa starajú len o deti. A vtedy treba, teda ak upadnú do sociálnej núdze, aby im štát pomohol.
Ale rodinná politika, to je zameranie, zameranie sa na rodinu ako celok, neopomínajúc rodinu funkčnú. Rodina, ktorej sa v podstate darí, ktorá ale práve príchodom detí stráda. Matka nechodí do práce, musí zostať doma a starať sa o deti, zvyšujú sa obrovsky náklady na všetky tie situácie, ktoré deti prinášajú, keď prídu do rodiny. A tam potom zákonodarca, vláda, štát, dokáže ale zároveň, keď sa zameria na rodinu ako celok, keď zameria ten pohľad na rodinu ako celok, využiť rodinu, ktorá si je aj schopná sama pomôcť. V žiadnom prípade neexistuje, aby štát zasahoval do rodiny kedykoľvek, keď jej, jednoducho rodina je autonómna, je to prvok, do ktorej štát v podstate nemôže zasahovať, ale ak sa nachádza v nejakej fáze, kedy nie je schopná si sama pomôcť alebo je v nejakej situácii, môže štát pripraviť také opatrenia – ba musí, aby sa jej pomohlo.
A to ešte chcem povedať, že rodina si vie, samozrejme, pomôcť aj sama, kedy sa vie postarať o svojich starých a chorých členov rodiny, zároveň o deti a podobne. Takže tam sa dá nájsť aj taký samopomáhajúci systém, ktorý nakoniec, keď štát podporuje, keď štát podporí, tak nakoniec ešte aj štát vyjde úplne v najnižších tých finančných prostriedkoch, ktoré musí tejto rodine dať.
Takže my sme tu medzi rôzne rodinné opatrenia priniesli rôzne návrhy zmeny zákonov. A jedným z nich bol aj daňový bonus, zvýšenie daňového bonusu. Náš návrh ale pozostával nielen v dvojnásobnom zvýšení daňového bonusu pre pracujúcich rodičov, ktorým sa vlastne tým pádom oddeľujeme od tej sociálnej politiky pre pracujúcich rodičov, ale náš návrh bol aj v progrese, teda v rastúcom daňovom bonuse pri každom ďalšom dieťati. Náš koncept rodinnej politiky sa totiž opiera na aktuálnu strašnú, tragickú situáciu, demografickú situáciu v našom štáte a na obrovské starnutie, rýchle starnutie našich ľudí. S tým sme sa mali zapodievať už veľmi, veľmi dávno, už teraz vlastne tieto problémy chytáme len za chvost a to je priam trestuhodné.
Preto sme aj privítali novelu zákona, ktorú sme schválili v minulom roku, z dielne vládnej strany MOST – HÍD, ktorá schválila dvojnásobný daňový bonus od 1. apríla 2019, ale iba pre deti do šesť rokov. A nám sa toto zdá ako neprijateľné, rozdeľovať deti podľa veku. Každé dieťa v každom veku má iné finančné nároky, ktoré teda rodinný rozpočet zaťažujú, a sme presvedčení, že práve, práve vekom sa tieto náklady na deti zvyšujú. A preto v našom návrhu zákona chceme ponechať, tak ako bolo v minulosti, aby daňový bonus bol vyplácaný, a teda aby bola takto rodina zvýhodnená, rodina so všetkými deťmi, tak s maloletými deťmi alebo vyživovanými deťmi, tak ako to náš zákon vždycky popisoval.
Týmto zákonom teda navrhujeme, aby daňový bonus bol navýšený na dvojnásobok výšky bez ohľadu na vek dieťaťa, a to znamená, že z dnešných 22,17 eura na sumu 44 eur bez ohľadu na vek dieťaťa. Ročne to je v sume na každé dieťa, na každé vyživované a nezaopatrené dieťa vo výške skoro 533 eur.
Ja si ešte dovolím, naozaj skončím do hlasovania, ešte podotknúť, že nič nové sme nevymysleli v tomto pléne, ani to, že sme, že bol teda nejak trochu schválený zákon pre deti do šesť rokov, nie je to nič nové, nevymysleli sme žiadnu teplú vodu, v iných krajinách V4, ale aj v iných členských krajinách majú dávno navýšený daňový bonus, že v podstate ešte aj týmto dvojnásobným sa im ani len nepriblížime.
V Českej republike majú na prvé dieťa ročný daňový bonus, daňové zvýhodnenie vo výške 590 eur ročne. A zároveň v Českej republike majú aj progresívny, rastúci daňový bonus na druhé dieťa a na tretie dieťa. Oni si to môžu dovoliť? A my si to nemôžeme dovoliť? Skrachovali? A to isté v Poľsku a v Maďarsku? Celá V4, krajiny susedné, Poľsko, Maďarsko aj Česká republika si môžu dovoliť dvojnásobný daňový bonus, daňové zvýhodnenie pre rodiny pre všetky deti vyživované a nezaopatrené? Ba dokonca môžu navýšiť tento daňový bonus na druhé dieťa, na tretie dieťa, na štvrté dieťa a my nie?
Toto je možno tá otázka, ktorú kladiem vám, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby ste pri hlasovaní naozaj dbali aj na to, že nech sa Slovenská republika s podporou rodín aspoň priblíži krajinám, susedným krajinám, krajinám V4, aby sme takto podporovali pracujúcich rodičov a rodiny s deťmi.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem za slovo. Nakoľko tu padli v pléne viaceré otázky, napríklad od kolegyni Zimenovej, chcela by som na ne ešte trošku tak detailnejšie odpovedať, hoci kolegyňa Gaborčáková jasne povedala, že s podporou vás, pani kolegyne poslankyne a poslanci, ak sa tento návrh zákona dostane do druhého čítania, sme, samozrejme, ochotní diskutovať s každým o tom, ako by sme ho ešte vyprecizovali.
Chcela by som vám, pani kolegyňa Zimenová, poukázať na európsky školský prieskum o alkohole a iných drogách, európsky školský prieskum z roku 2015, kde práve v jednej z tabuliek je presne predstavený druh nápoja, s ktorým sa stretávajú chlapci a dievčatá, teda mladí ľudia, žiaci a študenti. Prieskum sa robil v roku 2015 a druh nápoja je tu presne v tabuľke vymenovaný, ako pivo, mušt, alkopops s obsahom alkoholu cirka 5 %, o čom ste hovorili, víno a tiež destilát s obsahom alkoholu 40 % a viac. Tieto, tieto, tento prieskum je veľmi, veľmi precízny a spracovaný tak, ako samotní autori hovoria, že presne chceli porovnať práve jednotlivé druhy nápojov a chceli sa vyhnúť akémukoľvek typu skreslenia, akého sa dopúšťajú oficiálne štatistiky. Autori tu totiž hovoria, že oficiálna štatistika daný problém obchádza pragmaticky a to tak, že uvedie aj spotrebu podľa obyvateľstva nad 15 rokov, čo napokon tiež nie je celkom presné, lebo ako z ich dát, citujem ich práve z tohto prieskumu, vieme, že pijú aj tínedžeri a mladšie deti, hoci by podľa príslušných zákonov piť vôbec nemali. A to tu tiež bolo spomenuté, že ako to, že tie malé deti pijú.
Takže podľa tejto tabuľky, v ktorej opisujú odhad priemerného množstva alkoholu pri poslednom pití v prepočte na gramy, tak tie, tie čísla sú v podstate, pri destiláte s obsahom alkoholu 40 % a viac majú stúpajúci charakter, teda stúpajúci trend. Ale hneď s jedným, v jednej vete chcem povedať, že áno, mnohí nás upozorňovali, lebo sme sa stretli pri príprave zákona, či už aj výrobcovia a distribútori, ale aj, teda aj rodičia a abstinujúci alkoholici, s tými všetkými skupinami sme sa stretli, nás upozorňovali, že má mierne klesajúci trend spotreba alkoholu, ale musím povedať, že veľmi mierne klesajúci trend, veľmi mierne, pretože práve z tohto prieskumu, ktorý je veľmi seriózny a veľmi, veľmi presný a podrobný, vyplýva, že malé deti a mladí ľudia priemerne, priemerné množstvo alkoholu, ktoré vypili pri poslednom pití, je ten stúpajúci trend v roku 2015 v porovnaní s rokom 2011 o 0,6 gramu. Iba, klesajúci, prepáčte, som sa pomýlila, klesajúci trend 0,6 gramu. Ale ja som si tu vypichla, že v podstate je to veľmi zavádzajúca informácia, ten mierne klesajúci trend, pretože keď som si pozrela, tak v porovnaní, rok 2015 v porovnaní s rokom 2007, teda osemročné porovnanie, je ten trend nenormálne stúpajúci. V roku 2007 bol, bol odhad priemerného množstva alkoholu pri dievčatách a chlapcoch spolu 30,4 gramu a v roku 2015 o 11 gramov viac. Za osem rokov!
Takže áno, viete, ako sa čítajú tie štatistiky, keď chceme mať mierne klesajúci trend, tak povieme a porovnáme si teda s rokom 2011, ale zabúdame povedať, že za osem rokov nám stúpol tento trend v pití a množstvo alkoholu, ktoré deti a mladí ľudia vypijú. A práve to som aj v mojej rozprave na to veľmi upozorňovala, že práve reklama v televízii – a to tiež vyplýva z rôznych prieskumov – má vplyv na množstvo vypitého alkoholu. Ona priamo úmerne vplýva na to, koľko pohárikov vypijeme, na množstvo vypitého alkoholu.
Možno, hoci to tu; ale zaznelo to v podstate pri tých punčových rezoch alebo pri niečom takom, ja by som chcela poukázať na to, že niektorí, niektorí ľudia nám hovoria, že tak je to u nás obrovská tradícia, pije každý, pije sa všade. To by sme museli riešiť potom reguláciu aj s cukrom a v rôznych potravinách na nezdravé, nezdravé výrobky, ktoré ničia zdravie našich detí. Ale to nie je nič nereálne. Skutočne, nezdravá strava u detí sa rieši v mnohých krajinách a sú tam seriózne diskusie o tom, aby bol zákaz takýchto reklám na potraviny s vysokým obsahom tuku alebo cukru v médiách, zacielených na deti do 15 rokov. Takže tie diskusie sa vedú, ale aj o nadmernom zadlžovaní. Napríklad seriózne sa diskutuje na návrh zákazu reklám na spotrebné úvery. Napríklad firma Google sa reklám na krátkodobé pôžičky zriekla dobrovoľne. Takže tá téma, téma sa, tému reklamu na alkohol a jej obmedzenie alebo zákaz práve tu prezentujeme ako, vyťahujeme ako tému, aby sme, aby sme o tom debatovali, diskutovali, pretože nie sme naivní, ako som povedala, nie je to všeliek a ruka v ruka musia s tým ísť prevenčné programy a iné mechanizmy, ktoré sú k tomu potrebné.
Bolo tu spomenuté aj, že každé šieste predčasné úmrtie Slovákov, a teda zvlášť mužov, má na svedomí alkohol. Ja by som chcela pripomenúť, vážené pani poslankyne a páni poslanci, že obrovské náklady na zdravie ľudí, Slovákov a Sloveniek kvôli fajčeniu, tie nedozierne následky na zdraví našich občanov v podstate vyústilo, veď my máme, my vlastne nemáme, my máme zakázanú reklamu na tabakové výrobky, keď si, keď si toto zoberiete. Takže len treba dobre prepočítať úplne všetky náklady z nehôd, z predčasných úmrtí, z liečby zo závislosti na alkohole, ale aj všetky tie sociálne dopady, ktoré sa dajú prepočítať na financie, dajú sa prepočítať na financie, rozpady rodín a obrovské náklady štátu. Takže ak to dokážeme pri tabakových výrobkoch mať takto, v podstate je to obmedzené, ale v podstate je to zákaz reklamy na tabakové výrobky v našej legislatíve, tak som presvedčená, že môžeme vypočuť aj, aj hlasy Svetovej zdravotníckej organizácie, ale aj konečne naplniť opatrenia a návrhy národného, ako by som, Národného akčného plánu pre problémy s alkoholom na roky 2013 až 2020. To je náš národný dokument, v ktorom sa jednoznačne hovorí o tom, že regulácia reklamy na alkoholické nápoje je jedným z najúčinnejších nástrojov na znižovanie experimentácie s alkoholom a pravidelné užívanie u detí a mládeže. A my týmto návrhom sme práve, práve chceme upriamovať vašu pozornosť na tých najzraniteľnejších, a to sú teda mládež, deti, adolescenti, ale aj abstinujúci alkoholici.
Veľmi pekne vás žiadam o podporu tohto návrhu zákona do druhého čítania, aby ste ho posunuli, kde sme ochotní, samozrejme, veľmi radi budeme debatovať, ako ďalej by sme tento návrh zákona vyprecizovali. Ďakujem vám za všetkých rodičov a za všetkých abstinujúcich alkoholikov, ktorí nás k tomuto zákonu inšpirovali.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Hegerovi, že spomenul aj takú tú frustráciu našich ľudí na Slovensku z dôvodu toho, že sa nedostatočne, vláda robí rodinnú politiku, že sú ľudia frustrovaní z celého toho, z celej tej atmosféry v krajine, že sú ľudia frustrovaní, že robia veľa za minimálnu mzdu, tvrdo za minimálnu mzdu, toto všetko prispieva naozaj k množstvu, vypitému množstvu alkoholu u ľudí, ktorí sú takto, takto frustrovaní z celkovej situácie.
A tiež by som sa chcela pozastaviť aj pri tom, že si spomenul etický kódex, ktorým sa riadia výrobcovia aj distribútori alkoholu. Je pravdou, že dá sa ním inšpirovať, len by bolo dobré, aby bol naozaj premietnutý aj do zákona, lebo zákonom sa musia; zákon musia dodržiavať všetci, ale etický kódex rady pre reklamu je v podstate nepostačujúci práve preto, že je platný iba pre členov tejto rady, a teda ostatní ho vôbec nemusia akceptovať ani tieto odporúčania. Práve tá inšpirácia aj do nášho; zmenu zákona o reklame; prišla práve aj z tohto etického kódexu, ktorý má veľmi dobré opatrenia, len je potrebné, aby boli tieto ich opatrenia premietnuté do zákona, ktorý je vymožiteľný.

Vážené kolegyne a kolegovia, rodičia detí, maloletých detí, nás vyzývajú ako poslancov, aby sme, aby sme urobili niečo s reklamou v televízii, s reklamou v parkoch, s reklamou na autobusových zastávkach, s reklamou na alkohol. Taktiež nám o tom hovoria aj abstinujúci alkoholici, ale aj lekári a zvlášť tí, ktorí práve zraniteľnú skupinu maloletých detí prijímajú na urgentoch v noci, kedy skutočne nieže majú vypité, ale tieto maloleté deti sú spité do nemoty.
Chcela som vám, určite si pamätáte na množstvo reklám na autobusových zastávkách, kde sa napríklad naposledy riešila farba pleti protagonistky reklamy na alkohol, ale už málokto hovoril o tom, že je to v podstate reklama na, že je to reklama na alkohol. Problém ani nebol tak v tom, že o čo týmto predkladateľom reklamy šlo, ale problém bol, že ona bola úplne všade. Táto reklama bola na každom kroku a po celom meste.
A ešte určite si aj pamätáte na reklamu výrobcu alkoholu, ktorého cieľom bolo výslovne pobúriť verejnosť, čo sa aj podarilo, ako od Tatier až k Dunaju pijú všetky deti, zvlášť deti. No a hlavne ale, čo sa mu podarilo, bolo, že zvýšil svoj predaj z produktu o 50 percent.
Je pravdou a priznávam to tu, že badať trend poklesu spotreby alkoholu. Ale to nič neznamená, pretože nám nemôže záležať na celkovej spotrebe, ale nám záležať musí aj na súvise reklamy s pitím práve u týchto zraniteľných skupín, a to adolescentov, ktorí začínali s pitím a častejšie sa opíjajú, ak skoro začínajú s pitím, a vystavovanie neželaných reklám je problematické aj pre abstinujúcich alkoholikov.
Alkohol je u nás droga číslo jeden a bagatelizujeme, veľmi, veľmi bagatelizujeme túto drogu, pretože ju podporuje aj naša kultúrna tradícia. Pod vplyvom alkoholu je neustále páchaných najväčší počet priestupkov a trestných činov v porovnaní s inými psychoaktívnymi látkami, a to či dopravných nehôd, ale aj násilnej trestnej činnosti. Alkohol spôsobuje nárast domáceho násilia; tomu som svedkom, keďže som 20 rokov robila s rodinami v núdzi; rozpady rodín a nárast násilia v rodinách.
Pár faktov by som vám rada predniesla. Každé šieste predčasné úmrtie Slovákov má na svedomí alkohol. Pod vyše 5 000 obetí na životoch sa v rámci tejto štatistiky podpísal alkohol za volantom a alkohol je vlastne najrozšírenejšou drogou aj medzi deťmi a mládežou. Určite k tomuto budú mať čo povedať aj naši, moji kolegovia, ktorí sa venujú školstvu či mládeži. Preto, keďže medzi systémové riešenia tohto celospoločenského problému patrí aj legislatívne obmedzenie reklamy alkoholických nápojov, navrhujeme tieto zmeny v zákone o reklame:
Zakázať reklamu na alkohol umiestňovať v blízkosti budov, v ktorých sa zdržujú deti. Teda pri školách, školských zariadeniach, ubytovniach mládeže, ale aj pri zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Keďže rizikovou skupinou z hľadiska negatívneho vplyvu reklamy na alkohol sú ľudia, ktorí sa liečia zo závislosti, tak zakazujeme tiež umiestňovať reklamu na alkohol v blízkosti zariadení na liečbu týchto závislostí.
Za nevhodné považujeme, a rizikové, považujeme umiestňovať túto reklamu aj v blízkosti zariadení sociálnych služieb a zdravotníckych zariadení. Túto reklamu na alkohol nebude možné umiestňovať bližšie ako 200 metrov od týchto budov a inštitúcií.
No a tiež podľa nášho návrhu nebude sa môcť umiestňovať reklama na alkohol ani v parkoch, v prostriedkoch verejnej osobnej dopravy a s tým súvisiacich zastávkach a staniciach.
Taktiež v zákone o vysielaní a retransmisii zavádzame zmenu. Zakazuje sa reklama a telenákup vo vysielaní na všetky alkoholické nápoje s výnimkou piva a vína, reklama a telenákup na pivo alebo víno sa však smie vysielať len v čase od 20. hodiny do 6. hodiny ráno.
Sme si vedomí, nie sme naivní, vieme, že zákaz či obmedzenie nie je všeliek, ruka v ruke musia s týmto ísť aj prevenčné projekty a iné mechanizmy, ide však o jeden dôležitý fakt. Všetky dokumenty považujú obmedzenie reklamy na alkohol za veľmi dôležité. Takéto riešenie odporúča Svetová zdravotnícka organizácia, takéto opatrenie – zákaz reklamy alkoholických výrobkov a obmedzenie ľahkého prístupu k nim – obmedzuje alebo hovorí o tom aj náš Národný akčný plán pre problémy s alkoholom na roky 2013 – 2020, kedy reguláciu reklamy na alkoholické nápoje národný akčný plán uvádza, že predstavuje táto regulácia jeden z najúčinnejších nástrojov na znižovanie experimentácie s alkoholom a pravidelné užívanie u detí a mládeže. Takže my máme národný dokument, ktorý presne o regulácii reklamy na alkoholické nápoje hovorí a píše. Mali by sme sa snažiť práve takéto teda návrhy opatrení, ktoré vychádzajú z národných akčných plánov, preniesť do legislatívy.
Chcela by som povedať, že krajiny na sever, východ, juh či západ už majú skúsenosti s tým, že obmedzili reklamu, a ja by som vám ich chcela aj vymenovať: Poľsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Írsko, Maďarsko, Fínsko, Švédsko, Nórsko, Bulharsko, Lotyšsko, Litva a ďalšie. My máme spolu s Českou republikou jednu z najvoľnejších legislatív, čo sa týka reklamy na alkohol, a už aj v Českej republike, u našich susedov, táto diskusia je v snemovni.
Televízne reklamy na alkohol majú, ako som už povedala, vplyv na množstvo alkoholu, ktoré mladí ľudia vypijú. Takže nám musí záležať nielen na spotrebe, či má klesajúci trend, či zvyšujúci, ale aj na tom, ako narábajú deti potom s alkoholom, keď vidia reklamu.
Taktiež by som chcela spomenúť aj európsky školský prieskum o alkohole a iných drogách, ktorý nám taktiež dokladuje, že na Slovensku sa s alkoholom stretávajú už 11-ročné deti, čo je najnižší vek spomedzi všetkých európskych krajín.
No a aby som vás naozaj oslovila naším návrhom, aby ste si ho osvojili a aby ste zaň aj zahlasovali, tak by som vám ešte veľmi rada chcela prečítať svedectvo tej ďalšej zraniteľnej skupiny okrem maloletých detí, svedectvo abstinujúceho alkoholika, ktorý hovorí, že reklama na alkohol je vrchol drzosti a dúfam, že ju zakážu. Citujem: "Najviac ma vytáča, že je to tolerovaná, dokonca podporovaná droga. A to aj preto, lebo štát má z nej obrovské zisky, a navyše, opitý národ je ľahko manipulovateľný. Ak by vláda zdvihla cenu alkoholu o 100 %, jeho spotreba by klesla, ale vrchol drzosti je robiť televízne reklamy na alkohol. Predstavte si, že narkoman, ktorý abstinuje, v televízii uvidí reklamu na nový, kvalitnejší pervitín a ukážu, ako si ho pichá do žily. Veď sa musí zblázniť! A teraz si predstavte, že sú medzi nami abstinujúci ľudia, ktorí mali problém s alkoholom, vyhrali nad ním, dlhé roky abstinujú a v televízii vidia napríklad reklamu, v ktorej sa hovorí, ,aj muži majú svoje dni´, a štrngnú si tam pohárikmi. Toto vidí abstinujúci človek v televízii niekoľkokrát denne. Pavlovov reflex v takom prípade funguje, aspoň u mňa, tá slina mi vybehne a mám problém to spracovať. Akoby ste pred trubkárom začali oblizovať citrón. Vrcholom drzosti sú vianočné reklamy s osamelým dedkom a pivom. Teraz si predstavte osamelého abstinenta, ktorý je na Vianoce kvôli tomu, čo sa všetko v jeho živote stalo, sám, ako mu v televízii ukážu, že mu pivo pomôže zabudnúť. Recidíva ako vyšitá. Rád by som sa spolu s ďalšími abstinentmi dopracoval k tomu, aby tieto reklamy zakázali."
O to isté nás významne a často žiadali doteraz aj rodičia detí a lekári, ktorí sa stretávajú s totálne opitými deťmi na urgentoch. A tak vás veľmi prosím, aby sme sa priblížili schválením tohto zákona k iným krajinám, krajinám Európskej únie, ktoré zákaz reklamy už majú vo svojej, zákaz reklamy na alkohol už majú vo svojej legislatíve. Pomôžme týmto rodinám. Pomôžme týmto zraniteľným ľuďom, ktorí nás žiadajú o pomoc. Aj toto je nástroj, ktorý náš národ, našich ľudí posunie naozaj možno trošku vpred, aby vyhrali svoj boj nad závislosťami.
Ďakujem pekne.