Videokanál klubu

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Potvrdzujem tú spomienku, bol to naozaj a je to naozaj zákon o nadradenosti developerov nad inými ľuďmi, navyše teda developerov, ktorí si vedia vybaviť väčšinové hlasovanie vo vláde. Uvedomme si, čo vôbec tento zákon o nás hovorí!
Takisto si spomínam na to, že ten plán nakoniec nevyšiel, ale nerobím si celkom tie ilúzie, ktoré kolega. A bol aj problém, že títo developeri plánovali vyčistiť pôdu na tom území, ktorá je kontaminovaná, iba pod pôdorysom nových budov, ale keď si uvedomili, že bratislavská verejnosť a vôbec slovenská verejnosť je už tak scitlivená na ekologické otázky, že ťažko im drahé peniaze za byt a nejakú 30-ročnú hypotéku si zoberie mladý človek, ktorý si bude uvedomovať, že kedykoľvek vyjde pred svoj dom, tak bude dýchať a bude žiť na pôde, ktorá je kontaminovaná a ktorej proste, jej vplyv na zdravie jeho a jeho detí je proste veľkou hádankou a v žiadnom prípade nie prínosom.
Takže toto, myslím, že ich už úplne spätilo, že aj samotní ľudia, keď sa verejne povie, že majú v pláne obísť povinnosť dekontaminovať pôdu, tak ich, tak sa im vyjavilo, že táto gigantická investícia, najväčšia investícia, aká sa v Bratislave chystala, je mimoriadne riziková.
V každom prípade veľmi podporujem zrušenie zákona, ktorý vytvára mimoriadny druh ľudí, developerov, ktorí majú podporu vládnej väčšiny, a nech už je tá vládna väčšina modrá, zelená alebo červenohnedá, v každom prípade je to absurdný, absurdná situácia.

Ďakujem za slovo. Ja by som len upresnil informáciu, ktorú pán Kollár hovoril, že teda tie autobusy, nebudú mať 18-roční, v rukách ten volant, ale 21, hej, z 24 na 21, to je také malé upresnenie.
Možno ešte by som dal do súvisu všetky tieto zmeny so stavom infraštruktúry, napríklad aj pre cyklodopravu v mestách. Keď som sa radil aj s odborníkmi napríklad zo žilinskej univerzity ohľadom tohto zákona, tak bolo povedané, že napríklad v takom Holandsku alebo Dánsku, tam naozaj nie je potrebné sprísňovať nejaké bezpečnostné prvky pre kolobežkárov, cyklistov a ďalšie skupiny v doprave, pretože tam tá infraštruktúra je na vysokej úrovni a v zásade tú samotnú bezpečnosť nesie už ten cyklochodník alebo tie priechody pre chodcov označené, tie semafory pre cyklistov a podobne. U nás sa to veľakrát robí v mestách tak, že sa urobí nejaký pás na frekventovanej komunikácii alebo že sa z chodníka uberie a urobí sa ako keby pás pre cyklistov, ale k tým kolíziám dochádza veľmi často, a preto je na mieste napríklad aj tie kolobežky, ktoré dosahujú, elektrokolobežky, ktoré dosahujú stále väčšie rýchlosti, aby štát pamätal na ochranu týchto ľudí. Takže tam s tými prilbami súhlasím.
Na druhej strane ale to, čo pán kolega vravel, ja tiež podčiarkujem a už som to aj raz povedal, že tie 10-tonové kamióny sa stávajú zbraňou v rukách mladých ľudí a bolo by dobré možno, aby pani ministerka zagarantovala, že akú úroveň budú mať tie vzdelávacie kurzy, o ktorých zrejme bude hovoriť, však sa nebojte, budú tí ľudia dobre zaškolení. Takže o kvalite tých kurzov by sme chceli niečo počuť.
Ďakujem.

Neviem, či pani ministerka predkladá zákon len ako objednávku a lobistka nejakých majiteľov dopravných firiem, ale môžem ako komunálny poslanec potvrdiť, že reálna spoločenská, reálny spoločenský problém existuje. Jednoducho je faktom, že aj napríklad dopravný podnik v Bratislave má trvalý nedostatok vodičov, pretože muži okolo 21, resp. až 24 rokov už si volili dráhu, profesnú dráhu a veľmi už potom len nejakým, po nejakom neúspechu sa obracajú k tejto profesnej dráhe vodiča, profesionálneho vodiča.
Na druhej strane musím súhlasiť so všetkými varovaniami, ktoré vyslovil predošlý rečník. Jednoducho je faktom, že veľké vozidlá sú zbraňou, ktorá je schopná zabiť celé posádky áut, ktoré dodržiavajú cestnú premávku a za nič nemôžu.
Myslím si, že ako ministerka by ste sa mala naozaj postarať o sprísnenie kontroly kvality práce aj bezpečnosti, celkovej životosprávy týchto ľudí. Robia to všade na svete. Aj ľudí, ktorí prechádzajú cez naše územie, lebo ten tranzit je jednoducho obrovský, a bolo by pravdepodobne priskoré siahať k takejto radikálnej zmene. Napriek tomu, čo vám hovorím, že taká spoločenská objednávka alebo taký spoločenský problém je, ale keby dopravný podnik v Bratislave začal platiť 18-, 19-ročných chlapcov v príprave a našiel by pre nich realizáciu alebo im dával stabilizačné byty, ako sa dávali kedysi, tak by mali zamestnancov. Oni len jednoducho nechcú preplácať, tak chcú znížiť vek.

Ďakujem pekne. Pán kolega, hovoril si, že nie je dostatok štatistických dát, na ktorých by si vedel preukázať, že čo, ako vlastne reagujú vodiči nákladných automobilov. Predsa existuje jedna štatistika, ktorá hovorí o dopravných nehodách podľa dĺžky držania vodičského oprávnenia u vinníka. A naozaj zaujímavé je to, že keď vodiči majú od, vodičský preukaz od nula do piatich rokov, tak sú tou najrizikovejšou skupinou, sú najčastejšími vinníkmi, najviac spôsobujú dopravné nehody. Čiže je to až 26 %, zatiaľ čo napríklad u tých, čo vlastnia vodičské oprávnenie v skupine šesť až desať rokov, je to len 17 % a najnižšie percento je u tých, ktorí majú vodičák tridsať až tridsaťpäť rokov. To sú len 2 %, že zavinia nejakú dopravnú nehodu.
Tým chcem poukázať na ten fakt, že naozaj kamión v rukách 18-ročného mladíka sa stáva smrtiacou zbraňou. A toto je naozaj vec, ktorú si dovolím tvrdiť.
Na druhej strane ale u vodičov trolejbusov, ktorí chodia do päťdesiatky, či jako je tam definované, skutočne tuto, na rozdiel od kolegu Grendela, by som súhlasil s ministerstvom, že koná správne, koná zodpovedne ak chce podporiť mestské dopravné podniky. A zároveň ja napríklad si myslím, že je aj správne, že ministerstvo sa snaží vyjsť v ústrety autodopravcom, lebo nie je jednoduché naozaj nájsť tú pracovnú silu. Ale obávam sa, že pri stave infraštruktúry, ktorá je v Slovenskej republike, ktorá vedie cez centrá obcí a miest, sa bude stávať tento kamión plne naložený materiálom, vražednou zbraňou v rukách 18-ročných mladíkov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. S viacerými sprísneniami v tejto novele sa ja osobne stotožňujem. Súhlasím napríklad so sprísnením zákazu používania mobilných telefónov. Súhlasím tak isto aj s povinnými prilbami pre cyklistov do 15 rokov. Ale osobne mám rovnako problém so znižovaním veku pre vodičov nákladných áut a autobusov.
Pri každej jednej novele zákona si treba položiť základnú otázku. Je navrhovaná zmena vo verejnom záujme, alebo v súkromnom záujme? Podľa môjho názoru zníženie veku týchto vodičov je v súkromnom záujme, a to v záujme autodopravcov. Pani ministerka vie, musí to vedieť, že najrizikovejšou skupinou vodičov sú práve mladí vodiči. Zaznieva to na každej väčšej konferencii, kde sa prezentujú štatistiky nehodovosti. A ja si myslím, že neriešime touto novelou podstatu v tejto oblasti.
Čo je tou podstatou? Podstatou podľa mňa je, že klesá počet profesionálnych vodičov. No ale prečo klesá? Pretože sú v zahraničí lepšie zaplatení. A riešením preto nie je znižovanie veku. Riešením je podľa mňa vytvárať také podnikateľské prostredie, aby autodopravcovia mohli lepšie zaplatiť týchto vodičov a potom nebudú odchádzať do zahraničia. Čiže na tom treba popracovať. Vláda nech zlepší podnikateľské prostredie, potom nebudú vodiči odchádzať. V opačnom prípade to dopadne tak, že o desať rokov bude slovenský parlament dávať vodičáky aj päťročným deťom, pretože teraz sa míňajú dvadsaťštyriroční vodiči, potom sa minú osemnásťroční, potom sa minú pätnásťroční, desaťroční a nakoniec budeme dávať vodičáky aj päťročným.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, členovia vlády, mám jednu interpeláciu týkajúcu sa ministra životného prostredia ohľadom zákona o ochrane prírody.
Takže, vážený pán minister, dovoľte, aby som v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci týkajúcej sa kompenzácie obmedzenia bežného hospodárenia na vlastnom nehnuteľnom majetku podľa zákona č. 543/2002 Z. z.
V uvedenom zákone, konkrétne v § 61 ods. 3, sa uvádza, citujem: "Ministerstvo alebo ním poverená organizácia ochrany prírody vyhotoví každoročne v termíne do 30. júna príslušného kalendárneho roku zoznam pozemkov vo vybraných chránených územiach vhodných na zámenu pozemkov, nájom pozemkov, výkup pozemkov a zmluvnú starostlivosť." Koniec citátu.
Pán minister, preto v tejto súvislosti, ako viete, že ja stále hovorím, že socializmus už tu bol, ten vyzdvihoval užívacie právo, ale žijeme v demokracii, a to zase hovorím, že vlastnícke právo je nad užívacím právom, tak interpelujem vás a žiadam odpoveď na tieto otázky:
Po prvé. Aké konkrétne pozemky sa v rokoch 2016 až 2019 nachádzali v zozname pozemkov vo vybraných chránených územiach vhodných na zámenu pozemkov, nájom pozemkov, výkup pozemkov a zmluvnú starostlivosť podľa § 61 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny?
Žiadam o zaslanie zoznamov týchto pozemkov.
Po druhé. Aké konkrétne pozemky boli navrhnuté v iných chránených územiach?
Tiež žiadam o zaslanie týchto zoznamov.
Po tretie. Aká výmera rozdelená podľa druhu pozemkov vo vlastníctve štátu je vlastne k dispozícii vášmu ministerstvu na realizáciu týchto zámen. Pretože dodneska neviem, s akým portfóliom vlastne môžte počítať, s akým badžetom pozemkov, či iba s tými, čo majú Lesy Slovenskej republiky alebo aj s tými, čo má Slovenský pozemkový fond, alebo s obojími? Takže bol by som veľmi rád, kedy ste mi na túto otázku zodpovedali.
Za štvrté. Aká finančná kompenzácia v štruktúre katastrálne územie, počet vlastníkov, výmera pozemku, finančná náhrada bola za roky 2016 až 2019 poskytnutá dotknutým vlastníkom pozemkov?
Po piate. Je možné čerpať tieto finančné kompenzácie aj z eurofondov? Ak áno, koľko sme reálne za toto
volebné obdobie vyčerpali a zrealizovali kompenzácií?
A posledná, šiesta otázka na vás, pán minister. Aká je stratégia ministerstva životného prostredia pri týchto kompenzáciách a čo sa bude prednostne preferovať z týchto možností?
Ďakujem pekne. Táto interpelácia už bola podaná aj do podateľne Národnej rady. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Mihál, ja súhlasím s vami, že takýto systémový prvok by naozaj nemal prichádzať formou poslaneckého návrhu, ale mal by prichádzať formou vládneho návrhu, aby vedel absorbovať práve tú dôležitú diskusiu a aby mohli prispieť do tej diskusie naozaj všetky prvky alebo všetci aktéri, ktorých sa takýto systémový prvok dotkne. A to som zástancom, tým chcem povedať, že som zástancom pri minimálnej mzde, aby to bol teda vzorec, aby to bol systémový prvok, aby sa to naozaj nedalo zneužívať, tak ako sme toho svedkami, alebo boli sme toho svedkami, na politické účely.
A veľmi dobrý postreh aj s tou minimálnou mzdou, čo sa týka štátu, že naozaj štát by mal ísť príkladom v tom, že ak si teda určité pravidlá schváli, tak ich vie ako prvý naplniť, takže toto bol tiež veľmi dobrý postreh.
Čo sa týka samotnej minimálnej mzdy, tak my uvažujeme nad tým, že by sme možno aj do druhého čítania pripravili pozmeňujúci návrh, pretože rozlišujeme ako keby dve také skupiny obyvateľstva. Jedni sú tí, ktorí sú kvalifikovaní, čiže majú povedzme ukončené stredné vzdelanie a potom tí, ktorí nemajú žiadne vzdelanie, alebo len základné vzdelanie. A, samozrejme, myslíme si, že podľa tohto by mala byť prispôsobená ako keby tá úroveň, pretože je pravda, že ľudia bez kvalifikácie sú ťažšie zamestnateľní pri určitých úrovniach mzdy ako tí, ktorí tú kvalifikáciu majú. A myslím si, že toto je aj spravodlivé a zároveň aj motivačné.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, povedal si, že polovica Tím Hattas by sa do mestského zastupiteľstva v Nitre nedostala, keby nemali v zátvorke Tím Hattas, je to možné. Možno by to bola polovica, možno jedna tretina, ale v podstatné podľa mňa z tohto pohľadu je, že vďaka tomu, že to tam bolo, jednoducho výsledok odzrkadľuje nejakú väčšinovú vôľu voličov v meste Nitra.
Skús sa na to pozrieť aj z opačného pohľadu. Ak máš na jednej kandidátke pri voľbách do mestského alebo krajského zastupiteľstva 100 nezávislých kandidátov a nejaký volič nechce voliť takého nezávislého, ktorý je z Tímu Hattas, ale nebude to v tamtej zátvorke, že tí sú z Tímu Hattas a títo sú iní nezávislí, tak podľa čoho sa bude orientovať ten volič? Podľa mňa je normálne, že tak kandidáti z Tímu Hattas sa identifikujú s touto značkou, viete, že toto sme my, toto sú tí iní nezávislí, a volič nech rozhodne. To je podľa mňa fér, na tom proste nieje nič zlé.
Na Slovensku vždy tie pokusy, ako prejsť voličom cez rozum, dopadli zle. Proste Mečiar vymyslel zákon, ako, ako strpčiť alebo znemožniť koalícii pravicovej v roku ’98 spoločnú kandidatúru koaličnú, zvýšil hranicu potrebnú pre úspech koalície, no tak si proste vytvorili spoločnú volebnú stranu.
Proste nemyslím si, že takéto pokusy o to, ako prejsť voličom cez rozum alebo ako im sťažiť to, aby tá väčšinová vôľa voličov sa prejavila, nemyslím si, že to bude v praxi úspešné.