Videokanál klubu

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1280. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 14. januára 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby sa predmetný návrh zákona prerokoval do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Dobrý deň, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1279. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1347 zo 14. januára 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby sa predmetný návrh zákona prerokoval do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Skutočne, pán Dostál, keď Robert Fico v ´98. predložil poslancom požiadavku zmeniť pravidlá na voľbu generálneho prokurátora, tak nepochyboval o tom, že inak to nejde. Jednoducho, áno, zmeniť ich kvôli jednotlivcovi, to sa, to nevyznieva veľmi systémovo, ale stáva sa to. Teraz ide o to, že pravidlá už netreba rešpektovať. Dokonca teda všetci sme videli, že ho veľmi zaskočilo a sklamalo, že v jeho prípade sú pravidlá prekážkou.
Ešte jedna poznámka. V novembri si myslím, že bolo všetkým - a myslím, že aj Robertovi Ficovi - pomerne jasné, tam poukazujem, že zdá sa, že aj v ´98. ešte mu bolo jasné, že pravidlá proste už musia platiť pre každého a že výsady a privilégiá vysokých politikov nielenže neplatia, ale je veľmi nevhodné a neslušné sa ich aj nejak domáhať alebo dovolávať, lebo to poriadne naštve ľudí.
Teraz sa zdá, že určitá časť politickej scény, jak ten čas od novembra plynie, tak toto úplne zabudla. A ten rozdiel chovania pána kolegu Fica medzi rokom 1998 a 2019 to veľmi výrečne ilustruje. Vtedy chcel aspoň zmeniť pravidlá, teraz chce, aby pravidlá pre jeho prípad neplatili, lebo je veľmi známy, je populárny, má najsilnejšiu stranu a tak ďalej atď.
Tento rozpor medzi, medzi atmosférou, v ktorej žije táto časť politickej scény, a slovenskou verejnosťou, najmä mladou, je už tak priepastný, že on je zdrojom toho spoločenského... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No veď v tomto si, pán kolega, rozumieme. Ide o to, s čím tí bývalí politici na Ústavný súd idú, že či tam odchádzajú odísť z politiky, alebo či tam odchádzajú osedlať si a zapriahnuť Ústavný súd do svojej politiky. To je poznámka k tomu, čo ste povedali.
No škoda, že ste nedopovedali, že či by ste volili Mikuláša Dzurindu na Ústavný súd, lebo dobre rozumiete, že tento príklad nebol uvedený človekom, ktorý by nevedel, že Mikuláš Dzurinda nemá 15 rokov právnickej praxe.

Dámy a páni, stojíme pred doslova historickou voľbou a chcel by som niekoľkými vetami presvedčiť aj verejnosť a aj vás, aby ste ju brali s takouto vážnosťou. Historickou je predovšetkým kvôli situácii, ktorá sa vytvorila na Ústavnom súde.
Ústavný súd v našich podmienkach bol celé roky, a tak bol aj založený, postraníčtený a zákonodarci, ktorí vytvorili takýto model voľby ústavných sudcov, predpokladali, že sa nezvrhne na úplne orgán nejakej politickej strany cez dva také mechanizmy:
Za prvé rátali s tým, že sudcovia pri tom 12-ročnom mandáte, vybral sa veľmi dlhý mandát, pocítia lákanie tej slobody svedomia a vedomia a odpútajú sa od politických strán, ktoré ich do funkcií poslali. No spravidla, samozrejme, títo ústavní sudcovia neboli nejakí funkcionári politickej strany, a tak takáto šanca tam, aspoň sme tomu všetci verili, bola a v mnohých prípadoch sa aj potvrdila. Pokiaľ sa na Ústavný súd dostal človek, ktorý mal pevnú odbornú a morálnu integritu, tak napriek tomu, že bol zvolený politickou stranou, a mohol by som tu viaceré také príklady menovať, snažil sa súdiť, tak sa nám zdalo, podľa svojho vedomia a svedomia. V tomto nedokonalom modeli, ktorý tu máme, sme aj tomu boli veľmi radi.
Druhá zábezpeka proti tejto jednofarebnosti Ústavného súdu tkvela v tom, že zákonodarca predpokladal, že po nejakom čase, keď sa na Ústavnom súde uvoľnia miesta, budú dovolené inou skvadrou politikov, a tak sa nebude môcť nikdy vytvoriť úplne jednofarebný Ústavný súd.
Tieto obidva mechanizmy majú byť teraz vlastne, má sa ukázať ich Achillova päta. Ten prvý mechanizmus má byť potretý tým, že nielenže v minulej voľbe presadila táto koalícia priamo predsedkyňu poslaneckého klubu, čiže politika par excellence, ale teraz má byť presadený vlastne predseda strany a najmocnejší politik súčasného Slovenska a má, máme predstierať, že neprichádza k postraníčteneniu Ústavného súdu.
Už v minulosti k nemu prišlo, a to tou súhrou okolností, že v dobe vlády Mikuláša Dzurindu alebo jeho garnitúry Mikuláša Dzurindu neboli obsadené uvoľnené miesta, Dzurindova garnitúra ich vlastne prenechala Ficovej. A tá teraz teda koná, najprv obsadila v minulej voľbe už spomínaných dvoch ústavných sudcov a teraz symbolom toho postraníčtenia sa stáva osoba samotného predsedu strany a nedávneho premiéra Roberta Fica.
Nechcem sa vôbec zaoberať jeho osobou, hoci sa viacerí moji predrečníci sústredili aj na túto tému a isteže nachádzali argumenty. Chcem povedať, že nesúhlasím s takýmto výberom preto, prečo by som rovnako nesúhlasil, keby sa bol na sklonku svojej kariéry na Ústavný súd chcel preniesť povedzme Mikuláš Dzurinda. Politickí lídri takýchto, takýchto garnitúr nedávajú garanciu, že jeden nevytvára červený a druhý modrý Ústavný súd. Najmä v situácii, keď teraz je Ústavný súd naozaj menovaný už dlhodobo, už viac než dekádu iba garnitúrami Roberta Fica.
K historickým momentom tejto voľby prirátavam aj už spomínanú zmenu, ktorá najprv vyzerala bezvýznamne, a to je zmena spôsobu vypočutia alebo prijímania prihlášok, lebo teraz sa k tomu prijímaniu prihlášok na ústavných sudcov pridalo verejné vypočutie. Ako hovorím, mala to byť taká cena útechy, opozícia bojovala za to, aby sa dosiahol, dosiahol stav, kde by opozícia aktívne mohla vstúpiť do výberu, výberu ústavných sudcov, nie iba platonickými diskusiami, tak ako to tu robíme, koalícia nám to nedopriala, resp. núkala 90-ku výmenou za to, že bude vyradený prezident.
Ostala teda cena útechy, a to je verejné vypočutie kandidátov. Treba povedať, že sprvu sa mi to zdalo tiež veľmi málo, pretože ak sme ako opozícia a demokratická verejnosť takisto spolu s nami a takisto aj Benátska komisia upozorňovali, že tvorba Ústavného súdu na Slovensku už je naozaj za hranicou a že hrozí postraníčtenie Ústavného súdu a z toho všetkého má zostať iba verejné vypočutie, tak to mi pripadalo málo. A predsa sa ukazuje, že v momente, keď sa do vecí môže zapojiť verejnosť a priebeh politických procesov majú pod kontrolou aj slobodné médiá, tak tento recept vždy prinesie pozitívny výsledok a aj v tomto prípade len vďaka tomu tu máme pozornosť verejnosti aj médií na túto voľbu, inak by všetko bolo zbehlo podľa mňa oveľa, oveľa rýchlejšie a bolo by to ale oveľa horšie.
Na záver, keďže nám nezostáva, nám poslancom, ktorí sme sa takto prihlásili, už veľa minút, chcem povedať, že historickou je táto voľba ešte z dvoch príčin a tie majú korene v spoločenskej situácii.
Jedna príčina je hrozivá, pretože tu narastá tichá, nedemokratická, tiché a nedemokratické tendencie, ktoré spochybňujú ľudské práva, spochybňujú liberálnodemokratické základy celej republiky a najradšej by sa vydali cestou k nejakej aliberálnej demokracii ruského typu.
Druhá historická okolnosť, ktorá súvisí so spoločenskou situáciou, je, naopak, síce tiež hrozivá, ale oveľa pozitívnejšia. A to je hrozivá nespokojnosť verejnosti s nespravodlivosťou, s odkladaním, že vlastne muselo prísť až k vražde dvoch mladých nevinných ľudí, aby sa zastavili aspoň, oni sa ešte nezastavili, ale aby sa aspoň začalo hovoriť o kolesách mafie, ktorá možno mohla rozdrtiť aj bývalého poslanca Lipšica a ďalších a ďalších, ktorí by bránili spravodlivosť. Z tejto strany spoločenský zápas o to, aby Ústavný súd nebol už stranícky, ale aby dával garanciu nadstraníckeho posudzovania vecí, ktoré mu budú predložené, je veľmi silné a s ním bude určite súvisieť aj nadchádzajúca demonštrácia, ktorú chystajú mladí ľudia.
Pamätajme teda, kolegovia, na celý tento historický príbeh. Ako sa nám stalo, že Ústavný súd máme príliš stranícky, ako sa stalo, že niekto plánuje, aby tomu už dal klinec do rakvy samotný predseda tej strany, ktorá za tento stav zodpovedá v poslednej dekáde, a ako nám verejnosť drží palce a žiada každého jedného z nás, aby tento proces nebol dovŕšený, aby ten klinec do rakvy nebol zatlčený, aby Ústavný súd nebol na 12 rokov zablokovaný jednou politickou garnitúrou, čím by prestal dávať nádej, že spravodlivosť a ústavnosť bude mať nadstraníckeho garanta. Má to byť naozaj olymp práva a tam nemá čo robiť stranícka predpojatosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Bolo veľmi správne, že pán poslanec ocenil vznik toho fenoménu verejného vypočutia, že sa zákon zmenil, hoci pôvodne to mal byť iba orgován, ornament, ktorý mal zakryť to, že sa nám nepodarilo zmeniť zákon, pokiaľ ide o počet poslancov potrebných na zvolenie ústavného sudcu. Pokým totiž ten počet bude iba počet vládnej väčšiny, tak je to len otlačok momentálnej moci.
A bojím sa, že keď tu rozprávame o výborných kandidátoch, ktorí sú v tej necelej štyridsiatke, že rozprávame veľmi naivne, pretože ešte nevidíme výsledok. To, kde prichádzame k tomu názoru, že pod neustálymi debatami okolo Roberta Fica sa nemá cez tento, a my sa na ne sústreďujeme mnohí, nemá sa cez tento parlament premlieť do Ústavného súdu aj veľa ľudí, ktorí by tam vonkoncom nemali byť.
V každom prípade ale aj poslanci, ktorí zabojovali v Ústavnom súde, si zaslúžili vašu zmienku aj fakt, že z toho, čo sa považovalo aj, aj s trojicami tejto zmeny iba za malý ústupok a za formalitu, ktorou zalepia oči verejnosti, sa stal významný prvok, pretože vždy, keď do hry vstúpi verejnosť, tak sa nám znovu pripomenie demokracia. Pripomenú sa nám pôvodné sľuby a pôvodné východiská, pre ktoré vôbec tá-ktorá inštitúcia bola vytvorená. A v tomto prípade sa nám veľmi jasne pripomenulo, že máme hľadať aj eticky, aj odborne schopného kandidáta, pričom to, že jeden z nich nespĺňa práve tie formálne stránky, nikto zrejme nepredpokladal.
Čiže výborne, že ste vyzdvihli význam tejto, tejto komisie a pre budúcnosť bude iste vždy užitočná.

Ďakujem za slovo. Mirko, povedal si, že tento človek nespĺňa ústavné kritériá. Ja si spomínam na vystúpenie doc. Fica, kde apeloval, a teraz citujem: "Poďme sprísniť kritériá na sudcov Ústavného súdu." A sám pritom nesplnil ani základné kritériá.
A súhlasím s tebou, že sa dá vybrať 18 kvalitných kandidátov, z ktorých sa dá vybrať 9 veľmi kvalitných tak, aby Ústavný súd ozaj mohol byť kvalitný.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako členovi ústavnoprávneho výboru zhodnotiť vypočúvanie uchádzačov na schôdzi ústavnoprávneho výboru v historickej Národnej rade, ako sa aj vyjadriť k samotnej voľbe ústavných sudcov.
Je dobré a potešiteľné, že Národná rada zorganizovala dôstojný priebeh vypočúvania kandidátov. Všetci si mohli priamo vypočuť životné skúsenosti z oblasti práva, ako aj to, ako čelia otázkam opozičných členov ústavnoprávneho výboru, ako aj zástupcov prezidentskej kancelárie. Je dobré, že vieme, ktorí uchádzači o post Ústavného súdu boli členmi Komunistickej strany Československa. Dokonca boli aj takí kandidáti, ktorí sa týmto členstvom v tejto zločineckej organizácii doslova chválili. V tej chvíli som musel myslieť na prenasledovaných a zabitých kňazov, rehoľníkov, ale aj bežných ľudí, ktorí kvôli svojej viere a pravde dlhé roky trpeli vo väzniciach či uránových baniach.
Vážení kolegovia, nedovoľme, aby takíto kandidáti sa stali ústavnými sudcami. Ústava v čl. 127 hovorí, že Ústavný súd rozhoduje aj o sťažnostiach fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd. Uvedomme si spoločne, že Ústavný súd je poslednou záchrannou brzdou pre ľudí, keď všeobecné súdy nedokážu garantovať ich základné práva a slobody. Ústavný súd má byť preto olympom súdnictva, kde majú rozhodovať o ľudských osudoch tí najlepší z najlepších, najmorálnejší zo všetkých právnikoch v štáte. A preto je neprípustné, aby sa sudcom Ústavného súdu stali ľudia, ktorých povesť je spojená s krytím korupcie a tunelovania verejných zdrojov počas uplynulého desaťročia. Takisto nemôžeme dovoliť, aby sa garantom ústavnosti stali ľudia, ktorí vyrástli počas éry Štefana Harabina a sú spoluzodpovední za obrovskú nedôveru občanov voči súdom ako takým. Nedovoľme, aby sa sudcami stali kandidáti, ktorí dohadzujú zákazky firmám, o ktorých písal zavraždený novinár Ján Kuciak. A nedovoľme, aby sa sudcami Ústavného súdu dokonca stali ľudia podozriví zo sobášnych podvodov vedomou spoluprácou s ŠtB alebo bývalým politikom, ktorí boli v priamom prenose usvedčení z klamstiev.
Každý z nás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, stojíme pred historickým okamihom, ktorý sa zapíše do dejín Slovenskej republiky. Od našej voľby sa odvíja to, či Slovensko bude spravodlivou krajinou, kde platia zákony a etika pred bezbrehými majetníckymi záujmami skupín napojených na strany vládnej koalície. Korupcia, peniaze, mamona a s nimi spojené presadzovanie našich ľudí na najdôležitejšie pozície v štáte nikdy nevedie k väčšej demokracii, poriadku, úcte k človeku a objektívnemu rozhodovaniu sporov občanov.
A ak sa rozhodnete nie podľa najlepšieho vedomia a svedomia, ale podľa pokynov straníckych predsedov, obávam sa, že zlí ústavní sudcovia a ich nespravodlivé rozhodovanie budú nakoniec viesť k odchodu práve vašich detí či vnúčat zo svojej domoviny.
Ďakujem.

V dlhšom prejave pána Poliačika bolo viac vecí, na ktoré by sa oddalo reagovať, najmä pokiaľ ide o riziká týkajúce sa budúcich sporov, ktoré nastoľuje radikalizácia a niekedy aj extrémizácia týchto čias.
Ale chcem sa dotknúť, a s tým plne súhlasím, ale predsa len by som s jednou drobnou vecou nesúhlasil, naozaj tak v dobrom, a to s jeho nádejou, že Ústavný súd bude odkladišťom pre momentálne najsilnejšou politika, ktorý nám vládne na Slovensku už cirka 13 rokov. Tak takúto ilúziu, pán kolega, môžte pokojne odložiť, lebo aj v tomto prípade platí to, čo pán bývalý premiér otvorenie povedal, že nikam neodchádza. Vari si nemyslíte, že tento, že on je vo veku a v situácii, kedy toto je exit, ako ste to nazvali, z politiky. To je iba vaše zdanie. A myslím, že keď sa nad tým zamyslíte, tak si to aj sami uvedomíte, že ak by tam išiel oddychovať a penzionovať, to by sa takto nebojovalo, takých možností na pokojný život on má oveľa, oveľa viac. Jeho stúpenci ho tam posielajú bojovať a nie relaxovať. Nie je to exit. Nikam Robert Fico nechce odísť. Je to politika, ide tam obhajovať svoju politiku.

Ďakujem kolegom, ďakujem kolegom za pripomienky.
K pánovi Tomášovi toľko, že v čase, keď ste hovorili o tomto návrhu, tak nebola známa konkrétna podoba. Konkrétnu podobu ste predložili tesne, tesne, to bol pozmeňujúci návrh, ktorý prišiel vlastne počas rokovania, kedy vyšli najavo podrobnosti, akým spôsobom chcete voliť ústavných sudcov, ktoré boli absolútne neprijateľné. Ako sme to už hovorili, tá debata bola veľmi dlhá, ktorú sme tu mali, že je neprijateľné, aby si, prezidentovi bolo ponúkané dvojičky a z nich si následne musel vyberať.
Čiže to je k tomu, že Igor Matovič v tomto zmenil stanovisko. Áno, pretože to, čo ste ponúkli, bolo úplne neprijateľné a bolo to na poslednú chvíľu.
Čo sa týka tých iných vecí, no úprimne povedané, nie, ani ja nemám rada osobné útoky, na druhej strane ani to nerobím, snažím sa vždy hovoriť o faktoch, ale, povedz, ruku na srdce, keby sme tu mali brať všetko osobne, tak tu by sa pomaly už nemohol rozprávať nikto s nikým. Ja by som sa nemohla rozprávať s polovicou z vás, pani Cigániková by sa nemohla nikdy ani na pána Glváča pozreť, pani Nicholsonová by vedľa pána Danka ani nemohla sedieť, pretože to, akým spôsobom sa tu diskutuje, akým spôsobom diskutujete aj vy, akým spôsobom sa rozprávate, vyjadrujete, tak jednoducho to nie je prijateľné v civilizovanej spoločnosti.
Čiže ak hovoríme o tom, že Igor Matovič tu používal osobné invektívy, tak hovorme jedných dychom o tom, aj o tom, ako sa, ako sa vyjadrujete vy.
Ďakujem.