Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Aj v tomto prípade cieľom návrhu zákona je posilniť kontrolnú právomoc Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto zákone sa podrobne ustanovuje, že na vyšetrenie vecí verejného záujmu môže Národná rada zriadiť vyšetrovací výbor.
Návrh na zriadenie takéhoto výboru obsahuje presné vymedzenie vecí verejného záujmu, to znamená, že nie je to nejaké všeobecné diskusné fórum. Môže vyšetrovací výbor na vykonanie jednotlivých úkonov uvedených v odsekoch 1 až 3 a pre dokumentáciu svojej činnosti pribrať aj potrebný počet odborných pracovníkov, najmä vyšetrovateľov a administratívno-technických pracovníkov a tak ďalej a tak ďalej, nebudem vás zahlcovať podrobnosťami.
Len jedna poznámka ešte na záver. Toto isté navrhoval pán predseda SMER-u Fico v roku 2004, presne podľa týchto istých princípov, takže aby som nadviazal na slová kolegu Sopka, v tomto prípade naozaj nie je dôvod, aby tento návrh nebol podporený.

Vážený pán predsedajúci, ctení páni kolegovia, ktorí sme tu zostali, ako možnože cítite trošku takú skrytú iróniu v mojom hlase, nehovoriac o tom, túto komornú atmosféru, v ktorej sa tu nachádzame, ale myslím si, že netreba podceňovať dôležitosť práve takto predloženej novelizácie ústavy, na ktorú nadväzuje potom aj zmena rokovacieho poriadku, pretože napriek všetkým výhradám, ktoré by mohli mať prípadní oponenti, čo by som bol rád, keby sme niekedy aj počuli nejakú tú oponentúru, že prečo nie, prečo by sme nemohli mať tie vyšetrovacie výbory, a mohli by namietať, veď nie je to bežná prax, stav, v akom momentálne sa nachádza Slovenská republika a celá naša spoločnosť.
Žijeme momentálne v období, kedy bolo nastavené zrkadlo tomu, čo sa tu v minulosti dialo, a preto je nevyhnutné, aby práve aj Národná rada Slovenskej republiky sa aktívne zapojila i týmto spôsobom zriadenia takéhoto typu výboru k tomu, čo je potrebné spraviť, k tej očiste spoločnosti, ktorá je pre nás nevyhnutná, pretože to, kam sme dospeli, je výsledkom aj toho, čo sme neurobili. Nielen toho, čo sa urobilo, ale naozaj tieto veci sa často stali aj preto, čo sme neurobili, čo sa zanedbalo, na čo sa pozabudlo, aké krehké je právo, aká krehká je spravodlivosť a ako je vôbec možné, že Slovensko dospelo do súčasného stavu, kedy sa dozvedáme o tom, ako sa prepojil biznis s podsvetím, aké je prepojenie na politiku, aké je prepojenie na súdnictvo, prokuratúru a všetko, čo s tým súvisí.
Samotný vyšetrovací výbor by bol iba jedným z opatrení, ktoré môže, opakujem, môže pomôcť k zmene tohto stavu, do ktorého sme sa dostali, a preto je dôležité, aby v tomto zázname a pri každej jednej vete, ktorú budeme o tomto hovoriť, vždy zaznievalo, že tento návrh nepozerá na to, z akého politického tábora vychádza, pretože je v ňom explicitne dané, že zástupcovia tohto výboru by mali byť naprieč politickým spektrom všetkých zástupcov politických strán i hnutí, ktoré tu v parlamente sú, že sú skrátka tu dodržané zásady, aby nikto nebol opomenutý a aby bola zabezpečená rovnováha a nezvrhlo sa to k využívaniu takéhoto inštitútu. Pretože tento inštitút, ono niekto by mohol namietať, by sa dal aj zneužívať. Ale to nie je možné, ak je práve zabezpečená rovnováha. A to v tomto návrhu zmeny ústavy je uvedené.
Ale keďže sme pragmatici, vieme zhruba, ako vyzerá rozloženie síl v tomto parlamente, tak nemusíme ani hádať, ako asi dopadne hlasovanie aj o tomto pokuse zaviesť túto zmenu v ústave i následnej ďalšej úprave rokovacieho poriadku. Čo si ale neuvedomujú tí, ktorí keď proti tomuto zahlasujú, resp. sa zdržia, že sa späť postavia do polohy toho, čo sme neurobili, pretože sme dospeli do stavu krajiny, že tou nečinnosťou a častokrát aj znefunkčnením mnohých orgánov, ktoré by mohli vykonávať kontrolnú funkciu, veď pán navrhovateľ by vedel napríklad hovoriť aj o tom, akým spôsobom a prečo je znefunkčnená komisia na kontrolu odposluchov, kam a aké sú vlastne tam tie dôvody, ktoré síce boli neustále postavené na stôl a neustále sa o nich komunikovalo, ale v konečnom dôsledku výsledkom je, že nemáme nad týmito vecami kontrolu. A že sa zabudlo na to, že tá politika v určitých oblastiach, ktoré sa týkajú bezpečnosti štátu, musí ísť bokom, pretože bezpečnosť štátu má byť pre nás všetkých prvoradá. A Slovenská republika je v ohrození bezpečnosti, keď sa potvrdili tieto informácie, ktoré sú už dnes na verejnosti. Keď sa stali tie udalosti, ktoré tak traumatizujú súčasnú slovenskú spoločnosť. V normálnom stave krajiny by možno nebolo potrebné, aby sme pristúpili k takejto úprave, ale my nie sme momentálne normálnou krajinou.
My sme dospeli do stavu, kedy nieže je nám nastavené zrkadlo, ale to zrkadlo, v ktorom sa krajina vidí, je celé krivé. A kroky, ktoré sa prijímajú, sú pokrivené tým, ako tá nečinnosť spôsobila skazu, ktorá prechádza nielen právom, ale už vstupuje do morálky. Ľudia už strácajú vieru v to, že sa môžu dovolať určitej spravodlivosti. A preto je dôležité, aby tu došlo k zapojeniu aj Národnej rady práve prostredníctvom týchto výborov a tým spôsobom sme začali ozdravný proces a krajinu vyliečili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milí kolegovia, ak by vás zaujímali aj podrobnosti o tomto návrhu ústavného zákona, tak by som si dovolil vypichnúť niektoré odseky, ktoré by sa doplnili do ústavy v prípade, že tento náš návrh schváli plénum hlasovaním.
Takže, v čl. 85 sa konci pripája veta: "Na požiadanie orgánu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým je vyšetrovací výbor podľa čl. 92, sa na jeho schôdzi musí zúčastniť aj iná osoba ako osoba uvedená v prvej vete."
V čl. 92 ods. 1 sa za slovo "orgány" vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová "ktoré môžu mať vyšetrovaciu právomoc".
Na vyšetrenie vecí verejného záujmu môže Národná rada Slovenskej republiky zriadiť vyšetrovací výbor. Urobí tak vždy, ak o to požiada najmenej tretina poslancov.
Vyšetrovací výbor má desať členov a skladá sa z predsedu, podpredsedu, overovateľov a ďalších členov. Členov vyšetrovacieho výboru volí Národná rada na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady v príslušnom volebnom období, a to tak, aby päť členov bolo zvolených z politických strán a politických hnutí, ktoré vytvorili vládu, a päť členov spomedzi ostatných poslancov.
Všetky orgány verejnej moci poskytnú vyšetrovaciemu výboru potrebnú súčinnosť.
Podrobnosti o právach a povinnostiach vyšetrovacieho výboru a o konaní pred ním ustanoví zákon.
Čiže toľko zatiaľ k zmene ústavy a nasledujúcim bodom je potom zmena rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, resp. zmena tohto zákona, kde dopodrobna uvádzame, ako by tieto vyšetrovacie orgány fungovali.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predložil náš návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ústavný súd Slovenskej republiky už v odôvodnení svojho nálezu zo dňa 29. novembra 1995 konštatoval, že Národná rada Slovenskej republiky vykonáva svoju kontrolnú činnosť nielen tým, že vyslovuje dôveru alebo nedôveru vláde, ale aj inými formami kontroly vrátane kontroly prostredníctvom svojich orgánov, ktorými sú výbory Národnej rady. Cieľom tohto návrhu ústavného zákona je rozšíriť doterajšiu kontrolnú činnosť výborov Národnej rady a priznať im aj vyšetrovacie právomoci najmä z dôvodu, že je to jediná schodná cesta, ako riešiť kauzy v prípadoch, kedy orgány činné v trestnom konaní nerobia svoju prácu.
Existencia vyšetrovacích výborov alebo komisií nie je v európskych krajinách výnimočným javom. Vyšetrovacie výbory sú zriadené napríklad v Európskom parlamente, ale aj vo viacerých členských štátoch Európskej únie, medzi inými aj v Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Litve alebo v Grécku. Rovnako tak nejde o nóvum z hľadiska slovenského právneho poriadku. Vyšetrovacie komisie si zriaďovala už Slovenská národná rada a o ich znovuzavedenie sa pokúšali poslanci napríklad v roku 2003, v časoch, kedy lídrom opozície bol súčasný predseda najsilnejšej koaličnej strany Robert Fico.
Podľa nášho návrhu ústavného zákona zriaďuje Národná rada Slovenskej republiky na vyšetrenie vecí verejného záujmu vyšetrovací výbor obligatórne alebo fakultatívne. Obligatórne vždy vtedy, ak o to požiada najmenej tretina poslancov. Súčasťou procesu zriadenia vyšetrovacieho výboru je presné vymedzenie vecí verejného záujmu, ktorá má byť vyšetrená, a určenie lehoty, v ktorej predloží výbor Národnej rady správu o výsledku vyšetrovania. Členovia vyšetrovacieho výboru sú volení Národnou radou na základe paritného zastúpenia politických strán a politických hnutí tak, aby päť členov bolo zvolených z politických strán alebo politických hnutí, ktoré vytvorili vládu, a päť členov spomedzi ostatných poslancov. Takže vyšetrovací výbor má desiatich členov.
Činnosť výboru v otázkach právomocí obdobných právomociam vyplývajúcich z Trestného poriadku je viazaná na všetky procesné záruky vyšetrovaných osôb. O vine a treste osôb však, samozrejme, vždy rozhoduje súd. Všetky orgány verejnej moci sú však povinné vyšetrovaciemu výboru poskytnúť potrebnú súčinnosť.
Toľko zatiaľ k tomuto návrhu a podrobnejšie sa k nemu ešte vyjadrím neskôr v rozprave.

Ďakujem za obe reakcie. Veľmi si vážim, keď na mňa kolegovia reagujú faktickou poznámkou, najmä že ma niekto aktívne počúval. A, nuž, obdivujem trošku ten optimizmus, že ide iba o niekoľko prípadov, ktoré sa stali v tomto časovom období. Asi by sme si to mohli aj zmerať. Možno keby sme sa na to pozreli trošku z väčšej, z tohto väčšieho pohľadu, tak zistíme, že tých prípadov je možno až viac.
A čo sa týka toho, že nie vždy býva zmena dobrá, prosím, nech sa páči, ako ja si myslím, že ak náhle voliči zistia, že trafili vedľa, máme tu predsa inštitút miestneho referenda a môžeme to riešiť i týmto spôsobom, aby sme zvrátili tie negatívne veci. Ono je to aj o tom, akým spôsobom občania v tých našich obciach a mestách vnímajú to pôsobenie komunálnej politiky. Pokiaľ si všímajú, čo konkrétne robia ich zástupcovia, a sú aktívnymi sledovateľmi ich politiky, tam by som sa veľmi o nich ani nebál. Horšie však je, keď sa, a zase narážam na to, čo som hovoril ešte pri predchádzajúcom návrhu zákona, ktorý tu bol, je aj problém tej možno rozdrobenosti tých našich sídiel a to, akým spôsobom vedia určité rodiny si získať vplyv na dlhé a dlhé roky. A to je už potom naozaj volanie po tom, aby sme sa začali vážne baviť o komplexnej reforme našich samospráv.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Ctené, ctená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu tohto návrhu zákona. Možno tak symbolicky, vidím tu určitú takú ako aj kontinuitu, alebo takú následnosť príčiny, dôsledku. To znamená, najprv sme mali pred chvíľou návrh zákona, ktorý je, riešil opravu z jednokolovej na dvojkolovú voľbu, teraz tu máme zase, čo sa stane, ak voľby pre niekoho dopadnú tak, ako asi nečakal, že dopadnú.
Čiže tento návrh zákona ja osobne vnímam ako riešenie negatívnych javov, ktoré tu máme. To znamená, že ako aj pán predkladateľ, v podstate obidvaja predkladatelia to spomínali, máme tu konkrétne príklady, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. To znamená, že nie je to niečo, čo sa nedeje. Bavíme sa teda v hypotetickej rovine, bavíme sa o skutočných prípadoch a spoliehať sa na to, že to niekomu zráta, že sa ľudia medzi sebou navzájom poznajú, to je síce pekné a môžeme sa takto tu hore v tomto parlamente utešovať medzi sebou, ale častokrát už ten dopad tej spravodlivosti akosi k nemu nedochádza. To je ten asi základný problém. A problém je aj v tom, že nie všetky prípady sa aj dostatočne zverejnia, nie, častokrát ostanú aj skryté.
Ja osobne vnímam tento návrh zákona aj ako prostriedok, aby sa zabránilo aj zámernému vytváraniu akéhosi mínového poľa. Lebo toto je, sa skutočne aj deje. Mal som takéto konkrétne podnety od mnohých mojich známych, ktorí prebrali agendu, to znamená, podarilo sa im uskutočniť zmenu vo svojej obci alebo meste a to, čo našli, to bola jedna katastrofa, čo sa týka rôznych zmlúv. V niektorých prípadoch dokonca až taká katastrofa, že to viedlo k tomu, že to nakoniec vzdali. Vzdali sa funkcie, pretože či si to uvedomujeme, alebo neuvedomujeme, máme naozaj v tých samosprávach obrovské množstvo problémov, ktoré vyplýva nielen z neznalosti častokrát tej právnej, niekedy aj tej ekonomickej, bohužiaľ, ale vyplýva to aj z toho, že chýba nám tu ten ťah na bránku, aby sme dokázali dostať ľudí, ktorí v tej komunálnej politike pôsobia a špekulovali tam dlhé roky, aby jednoducho mali sme na nich také páky a jednoducho vedeli ich dostať pred tvár spravodlivosti a aby jednoducho tá spravodlivosť aj nastala. To znamená, že ak niekto účelovo uzatvára takéto druhy zmlúv, zmlúv, ktoré sa ani nedajú vypovedať, sú napísané takým spôsobom, aby sa vôbec nedali vypovedať, jednoducho nájdime prostriedky.
Ak sa toto konkrétne riešenie niekomu nepozdáva, nech sa páči, nech príde s niečím iným. Ale netvárme sa, že tieto problémy nemáme, že sa tu skrátka nevytvára priestor v tom medziobdobí, v tom medzivládí, aby jednoducho k takémuto stavu dochádzalo.
Pán kolega Dostál určite pozná prípad obce Čierne Pole. Áno, ťažko ste si vzdychli, ja tiež, a takto by sme mohli ísť zaradom a hovoriť aj o konkrétnych prípadoch obcí a často aj miest, kde prišli po tej zmene a našli niečo strašné. Ako bol by som tu asi veľmi dlho, keby som mal hovoriť podrobnosti. Ale z tohto miesta chcem naozaj požiadať aj tých ostatných, ktorí zvažujú, či takéto riešenie je najideálnejšie, že je to riešenie tohto stavu, ktorý tu, bohužiaľ, vznikol. A pokiaľ máme negatívne skúsenosti o zneužívaní, o zneužívaní moci, ktorá mi bola odňatá, keďže som skončil v tej funkcii a snažím ešte sa z toho vyťažiť, čo sa dá, tak prijmime obranný mechanizmus, aby k tomu nemohlo dôjsť.
Preto z tohto miesta tiež žiadam o podporu pre tento návrh zákona. Myslím si, že je aj odborne spracovaný, aj dobre odôvodnený v dôvodovej správe. Kto ju nečítal, nech si ju poriadne prečíta. A verím, že urobíte konkrétny krok, ktorým uľahčíte život v obciach a mestách a zároveň zabránite tomu, aby rôzne druhy špekulantov, kde im prišli na ich hru a sa s nimi rozlúčili, mali ešte nejaké možnosti na záver tej svojej epochy si pomôcť.
Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem za faktické pripomienky. Nuž áno, tiež som si najprv myslel, že to bol len zlý vtip, potom sa mi to viackrát potvrdilo, že ono to bolo myslené úprimne, tak od srdca až. A ako na to možno zareagovať? Nuž, myslím si, že viac demokracie nikdy nie je na škodu. A ak niekto bude namietať proti tomuto opatreniu, hovorím, že možno fakt sa potom musíme pozrieť aj na ten spôsob a na ten počet tých našich sídiel, koľko máme a akej sú veľkosti, a začať seriózne debatovať o tom, ako urobiť veľmi dôležitú aj reformu v rámci jednotlivých samospráv a začať sa seriózne aj baviť o municipalizácii a o ďalších týchto problémoch. Pretože ak, no ono všetci poznáme príklad Fekišoviec a iných menších takýchto dedín, tak čo si budeme nahovárať, v akom stave sú súčasné naše samosprávy. Jednoducho je to tak. A tá demokracia, pokiaľ nám nebude fungovať tam dole, tak my tu zhora veľmi veľa neporiešime a stále budeme narážať a padať na opakujúcich sa chybách. Takže z tohto miesta opäť žiadam o podporu tohto návrhu zákona, taký menší krôčik, ktorý môže urobiť veľmi veľa.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne krátko vystúpiť k tomuto prejednávanému bodu tejto schôdze. Možnože budem až príliš krátky, pretože niektoré veci možno by sa dali stihnúť aj vo faktickej poznámke, ale z tohto, z tejto pozície a tu ako tu stojím, chcem povedať niekoľko zásadných vecí k tejto problematike.
Osobne podporujem tento návrh zákona. To znamená, vrátime sa, aby sme sa vrátili späť k dvojkolovej voľbe aj sčasti z dôvodov, ktoré tu už boli spomenuté, pretože tie všetky zásadné veci, ktoré jednak súvisia aj s tou vyššou legitimitou, tým silnejším mandátom toho, kto vyhrá, sú namieste a sú to argumenty, ktoré sú racionálne a keď o nich diskutujeme, môžeme mať k tomu ten svoj postoj a ten svoj uhol pohľadu, z ktorého sa na to pozeráme.
Ale je tu jeden dôležitý a praktický aspekt, kam dospel náš život komunálnej politiky v súčasnosti. A myslím si, že najlepšie sa to dá charakterizovať na príbehu, ktorý som počul na vlastné uši a najprv som si myslel, že je to len vtip. Potom, keď som si to overoval, tak som zistili, že to vychádzalo zo skutočného zistenia a rozhovoru. Ten príbeh je úplne jednoduchý, de facto už dnes bývalý jeden pán starosta mi hovoril, že sa tak stretli na jednom stretnutí starostov pred voľbami a videli tam jedného svojho kolegu, ako, aký je taký smutný. Tak sa ho pýtali, že prečo je taký smutný. No, voľby sú tu a ja mám iba jedného protikandidáta. No a mnohí tam ho začali ľutovať, no tak to budeš mať teda ťažké, keď je iba jeden. A uvideli tam takého jedného vysmiateho a sa ho pýtajú, a ty čo si taký vysmiaty? Ja, ja ich tam mám siedmich. Takže ono až do často takýchto absurdít sme dospeli.
A nemusí to byť len vždy náhoda a nejaký pokus o vyjadrenie svojich ambícií, že niekto chce kandidovať na daný post, ale častokrát z informácií, ktoré k nám prichádzajú, je to aj zámer, nájsť si rôznych protikandidátov alebo, resp. kandidátov, ktorí budú rozbíjať tie hlasy, ak je cítiť zmenu. Pretože ten závan zmeny v mnohých našich obciach i mestách je, ale častokrát to naráža práve na to, keď už niekto, ak je dlhodobo na svojej stoličke, začne ovládať tú technológiu moci, stane sa zručným manipulátorom a vie, ako sa to dá urobiť, to znamená, presvedčí štyroch-piatich ďalších protikandidátov, ktorí majú vážne meno, majú určité svoje postavenie, aby do toho išli. A dá sa povedať, že aj sa vybavia rôzne toky, ktorými by sme týmto kandidátom mohli pomôcť. Čiastočne by možno pomohli vtedy prieskumy verejnej mienky, lenže tie sú drahé. Nie každý človek na to má, aby vedel investovať do takéhoto prieskumu a ukázal vlastne v tej obci, v tom meste, aké je skutočné rozloženie síl, nehovoriac o tom, že nie každý tomu verí. Takže tento nástroj nie je použiteľný preto, aby sme naozaj zistili, aké je rozloženie síl.
Ale čo je isté, ak niekto má už tú svoju pozíciu pevne zakorenenú na tom, na tom svojom, v tom svojom meste, v tej svojej obci a má to jadro, voličské jadro, ktoré je presvedčené o tom a on cielene na nich pôsobí celý ten čas, tak čo je preňho najjednoduchšie, ako presvedčiť rôznych ďalších kandidátov, ktorí rozložia sily toho, ktorý by sa s ním mohol stretnúť v súboji, kde už nejde len o silu, ale kde ide aj o nejaké myšlienky, o nejaké idey, kde ide o celkovú tú zmenu. Skrátka, podľa môjho názoru aj vrátenie sa k dvojkolovej voľbe nám umožní vyvetrať v tých našich obciach i v mestách. Tam, kde je dlhodobo stuchnutý vzduch, aby sa trošku aj pohli, aby sa viac rozhýbali, aby sme umožnili tú reálnu zmenu. A preto práve prijatie tohto opatrenia nám zabezpečí, aby sa tá súťaž stala férovejšia, pretože o tomto to je, zabezpečiť lepšie podmienky pre väčšiu férovosť súťaže. O nič viac.
A že to bude drahšie? Áno, demokracia niečo stojí, ale podľa mňa ak častokrát nedôjde k zmene a sú tam stále tí istí, ktorí ovládajú tú technológiu moci, ono tie obce a mestá na to v konečnom dôsledku doplácajú, pretože sú tam vytvorené rôzne väzby, o ktorých sa potom dočítame v novinách alebo vidíme to v lokálnych televíziách. Takže podľa môjho názoru je dôležité vrátiť sa k pôvodnému modelu, mať túto dvojkolovú voľbu a umožniť zmenu, tamtú zmenu zdola, kde to ľudia môžu reálne pocítiť. Dajme im tú možnosť, aby si vedeli vybrať potom v konečnom rozhodujúcom súboji a vybrali si toho najlepšieho kandidáta a toho, kto ich bude ďalej viesť.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja, samozrejme, by som len chcela tiež pripomenúť, že ešte vo štvrtok ste mi argumentovali tým, že teda tí zamestnanci na rodičovskej a materskej dovolenke dostávajú príspevok od štátu, a teda je nelogické, aby ho nedostávali pri tom, podľa mňa je nelogické, ak ho má dostávať niekto mimo zamestnávateľa, teda tí rodičia zamestnanca a v tom prípade, keby ste to ponechali v tej pôvodnej podobe, by to bolo ale brutálne nelogické. Takže ja sa tiež, som spokojná s tým, že ste toto prehodnotili, ale aj tak by som vás chcela upozorniť, že myslite na tú logiku oveľa skôr, ako predložíte nejaký pozmeňujúci návrh, pretože naozaj s ňou prichádzate často veľmi neskoro.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Dostál, zareagujem na teba, len na jednu vec. Si tam položil takú dobrú rečnícku otázku a ja si ju zoberiem, že či sa, či treba meniť limit, lebo vlastne si poukázal na to, že však minulý týždeň sme tu mali zákon z Úradu pre verejné obstarávanie. A áno, limit, tak ako si povedal, limit meniť vôbec netreba, práve naopak, treba ísť ďalej v transparentnosti, ak chceme naozaj napredovať za krajinami, vyspelými krajinami, ktoré už vo verejnom obstarávaní sú ďalej, tak treba napredovať práve v tej transparentnosti. To je to, o čom sme sa bavili aj pri tom zákone, ktorý bol minulý týždeň, že je dôležité, aby aj pri zákazkách s nízkou hodnotou boli zverejňované vo vestníku ÚVO ex ante, čiže dopredu.
A ono tu si musíme uvedomiť, že verejné obstarávanie, áno, je to proces, ktorý tu už dlhé roky je a napriek tomu ešte stále sú ľudia, ktorí nemali možnosť ako keby sa ho dobre naučiť, ale to nesmie byť ako keby zámienka na to, že teraz ten zákon znefunkčníme. My práve naopak, potrebujeme všetkých ľudí vo verejnom obstarávaní vyvzdelať, myslím, že sa to aj deje, je to aj plánom Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý v tom robí, čo sa dá. Čiže ak chceme pomôcť, aby verejné obstarávanie fungovalo kvalitne a dobre, tak pomôžme ľuďom, ktorí sú obstarávatelia, vyškolme ich, vytrénujme ich a v takom prípade vôbec nemusíme robiť takéto úplne že, neviem, ako by som nazval tieto zásahy do tohto zákona, proste úplne zlé zásahy do tohto zákona, lebo ho znefunkčňujeme ako taký.
Takže toto je určite zlá cesta. Treba sa z nej vrátiť späť a aj ísť cestou posilňovania vlastne verejného obstarávania, transparentnosti a zodpovedného nakladania s verejnými zdrojmi, lebo to je to úplne kľúčové, ale však vlastne o tom si hovoril.
Ďakujem.