Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. No úplne mi stačilo, netreba ani prednášky o fašizme, stačí počúvať. Ja som nepovedal, že ste fašisti, lebo nie ste krajne pravicoví, bezpochyby. Nepovedal som to, hej. To je prvá vec. Nech sa páči, pozrite si záznam. Povedal som, že ste ako, a povedal som o týchto našich, tých, ktorých ja nazývam fašistami. Možno nie úplne presne historicky a politologicky. A horší ste v tom, že vy tie veci môžete veci prevádzať vo vláde.
Čo sa týka porovnania komunizmu a nacizmu, ja osobne by som vsadil na to, že komunizmus je horší ako nacizmus. Stalin bol podľa mňa horší ako Hitler a mal hlavne väčšie možnosti, no a vyhral vojnu, pretože si museli spojenci vyberať medzi Stalinom a Hitlerom. (Ruch v sále.) Takže toľko na, na margo tej... (Ruch v sále.) Poprosím vás, keby ste nebučali... (Reakcie z pléna.) Keby ste nebučali. Keď chcete, môžme si to potom medzi lavicami vyjasniť, teraz by som chcel zareagovať na faktickú.
Čiže ešte raz. Za to - a to som povedal pred chvíľočkou, a v tom nemám žiaden problém a podľa mňa to nie je nič pokorujúce, je to úplne normálne - je mi úprimne ľúto, ak komukoľvek z vás nejakým spôsobom fašizmus zasiahol do života aj pánu ministrovi. A ak som mu toto pripomenul a týmto som sa dotkol, tak sa ospravedlňujem. To som povedal. Ale nie to, že tu niekto obhajuje neobhájiteľné veci a to, že ešte to celé zaobalí do nejakého, do nejakého politického systému a do nejakého systému práce a popierame tu niečo, popierame dokolečka. V tom ste ako fašisti. Nie v tom, že robíte koncentračné tábory. Veď nebuďte ješitní alebo hluchí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Richard, ďakujem, že si spomenul spojenie zločinecký komunistický režim, ktorého predstaviteľom, a zrejme sa k tomu aj hrdo hlási, je práve aj pán minister, ktorý študoval marxizmus-leninizmus a hrdo to má napísané vo svojom životopise.
Chcem tak urobiť možno aj v mene takého človeka, ktorý bude novým svätým na oltári Slovenskej republiky už v septembri, Titusa Zemana, ktorému predstavitelia tohto režimu za to, že previedol mladých saleziánov cez rieku Moravu, máčali hlavu vo výkaloch, mučili ho, trýznili a pracoval v uránových baniach a podobne. Sú to stovky, sú to tisíce, sú to, dá sa povedať, milióny ľudí, ktorí v gulagoch trpeli. A tak ako v iných krajinách, napríklad v Maďarsku sa vysporiadali aj s červenými hviezdami, aj s pamätníkmi komunistickým, tak my tu máme stále ulice osloboditeľov, stále tu máme hviezdy komunistické a stále tu máme hrdých predstaviteľov marxizmu-leninizmu, takýchto boľševikov, ktorí nám tu hlásajú túto socialistickú internacionálu a sú na hony vzdialení od nejakej reálnej politiky, ktorá skutočne pomáha ľuďom.
Takže ďakujem, že si pomenoval veci pravým menom a že vieme, že pán minister Richter je predstaviteľom zločineckého komunistického režimu.

Vážení kolegovia, pár slov. Ja by som sa vrátil na začiatok, keď sme o šestnástej začali a naša kolegyňa Natália Blahová tu čítala naozaj tri hodiny veľmi veľa výpovedí, svedectiev.
Ja som teda sedel poctivo a počúval som to. Bolo mi to veľmi aj zaťažko počúvať v niektorých situáciách a myslím, že každý normálne emocionálne nastavený človek musel byť pohnutý tými udalosťami, a či už je otec, matka, alebo mal nejakú skúsenosť s osudmi takýchto ľudí. Martin Poliačik to potom neskôr, už teraz nadránom zhrnul čosi z toho a celá alebo tá atmosféra na začiatku bola potom taká výbušná, ak si pamätáte.
Mňa veľmi zamrzelo to, ako vystúpil pán premiér. Viete, keď si tu pán premiér vymieňa nejaké, nejaké naťahovačky s niekým z nás chlapov, možno s Igorom Matovičom, tak to ešte viem pochopiť. Ale je pre mňa absolútne neprijateľné, aby akýkoľvek muž, ešte o to viac predseda vlády v parlamente, kde sa on a členovia jeho vlády zodpovedajú, nazval tak vážne tvrdenia babskými táraninami, pričom teda vlastne tým vyjadrením aj urazil kolegyňu, a potom ešte jej povedal, že ja vás nepoznám, tak to mi príde absolútne nevhodné, a preto si myslím, že to bolo hodné ospravedlnenia.
Takisto, ak je minister odvolávaný a je mu vyčítaných mnoho vecí, tak je namieste povedať, je mi to úprimne ľúto a ospravedlniť sa za to, čo urobil zlé, prípadne vyvodiť spravodlivosť. Keď som to počúval na začiatku, tak som mal naozaj taký pocit, ako keď sme včera doobeda riešili podanie na poslancov z kotlebovskej strany, kde za nich vystúpil kolega, ktorý namiesto toho, aby povedal, áno, je nám to úprimne ľúto, ospravedlňujeme sa všetkým slušným Židom, moslimom, neviem, komukoľvek, napriek tomu, že máme politický názor, aký máme. To je ich politický názor, s ktorým ja síce hlboko nesúhlasím, ale teda ospravedlňujeme sa, tak naopak, znova k tomu pridali, začali útočiť. A v tomto mi to, v tomto mi pripadala paralela. A preto som ja vo faktickej poznámke povedal, že ste ako fašisti. Pretože ja nazývam týchto ľudí fašistami, nie ako Adolf Hitler, nie ako nacisti z tretej ríše. (Reakcie z pléna.) Áno, a to vám hneď poviem a to ste, ale poviem, poviem prečo. (Reakcie z pléna.) Keby ste ma, milí kolegovia, nechali dohovoriť, ja by som to rád krátko ukončil. Dobre? Hovoríme o týchto fašistoch, ešte raz. A povedal som, prečo ste horší. Lebo oni tu derú opozičné lavice a v podstate okrem rozprávania nemôžu nič robiť. Vy nesiete zodpovednosť a namiesto toho, aby sa prijalo nejaké, nejaká zodpovednosť, aby prišlo nejaké ospravedlnenie, tak ešte budete brániť a budete útočiť na tých, ktorí tieto veci riešia. A tak som to celé povedal a tak som si to pozeral aj v zázname a tak to aj je. Ja nie som psychopat, a ak je potreba sa ospravedlniť, dobre ma poznáte, že to veľmi rád urobím. Ale nemôžem sa ospravedlniť za niečo, čo som nepovedal ani som tak nemyslel.
Ak pán minister mal vo svojej rodine nejaké nepríjemné zážitky, alebo resp. jeho rodičia, lebo on sa narodil teda po vojne, tak je mi to úprimne ľúto, ak som sa tohto dotkol, tak za to sa naozaj ospravedlňujem. Ale neospravedlňujem sa za to, že tu sa, tu počúvame hrozné veci tri hodiny a niekto to zhodí tak, ako tamtí ľudia popierajú rôzne veci. My nie sme historici, my toto, tamto... Tak tu mi to prišlo také isté, a preto som to povedal a na tom trvám. A je to naozaj o to nebezpečnejšie, tu nehovoríme o niekom, kto si na Facebooku niečo vypisuje, ale o niekom, kto nesie plnú politickú zodpovednosť za takéto záležitosti. A preto sme tu. Nie aby sa útočilo na pani poslankyňu Blahovú alebo na kohokoľvek, ale aby minister vyvodil zodpovednosť - aj politickú - z toho, čo urobil.
A ešte na záver budem, budem taký trocha osobný, aby som to premietol do roviny, ktorá mňa sa týka. Pán minister Ján Richter bol predstaviteľom zločineckého komunistického režimu, za ktorého ja a moja rodina boli perzekvovaní. Ospravedlnil sa mi niekedy alebo niekomu z nás? Takže ak by sme o tom rozprávali, tak potom nie ja som ten, kto sa má ospravedlniť, ale on.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda veľmi krátko sa ešte predsa len vyjadriť k tomu, čo sme tu túto noc počuli. Priznám sa, že prišla som tu s rôznymi indíciami, hej, ktoré som... Ani som netušila, že niektoré z nich sa ukážu ako veľmi dôležité a možno aj urobia taký konečný dosť nepríjemný dojem na celej rozprave k odvolávaniu Richtera.
Od kolegov, ktorí, musím povedať, že veľmi silno, kolegov SMER-u, veľmi silno obhajovali, a tak až nevídane obhajovali svojho ministra, čo považujem za sympatické, sme sa dozvedeli, koľko dobrých vecí pán minister urobil. Len naozaj vždy je to o uhle pohľadu. Vypočítavali ste, aj on sám teda vypočítaval rôzne zmeny zákonov, vypočítaval, koľko peňazí investoval viac oproti predchádzajúcim rokom, ale zabudol sa pozrieť na všetky opatrenia, ktoré robil z pohľadu ľudí, pre ktorých ich robil. A to, opäť poviem tak ako vo svojom prvom príspevku, je asi to najdôležitejšie pre spoločnosť, pre občanov Slovenska, aby dopady zákonov boli na nich priaznivé, pre nich priaznivé, aby ľudia, ktorí potrebujú sociálnu službu, ju mohli mať k dispozícii v primeranej kvalite alebo v dobrej kvalite, aby každý jeden, kto potrebuje kompenzačnú pomôcku a má podľa parametrov na ňu nárok, ju aj dostal, aby nemusel zápasiť s úradmi a podobne. Takže možno áno, pán minister vie vypočítať množstvo zákonov, ktoré boli prijaté, ale ktoré my vnímame, že naozaj urobili veľký škrt pre mnohých občanov v tom, že nijako sa nezlepšila dostupnosť služieb, nijako sa nezlepšila kvalita služieb, nijako sa nezlepšilo, neskrátili čakacie lehoty na službu a podobne.
V oblasti zamestnanosti - tú považujem za možno jedinú oblasť, kde má možno morálne právo sa pán minister pochváliť, pretože dochádzalo k pozitívnym zmenám aj dochádza, a verím tomu, že aj bude dochádzať k pozitívnym zmenám, ale len vďaka tomu, že celá ekonomika Európy napreduje. Takže nie vďaka pánovi ministrovi, ale aj napriek tomu, že máme pána ministra Richtera, sa situácia v oblasti zamestnanosti zlepšuje. Ale zlepšuje sa nie tak ako v ostatnej časti Európy. Bohužiaľ.
My sme, naopak, poukazovali na najväčšiu kauzu alebo na kauzu, kvôli ktorej sa táto schôdza spustila, na kauzu Čistý deň, ktorá hovorí o tom, a za to viníme ministra, že konal nie dostatočne razantne na to, aby boli ochránené práva detí. Ľudské práva detí, adolescentov, ľudí, detí, ktorí, ktoré sú ešte závislé na tomto systéme. A, bohužiaľ, jeho konaním a naozaj veľmi čudným obhajovaním ponechania akreditácie sa to pre nás stáva úplne nepochopiteľným. A stále si kladieme otázku, že čo za tým musí byť. Financie sú malo, drogy sú málo, nevieme, čo by to mohlo byť. Ale niečo, proste čo nám, čo nás túto noc nenechalo spať, za tým musí byť. Pán minister hrá buď hru zariadenia, alebo zariadenie hrá hru pána ministra.
V závere by som už iba podotkla, že kauza Čistý deň má naozaj dve roviny. Jedna je trestnoprávna, na ktorú neustále poukazovali poslanci SMER-u, druhá rovina je ľudskoprávna alebo výkonu sociálnoprávnej ochrany, na ktorú zväčša poukazujeme, celá opozícia. Tváriť, že konať minister má začať až vtedy, keď bude, budú ukončené všetky vyšetrovania, keď bude vznesené obvinenie nebodaj, dokonca budeme čakať, kým rozhodne súd, je pre ministra práce úplne nehodné. Nehodné je to! Takéto čakanie absolútne nie je na mieste. Minister má konať, keď len má náznak podozrenia, pretože tých podozrení nie je len u jednej osoby, nejde o jedno sexuálne obťažovanie, o jedno, o jednu, o jeden nejaký sexuálny delikt, ale ide o výpovede viacerých chovancov bývalých aj terajších.
Pán minister, stále si myslím, že bolo by pre vás oveľa lepšie, keby ste so cťou sám odstúpili. Všetky ostatné pripomienky, ktoré sme dávali, čo sa týka oblasti sociálnych vecí alebo sociálnych politík, zopakujem iba, že sme, že boli podávané a vnímané najmä zo strany občanov, ktorým nie je poskytnutá adekvátna služba, hlavne vzhľadom k tomu, ako ste hovorili, ako sa vlastne by mala zlepšiť tá situácia. Ste päť rokov ministrom a neboli ste schopný vytvoriť systém financovania sociálnych služieb taký, aby vyhovoval celej spoločnosti. Aj to je dôvod na vaše odvolanie, pán minister.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za veľmi vecné pripomienky. Ale k pánu Nemkymu, skrátka vy ste si určili, že táto schôdza má prebiehať cez noc. Dať, určiť, že mimoriadna schôdza má prebiehať cez noc, je tak trošku hulvátstvo. A keď teda viete, že pán minister má problém, že ho ťahá na spánok z toho, čo tu počuje, tak uľahčite mu to a dajte to cez deň, takéto veľmi dôležité, mimoriadne schôdze.
Prečo dávate mimoriadne schôdze tak, že ich dáte o 16.00 hod. a dáte ich až do rána? (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne. Pán minister práve nebol v miestnosti, v rokovacej.
Pani kolegyňa, pýtala si sa, prečo minister nekoná. A vlastne my tu všetci sedíme preto, aby sme prišli na to, ale vidím, že teda až na to celkom neprídeme, že prečo tak veľmi chráni ten Čistý deň. Čo je v tom, prečo toľká nesmierna ochrana, keď vieme o stovkách prípadoch iných zariadení, kedy neváhal odobrať akreditáciu. Okamžite na základe jasných argumentov, že niečo chýbalo, niečo vyzeralo nie dobre, nevhodne. Neváhal, konal absolútne, v absolútnej rýchlosti.
Tiež ma zaráža, že či existuje ešte nejaký iný príklad neziskovky, ktorá by takým zvláštnym spôsobom reagovala na kontroly, dovtedy teda, kým nezačala táto kauza, ako bol práve Čistý deň. Väčšinou mám skúsenosti z rozhovorov s neziskovkami, že ak príde kontrola, sú nachystaní v pozore, dobre, že nie pod pazuchou so všetkými dokumentami, sú ochotní rozobrať celé zariadenie do šroubika, len aby vyhoveli každej jednej požiadavke kontrolórov. Ale pani Miková si nájde kopu paragrafov, kvôli ktorým neodovzdá materiály, ktoré si žiadajú kontrolóri, alebo povie, že na to nemajú právo, a proste vymyslí si tisíc úplne trápnych argumentov, ako keby si nepamätala, že jedno ustanovenie zmluvy, na základe ktorej odoberá peniaze od štátu, jej dáva priam príkaz spolupracovať pri kontrolách.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Keď som pozorne počúval prejav mojej poslaneckej kolegyne, tak ako aj množstvo ďalších jej predrečníkov, ak sa mám vrátiť úplne až na začiatok, stále som rozmýšľal nad tým, čo mi to pripomína. Potom som si spomenul na doby, kedy v rámci rôznych školení pre učiteľov sme preberali teóriu, ako funguje šikana, a spomenul som si na päť stupňov šikanovania. Šikanovania, ktoré sa najjednoduchšie dá zadefinovať, ako keď človek človeku úmyselne a opakovane ubližuje. Možnože to poznáte.
Prvý stupeň sa prejavuje zrodom ostrakizmu. Ostrakizmus, ako vieme, je z pôvodného označenia črepinového súdu v starovekých Aténach, dnes v prenesenom slova zmysle je synonymom pre vylúčenie jednotlivca zo spoločenstva. Stačí na to miernymi psychickými formami násilia, odmietaním, ohováraním, intrigami, žartíkmi. Prechádza sa k druhému stupňu, k fyzickej agresii a pritvrdzovaniu manipulácie. Funguje to najmä ako ventil na odreagovanie sa na najslabšom jedincovi. Tretí stupeň, kľúčový moment, vytvorenie úderného jadra agresorov, tyranov, ktorí spolupracujú. Štvrtý stupeň, väčšina prijíma normy agresorov, stávajú sa prijatou normou. Piaty stupeň, totalita, resp. dokonalá šikana, kde máme iba dve skupiny, agresorov a obete.
Táto teória je definovaná Michalom Kolářom, významným českým psychoterapeutom a etopédom. A asi by sme si mali všetci naštudovať túto problematiku aj z tohto pohľadu.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ktorý tu nie je, ale mohol by tu byť, lebo však nie vy ste dali tú schôdzu na noc, tak predpokladám, že pán minister by to mohol vydržať.
No, ak je nejaká kauza, z ktorej ide toľko prízemnosti, špiny a mocenských záujmov, tak je to práve kauza Čistý deň. A je to o to závažnejšie, že ide o životy detí, ktoré sa v tomto politickom boji a v tomto politickom víre ocitli úplne náhodou. Keď sme kedysi odvolávali pána Fica alebo keď sme odvolávali pána Kaliňáka, tak išlo v úvodzovkách len o verejné peniaze, o spravovanie štátu a o spravodlivosť. Týmto vôbec neznižujem cenu verejných peňazí a spravovania štátu, ale ľudský život a ľudská dôstojnosť, v tomto prípade ľudská dôstojnosť maloletých detí je viac ako verejné peniaze, viac ako pán Bašternák, viac ako to, že pán, máme pána premiéra, ktorý býva v byte človeka obvineného z daňových podvodov. Záujem detí stojí nad všetkým. Je až neuveriteľné, akým spôsobom bráni minister sociálnych vecí a rodiny jedno konkrétne zariadenie. Vyzerá to, ako by mal v danom zariadení nejaký skrytý záujem alebo nejaký osobný problém, alebo ho niekto niečím tlačil k múru a on nemohol vykonať to, čo je správne, čo je vo verejnom záujme a čo je pre deti dobré.
V tomto prípade je pozoruhodné aj to, že napriek tomu, že my Slováci veľa vydržíme, moc sa nebúrime, tak v tomto konkrétnom prípade Čistého dňa sa zrazu ozvali štátni zamestnanci, ktorí prišli s týmto prípadom do styku. A ozvali sa dokonca napriek reálnemu riziku, že prídu o prácu. Psychologička Zuzana Hradileková, ktorá pracuje osem rokov ako psychologička na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny a jej kolegyňa pani Katarína Hatráková sa rozhodli verejne prehovoriť o tom, ako sa v tomto zariadení robili kontroly, ako ich nútili zo správ škrtať vety a ako vedenie ich nútilo meniť správy. Jednej z nich z počítača zmizli e-maily týkajúce sa Čistého dňa, kontrolná správa bola pozmenená na pokyn nadriadených. Pani Hatráková bola zastrašovaná a bol na ňu vyvíjaný tlak. Neverím, že tieto dve odborníčky a kompetentné dámy by sa odvážili alebo chceli verejne prehovoriť v prípade, ak sa by v Čistom dni jednalo o nejaké malé, bežné pochybenia, ktoré sa dajú nejakými konkrétnymi opatreniami napraviť. Tieto dve dámy sa rozhodli prehovoriť aj napriek tomu, že vedeli, že budú diskreditované, čo sa už stalo. Rozhodli sa prehovoriť napriek tomu, že je ohrozené ich zamestnanie, že ich verejné vystúpenie môže mať pre ich budúcu kariéru vážne dôsledky. A napriek tomu sa tieto dve dámy ozvali. Viete si predstaviť, čo sa asi v danom zariadení museli diať – už si to vieme predstaviť, lebo sme si vypočuli príbehy detí z tohto zariadenia –, čo sa muselo teda v tomto danom zariadení diať, ak niekto bol ochotný kvôli tomu riskovať svoju kariéru, svoju povesť a svoju budúcnosť.
Ľuďom, ktorí majú eminentný záujem na ututlanie tejto, a nie je ich málo, sa už podarilo spochybniť takmer každého, kto sa v tejto kauze angažoval. Podarilo sa im spochybniť deti, zverencov, rodičov, advokáta, poslanca. Kalkulovali s rôznymi vecami, napríklad so slabosťami a pochybeniami, či už detí, rodičov alebo poslanca, no integritu a morálny profil týchto dvoch psychologičiek z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa im spochybniť nepodarilo.
Mimochodom, tak ako neschvaľujem postup Erika Tomáša alebo ministra Richtera v tejto kauze, tak si myslím, že je neprijateľné vyťahovať aj lekárske diagnózy zainteresovaných ľudí. Akékoľvek vyťahovanie lekárskych diagnóz ľudí v politickom boji je absolútne neprijateľné.
Pán Fico nazval všetky obvinenia a pochybenia babskými táraninami. Ak však skrátka záujem, ak však skrátka v nejakom zariadení, do ktorého nalievame verejné peniaze, ak sa tam vyskytnú pochybenia, a to tak závažné, že akreditačná komisia navrhne odobratie akreditácie, zamestnanci sa rozhodnú prehovoriť o pochybeniach a nátlaku vedenia, členovia akreditačnej komisie radšej odstúpia, ako by si mali pošpiniť svoje meno a povesť, tak je nepochybné, že minister by mal urýchlene konať. Ak nekoná, vzniká legitímna otázka, prečo tak nekoná. Verím, že aj kolegov zo SMER-u táto kauza už minimálne vyrušuje, teda až na niektorých zarytých ambasádorov, ako je tuto pán Kéry, tohto zariadenia. Ale najjednoduchším riešením a bodkou za špinavosťami, ktoré sa v tomto zariadení, v zariadení dejú, by bolo skrátka tomuto zariadeniu akreditáciu zobrať, aspoň kým sa nevyšetria trestné činy, neobjasní sa, či riaditeľ je spôsobilý alebo nie je spôsobilý, nevyjasnia sa pochybnosti v súvislosti s prepojením vedenia zariadenia na niektorých politikov vládnej strany.
Pre mňa je nepochopiteľné, ako tu 76 vládnych poslancov obhajuje jedno konkrétne zariadenie! V podstate jedno z mnohých zariadení, povedali by sme si, že nejaké banálne zariadenie, ale tu sa nájde 76 poslancov, ktoré toto konkrétne zariadenie budú brániť zubami-nechtami. Lebo o čom je táto schôdza? Táto schôdza je o tom, že pán minister nechce odobrať akreditáciu alebo nechce konať v prípade tohto jedného konkrétneho zariadenia Čistý deň. A presviedča nás tu, ako vlastne tie pochybenia nie sú až také závažné, ako sa hovorí, že sú závažné, a že však, neviem, nejak sa to spraví. Čiže my sa celú noc bavíme o tom, že existuje v tejto republike jedno jediné chránené zariadenie, ktoré sa volá Čistý deň, ktorému pán minister zubami-nechtami chce sú akreditáciu nechať. To je neuveriteľné!
Čo toto zariadenie, čím je toto zariadenie také špeciálne, že najvyšší ústavní činitelia - poslanci, my tu sedíme v pléne a hovoríme o tom, aké je toto zariadenie super, a tú akreditáciu by sme mu mali zobrať. Mali nechať. Pán minister už mohol konať pred pol rokom, keď sa vyskytli prvé náznaky pochybenia, mal správy, mal informácie, následne bol poslanecký prieskum. Akreditácia sa mohla zobrať, my sme tu nemuseli sedieť a nikto by sa tým nemusel zaoberať. Čiže toto zariadenie, mám pocit, že toto zariadenie, to je skutočne nejaké absolútne špeciálne a výnimočné zariadenie, že sa tu celý parlament ním musí zaoberať.
Pán minister Richter navrhuje vytvoriť štátne resocializačné zariadenia. A toto je vraj liek na vzniknutú situáciu v Čistom dni. Ale to nie je problém to, či je zariadenie štátne alebo neštátne. Mnohé neštátne zariadenia, a to by vedeli povedať kolegovia, ktorí sa angažujú v mimovládnom sektore alebo angažovali, mnohé neštátne zariadenia sú dokonca niekedy lepšie ako tie štátne. (Reakcia z pléna.) Ak sa vyskytne problém, treba ho riešiť a vyriešiť. Ak je problém menší a dá sa vyriešiť, treba pomôcť danému zariadeniu ten problém skrátka vyriešiť. Ak sú však problémy takého rozsahu ako v zariadení Čistý deň, o ktorých hovorila kolegyňa Blahová a ostatní kolegovia, kolegyne, o ktorých hovorí akreditačná komisia, o ktorých hovoria nezávisle nezávislí odborníci, Komora sociálnych pracovníkov. Takže ak tú zariadenia takéto závažné, ako v prípade Čistého dňa, tak je ho skrátka potrebné zavrieť bez ďalších rečí.
Ešte raz. Je nepochopiteľné, že minister Richter toto konkrétne zariadenie odmieta zavrieť napriek sťažnostiam klientov, napriek sťažnostiam detí, rodičov, psychológov, svojich vlastných zamestnancov, svojej vlastnej akreditačnej komisie. Toto zariadenie sa skrátka nemôže zavrieť. Tu máme nejaké chránené, chránenú dielňu, chránené zariadenie.
Nemyslíme si, že štátne zariadenia budú lepšie, ak zriaďovateľom bude tento minister, ktorý nevie urobiť poriadok s jedným jediným zariadením, ktoré dokonca ani nie je štátne, a stačí mu odobrať akreditáciu. Minister, ktorý nevie urobiť ani poriadok s jedným konkrétnym zariadením, ktorého problémy mu už dávno prerástli cez hlavu, prečo si myslíme, že tento minister bude vedieť dobre riadiť plejádu štátnych zariadení. Ešte raz, tu neni problém, že či to je štátne zariadenia alebo neštátne. Tu je problém ten, že zlyhala kontrola a následne zlyhalo vyvodenie zodpovednosti.
Pán Richter sa snaží problémy vysedieť, už sa mu to podarilo s detským domovom dcéry pani Tomanovej a darí sa to vlastne dlhodobo aj ostatným členom vlády, skrátka sedia, sedia, až tie kauzy nejakým spôsobom vysedia. A chce to spraviť aj s Čistým dňom. A je možné alebo pravdepodobné, keď sa tak dívam na to plénum, je pravdepodobné, že sa nám ho nepodarí odvolať a na tej stoličke bude pán minister sedieť aj zajtra. No dúfam, že na základe toho, čo si tu vypočul, tak si vstúpi do svedomia a tento problém bude riešiť tak, ako mu odporučila jeho vlastná akreditačná komisia, a my sa už nebudeme musieť s týmto problémom zaoberať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pani kolegyňa prišla ako taká čerstvá posila, takú silu a energiu, my tunák, tí, ktorí už melieme z posledného (povedané so smiechom), ale tak by som to povedala, že vytiahli ste Richterovo eso, teda zákon, ktorý si veľmi považoval, aj celé ministerstvo, a veľmi sa z neho tešili. A my by sme sa boli z neho tiež tešili, keby bol urobený dobre, a veľmi by sme z toho tešili. Lebo naozaj berem ako veľké plus tú zodpovednosť, ktoré chcelo ministerstvo na seba zobrať. Ale, bohužiaľ, urobili to tak diletantsky, že spôsobí naozaj viac komplikácií ako pomoci.
Ja budem hovoriť, vy ste sa venovali celkovo diskriminácii, ja sa opäť zameriam len na to, že považujem za úplne fatálnu chybu, že to zaradili medzi sociálne služby. Naozaj sociálne služby sa zaoberajú patológiami v rodine, patológiami jedinca a my teda považujeme zdravé deťúrence za patologicky, za patologické? No to už kde sme? Že oveľa rozumnejšie, jasnejšie, praktickejšie a správnejšie by bolo, ak by bola, bolo ministerstvo vytvorilo samostatný zákon, a nie zákon takto narýchlo, kde rozhádzalo vlastne sociálne služby, ktoré budú, vlastne pôjdu v dvoch koľajach. Jedni musia dodržiavať, ja neviem, kontrolu, nie kontrola, ale kvalitu a v podstate tunák pri tých jasliach alebo pri týchto skupinách bude tá kvalita totálne neodkontrolovateľná. Takže áno, ďalší diletantizmus.
A ak by som pokračovala ešte tých 15 sekúnd, tak okrem tých jasieľ spackali ešte aj denné stacionáre. To znamená, uberajú opäť ambulantnú formu pomoci. A tým, že nastavili reguláciu úplne, úplne proti každému jednému... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chcem tu ráno tesne pred šiestou zopakovať, že tu od 16.00 hod. minulého dňa rokujeme preto, že minister Richter si neplní svoje povinnosti, že minister Richter ani pri podozrení násilia, ponižujúceho zaobchádzania, podozrení intímneho vzťahu medzi pracovníkom a klientom v nejakej obyčajnej, jednoduchej neziskovej organizácii Čistý deň, nekonal a nekonal, je, je, ani podľa § 85 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, kde má ako minister zrušiť akreditáciu, ak len má pochybnosti, ak nie, že bol ohrozený život a zdravie dieťaťa, ale môže byť ohrozený život a zdravie dieťaťa, lebo pripomínam vám, páni poslanci a panie poslankyne, ráno po štrnástej hodine rokovania, že hovoríme o deťoch, že deti musia mať oveľa vyššiu ochranu, že musíme byť oveľa pozornejší, ostražitejší, citlivejší ako pri nás dospelých. Hovoríme o deťoch.
Minister Richter porušil zákon o sociálnoprávnej ochrane detí. Osem mesiacov hovorí, že koná, ale nekonal v prospech detí, nedokáže tento systém pod jeho vedením ochrániť naše deti a ešte aj tie najzraniteľnejšie deti, a to je dôležité povedať, že nevie ochrániť tie najzraniteľnejšie deti, a to je dôvod, prečo tu sedíme a prečo ho odvolávame.