Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Áno, právo vynucovať možno reguláciou nie je z vášho pohľadu dobré a súhlasím s tým, že už dnes tu máme dostatok právnych rôznych, ja neviem, zákonov, proste máme dostatok zákonov a aj tak nevieme vynucovať v iných oblastiach, hej? Pozrime sa na korupciu, na, ja neviem, aj, čo sa týka ochrany detí, hej, máme pekné zákony, ktoré, bohužiaľ, v praxi nevieme napĺňať, to máte pravdu. Ale na druhej strane ak vidíme, že sme naozaj rekordérmi v práci v nedeľu, okolo 20 % ľudí, všetkých ľudí na Slovensku pracuje v nedeľu a vo vedľajšom Maďarsku ani nie 6 %, tak nie je to dôvod na to, aby sme do Zákonníka práce jasne stanoveli, stanovili, že práca v nedeľu má byť viac ohodnotená? No nie je to bežný deň. Sobota, nedeľa neni bežný deň. Tak ako kolega Matovič povedal, aj ja sa vždy teším na víkend. Naozaj. Vždy sa teším, že odtiaľto odídeme, vyčistíme si hlavu s rodinou. Keď sú nejaké podujatia, je to už predsa iné, ako byť v pracovnom nasadení a v strese v rokovacej sále. To sám uznáte. Som presvedčená o tom, že práve úpravou Zákonníka práce v tomto smere môžeme dosiahnuť to, že zamestnávatelia si budú viac vážiť zamestnancov a zamestnanci budú spokojnejšie chodiť do tej práce, ktorá je nevyhnutná. Ďakujem pekne.

Erika, naozaj mi je smutno a hlavne chcem reagovať na to, čo si hovorila o pánovi Machynovi, ako teda v podstate najväčšom odborárskom bossovi na Slovensku, lebo naozaj mám pocit, že SMER toto ustanovenie a tento nárok nechce dať do Zákonníka práce preto, aby vlastne odbory mali nejaké opodstatnenie. Lebo ak by SMER napísal priamo do Zákonníka práce, že ľudia majú nárok na 50 a 100-percentný príplatok za prácu v nedeľu a v sobotu, áno, ďalší argument, prečo možno tí ľudia tie odbory nepotrebujú, ale na druhej strane je zvrátené, keď šéf odborov v podstate povie, že jeho nezaujímajú ľudia, ktorí nie sú v odboroch. Ja si myslím, že títo ľudia by mali bojovať za všetkých zamestnancov, bez ohľadu na to, či v odboroch sú alebo nie sú a takéto základné ustanovenie by mali v prvom rade lobovať v SMER-e, v tripartite a teda u tých sociálnych partnerov, kde sa stretajú, aby to presadili vlastne do zákonníka, priamo do Zákonníka práce.
Lebo to, že na Slovensku je 21 % ľudí pracujúcich v nedeľu, je práve dôsledok toho, a že sme rekordmani v rámci Európskej únie, práve dôsledok toho, že my ukazujeme Zákonníkom práce, že vlastne nedeľa je rovnaký deň ako streda. Ale potom naozaj, dnes je štvrtok a ja sa teším na zajtrajšok, že je piatok, že bude v sobotu a v nedeľu víkend. A prečo sa teda tešíme na ten víkend? Tešíme sa preto, lebo vlastne tešíme sa na úplne rovnaký deň, ako je v strede týždňa? Nie. Tešíme sa preto, lebo v sobotu a v nedeľu si od tej práce môžme oddýchnuť. Ale my keď nedáme priamo do zákonníka ochranu príplatok, lebo samozrejme, že keď niekto bude musieť zaplatiť zamestnancovi v nedeľu 100 % navyše, tak asi niektorí tí zamestnávatelia si to rozmyslia a doprajú ľuďom voľno v nedeľu. A v takom prípade aj poklesne práca v nedeľu a nebudeme rekordmani v tomto zlom parametri.

Ďakujem. Pani kolegyňa, spomínala si odbory, ktoré majú fungovať tak, že zastávajú sa práv zamestnancov a bojujú za nich. Na Slovensku máme montážne a výrobné podniky, kde tieto odbory reálne fungujú, kde tí ľudia sa združujú a kde naozaj z času na čas si aj vylobujú lepšie mzdy. Ale sú, žiaľ, aj mnohé zahraničné podniky, kde odbory nie sú etablované, nefungujú a existujú tam také, ako kebyže naoko nejaké združenia zamestnancov, nejaké organizácie, ktoré ale reálne sú podchytené manažmentami týchto veľkých firiem a tam tí zamestnanci jednoducho nedokážu a nezmôžu nič. A akýkoľvek náznak nejakej nespokojnosti je potom riešený asi takým spôsobom, že keď sa vám nepáči, nech sa páči, za bránou čakajú ďalší desiati. Ak nie Slováci, tak Srbi, ak nie Srbi, tak Ukrajinci. A toto je práve priestor aj pre štát, kde by sa mal zamyslieť nad tým, akou formou podporiť reálne odborové zväzy, ktoré by bránili zamestnancov, lebo títo ľudia sú tam naozaj ako keby otrokmi a ženy pri soľných peciach v stoji počas dvanásťhodinových šichiet, to sú reálne trpiaci ľudia, ktorí potrebujú našu pomoc, potrebujú pomoc štátu a, žiaľ, tie nefungujúce odbory alebo neprítomné odbory v týchto veľkých výrobných závodoch nie sú, neexistujú a nemá sa týchto ľudí naozaj kto zastať. Títo ľudia trpia a títo ľudia nám tvoria tú nemilú štatistiku, ktorú si spomínala a umierajú nám predčasne. Takže za týchto ľudí naozaj musíme zabojovať. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne kratučko sa vyjadriť k návrhu zákona, ktorý predkladá kolega Vašečka, alebo ktorý predkladáme vlastne ako klub OĽANO - NOVA.
Týka sa Zákonníka práce. Je to druhá novela, ktorá je z našej dielne na tejto schôdzi. A zopakujem to, čo som povedala vo faktickej poznámke. V žiadnom prípade nemôžme hovoriť, že je v rozpore so zákonom, ktorý, alebo s novelou, ktorú sme na tejto schôdzi predkladali ohľadom regulácie maloobchodného predaja v nedeľu. Sme si istí, že na obidve novely, ktoré sme predstavili, vedia výrazným spôsobom pomôcť pracujúcim ľuďom a nebojím sa povedať, vo veľkej miere, čo sa týka nedieľ, pracujúcim ženám v tom, aby sa zlepšila ich životná, životný štýl, aj životná situácia a psychická pohoda, jednoducho, aby sa aj ženy v spoločnosti cítili lepšie. Pretože tie príplatky, ktoré majú ženy v nedeľu v maloobchodnom predaji, sú často almužny. Ak môžem povedať konkrétny prípad, 10 eur za službu v nedeľu, myslím, že ani jeden z vás by za toto, za takúto, za takýto príplatok nepracoval.
Dnešnú novelu, ktorú dávame do placu, tá sa týka zväčša výrobných sfér alebo vlastne tým, že nie sú, tým, že neprešli ani voľné nedele, tak sa týka všetkých pracujúcich, ktorí pracujú cez víkendy. Nemusí to byť pravidelná činnosť, môže to byť len činnosť z času na čas, ale každopádne táto novela zákona sa dotkne každého jedného pracujúceho človeka. Myslím si, že v dnešnej dobe si zaslúži každý jeden, aby mal finančné ohodnotenie za svoju prácu dostatočné, nielen za kvalitu vykonanej práce, ale aj preto, lebo trávi v práci viac času, ako iní ľudia. Musíme si naozaj uvedomiť, že ten víkend má svoju hodnotu, historickú hodnotu, teraz nehovorím len o nedeli, ale víkend, ktorý aj dnešný Zákonník práce hovorí, kde dnešný Zákonník práce hovorí, že po piatich dňoch musí mať každý jeden človek aspoň dva dni v týždni za sebou nepretržite voľno. Obvykle, aj v Zákonníku práce sa píše, je to sobota, nedeľa. Samozrejme, že sú prevádzky, kde sú tieto časy menené podľa naozaj prevádzkového času alebo výrobných časov.
Povedzme si, aké máme v Zákonníku práce dnes príplatky. Máme tam sviatok, štátne sviatky, pri ktorých majú zamestnanci príplatok 50 %. Teraz si ešte aj uvedomme, že zároveň v tento deň sa obmedzil aj predaj, maloobchodný predaj. S tým súhlasím, ale presne v podobnej línii sme aj my chceli, aby existoval, pokiaľ ľudia pracujú, príplatok priamo za nedeľu, za prácu na nedeľu, za nedeľu. Ďalej máme v Zákonníku práce príplatok za, za akoby nadčas, to je 25 % a príplatok za nočnú smenu 20 %. Pri nadčasoch si uvedomme, že pracovník by nemal prekročiť počet hodín vyšší, ako je 150 hodín ročne.
Hovorili sme o pracujúcej chudobe a zopakujem, že na Slovensku sa, bohužiaľ, táto skupina ľudí nieže znižuje, ale kumuluje. Kumuluje sa nám počet ľudí, ktorí zarábajú stále nízku mzdu a teraz neberem v úvahu to, že minimálna mzda sa každoročne zvyšuje, ale každoročne sa nám zároveň zvyšuje aj skupina, ktorá pracuje za veľmi nízke mzdy. Takže ak chceme nehať pracovníkov robiť cez víkendy, nech za to majú poriadne zaplatené. To je podľa nás veľmi dôležité.
Dovoľte mi tiež povedať, že pravidelný oddych má veľký vplyv na výkonnosť zamestnancov, na psychickú pohodu, na celkové fungovanie rodiny a preto si myslím, že aj zamestnávateľ by si mal veľmi premyslieť, že či tú nedeľnú prácu naozaj potrebuje, lebo, lebo potrebuje rozvíjať firmu alebo to vyžadujú jeho zákazky, alebo sa vie vzhľadom na to, ak by bol prijatý takýto príplatok k práci za sobotu a nedeľu, alebo si to vie vykryť aj inou formou v priebehu pracovného týždňa.
Je úplne hrozné, ak si pomyslím na ženy, myslím, že to spo..., áno, spomínal to aj Igor Matovič, ktoré robia vo výrobných fabrikách v nepretržitých prevádzkach. Ja viem, že to je možno iná téma, ale proste tie ženy sú v 50. rokoch naozaj odpísané, a čo je najhoršie, podpisuje sa to najmä na ich zdravotnom stave.
Rovnako si musíme uvedomiť, že Slovensko je najhoršie na tom z krajín Európskej únie, čo sa týka v dožitom zdraví žien. Na Slovensku sa dožíva v zdraví žena 54 rokov, najhoršie v celej Európskej únii. Päťdesiatštyri? (Reakcia z pléna.) Päťdesiatšesť, päťdesiatštyri, 54,6 roka. Najhoršie v celej Európskej únii. Aj to je dôvod, aby sa zamestnávatelia naozaj zamerali na to, aby ak už trvajú na tom, že je nutné, aby ich zamestnanci pracovali cez víkend, boli za to aj adekvátne ohodnotení. Bude to taký bič na zamestnávateľov, ale v duchu, že radšej nech si premyslia, či je nutné, aby pracovali cez víkend, alebo potom musia mať ochotu zaplatiť im dostatočný príplatok.
Nedávno sme sa stretli s pánom Machynom, nebolo to oficiálne rokovanie. Náhodne sme sa stretli na jednej akcii. Pýtala som sa ho, aký má postoj k takémuto návrhu zákona. Povedal, že veľmi pozitívny. Ale čo ma, čo ma zarazilo, tak povedal, že on nemá dôvod bojovať za všetkých takýchto zamestnancov, ktorí nie sú viazaní kolektívnou zmluvou, ktorí nie sú jednoducho v odboroch. A toto sa mi zdalo naozaj veľmi smutné konštatovanie od predsedu odborového združenia, pretože on to videl jedine tak, že veď stačí nahnať všetkých zamestnancov do košiara odborov a my im to vybavíme.
Ďakujem za všetku prácu, ktorú odborári robia v tomto smere. Naozaj mnohokrát sa snažia, aj sa im podarí vylobovať mzdy zamestnancov, aj príplatky, aj rôzne sociálne benefity pre svojich zamestnancov, ale treba si uvedomiť, že nie naozaj v každom výrobnom podniku alebo nie všade, aj práve v tom, v tej sfére obchodu, maloobchodu je možné, aby zamestnanci vstupovali do odborov. Vyslovene zamestnávatelia majú s tým problém a môžme si hovoriť o tom, že majú na to právo, aby sa zaradili do odborov, alebo aby vstúpili do odborov, ale realita je taká, že často aj pod hrozbou, pod hrozbou výpovede radšej nevstúpia.
Takže sociálni partneri sčasti s týmto návrhom zákona určite budú súhlasiť. Mnohí zamestnávatelia, ktorí majú organizovaný, organizovaných zamestnancov v odboroch, s tým nemajú už dnes problém, pretože takéto benefity zväčša ponúkajú, ale prosím vás, buďme solidárni aj s tými, ktorí v odboroch nie sú. Preto verím, že sa podarí tento návrh zákona dostať do spoločnosti a dostať najmä aspoň do druhého čítania, kedy by sa, verím, že rozprúdila aj širšia debata.
Ďakujem vám veľmi pekne za podporu tohto návrhu.

Ďakujem za slovo. Opodstatnenosť tohto návrhu zákona skúsim ukázať aj na konkrétnom prípade. Matka, ktorá má, samoživiteľka, má dve deti, jedno má štyri roky, druhé má trebárs desať rokov, žije niekde v okolí Žiliny a pracuje v automobilke, pochádza z východného Slovenska. Keď jej vychádzajú smeny na sobotu a nedeľu, tak ona sa dostáva do ťažkej situácie, lebo musí sa nejakým spôsobom postarať o svoje maloleté deti. Ona ich nemôže len tak nechať samé doma, ale smena vychádza ako vychádza, vychádza na sobotu, vychádza na nedeľu. Inými slovami, akonáhle v tom regióne nemá nejakú starú mamu alebo nejakú pomoc a tieto prípady sú na Slovensku časté, automaticky jej vznikajú náklady na to, aby sa cez ten víkend postarala o tie deti, ktoré počas pracovného týždňa vie umiestniť do školských klubov, centier voľného času, jednoducho nejakým spôsobom to zvládne, zmanažuje, ale cez ten víkend tie deti má "na krku" a musí sa o ne postarať. Takže toto je jeden taký rozmer, že naozaj tým, tým najchudobnejším, najodkázanejším v tejto spoločnosti vznikajú počas víkendov zvýšené náklady.
To je jedna vec. A druhá vec, ideovo to treba prepojiť aj na to, že tí rodičia, ktorí pracujú po víkendoch, oberajú svoje deti o ten sústredený čas, o tú svoju prítomnosť. A naozaj tí zamestnávatelia, štát by mal túto, toto tým deťom ako keby kompenzovať. A minimálne slušné by bolo, aby to mali kompenzované vo svojej mzde, ktorú dostanú. Takže v zásade zase sa pozrime na to z pohľadu toho dieťaťa, že keď ten rodič cez ten víkend nie je doma, tak nech to aspoň trochu pocíti na svojej výplatnej páske.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No treba si hlavne uvedomiť, že v dnešnom Zákonníku práce alebo z dnešného Zákonníka práce sa vytratil pojem práca alebo dni pracovného pokoja, ktorý bol zavedený v našom Zákonníku práce. Dnes už, bohužiaľ, nie je a tak sa naozaj stáva, že ľudia, ktorí pracujú v sobotu, v nedeľu, majú príplatok, pokiaľ nie sú viazaní kolektívnou zmluvou tie prevádzky, tak majú príplatok 25 %. Je to žalostne málo na to, že rodina nemôže byť práve z dôvodu pracovného vyťaženia pokope.
Tento nástroj, ktorý zavádzame, rovnako ako Igor Matovič povedal, nie je absolútne v rozpore s tým, čo sme predkladali nedávno, voľné nedele. Ale je to náhrada pre, možno pre výrobnú, najmä pre výrobnú sféru, ak by sa prijali voľné nedele, je to náhrada pre výrobnú sféru, aby pracovníci sa dostali na lepšie finančné ohodnotenie. Veľmi často tunák spomíname, že na Slovensku existuje pracujúca chudoba, pracujúca chudoba a to znamená, že máme ľudí, ktorí zarábajú veľmi málo. Aj toto je potom takým príkladom a dôvodom na to, aby sa ich chudoba znižovala, aby sme tu nemali ľudí, ktorí celý mesiac hrdlačia, naozaj hrdlačia, a príplatky za to, že hrdlačia aj cez víkend, sú úplne mizivé. Je to hanbou štátu a som presvedčená o tom, že príplatky za sobotu a nedeľu majú úplné opodstatnenie. Aj zamestnávateľ si potom rozmyslí, že či je naozaj nutné, aby pracovali cez víkend. A nehovoríme o tom, že prevádzky, ako sú automobilový priemysel, majú naozaj aj stopercentné príplatky za víkendovú prácu. Prečo by to nemali mať všetci?
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, Igor, za prednesenie takéhoto ideového základu návrhu tohto zákona. Chcem podotknúť naozaj, že to navýšenie o tých 50, respektíve 100 % je odôvodnené nákladmi, ktoré ľudia majú, prípadne inými, nazvem to ťažkosťami, ktoré vznikajú v rodinnom a sociálnom živote. Ďalej cestovanie, ktoré naozaj v sobotu a v nedeľu je iné, ako pondelok až piatok.
Ďalšia vec, je to vlastne aj také memento alebo taká otázka pre zamestnávateľa, že teda keď tvrdí, že potrebuje mať nevyhnutne otvorené v sobotu, nedeľu, či je to až také nevyhnutné, aj keď ho to bude stáť ten príplatok.
Ďalšia vec je, že isto v mnohých kolektívnych zmluvách sú takéto podmienky dohodnuté. My chceme chrániť všetkých, preto to chceme napísať priamo do Zákonníka práce, aby to bolo aj pre tých, ktorých sa tieto kolektívne zmluvy netýkajú. Možno poviete, no tak a čo, a máte to vyrokované s partnermi? Opozícia nie je partnerom pre sociálnych partnerov. To je úloha vlády. To znamená otázka, že prečo to vy ešte nemáte vyrokované? My vám to pripomíname. To je naša úloha.
A nakoniec by som si dovolil takú malú poznámku. Môj starý otec hovoril o tom, že sa zdržiava kritických poznámok špeciálne k svojej manželke, teda k starej mame, ale aj k iným ženám, lebo má silno vyvinutý pud sebazáchovy. Takže ja by som na to povedal, že štyridsať a päťdesiatročné ženy sú krásne.
Ďakujem.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som obhájil návrh, ktorý predkladáme a bližšie ho predstavil. On je v podstate veľmi jednoduchý a ak by sme nemali takého zakomplexovaného pána predsedu Národnej rady, ktorý nám zakazuje vizuálne pomôcky, tak by som vám to veľmi jednoducho ukázal na dvoch vizuálnych pomôckach. Na jednej by bolo napísané 50 % sobota a na druhej by bolo napísané 100 % nedeľa. Ale keďže náš pán predseda nás posiela niekde do doby kamennej, tak vám to budem asi ukazovať prstami. Takže navrhujeme, si predstavte, že každý prst je 10 %. Tak navrhujeme, aby zamestnanci mali v sobotu 50-percentný príplatok za robotu a v nedeľu, aby mali 100-percentný príplatok za nedeľu. Dobre? Teraz vidíte zmysluplnosť a teda veľkomyseľnosť našeho pána predsedu kapitána Andreja Danka, keď nám zakazuje vizuálne pomôcky. Čiže, ale ozaj, vlastne prsty sú vizuálne tiež asi pomôcky, takže možno dnes večer bude zvolaný mimoriadny výbor a mi ich zajtra ráno teatrálne odseknú.
Takže návrh je jednoduchý. Je v súlade s tým, čo má napísané hlavná koaličná strana za názvom svojej strany, a to je sociálna demokracia. Je v súlade s tým, čo tu predvádza veľakrát tie rétorické cvičenia pán Ľuboš Blaha alebo iní socialisti zo strany SMER. Ale nemusím zase znevažovať, že ten, kto navrhuje, aby zamestnanci mali adekvátny príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu, že je automaticky socialista, komunista. Nie. Je to jednoducho spravodlivý návrh.
My sa naozaj čudujeme, že v jedenástom roku budovania sociálneho štátu Robertom Ficom na Slovensku stále zamestnanci nemajú ochranu. Jednoduchú triviálnu ochranu za to, že keď v sobotu a v nedeľu musia pracovať, že za to majú nárok na príplatok. Nech budete čítať Zákonník práce x-krát novelizovaný aj touto socialistickou stranou odpredu alebo odzadu, nenájdete tam jediné písmenko, ktoré by garantovalo zamestnancom čo i len jednopercentný príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu. A my sa pýtame, prečo?
Na čo je dobré tu oblbovať ľudí o tom, ako im strašne na ľuďoch záleží, keď v skutočnosti v tom mieste, kde by malo byť v prvom rade napísané, alebo tá ochrana by mala ukotvená, lebo Zákonník práce je pre socialistov kvázi Biblia, tak tam nenájdeme ani písmenko? Prečo do Zákonníka práce nedáme pár čísiel a písmen, ktorými každého jedného zamestnanca vieme ochrániť pred tým, aby ho zamestnávateľ nútil pracovať v sobotu a v nedeľu, ako kebyže je bežný pracovný deň.
Ale tento návrh zákona a ľudia, ktorí sem chodia možno stláčať tlačítka, tak to berú tak povrchne. Však už aj pri tej predošlej debate pri návrhu, ktorý sme predkladali, pri zákaze práce v nedeľu, tak zo strany vládnej koalície a od poslancov išli také zvláštne pazvuky, že prečo to predkladáte, keď zároveň navrhujete, aby bol príplatok za sobotu a nedeľu? Však to si odporuje. Len keby tu niekto aspoň si prečítal ten návrh zákona a snažil sa pochopiť jeden, aj druhý, tak by veľmi rýchlo pochopil, že návrh na zákaz práce v nedeľu sa týka zákazu práce v obchodoch. Čiže ak presadíme to, aby obchody boli zavreté, zároveň zrejme asi bude fungovať atómová elektráreň, zároveň zrejme budú fungovať nepretržité prevádzky, zároveň budú fungovať montážne linky tých zlých automobiliek, voči ktorým tu Robert Fico vždy vystupoval, nadával na ne, zo Slovenska nemôžeme predsa robiť montážnu dielňu a v podstate nič iné sem nie je schopný získať a po dlhých, po dlhých rokoch, kurník šopa, znova, zase automobilka sa mu podarilo.
Takže aj v týchto fabrikách, v ktorých sú tie nepretržité prevádzky, kde ľudia naozaj musia robiť v sobotu a v nedeľu, lebo jednoducho vyžaduje si to charakter tej práce alebo to, čo teda títo ľudia vykonávajú, to sú pracovníci v elektrárňach, ktorí zabezpečujú siete, ktorí fungujú na poruchových službách. Sú to ľudia v nemocniciach, kdekoľvek tam, kde jednoducho tú prácu v sobotu a v nedeľu vykonávať musia, si zaslúžia podľa nás v 21. storočí základnú ochranu a garanciu príplatku za prácu v sobotu a v nedeľu.
Čiže tento návrh, ktorý dnes predkladáme a ten, ktorý sme predkladali, myslím, že v predvčerom na zákaz práce v nedeľu, jeden s druhým de facto nesúvisia. Riešime dva rozličné problémy. Jedným chceme dosiahnuť, aby ľudia, ktorí v nedeľu nemusia pracovať, prevádzky, ktoré nemusia byť otvorené, aby sme tých ľudí nenútili pracovať. A druhým návrhom zákona pre tých ľudí, ktorí z objektívnych dôvodov pracovať musia, lebo jednoducho je to pre dobro spoločnosti, tak by títo ľudia mali garantovaný príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu.
Zároveň tento návrh zákona je v prvom rade taký ochranný prvok, alebo ak by bol prijatý, tak je to taký ochranný prvok pre ľudí, ktorí sa veľakrát nevedia brániť. Veľakrát sú to päťdesiatničky, ktoré majú tesne pred dôchodkom, alebo nie ani tesne, ale sú v podstate v takej pozícii, že už áno, nie sú mladé a krásne a mnoho zamestnávateľov možno práve aj do takých teda prevádzok, kde prichádzajú do kontaktu so zákazníkmi, tak chcú práve mladé a krásne. A tieto päťdesiatročné ženy, ktoré si to odmakali, deti porodili, vychovali, tak sú diskvalifikované na pracovnom trhu, lebo, lebo majú päťdesiat rokov, lebo majú už pomaly, teda tesne pred odchodom do dôchodku, čo v skutočnosti dnešná päťdesiatnička pôjde asi za nejakých 18, 19 rokov do dôchodku, lebo postupne jej budete presúvať vek odchodu do dôchodku, ale už tieto ženy sú výrazne znevýhodnené. Nejde, samozrejme, len o ženy, ale hlavne o ženy, ktoré v situácii, keď im zamestnávateľ povie, že do tej práce prísť musia, tak oni si netrúfnu povedať, že neprídu. V situácii, kedy v tom regióne, kde bývajú, je vyššia alebo vysoká nezamestnanosť, si netrúfnu v takej situácii vypýtať príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu. A nakoniec mnohé z týchto žien, ale teda, ako som povedal, aj mužov a môžu to byť aj mladí ľudia, ktorí zase možno majú veľakrát prvé zamestnanie, si netrúfnu vypýtať ten príplatok a preto si myslíme, že je namieste, aby nárok na príplatok pre týchto ľudí bol ukotvený priamo v Zákonníku práce.
Keď si zoberiete na druhej strane poslednú kampaň SNS, mne to tak trošku pripadá, že taký topiaci sa slamky chytá, oblepiť Slovensko billboardami "pre každého trinásty plat zo zákona, automaticky, povinne", vieme ako to dopadne a hlavne, keď to navrhuje človek, ktorý okradol 200 ľudí v Lesostave Revúca, ktorý vytuneloval spolu so svojím tatíčkom, ktorému následne vybavil papiere na hlavu, aby nebol za to trestne zodpovedný a nevyplatil 200 ľuďom mzdy, keď takýto človek tu hovorí niečo o trinástom plate pre zamestnancov, tak vieme asi, ako to je dôveryhodné.
Zároveň si ale myslím, že keď tu chceme hovoriť a vnútiť zamestnávateľom trinásty plat a oblbovať zamestnancov tým, že ako teda takýmto spôsobom im tu zabezpečíme raj na zemi, mali by sme si splniť - a vy ako sociálna demokracia v prvom rade - základnú úlohu, a to je úlohu garantovať príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu priamo do Zákonníka práce. Ak sa budete snažiť odignorovať tento návrh zákona, iba ukážete, o čo vám v skutočnosti ide. Že vám nejde o zamestnancov, že vám nejde o ochranu a lepšie podmienky pre zamestnancov, ale ide vám o lepšie podmienky pre zbohatlíkov, pre Bašternákov, Širokých a podobných vagabundov, ktorí nás tu okrádajú a ktorých doteraz ste vždy a len vždy chránili. Dnes máte možnosť zahlasovať po dlhom čase za niečo, čo pomôže naozaj pracujúcim ľuďom, ľuďom práce, akokoľvek ich nazývate a hlavne som zvedavý, ako tento návrh zákona sem príde obhajovať pán Ľuboš Blaha, ktorý by si aj hubu zodral za pracujúci ľud, ako ľudí práce nazýva. A vždy hovorí, jak mu na tom veľmi záleží, ako SMER je jediná strana, ktorá háji zamestnancov. Ja by som dnes ho očakával, že bude prihlásený do ústnej rozpravy či písomnej. To sa mu evidentne nepodarilo. Takže príde do práce a prihlási sa aspoň do ústnej a povie, chlapi, naozaj sme na to zabudli. Tento návrh zákona, táto zmena patrí, táto garancia patrí do Zákonníka práce. Pome to urobiť. To je jedno, že to navrhuje Matovič alebo to OĽANO, ktoré nám šľape na prsty a stále nás kritizuje za našu korupciu, ale toto je správne pre zamestnancov, ktorým sme sľúbili, že budeme, ktorých budeme chrániť. Toto by som očakával od vás, páni socialisti v SMER-e, od vás, ktorí ste teda veľakrát tu takéto nejaké reči mali.
Takže návrh zákona je jednoduchý, ľudia si veľmi ľahko prečítajú, ako vám na nich záleží. Hlasovanie o tomto návrhu zákona budeme propagovať masívne na sociálnych sieťach, aby si ľudia pozreli presný zoznam ľudí, ktorým na ľuďoch záleží a ktorí ľudí ignorujú. Budem veľmi rád, ak si vstúpite do svedomia a po jedenástich rokoch, ako som povedal, budovania sociálneho štátu tento návrh dokážete podporiť preto, lebo je spravodlivý, lebo ľudia si ho zaslúžia a konečne tým naplníte to, čo máte za názvom svojej strany, to je sociálna demokracia.