Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja si beriem slovo teda aj k tej druhej časti zákona, o ktorom hovorila aj kolegyňa Jurinová, kde sme opomenuli trošku stacionáre a zamerali sme sa naozaj na jasličkový zákon. Aj tie stacionáre predchádzali určité debaty, či teda ich zobrať alebo nezobrať pod správu ministerstva. Ja si, naopak, myslím, že samo ministerstvo videlo, že teda samosprávy nie sú veľmi činné a že je potrebné niečo s tými seniormi robiť. A teda zobralo si to pod svoju gesciu, čo ako myšlienku zase filozoficky musím uznať, že bolo dobré aj z môjho pohľadu, keď, keď to preberali.
Druhá vec je, že my celkovo vnímame tých seniorov a tie sociálne služby len cez určité typy. A to, že nám vyskočili napríklad, že sa zneužívajú stacionáre, je výsledok toho, že tie, do tých stacionárov alebo do tých zariadení sociálnych služieb, kde sa poskytuje starostlivosť pre seniorov, sa nezaraďujú ľudia podľa odkázanosti presne nastavenej. To znamená, ak máte, ja neviem, denný stacionár, tak môžte mať tam teraz podľa nového od III. stupňa, ale mohli ste mať aj od II. stupňa, ale mohli ste tam mať aj človeka, ktorý je na VI. stupni odkázanosti. To znamená, prakticky to vyzeralo tak, že ak bola obec väčšia, tak dobre, pustili sa do toho, že urobili denné stacionáre, ale mali tam tak miešanú, tak miešanú skupinu tých seniorov, že boli tam aj ľudia, ktorí si v pohode prešli a možno vypili kávu, ale mohli tam byť aj ľudia, ktorí naozaj potrebovali celodennú starostlivosť, lebo ich dcéra so zaťom pracovali, a to znamená, že nič nablízku iné nebolo, napr. zariadenie pre seniorov alebo špecializované zariadenie, a preto do tých stacionárov zaraďovali aj ľudí s vyšším stupňom odkázanosti.
Čo sa stane teraz? Teraz ideme likvidovať práve tých, ktorí to zneužívali, ktorí tam možno prišli na kávu. Ale je to problém nastavenia zákona, že my sme nepovedali, že nemá to byť od II. stupňa, že čisto v stacionároch majú byť len ľudia s III. stupňom odkázanosti a majú tam byť odvtedy dovtedy. A nie teraz, ak sa nám ukázalo pár prípadov, kde sa zneužívajú stacionáre, sme húfne začali robiť také reštrikcie, že vlastne naozaj aj tie dedinky, kde sú tí ľudia so VI. stupňom odkázanosti, lebo nebudú do najbližšieho okresného mesta voziť tých seniorov počas dňa, tak ich zlikvidujeme, lebo nastavíme také podmienky, že jednoducho nebude to môcť obec udržať. Takže ja len zase chcem poukázať na rovnaký princíp, ako hovorím pri jasličkovom zákone.
Je veľmi dôležité vždy dopredu si pomenovať, čo chceme tým, tou-ktorou sociálnou službou dosiahnuť. Ak sme chceli niekedy, ja neviem, kluby dôchodcov zmeny zmeniť na denné stacionáre, mali sme si to pomenovať. Bude tam taký druh, taký typ seniorov. Čiže vieme si predstaviť, čo by potrebovali takí seniori, a bude to aj menej zaplatené. Ale nie, tam dáme aj VI, aj IV, aj V, lebo v podstate tam môže ísť aj taký, a potom keď vidíme, že to zneužíva pre tých kávičkárov, tak zrušíme komplet všetkých, aj tých, ktorí, ktorí z tej dedinky nemajú čas alebo nemá ich kto odviesť do toho najbližšieho okresného mesta. Čiže naozaj buďme veľmi citliví pri tom, keď stanovujeme typ sociálnej služby. Buďme naozaj profesionálni v tom, čo myslíme konkrétne, zadefinujeme si tie veci a nebude sa stávať to, že sa tie služby budú zneužívať.
Problém celkovo seniorov je, že sa nám začína prelínať rôzne typy sociálnych služieb a už takmer v každej sociálnej službe, ktorá je zameraná na seniorov, sa nám objavujú ťažké stavy. Napríklad niekedy boli v zariadení pre seniorov takí dôchodcovia, ktorí boli naozaj vitálni a chodili. Ale už aj tí vitálni, ktorí tam napríklad už dnes sú 15 rokov, chradnú na zdraví, lebo to je normálna vec s tými rokmi. A dostávajú sa nám do štádia, kedy sa odkázanosť znižuje. To znamená, že majú úplne iné potreby tí seniori ako pred 15 rokmi, keď nastúpili do tých zariadení pre seniorov. Preto tí poskytovatelia sociálnych služieb teraz bojkotujú, že naozaj potrebujú zvýšený príspevok. Nie preto, že chcú na tom zarobiť, nie preto. Preto, že jednoducho sa im mení cieľová skupina, o ktorú sa starajú. Tí starkí sa nám dostali o 15 rokov zdravotne, mentálne úplne inde a na základe toho potrebuje ten poskytovateľ proste podporu zo strany štátu. A preto sme dávali vlastne aj pozmeňovák na to, aby práve zariadenia pre seniorov a ZOS-ky, opatrovateľské služby boli teda mimoriadne aspoň na tento rok, pokiaľ nezačne platiť nová novelizácia zákona o sociálnych službách, podporené, lebo je naozaj dokázateľné, aj to si môže ministerstvo vyžiadať, akú odkázanosť majú v tých ZPS-kách. Je to naozaj nejaká trojka, ktorá tam ani nemá čo robiť? Naozaj sú tam ľudia, ktorí potrebujú pomoc inej fyzickej osoby, lebo potom ich život je nedôstojný, potom majú dekubity, lebo ošetrovateľská starostlivosť sa neposkytuje v zariadení sociálnych služieb?
V zákone o sociálnych službách je ošetrovateľská starostlivosť postavená tak, že v určitých typoch sociálnych služieb ju môžte, ale nemusíte poskytovať. To znamená, ak ju neposkytnú tomu človeku v tých zariadeniach sociálnych služieb, znamená, že neporušili zákon. A pritom sa zhoršuje stav toho konkrétneho človeka. Ale on má inde, v najvyššom doklade nášho štátu, v ústave, zakotvené ochranu zdravia. To znamená, ak naozaj neprepojíme systém sociálno-zdravotnej starostlivosti u seniorov, my môžeme nachádzať zneužívanie sociálnych služieb, ako sme to nastavili práve v denných stacionároch, na každom type sociálnych služieb.
My musíme urobiť poriadok. My už ošetrovateľské úkony máme, deväť. Ale nám treba komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť. Aby nám tí ľudia, tí seniori, neprichádzali na oddelenie dlhodobej starostlivosti, kde možno zomrú a kde možno nezomrú. Alebo budeme nastavovať ťažké peniaze zdravotnej starostlivosti, lebo nezvládame základnú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. To je problém. Nie je problém to, že to niekto zneužíva. Na to sú kontrolné mechanizmy, na to je právomoc každého, každej inštitúcie, ktorá má príslušnosť a ktorá má kontrolovať vykonateľnosť tých odborných činností, ktorá sa má tam diať. Ale problém je v tom, že si zase, sme si zadefinovali, čo sa tam má poskytovať a čo sa neposkytuje. Lebo nepozeráme na to prierezovo. Veď ten starý človek potrebuje tak opateru, ako potrebuje zdravotnú starostlivosť k svojmu životu. A nie je možné oddeliť. Keď je človek na veľkom utrpení a leží na, na posteli, aby my sme mu povedali, tak viete čo, my nemáme peniaze na sestry, lebo ony sú v nejakom stupni, a my na to nemáme peniaze, tak musí mu stačiť opatrovateľka, ktorá nemá právomoc podávať lieky alebo teda dávkovať lieky. Nevie monitorovať stav, kedy je to horúčka z diagnózy a kedy je to následne už zhoršený stav, kde ten človek sa nám môže dostať do vigilika, do stavu vigilika.
Toto je problém, že dnešné sociálne služby nefungujú tak, ako by mali, a stoja nás strašné veľké peniaze. Takže treba urobiť v tom poriadok a viaczdrojové financovanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja, naopak, chcem možno aj tak pochváliť pána primátora, že teda naozaj videl takú komplexnosť v tom, že, že sa rozhodol aj tie jasle otvoriť, lebo málokto z tých starostov a primátorov má takúto odvahu, ale ja vidím skôr problém v tom, ja rozumiem, ako rozmýšľate, ako kontinuálne, a vám je to jedno odkiaľ, lebo vy pozeráte ako na samosprávu ako na takú.
Ale ak naozaj ja vidím genézu, ako tie sociálne služby vznikajú a kde vedú a jak sa tá kvalita mení, preto hovorím, že nie je to správne zaradiť medzi sociálne služby, ja by som to fakt skôr videla a aj sám ste hovoril o všetkých stupňoch vzdelávania, že máte, tak ste začali vlastne vašu rozpravu, čiže vy ste hovorili skôr v tej filozofii školstva, nie vo filozofii sociálnych vecí. A ja vám poviem tak, že naozaj táto služba môže dať priestor matkám, ktoré majú prvé dieťa ťažko zdravotne postihnuté, a budete mať v tých jasliach dieťa 7-ročné a deti do troch rokov. A verte tomu, že každá tá matka, ktorá má zdravotne ťažko postihnuté dieťa, by chcela mať v bežnej škôlke alebo v jasliach to dieťa. To znamená, že môže sa vám stať, že budete mať tie deti do troch rokov a následne tam budete mať zdravé telesne postihnuté dievča, len na vozíku, ale intelektom v poriadku, a to je naozaj veľký problém potom, čo sa týka ustrážiť kvality pre poskytovanú službu.
Ja preto hovorím, že nie je správna tá forma, kde sa to zvolilo. Ja vás obdivujem, že máte tie jasle.

Ďakujem kolegyni Simone Petrík za to, že nám tu predstavila aj svedectvá rodičov, ktorých sa to priamo dotýka. Aj nám, aj nám píšu a písali nám veľa matiek, veľa rodičov, že ako im to komplikuje život, takže nielen poskytovateľom, ale hlavne rodičom. No táto vládna koalícia koná, naozaj iba keď niečo spacká evidentne, a to je všetko veľmi skratovité a veľmi rýchle, a teda diletantské. Pletiete si sociálnu politiku s rodinnou politikou. Podpora alebo zosúladenie rodiny a práce, zosúladenie rodičovských a pracovných povinností patrí do rodinnej politiky, a nie, preboha, do zákona o sociálnych služieb. To je diletantstvo.

Ďakujem pekne. Takisto ďakujem kolegyni Petrík za tak komplexné spracovanie tejto témy, a teda tých nepríjemností, ktoré v súvislosti s prijatím novely zákona o sociálnych službách, kde máme vsunutú aj starostlivosť o deti do 3 rokov, nás čaká.
To je také úplne prirodzené, už sa mi zdá prirodzené, slovenské, že keď máme zarámcovať nejakú oblasť, alebo ktorú potrebujeme zregulovať, tak ju zregulujeme tak, aby to nemohol, aby to doterajší poskytovatelia nemohli poskytovať. Je to taký smutný pohľad na všetko, čo sa doteraz na Slovensku robilo. Naozaj by si mala vláda uvedomiť, že, že to, čo robia terajší poskytovatelia pre službu, pre Slovensko, je ich služba vlastne do budúcnosti. Starajú sa o naše deti, ktoré budú našou budúcnosťou. Tým, že im nakladieme kopu nových povinností, kopu nových podmienok, zároveň zneprístupníme tú službu mnohým rodičom, lebo tá služba bude oveľa drahšia, nevraviac o tom, že opäť je tu, stále, ale stále tu je otázka, že kto a ako bude kontrolovať to, čo dali do zákona.
Je to proste choro vymyslené a ja by som bola najradšej, aj keď paniu poslankyňa videla, že už teraz sa to nedá alebo neni za to, aby sa to úplne zrušilo, podľa mňa najjednoduchšie a najlepšia cesta by bola úplne stornovať to, čo tu bolo prijaté v Národnej rade, a vytvoriť nový zákon o poskytovaní starostlivosti detí do troch rokov.

Ďakujem kolegyni Simone Petrík za veľmi dobré zdôvodnenie. A to je také typicky slovenské, že máme niečo v zákone, ale potom povieme, no, však nemusí sa to uplatňovať, keď donesie potvrdenie, že bol na školení, avšak nebude sa to uplatňovať, keď... Tak máme zákon alebo nemáme a chceme to takto alebo nechceme to takto? Čiže toto je typická, typická filozofia vládnej koalície, zákon, ale však hneď nájdeme nejakú cestičku, ako by sa to dalo obchádzať, keď sme niečo spackali.
A potom druhá vec, čo chcem povedať, je, že to ide úplne v opačnom smere ako všetky ostatné trendy v Európe, kde sa snažia jasle liberalizovať a starostlivosť o deti v predškolskom veku liberalizovať a debyrokratizovať. A poviem príklad z Francúzska, tam napríklad robia flexibilné škôlky, kde môžu odložiť dieťa že na hodinu, na dve, na tri, cena za hodinu sa pohybuje od 40 centov do 3 eur za hodinu. A to je presne tie prípady, ktoré my potrebujeme riešiť a ktoré reálne pomôžu mamičkám, ktoré by si napríklad potrebovali niečo vybaviť, ktoré by potrebovali, áno, možno si aj oddýchnuť, aby mali na nejakú kratšiu flexibilnú dobu kde dať na chvíľu deti do bezpečného prostredia za prijateľnú cenu. My tým, že zavádzame, že človek, ktorý sa bude starať o tie deti, musí mať školenie, ktoré si musí zaplatiť, tak v podstate ničíme akékoľvek formy flexibilnej starostlivosti o malé deti a to je veľká škoda. Zase zákon, ktorý mohli, mohli sme využiť príležitosť a mohli sme pomôcť rodičom, ale my sme, naopak, im budeme klásť polená pod nohy.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si tiež osobne veru myslím, že vsunutím služby starostlivosti o deti do 3 rokov do zákona o sociálnych služieb urobilo ministerstvo viac galiby ako osohu v tejto, v tejto oblasti.
Na jednej strane hovoríte, že chcete skvalitniť výchovu detí do 3 rokov, na druhej strane kladiete možno až neprekonateľné prekážky pre tých, ktorí dnes poskytujú takúto službu, a podľa mňa ani si neuvedomujete, že zároveň vytvárate akoby dvojaké prostredie pre sociálne služby, ktoré už sú nastavené zákonom o sociálnych službách. Vsúvate jednu službu, ktorá pôjde podľa úplne iných pravidiel, myslím si, lebo nebudú schopní zvládať pravidlá, ktoré fungujú pre ostatné sociálne služby. Nemajú, nebudú vedieť, nebudeme vedieť kontrolovať ich činnosti, nebudeme vedieť ani, ako sa sťažovať, alebo na základe čoho by sme tie svoje sťažnosti vedeli kontrolovať alebo usmerňovať. Skrátka, podľa mňa jeden nedomyslený celok ste dali do parlamentu, ktorý by mal byť stiahnutý, a vôbec by sme o ňom nemali rokovať. Takže každopádne súhlasíme s tým, čo minister, prezident vytýka tomuto návrhu zákona, a chcela by som veriť, že sa stotožníte všetci poslanci s pripomienkami prezidenta.
Ešte taká drobná poznámočka. Páči sa mi, pani kolegyňa, ako ste povedali v súvislosti s intervenčnými centrami, že sú to centrá, ktoré sú vytancované na bále. Áno, je hanbou našej spoločnosti, že nedokážeme nájsť systémovo peniaze na tieto intervenčné centrá, ktoré by mali plniť zdravotno-sociálnu funkciu, ale musia ľudia sa zbierať na fungovanie centier takýmto spôsobom na rôznych báloch a podobne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Dnes som sa vyjadrovala aj na sociálnom výbore, kde vidím problém v poskytovaní sociálnych služieb ako takých. Vidím, že ide šnúra sociálnych služieb, ktoré, ako kolegyňa vravela, majú nevykonateľnosť. To znamená, služba včasnej intervencie je služba, ktorá sa poskytuje rodine, kde sa nachádza dieťatko so zdravotným znevýhodnením. Potrebovali sme vyriešiť to, aby sme istým spôsobom rodine pomohli, ale nevyriešili sme to ako v iných krajinách centrom včasnej intervencie, ktorá rieši rehabilitáciu liečebnú, ktorá rieši logopedickú starostlivosť, ktorá rieši špeciálnu pedagogickú starostlivosť a následne sociálnu starostlivosť. Dali sme to len do zákona o sociálnych službách, kde sme sa zamerali len na sociálny aspekt daných rodín. To znamená, všetko ostatné, ako problémy s liečebnou rehabitáciou, s integráciou detí do základných škôl a následne problémy, ktoré práve centrá včasnej intervencie práve realizujú v terénne pri konkrétnej rodine, sme do zákona nedostali.
Preto dnes je realita taká, že služba včasnej intervencie, aj keď ju niekto vykonáva v rámci Slovenskej republiky, nemôže napríklad namieste vykonávať logopedickú starostlivosť, keďže príspevok je na sociálnu službu a tam, a tam to nie je na odbornú činnosť, napr. logopedickú starostlivosť. Čiže vy neviete, z čoho máte zaplatiť toho konkrétneho pracovníka. Toto sa udialo aj v domovoch sociálnych služieb pre deti.
V minulosti sme mali domovy sociálnych služieb pre deti a pre dospelých. My sme to zrušili, nechali sme len pre dospelých a deti, tie celoročné, ale s odkázanosťou, keďže v DSS-kách boli deti, ktoré mali 6. stupeň odkázanosti, to znamená, boli zdravotné ťažko postihnuté, sa dostali kdesi do medzipriestoru. To znamená, buď ich musíte zaradiť do detského domova, alebo do hospicu. Nič iné medzi tým neexistuje. To znamená, nemajú rodičov, lebo sa ich vzdali, sú ťažko zdravotne postihnuté a buď niekto skonštatuje, že teda je to dieťa, ktoré asi zomrie, tak ho dáte do hospicu, a keďže ona tam ešte žije a hospic môže poskytovať starostlivosť len určité obdobie, tak buď ho dáte do detského domova, ale tam nie je zdravotná starostlivosť, len zase je to sociálna služba. Čiže sú to ďalšie problémy, kde sme my vyňali službu, ktorá teraz chýba, a opäť, ak ideme odkontrolovať napríklad DSS-ka pre deti na celoročný pobyt, kde je odkázanosť, tak jednoducho ich kontrola je v detských domovoch, kde nie je zdravotná starostlivosť alebo v hospicoch. To znamená, sú mimo. Toto isté urobíme s jasličkovým zákonom. To znamená, my sa vždy, len čiastkovo riešime veci. Nepodchytíme to, čo je už možno v iných krajinách normálne, že to dáme do komplexu, ale opäť, potrebovali sme nejako poriešiť situáciu, kde chceme zosúlaďovať pracovný život, a teda život rodiny, ale nepoložili sme si základnú otázku. Ideme riešiť zosúladenie pracovného života, aby tá mamka mohla pracovať, alebo ideme riešiť to, že v systéme nevieme, kam máme zaradiť deti, ktoré majú tri roky, ktoré ešte nemajú tri roky, a my sme teraz vyriešili tú situáciu asi tak, že chceme riešiť síce zamestnanosť matky, ale, ale nedali sme to pod gesciu zamestnanosti ako aktivačného nástroja na trh práce, ale dali sme to pod sociálne služby, ktoré majú riešiť naozaj nejakú patológiu, buď nepriaznivý stav, alebo nejaké, nejakú kompenzáciu niečoho. Ale tá rodina ako taká nie je chorá. My nepotrebujeme riešiť nejakú nepriaznivú situáciu v tej rodine. My len chceme dať tej matke priestor, ak chce, aby išla do práce. Ale my sme to zaradili opäť do kategórie sociálnych služieb, kde už, hovorím, teraz máme problém v DSS-kách, máme problém so včasnou intervenciou a budeme mať problém aj práve s tým, že to zase zaradíme, kde to nepatrí, a poviem prečo.
Financovanie je riešené tak, že nebude obligatórne. To znamená, mesto, obec alebo vyšší územný celok môže, ale nemusí prispievať na takýto typ zariadenia. To znamená, že toto je precedens v sociálnych službách. Každý typ sociálnej služby, ktorý máte nastavený, je vždy zaradený s príslušnosťou, buď ho má pod sebou obec, alebo má vyšší územný celok a tak ďalej. Hej? Toto zase nebude mať gazdu. Hej? Nebude mať gazdu, pretože môžu a nemusia. Zase bude problém v tom, kto to zafinancuje, občania sa budú pýtať, však to je samospráva, keď škôlka je tam, tak prečo tam nemôže byť jasle a tak ďalej a úbohý rodič sa stráca v tom, kde to je zaradená, pod akými, pod aké ministerstvo. Proste ďalší podľa mňa nesprávny krok, hoci rozumiem tomu, že bol obrovský tlak na ministra, aby nejakým spôsobom tieto veci poriešil, ale ja by som sa nedala zvalcovať tým a určite by som to nedala do, do teda do typu sociálnej služby, pretože už len to, že ma rieši sociálna služba, nepriaznivý stav, ako by sme predikovali, že tá rodina je v nejakom nepriaznivom stave.
Ďalej. Chceli sme riešiť kvalitu poskytovania služieb. Preto na to slúžia odborné činnosti, ktoré máte v rámci tohto zákona, tohto typu sociálne služby zaradené. Tam dávame výchovu, úkony bežnej starostlivosti o dieťa a sociálnu rehabitáciu. To znamená, tí ktorí doteraz poskytovali obdobné služby pre deti do troch rokov, robili skôr vo filozofii školského systému. Teraz sa budem musieť preorientovať na odborné činnosti, ktoré majú zabezpečiť kvalitu a ktoré má odsledovať vlastne ministerstvo, či to robia, tie odborné činnosti, a oni sú opäť, napríklad tá sociálna rehabitácia je zameraná na niečo, kedy vyrovnávame niečo. To znamená, niečo, niečo vieme, že je pozadu, a my to ideme zrovnávať alebo aspoň nechávať v tom stave, aké to je. Čiže ako keby sme opäť z toho dieťaťa robili dieťa, ktoré nie je úplne zdravé. Celkovo, celkovo tam zaraďujeme aj deti, ktoré sú s nepriaznivým zdravotným stavom, to znamená dieťatko s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré môže byť taktiež zaradené do tejto sociálnej služby.
Problém je v tom, že tá sociálna rehabitácia pre takéto dieťa, keď vám príde do jasieľ, normálne tam budú môcť byť deti do troch rokov, ale ak tam príde dieťa so zdravotným znevýhodnením, ono tam môže byť do 7 rokov veku života. To teraz tá legislatíva umožňuje. Problém je v tom, že tá sociálna rehabitácia je v rámci, hneď jak vám tam vstúpi to dieťa so zdravotným znevýhodnením, by malo dostať posúdenie odkázanosti, aby oni vedeli nastaviť sociálnu rehabitáciu tak, ako ho majú dohliadať, a sociálna rehabitácia je v jeho zmysle napríklad naučiť ho čítať, písať v Braillovom písme alebo zaučiť ho v pomôcke, ktorú potrebuje, a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, neviem si dobre predstaviť, ako to bude, ako to budú vlastne oni prepájať, lebo toto náš zákon o sociálnych službách, naozaj hovorí o tom, ak tam bude takéto dieťa, že v zmysle tohto zákona je sociálnou rehabitáciou to, čo vám vravím. To je ďalšia vec.
Výchova. Výchova v rámci sociálnych služieb je celkovo v zariadení dočasnej starostlivosti pre dieťa a taktiež je v domove sociálnych služieb s ambulantnou formou starostlivosti a teraz v tretej službe, to bude, to budú teda v tomto zariadení v starostlivosti pre deti do 3 rokov veku. Tá výchova vôbec nie je upravená v rámci zákona o sociálnych služieb tak, aby sme mali kontrolný mechanizmus na to, aby to výchovné pôsobenie zohľadňovalo vývin, čo sa týka výchovného pôsobenia na to dieťa. Už teraz to nie je. To znamená, ja garantujem, že nijaký kontrolór nedokáže v rámci sociálnych služieb povedať, či ja správne alebo nesprávne realizujem výchovu ku konkrétnemu klientovi. My sme to dali v rámci kvality, že chceme skvalitniť starostlivosť o deti do 3 rokov, čo absolútne už teraz nefunguje. Kde to ešte, aby sme hovorili o nejakej kvalite.
Ďalej sú to obslužné činnosti. Ako hovorila kolegyňa Jurinová, sú to činnosti, ktoré sa, ktoré, ktoré vlastne riešia viac-menej človeka, ktorý má nejaké znevýhodnenie. Na základe tých činností v podstate sa určuje odkázanosť človeka na pomoc inej osoby. A preto ak, ak ten rodič, niečo sa stane v tej, v tých jasliach v rámci tých obslužných činností, dajme tomu úkony sebaobsluhy, tak vy máte presne vymenované, čo náš zákon myslí tými úkonmi. To znamená, že ak sa bude sťažovať na to, či ho správne prebalili alebo neprebalili, môžte, môžte to robiť len na základe toho, čo robíte u človeka, ktorý je odkázaný. To znamená, ten, ktorý sa nevie pohnúť, ako ho prebalíte, a to je úplne iný rozdiel. Či to dieťa spolupracuje pri tom a vy ho hneď učíte, aby sa odvykalo od tej plienky, alebo naozaj ide o odkázaného človeka, ktorého prebalíte.
Čiže naozaj bolo by vhodné, aby príloha bola originálne pripravená na to, čo myslíme pod úkonmi bežnej starostlivosti o dieťa tak, aby sme mali filozoficky nastavené v hlave, že ide o zdravé dieťa, nie o zdravotne znevýhodnenú osobu. Hej? To je, to je veľký rozdiel.
Ďalej. Musí byť oproti napríklad škôlke rozdiel v tom, že bude musieť byť upravený, upravený zmluvou. To znamená, medzi poskytovateľom sociálnej služby a medzi klientom, to znamená prijímateľom, musí byť zmluva. Tá zmluva má svoje podmienky. Ona má podmienky pre všetky sociálne služby. Tam sa zaraďuje proste, odkedy dokedy v akom rozsahu bude poskytovaná služba. Aj tu vidím problém, že ak bude stanovené, lebo to musíte mať na verejne dostupnom mieste, odkedy dokedy, a ak naozaj tie zariadenia v minulosti, ktoré poskytovali takúto službu, boli aj v inom čase a nebudú tam, a teda budú ešte predlžovať ten čas, na ktorý oni majú stanovené to v zmluve, tak jednoducho obávam sa, že keď sa v tom čase niečo stane, bude problém pre poskytovateľa sociálnych služieb, že nedodržal ten rozsah tej služby tak, ako sa dohodol.
Ďalším problémom podľa môjho názoru bude, že budú musieť rodičia zdokladovať príjem. Sociálna, sociálna služba a podmienky sociálnych služieb nám hovoria o tom, že pokiaľ poskytujeme službu sociálnu, tak ten človek, ktorý nemá príjem, musí to, musí to zdokladovať spoluposudzovaná osoba. To znamená, v prípade detičiek do troch rokov sú to ich rodičia. Áno, len v prípade, ak ide o úhradu, ktorú ten rodič bude platiť v plnej výške, jak keby ani od štátu nedostával príspevok na starostlivosť, až vtedy nedáva podklad k tomu, že budú vyžadovať v podstate príjem jedného aj druhého rodiča na to, aby bola zabezpečená ochrana príjmu. To filozoficky úplne uteká od školského systému a od toho, že teda hovoríme, že následne by mohol ísť do škôlky. Taktiež štandardy kvality sú veľmi ťažké veci, na ktoré sa niekoľko rokov zariadenia sociálnych služieb pripravujú. Sú to materiálne podmienky, ďalej sú to procedurálne podmienky, potom sú to podmienky v dodržiavaní ľudských práv a slobôd, ktoré tieto zariadenia tým, že budú zaradené do systému sociálnych služieb, budú bezpodmienečne musieť dodržiavať, a ak sa, ak sa pozriem na cieľovú skupinu, ak sa pozriem na odborné činnosti, ktoré majú vykonávať, bude to obrovský problém nejako ukotviť, uchopiť, žeby naozaj tie deti na jednej strane dostali to, čo je správne a dobré, a na druhej strane aj ten poskytovateľ dodržal právny rámec, ktorý mu sociálne služby teda dávajú.
Čo sa týka možno času, ak bude dieťa dlhodobe choré alebo tá mama má ešte jedno dieťa a nechá si to dieťa doma, my to máme v ambulantnej forme, aj teraz tento zákon to ešte utvrdil, že ak stacionár využíva starý človek len určitý počet hodín, tak nezaplatia mu plný príspevok. To znamená, ja sa teraz pýtam, ak ide o ambulantnú formu a ak to dieťa nebude v tých jasliach, normálne v sociálnych službách je to tak, že vám stiahnu peniaze za to, v školskom systéme nie. Ak vám dieťa maróduje, vy dostanete normatív na to dieťa. Ale pokiaľ ten poskytovateľ nebude mať to dieťa, on jednoducho ten príspevok by nemal dostať. Lebo ak dostane, ja sa pýtam, prečo ho nedostane aj domov sociálnych služieb pre deti, prečo ho nedostane aj iná sociálna služba, napr. denný stacionár. Vytvoríte precedens. To znamená jedni áno, druhí nie za určitý počet hodín. Takže ak sa nebude využívať, poskytovateľ nebude mať príspevok. Ak to bude tak ako u všetkých, ak urobíte výnimku, bude, bude to precedens.
Naozaj osobne si myslím, že je potrebné urobiť poriadok celkovo v sociálnych službách, ale nielen s odkázanosťou ako takou. Tam treba zmeniť celé posudzovanie, na základe toho si stanovíme, naozaj čo bude VI. stupeň odkázanosti. Nemôžu to byť len kozmetické zmeny, že dáme, ja neviem, za šestku odkázanosť takú a takú sumu. Musíme sa naozaj pozerať na to, aby sme z kontextu nevytrhovali to, že my urobíme službu včasnej intervencie, ale vôbec to v konečnom dôsledku nepomôže rodine v komplexnej starostlivosti o to dieťa, ale naozaj to vytancujú ľudia na bále, pretože centrá včasnej intervencie tak, ako sa, ako sa reálne majú robiť a robia vo svete, sú vytancované u nás cez rôzne nadácie a tak ďalej a suplujú vlastne to, čo by, čo my sme chceli asi vyriešiť tou službou včasnej intervencie, ktorá je veľmi úzko zameraná len na opäť len niečo z tej rodiny. To znamená, naozaj integrácia detí a tak ďalej a tak ďalej, sú to, sú to deti, sú to deti, ktoré naozaj potrebujú sociálne služby, a naozaj si bereme priestor pre zdravé deti, ktoré do tohto systému podľa mňa neplatia.
Mali sme radšej popracovať na materských centrách, na jasných pravidlách, možno ak máme tam nejaké anomálie, a na druhej strane, dala by som motiváciu zamestnávateľom, aby, ak tie ženy sa chcú vrátiť ešte predtým, dokiaľ dieťatko nenadobudne tri roky, nech majú určitý, určitý príspevok, ako teraz je to príspevok na starostlivosť, a vytvoria také pracovné kútiky alebo niečo, aby tá žena mohla mať flexibilný ten úväzok, to znamená štyri hodiny, tri hodiny a tak ďalej. Je aj s tým dieťatkom, aj to dieťatko je v rámci zamestnávateľa.
Ak naozaj chceme vyriešiť zosúladenie, skôr by som išla po tej stránke zamestnávania, ale ak chceme vyriešiť deti do troch rokov, robila by som to úplne ináč a nadviazala by som na celkom dobrú skúsenosť tých materských centier. Takže ja naozaj hodnotím jedine pozitívne možno, že sa to začalo diskutovať, ale absolútne nemôžem súhlasiť s tým, že vznikne ďalšia sociálna služba, ktorá bude len naoko fungovať, lebo v konečnom dôsledku nebudeme vedieť zmerať kvalitu poskytovanej služby.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem kolegyni Jurinovej za to, že viackrát upozornila na to, že sme do zákona o sociálnych službách včlenili cieľovú skupinu, a to zdravé deti do troch rokov. Chceme im poskytovať sociálnu službu. A sociálna služba je riešenie nepriaznivej situácie, riešenie krízovej sociálnej situácie, prevencia sociálneho vylúčenia alebo pomoc človeku viesť samostatný život, ak naozaj sa nachádza alebo má nejaké sťažené schopnosti, zhoršené zdravie. Kde, prosím vás pekne, tu vidíte priestor pre..., poskytnúť sociálnu službu pre dieťa do troch rokov veku. Ja, tento zákon bol už pri prijímaní v roku 2008 politicky tu v parlamente pozmenený mnohými pozmeňovacími návrhmi. Naozaj je veľmi ťažko aplikovateľný potom v praxi. Bolo tam veľa tých poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí ho kritizovali. A tak som očakávala, že aj teraz pri, keď chcete ošetriť nástroj zosúladenia rodiny a práce, že prídete s novým zákonom, nám to bolo aj pri stretnutí so štátnym tajomníkom povedané, že naozaj aj on nie je spokojný s tým, že práve takáto cieľová skupina ide do zákona o sociálnych službách.
Ale ja sa pýtam, že prečo ste nepripravili teda samostatný zákon. Viem si predstaviť, že by sa volal zákon o podpore rodín, a tam práve by patrila, patrilo zosúladenie pracovných a rodičovských povinností. Prosím vás, zákon o sociálnych službách je už tak zhumpľovaný, že týmto ďalším nástrojom je pomaly nevykonávateľný.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi vyjadriť sa k zákonu o sociálnych službách, ktorý je vrátený prezidentom. Stotožňujem sa s pripomienkami prezidenta, ktorý sa vyslovene zameral na službu poskytovanú deťom do troch rokov. A je mi možno trošku ľúto, že sa nezameral aj na denné stacionáre, kde sme tiež vo svojich rozpravách poukázali na niektoré nedostatky, ktoré mohli byť upravené nie v prospech tých, ktorí chceli klamať a klamali v dĺžke poskytovanej služby, alebo teda v tom, akú službu poskytovali, ale myslíme si, že poskytne naozaj aj tých, ktorí poskytovali túto službu dobre aj s dobrým úmyslom. V prvom rade človek očakáva, že keď sa hovorí o jasličkovom zákone, že konečne bude zregulovaná oblasť, ktorá doteraz nepatrila nikomu alebo patrila všetkým, ale skrátka veľmi dlhé obdobie bola pohadzovaná len tak voľne vo vzduchu. Padlo to na ministerstvo práce, to beriem ako plus, že sa aj zároveň podujali robiť na zákone, rozhodlo sa, že si ju teda zoberie do svojej gescie, ale čo ma zaráža, to je fakt, že na to použilo zákon o sociálnych službách. Tiež sme to tu viackrát opakovali. Podľa mňa zvolili ten najhorší spôsob, aký mohli. Zákon, ktorý sa má týkať detí do troch rokov, vsunuli do zákona o službách zamestnanosti a tam si možnože treba uvedomiť, že čím je definovaná, čím sú definované tieto sociálne služby.
Definícia sociálnych služieb je naozaj dlhá, má veľa odstavcov, ale v podstate keby sme to chceli zhrnúť, tak ide o odbornú obslužnú činnosť za účelom prechádzania a sanovania patologických alebo nepriaznivých situácií na podporu, na riešenie krízových situácií. Je to akoby prevencia pred vylúčením v nepriaznivej situácii alebo pomoc v nepriaznivej situácii. Proste rieši patológiu v rodinách alebo v určitých skupinách. A táto novela zákona tam vsúva aj zdravé deti. To sa mi zdá úplne čudné a značne nelogické. Vsúvame tam teda starostlivosť o zdravé deti. A práve preto si myslím, že sme mali ísť s úplne inou cestou.
Ako veľký problém vo viacerých ministerských zákonoch je podľa mňa rezortizmus. To by sme preložili jednoducho tak, že jednotlivé ministerstvá si povedia, čo komu patrí, a o ostatné sa nestarajú. A práve preto častokrát nevieme dôjsť k nastaveniu tých najlepších podmienok v jednotlivých zákonoch. Preto by som oveľa radšej bola privítala, ak by bol vytvorený samostatný zákon, ktorý by vznikol na spolupráci, na základe spolupráce ministerstva práce, ministerstva školstva a určite aj ministerstva zdravotníctva. Nestačí predsa len jeden odkaz na zákon z dielne ministerstva školstva, zdá sa mi to úplne chabé, úplne drobné až bezvýznamné. Takisto vieme, že svojím spôsobom zasahuje do toho aj vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá ale, ako to bolo už pri rozprave na minulej schôdzi povedané, veľmi silným spôsobom zasahuje práve do vytvárania priestorového vybavenia všetkých zariadení sociálnych služieb, a teda aj do priestorového vybavenia novej služby, ktorá sa stará o deti do troch rokov. To budem hovoriť aj neskôr.
Takže mojou prvou výhradou, s ktorou sa stotožňujem aj s prezidentom, je, že voľný spôsob zaradenia starostlivosti o deti do troch rokov medzi sociálne služby nie je správne riešenie. Oveľa rozumnejšie a logickejšie by bolo, zopakujem, vytvoriť samostatný zákon, ktorý by celú oblasť pokrýval. Preto súhlasím s prezidentom, aby sme takýto zákon, takúto novelu zákona, aká, aká bola predstavená ministerstvom práce, neprijali. Vyzerá to, ako by deti mali nárok len na výchovu, ale vzdelávanie pre túto kategóriu občanov, teda detí do troch rokov, neexistovalo. A rovnako sa stotožňujem s výhradou, ktorá upozorňuje na dostupnosť, resp. nedostupnosť zariadení, služby iba pre pracujúcich rodičov alebo študujúcich rodičov. V zákone sa vyskytuje medzi službami na podporu rodiny i služba včasnej intervencie. Táto služba je, samozrejme, aj pri iných typoch služieb. Doteraz sme ju poznali hlavne v súvislosti s poskytovaním služby pre ľudí so zdravotným postihnutím, posunuli sme túto službu aj do kategórie pomoci rodine alebo služieb na podpory rodiny, na podporu rodiny.
Len tu je dobre opäť pripomenúť, je to dobrá služba alebo zámer pri vpisovaní do zákona bol dobrý, ktorá však v praxi doteraz veľmi stagnovala. Alebo ani poriadne nefungovala. Máme ju napísanú v zákone, ale reálne využívanie tejto služby je úplne minimálne a ten hlavný dôvod, prečo táto služba, ktorá je podľa mňa veľmi dobrá, ale nepoužívaná, je, že neexistuje reálna metodika ako pri ľuďoch zo zdravotným postihnutím s ňou narábať, a tak sa obávam, že takáto metodika zasa istý čas nebude fungovať alebo existovaním pri službách o rodine.
Iná vec je, že službu včasnej intervencie, služba včasnej intervencie nie je ani dostatočne zabezpečená finančne. Doteraz bolo možné túto službu robiť najmä v teréne ambulantne, ale skutočne je využívaná veľmi málo v rámci celého Slovenska, a teda otázka teraz na ministerstvo, ako to bude s financovaním aj tejto služby pre rodiny, ktorá je zaradená do služby na podporu rodín, ako to bude s financovaním v rámci oblasti podpory rodín. Že či budú VÚC-ky poskytovať na to financie, alebo ho budeme ho mať opäť len v zákone a budeme dúfať, že niekedy v budúcnosti niekto, sa niekto nájde, kto zabezpečí túto službu kompletne finančne. Avšak to, čo vyčíta i Európska komisia Slovensku v oblasti podpory rodín, je najmä slabé zosúladenie práce a rodiny, a to podľa všetkého bol i hlavný dôvod, prečo sa vláda nakoniec alebo ministerstvo práce ujalo tejto témy. No namiesto zavedenia rámca vidím zavedenie množstva prekážok, ktoré v praxi spôsobujú problém všetkým poskytovateľom už doteraz fungujúcej služby starostlivosti o deti do troch rokov, teda jaslí. A tu sa mi naskytá otázka, či ide ministerstvu o likvidáciu súkromných poskytovateľov, a tak nahrávanie rozvoju verejnej služby v tejto oblasti, alebo podľa spôsobu, ktorý ministerstvo zvolilo, je táto služba len na to, aby cez ne mohli ísť opäť financie aj z eurofondov.
Som si istá, že zosúladenie by naše matky alebo teda rodičia privítali možno skôr rozvinutím infraštruktúry, o čo, čo sa v podstate aj istým spôsobom bude diať cez dotácie z ministerstva práce. Len opäť je to len čiastočné riešenie, lebo namiesto toho, aby sme túto infraštruktúru rozširovali rôznymi spôsobmi, zameriavame sa len na budovanie jaslí akože s dobrým priestorovým vybavením, ale zabúdame na rôzne alternatívne formy pre detičky, napríklad rôzne motivácie pre zamestnávateľov, aby boli ochotnejší prijímať matky detí na iný ako na plný úväzok, alebo budovanie nejakých malých klubov detí pri, pri..., v rámci práce u zamestnávateľov. My namiesto toho, aby sme rozvíjali práve takéto jednoduché formy škôlok a jaslí v prostredí zamestnania rodičov alebo rozvoja krátkodobých služieb, namiesto toho, aby sme sa snažili o rôznorodosť služieb, my budeme radšej zahlcovať novými povinnosťami, ktoré však rodičia, ako nižšie popíšem, ani nevieme poriadne skontrolovať, lebo ministerstvo sa neunúvalo ani len vytvoriť samostatnú prílohu k tomuto zákonu.
Ak sa pozrieme na zariadenie starostlivosti o deti, alebo tzv. jasle, odvolávajú sa v tomto zákone o sociálnych služieb na prílohu 4 zákona o sociálnych službách, podľa ktorej sa stanovuje odkázanosť na inú fyzickú osobu. Ako problém teda vidím to, že nemajú, že táto služba na starostlivosti o deti do troch rokov nemá samostatnú prílohu, čo môže byť mätúce, ak to porovnávame práve so starostlivosťou o napríklad seniorov alebo zdravotne postihnutých.
Zadefinované bežné úkony v starostlivosti o dieťa, ide tam napríklad o úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o domácnosť, toto sú odborné činnosti a som presvedčená o tom, že by mali mať rovnako samostatnú prílohu, ktorá bude určovať bežné úkony starostlivosti o dieťa, kde budú presne popísané. V tomto prípade by už nebolo nutné odkazovať na sociálne služby alebo teda na tie úkony, o ktorých som hovorila, ktoré sú zavesené v prílohe č. 4. V zákone o sociálnych službách je stanovené, že za odborné činnosti sa nemôže brať poplatok, keďže na ne prispieva štát alebo samospráva. Naopak, v škôlkach rodičia platia stravné a školné, takisto odborné činnosti v tomto prípade platí štát. A opäť, keďže sa odvolávate na prílohu 4 zákona o sociálnych služieb, služieb, službách, veľmi ma zaujíma, kto a ako ich bude platiť tomuto zariadeniu, ako budú viesť poplatky, či len za stravné, ktoré sa môžu vlastne aj teraz pri sociálnych službách žiadať, a akým spôsobom budú vyberať napríklad školné alebo ako nazvú túto platbu.
Vieme, že tu nastáva aj problém, keďže škôlky, predpokladáte, že zariadenia starostlivosti o deti alebo teda jasle vzniknú aj rozšírením dnešných škôlok, tak vznikne otázka, ako bude zriaďovateľ, najčastejšie obec, ktorá obsahuje aj základnú školu a škôlku, a budú chcieť robiť aj starostlivosť o deti do troch rokov, tak na základe čoho oni budú postupovať. Tieto zariadenia budú absolútne nekompatibilné, pretože škola a škôlka idú podľa zákona o školstve alebo z dielne ministerstva školstva a zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov pôjde o, pôjde podľa zákona z dielne ministerstva práce, čo teda naozaj bude spôsobovať, verím tomu, nie jednu vrásku na čele riaditeľa. Bojím sa, že z toho môže vzniknúť jeden veľký galimatiáš, ktorý nikto nebude vedieť rozriešiť. Iná vec je, samozrejme, ak tieto zariadenia budú vznikať samostatné ako nové, ako nové subjekty. Tam tieto otázky odpadnú. Ale predpokladám, že keďže je snahou navrhovateľov, aby vznikali najmä verejné zariadenia, túto otázku som nepočula, že by ste ani nastolili a samostatne riešili.
Ďalšia otázka pre mňa vyvstáva, kto bude môcť odkontrolovať kvalitu poskytovania služby. Ak tam mám zadefinovanú medzi úkonmi výchovu, otázka je, či sociálni pracovníci sú schopní skontrolovať, či sa vykonáva výchova tak, ako by mala. Jednoducho si myslím, že toto naozaj parketa školstva. A jedine tá bude vedieť skontrolovať, do akej miery je vykonaná táto služba správne alebo nesprávne. Lenže, bohužiaľ, vy ste celú službu zavesili na zákon o sociálnych služieb, nie na, nie na školské zákony, a preto sa obávam, že to z toho naozaj môže vzniknúť jedine veľký chaos. Zaujímalo by ma, kde sa môže vlastne rodič sťažovať, ak tá služba nebude poskytovaná dobre, ako sa to bude kontrolovať. Či máte vymyslený postup, ako sa bude táto služba alebo vykonávanie služby kontrolovať. A na druhej strane, ak budú rodičia samoplatcovia, tak vlastne ani ministerstvo nebude mať dosah alebo tá sociálna sféra nebude mať dosah na kontrolu. A tu sa opäť vraciame teda späť na začiatok, že ak nebudú platiť štandardy kvality, štandardy, ktoré teda vieme, že mnohé zariadenia alebo zaradenia majú odsunutú účinnosť na rok 2018. Ale ak nebudú platiť v takýchto zariadeniach starostlivosti o deti, tak nemôžeme ani vedieť kontrolovať odborné činnosti.
Príloha 2 zákona o sociálnych službách hovorí o podmienkach kvality poskytovania sociálnych služieb, o tých štandardoch kvality. Všetci ich majú napĺňať. Zaujíma ma, či táto služba, ktorá bola, ktorá bude ako nová služba, bude z tohto procesu vyňatá, alebo bude naozaj zahrnutá medzi štandardy, keďže ide o sociálnu službu, pretože každé zariadenia musí mať vypracované vlastné štandardy, každé zariadenie sociálnych služieb. A vlastne aj zariadenie pre deti do troch rokov je už teraz zariadenie sociálnych služieb. Celé procesy si spracovávajú jednotlivé zariadenia. Otázka je, budú aj oni vypracovávať takéto štandardy? Riaditeľka, ktorá doteraz, ktorá sa riadila len podľa školských zákonov, bude vedieť robiť skutočne aj agendu podľa zákona o sociálnych služieb? Okrem iného mi to hovorí len to, že môže vzniknúť z toho riadne veľký chaos.
Ak by sme sa na to pozreli zo strany ministerstva zdravotníctva, všeobecne je známe, že zariadenia, ktoré majú deti do troch rokov, sú pod prísnejšími kritériami aj zo stránky ministerstva zdravotníctva. Potrebujú mnohé zariadenia, napr. aj sterilizátor alebo iné pomôcky, ktoré, ktoré sú akoby nevyhnutné pri takejto kategórii detí. Zaujíma ma, že či budú chodiť kontrolóri kontrolovať takéto zariadenia, ktoré súvisia len naozaj so starostlivosťou detí do troch rokov alebo sa bude prižmurovať oko nad tým, že zariadenia ich nebudú mať. Zdá sa mi, že tie podmienky, ktoré ste nastavili pre detské jasle, sú naozaj príliš striktné. Až zbytočne. Som zvedavá, či naozaj nejaké zariadenie dostane aj pokutu za to, že nesplní povinnosti, ktoré jej dávate. Obávam sa, že ak by ste pokračovali takýmto spôsobom, tak sa stane, že môže dôjsť k zániku - a obávam sa, že aj dôjde, je to avizované - už existujúcich zariadení starostlivosti o deti do troch rokov. Je evidentné podľa novely, že bude dochádzať k veľkému navýšeniu finančných prostriedkov, ktoré budú musieť zariadenia investovať, aby vôbec mohli prevádzkovať túto službu.
Takže čo s tým? Nebude vám vadiť, že zaniknú zariadenia nielen tie, ktoré možno sa hrali na dobrých poskytovateľov, ale možno aj materské centrá, ktoré vykonávali svoju funkciu dobre. Zdá sa mi, že takéto otázky v súvislosti práve aj v súvislosti s materskými centrami vôbec nemáte vysporiadané. Možnože aj zariadenia, ktoré sa doteraz starali o deti, poskytovali dobrú službu, ale nebudú schopní vyjsť v ústrety všetkým nariadeniam, ktoré cez tento zákon vzídu, budú musieť pozatvárať alebo nebudú môcť vykonávať svoje služby.
Teraz by som sa na chvíľočku zamerala aj na denné stacionáre, ktorých sa síce prezident ani nedotkol, ale rada by som predsa len zopakovala aspoň základný problém, ktoré, ktorý v tejto oblasti vidím a ktorý sme takisto v rozprave hovorili, dávali sme aj pozmeňovacie návrhy. Podľa mňa je chybou, že ste, zopakujem teda ešte, že je veľkou chybou, že ste službu starostlivosti o deti do troch rokov zaradili medzi sociálne služby. Je to podľa mňa veľmi zlá cesta, ktorú teraz vieme zmeniť len tým, že, tak ako nám prezident radí, neprijímame novelu ako celok alebo sa stotožníme s jeho pripomienkami.
Ale teda k tým denným stacionárom. Trošku ma mrzí, že prezident sa nezaoberal pripomienkami, ktoré sme dávali aj v tejto oblasti, a rozumiem tomu, že ministerstvo chcelo upravovať spôsob poskytovania služby v denných stacionároch, pretože tam naozaj dochádzalo k veľkým únikom. Ale to opäť hovorí len o lajdáckosti prípravy služby, ktorú ste vlastne sami zavádzali a ktorá bola, ktorá bola možno mnohým... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Aha, to som, to som opomenula. ... a ktorá bola zneužívaná. A teda v tom prípade je ale dosť dlhý čas, že ste nechali štyri roky fungovať a možnože nabaliť sa tým, ktorí sa na tom vedeli nabaliť. Takže v tom prípade veľmi dlho ste nechali tento stav takto zle nastavený, ako ste ho nastavili. A keďže ste už mohli mať komplet dáta pre denné stacionáre, a už, už mi vypršiava čas, keďže ste už mali mať za tie štyri roky kompletné dáta pre denné stacionáre, nechápem, že opäť ste nastavili podmienky pre denné stacionáre tak, že z toho pravdepodobne vypadnú, alebo tie povinnosti, ktoré dávate denným stacionárom, sú likvidačné aj pre kvalitných poskytovateľov sociálnej služby.
Summa summarum stotožňujem sa so všetkými pripomienkami, ktoré navrhol prezident republiky, a len vyjadrujem ľútosť nad tým, že denných stacionárov sa nezastal, pretože podľa mňa je možné tam urobiť úpravy, ktoré by zlepšili fungovanie týchto stacionárov bez toho, aby boli zneužívané služby.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som k tomu len chcel prispieť takým spôsobom, že bavíme sa tu veľa o argumentoch, o faktoch, ktoré sú naozaj pádne fakty, ale ak to tak počúvam, tak sa dotýkajú hlavne bezpečnosti. Preto, preto sa pýtam tú otázku, že ako nám teraz riešenie, kde nariadime 50-tisíc na registráciu, vyrieši tieto veci. Pretože toto sú naozaj akútne veci, ako vidíme z okolitých krajín, ktoré sa dejú, ale tu by sme sa teda mali baviť o tom, ako ideme odstrániť tie veci, ale my tu ideme zavádzať nejaký prvý krok, a kým príde nejaký 10.-11. krok, už môže utiecť veľa času.
Čiže to je taká možno otázka na, na vás, pán kolega Farkašovský, že keby sme možno tak, že aké ďalšie kroky teda chcete s tým podniknúť a v akom časovom úseku, lebo toto nám tu, ja úplne súhlasím aj s tým, čo pán Zelník povedal, že my potrebujeme naozaj chrániť aj jednak dedičstvo, ktoré tu máme na Slovensku, potrebujeme chrániť práva našich občanov, Slovákov, kultúru si tu chceme zachovať, ale, ale nevidím nejakú prepojenosť práve s týmto konkrétnym krokom, o ktorom hovoríte, a toto tu chýba. Čiže bavíme sa tu veľa o bezpečnosti, o tom, aké, aké hrozby tu sú, ale ja nepočujem z vašich úst riešenie a to je to, čo by som očakával. Čiže lebo aj kolega Krajči, vlastne keď sa ideme baviť o tej rovine registrácie, tak poďme sa baviť o tom, ale potom tie argumenty o bezpečnosti nie sú úplne namieste, hoci sú veľmi nevyhnutné, aby sme sa nimi zapodievali. Takže myslím si, že treba to vedieť oddeliť a povedať si, čo je väčšia priorita, a potom tomu sa venovať. A takto sa na to pozerám ja.
Ďakujem.