Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ja len kratučko chcem zareagovať, pretože aj v dôvodovej správe sa píše, že tento dokument nadväzuje na, strategicky jednak na programové vyhlásenie vlády a na strategické dokumenty v oblasti obrany.
Chcem vás len informovať, isto to dobre viete, ale je dôležité, aby to tu zaznelo, lebo v tej dôvodovej správe hovorí na aktuálne dokumenty, že Národná rada ešte stále neprerokovala ani bezpečnostnú, ani obrannú stratégiu. Čiže my sa tu bavíme o nejakom dokumente, ktorý ide do väčšej hĺbky, ale Národná rada, by som si dovolil tvrdiť, že pozná len obrannú a bezpečnostnú stratégiu z roku 2005, čo je opäť veľkým, veľkým prehmatom vlády. Napriek tomu, že sme vyzývali aj vládu, aby predložila, ale sme aj chceli zaradiť, nebolo to možné. Takže toto len je dôležité, aby odznelo pri tomto zákone.
Samozrejme, podporíme tento zákon, ale to som chcel zdôrazniť, že Národná rada ešte nevidela a nerokovala o tak dôležitých dokumentoch, ktoré boli medzičasom aktualizované na vláde, ale vláda sa neunúvala ich priniesť pred parlament, čo je volený orgán ľuďmi, a to je národná..., teda, pardon, bezpečnostná a obranná stratégia.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, kolega Hrnko. Pamätáme si tie časy, keď v Cubic sa preberali tieto veci, a ja si veľmi dobre pamätám tie pôvodné návrhy, kde sme presne hovorili o tej štruktúre platu tak, ako som hovoril, že je hodnostná, je funkčná a potom je, samozrejme, geografická, keď to tak poviem, na základe nákladov, nákladov platov. Ja som v 2004. odchádzal z ministerstva a úplne nemal som ani dosah, lebo však schvaľovalo to samotné ministerstvo, ako, ako tá konečná verzia bola, ale teraz sám vidíte, že sa vraciame ako keby k tomu, čo sme hovorili vtedy v tom počiatku, že tieto vrstvy je dôležité zachovať, aby na jednej strane cítili vojaci férovosť v ohodnotení a na druhej strane bola zohľadnená tá geografickosť.
Čo sa týka Gripenov a pána nášho tieňového ministra Jara Nagya, stanovisko OĽANO k stíhačkám je, že my nepotrebovali sme kupovať žiadne stíhačky, ani Gripeny, ani F16. My sme kľudne mohli, ale aj premiér sa k tomu tak vyjadril, istého času to hovoril, že môžme na isté obdobie prechodné spolupracovať napríklad s Poliakmi na tom, aby kryli aj náš vzdušný priestor, a to je tá cesta, pretože keď hovoríme o výcviku, keď hovoríme... (reakcia z pléna), nie zadarmo, ale za podstatne lacnejšie ako nákup stíhačiek, takže to je tá vec.
A keď hovoríme o výcviku, tak mi, prosím vás, povedzte, ako k výcviku prispeje technika v štýle F16 za 2,3 mld. a viac. To je presne to, čo hovoríme, že ten výcvik sa má diať na technike, ale ktorá je relevantná k našim, k poslaniu našich ozbrojených síl. A zároveň nemôže byť len technika, musí byť aj výstroj a musia byť aj peniaze na ten výcvik.
To je to, čo som hovoril, tá vyváženosť, tie vyvážené ozbrojené sily, o ktorých sme hovorili už v roku 2000 - 2001. Balanced Force, ak si dobre pamätáte to bola jedna z mantrí, o ktorej sme veľa rozprávali v tom čase pri reformách, a tá pozostáva aj z týchto troch elementov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem vám pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegovia z SNS, ale aj ostatní (povedané so smiechom), chcel by som nadviazať na tento zákon.
A v prvom rade, čo mi tak pri tomto zákone sa vynára, sú, opäť sa trošku vrátim do toho obdobia 2000 - 2001, kedy dochá..., teda sa diala reforma ozbrojených síl, a to možno priamo, priamo k pánovi ministrovi, pretože práve vtedy prebiehala veľmi taká, by som povedal, rušná debata o tom, ako nastaviť ozbrojené sily, ako nastaviť platové podmienky. A ja osobne si veľmi dobre pamätám, že táto debata bola na stole už pred 18 rokmi. Dnes pán minister povedal, že praxou sa ukázali deformácie. Áno, ukázali sa deformácie praxou, pretože sa nevybral úplne ten spôsob, ktorý, o ktorom sa vtedy veľmi konkrétne hovorilo, a to je to, že to ohodnocovanie má byť na jednej strane na základe hodnosti, ako keby nejaký ten základný plat, k tomu sa pridáva funkcia, aby naozaj necítili, keď je niekto lekárom, a či je lekárom v Ružomberku, alebo v Krupine, tak ako lekár by mal mať funkčný plat rovnaký, ale potom sa tam pridávala ďalšia nadstavba toho celkového platu a to bolo to, že kde presne vykonáva danú funkciu. Lebo je iné aj náklady na život sú iné povedzme v Bratislave, iné je v Ružomberku a iné je napríklad v Krupine. Takže tá diferenciácia je veľmi dôležitá a na to, aby to bolo spravodlivé, tak je dôležité, aby to bolo dobre nastavené, aby to tak vnímali aj samotní vojaci.
Na druhej strane, pán minister, vy ste v úrade už štyri roky, takmer štyri roky, volebné obdobie končí, a teda pod taktovkou, tento rezort je pod taktovkou SNS. A preto mi nedá ako keby sa pozrieť trošku aj na výsledky tohto rezortu, pretože vidíme, že tento rezort za tie, za to volebné obdobie sme zažili obrovské množstvo káuz. V postate ich, v podstate každý jeden týždeň, by sme mohli povedať, že bola nejaká kauza. Škody za stovky miliónov eur kvôli netransparentným tendrom, či už si pamätáte, chýbajúca munícia alebo dokonca tajné dokumenty rozhádzané po ulici v Nitre, ale aj spolitizovanie ozbrojených síl a v konečnom dôsledku aj medzinárodná hanba. Tento odpočet, samozrejme, by sa dal urobiť omnoho dlhší a myslím si, že ešte príde čas, kedy aj náš tieňový minister ten odpočet urobí, pretože je dôležitý. Ale keď to zjednoduším, tak... (Ruch v sále.) Páni kolegovia, poprosím nerušiť. (Povedané so smiechom, rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.) Áno (reakcia z pléna), áno, áno. Pán Kondrót zase ide k téme zákona, jasné. Sme v prvom čítaní, upokojte sa, seďte pokojne a môžte počúvať.
Keď to zjednoduším, tak pôsobenie SNS na obrane je príznačné práve tou netransparentnosťou, a tak ako som povedal, viaceré alebo mnohé tendre, ten posledný práve, ktorý bol o vozidlách, kde mal vyhrať jedno konkrétne vozidlo, kde to bolo úplne našité na, na parametrom, parametrami na jedno konkrétne vozidlo, toto sú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, držte sa témy, dobre.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Áno, ďakujem pekne, držím sa témy. Čiže je to príznačné tou veľkou netransparentnosťou a nesystémovosťou a spôsobuje to veľkú nespokojnosť a odchody civilného aj vojenského personálu, čo úzko súvisí, jednak toto je jedna oblasť a druhá oblasť sú práve tie platy.
A musím, pán minister, povedať, že, pamätáte si, aj keď ste nastupovali, vy ste človek, ktorý je v rezorte veľmi dlho. Ste profesionálny, bývalý profesionálny vojak a myslím, že vkladali do vás mnohí vojaci nádeje, že budete vedieť presadiť veci pre vojakov. Nepodarilo sa vám to. A podľa mojich informácií, ktoré dostávam alebo ktoré dostávame, vám vojaci už ani neveria. Vojaci stále majú problém s výstrojnými súčiastkami. Musia si kupovať obutie aj oblečenie na internetových burzách a v army shopoch a chýbajú im základné veci pre prácu. A práve v tom kontraste, keď vojaci, ktorí vidia, a ja musím povedať, že sám som osobne stretol na viacerých stretnutiach, poviem, keď sme boli aj toto leto v regiónoch a rozprávali sme sa s vojakmi, ktorí sú profesionálni vojaci, sú vo výkone služby a rozprávali nám svoje skúsenosti, tak bolo z nich cítiť naozaj veľmi veľké znechutenie z toho, čo vidia, aké veľké tendre sa prihrávajú ako keby konkrétnym skupinám. Takto to oni úplne bytostne cítia a vnímajú. A na druhej strane, oni ako vojaci sú na vedľajšej koľaji, sú ako keby až na poslednej koľaji, by som povedal.
Tento kontrast spôsobuje to vnútorné sklamanie vojakov. A dobre si pamätáme tie debaty, ktoré sme tu mali mnohokrát o tom, aké ťažké je regrutácia, ako je ťažké dostať vojakov do ozbrojených síl. Jednak kvôli tomu, že majú nízke platy, a to teraz prichádzame so zákonom na konci volebného obdobia a ešte poviem tú absurdnosť za chvíľočku, ako je aj tento zákon nastavené, a myslím si, že, že naozaj to je úplne ako čerešnička na torte práve toho pohľadu, a ja by som si dovolil naozaj povedať, že až takého napľutia do tváre možno tých profesionálnym vojakom, tak ako je to nastavené. Pretože v tých ozbrojených silách aj tí samotní vojaci vidia, že tých peňazí tam je dosť, ale proste do nich stále nikto nechce investovať. A preto som aj povedal, že vkladali do vás dôveru, lebo bolo veľa ministrov, a asi nebol minister, ktorý by bol tak najbližšie ich profesii a ktorý by dokázal pochopiť ich problémy a starosti. A to je práve to, čo hovorím, že tá dôvera, ktorú do vás vkladali, sa stratila, a dnes vám už neveria, lebo vidia, že to neni vo vašich rukách a neviete to presadiť. Takže toto je, toto je práve to, čím je tento rezort príznačný, že je tam ten kontrast míňania peňazí nesystémovo, a to by bola jedna vec, to by bolo, ešte by som povedal, O. K. To už je veľká vec, ale netransparentne sa obstarávajú naozaj veci, ktoré, ktoré sú nepotrebné a sú proste šité na konkrétnych, konkrétnych, konkrétnych ľudí.
Čiže tieto kauzy (zaznievanie gongu), o ktorých sme naozaj neraz hovorili aj na tlačových besedách, sú, jednoznačne ukazujú, že prioritou tohto rezortu neboli vojaci, ale boli sponzori a oligarchovia okolo SNS. A teraz prichádzate práve s tým návrhom zvýšenia platov, opakujem, na konci volebného obdobia a má vstúpiť do platnosti k 1. februáru 2020. A ak teda pán predseda parlamentu vyhlási voľby na 29. februára, tak to budú presne štyri týždne pred voľbami, ak, samozrejme, bude to tesne pred voľbami a toto naozaj veľmi, veľmi zaváňa alebo smrdí, ešte lepšie slovo, práve kupovaním si vojakov. Myslím, že mnohí vojaci toto čítajú a vidia. A nebude to, tento trik ako keby nevyjde, predpokladám, že sú, že naozaj to veľmi citlivo vnímajú, a je to podľa mňa naozaj zlyhanie, zlyhanie z tohto pohľadu rezortu voči vojakom.
Nie jedenkrát sme sa tu bavili a aj ja si uvedomujem, že tí vojaci potrebujú zvýšiť platy, pretože na jednej strane zvyšujú sa aj percentá, sme to tu ako Národná rada odhlasovali, schválili sme to uznesenie, čiže narastá podiel výdavkov na obranu z HDP, rastie HDP, čiže tie peniaze tečú do tohto rezortu, a čo je dôležité pri ozbrojených silách, je, že musia byť dobre vyzbrojené, vystrojené a vycvičené. A to, že sa investujú peniaze len do tej výzbroje, a mohol by som tu a nechcem sa tomu veľa venovať alebo nechcem sa tomu až tak venovať, ale napríklad tie stíhačky, o ktorých by sme sa tu mohli dlho rozprávať, tak to je naozaj proste kontrast, ktorý, ktorý úplne bije do očí, a o to viac, keď vidíme, že tí vojaci nemajú na tú základnú výstroj a ani na poriadny výcvik. O to viac, dobre vieme a vy to viete, pán minister, veľmi dobre ako, ako skúsený vojak, že to mužstvo, a teda tí vojaci s nižšími hodnosťami, tam potrebujeme mať tiež kvalitne vycvičených vojakov a v dostatočných počtoch. A tam je aj ten problém, že dnešný systém výpočtu platu, ktorý tu bol v minulosti a ktorý, ste sám povedali, že je deformovaný a nefunguje, teda nie je ideálny, preto my aj my podporíme tento návrh, pretože je potrebné vojakom zvýšiť, zvýšiť ich platy, ale, samozrejme, dá sa ísť ešte ďalej a tento zákon určite, alebo teda tento systém jednoznačne vylepšiť, pretože ani samotný návrh zďaleka taký ideálny, a je to podľa, aj podľa analýz, ktoré samotní vojaci urobili. Takže má viacero nejasností a tie bude treba, ako som povedal, vyčistiť.
Chceme však urobiť jednu vec do druhého čítania a chceme priniesť pozmeňujúci návrh, ktorý tu prednesiem, a to, aby sa, aby sa napravila tá krivda alebo neférovosť, ktorá sa voči vojakom deje, a tá absurdnosť toho, že sa, tento návrh má vstúpiť do platnosti 1. februára 2020, tak navrhnem, aby tento zákon vstúpil do platnosti už pred Vianocami. Ak to s nimi myslíte vážne, aspoň toto by ste mali podporiť, pretože ten vplyv na rozpočet to, samozrejme, nebude žiadny závratný, ale bude to veľké gesto voči vojakom, ktorí si to podľa mňa zaslúžia.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec, končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Hrnko, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa priznám, že som bola trošku prekvapená, keď sa to hlasovanie a samotná rozprava presunula z pôvodného termínu až na nejaký nasledujúci, ktorý nebol známy. V rozprave som vystúpila v prvom čítaní a poukázala som na všetky možné otázniky, ktoré s touto problematikou súvisia, ale pred druhým čítaním som si dala tú námahu a oslovila som čo najväčšie množstvo ľudí, ktorí v tomto priestore, v tejto oblasti pracujú, dennodenne sú s ňou v kontakte a vedia, čo je pre ňu dobré a čo je pre ňu zlé.
Určite potvrdzujem, že je namieste opatrnosť, je na mieste opatrnosť, pretože, a povedala som to už niekoľkokrát, ja som za fondy rada, ale nefungujú dokonale a majú miesta, ktoré poskytujú priestor na to, aby tie peniaze nejakým spôsobom unikali tam, kde by unikať nemali.
Avšak čo sa týka priamo filmového priemyslu, myslím si, že si zaslúži vstať z popola už len preto, že to, aký bol predtým, bol veľmi kvalitný a tí ľudia, ktorí tvorili všetko to, čo vzniklo pred rokom aj ’89, sú ešte k dispozícii, sú medzi nami a bola by škoda nevyužiť ich potenciál aj v zahraničných produkciách. Pripomeňme si, že posledná zahraničná produkcia tu bola v roku 2005, bola to Posledná légia, a len, len by som tak chcela zhrnúť, že tu sa nebavíme len o tom, že dostanú tie peniaze ľudia, ktorí pracujú priamo v tom filmovom priemysle, ale keď príde veľká filmová produkcia natáčať k nám film, dostanú peniaze hotelieri, že dostanú peniaze šoféri, že dostanú finančné prostriedky aj naši členovia štábu, to znamená, nemôžme povedať len o tom, že by to išlo do vrecka jednej osobe a tá to teda naplno zneužije.
Ja osobne by som bola naozaj veľmi rada, keby tie projekty aj zahraničné k nám prichádzali. A je pravda, že v okolitých krajinách, hoci to kolegyňa považuje za argument, ale tie podmienky sú nastavené naozaj tak, aby tí zahraniční producenti do tých krajín chodili a tie peniaze tam nechávali. My sme v tomto spiatočnícki, poviem to tak. My sme tie podmienky nenastavili dosiaľ dobre, nemáme filmové štúdiá, nemáme daňové úľavy, máme málo priestoru na to, aby nám prichádzali súkromné peniaze do filmového priemyslu. Ale ak je nejaká možnosť, aby sa naštartoval, hoci taktiež nepovažujem riešenie za systémové, tak tých 35 % na vratkách vie byť motivačné. Zahraničné produkcie si všímajú tento ukazovateľ ako jeden z prvých. A netvrdím, že to ich konečné rozhodnutie stojí a padá iba na ňom, ale zohráva významnú úlohu. My sa môžme pochváliť naozaj krásnymi exteriérmi, nádhernými, okolité krajiny nám môžu závidieť, ale nemáme štúdiá, aké ich majú napr. v Maďarsku. Ale to, že trošku pootvoríme dvere západným investorom, môže znamenať, že o pár rokov tu budeme mať aj tie štúdiá. A môžte si myslieť, že som prehnaný optimista a idealista, ja sa priznávam, ja som, ale zase nie som naivná a vravím si, že pokiaľ neurobíme vôbec nič a budeme sa tváriť, že všetko je zlé, tak sa skrátka nikam nedostaneme.
Ale, samozrejme, akceptujem, akceptujem a znova opakujem, treba byť v každom prípade opatrní, lebo vieme, že mechanizmy nefungujú úplne hladko a dokonale, tak ako by sme chceli a predstavovali si, v každom prípade ja tento návrh zákona podporím.
Ďakujem veľmi pekne.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne faktická.
Pani poslankyňa Kaščáková.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
Krátko, lebo už sa blíži čas hlasovania. Je tu ruch.
Áno, Natália, hovoríš o tých synergických efektoch, že filmovačka, to nie je len samotná filmová produkcia, ale aj hotely, catering, reštaurácia a tak ďalej. Áno, ja som hovorila o cene jedného nakrúcacieho dňa, ktorý zahŕňa toto všetko. To znamená, že pri tom všetkom servise by ten jeden nakrúcací deň nemal stáť viac ako, a to sme, naozaj buďme obrovsky veľkorysí, viac ako 100-tisíc eur, aj to už musí byť naozaj veľká produkcia. Takže ja som v tom myslela aj toto.
Samozrejme, že ak by to všetko ideálne fungovalo a tie peniaze by tu naozaj reálne preinvestované boli, tak by to práve že bolo cítiť nárastom výkonov práve týchto aj, aj sprievodných sektorov, ktoré sú naviazané na filmový priemysel.
A druhá vec. Tvoj optimizmus, že týmto krokom naštartujeme nejaký filmový priemysel, je fajn, ale tí producenti, a je to, je to realita, jednoducho na Slovensko neprídu iba kvôli tomu, že tu máme pekné exteriéry, pretože práve to, že nám tu chýbajú ateliéry, chýbajú nám tu štúdiá, chýba nám tu servis, ľudia, proste kompletné zázemie, tak jednoducho sem neprídu si rozložiť ten svoj base camp. Rozložia si ho v nejakej krajine, kde celý tento servis majú. A na Slovensku si prídu akurát tak vytiahnuť tú vratku prostredníctvom slovenských koprodukčných firiem, nejakých partnerov, ktorí v tom dokážu chodiť a ktorí tie podmienky majú nastavené tak, že ich vôbec nikto neskontroluje.
A práve preto tento stimul nie je naozajstným stimulom. Ničomu nepomôže, akurát nejakým spôsobom vytuneluje prostriedky, ktoré by inak mohli poslúžiť viacerým iným filmárom, ktorí by možno mohli natočiť nejaké naozaj slovenské a kvalitné projekty. Takže ochudobňuje v podstate aj nás divákov o možno nejaké iné kvalitné projekty.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, začnem trošku tak zoširšia.
Na úvod by som chcel pochváliť iniciatívu predkladateľa, že svojím spôsobom vykazuje známky toho, že snaží sa v tých vôbec informačných technológiách zaznamenať nejaký posun. Myslím si, že tá méta a tie, by som povedal, krajiny, ktoré chceme dobehnúť, je nastavená vysoko, takže je čo dobiehať, ale oceňujem určite tú aktivitu aj to, že sem prichádzate s návrhmi, ktoré by mali v tomto nejakým spôsobom nás posúvať dopredu. Určite sledujem, teda sledujeme prácu vášho tímu a oceňujem, že tí ľudia sú ochotní komunikovať, že sa snažia komunikovať aj s verejnosťou, a hodnotím to pozitívne, že sa snažia ako keby vtiahnuť a nabudiť ľudí na to, že je dobré prechádzať do to..., do tých, do toho digitálneho sveta, takže za toto odo mňa pochvala.
Na druhej strane, ešte by som chcel jednu vec a potom prejdem teda k samotnému. Keď som si čítal dôvodovú správu, tak chápem trošku formalitu dôvodových správ, ale myslím si, že tuto treba to poňať tiež výhľadovo, pretože na konci dôvodovej správy ako štandardne sa hovorí tie dopady, tak hovorí, že predložený závrh, návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, sociálne vplyvy, služby verejnej správy pre občana a taktiež nebude mať dopad na verejné financie.
Ja by som bol veľmi rád, keby mal, a pozitívny, pretože všetko, čo sa týka informačných technológií, v konečnom dôsledku musí mať pozitívny dopad na presne tieto oblasti, ktoré boli spomenuté. Samozrejme, tá kvantifikácia je v možno v tom, v tej rovine viacej vizionárskej, ale dá sa aj nejako nadefinovať a naozaj ukázať ľuďom, že neubránime sa tej, tej digitalizácii, neubránime sa tomu digitálnemu svetu. A keď sa dobre uchopí, tak to môže mať veľmi pozitívny vplyv aj na životné prostredie, aj na manželstvo, aj na rodičovstvo. Viem si predstaviť, koľko pozitív sa dá práve aj pre rodiny, a všetky tie, keď sme mali aj debatu o tých výpisoch a podobne, koľko úľavy by prišlo do jednotlivých článkov v spoločnosti, keď tak poviem. A v konečnom dôsledku aj dopad na verejné financie, pretože na jednej strane úspora na strane štátu, na druhej strane väčšie pohodlie a tým pádom možno ľudia môžu ušetriť a investovať peniaze niekam inam, čo v konečnom dôsledku vždycky sa vracia späť do štátneho rozpočtu.
Čo sa týka verejného obstarávania, áno, toto je veľká oblasť, keď by sme si len zobrali celkovo balík 5,5 mld., tam je určite treba sa v tom hrabať, treba v tom hľadať rezervy a vytlačiť z toho tú efektivitu, obzvlášť pri informačných technológiách, pretože vieme, že pri informačných technológiách je to, žiaľ, stále tak, že nie je tu nejaký efektívny benchmarking, ku ktorému musíme smerovať, aby sme vedeli vytlačiť efektivitu z tých dodaných zákaziek, a tí, ktorí sa tomu venujú viacej, vedia, že naozaj jedna zákazka sa dá rovnako kvalitne urobiť za, rádovo poviem, 200-tisíc a za milión a je škoda, keď to vyhrá zákazka za milión, ak to takisto kvalitne sa dá urobiť aj 200-tisíc. Ale, samozrejme, práve to je to, že to odvetvie ešte nemá takú tú, jak keď ideme kúpiť možno rohlík v..., rožok v potravinách alebo auto, tam už ako keby vieme ten benchmarking oveľa lepšie uchopiť, pri informačných technológiách práve takého veľkého objemu je to omnoho ťažšie.
Ale chcel som, aby to tu odznelo, pretože je to výzva, ktorej aj váš úrad čelí a musí čeliť, a ktokoľvek bude na jej čele, musí sa s týmto čo najlepšie popasovať, lebo to automaticky prináša vyššiu efektivitu a tým pádom rýchlejšie tempo prechodu na informačné technológie a zároveň aj úspora zdrojov.
Teraz by som sa krátko chcel vrátiť práve k tomu, čo tu bolo diskutované, a to sú tie neodôvodnené námietky. Kolega Dostál aj Remišová to už, tú tému, potrápili, ale chcem sa opäť len k tomu pridať a povedať, že na jednej strane chápem, že tá novelizácia je zameraná na postihovanie špekulatívnych foriem konania hospodárskych subjektov, ale na druhej strane je veľmi dôležité, aby sme práve pri tomto procese nevyliali so špinavou vodou aj dieťa. Takže tam treba naozaj hľadať tú taxatívnosť a myslím si, že to je práve tá vec, že čím taxatívnejšie sú jednotlivé definície zadefinované, kde nemôže dochádzať k nejakému dvojitému výkladu, tým transparentnejšia je tá súťaž, tým komfortnejšie sa cítia súťažiaci. Áno, je to výzva, vedieť to napísať tak, aby to bolo jednoznačné a zároveň aby to nemohlo byť zneužité, ale o tom, o tom táto výzva je. Takže tam vidím, tak ako som čítal tie samotné definície, tak tam vidím jednoznačne priestor na prepracovanie toho textu, tak ako povedal aj kolega Dostál.
Ja osobne si myslím, že je riešenie. Dve riešenia alebo tri spomeniem, čo sa týka verejného obstarávania. Jedna je, že určite zaviesť ten aspekt tej indexácie, alebo ako by som to nazval, či už verejných obstarávateľov, nech ich hodnotia samotní..., teda nie verejných obstarávateľov, uchádzačov alebo účastníkov verejného obstarávania, nech už ich hodnotia samotní verejní obstarávatelia, nech ich hodnotia relevantní hráči a nech si budujú takýto ten index, ktorý budú mať, či ten kredit budú mať lepší, horší. Podobne tá referencia je vždycky veľmi dôležitá, lebo tam sa ťažko tá subjektivita alebo omnoho ťažšie tá subjektivita vnáša, pretože hodnotenie je, pozostáva na omnoho väčšom počte ľudí a tá objektivita má väčšiu možnosť preraziť.
Taktiež veľmi dôležitý nástroj, ktorý tu je, je transparentnosť. Či chceme, alebo nechceme, tá transparentnosť v konečnom dôsledku je nepohodlná pre tých, ktorí chcú robiť nejakú záludnú, záludnú činnosť.
Posledné, čo som tiež počul ako od ľudí, ktorí sú obstarávatelia, taká zaujímavá veta, že dajte nám radšej vyššie trestné sadzby, ale pomôžte nám ako keby obstarávať efektívne, čo opäť ide k tomu ľudskému faktoru, a to je, to je naozaj veľká oblasť.
Teraz kratučko k samotnému ešte k zákonu, k tým jednotlivým častiam. Čiže tú najväčšiu časť, ktorá tu bola rozobraná, som skrátil práve preto, že už to tu bolo rozobrané. Z hľadiska tej transparentnosti, aby som to vrátil, tak práve k tomu bodu 25 a 26 z dôvodu zamedzenia kolúzie medzi hospodárskymi subjektami kvalifikovanými v dynamickom nákupnom systéme sa navrhuje neverejné otváranie ponúk a nezverejňovanie zápisníc otvárania ponúk v prípade zavádzania zákaziek v rámci dynamického nákupného systému. Toto považujem za krok späť, pretože tá transparentnosť je dôležitá, a my sa musíme naučiť, potrebujeme naozaj aj ten posun v mentalite, naučiť sa žiť ako keby v transparentnosti. Ja chápem, že ten prvotný rozmer môže byť nepríjemný, lebo je to zmena paradigmy, ale ak sa do toho prehupneme, tak už to nebude nič, nič komplikované, naučíme sa v tom žiť a je potrebné, aby sa videlo na ruky, či už je to komukoľvek, obchodníkom a tak ďalej. V živote proste je to tak, že je dôležité, keď vidíte na ruky človeku, ktorý, ktorý robí, lebo je tam omnoho menej priestoru na to, aby mohol nejakým spôsobom zavádzať, podvádzať a podobne. Takže to je princíp transparentnosti, ktorý tu v tomto práve, v týchto bodoch 25 a 26 je krok späť.
K bodu 40. Navrhovaným ustanovením sa upravuje pravidlo kreovania poroty v prípade, ak ide o súťaž návrhov v oblasti informačno-komunikačných technológií, pričom sa v tejto súvislosti zavádza povinnosť vymenovať najmenej jednu tretinu členov poroty zo zoznamu odborníkov v oblasti informačných technológií, ktorý bude viesť Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Slovenskej republiky.
Opäť, na môj vkus vágne, pretože otázka, kto bude vyberať odborníkov do zoznamu, akým spôsobom, či sa bude vedieť garantovať ich netransparentnosť. Takže na druhej strane tú komisiu vymenúvava verejný obstarávateľ na základe nejakých referencií a odborných znalostí z regiónu. Môže tu nastať problém práve toho regionálneho zastúpenia. V niektorom regióne môže byť prítomný taký odborník, v inom nemusí. Čiže toto sú na môj vkus vágnosti tohto, tejto, tejto špecifikácie.
K bodu 42. V nadväznosti na novokoncipovaný zoznam elektronických prostriedkov sa do katalógu kompetencií úradu zavádza vedenie zoznamu elektronických prostriedkov. Tu smeruje otázka, aké sú to elektronické prostriedky, pretože zo súčasného zákona verejní obstarávatelia a osoby zodpovedné za proces verejného obstarávania využívajú v prípade využitia elektronického trhoviska rôzne systémy ako ELENA, EKS, EU PROFI. Čiže otázka je, že čo navyše sa má ešte registrovať.
K bodu 45. V rámci navrhovaného znenia úprava reflektuje používať na elektronickú komunikáciu výlučne elektronické prostriedky, ktoré umožňujú hospodárskym subjektom doručovať verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi revízne prostriedky vo verejnom obstarávaní. Ja som zástancom skôr ako keby pull ako push stratégie. Čiže naozaj vytvoriť to prostredie tak, že prirodzene tí ľudia budú mať chuť a túžbu využívať to, čo je jednoduchšie, čiže cesta menšieho odporu, takže vytvoriť to prostredie tak, aby užívatelia chceli používať. Samozrejme, tá push stratégia, sme videli už aj pri daňových priznaniach a podobne, videli sme aj nábeh, keď teda spomeniem to daňové priznanie, že naozaj jednotliví účastníci toho mali komplikácie, pretože tá user friendliness, o ktorej sme sa už nejedenkrát v tejto sále rozprávali, je stále výzvou a je stále nedostatočná na strane štátu. Takže tuto opäť len možno taký apel, práve dať tú užívateľskú blízkosť a tú intuitívnosť do týchto jednotlivých rozhraní, aby jednotliví účastníci vyhľadávali, pretože to bude pre nich komfortnejšie a jednoduchšie. Takže to je také krátke zhrnutie k tejto novele.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ondro, tiež veľmi dobré vystúpenie, tak ako si to vlastne celé vysvetlil, krátko o tom budem hovoriť ja, ale keď už si urobil väčšiu časť roboty ty, tak už potom o to budem môcť hovoriť o ďalších veciach.
Ale ja by som tu chcel presne dať ten dôraz na to, že my potrebujeme dbať na to, aby tu bola súťaž a aby tá súťaž bola zdravá. Samozrejme, sme si vedomí toho, že námietky sú problém. Je tu veľa špekulantov a treba vedieť ako keby odfiltrovať, tak ako povedali aj moji predrečníci, treba odfiltrovať tých špekulantov, ktorí prichádzajú s námietkami a chcú iba škodiť, od tých, ktorí naozaj prichádzajú s dobrými námietkami alebo vôbec sú, by som povedal, čestnými účastníkmi súťaže.
Ja osobne tu vidím aj jednu, jedno z tých nástrojov, ako sme zaviedli daňový index pri daňových subjektoch, tak taktiež zaviesť takéto, index pri každom, ktorý sa zúčastňuje vo verejnom obstarávaní, a na základe jeho kreditu, toho, aké námietky podáva, či sú opodstatnené a podobne, sa môže získavať určitý rating a podľa toho ratingu sa dá potom ľahšie s tými námietkami pracovať, pretože naozaj takéto, ako si to nazval, že gumené ustanovenie môže byť veľmi ľahko zneužité a naozaj využité práve na to, aby tá súťaž bola zneužitá, a nie teda zdravá.
Ďakujem.

Vymazať rámček!

Vymazať rámček!

Vymazať rámček!

Vymazať rámček!