Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, ďakujem pekne, že tu zostávate do takýchto večerných hodín, aby ste si vypočuli, čo k tomu chcem povedať ja. Je tu taká komorná atmosféra. Ale myslím, že tá téma je naozaj dôležitá. A ja som možno skúsil tiež tak, ako aj jeden z pánov navrhovateľov, pán Bernaťák, by som sa odrazil tým, že aj ja som tu nováčik. A je tu asi historicky prvýkrát najviac poslancov, myslím, že 77 nových poslancov v...
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, ďakujem pekne, že tu zostávate do takýchto večerných hodín, aby ste si vypočuli, čo k tomu chcem povedať ja. Je tu taká komorná atmosféra. Ale myslím, že tá téma je naozaj dôležitá. A ja som možno skúsil tiež tak, ako aj jeden z pánov navrhovateľov, pán Bernaťák, by som sa odrazil tým, že aj ja som tu nováčik. A je tu asi historicky prvýkrát najviac poslancov, myslím, že 77 nových poslancov v Národnej rade, a teda aj pán kolega Číž, zdravím pán Bernaťák, pán Číž na to poukazuje, že my nováčikovia teda sa musíme veľa učiť. A je to pravda, akože musím povedať, že som prišiel ako človek, môžem to nazvať, z ulice, ten, ktorý pozeral do Národnej rady, a pravdupovediac, asi to viete, ktorí ste tu dlhšie, že záujem ľudí o sledovanie Národnej rady neni až taký vysoký a skôr by som povedal, že v poslednej dobe môžme zaznamenať, sme zaznamenali taký väčší záujem.
A Národná rada je výkladná skriňa, aspoň by mala byť, nie? Pán predseda Národnej rady Danko ju dokonca nazýva chrámom, ale keď sa na to tak pozrieme a počúvame aj ľudí, ktorí nás volia, alebo chodíte medzi ľudí, tak v médiách to vidíme, plné sú médiá toho, že hovoria, že na to sa nedá pozerať. Čiže sme taká dosť špinavá výkladná skriňa. A ja ako nováčik a viacerí nováčikovia sa tu na to tak odvolávame, že naozaj tá atmosféra je tu náročná, že je tu divoká. Zase tí skúsenejší hovoria, že to už je tu, že to si musíme zvyknúť, že to tak proste býva, niekedy je to náročnejšie, niekedy menej.
Ja vám chcem povedať zo svojho pohľadu, čo ma tu tak najviac zaujalo a neni to pozitívne. Národná rada je jednak kontrolný orgán, ale je to aj orgán, kde sa preberajú zákony. Zákony prináša vláda, zákony prináša opozícia. Čo tu ja badám aj na tejto schôdzi. Toto je rozprava, ale s kým sa tu rozprávame? Nemáte vy pocit, pretože ja ho tu mám, že, dobre, ja som veľmi vďačný, že dneska ma počúvate a vidím vo vašich pohľadoch, že ma počúvate, ale myslím si, že keď niektorí tu rozprávajú alebo keď som tu ja predtým rozprával, tak ja som tu necítil záujem o to, že čo tu idete povedať. Skôr sa tu deje taká atmosféra, že čakáme, čo povieš, aby sme ťa mohli rozniesť v kopytách, lebo tu je, by som povedal, ideme ukázať moc. Kto má moc... (Reakcia z pléna.) Na mňa, či? Aha. (Zasmiatie sa rečníka.) Ďakujem, pán Gál.
Ja len ako chcem vyjadriť svoju skúsenosť. Takže aspoň takto to, takto to tu ja vnímam a zatiaľ pociťujem tú diskusiu, tú rozpravu. A naozaj sa tu chceme vecne baviť, ale povedzme si aj k rokovaciemu návrhu. Koľko z koaličných poslancov vystúpilo do rozpravy? Bavíme sa tu o rokovacom návrhu. My chceme diskutovať. Ale ako máme diskutovať, keď vy do rozpravy nevystúpite? A tým, že nevystúpite, čo nám tým komunikujete? Povedzte si, čo chcete, my si aj tak odhlasujeme, čo chceme. Načo sme potom tu? Ja sa pýtam, načo nás je tu potom, ak - teraz neberte to, prosím, populisticky -, ale načo nás je tu 150, keď aj tak príde na hlasovanie, veď tu by stačilo, aby každý predseda klubu mal jedno tlačítko nabité toľkým počtom poslancov v koalícii, koľko má poslancov, a zahlasuje. Strácate tu, ako vyslovene tu mrháme vaším časom. (Ruch v sále.)
Kde je tá rozprava, kde je tá konštruktívna debata? A toto sú, toto je prvé čítanie. Čiže máme sa baviť o návrhu zákona, o ich myšlienke, o tom, čo prinášajú. Druhé čítanie, teda jak som to správne pochopil a opravte ma, som stále nováčik, tak možno nie, ale už sa bavíme o technických riešeniach. Ale my, tu neprebieha debata, my niečo povieme a vy nás prevalcujete faktickými poznámkami, alebo teda naložíte nám a podobne.
Ja, jediný, kto dnes vystúpil, bol pán Gál ako navrhovateľ a oceňujem to, ďakujem, som rád, že ste vystúpil. A bol by som rád, keby to bolo aj tak na striedačku, že tak poďme tu rozvinúť teda tú debatu, pretože ono, ten rokovací poriadok, to je taká Pandorina skrinka, ktorá tu bola otvorená.
A ja napríklad tu postrádam momentálne pána Danka, pretože ja to vnímam tak, že tá iniciatíva ani tak nevyšla od vás ako od navrhovateľov, ktorí hoci ste tam napísaní, ale primárne, ako to bolo komunikované, pán Danko cítil tú potrebu. Aspoň tak s tým aj prvý prišiel a tak to bolo prezentované a tak som to aj od neho pochopil, že on ako predseda Národnej rady, proste sa mu nepáči, ako to tu funguje, a chce túto Národnú radu proste priviesť do väčšieho poriadku, do nejakej usporiadanosti, do nejakej slušnosti a podobne. Ale keď tu o tom rozprávame, tu nie je. A ja pochybujem, ako však taký vyťažený muž, že si pozrie večer na internete alebo niekde zo záznamu. Veď to si nemôžte vy dovoliť, nemáme toľko času, aby si teraz niekto dňovú rozpravu vypočul.
A toto sú vystúpenia opozičných poslancov. Ale však aj my tu niečo znamenáme, my tu chceme niečo k tomu povedať. My si nepripravujeme tie rozpravy preto, aby sme sa tu len nejak vyrozprávali. Ja si to nepripravujem tu pre médiá, ktoré tu ani teraz nie sú. Ja si to pripravujem pre vás, lebo vy ste moji kolegovia, prišiel som do Národnej rady s vami spolupracovať na tom, aby sme schvaľovali a hovorili o zákonoch, ktoré sú dobré pre túto krajinu. Ale tu má človek pocit, že vláda vie, čo je dobré, opozícia tu len frfle, čo nám tu vy do toho budete rozprávať, aj tak tu len nás napádate a my si to aj tak schválime, vy sa tu vyrozprávajte.
Tak potom naozaj, tak potom urobme ten rokovací poriadok, tak zmeňme, že každý predseda klubu tu bude mať nabité tlačítko počtom poslancov, vy tu nemusíte sedieť, strácať čas počúvaním, my si tu niečo vyrozprávame, zrušme vysielanie, však dajme iba možno tie najlepšie hajlajty, to si tu novinári zoberú, nemusí to vôbec bežať na internete a tým pádom to máme vyriešené. Však vláda tu aj tak všetko čo si navrhne, to si schválili. Tak to máme momentálne zariadené.
A ja to, ako teraz neberte ma zle, ja sa do vás neobúvam, ja vám nevyčítam, ja len konštatujem súčasný stav, ako vidím ja, že to funguje. Pán Bernaťák, aj vy ste hovorili tú svoju skúsenosť a ja pridávam tú svoju skúsenosť. A možno si poviete, ty naivka, že čo to tu rozprávaš, však jasné, že to tak funguje, len sa tu proste o tom nehovorí. Však to tak už funguje roky, od začiatku. Možno už, ešte aj v minulom režime to tak fungovalo, tam sa to viacej kamuflovalo.
Ale ja som bol volič, ja som bol občan a ja som očakával, že to tu tak nebude. Áno, a nechcem sa zmieriť s tým, že to tak má byť. Ja sa nechcem zmieriť s tým, že v našej republike je všetko dopredu dohodnuté, že je to tu jedno veľké divadlo. Chcete sa vy? Áno, dneska sme tu v tej pozícii poslancov, máme nejaké, povedzme sme jeden zo 150 ľudí národa, ktorý o tom rozhoduje, vy ste vo vláde, si poviete, čo, ja už tam tých ľudí na východe, na západe, kdekoľvek tých obyčajných ľudí v regiónoch. Vieme sa vžiť? Tí ľudia naozaj očakávajú, že tento zákonodarný zbor niečo urobí s touto krajinou. A my sa tu obúvame niekedy, obúvame sa tu do ministrov, ale nie preto, že si tu chceme robiť politickú kampaň, ale chceme dosiahnuť proste posun.
A teraz by som chcel naraziť na úmysel celého tohto návrhu alebo zmeny. Poďme sa pobaviť o úmysle, pretože to je veľmi dôležité, prečo - a pán poslanec Vašečka o tom hovoril, viacerí o tom hovorili a ja chcem len takú otázku aj vo vás: O čo tu naozaj ide? Prečo to chceme? Viete, máte deti, ste otcovia, matky, v škole to poznáme tiež. Máme jedného-dvoch nejakých teraz akože, jak vy to nazývate, vyvrheli opozície alebo akokoľvek. Pán Danko povie na tlačovke, že, no, povedali mi na grémiu opoziční zástupcovia, že aj oni s tým nesúhlasia, ako sa tu vystupuje. Ale pán Danko nepovie, tak proti komu to tu robíme? Tak pomenujte. Tak proti komu je zmena tohto rokovacieho poriadku? Sú tu nejakí konkrétni dvaja, traja, štyria, ôsmi, pätnásti ľudia? Tak poďme jednať s nimi. Ale nie teraz vytvárajme pravidlá pre všetkých, keď väčšina ľudí, jako povedal aj pán Vašečka, neprekračuje tú mieru. Tak pomenujme problém a poďme sa mu venovať a nemusíme na to meniť pravidlá.
Veď doma zavediete pravidlá, keď máte viac detí, kvôli jednému dieťaťu, ktoré robí neporiadok, tak zavediete pravidlá na všetky? Azda si neporozprávate s tým jedným a nezistíte, čo je príčina? Veď tu je naozaj, poďme riešiť skutočnú príčinu aj možno toho správania tu v Národnej rade. Nemôže to byť náhodou, a ja to kladiem ako otázku, nemôže to byť náhodou zúfalosť toho, že tu nevieme vám odkomunikovať, že tu je stena, že tu je hrach, ktorý hádžeme na stenu, ktorý tu nikto nepočúva, a keď ho aj vypočuje, tak ho zmetie zo stola a povie si, my sa tu s vami baviť nebudeme.
Mne tu, kolegovia, chýba empatia. Empatia medzi nami navzájom. Áno, však buďme k sebe tvrdí, pomenujme veci, nemusíme teraz sa tu hladkať po chrbátoch, ale počúvajme sa so záujmom.
Aj to, že tu dneska pán predseda parlamentu nie je, tiež komunikuje nejaký záujem, resp. nezáujem. Zaujíma pána predsedu Národnej rady, nášho predsedu, on nás vedie, sám povedal, ja tu chcem urobiť poriadok a cítim sa zodpovedný za vás všetkých a idem tu nastaviť pravidlá, aby táto Národná rada bola naozaj výkladnou skriňou. Idem umyť tie okná, ktoré sú tak špinavé, že ľudia sa do nej nechcú pozerať. Ja ich idem umyť. Takto to ja vidím.
A teraz, dobre, my poslanci sme tu, my sme zodpovední za tú špinu na tých oknách a chceme sa k tomu vyjadriť. Pán predseda, tá špina je tu pre toto a pre toto. Ale komu sa máme vyjadriť? Pán predseda, vy ste náš predseda, komu sa máme vyjadriť, kde ste, pán predseda?
Pán Číž, budete to vy tlmočiť? Budete to vy tlmočiť, celé to pretlmočíte?
Ďakujem, ďakujem, pán Bernaťák, vážim si to. Vážim si ľudskosť, ktorá tu u niektorých poslancov je, a prajem si, aby tu bola tá ľudskosť omnoho viac.
Chcel by som teraz povedať možno taký jeden princíp. Pán predseda je vedúci, alebo predseda teda tejto Národnej rady a z pozície predsedu chce nás niekam ukočírovať. A je to jeho zodpovednosť, je to jeho úloha, správne, kvitujem to. Ale poďme si povedať také pravidlá, a to nie sú moje pravidlá, to sú veľkých skúsených ľudí, ktorí v tej oblasti vodcovstva o tom hovoria, ktorí hovoria, ako sa to dá. My sme na Slovensku zvyknutí proste bič, represia. Ale vyspelé kultúry hovoria o tom, ako viesť ľudí, ako ich priviesť do konečného želaného stavu.
Pán Danko má funkciu predsedu. Je tu nový, my sme tu noví a práve títo skúsení ľudia hovoria, že vedenie na základe funkcie, a ja mám rešpekt k funkcii pána predsedu, ja pána Danka nepoznám, k nemu zatiaľ nemám mať nejaký rešpekt alebo disrešpekt, nemám s ním takú osobnú skúsenosť, ale k funkcii predsedu Národnej rady mám veľký rešpekt. Ale už len psychológia hovorí, že takýto rešpekt ľudia dokážu mať tak pol roka. Ak akýkoľvek predseda, CEO, líder, čokoľvek to nazveme, vo vedúcej funkcii po polroku neprehupne do druhej úrovne vodcovstva, tak začne strácať svoj vplyv. Polrok sa nám pomaly chýli ku koncu a ten druhý level, tá druhá úroveň sú vzťahy. To sú vzťahy. A každý, kto chce viesť svojich ľudí, a teraz nemyslím svojich v zmysle nás človek, ale ľudí, za ktorých zodpovedá, ktorých vedie, ako tu je pán predseda nad nami ustanovený, tak, a sme si ho zvolili a tie voľby ukázali, ako sme si ho zvolili, tak má polroka na to, aby tu začal budovať vzťahy, pretože práve vzťahy je ten druhý level.
Ale ani ten netrvá večne, pretože ľudia, a na Slovensku obzvlášť, ak máte vzťahy s niekým, tak po roku, dvoch si ľudia povedia, á, ty si kamarát, vieš čo, ty mi to prepáčiš. Čiže tam to nesmie skončiť. A múdri ľudia, ktorí sa tomu venujú a ktorí v tom majú skúsenosti, hovoria, toto je druhý level z piatich.
Tretí, tretí level je, že za tým človekom sú vidieť výsledky. Tí ľudia vzhliadajú a nasledujú predsedu preto, lebo vidia výsledky jeho práce. Zo začiatku sú to slová a nemajú nič viac, ale čas vždycky ukáže, či k slovám prichádzajú aj skutky. A keď neprichádzajú, tak aj vy stratíte dôveru vo svojich známych, blízkych, obchodných partneroch, kohokoľvek, keď ten človek vám niečo sľubuje, a nerobí skutky, tak proste si o ňom urobíte záver. A nebudete ho brať ako dôveryhodného partnera. A ja nevidím tu zatiaľ ten druhý level. Dobre, pán Danko tu je krátko a mal by sa prehnúť do tej roviny vzťahov. A ja tu nevidím, že by sa tu nejaké vzťahy budovali.
A ja tomu rozumiem. Rozumiem tej genéze, ako hovorí aj pán Číž, pamätá si, vy ste od ´91., ´92. roku, čiže vy si to pamätáte. A vďaka za vaše skúsenosti, pán Číž. Ja si to vážim, že tu je pamätník, človek, ktorý si naozaj môže povedať, tak viete čo, ja vám to, ja som barometer toho. A vy ste barometer toho, čo sa tu v Národnej rade dialo. A vďaka za to. Vďaka za to. A môžte to povedať. Ale pán Danko je tu krátko, ale... Trošku som sa stratil. Ale dobre, idem, myslím, že myšlienku ste pochopili. (Zasmiatie sa rečníka.) Chcem ísť ďalej.
Čiže to sú tie princípy vodcovstva, ktoré tu chýbajú. Ktoré tu chýbajú, ktoré tu absentujú, á, viem, kde som, už som sa našiel.
V tej genéze, ktorá tu je, sa vzťahy vyhrocovali. A naozaj príchodom, poviete si, Obyčajných ľudí, OĽANO, ako nám hovoríte, to sú tí grázli, ktorí sem zaviedli to grázlovstvo a odvtedy tu je zle, sa tu osočujeme, nadávame si a podobne. No ale tí grázli, prečo ich, tých grázlov, tí ľudia zvolili? Pretože hovorili niečo, čo tí ľudia sa s tým stotožňovali. Veď keby ľudia sa nestotožňovali s tým, čo tí grázli hovorili, no tak by tu dneska nesedeli. V 2012 8,8, dnes 2016 11 %? Veď my reprezentujeme, my sme pred voľbami nehovorili niečo iné. Tí ľudia sa prihlásili k tomu, čo sme hovorili. Čiže 11 % ľudí si myslí to, čo tu hovoríme.
A teraz vy hovoríte, vy grázli, vy desiatich, vás musíme ukočírovať. Čo vlastne hovoríte? Tým 11 % ľuďom hovoríte, prepáčte, takéto správanie nám do Národnej rady neposielajte. Neposielajte nám ho, lebo - a teraz naozaj nechcem byť populistický, nie sú tu médiá, ste tu len vy a chcem to hovoriť úprimne. Čo komunikujeme, aký záujem občanom našej republiky?
A fakt som vďačný, že hovorím teraz takto večer, že sa môžme roz..., že, no, rozprávať, bol by som rád, keby ste aj vy vystúpili, pán Číž, a povedali tak od srdca, úprimne. (Reakcia spravodajcu.)
A však to oni zajtra ráno povedia, ja som dneska musel čakať, však, tak ďakujem, pani Laššáková. Ja už tu, ja už tých päť minút, ja ešte asi aj ráno budem pokračovať, lebo, ale to už bude iná atmosféra. Neviem, no. Ďakujem vám, ale teda chcem pokračovať. Takže... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Bude prázdnejšia. No tak, ale tak vidím, predpokladám, že do siedmej to už so mnou vydržíte.
Čiže mne tu naozaj chýba tá diskusia, chýba mi tu tá rozprava a počuť vaše názory. Veď ja, naozaj ma zaujíma, že ako vy sa pozeráte na tie spoločenské problémy, o zákonoch, ktorých sa tu bavíme. Azda ste, azda fakt len vláda má čo k tomu povedať? Však tu je 81 koaličných poslancov, jedincov, ktorí majú talenty, dary, schopnosti, vedomosti, skúsenosti. Veď vy to máte obohatiť. Môžete aj nás obohatiť, však nám to vysvetlite! Ale keď na nás len narevete, no tak čo, aká je tu diskusia? Aká je tu argumentácia? Ako my máme zmeniť názor, keď tu len niekto na vás nereve?
Takže čo by som ešte teda? Skúsim to do tých päť minút dať, aby som prenechal ráno už čistý stôl.
Argumentuje sa tu porovnávanie s inými krajinami. Ale to sa teším, že mám toľko faktických. Lebo ja som tu postrehol pána Kaliňáka, tam vonku, a kolegovia mu hovorili, máš 28 faktických, to tu ešte nebolo, dal si rekord. Na to ešte nemám. Prosím, neodhlasujte sa. (Zasmiatie sa rečníka.)
Ale porovnávanie s inými krajinami. Pán predseda si dal tú námahu, urobil porovnanie a dneska Gábor, náš Grendel, vystúpil a ukázal, doplnil to porovnanie, že v iných krajinách aj sú tie vizuály, sú. Čiže keď chceme robiť porovnanie, tak nerobme selektívne. Ale ja si hovorím - a čo teraz? Musíme sa naozaj vo všetkom opičiť? Však sme lídrom v náraste výdavkov verejnej správy. Tak nemôžme byť aj lídrom v tom, že budeme mať neobmedzenú rozpravu? Ja si myslím, že nemusíme sa vždycky nechať, Slováci sú podľa mňa skvelý národ, sme malí v srdci Európy a veľa proroctiev alebo dôležitých takých posolstiev na adresu nášho národa bolo povedané. A myslím si, že sme zohrali kľúčovú rolu v histórii a ešte zohráme. Tak sa neudupávajme tým, že teraz musíme to robiť jak Nemci, jak, neviem, Briti alebo ktokoľvek. No, nemusíme. Urobme to tak, ako je to dobré, ako to chceme my, ako to vidíme. Ale pomenujme tu, čo je ten problém, a poďme riešiť problém a nie tu nejaké pravidlá paušálne navedieme.
Lebo - tak ako hovorí aj môj kolega Jofo Viskupič alebo ďalší - myslíte si, že to vyrieši ten problém? Naozaj si myslíte, že to vyrieši ten problém? Azda nepoznáme, aj tuto Soňa Gáborčáková by mohla porozprávať alebo Anka Verešová, ľudia, ktorí robia aj s takýmito skupinami alebo so skupinami ľudí, ktorí sú nepoučiteľní, že v čom je problém a ako tú nepoučiteľnosť zmeniť na poučiteľnosť?
Pán Číž, ale to sa dá, to sa dá. Ale nie tým, že zavedieme pravidlá, teraz budeme tu mlátiť a vyvedieme a spútame a zviažeme alebo čo ja viem čo. Ako ja neviem, no.
Aj dneska napríklad. Pozrite sa, kolegovia, bývalí členovia, prišli za mnou a pýtajú sa, že na koľko to máš? No lebo chceme sa prví prihlásiť do ústnej rozpravy. Ja som nováčik, ja neviem vám to povedať, no musíte tu počkať do siedmej, aby ste sa zahlásili. Tak potom zmeňme aj také, že sa môžu do ústnej rozpravy zahlásiť, áno, áno, však už to naskákalo, ja to tie tri minúty dám a už potom zajtra budú žiariť na monitore televíznych obrazoviek faktické poznámky. Ale čo chcem povedať je, že... (Reakcia spravodajcu.)
Ja, jasné. Pani Laššáková, ja som nový, ja chodím ráno. Ja som nový, ja ešte chodím ráno. Ja som tu z Bratislavy, takže ja určite prídem. Ale my ani nemáme zápchy na ten náš smer. Takže... (Zasmiatie sa rečníka.)
Ja myslím, tak potom zmeňme aj tú písomnú rozpravu, že však urobme si to tak, aby sme sa tu naozaj dobre mali. Ale aby sme sa tu rozprávali o tých problémoch. Však ľudia k nám naozaj vzhliadajú. No ku mne ešte nie a možno ani nikdy nebudú a ktovie, či tu budem. Ale ja mám úctu pred tými veteránmi, ktorí ste tu. A to hovorím úprimne.
Pán Jurzyca je pre mňa veľká kapacita ako človek vo finančnom sektore a podobne. Akože čo sa pozriem, si hovorím, ja som sa tu ocitol - a ja som to hovoril aj pri programovom vyhlásení vlády -, ako slepé kura k zrnu som sa k tomu dostal. A žasnem nad tým.
Takže akože úprimne k vám hovorím, pretože úprimne, ja tu nechcem na vás hrať nejaké divadlo, ja tu nechcem mať prejavy pre noviny a pre masy ľudí. Vy ste moji kolegovia a my to tu budeme musieť rozhodnúť a my sa z toho budeme zodpovedať. A ľudia si dneska hovoria: Viete, ako sa vy zodpovedáte? Vám je to všetko jedno. Aj vláde je to všetko, vy všetko tam, vláda si príde a, no to už je možno na inú debatu.
Takže ja som asi vyčerpal všetko alebo nechám si ešte niečo na ráno, keby ma ešte niečo napadlo? A nie, ešte ja sa môžem aj do ústnej prihlásiť. Takže, kolegovia, ja si veľmi vážim, že ste tu vydržali do siedmej, že ste na mňa hľadeli a snáď aj počúvali ma. A ja vás naozaj tak prosím a žiadam, ja osobne si myslím, že kde ľudia chcú, tak tie pravidlá sa nemusia nejako dohadovať, ony sa proste vytvoria. A úcta, úcta je viac ako pravidlá. A kto nemá úctu, môže mať akékoľvek pravidlá, pravidlá sa nebudú dodržiavať.
Ale nebuďme slepí na príčiny. Veď aj keď my na niečo napádame a kričíme, tak to nekričíme len tak pre nič, za nič, že nemáme čo robiť. Niečo tu naozaj vidíme. Tak poďme sa o tom konštruktívne baviť. Však sú tu grémiá a tak ďalej. Aj tam sa bavme vecne, ale nie mediálne. A to už ani neviem, či je to aj politicky. Ja si myslím, že to už ani nie je politicky, že to je naozaj len nejaké divadlo na ľudí, ktorí sú znechutení. Tí ľudia sú znechutení v našej republike. A prečo im to robíme? Ja myslím, že ste konštruktívni ľudia a že aj vy túžite po lepšom Slovensku pre našich ľudí, lebo aj vy ste boli niekedy obyčajní ľudia a dneska ste veľkí poslanci. Tak prosím, skúste, ale nie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, devätnásť hodín.
Heger, Eduard, poslanec NR SR
Končím, končím, končím. Ja už len tak dobieham, to už tak do prístavu.
Takže ďakujem, pán predsedajúci. Ja si vždy tak na záver ešte pozriem, že či som niečo nezabudol. Ale aj keby som zabudol, tak je sedem hodín.
Ďakujem vám veľmi pekne. Pekný večer prajem. A pokračujme a prosím, vystúpte do rozpravy a povedzte niečo aj vy od srdca. Budem veľmi rád. Pekný večer. (Potlesk. Reakcia z pléna a smiech v sále.)
Skryt prepis
