Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tiež chcem oceniť vystúpenie pána podpredsedu, že prišiel a teda vystúpil k tejto téme. Tiež tu aj spomínal tú širšiu diskusiu, ktorá bude potrebná k celkovému pohľadu na informatizáciu. A chcem tu pripomenúť jeden dôležitý aspekt, na ktorý by sme nemali zabudnúť, a to je predovšetkým vzdelávanie. Vzdelávanie populácie k tomu, aby naozaj sa nebála tej informatizácie, ktorá tu prichádza. Pre všetky vekové kategórie už dnes pôsobia niektoré občianske združenia, jednak pre tú stredoškolskú mládež, ale už aj na základných školách. Za jeden príklad: občianske združenie napríklad Preventista pána Ostera, ktorá sa venuje akože problémom, ktoré môže priniesť práve otázka bezpečnosti i zneužívania v kyber priestore a je dôležité aj, aby sa v tejto kampani, ktorá sa pripravuje, bolo to prepojené systémovo a spojené v rámci aj vzdelávacích politík a v jednotlivých rezortoch naozaj tá populácia začala vzdelávať k tomu, aby sa nebála túto technológiu používať.
A ešte jedna taká malá poznámočka. Dúfam, že všetky portály, ktoré budú vznikať, respektíve už vznikli v rámci využívania digitalizácie, budú vždy rešpektovať užívateľské prívetivé prostredie. To "you very friendly" prostredie, na to sa veľmi často zabúda a myslím si, že máme na Slovensku dostatok programátorov, veľmi šikovných ľudí, ktorí dokážu vytvoriť také portály, ktoré budú naozaj na pár klikov.
Ďakujem.

Oceňujem, že ste vystúpili v rozprave ako keby v rámci záverečného slova. Preto mám možno päť takých kvázi otázok alebo doplnení. Ak som teda správne pochopil, v jesenných a v začiatočných zimných termínoch bude nasledovať nejaká kampaň ohľadom dátových schránok a ich zavedenia, ich povinnosti pre právnické osoby.
Druhá vec. Predsa len sme v politike a termíny v čo najkratšom možnom termíne sú také trošička vágne. Čiže či by sa dalo v reakcii špecifikovať koniec roka, začiatok roka 2017 alebo podobne?
Ďalšia vec. Spomínali ste IFO. My máme dlho takú starú tému, voláme ju BIFO, čiže bezobsažný identifikačný údaj fyzickej osoby. Opýtam sa jednoducho, kedy? Na Slovensku je tu ten problém, rodné číslo versus BIFO aj u nás doma. Čiže troška tak ste obišli ten termín, lebo u nás rodné číslo má dve závady z hľadiska osobných údajov, to je dátum narodenia a druhé - miesto narodenia. Čiže u nás by mnohé problémy bezobsažné identifikačné číslo fyzickej osoby vedelo vyriešiť.
A posledná poznámka. Vy asi viete ešte ako digitálny šampión a potom následne som mal obrovskú snahu spraviť komisiu tuná pod eurovýborom. Myslím si, že nastáva ten čas aj na typ debaty, ktoré priniesol do pléna parlamentu pán Krajniak, pretože či už filozofické zámery digitalizácie a informatizácie alebo širšie fórum, kde bude NACES, kde budete môcť byť vy, kde budú rôzne strany, rôzne politické spektrum a odborná verejnosť, by sa nám tu v parlamente zišiel. A ja teda aj týmto spôsobom lobujem, aby sme túto komisiu čím skôr v parlamente zriadili.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja mám tiež konzervatívne srdce, ale chcem povedať iný príklad.
Pán poslanec, vy tvrdíte, že ako by sa informácie najľahšie kradli elektronicky. Ale nemyslím si, že napríklad moje zdravotné údaje budú lepšie alebo sú lepšie chránené v papierovej forme. Moja zdravotná dokumentácia sa nachádza u všeobecného lekára, ani tam nie je zamknutá v nejakom šuplíku a má k nej prístup každý, kto do tej ordinácie príde, vrátane upratovačky, ktorá príde poupratovať. Túto moju dokumentáciu je oveľa ľahšie ukradnúť od všeobecného lekára, ako teraz nejako zložito sa nabúrať hackerom do informačného systému.
Alebo poviem iný príklad. Nominant pána Slotu prenajal budovu za geodetického a kartografického, geodetického a kartografického ústavu na sto rokov a v tej budove sa majú skenovať veľmi závažné, je to centrálny sklad dokumentov z katastrálnych úradov. Sú tam veľmi závažné informácie v papierovej podobe, ku ktorým je veľmi ľahko sa dostať, pretože momentálne, by som povedala, že to majú gauneri.
No a teraz, ako elektronizácia zvyšuje slobodu. Určite podnikatelia privítajú, že nemusia obehnúť desať úradov a na každom si vybaviť iný papier, ktorý potom treba zaniesť na ďalší úrad. Určite privítajú, že firmu si dokážete založiť štyrma klikmi a nemusíte to robiť štyri dni. V Estónsku elektronizácia funguje fantasticky a áno, treba povedať, že v Estónsku stála desaťkrát menej, ako na Slovensku, ale to nie je problém samotnej informatizácie, ale babráctva tých, ktorí u nás na Slovensku mali informatizáciu na starosti. A ja si myslím, že informatizácia moju slobodu vôbec neobmedzuje, naopak, zvyšuje priestor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Krajniak, je podľa mňa veľmi intelektuálne nepoctivé použiť slová alebo obraz sily pána Marshalla McLuhana a nepovedať jednu podstatnú vec. Čítame pravdepodobne veľmi podobnú literatúru, ale práve Marshall McLuhan hovoril o tom, že žiadna technológia nedokáže viac, než sa pridať k tomu, čo už sami sme. Marshall McLuhan hovoril o extenziách, hovoril o tom, že pästný klin ako úplne na začiatku bol extenziou ruky, čiže dal tej ruke väčšiu silu, tak celý vývoj ľudstva môžme hovoriť o rôznych extenziách alebo rozširovanie vplyvu a vnímania našich jednotlivých zmyslov. Tak ako telefón dokáže náš hlas preniesť až do Ameriky, tak isto elektronické služby dokážu dve základné veci. V prvom rade ste sa asi tri alebo štyrikrát pýtali na to, že koľkým ľuďom napríklad tento návrh zákona a váš komentár, ktorý by sa hodil viac do prvého čítania, pomôže a koľkým ublíži?
Čiže na prvú otázku, ak budeme vychádzať z paradigmy, že má obiehať informácia a nie občan, tak pomôže všetkým tým ľuďom, ktorí sedávajú dlho na úradoch a majú za úlohu vybaviť svoju agendu. K tomu pomôžu aj preberané dátové schránky, aj ďalšie otázky tohto zákona. Čiže aby obiehala informácia a nie občan, ktorý má a je nútený stáť v dlhých radách pri vybavení svojej agendy.
A komu ublíži? Vy ste nezachytili, že my máme na Slovensku problém s oboslateľnosťou niektorých vysokých ústavných činiteľov? No ublíži hlavne tomu, komu nevieme napríklad doručiť súdnu predvolanku. Je to, jeden z nich je napríklad ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Najprv chcem oceniť, najprv chcem oceniť, že to je naozaj politická rozprava. Pán Krajniak sem vnáša širší kontext, než je utilitarita. Ale samozrejme, v niečom by som mu protirečil. Ošiaľ informatizácie, aby som ho citoval, nie je haluz, pán Krajniak, ale dlhoročný zdroj ziskov. Ziskov firiem nalepených na Slovenskú republiku, ktoré už roky dojili a doja rozpočet za všetkých vlád. Opakovane prináša u nás informatizácia a la Slovakia presne pravý opak, čo sa sľubuje. Procesy sa neurýchľujú, ale spomaľujú. Ceny rôznych úkonov neklesajú, ale naopak, prehľadnosť vzťahov občana a štátu sa nezlepšuje, ale naopak. Ochrana osobných údajov a súkromia zaniká. Informatizácia ale nie je vinníkom toho, z čoho ju obviňujete. Sú totiž aj štáty, kde informácia ľuďom naozaj prináša prospech.
Práve celá debata podľa mňa v hlbšom slova zmysle o mnohých veciach v tomto parlamente je debata o tom, či v budúcnosti Slovensko dokáže nielen v tejto, ale aj v mnohých iných sférach prekonať túto fázu rozvoja a začať za verejné prostriedky prinášať občanom jednoznačný prospech. Nevyrieši to všetky otázky, ktoré ste nastolili, ale vyrieši to prinajmenej tú kľúčovú a kardinálnu otázku, či za naše peniaze neprichádzame iba ku škode.

Ďakujem. Ja len k tej časti ohľadom posunu termínov pri zavádzaní tzv. povinnej aktivácie dátových schránok. Myslím si, že po schválení zákona o e-Governmente, následne po, kde už vtedy sme hovorili, možno s veľmi ambicióznym predsavzatím povinného používania dátových schránok sa dostávame ako keby k tretiemu termínu.
Možno ma opravíte, pán poslanec, mne sa zdá, že povinné schránky koniec koncov budú až k 1. 2. 2018, neviem, či tam nastal nejaký posun a toto sú možno vo vývoji debaty, ale chcel povedať niečo viacej k tomu, že celková filozofia používania dátových schránok k nejakému možnému čím skoršiemu termínu je de facto dobrá. Čím viacej výnimiek, tým horšie so zavedením používania tohto nástroja, a to vo verejnej správe navzájom, vo verejnej správe zvrchu, takpovediac cez regióny až na miestnu úroveň, zároveň pre fyzické, právnické osoby, fyzické osoby podnikateľov a v neposlednej rade koniec-koncov by sme sa mali dostať k tejto fáze aj pri používaní dátových schránok všeobecne každým jedným človekom. Myslím si ale, alebo občanom Slovenskej republiky. Myslím si ale, že ak pôjdeme touto cestou neustále, že proces nie je dostatočne pripravený a dátové schránky aj v zmysle oboslateľnosti, že o štátnej alebo verejnej správy sa budú posúvať, tak veľmi v digitalizácii a informatizácii neprikročíme.
Čiže súhlasím s tou tézou, ktorú ste niekoľkokrát zopakovali, a to je, že tento proces nebol dobre pripravený a preto k povinnému zavedeniu prísť nemôže a termín bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja to naopak rozoberiem z druhého konca, hlavne ten druhý pozmeňujúci návrh. Osobne by som predpokladal, že s ním príde samotná vláda, pretože toto sa mi zdá, ako keby niekto v poslednej chvíli nieže chcel, ale dokonca musel zatiahnuť ručnú brzdu, pretože či odborná verejnosť, asi sme viacerí, ktorí sú nejakým spôsobom v pléne identifikovaní s digitálnou alebo informatizačnou agendou, odborná verejnosť na tento problém už dlhodobo upozorňovala. Ja si pamätám, možno v letných mesiacoch 3-4 maily, a som teda veľmi rád, že tento pozmeňovací návrh prichádza z môjho pohľadu už v hodine dvanástej, čiže, alebo päť minút po dvanástej a totižto my sme v platnom právnom stave, kde tie záväzky reálne fungujú a aby nenastali možno niektoré absurdné situácie, odporúčam aj ja tento pozmeňujúci návrh prijať a za nás OĽANO má vysokú podporu.
Čo sa týka výhrad možno kolegov z koalície na iné témy mimo pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol podaný ako druhý, chápem. Myslím si, že je tam viacero dobrých nápadov. Ak by to bolo prijaté, nič by sa nestalo, ale ak treba širšiu diskusiu, tak skúste ju otvoriť niekedy aj vy, lebo toto plénum má v svojom DNA, že je politické a možnože vnímate ten návrh trošička politicky. Ale mám pocit, že oba pozmeňujúce návrhy skôr riešia podstatu a nie nejaké úbohé politikárčenie.

Ďakujem pekne. Ja, pán kolega, ďakujem za to, čo si povedal. Chcem to len tak doplniť, lebo práve s pánom podpredsedom, keď sme boli na výbore, tak sme sa bavili práve o tejto centrálnej podateľni a pán podpredseda tam dal prísľub, že sa teda zaručí, že ďalšie centrálne podateľne už nebudú nejakým spôsobom vznikať, ale myslím, že tento pozmeňujúci návrh je aj o tom, aby aj tie, ktoré už sú, aby prešli vlastne do režimu centrálnej, čo si myslím, že je tiež nemalá úspora. Takže preto oceňujem, že si prišiel s týmto pozmeňujúcim návrhom a teda verím, že pán podpredseda sa k tomu vyjadrí a nejak dúfam, že pozitívne. Ďakujem.

Dámy a páni, mal som tú smolu, že svoj prejav som musel prerušiť, pretože bolo štrnásť hodín v piatok a končil zasadací deň Národnej rady. Verím, že mnohí z vás, ktorí tu neboli, si radi vypočujú veľmi stručné zhrnutie, bez ktorého by sa nedalo pokračovať.
Pripomeniem teda, že v minulej časti diskusného príspevku ku zmenám rokovacieho poriadku som upozornil na fakt, že práve táto zmena rokovacieho poriadku je prvým vážnym zákonom koalície SMER-u, SNS a MOST-u, ktorý nám v tomto volebnom období prišiel na stoly. Týmto faktom si treba pripomenúť aj to, že rokovací poriadok spolu s Ústavou Slovenskej republiky patria k chrbticiam demokratického života, hoci s rokovacím poriadkom Národnej rady zaobchádzajú ako svojou ústavou iba poslanci Národnej rady. Je to orgán, inštitúcia, od ktorej sa odvíja moc, od ktorej sa odvíjajú vlády, od ktorej sa odvíjajú najdôležitejšie inštitúcie, odvíja sa od nej vznik rozpočtu a mala by sa od nej odvíjať aj poctivá každodenná kontrola míňania tohoto rozpočtu. Je to hlavná a prvá inštitúcia štátu a my rokujeme z popudu koalície o veľmi zásadných a treba povedať, že aj represívnych zmenách v rokovacom poriadku práve Národnej rady. Toto je treba pripomínať. Naozaj rokovací poriadok je zavesený na webe Národnej rady ako druhý materiál v poradí pod Ústavou Slovenskej republiky.
Viacerí poslanci, a ja spolu s nimi, upozorňujeme na fakt, že koalícia nepredložila žiadne vecné dôkazy alebo dôvody, pre ktoré ide meniť rokovací poriadok. Národná rada beží štandardným spôsobom, neprichádza k obštrukciám, ak nerátam obštrukciu samotnej koalície, ktorú v tomto volebnom období tiež bez precedensu v minulosti už predviedla. Koalícia obštruovala, ale opozícia žije v parlamente a pracuje podľa mňa veľmi racionálne. Predkladá pozmeňujúce návrhy, dopĺňa chyby alebo nedostatky vládnych zákonov. Pripomínam, že len v minulosti za minulé, za minulý týždeň o veľkej časti vládnych zákonov hlasovala aj opozícia pozitívne. Nepanujú tu žiadne rozbroje, žiadne fyzické potyčky, ľudia sa k sebe chovajú v rámci možnosti korektne a slušne. Prečo treba trestajúci a náhubkový rokovací poriadok? Je očividné, že to má len politické, nie vecné príčiny.
Vo svojom piatkovom začiatku tohoto prejavu som sa zaoberal stručne aj otázkou, aké vlastne sú tieto politické pohnútky a čo nám hovoria o stave demokracie, aj stave koalície dnes, v septembri 2016. Je tu predsa nejaká cesta demokracie, sú tu aj poslanci, ktorí si ju dobre pamätajú, ktorí tuná boli aj v deväťdesiatych rokoch, vedia, že slovenská demokracia ide odniekiaľ niekam. Čo nám hovorí táto novela rokovacieho poriadku, ten zásah do chrbtice života parlamentu teraz v septembri 2016?
Uviedol som viaceré dôvody, ale dnes pretože nechcem obťažovať už úplným opakovaním, iba skonštatujem, že pripomína nám táto rokovacia novela, že koalícia sa už od svojho vzniku chová veľmi neštandardne. Chová sa kŕčovito. Prejavuje strach. Najprv ten strach a podráždenosť a kŕčovitosť prejavovali predovšetkým strany, ktoré takzvane utiekli spod zástav, čiže spreneverili sa tomu typu politiky a tej orientácii, respektíve aj sľubom voličov, ktoré, ktoré reprezentovali do volieb 2016. Prejavovalo sa to napríklad podráždenosťou voči opozícii a jej chovaním pri zaraďovaní alebo pri zmenách do zaraďovania do niektorých výborov, obsadením týchto výborov, kde opozícia bola nadmerne vytlačená z výborov, ktoré sú kľúčové. Potom ale k tomu pribudla ešte, ešte poznamenám, že naozaj tento strach alebo táto panika v radách pravicových strán, ktoré prebehli do vlády Roberta Fica, bola samozrejme veľmi hlboká a prejavila sa tým, že jedna z týchto strán sa v priebehu tohoto leta 2016 vlastne politicky v Národnej rade aj vo vláde anihilovala, fakticky aj v koalícii vypadla, je to tiež udalosť, ktorá nemá precedens, víťazná strana spáchala samovraždu v priamom prenose a vlastne zanikla v koalícii.
V lete 2016 ale tento kŕč strán, ktoré vytvorili koalíciu so SMER-om, prehĺbila aféra, ktorej sa, ktorá má mnoho názvov, ale pre stručnosť sa jej hovorí aféra Bašternák. Ku tejto afére sa koalícia nevie vlastne politicky postaviť až do týchto chvíľ. To znamená, časť koalície hovorí, že táto aféra neexistuje, že je všetko v poriadku, druhá časť hovorí, že by mal minister odísť a ešte iní politici hovoria, že je teda tento minister v konflikte záujmov a dávajú tiež nad tým otáznik.
Dôsledkom toho je ďalší strach pred vyslovovaním kritiky voči ministrovi. Koalícia si sama očividne hľadá postoj. Ja verím, že skončí štandardným spôsobom, ale nedokáže si zatiaľ ten postoj zjednotiť, no a dôsledkom bola už spomínaná obštrukcia dvoch mimoriadnych zasadaní schôdze Národnej rady, ktoré dodnes, ktoré dodnes neskončili. Tá jedna ani nezačala.
Dôsledkom týchto všetkých problémov koalície je napokon to, čo tu máme na stoloch, rokovací poriadok, ktorého cieľom je:
1. obmedziť verbálne prejavy opozícii v parlamente,
2. akoby zastrašiť poslancov rôznymi pokutami a rôznymi disciplinárnymi konaniami.
Či už teda o tejto náhubkovej alebo horalkovej, či aký názov táto zmena rokovacieho poriadku napokon v dejinách slovenského parlamentarizmu bude mať, či už hrozíte páni z koalície, páni a dámy z koalície, pokutami, vyvádzaním zo sály alebo disciplinárnymi konaniami, povšimol som si, že niektorí z vás hovoria, že tento návrh ešte upravia. To je, to je pozitívne, ale vy sami viete, že už samotné predloženie tohoto, ja to nazvem naozaj silným slovom "paškvilu", je veľkou hanbou, a najmä pre tých demokraticky skúsenejších, ako je napríklad pán Bugár.
Zase nemám šťastie, že by tu pán Bugár sedel ako jeden z predkladateľov. Ráno som sa tešil, že tu hádam zostane, lebo som mu chcel pripomenúť, ako som už v piatok naznačil, že práve on to bol, kto v parlamente už vystupoval s transparentom. Asi jediný z nás okrem Igora Matoviča. Ale na rozdiel od Igora Matoviča on nevystupoval počas svojho príspevku, do ktorého by sa riadne prihlásil a mal by príspevok a že by ten transparent bol takzvanou vizuálnou pomôckou jeho politického prejavu. Nie, on vystupoval s transparentom, aby narušil prejav vtedajšieho riaditeľa SIS Ivana Lexu, spolu s ďalšími poslancami obstali ho tu vo veľmi tesnej blízkosti a treba povedať, na transparentoch boli nelichotivé vyjadrenia k ministrovi. Veľmi nelichotivé, povedzme to takto. Kto si to pamätáte, pán Číž si to pamätá, pamätá si to možno aj tu sediaci vtedajší poslanec ZRS a niekoľko ďalších. Ale napriek tomu ani pri tento prejave, ani po tomto prejave neprišlo k žiadnym represáliám voči demonštrujúcim poslancom, ani proti pánovi dnešnému podpredsedovi Národnej rady pánovi Bugárovi.
Chcem ho teda naozaj osobne osloviť, či vari on naozaj si neuvedomuje, že robil ďaleko agresívnejšie výpady ako poslanec v Národnej rade, než robí Igor Matovič. Opakujem, nerobil to počas svojho príspevku ako vizuálnu pomôcku. Vari naozaj je on tým, kto chce sa podpísať pod zákaz používania vizuálnych pomôcok ešte aj pri prejave poslanca? Tým by naozaj ilustroval, že mu nezáleží na osobnej integrite.
Vari naozaj chceš, pán Bugár, iným zakázať práve to, čo si sám robil? Touto spomienkou na transparenty v rukách pána Bélu Bugára som sa dostal v piatok ku kontextu s minulosťou, ten už pripomeniem naozaj veľmi stručne. Povedal som a znovu to opakujem, že ani za Šalgovičovho rokovacieho poriadku sa poslanci netrestali takýmito represívnymi ustanoveniami rokovacieho poriadku, aké presadzujete, páni, teraz vy. Ani za komunistov nenapadlo nikoho postaviť predsedajúceho schôdze nad parlament, akoby bol pohoničom alebo nejakým nadriadeným poslancov, od ktorého svojvoľného úsudku by mali závisieť opatrenia voči poslancom, čo sa mu znevideli. Pripomenul som, samozrejme, aj to, že po revolúcii už Šalgovičov, ani podobné rokovacie poriadky neplatili, parlament sa postupne čoraz viac otváral, demokratizoval, koalície sa učili uznať opozícii nejaký priestor aj na verbálne prejavy, ale aj na priestor vo výboroch, na priestor pri kontrole vlády.
Napriek tomu aj v tých rokoch, najmä za tretej Mečiarovej vlády absolvoval náš parlamentarizmus tiež vážne skúšky. Zažili sme noc dlhých nožov, napočúvali sme sa zastrašujúce výroky, mečiarovská väčšina dokonca bola tak málo demokracie znalá, že chcela hlasovaním väčšiny vylúčiť nepríjemnú menšinu z parlamentu.
Pri tomto všetkom svojom vyčíňaní pripomeniem, že dosť brutálne obsadili televíziu, urážali a napádali novinárov, dusili, ako sa dalo, nezávislé médiá, ktoré už vtedy vznikali. A hlavne veľmi diskutabilne hospodárili s verejným majetkom. Pri tomto svojom vyčíňaní aj oni si chceli vynútiť ticho. Zastrašovali svojich kritikov, veď k ničomu inému nemal poslúžiť práve známy únos prezidentovho syna, ktorému sa potom, s ktorým sa potom spájala dokonca aj vražda svedka únosu, ale - a znovu to opakujem a zdôrazňujem - čo je dôležité, ani v tých surových časoch sa v parlamente nezakazovalo rečniť bez obmedzení. Mohlo sa protestovať, ako som to už pripomenul, a to aj za pomoci politických transparentov. Ani v tých surových časoch neprišlo v Národnej rade ku represáliám za politické vystupovanie poslancov, ak sú na pôde Národnej rady. Práve toto hádam pomohlo, že sa demokracia akoby nezastavila. Pri sledovaní hádok vo vtedajšej Národnej rade verím, že kde-komu tiekli nervy, ale vďaka tomu možno práve netiekla na uliciach krv. A to je veľmi podstatné. Vtedajšiu takzvanú studenú občiansku vojnu - tak jej mnohí publicisti a zahraniční pozorovatelia hovorili - ukončili riadne a demokratické voľby v roku 1998 a aj preto sme v 90. rokoch neostali temnou posttotalitnou škvrnou, akou ostalo Tučmanovo Chorvátsko, Lukašenkovo Bielorusko alebo Miloševičovo Srbsko.
Teraz by som si dovolil využiť to, že nie je tu síce pán Bugár, ale je tu samotný iniciátor týchto zmien pán predseda parlamentu Danko. Chcem sa vás naozaj veľmi kolegiálne spýtať, či vnímate a rozumiete tento príbeh, tak ako mu rozumieme my ostatní, ktorí sme ho žili. Pýtam sa vás to preto, lebo neviem o tom, či ste sa zúčastnili doterajšieho úsilia o demokraciu a demokratickú štátnosť a tak si kladiem otázku, či tomu rozumiete tak, ako my, ktorí sme to vnímali, ktorí sme s tým žili. Či chápete vôbec vývoj našej politiky, ktorá ide odniekiaľ niekam a nie je možné len tak prehodiť koľaje do minulosti, alebo či si ten odkaz, ak ho chápete, vôbec vážite, lebo to je odkaz o demokratických zápasoch. Každý kúsok. Napríklad to, že parlamentná opozícia nie je nahnaná do jedného výboru - vtedy to bol výbor pre životné prostredie - poukazuje na istý demokratický vývoj, ktorý treba priznať slovenskému parlamentu. To, že sa môže hovoriť, to, že sa nosia transparenty, to je všetko dôkaz, že koalície neboli natoľko ustrašené, aby dali tej opozícii náhubok. Mali na to hlasy, áno, ale neurobili to.
Uvedomujete si, pán Danko, že Slovenská republika nie je samozrejmosťou? Mala veľmi veľa neprajníkov, ktorí hovorili, že Slováci si nevedia riadiť veci vlastné a neudržia demokratický poriadok, siahnu k nejakým represáliám, bude tu malá totalita a tak ďalej a tak ďalej. My, ktorí sme boli zástancovia vzniku Slovenskej republiky, sme odrážali túto kritiku a hovorili sme, že nie, Slováci dokážu zvládnuť demokraciu a dokážu mať parlament, v ktorom väčšina znesie kritiku a kontrolu moci. To je základ. Tu je srdce a tu je odpoveď na otázku, či Slovensko je demokratické. A ja vás, nechcem ani povedať, že upozorňujem, len podotýkam, pán Danko, to, čo vy, ako verím, pevne viete a v čo veríte, že demokracia a demokratický parlament je podstatou a základom vôbec existencie slovenskej štátnosti. Bez nej by Slovenská republika neexistovala. Lenže vy tu, žiaľ, pán Danko, a zdá sa mi, že niektoré tie opatrenia sú práve z vášho osobného, osobnej vôle, navrhujete opatrenia, ktoré... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ospravedlňujem sa, pán poslanec, ak môžem vás poprosiť, máte ešte to dlhšie, alebo by som mohol prerušiť a vyhlásim prestávku? Mohli by ste potom pokračovať.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Tak tento prejav... Myslíte, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ďakujem. Ak dovolíte teda preruším ...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Spýtam sa potom predkladateľov, či je treba znovu. (Reakcia navrhovateľa: Otázka znie, že na koľko to ešte máte.) No aspoň na 10 minút. Takže nechcem znovu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Znovu to už sa nedá. Dobre. Takže poprosím, jedna krátka reakcia, keďže som bol vyzvaný, ako...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Prosím vás, potom majte reakciu, ak vás môžem poprosiť (reakcia predsedajúceho: áno, áno, dobre), keď ma už prerušujete. Inak pokračujem a vy budete mať reakciu.

Danko, Andrej, predseda NR SR
To vy mi podmienky nedávajte, ja tak isto nerozumiem vašej lustračnej...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Je tu nejaký rokovací poriadok, pane. A ak chcete mať, ak chcete otvoriť diskusiu, tak ja chcem pokračovať.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dobre, poprosím vás, zareagujem po vašom vystúpení.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Som rád, že si spomenula aj ten sever východného Slovenska, kde sa organizujú protesty a mítingy. Aj ja som pred rokom a pol zhruba v Prešove mal veľký protest týchto ľudí, ktorí sa aj domáhajú, samozrejme, na našom výbore, aby sa niečo s tým robilo.
Pýtam sa, pán minister, lebo uviedli ste, že udržateľný rozvoj. Chcete aj udržateľný rozvoj po sebe zanechať v oblasti životného prostredia. Pýtam sa, kto povie, že už sme v takej katastrofálnej situácii, že musíme tam začať ťažiť ropu a plyn na severovýchode Slovenska, resp. na severe východného Slovenska? Kto to vlastne povie? Minister hospodárstva? Minister životného prostredia? Keď ľudia hovoria, že nie. Takže to by som bol veľmi rád, keby sa potom verejnosť dozvedela, že kto ten udržateľný rozvoj porušil a chcem veriť, že to nebude tak, že je udržateľný rozvoj iba dovtedy, pokiaľ to nebude na ekonomickú ujmu, lebo tým pádom v životnom prostredí to potom možme zakopať, lebo všade sa môže to životné prostredie zruinovať a ja nechcem mať na severovýchodnom Slovensku alebo na severe východného Slovenska ďalšiu Jelšavu, ani Istebné, ani Žiar nad Hronom. Takže pýtam sa, toto územie nemá väčší potenciál na rekreačno-turisticko nejaký rehabilitačný, ako na ťažobný? Kto dá tú konečnú, závoru zdvihne, že tam ideme ťažiť? Treba, pán minister, ten udržateľný rozvoj nie iba hovoriť, ale potom aj konkrétne zdôvodniť, prečo sa začína ťažiť, keď občania sú proti tomu.
Ďakujem pekne.