Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani ministerka, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem mať len jednu prvú poznámku a potom sa k trom veciam v zákone vyjadrím.
Tá prvá poznámka podľa mňa je, že na Slovensku extrémizmus najviac podporuje, keď majú ľudia pocit, a dnes ho majú veľmi oprávnený, že rovnosť pred zákonom nefunguje. Dám vám taký krátky update, je to možnože drobnosť. Ja som spomínal, že na minulom pojednávaní...
Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani ministerka, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem mať len jednu prvú poznámku a potom sa k trom veciam v zákone vyjadrím.
Tá prvá poznámka podľa mňa je, že na Slovensku extrémizmus najviac podporuje, keď majú ľudia pocit, a dnes ho majú veľmi oprávnený, že rovnosť pred zákonom nefunguje. Dám vám taký krátky update, je to možnože drobnosť. Ja som spomínal, že na minulom pojednávaní jednom sa sudkyňa rozhodla, že niektoré ustanovenia Trestného poriadku neplatia pre ústavných činiteľov, že sa premiérovi a poslancom nemôže doručovať cez policajný zbor predvolanie. Dnes mi doručili počas obeda policajti upovedomenie o jednom výsluchu v kauze Filipa Rybaniča, čo si myslím, že aj keď sme komunikovali e-mailom, bolo absolútne v poriadku, boli veľmi milí. Chcem povedať, že ak ľudia majú oprávnený pocit, a majú ho oprávnený a možnože každý týždeň oprávnenejší, že rovnosť pred zákonom je fikcia a že máme na Slovensku ľudí, ktorí stoja nad zákonom, či z biznis sféry, alebo z politiky, alebo z justície, alebo odinakiaľ, tak môžte prijať akýkoľvek zákon proti extrémistom, ale extrémisti budú rásť. Ak tomuto niekto nerozumie, a myslím, že už tá doba je tak ďaleko, že len povedať, že nám sa to tak nepáči, no však budeme to nejako sledovať, je málo, je málo.
Ja sa k extrémistickým trestným činom vyjadrím, ale spomeniem najskôr len dve veci. Samozrejme, tá kľúčová časť, ktorá sa týka uznávania výkonu majetkových rozhodnutí v trestnom konaní, nie je problematická, aj keď ja by som privítal, keby to prišlo osobitne a osobitne novelizácie trestných kódexov, lebo si myslím, že novelizovať trestné kódexy vo veciach, ktoré priamo teda nesúvisia s tým hlavným zákonom, práve extrémistické trestné činy, nie je celkom legislatívne vhodné, ale už to tu je tak navrhnuté, takže o tom rokujeme.
Čo by som chcel oceniť a trošku, robíme z toho aj trošku komédiu, nehovorím, že pani ministerka v tomto, ale spomínala to v úvodnom slove. Rozširuje sa trestná zodpovednosť právnických osôb v princípe o ekonomické delikty, na ktoré bola prioritne zriadená. Kedyže sme rokovali o vládnom zákone? O zodpovednosti právnických osôb? Asi pred rokom? Kde sme kľúčovo navrhovali, ja som navrhoval pozmeňovacie návrhy, ktoré sa týkali ekonomických trestných činov. Veď koniec koncov právnické osoby páchajú prioritne ekonomické trestné činy. A boli tu pozmeňovacie návrhy a bol som na výbore ústavnoprávnom a bol som v pléne, pani poslankyňa Laššáková si to isto pamätá. Nič neprešlo. Teraz ten návrh prišiel a teraz, samozrejme, ja tomuto celkom nerozumiem, ako, alebo možno rozumiem, ako to celé funguje. Čiže keď pri predošlej tlači pán poslanec Gál spomínal, že však, samozrejme, dobré návrhy opozície dajte sem a budeme hlasovať podľa toho, čo obsahujú. Veľa šťastia želám, veľa šťastia. Však dáme návrhy, som veľmi zvedavý a vieme, ako dopadnú, čiže aspoň sa neklamme tuná z rečníckeho pultu. Čiže je to dobrá vec, možnože by poslanci SMER-u nám mohli vysvetliť, a možno aj nie, prečo pred rokom hlasovali úplne naopak. Bola iná doba asi.
Čo však považujem za asi najkľúčovejšie, pre ktoré ten návrh ja nepodporím, je rozširovanie verbálnych deliktov.
Ešte vám poviem jednu vec, že pani ministerka tu spomínala, že sa zavádza jurisdikcia Špecializovaného trestného súdu. To je na diskusiu a poviem aj prečo, ale; aby bola väčšia špecializácia. Na druhej strane v Bratislave a v Košiciach rozhadzujete na trestné veci závažnejšej povahy, teda obzvlášť závažné zločiny so sadzbou nad 12 rokov, na všetky okresné súdy. V Bratislave ich je 5 a v Košiciach sú 2. Tam už špecializácia pri tých najzávažnejších zločinoch, ktoré sú v jurisdikcii okresných súdov v sídle kraja, tam už nie je potrebná. Ale extrémistické trestné činy, mnohokrát prečiny, väčšinou prečiny, dávame do kompetencie Špecializovaného trestného súdu.
K tomu chcem povedať ešte jednu vec, že, lebo v dôvodovej správe dôvod nie je v princípe uvedený žiaden, niežeby dôvodová správa, ale som sa tam pozrel na toto ustanovenie, že čo viedlo navrhovateľa, aby zaviedol jurisdikciu Špecializovaného trestného súdu. A nie je tam v princípe nič. A teraz podľa mojej mienky dôvod, pre ktorý má Špecializovaný trestný súd jurisdikciu v oblasti korupcie, organizovaného zločinu a najzávažnejších foriem ekonomickej trestnej činnosti, je ten, že ide väčšinou o páchateľov, dokonca aj pri drobnej korupcii, miestni policajti, miestny lekár, ktorí majú väzby nadštandardné na miestnu justíciu. U extrémistov toto hrozí? Podľa mojej mienky nie. Niežeby to delilo a násobilo, ale sa mi zdá, že je to skôr taký ťah že marketingový, ideme proste po extrémistoch, poďme, tak teraz dáme... Lebo tam nevidím tú logiku, aká je pri iných trestných činoch spadajúcich do jurisdikcie špeciálneho súdu. Proste nie je tam. Okrem vytvorenia toho zdania, že ideme tvrdo, špeciálny súd je možno jediný na Slovensku, ktorý má nejakú podporu, tak tam to švihneme. Ja si myslím, že tam absentuje dôvod, aký je pri iných, pri inej trestnej činnosti.
Ale čo by som chcel spomenúť, je, sú tie extrémistické trestné činy a tam inak viacero vecí je možno na druhé čítanie. Pri Trestnom zákone sa vlastne sčasti mení dôkazné bremeno pri definícii extrémistického materiálu, kde sa uvádza, že čo sa nepovažuje za extrémistický materiál, ak sa preukázateľne potvrdí, že sa bude využívať na vedecké, vzdelávacie, zberateľské a tak ďalej. Ale čo je ešte dôležitejšie a podľa mňa z tohoto pohľadu horšie a budem hovoriť, prečo si myslím, že je to horšie, že sa výrazne rozširujú skutkové podstaty, a teda ich objektívne stránky, najmä trestných činov podľa § 421, 422. Tam nejde len o to, že založenie toho hnutia smerujúce k potlačeniu základných práv a slobôd. Pozrite si a porovnajte definíciu v dnešnom Trestnom zákone a v navrhovanom znení. Dnes to bolo len v prípade takýchto skupín, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy, a tam potom aj poviem, že v čom je podľa mňa, kde je rozdiel medzi prejavom, ktorý by mal mať ochranu ústavy a ktorý by nemal mať. Teraz je to vlastne preč a je to v princípe voči skupinám, ktoré hlásajú rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť alebo nenávisť. Vypadlo násilie.
Totižto prejav, ktorý podnecuje násilie, podľa mňa nie je chránený ústavou, ale definícia, že kto prejavuje nenávisť voči nejakej skupine. Podľa mňa neexistuje ani ľudské právo byť chránený pred urážlivým prejavom. Ja totižto, ak si myslíme v tejto snemovni, som to spomínal na výbore ústavnoprávnom v inej súvislosti, že sloboda prejavu chráni len prejav, ktorý sa nám páči, ktorý je zmierlivý a pekný a spisovný a proste inšpiratívny, tak je to veľký omyl. Sloboda prejavu, ak ju chceme mať, chráni aj prejav, ktorý sa nám nepáči, ktorý môže byť aj urážlivý. Dokonca podľa mňa aj nenávistný, pokiaľ nepodnecuje násilné konanie.
Winston Churchil raz povedal, že krajina, ktorá má slobodu prejavu, bude mať aj veľa hlúpeho prejavu. Extrémistické prejavy sú z vecnej stránky hlúpe prejavy. Ale zakazovať ich zákonom znamená, že zverujeme štátu právomoc rozhodovať o tom, ktoré názory sú dobré, ktoré sú zlé a ktoré z tých zlých názorov budeme trestne stíhať, a to je podľa mojej mienky začiatok konca slobody prejavu.
Štát by nemal mať takúto právomoc. Tá hranica podľa mňa je jednoznačná. Podnecovanie k násilnému konaniu nie je ústavou chránené. Ale všetko ostatné, najviac, samozrejme, že čoho sa dopúšťa štát pri verbálnych deliktoch, že chráni len niektoré skupiny. Chráni trestným právom. Čiže skupiny definované podľa; v tomto návrhu; národnosti, etnickej skupiny, náboženského vyznania, farby pleti, sexuálnej orientácie, ale iné skupiny nie. Lekárov môžte hanobiť, učiteľov, recidivistov, veteránov, vojakov. Proste toto je ten problém, že, samozrejme, ak sa štát rozhodne chrániť nejaké skupiny pred urážlivým prejavom trestným právom, tak si vždy vyberie ktoré. Aj to je podľa mojej mienky problém. A ja síce pripúšťam, že môj názor na slobodu prejavu, ešte raz, nie je neobmedzený, tá sloboda prejavu je obmedzená, určite, že je, ale to obmedzenie musí mať, musí byť za ním nejaký princíp. Ja navrhujem princíp alebo tú hranicu, je podnecovanie násilia. Niekto hovorí nie, mal by to byť iný. Povedzte mi aký. Ten iný niekto povie, taký, aký určí parlament. Zahrnieme do ochrany katolíkov? Ááá. Eva..., evanjelikov áno, homosexu..., aj tých. Koho ešte? No, kto získa väčšinu, jak rozhodneme. Zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac. To nie je žiaden princíp ochrany, to nie je žiaden princíp slobody prejavu. To je čisté rozhodnutie, ako sa rozhodne väčšina. Podľa mňa sloboda prejavu je chránená aj voči väčšine, inak by sme ju nemali ani v ústave.
Posledná vec k trestným kódexom sa týka, čo som už zmienil, že čo mi príde ako pomerne veľká nelogičnosť, ale podľa mňa to nie je ani správne. Totižto na jednej strane ideme špecializovať Špecializovaný trestný súd na trestné činy extrémizmu. Opakujem, väčšinou ide o prečiny. Na strane druhej distribuujeme na viac okresných súdov, už tam neplatí špecializácia, tie najzávažnejšie, obzvlášť závažné zločiny. To podľa mojej mienky nedáva žiadnu logiku. Okrem toho, že sa Bratislava I a Košice I sťažujú, že asi majú veľký nápad agendy. To treba podľa mňa riešiť, ale práveže si myslím, že čo by bolo možno dobré zvažovať, možno už aj v minulosti. Vytvoriť osobitný kariérny postup pre trestných sudcov, ktorí pojednávajú veci s rozšírenou jurisdikciou na okresných súdoch v sídle kraja. To, samozrejme, že je aj šesť ďalších okresných súdov, nielen Bratislava a Košice, lebo krajov máme osem. To si myslím, že by bolo dôležité, lebo častokrát ide o oveľa zložitejšie veci, jednak skutkovo, ale aj právne. Takže toto mi nepríde ako veľmi systémové riešenie, ale skôr ako také akoby hasenie problému, ale dosť nesystémové.
No a na záver sa vrátim k tomu extrémizmu. Nad rámec toho, čo som povedal, teda môjho názoru na slobodu prejavu, a ja by som ešte k tomu povedal jednu vec, lebo ste, pani ministerka, spomínali, že teraz akože extrémisti tiež s tým operujú, tou slobodou prejavu a tak. To ma, sa priznám, že až tak nezaujíma, čo ma, pretože problém je ten, že; a je to aj skúsenosť moja osobná; že práve takéto represívne zákony v minulosti aj v iných krajinách, aj v súčasnosti z nich robia martýrov slobody prejavu.
Poviem to na príklade, ktorý sa udial v roku 2010 a ´11, myslím. Ak si pamätáte, tak v Šarišských Michaľanoch sa udial nejaký pomerne závažný násilný zločin. Neviem, či nešlo o vraždu, a na základe toho tam extrémisti urobili nejaké zhromaždenie za prvej Ficovej vlády. Prišli tam, dostali povolenie, tuším, že ísť len na nejaký štadión. Išli na štadión, starosta zobral mikrofón, rozpúšťa zhromaždenie. Pritom to bolo legálne zvolané zhromaždenie, nikto tam k ničomu, myslím, ani nevyzýval, lebo ani sa k slovu nedostal. A keďže sa nerozišli, tak prišli polície a polícia prišla v kompletoch protiúderových a bim, proste po zemi. Prvá správa v televíznych novinách. Komu si myslíte, že ste týmto urobili reklamu? A naviac to bolo podľa mňa nezákonné rozpustenie.
O rok nato, keď už som bol na ministerstve vnútra, bol ďalší takýto pochod v Šarišských Michaľanoch. Ja som dal pokyn našim zložkám proste byť pripravený. Nedemonštrovať silu žiadnu. Byť pripravený aj proste, keby sa niečo dialo, keby sa konali násilné trestné činy. Prebehla demonštrácia, pochod. Vo večerných správach nebolo nič. Tým chcem povedať, že s rozumom treba k mnohým veciam pristupovať. Sa mi to zdá byť efektívnejšie a lepšie. A čo som, čo som...
Poviem to ešte na ďalšom príklade, aby som nehovoril len o Slovensku. Lebo to je častá námietka, že sú doby a sú chvíle, kedy iná možnosť ako trestné právo neexistuje. V Nemecku v 30. rokoch, Nemecko malo asi podobnú; nehovorím, že rovnakú, samozrejme; legislatívu v oblasti verbálnych deliktov, ako má Slovensko a mnohé iné krajiny. Inými slovami boli trestne stíhané extrémistické delikty. By ste sa divili, že v 30. rokoch, začiatkom, boli za antisemitské výroky stíhaní viacerí nacisti. A by sa nám možno zdalo, že v tej dobe takéto delikty mali aj svoj význam. Ako nás ale trošku učí aj história, tak nacisti využili tieto súdne procesy práve naopak, na svoju prezentáciu, svoj marketing a na druhý deň sa postavili do pozície obhajcov slobody prejavu. Čiže ani tá vecná rovina podľa mojej mienky nesedí. Okrem tej ústavnoprávnej.
A tá ústavnoprávna je, lebo sloboda prejavu podľa mňa je najdôležitejšia sloboda. Je to o tom, čo si myslíte a čo môžte, o čom sa môžte snažiť presvedčiť ostatných. Podľa mojej mienky proti extrémizmu nie je riešením obmedzovať slobodu prejavu, ale práve naopak, je potrebné viac prejavu toho iného. Musí byť autentický, samozrejme. Nie je možné sa tváriť, že bojujeme proti korupcii a riešime štát a bude už dobrý a funkčný, a vidieť, čo sa v štáte deje za tejto konštelácie. To moc autentické nie je, ale zastaviť to. Proste ten problém je, že podľa mňa pravda existuje a dá sa aj nájsť, ale týmto vy zverujete právomoc rozhodnúť o tom, kde sa pravda nachádza, štátu. Štát by nemal mať právomoc rozhodovať o tom, kde sa pravda nachádza, pretože to je začiatok konca slobody prejavu.
A keď hovoríte o extrémizme, tak už len poslednú poznámku. Som presvedčený o tom, lebo pri vzniku tejto koalície jej hlavným alebo jeden z hlavných dôvodov bol, že treba urobiť zábranu extrémizmu. Ja si myslím, že vaše fungovanie aj vznik, aj spôsob vzniku koalície, aj fungovanie, aj posledné kauzy, ktoré sa dejú, majú za následok pravý opak. Nehovorím to s veľkou radosťou a pán poslanec Bugár si myslí, že to je dosť vtipné. A ja si myslím, že to podľa mňa až také vtipné nie je. Nie som ja z toho rád a myslím, že ani on nie je. Zákony tohto charakteru, si myslím, že tú situáciu ešte zhoršia. A napriek tomu, že ten zákon obsahuje aj dobré ustanovenia, ktoré som už zmienil, tak práve kvôli tomu, že považujem slobodu prejavu, nech je vedené jej obmedzenie akýmikoľvek skvelými pohnútkami, a dobrými pohnútkami, že sloboda prejavu by v takomto rozsahu nemala byť obmedzovaná.
Nebudem odporúčať mojim kolegom, ako majú hlasovať, lebo to je takáto vec, ktorá je na slobodnom zvážení, ale ja v tejto verzii kvôli obmedzovaniu slobody prejavu hlasovať za návrh vládneho zákona nebudem.
Skryt prepis
