Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Kolegyňa Remišová opäť zopakovala, že tento návrh vychádza z iniciatívy Štrngáme za zmenu, preto by som rád pripomenul jeden citát od Roberta Fica, ktorý povedal po voľbách: "Veď to neboli štandardné voľby, my sme nebojovali s opozíciou, bojovali sme s mimovládnym sektorom, ktorý bol často dotovaný a financovaný zo zahraničia, a bojovali sme s médiami, ktoré boli niektoré absolútne proti vláde, nech sa na mňa nikto nehnevá, veď nie je možné, že vznikne nejaká iniciatíva, ktorá štrngá za zmenu, potom sa k nej prihlási veľvyslanec iného štátu, s hrdosťou povie, že podporovali túto iniciatívu." Koniec citátu.
Chcel by som poprosiť všetkých kolegov poslancov naprieč politickým spektrom, ktorí nesúhlasia s takýmito konšpiračnými blábolami, aby podporili túto novelu. 
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som sa rozhodla, že v rozprave budem reagovať na pána poslanca Pčolinského.
Pán poslanec Pčolinský, ja mám pocit, že vy ste návrh ani nečítali, že ste si tak povedali, že tento návrh nepodporíme, sú tam samé nezmysly a ste si ho ani poriadne neprečítali. Tak predtým, ako vystúpite v rozprave, vám doporučujem, aby ste si návrh pozorne prečítali, a potom hovorili o tom, či sú tam nejaké nezmysly, alebo nie sú tam nejaké nezmysly. Samozrejme, vôbec tomu sa nebránim, aby ste vy predložili vlastnú novelu zákona, ktorá bude, ktorá bude veľmi dobrá. Ja to len privítam, pretože ako som povedala, záleží mi na tom, aby Najvyšší kontrolný úrad si plnil svoju funkciu.
Teraz k samotnej novele. Nemyslíte si, že toto je nejaký môj výmysel alebo výmysel Obyčajných ľudí, že sme si zmysleli, že teraz ideme predložiť túto novelu zákona. Ako som povedala táto novela zákona vychádza z iniciatívy Štrngáme za zmenu, na ktorej sa podieľalo 5 občianskych iniciatív, ktoré na tom spolupracovali viac ako rok, ak nie ešte dlhšiu dobu. Venovali tomu veľmi veľa času, dôslednú analýzu, spravili komparatívne štúdie všetkých kontrolných úradov v krajinách Európskej únie a výsledkom bola, bolo, boli legislatívne opatrenia, ktoré zhrnuli vo svojej iniciatíve Štrngám za zmenu, a z toho táto novela zákona vychádza. Čiže vlastne vy devalvujete prácu všetkých týchto občianskych združení a hovoríte, že to sú vlastne nezmysly a zbytočnosti, čo oni navrhujú. Ešte vám poviem, že všetky ustanovenia, ktoré máme v tejto novele, ktoré navrhujeme, sme konzultovali s iniciátormi Štrngáme za zmenu. Každú jednu sme si prešli. Nie sú tam ani nezmysly, ani vecné nezmysly, ani duplicitné ustanovenia, nič z toho tam nie je. Neviem, či ste to nečítali, alebo ste to nepočúvali.
Čo sa týka poslaneckého prieskumu, čo sa týka podnetov za poslancov. Ja som to už povedala. Samozrejme, že teraz je v zákone v novele navrhnuté, že podnet, záväzný podnet na kontrolu, aby Najvyšší kontrolný úrad vykonal nejakú kontrolu, môžu dať poslanci Národnej rady, ale musí to Národná rada schváliť uznesením. Sami tu protestujete, že, že koalícia nič neschvaľuje. Myslíte si, že keď vy dáte podnet na preskúmanie kauzy Kompa alebo ktorejkoľvek politicky citlivej kauzy, tak tuto koaliční partneri vám za to zdvihnú ruky? Nezdvihnú vám za to ruky. A v tom je ten problém, čiže to nie je duplicita, ale je to v tom, aby povinne, a môžte si to tam prečítať, aby povinne sa museli schvaľovať zoznam piatich kontrol minimálne (reakcia z pléna), na to práve slúži ten výbor, z ktorých minimálne tri, čiže väčšina, 60 %, by bola opozičných návrhov, čo má práve zaručiť to, aby tam bola nejaká spravodlivosť a aby Najvyšší kontrolný úrad dostal aj záväzné podnety na kontrolu zo strany opozície. Teraz sa čudujete, že prečo by mal mať kontrolný úrad kontrolovať kontrolný úrad. A načo sú kontrolné výbory na Národnej rade? Načo máme kontrolné výbory? Práve na to, aby kontrolovali a, samozrejme, nie je to len môj výmysel. Predseda Mitrík sám povedal, že chýba výbor, kde by prišiel predniesť tú správu, a výbor by si mohol predvolať zástupcov napríklad ústredných orgánov štátnej správy, ktorí by sa museli zodpovedať za pochybenia, ku ktorým došlo pri kontrolách Najvyššieho kontrolného úradu.
Kompetencie, samozrejme, môžeme meniť kompetencie, ale veľmi dobre viete, že väčšinou je všetko o ľuďoch a väčšinou je všetko o tom, ako sa tie zákony plnia. Ja si myslím, že zákony máme z väčšej časti dobré, problém je v ich implementácii.
Už v rozprave k správe Najvyššieho kontrolného úradu som podotkla, že, žiaľ, väčšina kontrol, ktoré Najvyšší kontrolný úrad robí, je súladných a finančných. To znamená, že sa kontroluje len súlad so zákonom alebo finančné pravidlá. Len 2 % kontrol sú kontroly výkonnostné. A aj na základe podnetov zo strany opozičných poslancov sa to môže zmeniť a oni práve môžu dávať návrhy, aby sa kontrolovali aj, aj výkonnostné a systémové veci. A priznal to aj pán predseda Mitrík, že, samozrejme, je oveľa ľahšie robiť súladné a finančné kontroly, ako robiť kontroly výkonnosti. To však, na to netreba upravovať zákon, jednak majú na to vnútornú smernicu, a jednak stačí na to vôľa. On tú vôľu deklaroval, že sa bude snažiť od budúceho roku zvýšiť počet, postupne zvyšovať počet výkonnostných kontrol a kontrolovať aj niektoré, poviem to, politické citlivé subjekty alebo niektoré, kde sú najväčšie pochybenia. Takže ešte raz, nestotožňujem sa s vaším tvrdením a nie je tam ani duplicita, ani sú tam neni nezmysly a mrzí ma, že, že si, žiaľ, ani tento zákon, že idete do rozpravy bez toho, aby ste si ho riadne prečítali.
Ďakujem.

Existuje aj ďalší výrok, a síce, kto postráži strážcov, takže možno ten návrh, pán kolega, nie je dokonalý, ale keď tu budeme predkladať iba dokonalé návrhy, tak v zásade za týždeň budeme mať vybavené celé volebné obdobie a môžeme ísť do volieb.

Dobrý deň, ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia poslanci a poslankyne, za skupinu poslancov Obyčajných ľudí a nezávislých osobností predkladáme návrh zákona na zmenu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o Najvyššom kontrolnom úrade. Najvyšší kontrolný úrad napriek tomu, že nie je verejnosti notoricky známy, plní veľmi dôležitú funkciu kontroly verejných peňazí. Mal by vedieť odhaliť nezrovnalosti v hospodárení štátu, tlačiť na štát, aby poskytoval hodnotu za peniaze a upozorňovať na mrhanie našich spoločných peňazí. NKÚ by mal byť strážnym psom a jeho štekanie by malo byť v celej spoločnosti počuť.
Všetci si veľmi dobre pamätáte nevkusné handrkovanie v minulom volebnom období, komu vlastne patrí pozícia šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, či opozícii, alebo koalícii, či to má byť tá alebo iná strana. Všetci vieme nakoniec, ako toto handrkovanie dopadlo. V podstate môžeme povedať, že Najvyšší kontrolný úrad, bol tam zvolený de facto nominant strany SMER.
No na druhej strane chcem povedať, že o tomto zákone som sa rozprávala aj s pánom Mitríkom, predsedom Najvyššieho kontrolného úradu, a mám nádej, že Najvyšší kontrolný úrad postaví na nohy a že bude plniť tú úlohu, na ktorú je určený. Zmeny, ktoré navrhujeme, vychádzajú z občianskej iniciatívy Štrngáme za zmenu. Túto iniciatívu podpísali aj poslanci dvoch koaličných strán, MOST-u a SIET-e, a na niektorých zmenách sme sa zhodli spoločne aj s predsedom NKÚ pánom Mitríkom.
V čom spočívajú tieto zmeny? Prvou zásadnou zmenou, ktorú navrhujeme, je zmena voľby predsedu. Navrhujeme, aby voľba bola dvojkolová, a kandidátov na predsedu by mala navrhnúť komisia zložená zo siedmich členov, ktorých menuje koalícia, opozícia, Slovenská komora audítorov, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra a Rada vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie. Táto komisia by Národnej rade predložila minimálne dvoch kandidátov, z ktorých by následne Národná rada zvolila toho najlepšieho kandidáta. Zároveň sprísňujeme aj kvalifikačné kritéria, teraz sa predsedom môže stať ktokoľvek, my požadujeme, aby mal minimálne 5-ročnú prax v oblasti pôsobnosti úradu.
Druhou zmenou je zavedenie možností sankcií, ktoré by mohol NKÚ udeľovať. Momentálne NKÚ môže udeliť pokutu len fyzickej osobe. Navrhujeme, aby NKÚ mal možnosť uložiť sankcie za nesplnené, za nesplnené opatrenia. Ak NKÚ uloží nejakému štátnemu orgánu alebo kontrolovanému subjektu nejaké opatrenie na nápravu a ak a to ten subjekt neurobí, myslíme si, že NKÚ by mal mať možnosť udeliť mu sankcie.
Treťou zásadnou zmenou je, aby sa do plánu kontrol dostali aj podnety opozície. Doteraz, žiaľ, a predovšetkým za bývalého predsedu NKÚ sa nekontrolovali žiadne politicky citlivé kauzy. Kontrolovali sa najmä desiatky samospráv, však, samozrejme, uznávame, že aj kontrola samospráv je dôležitá, ale žiadna politicky citlivá kauza sa nekontrolovala, nedostala sa tam ani kompa, ani diaľničné mýto a poslanci Národnej rady, najmä opoziční poslanci v súčasnosti nemajú žiadnu možnosť, ako dať podnet Najvyššiemu kontrolnému úradu, záväzný podnet na kontrolu, pretože tento podnet musí schváliť Národná rada uznesením, a veľmi dobre vieme, že Národná rada neschváli, málokedy schváli nejaký návrh opozície. Takže navrhujeme, aby Národná rada mohla odporučiť do plánu kontrol minimálne päť kontrol, z čoho minimálne tri kontroly, tri návrhy budú pochádzať od opozície.
Takisto chceme vytvoriť stály výbor Národnej rady pre NKÚ. Úlohou bude prerokovať kontrolné závery, správy a stanoviská NKÚ a najmä požadovať informácie a vysvetlenie k zisteným kontrolným záverom. Vytvorenie stáleho výboru NKÚ navrhoval aj pán predseda Mitrík a myslíme si, že tak ako existujú ostatné kontrolné výbory, napr. pre NBÚ alebo ďalšie, Najvyšší kontrolný úrad je tak dôležitá inštitúcia v tejto krajine, že mala by mať v Národnej rade svoj stály výbor. Určenie NKÚ pokladám za natoľko dôležité, že som oslovila, keď sme podali tento návrh, tak som oslovila predsedov všetkých poslaneckých klubov koaličných strán a žiadala som ich o podporu. Ale keďže samotní koaliční partneri sa sťažovali, že opozícia sa na nich neobracia, že neprichádza k nim so žiadosťou o podporu ich návrhov, takže som ich všetkých oslovila. Došla mi odpoveď len od pána Gábora Gála, ostatní predsedovia koaličných poslaneckých klubov sa ani neunúvali odpísať, čo ma veľmi mrzí. No napriek tomu by som bola veľmi rada, keby tento návrh podporili, pretože chcela by som zdôrazniť, že to neni opozičný návrh, pretože teraz ste tu vy, ste teraz vládnuca strana, koalícia, za dva až štyri roky to môžeme byť my a akejkoľvek opozícii je nevyhnutné, aby to bola kontrolná, silná kontrolná inštitúcia. Kontrolná inštitúcia, ktorá nebude podliehať politickým tlakom, ktorá si bude plniť svoju úlohu nezávisle na tom, kto bude vládnuť.
A myslím si, že tento návrh nie je, nie je v ňom žiadna politika, ide tam čiste o to, aby Najvyšší kontrolný úrad mohol lepšie fungovať, ako funguje doteraz, hoci, ako som povedala, veľmi oceňujem snahu pána Mitríka, ktorý zavádza mnohé aj vnútorné zlepšenie toho kontrolného úradu, a veľmi mu v tom držím palce a podporujem ho. A myslím si, že tento návrh môže podporiť sfunkčnenie NKÚ a zlepšenie výkonnosti kontrol.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Navrhujeme zmenu ústavného zákona z jednoduchého dôvodu, pretože chceme zmeniť zákon o Najvyššom kontrolnom úrade. Všetci si veľmi dobre pamätáte politické handrkovanie okolo voľby predsedu NKÚ, ktoré, si myslím, že bolo nedôstojné, a všetci vieme, ako to divadlo nakoniec dopadlo.
Chceli sme, aby voľba predsedu NKÚ bola nezávislá, a takisto sprísňujeme aj kvalifikačné kritériá voľby NKÚ. Vzhľadom na to je potrebné zmeniť aj ústavu a viac budem o tom hovoriť potom pri ďalšom návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, na túto schôdzu som si pripravil dva a spolu s kolegami dva návrhy zákonov, tak ako som avizoval na poslednej schôdzi.
Prvý sa týkal individuálneho poslaneckého prieskumu a vyplynul z debaty z minulej schôdze ohľadom zriadenia parlamentných vyšetrovacích výborov.
A druhú, ktorá začala debatou o zrušení dvojpercentného príspevku, ktorý v súčasnosti platia autori a umelci z ich hrubého autorského príjmu, ktorý sme pri tej debate, ktorá bola dlhá a niekoľkokrát prerušená, kde sme hovorili o tom, že ju považujeme za neoprávnenú daň. V rámci tej debaty som spomínal, že mne sa to zdalo v rámci toho navrhovaného zámeru ako veľmi zúženie tej témy, a preto som si dovolil predložiť komplexnejší návrh, ktorý v sebe obsahuje aj zmienený, zmienené zrušenie dvojpercentného príspevku ako neoprávnenej dane, ktorá znevýhodňuje z môjho pohľadu umelcov proti iným povolaniam, ale nie je to prioritný zámer.
Prioritným zámerom je pozrieť sa iným spôsobom na financovanie kultúry, iným spôsobom na fungovanie troch kultúrnych fondov, ktoré nám tu zostali takpovediac z dôb dávno minulých. V roku 1993 zákonom č. 13 sa ustanovil základný parameter fungovania troch umeleckých fondov. Pre potreby pléna ich vymenujem: Hudobný, Literárny a Výtvarný. A de facto v tejto podobe od roku ’93 fungujú doteraz. Jedna novelizačná zmena prišla s nástupom eura a dokonca podľa mňa v samotnej dikcii tohto zákona je stále problém, pretože ráta s odvodom koncesionárskych poplatkov, i keď vieme, že koncesionárske poplatky sa u nás dávno neplatia. Platia sa úhrady za služby verejnosti, i keď tento zákon túto zmenu doteraz nezapracoval a stále vychádza z úhrad koncesií. Je to ale malý legislatívny technický detail, možnože iný zákonodarca sa bude snažiť opraviť vo fungovaní fondov túto vec.
Ja som sa rozhodol ísť inou cestou a pozrieť sa na financovanie kultúry takpovediac komplexnejšie. Mojím zámerom je po prvé mať namiesto troch samotných umeleckých fondov - Literárneho, Hudobného a Výtvarného - jeden. Pre účely tejto zmeny ho volám Kultúrny fond, ktorý by mal jednu sústavu orgánov, jednu sústavu a model viaczdrojového financovania.
Druhým zámerom je, ako som avizoval, zrušenie dvojpercentného príspevku, ktorý v súčasnosti platia autori a umelci zo svojich hrubých autorských príjmov.
Po tretie je zaviesť, aby sa na podpore literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti podieľal nielen náš verejnoprávny telerozhlas alebo Rozhlas a televízia Slovenska, ale aby sa na financovaní týchto fondov podieľali aj komerčné rádiá a televízie a ďalšie médiá, pretože rovnako ako verejnoprávny vysielateľ vysielajú obsah podliehajúci ochrane podľa autorského zákona. Túto vec dovysvetlím následne.
A zároveň by som chcel, aby bola určená na podporu spisovateľov, hudobníkov, maliarov alebo iných ľudí, ktorí sa zúčastňujú kreatívy, sú umelecky nadaní, aby boli zadefinované jasné parametre, akým spôsobom sa na ich financovaní v rámci viaczdrojového financovania bude podieľať štát.
Čiže po prvé chcem jednu sústavu orgánov, jeden manažment, jeden viaczdrojový financovateľný model našej kultúry, zároveň, kde sa dajú ušetriť finančné prostriedky, zároveň chcem, aby sa hľadali peniaze tam, kde naozaj sú, a nechali viacej peňazí našim tvorivým umelcom. A po tretie, aby si štát raz a navždy zadefinoval, či chce, alebo nechce, a v akej miere chce podporovať kultúru.
K prvému môjmu zámeru asi nie je treba veľmi hovoriť. Podľa mňa z akejkoľvek manažérskeho pohľadu tri manažmenty sú viac ako jeden. Tá debata z minulej schôdze hovorí o tom, že takmer 50 % zdrojov napríklad pri Literárnom fonde sa míňa iba na zabezpečenie réžie tohoto fondu, a myslím si, že je to dostatočne veľký argument na to, aby sme nemali tri sústavy manažmentov, ale iba jednu. Myslím si, že v súčasnej dobe šetrenia zdrojov a hlavne šetrenia zdrojov preto, aby sme nemíňali peniaze na úradníkov, ale peniaze na to, aby slúžili v rámci verejných zdrojov hlavne tým, komu sú určené, v tomto prípade vedcov a kreatívcov alebo kreatívne tvorivých ľudí, tak ušetrenie finančných prostriedkov na jeden manažment jedného veľkého kultúrneho fondu je podľa mňa racionálny a relevantný argument, aby sme z troch fondov urobili jeden fond na podporu kultúry.
O dvojpercentnom, o zrušení dvojpercentného príspevku sa tu viedla mohutná debata. Je to presne v tej línii, hľadajme peniaze tam, kde sú, a nechajme peniaze tam, kde vedia spôsobiť vyššiu mieru kreatívy, čiže nezdaňujme neoprávnene tvorivých ľudí, zrušme dvojpercentný odvod, pretože peniaze sa nachádzajú inde. Nachádzajú sa u komerčných vysielateľov, nachádzajú sa v nehospodárnom nakladaní pri súčasnom nastavení a určite sa nenachádzajú alebo nemali nachádzať, alebo nemali by sme ich hľadať v peňaženkách ľudí, ktorí sú literárne, hudobne alebo výtvarne činní. Alebo v tomto prípade aj vedecky. Tá základná a podstatná zmena, ktorú som sa tu snažil naznačiť aj v minulom, minulej debate, je o tom, že podľa mňa mnohí ľudia, ktorí odvádzajú úhrady za služby verejnosti, čiže platia "koncesionársky poplatok" ani nevedia, že pilierovo financujú činnosť týchto fondov. Ak by ste sa voľne opýtali koncesionárov, v našom prípade pre slovenské reálie majiteľov elektrických pripojení, či vedia, že okrem RTVS financujú aj fungovanie umeleckých fondov, myslím si, že z 95 %, a to neviem, či som neni, či nie som veľmi optimistický, by vám odpovedali, že nie, nevedia, že financujú aj činnosť kultúrnych fondov.
Preto si myslím, že ak ideme v prísnej logike toho, že hľadajme peniaze tam, kde sú, pýtam sa, prečo náš štát považuje verejnoprávne médium za jediné médium, ktoré používa hudobný, literálny alebo výtvarný obsah. Prečo v paragrafovom znení zákona č. 3/1993 Z. z. máme za používateľov týchto, tejto umeleckej kreatívy iba verejnoprávne médium? A prečo v našom duálnom systéme, kedy vieme, že sme zaviedli a v súčasnom stave pod zákonom č. 308/2000 Z. z. máme aj komerčné médiá, prečo tie nechávame mimo toho, aby sa zúčastňovali tvorby fondov alebo tvorby zdrojov pre financovanie kultúrnej, umeleckej činnosti? Ak tu zaznievali minulú schôdzu slová o tom, že mali by sme zamyslieť nad tým, či Literálny fond, či Hudobný fond, či Výtvarný fond plnia v našej spoločnosti tú dôležitú funkciu, ktorá, ak zacitujem voľne ministra kultúry z minulého volebného obdobia, ktorá často "idiotizuje spoločnosť", to je citát, ospravedlňujem sa za to slovo. Ale ak nám tu teda komerčný sektor ponúka Farmy a podobné veci, prečo tento komerčný sektor sa nezúčastňuje fundraisingu alebo tvorby zdrojov pre kultúrne fondy, ktoré by mohli svojou mohutnejšou materiálnou alebo finančnou bázou zabezpečiť lepšie financovanie kultúry, ktorá by mohla stáť ako protiváha týmto spomínaným neblahým efektom našich komerčných médií. Čiže nielen RTVS používa literálny, hudobný alebo, alebo výtvarný obsah, ale používajú ju aj médiá v našom duálnom systéme takpovediac komerčné. Preto je tretím cieľom mojej legislatívnej snahy zaviesť to, aby sme nechali viac peňazí RTVS-ke a hľadali ich tam, kde v súčasnosti zostávajú takpovediac ležať.
Ďalším návrhom, ktorý mám, je zadefinovanie a to je tá štvrtá časť, aby štát si povedal, či má alebo nemá pre potreby kultúry, a je to hodená rukavica ministrovi kultúry, pretože opakovane a už tretí, tretie volebné obdobie hovorí o tom, že považuje kultúru za finančne poddimenzovanú. Ak je tomu naozaj tak, nech stanoví päť- alebo desaťmiliónový balík peňazí pre svoj vlastný rezort, nech sa dohodne s ministrom financií a štát si zadefinuje pri tvorbe a podpore kultúrneho a kreatívneho priemyslu, či tento balík peňazí nájde, alebo nie.
Chcem v tejto debate upozorniť aj na to, že toto volebné obdobie má kultúra k dispozícii na kultúrno-kreatívny priemysel v rámci štvorročného obdobia 270 mil. eur, a uvidíme, ako sa ministerstvo kultúry popasuje s výzvami. Ja len dúfam, že to neskončí v rukách spriaznených ľudí súčasnej vládnej garnitúry a naozaj po štvorročnom období zostane kultúra a kreatíva podporená obrovským balíkom 270 mil. eur v roku 2020 tak, že nebudeme sa musieť opäť hanbiť, nebudeme musieť opäť hovoriť o tom, že peniaze boli prehajdákané, a nebudeme mať merateľné výsledky.
Takže toľko k úvodnému slovu k legislatívnemu zámeru. Dúfam, že bude nasledovať plodná rozprava, ktorá nebýva často, o kultúre v tomto pléne, a dúfam, že sa dopracujeme aspoň k nejakým výsledkom, vidiac, že tu máme dosť poslancov aj z kultúrneho výboru. Takže týmto aj chcem poďakovať, že sa tejto debaty zúčastňujú minimálne svojou prítomnosťou.
Ďakujem.

Ďakujem Ondrejovi Dostálovi aj pánovi poslancovi Kresákovi a Farkašovskému.
Pán, začnem zozadu, pán poslanec Farkašovský, o tom, že či tu sme, alebo nie sme, a že to závisí od dôvery občanov, tu sme na jednej lodi. A ja chcem iba povedať, že bohu vďaka, ak by sa stalo, že sa dvaja poslanci alebo traja poslanci stretnú na jednom poslaneckom prieskume pri nejakej konkrétnej téme, kde je predpoklad, že prišlo k nejakému zlyhaniu. Myslím si aj v duchu toho, čo hovoril pán poslanec Kresák, že ústavné nezmysly a podobne, treba si pozrieť ten návrh zákona do dôsledkov. On nie je nejakým voluntaristickým úmyslom ani v tejto podobe, ktorý je predložený, pretože má presne formalizované prvky, to znamená, musí oznámiť vedeniu výboru, musí vypracovať závery z poslaneckého prieskumu a musí informovať výbor o jeho priebehu. Myslím si, že aj pri individuálnom poslaneckom prieskume je sformalizovaný proces natoľko, aby neprišlo k tej..., voluntaristickému individuálnemu zlyhaniu alebo zneužitiu tohoto inštitútu.
Ale ak by sme išli po tej línii, že chceli by sme výkon kontroly nepodväzovať vôle väčšiny, tak potom sme naozaj na jednej lodi a skúsme sa teda pre potreby, či už druhého čítania, alebo nového legislatívneho zámeru, zamyslieť nad tým, či inštitút tretiny výboru alebo akejkoľvek inej menšiny, ktorá sa vo výbore nachádza, by túto tému nevedela vyriešiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel som k tomuto návrhu zákona povedať pár poznámok aj v rozprave, pretože ako prvý fakt chcem uviesť, že tento zámer do rokovacieho poriadku nie je pre toto plénum nový.
Myslím si, ak ma pamäť neklame, tak svojho času s ním prišla pani poslankyňa z KDH. Je to, myslím, dve alebo tri volebné obdobia dozadu. Volalo sa a stále sa to tematicky volá tak, že chceme dať poslancom možnosť vykonať individuálny poslanecký prieskum. V rámci debaty, ktorú aj do tohoto momentu o tomto legislatívnom zámere máme, sú ako keby dve ohniská toho, prečo to neurobiť.
Prvé ohnisko hovorí o tom, že tento inštitút by mohol byť zneužívaný. Myslím si, že zneužívané môže byť každé jedno ustanovenie rokovacieho poriadku aj teraz, a myslím si zároveň, že mali by sme hľadať spôsoby, ako niečo urobiť, a nie hľadať dôvody, prečo to neurobiť. Národná rada čelí dlhodobej kritike verejnosti, Národná rada a jej členovia a jej orgány čelia dlhodobej kritike toho, akým spôsobom v spoločnosti koná a akým spôsobom v spoločnosti konať môže.
Základná a generálna otázka, ktorá znie, je, čo môže pri súčasnom nastavení poslanec vykonať v miere iniciácie legislatívy, čo môže reálne urobiť, to, čo sa od neho vyžaduje pri kontrole výkonu exekutívy, výkonu verejnej moci. Sú tu noví poslanci, sú tu poslanci, ktorí sú tu šesťročné obdobie, a sú to poslanci starší. Myslím si, že takisto ako ja si ten šok pamätám, že de facto v mnohých oblastiach poslanec môže toho veľmi málo alebo de facto nič, je zistenie aj tých nových, stále pretrváva v nás a hlavne tí starší páni poslanci sú ako keby zdrojom kritiky tohto legislatívneho zámeru.
Myslím si, že či budeme hľadať spôsob na presadenie individuálneho poslaneckého prieskumu, alebo tak ako som sa rozprával s viacerými kolegyňami a kolegami počas behu tejto rozpravy, a dáme pri iniciácii poslaneckého prieskumu možnosť, aby to, čo rokovací poriadok pozná, a to je, že vieme zvolať výbor nielen na základe vôle jeho predsedu, ale aj sa nájde jedna tretina výboru, a výbor musí byť zvolaný, je otázka na debatu.
Ak sa teda poslancom nepáči priamo individuálny poslanecký prieskum, môžme zaviesť aj omnoho pružnejší a efektívnejší mechanizmus pre potreby druhého čítania a to je, že by vedela tretina výboru alebo tretina pléna, alebo 30 poslancov pléna, tak ako tieto mechanizmy poznáme aj pri zvolávaní, či už pléna, alebo výborov, a vtedy by sme neboli pod mocou väčšiny, väčšiny vo výbore alebo väčšiny v pléne a mohli by sme sa vydať plniť úlohu kontrolného mechanizmu alebo kontrolnej úlohy Národnej rady bez toho, aby s tým musela súhlasiť akákoľvek vládna väčšina vyskytujúca sa či vo výbore, alebo v pléne parlamentu.
Dôvody teda zhrniem. Národná rada často čelí obvineniu, že jednáme, akoby sme boli odtrhnutí od reality. Ak sme nie odtrhnutí od reality, minimálne tento hlas musíme z verejnosti vnímať a mám pocit, že viaceré kolegyne a viacerí kolegovia aj z opozície a niektorí aj z koalície tento deficit cítia. Preto ak máme vybaviť poslanca reálnymi nástrojmi, a ten reálny nástroj je, že ak príde podnet od občana, má mať právo mimo vôle väčšiny poslanecký prieskum vykonať a priniesť jeho závery pred rokovanie výboru, a výbor sa buď zo zisteniami poslanca alebo skupiny poslancov stotožní, alebo nie, je základnou výzvou, aby sme plénu parlamentu a inštitúcie ako takej vrátili meno, že vie žiť na, tak povediac, tepe doby a takpovediac vie a chce a môže, ešte raz, vie a chce a môže sa zaoberať problémami občanov.
Totižto ak sa formalizovaný poslanecký prieskum schválený vládnou väčšinou aj schváli, existuje veľké, veľká skepsa, či sa dopátra k tomu, k čomu sa dopátrať chce. Dajme poslancom, je jedno, z akej súčasnej alebo v súčasnom rozložení parlamentu sa nachádza, reálny nástroj do rúk, aby mohol výkon svojho mandátu robiť tak, že sa po volebnom období vie pozrieť svojim voličom priamo do očí a povedať, urobil som všetko preto, aby som si vašu dôveru zaslúžil. Ak súhlasíme s tým, že dôvera inštitúcie Národnej rady Slovenskej republiky v spoločnosti klesá, môžeme urobiť aj prijatím, či už priamo tohoto návrhu zákona, alebo jeho obmene, ktorá môže byť presadená v druhom čítaní, to, že poslanec dostane reálny nástroj, ak chce konať v mene svojich voličov. Ak máme na mysli voličov, ak máme na mysli to, že pri zlyhaniach sa poslanec môže vydať to zlyhanie odhaliť a možno vniesť doňho alebo priamo vniesť doňho viacej svetla, je to postavené na flexibilnom nástroji vykonania poslaneckého prieskumu.
Ja som spomínal, že dve schôdze za sebou priniesli v rámci výkonu a lepšieho flexibilného autentického výkonu poslaneckého mandátu dve legislatívne iniciatívy.
Prvá hovorila o vyšetrovacích výboroch, druhá, ktorú predkladáme spolu s kolegom Klusom a kolegyňou Veronikou Remišovou, je spružniť, sflexibilniť, resp. dať poslancovi do ruky taký nástroj, aby mohol svoj mandát vykonávať mimo vôle väčšiny a čeliť tak priamo otázkam doby, otázkam toho, že môže prichádzať alebo prichádza k zlyhaniu vo verejnej správe. Byť odkázaný iba na tzv. a tú povestnú 211 pri výkone mandátu je málo. Pretože 211 vie používať investigatívec, vie používať bloger, vie používať novinársky svet ako celok. Myslím si, že urobili by sme menu poslancov a výkonu mandátu dobre a v spoločnosti by sme možno získali lepší kredit, ak by sme vedeli riešiť problémy, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti, resp. v štátnej správe tým, že budeme môcť vykonať aj poslanecký prieskum, ktorý neschváli väčšina.
Myslím si, že záverom tohto svojho vystúpenia chcem teda predoslať, že sme otvorení debate všetci traja predkladatelia toho, aby sme našli tú potrebnú mieru otvorenia výkonu tohto inštitútu, a či to bude otázka individuálneho poslaneckého prieskumu, za ktorý kopeme tu a teraz týmto návrhom zákona o rokovacom poriadku, alebo príde iná, iná, iný návrh, ktorý dá prvok ovládania poslaneckých prieskumov z rúk väčšiny von, a bude to tretina výboru, 30 poslancov pléna alebo akýkoľvek iný návrh, myslím si, že urobíme pre výkon poslaneckého mandátu dobrú službu. Službu, ktorá umožní plénu parlamentu získať alebo začať získavať stratený kredit, a to odtrhnutie, to povestné odtrhnutie od reality budeme môcť začať zmazávať.
Preto vás aj prosím z tohto miesta o podporu tohto legislatívneho zámeru a dúfam, že ak sa nájde politická vôľa, a teda väčšina poslancov tohto pléna, ktorí majú na mysli to, že táto inštitúcia potrebuje, aby viac konala v regiónoch, aby viac riešila problémy obyčajných ľudí, budem len rád. A bavme sa o ďalšom pokračovaní tohto legislatívneho zámeru pre potreby druhého čítania.
Dúfam, že som v rámci debaty nezabudol na nič a chcel by som opakovane poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pravdepodobne čítame veľmi podobnú literatúru. Ohľadom môjho predrečníka.
I keď on zabudol v nej uviesť, že okrem kooperujúceho parlamentu alebo parlamentu prejavov sú aj tzv. pracovné parlamenty, a náš parlament vzhľadom na to, že my máme inštitucionálne vybavené..., parlament výbormi, tak sa najviac blíži tejto definícii.
A pracovný parlament by mal priniesť aj nejaký reálne nástrojivo na to, aby mandát poslanca mohol byť vykonávaný takým spôsobom, že bude aj verejnosť cítiť takpovediac priamo ovocie.
Čiže či zavedieme nový inštitút individuálneho poslaneckého prieskumu a budeme môcť sa dopytovať na otázky v širokej verejnej správe, prečo v mnohých oblastiach zlyháva, je jeden fakt. Druhý fakt, ktorý takisto, a myslím si, že by bol vhodný na zváženie, je samotný mechanizmus, ktorý náš rokovací poriadok pozná, a to je, že môžme vykonať poslanecký prieskum nie pod vôľou väčšiny, ako je tomu teraz, ale napríklad inštitútom tzv. jednej tretiny poslancov, ktorou môže aj disponovať opozícia. Toto je vec na diskusiu.
My sme teraz prišli s návrhom pre individuálny poslanecký prieskum pre presnú príčinu, ktorú si pomenoval, pán poslanec, v tvojom príspevku, a to je to, že v rámci cyklickej rotácie väčšín a menšín, čo predpokladá parlamentná demokracia, sa môže stať, že niekto vykonáva väčšinu a prejavuje sa jeho vôľa, a niekto vykonáva kontrolu, ako v tomto prípade opozícia, a nad výkon tej kontroly nemôže byť viazaný alebo podviazaný vôľou väčšiny.
V súčasnom stave to tak je, keďže väčšina výboru rozhoduje, či môžem, alebo nemôžem vykonať prieskum.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, takže vráťme sa po tom neverejnom rokovaní späť k zákonu, ktorým je, ako už bolo spomenuté, rokovací poriadok Národnej rady.
Áno, znovu to predkladáme, som rád, že kolega aj s ďalšími novými poslancami, kolega Viskupič a ďalší noví poslanci sa znovu primäli k tomu, aby ten poslanecký prieskum bol umožnený aj individuálne.
Podľa vlastných skúseností myslím si, že každý nový poslanec, ktorý tu príde prvýkrát, neni tu 10 ani 15 rokov, keď tu príde prvýkrát, aspoň u mňa to bolo tak, že ideš tu z elánu. A s veľkým elánom urobiť niečo dobré, niečo zlepšiť, to, čo si v tom bežnom živote bral, že je to problém, a potom, keď si to skonfrontuje s tou realitou, ktorá tu je, tak neviem, možnože poslancov býva rozhľadených po prvom, druhom, treťom, piatom roku, niektorí, niektorým na to rozhľadenie nebude stačiť ani 4 volebné obdobia, furt budú nabití, super, beriem, ale niektorých to aj zlomí a niektorí potom chcú hodiť flintu do žita. Ja som tu momentálne šiesty rok a musím povedať, že zažil som aj poslancov, ktorí boli noví, už tu teraz nie sú a po dvoch-troch rokoch už sledovali tu frustráciu, že pozor, chcel som niečo zmeniť, bol som opozičný poslanec, máš smolu, nič ti neprejde. A bol problém.
Takže dúfam, že terajší noví poslanci, ktorí sú tu, a je nás tu podľa všetkého 77 nových, že nebudú mať takúto nejakú tendenciu, a myslím si, že táto novela zákona by mala posilniť dôveru v to, že ako on individuálny poslanec môže niečo urobiť pre to, pre to dobré, ja hovorím. Pre to dobro, ktoré on možnože v srdci nosí, a preto tu prišiel a kandidoval na kandidátke tej-ktorej strany alebo toho-ktorého hnutia.
Ja som prišiel s veľkým elánom a dúfam, že ma ten elán neopustí, a prvé, čo bolo, aj moji voliči, ktorých prijímam v kancelárii, a je ich, myslím, že dosť, hovoria, že, pán poslanec, urobte prieskum. Urobte prieskum, urobte prieskum. Naivne som si myslel, že prídem, áno, a keď dostanem podnet, idem okamžite do terénu, prinesiem podklady, dám to na výbor, dám to do parlamentu, pošleme to premiérovi, ministrovi, riešime. Vážení, zabudnite a realita je trošku iná, takže okamžite vás trošku schladí tento prieskum, ktorý môžete robiť, a myslím si, že je to na hanu danej veci, že sa ubíja váš entuziazmus poslanca Národnej rady.
Keď to vysvetlíte ľuďom, že tak to hovorí rokovací poriadok, prvé, čo bude, však ho zmeňte. No zmeňte ho. Zmeňte ho, keď ste v opozičných laviciach a filozofia koaličných alebo vládnych poslancov je taká, aká je, a je veľký problém. Čoho sa bojíme? Pýtam sa, čoho sa bojíme. Myslíte, že je ideálny prieskum, a ja si ho predstavujem takto, že poslanec by išiel do toho terénu ku tej konkrétnej veci, priniesol by ešte viacej podkladov pre ten príslušný výbor, ktorý je gestorský dajme tomu v tom prípade, keď už teda ostatní členovia výboru akože nemajú čas, alebo neviem, aké majú problémy, a nechcú tam ísť a prakticky ten výbor by mal mať otvorené dvere možností, ako to ďalej riešiť, tú problematiku, veď o tom by to mal byť ten prieskum. Nie o tom, že chceme tu komplikovať si život a neviem, všetko možné, ale riešiť problémy, ktoré tu prišli, reálne a, žiaľ, musím povedať, že aj v našom výbore pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, v ktorom som mal tú česť byť zhruba rok a pol predsedom, predo mnou to bol pán kolega Mikuláš Huba, tak sme ako opoziční poslanci navrhovali, čo ja si pamätám, minimálne 8 až 10 takýchto poslaneckých prieskumov. A či sme sa nádejali, nenádejali, prejednali, neprejednali, to bolo jedno. Proste chcete, zabudnite. A to nedávalo veľkú dôveru ani fungovanie tohto daného výboru a ľudia reagovali a spomeniem iba, chceli sme ísť do Štátnych lesov, chceli sme ísť do Bartošovej Lehôtky, chceli sme ísť do Hrboltovej a do ďalších, kde sú veľké problémy so životným prostredím napríklad, a bolo to zamietnuté.
Áno, prišli aj vládni poslanci vtedy z nášho výboru, dali tiež nejaké prieskumy, tie, samozrejme, prešli, boli sme v Trebišove pozrieť sa na Vodohospodársky podnik, ako tam funguje, boli sme aj v Devínskej Novej Vsi, tam sme niečo pozreli, čo sa týka povodní a ďalších vecí, ale bolo to, samozrejme, na vnútro strany koaličných, teda vtedy vládnych poslancov. Takže, vážení, ten elán, myslím si, že by sme nemali brať, a jedno, či ste vľavo, vpravo, lebo ako už to bolo z úst pána Budaja povedané, že neni všetko naveky a že situácia sa môže zmeniť, nabudúce môžete vy byť opoziční a budete cítiť ten istý tlak a ten istý, by som povedal, hendikep, že nemôžte niečo robiť.
A akože to my v tom našom sľube na ústavu, čo my to tam vlastne hovoríme? Aké je tam aj nejaké slovné spojenie? Že ideme uvádzať zákony do života. Ako ich uvádzame? Ako ich môžeme skontrolovať? Tým, že nemôžeme ísť na poslanecký prieskum, že. Že ako ten môj zákon sa ujal, neujal, majú s ním problémy, nemajú s tým problémy, no nie. Nemôžeš ísť, lebo ti ho neodsúhlasí príslušný gestorský výbor, a preto sa mi zdá, páni kolegovia, kolegyne, že toto by každé svedomie mohlo vyhodnotiť, že je to niečo v nesúlade s tým, čo sme na Ústavu Slovenskej republiky sľubovali našim voličom, ktorí majú právo, aby ten ich zástupca hovoril ich rečou. A pokiaľ nechcem znovu trpieť ten stav, že nám budú hovoriť, že sme odtrhnutí od reality a že nevieme vlastne, ako beží bežný život, že sme v Bratislave, že sme v sklenenej guli, ktorá nemá s reálnym životom nič spoločné, tak myslím si, že aj odsúhlasením tejto novely, že by poslanecký prieskum bol iba, teda mohol byť realizovaný aj individuálnym poslancom, by sme takýto biľag na poste poslanca Národnej rady u našich voličov asi zotreli minimálne aspoň v nejakej tej časti.
Samozrejme, že už tu bolo spomínané mojimi predrečníkmi, a budem citovať aj pani Košútovú, bývalú poslankyňu za vládnu stranu SMER vtedy, ktorá stále hovorila, že je to o ľuďoch, a ja hovorím, áno, pani kolegyňa, máš pravdu, je to stále o ľuďoch, ktorí v danom teréne, na danom poste, v danej výkonnej moci, ako sa správajú, ako realizujú ten zákon, a preto, keď tu aj pani Vaľová spomínala, že bude zneužitie tohto inštitútu, no dobre, nájdime aj páku na to, aby sa to nedalo zneužívať, že to neni problém. Veď predsa páky sa dajú nájsť. Len to je o tom chcení. Lebo ten, kto nechce, hľadá dôvod a ten, čo chce, hľadá spôsob, ako sa to dá urobiť. A neverím, že aj vy sa nestretávate u vašich voličov, že vám dávajú podnety, aby ste na ten prieskum išli.
A ja som veľmi rád, že aj náš terajší predseda pán Csicsai, ktorý práve vchádza do našej rokovacej sály, povedal, že bude sa snažiť v tomto volebnom období dávať šancu, aby sme mohli takéto poslanecké prieskumy realizovať, a že výbor bude, dúfam, že aj ústretový, lebo nechceme riešiť veci, ktoré nám nepatria do našej gescie, nechceme riešiť kadejaké žabomyšie vojny, ale chceme riešiť problémy, ktoré už možnože budú z rôznych strán podané, a na našom, a na náš výbor, a verím, že aj na ostatné výbory chodí kvantum takejto pošty, a myslím si, že výbor, ktorý sa má k tomu nejakým spôsobom postaviť, mal by počuť obidve strany. Aj jednu, aj druhú, aj v tom teréne, aj v tom, čo je napísané, aj v tom, čo je v médiách, a potom by mal rozhodnúť a dať poprípade nejaké riešenie, ktoré by tu malo byť. Alebo to postúpiť cez Národnú radu príslušnému ministrovi, ministerstvu, alebo to riešiť priamo v Národnej rade.
Hovorí sa, že čo budeš siať, to budeš žať. Ja by som nerád, aby sme tu znovu siali nejakú nenávisť a nejakú, by som povedal, že medziľudské sváry, a mnohí naši občania už vidia ten, poslednú, poslednú nádej práve v nás poslancoch. Aj vy dostávate mnoho možnože listov, ja ich mám za tie šesť roky možnože stopäťdesiat, kde videli, že poslednú šancu už iba u vás vidíme, poslanci, urobte s tým niečo, veľmi pekne vás prosíme. A boli všade možno, samozrejme, nie sme ani majstri sveta, poslanci, sú určité naše limity, ale niekedy stačí, keď sa ozve iba poslanec Národnej rady. Stačí, že príde na daný inštitút, na inštitúciu, a zrazu sa veci pohnú. Niekedy stačí, že na ten podnet iba dvihnete telefón a zavoláte, počúvajte, mám tu podnet, prečo sa nič nerobí s tým. A moc dobré skúsenosti ako opozičný poslanec, že niektoré veci sa pohli.
Takže, vážení kolegovia a kolegyne, bol by som veľmi rád, aby sme tento poslanecký prieskum, individuálny, ktorý už tu roky a roky sa znovu a znovu omieľa, aby ten výkon nášho mandátu individuálny mohol byť aj takto posilnený, aby sme neodrádzali tých nových, ktorí tu prídu s tou dobrou vierou, že áno, dá sa tu niečo urobiť, chceme pomôcť ľuďom, aby sme im našimi zákonmi nekomplikovali život.
Keď bude parlament, ktorý bude ľuďom život zjednodušovať, myslím si, že ľudia budú, tí nám to proste nejakým spôsobom ocenia v tých voľbách a povedia, že áno, bola tu partia v parlamente, ktorá urobila to, to, to, ale mne sa zdá, že pokiaľ sa to nejakým spôsobom, neviem to, ani ako nazvať, lebo ja hovorím, že veď vezmi ten podnet, keď ten zákon nejaký máš, daj ho pod svojou vlajkou, neni s tým problém. Keď sa porieši problém, ja budem spokojný. Ani to tu neni. A to je, myslím, že najväčšia frustrácia, ktorú tu máme, pretože nerád by som dopadol, ako dopadli kolegovia v Maďarskej republike, kde ak chcete podať nejaký zákon a ste opozičný poslanec – alebo to je jedno, aj koaličný, alebo vládny –, tak prv to preskúmava tzv. komisia, či vôbec ten zákon môže do parlamentu ísť. A, samozrejme, tá je zložená, že vraj je päťčlenná, možnože ju zvýšili, teraz neviem, pred dvoma rokmi to bola päťčlenná, a táto komisia povie, či tento zákon má právo uzrieť prvé čítanie v Národnej rade Maďarskej republiky.
Tak viete asi, koľko tam tých zákonov prejde z opozičných lavíc, a keď som sa pýtal opozičného predsedu výboru pre životné prostredie, že, pán kolega, počúvajte, ja som bol vtedy tiež opozičný predseda výboru, že ako, keď máte dobrý nápad, akým spôsobom vlastne vy môžete presadiť tento váš nápad, aby išiel. Tak mi dal radu, že ako to môže sa v Maďarsku urobiť. Buď spracujete ministra, a ten to doslova, že podá za vás, a je to vybavené, alebo čakáte, pokiaľ nevyhráte voľby alebo nie ste vo vládnej ako koalícii. Ináč nemáte šancu, aby váš dobrý nápad v Maďarskej republike prešiel.
Takže ja chcem veriť, že u nás do takejto situácie sa v živote náš parlament nedostane, že aj opoziční poslanci, ktorí môžu byť nabudúce, v ďalšom volebnom období, aj terajší koaliční poslanci, že nebudú takto hendikepovaní a že budú môcť návrh zákona dať tým, že podajú ho do podateľne Národnej rady a že svoju pozíciu ako poslanca aj individuálnym prieskumom poslaneckým, ktorý verím, že vaše svedomie povie, že mám hlasovať za, posilníme a dáme našim občanom odpoveď, že nie sme tu iba bábky a že chceme riešiť ich problémy. Viete, že veľa tých šancí nemáme, aj keď ste ako opozičný predseda výboru, nemáte ani dva hlasy, nemáte ani právo veta, to znamená, zloženie výborov je jasné, stále sedem - šesť alebo osem - sedem. To znamená, nemáte šancu.
Tak aspoň ten individuálny prieskum, pani kolegyne, páni kolegovia, dajte spriechodniť, aby sme to zvládli ku svojej cti a k nejakému pozdviženiu poslaneckého mandátu, ktorý tu máme, a zastupujeme našich voličov. Ďakujem pekne, takže prosím o vašu podporu, a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)