Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja by som poprosila mikrofón trošku bližšie. Dobre. Ďakujem. To je zase ten nedostatok tých asistentov, ktorých tu ani ja nemám.
Milé kolegyne, milí kolegovia, milé pani predkladateľky, pán predsedajúci, dovoľte, aby som sa ja vyjadrila pár slovami k tomuto návrhu zákona a ja teda budem komentovať obidve tie časti, lebo obidve tie časti som nejakým spôsobom riešila a stále riešim. A možnože tiež pánovi poslancovi Hambálkovi budem vedieť dať dôkaz, o ktorom som aj presvedčená, že možnože ho aj v maili má sám osobne. Pretože jeden mladý muž sa na nás, si myslím, všetkých obracal s prosbou o riešenie jeho prípadu, ktorý má teda cystickú fibrózu a týka sa tej jednej časti.
Chcela by som poznamenať, keď začnem tou časťou o cystickej fibróze a ako tu už kolegyňa Nicholsonová hovorila, že naozaj tá novela zákona, kde ľudia trpiaci cystickou fibrózou sa do zákona dostali, trvá naozaj len veľmi krátko, len jeden a pol roka. A teda naozaj zarážajúce je, že, že odtiaľ vypadla bez akýchkoľvek ďalších súvislostí. Ja chápem, že niekedy tie rozhodnutia môžu byť ťažké a diskusie sú búrlivé a teraz sa rozhoduje o tom, že kto do tej, kto vlastne ten nárok na individuálnu prepravu má alebo nemá. A môže sa stať, môže sa to rozhodnutie zmeniť postupom času na základe rôznych argumentov, ale si myslím, že rozhodne by sa nemalo stávať to, čo sa stalo v tomto prípade, a to je to, že títo ľudia, ktorí reálne majú posudok na to, že sa im odporúča kompenzovať ich zdravotné postihnutie napríklad tou individuálnou prepravou, tak len preto, že nestihli to rozhodnutie dotiahnuť, dokonca v tom jedna a polročnom období o tento nárok prišli. Proste nezmenilo sa vôbec nič, ich zdravotný stav, pardon, je stále ten istý, prešlo veľmi krátke obdobie, nemalo sa kedy ani čo zmeniť. Proste ako aj jeden mladý muž vlastne nám posielal tento prípad. Mal vypracovaný komplexný posudok v apríli minulého roku, ale keďže úrad práce nestihol do konca júna vydať rozhodnutie o, o schválení a teda o príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, tak jednoducho úrad práce dal pokyn, prosím pekne, to je jeho vyjadrenie, dal pokyn, že musia vypracovať nový posudok. Tak ako je toto možné? Toto my vysvetlite, že neexistujú žiadne prechodné ustanovenia k tomu, aby takýto človek, ktorý proste si úplne legitímne nárokoval tento príspevok, tak ten príspevok nedostal a jeho komplexný posudok bol zrazu kompletne zmenený a už nebol odkázaný zrazu na individuálnu prepravu. A teda naozaj otázka je, že čo sa zmenilo? Či už bol zrazu imúnnejší po tej novele zákona alebo, alebo jeho zdravotné postihnutie sa zmiernilo alebo čo sa stalo vlastne. No stalo sa jedine to, a ja som si vlastne žiadala ešte v septembri minulého roku vysvetlenie od ministerstva práce, ako je možné, že toto sa vôbec neriešilo, takéto prípady, a ministerstvo práce mi odpísalo, že teda uvádzanie konkrétnej diagnózy, ako bolo v prípade cystickej fibrózy sa ukázalo ako nesystémové, a preto ministerstvo práce navrhlo zmenu. Ale to je jediný dôvod, ktorý mi uviedli, že nie je tam, nie je tam uvedené vôbec nič o tom, že ako má vlastne človek so zdravotným postihnutím s takto závažným ochorením vnímať tento ich prístup. Proste mám pocit, že je to výsmech tým ľuďom, z ktorých si robia naozaj trhací kalendár, a tak ako sa im to hodí, tak im tie príspevky prisudzujú. A nie je to vôbec na základe zdravotného postihnutia, tak akoby to malo byť a ako to stále žiadame, ale je to len na základe svojvoľných rozhodnutí a svojvoľných proste zmien.
Takže, takže toto sa mne zdá úplne nefér voči, voči akýmkoľvek ľuďom. A to hovorím aj, ako to už kolegyňa Lucia spomínala aj ten prípad, že keď požiadate o príspevok, ešte vám zoberú aj parkovací preukaz, presne toto sa deje veľmi často, že ako je možné, a tých prípadov poznám tak isto aj ja milión a to ešte, ešte o nich budem hovoriť aj v súvislosti s osobnou asistenciou, ktorá za chvíľku, že jednoducho aj keď sa zmení zákon, tí ľudia, ktorí sú raz odkázaní na tú pomoc, tak nemôže štát jednoducho povedať, že tak od zajtra už vy do tejto skupiny nepatríte, to sa proste nedá. Ten človek, keď tam raz bol, už tam, už by tam byť mal. To, že, že možno noví ľudia sa budú posudzovať inak, okej, ja stále hovorím, je to na zváženie. Ale argumentovať tým a napísať iba odôvodnenie, že lebo sme mali diskusiu s komisárkou alebo sme mali pracovnú skupinu, sa mi zdá ako, ako strašne slabý argument.
Ja som sa touto témou určite chcela zaoberať tiež, pretože som sa s ňou zaoberala dlho a určite by som ju chcela dotiahnuť. Čiže ak by sa to nepodarilo v tomto prípade, tak ja verím, že, že s kolegyňami sa spojíme a určite, určite vyvinieme väčšiu snahu, aby sme, aby sme aj tie prechodné ustanovenia do tých zákonov, aspoň tie prechodné ustanovenia pri takýchto závažných zmenách dostali a aby proste to malo nejaké dôsledky aj pre ministerstvo práce. Pretože naozaj v tomto prípade je ministerstvo práce zodpovedné za tento výsledok.
A ešte by som chcela upozorniť v tomto prípade aj na aplikačnú prax práve s tým schvaľovaním zákonov. Tento zákon bol, ako som to už x-krát povedala, schválený na poslednú chvíľu. Bol schválený v júni na, na júnovej schôdzi, platný od 1. júla. Samozrejme, že úrady práce sa nevedeli tomuto stavu sa prispôsobiť. A aj vďaka tomu vzniká, aj vlastne, aj to bola moja otázka jedna z tých otázok, ktoré som v tom čase kládla, že ako je možné alebo teda koľko takýchto posudkov oni vydali za obdobia, povedzme, tuto máme, bol apríl, čiže od apríla možno do konca júna, ktoré nestihli vôbec, ani niektoré nestihli byť ani dovŕšené, ako mi napísali, ale, ale proste jednoducho nenadobudli žiadnu právoplatnosť, resp. boli nahradené aj možnože, právoplatnosť aj nadobudli, aj boli doručené, ale boli nahradené úplne iným komplexným posudkom. Čiže samozrejme, že, že úrad práce, ústredie práce mi odpovedalo, že takúto evidenciu nevedú a toto je proste nad rámec ich činnosti. Ale stačí si pozrieť, koľko úkonov majú evidovaných v štatistikách, podľa mňa tam majú úplne neefektívne možno, áno, a nezmyselné, nezmyselné činnosti, ktoré vykonávali práve v tomto období práve pri takýchto zákonoch, ktoré kedy prehodnocujú donekonečna napríklad posudky. Proste čo mi príde akože úplne choré, že, že naozaj si tie zákony schvaľujú na poslednú chvíľu a ani tie úrady nevedia zareagovať. Dokonca už sme mali informáciu, že keby to boli možno riaditelia úradov práce vedeli, tak by tým zamestnancom na jún dali dovolenku, lebo proste načo budú vydávať nové posudky predsa, ktoré už aj tak v júli neplatili.
Takže, takže aj toto prináša táto prax ministerstva práce, ktoré si schvaľuje zákony na poslednú chvíľu a robí to opakovane, donekonečna pri všetkých týchto dôležitých zákonoch. A vieme veľmi dobre, ako to dopadlo potom aj s tými, s tým prehodnocovaním príspevkov na osobnú asistenciu, že potom sa v septembri tvárili, že museli prepočítavať 50-tisíc príspevkov na opatrovanie. Toto je presne ten istý prípad, lebo to vedeli už v júni. Takže, takže toľko.
A ešte posledná poznámka, čo tu mám, aby som teda reagovala aj na, na kolegyne. Posledná poznámka k tej cystickej fibróze a k tým úradníkom. Naozaj sa deje to, že, že hoci už tie diagnózy tam nie sú momentálne zadefinované, často úradník rozhoduje o tom, ako pristupuje, ako posúdi, ako zhodnotí vlastne, aký záver urobí v tom posudku a teda na základe akých dôvodov rozhodnutie prizná alebo neprizná na, povedzme, kúpu osobného motorového vozidla. A kolegyňa hovorila, že kiež by sme mali viac takých príčetnejších úradníkov. My ich tu často aj máme, ale naozaj oni majú často zviazané ruky práve takýmito zákonmi, kedy nemajú jednoducho možnosť z toho vykľučkovať. A, bohužiaľ, aj tá prax s tou hromadnou dopravou je taká, že často sa chytajú za slovíčka a čakajú len, kedy poviete, že ste náhodu boli jedenkrát MHD. Ja sa ospravedlňujem, ale potrebovala by som trošku vody. A naozaj to neznamená, že to, že jedenkrát niekto ide MHD, takže tou MHD dokáže chodiť na rovnakom základe po celý čas.
Bohužiaľ, a nesúvisí to len s tou mobilitou, súvisí to aj s bariérami, súvisí to so všetkými vecami, čiže vôbec takto sa k tomu pristupovať nedá. Ale naozaj prax je taká, že keď sa vás úradník pri vstupe do miestnosti spýta, ako ste prišli a vy poviete, že MHD, tak už ste si zarobili na problém. Takže toto je, toto je k tej cystickej fibróze.
A ešte, aby som sa vyjadrila k osobným asistentom a, a teda ako to je, ako to ja vnímam, ako vnímam osobných asistentov na školách. A teda bavíme sa skôr o tých teda základných a stredných, keďže na vysokých školách ich máme. Treba hneď povedať, že osobná asistencia je možno jedna z najlepších foriem alebo z najlepších nástrojov, ktoré tu naozaj máme a za ktorú sme my, ktorí osobnú asistenciu využívame, naozaj vďační, lebo je to fakt flexibilný nástroj. Dá sa s tým žiť, myslím si, celkom slušný život, pokiaľ človek nenatrafí na problémy s úradmi.
Ako tu bolo spomenuté, áno, ja súhlasím s tým, že aj deti v tých školách potrebujú určite nejakú pomoc, ktorú nedostávajú. To prostredie školy je také, aké je, naozaj ešte aj teraz v septembri ja som tiež dostávala podnety o tom, koľko je tam bariér a ako mamička musí s dieťaťom sedieť v škole len preto, aby ho vždy každú prestávku presunula z jedného poschodia na iné, pretože, pretože nie je ten systém školy ani nastavený tak, aby boli celé, celý deň na, v jednej triede a proste presúvajú sa, sú to stredoškoláci, tam ten pohyb je oveľa väčší a tým, tým pádom aj tá pomoc je, je taká naliehavejšia.
Na jednej strane samozrejme chápem, že, že tá... A ešte ďalšia vec, ktorú by som chcela povedať, je, že bolo by naozaj veľmi dobré, keby sa, keby sa tie deti učili odmalička fungovať s osobnou asistenciou, pretože v budúcnosti im ten život určite uľahčí. Keď sú už odmalička, či rodina, či deti so zdravotným postihnutím naučení fungovať aj za pomoci ďalších osôb, lebo veľmi to odbremeňuje určite aj tú rodinu, učí to tej spoločenskej komunikácii, spoločenskému životu aj to dieťa a nie je tak naviazané, lebo naozaj pri tých, pri tých deťoch asi je väčší predpoklad, že sú stále v kontakte s tými istými ľuďmi a potrebujú proste aj nové podnety a nové kontakty. A, a môžu si ich ťažšie získavať a vďaka tým osobným asistentom je to určite jednoduchšie. To, to spomínala aj kolegyňa Zimenová. Problém u nás však je, že naozaj v tejto chvíli trošku patrím asi do tej skupiny skeptikov, ktorých tu spomínala, že zatiaľ sme nastavení v tom školstve tak, že naozaj tie školy sú strašne skostnatelé, aj keď, aj keď možno máme pokrokových učiteľov, ale tá inštitúcia ako taká proste im tiež nedáva veľký priestor. A naozaj tí osobní asistenti potom, jednak ak si musia rodičia zháňať len tých, rodičia zháňať osobných asistentov, tak je to ich ďalšie bremeno, ktoré, ktoré majú, ktoré si nesú, a obávam sa, že, že tak ako sme my nastavení, tak veľmi rýchlo sa tým rodičom hodí na plecia, že tak zháňajte si, to nie je naša starosť, bohužiaľ. Čiže v tomto prípade bolo by úplne férové, keby, keby sme mali možnosť, že, že kto chce, si zháňa osobných asistentov, kto potrebuje pomoc, tak škola mu vie pomôcť, to by bol úplne ideálny stav. Verím, že s k nemu raz dopracujeme a potom by sa možno aj ukázalo, že vlastne kedy a akým spôsobom nastaviť aj, aj tú pomoc pri tých samoobslužných a pri tých iných činnostiach, ktoré nesúvisia so školou. Lebo akože chápem zase, že asistent učiteľa má úplne inú náplň práce ako, ako, ako pomáhať dieťaťu s jedlom alebo proste pri hygiene alebo pri podobných záležitostiach. A že, že na toto by mali byť úplne iné osoby.
Problém však pri tejto osobnej asistencii ja vidím napríklad v tom a možnože toto je, aj takto to vníma aj to ministerstvo financií, ktoré sa tvári, že je tam, že teda rozpočet, teda dopad na rozpočet bude, bude pozitívny, je, že osobná alebo teda činností, ktoré, ktoré sa schvaľujú na osobnú asistenciu, možno sú, sú také krátke, hej. Pomoc s jedlom možno pol hodinu, záleží od prípadu k prípadu, samozrejme. Ale to dieťa bude jesť jedenkrát, ale, ale potrebuje ešte možno dva-trikrát na toaletu, ale s tým dieťaťom tam ten asistent musí byť, ostať celý deň a možno dostane jeden a pol hodiny asistencie ako keby úmerne k tým činnostiam, ktoré potrebuje, ale v skutočnosti tam strávi štyri-päť hodín ten osobný asistent. A, a tieto hodiny mu ako keby zožerú veľkú časť tej asistencie. A zrazu bude nedostatok hodín, čomu, ako verím, že v praxi takáto, takýto problém nastať môže veľmi rýchlo. Aj preto ja som, som tak trošku zástanca, aby, aby sa zefektívnilo, lebo naozaj keď, keď je tam ten osobný asistent nevyužitý, tak bolo by fajn, keby mohol osobný asistent pomôcť, ak takých žiakov tam majú, samozrejme, a ak sa to dá pomôcť dvom – trom žiakom, kedy, kedy proste sa, sa tie činnosti kumulujú a vlastne aj ten osobný asistent je využitý a aj proste tie prostriedky nejakým spôsobom šetríme. Len ako prax často môže byť úplne iná. Čiže naozaj treba k tomu pristupovať asi veľmi citlivo a prvoradým cieľom by malo byť to, aby tá rodina tú pomoc mala, aby to dieťa malo to zabezpečené, všetky tie činnosti, všetky tie úkony, aby to vzdelávanie bolo naozaj plnohodnotné, aby nemuseli riešiť to, že či budú chodiť len na polovicu vyučovania alebo na celé vyučovanie, aby proste sa naozaj mohli rozhodovať tak ako všetci ostatní.
No a keď sa bavíme, už asi viac-menej len posledná poznámka, čo sa týka toho rozsahu. Alebo ešte tam boli vlastne tie vstupy tých osobných asistentov a problém školy, že sú to naozaj cudzí ľudia. Ako priznám sa, že tento problém riešim dennodenne tak isto, lebo to, netýka sa to naozaj len dieťaťa. To dieťa samo ten problém proste nevyrieši, ono nepotrebuje rozmýšľať nad tým, prečo ten osobný asistent, v akom je vzťahu so školou. Aj preto ja trošku, trošku toto beriem ako za otázne, že akým spôsobom toto vyriešiť, ale samozrejme určite sa to vyriešiť nejakým spôsobom dá. Ale, ale v praxi sa nám stáva aj, aj, aj tým, ktorí tomu rozumieme a ktorí vieme, prečo toho asistenta potrebujeme, že jednoducho sme nepochopení, že mnoho ľudí naozaj má zamestnanie, nemôže využívať na zamestnanie osobného asistenta tak isto, hoci na činnosti, ktoré možno nie sú priamo pomenované, v zamestnaní ich využívať môže, čiže otázka je teraz, že ako sa to posudzuje, hej. A aj v tom zamestnaní je ten osobný asistent vždy cudzí človek. A napríklad keď porovnám školu, ktorá nemá inú možnosť momentálne, čiže preto možno potrebuje osobných asistentov, lebo tam tá iná alternatíva zatiaľ neexistuje, pri zamestnaní máme napríklad pracovného asistenta, ale vy nemôžete zase donútiť zamestnávateľa, aby vybavil človeku so zdravotným postihnutím asistenta. Čiže, čiže tam tak isto potrebuje mať človek na výber, potrebuje mať buď osobného asistenta, ktorého potrebuje súkromník, ktorého potrebuje na viac hodín, alebo zamestnávateľ vie, že si vie vybaviť pracovného asistenta, že sa mu to oplatí, lebo ho má pre troch. Čiže tam, tam toto je také porovnanie možno, ako to funguje v zamestnaní a ako to funguje, ako by to malo fungovať v školách. Čiže možnože tieto alternatívy by mali byť v obidvoch prípadoch. Čiže, čiže ani tu to nemáme, ani v tomto prípade nie je možnosť zvoliť si osobného asistenta na činnosti spojené so zamestnaním.
No a, a keď sme sa bavili o tom rozsahu tých hodín, a keby sme sa bavili o tom, ako tie úrady posudzujú, tak som hovorila, že, že tuto spomeniem tiež tú ďalšiu vec, a to sú tie hodiny, že naozaj mám pocit, že už teraz sa snažia úradníci a napriek tomu, že premiér Pellegrini tuto avizoval niečo iné, tak máme úplne iné skúsenosti s tým, ako to v praxi funguje. Od júla sa zvýšili príspevky, teda zvýšil sa príspevok na osobnú asistenciu, odmena osobného asistenta stúpla. A čo sa deje? Krátia sa hodiny osobnej asistencie a rozsah, suma, ktorú má ten človek priznanú, je stále tá istá. Úrady si nájdu dôvod, akým spôsobom ich budú krátiť, a to už buď tým, že niekto si požiada o nejakú zmenu, alebo sa robia kontroly. A začali sa robiť kontroly a úrady práce kontrolujú a prehodnocujú, či ten človek naozaj tú asistenciu potrebuje alebo nie. Čiže sme tam, kde sme aj boli, ak sa to naozaj takto bude diaľ, tak si myslím, že za chvíľku tu bude pred Národnou radou naozaj veľký počet ľudí, ktorí, ktorí potrebujú, budú odkázaní na pomoc a nikdy ju nedostanú.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1257. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a... (Skrat v zvukovom prenose.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, zapnite pani poslankyňu Shahzad.

Shahzad, Silvia, poslankyňa NR SR
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim aj ja.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, tiež by som chcel asi sa opýtať predkladateľa, že jak si ty spomínala, že vlastne čo bol ten impulz. To znamená, že v tých územiach, kde sa prirodzene kumulovala voda a v chránených územiach doteraz mali nejaké obmedzenia tie obce, aby mohli z environfondu niečo čerpať? Pretože teraz my ich tu vypichli, vyslovene ako keby to bolo územie, ktoré doteraz bolo hendikepované, tak mi to z toho vychádza. Tak sa pýtam, že prečo možnože aj iné kritériá, teraz ma narýchlo nenapadajú aké, by mohli byť, aby sa aj ďalšie obce, ktoré možno sú v nejakom inom režime, ja neviem, možno nejaký vojenský priestor, teraz si vymyslím, hej, napríklad vojenský obvod Javorina, ktorý bol zrušený, a kde má tiež možnože nejaké tie environzáťaže, tak prečo napríklad títo by nemohli z toho environfondu špeciálne byť podporení cez nejaké projekty ako tie záťaže zlikvidovať? Takže zdá sa mi, že je to. A tých päť obcí, kde bol ten limit? Prečo to neni sedem? Prečo to nie sú dve? A tých päť obcí kto určil, aká komisia? Lebo to sú také nezodpovedané otázky, ktoré dúfam, že v druhom čítaní alebo aj teraz pán predkladateľ zodpovie.
Takže ďakujem, toľko z mojej strany zatiaľ.

Chcela by som sa vrátiť k tomu logu opäť. Áno, je to v podstate ochranná známka a jedna z vecí, prečo ten zväz to urobil, bolo aj to, že môže teraz tie dresy predávať a získavať z toho financie napríklad na zabezpečenie výstroje pre mladých hokejistov, resp. začínajúcu mladú generáciu. Bolo jasné, že tá modifikácia, pokiaľ sa teda bude dotýkať štátneho znaku, určite bude citlivá, ale pokiaľ sa vyjadrili samotní hokejisti, ktorí naozaj tento znak na hrudi budú nosiť a budú v ňom reprezentovať, že aj tie zdvihnuté hokejky v nich evokujú čosi ako motív víťazstva, tak neviem, že či to nehovorí aj úplne za všetko, že či sme my tí oprávnení, ktorí sa k tomu majú až tak detailne vyjadrovať.
No a čo sa týka nášho guruho, vedela som, že to tu príde. Ale je to vec, ktorá sa týka Igora Matoviča, má svoj spôsob boja za spravodlivosť a ten mu predsa nebudeme upierať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si dovolím svoju poslaneckú kolegyňu len doplniť o jednu vec alebo jeden taký fakt, ktorý ma napadol, keď som ju tak pozorne počúval. My môžeme vymýšľať a spresňovať formulácie v zákonoch, ale pokiaľ ich iný obsah sa neprenáša aj priamo do našich činov, naša snaha je potom márna, pretože tie štátne symboly, pokiaľ nebudeme mať v svojom srdci, žiadne zobrazovanie a upresňovanie nám nepomôže. Najprv by sme to mali mať v svojom srdci a podľa toho sa správať. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja si celkom dobre pamätám ako sme niekedy minulý rok išli skrz Slovensko, myslím, že to bolo v okolí Ružomberka, a zbadali sme prvýkrát bilbord, na ktorom bol štátny znak so zdvihnutými hokejkami. Vtedy som sa ešte pýtala muža, že čo to má asi tak znamenať, načo je to reklama. A chvíľu nám trvalo, kým sme prišli na to, o čo ide. Išlo o prezentáciu nového loga Slovenského zväzu ľadového hokeja. Ja som si vtedy povedala, že to logo sa mi celkom pozdáva. Naozaj som nemala žiadne výhrady proti tomu a ani by mi nenapadlo, čo to logo, akú lavínu potom následne spustí.
Inak rovnako český hokej, myslím, že minulý rok presne to bolo, ešte v júni začal s rebrandigom svojím pri príležitosti 110. výročia a takisto ten rebranding spôsobil obrovskú vlnu emócií. A ich logo takisto už sa vzdalo dominancie toho štátneho znaku a je na ňom teraz iba, iba hlava českého leva. A ako si to oni odôvodnili? Jeden z českých funkcionárov povedal, že museli pristúpiť ku komplexnej zmene, pretože: "Z top šiestich tímov posledných majstrovstiev sveta sme boli jediní, kto nemal unikátnu hokejovú značku s národnými prvkami, ktorú by sme si mohli právne chrániť. Teraz už máme. Súčasný trend je taký a my sme sa museli vyrovnať."
Ako som už spomínala, tento krok aj v Čechách spôsobil veľkú vlnu emócií. Jedni boli za, druhí proti, zvádzali sa tam rôzne súboje. A jeden hokejista veľmi výstižne vtedy napísal, že v Čechách sa na pivo, sviečkovú a národné dresy jednoducho nesiaha.
Keď Slovenský zväz ľadového hokeja predstavil to nové logo, aj odôvodnil, prečo to urobil, boli rôzne logá pre zväz, rôzne logá mala reprezentácia. Takto sa snažili ten znak ujednotiť A teraz citujem z tlačovej správy, myslím, to je: "Slovenský zväz ľadového hokeja sa týmto krokom pridal k ostatným národným federáciám ako Kanada, USA, Švédsko, Fínsko či Česká republika, ktoré na dresoch a oblečení nenosia štátne znaky, ale hokejové logá. Niektoré sú inšpirované viac, iné menej národnou symbolikou a znakmi. Ale všetky sa inšpirovali pri národných znakoch."
Ja tomu vcelku dobre rozumiem, že ten zväz sa pokúšal o reštart a v súvislosti s tým reštartom sa snažil ho aj takto zaviesť do života. Možno si povedal, že spolu s ním prídu lepšie výsledky, ako boli tie za posledné roky. Toto logo, pokiaľ som správne zachytila, tak sa páčilo aj samotným hokejistom, ktorí našu krajinu reprezentujú. A tak si hovorím, že prečo sa prichádza s takýmto návrhom zákona, pokiaľ tí, ktorí tento znak na hrudi nosia, sa majú cítiť dobre a odhrať v ňom zápas najlepšie, ako len vedia?
Humbug ohľadom toho loga už ustál. Ministerstvo školstva sa so zväzom dohodli, ako tie nové dresy budú vyzerať. Bratislavská hlavná stanica je stále v katastrofálnom stave. Majstrovstvá sa nám blížia a tento zákon tak, ako je nastavený, ja osobne považujem za nie celkom potrebný. Poviem prečo. Z dvoch dôvodov.
Prvý je, nazvem to, legislatívno-technický. Podľa predkladateľa je cieľom tejto novely zvýšenie ochrany štátnych symbolov ako jedného zo základných pilierov štátnosti, ktorý vychádza priamo z Ústavy Slovenskej republiky. Taktiež ochrana tradícií, ktoré súvisia s používaním štátnych symbolov, aj ochrana štátnych symbolov pred ich znevažovaním v elektronickej komunikácií a v digitálnej podobe. Tá ochrana sa prejavuje najmä sankciami - bod 8 novely, kde navrhujú pre fyzické osoby 3-tisíc a pre právnické osoby 10-tisíc eur. Dnes je tam maximálna pokuta na výške 6 638 eur. Ja sa pýtam, čo zvýšenie pokuty o 3 362 eur vyrieši? Štátne symboly sú chránené pred nedôstojným vyobrazovaním či použitím už teraz. Je tak ustanovené v § 42 zákona o priestupkoch. Ten hovorí v bode 1: "Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne poškodí, zneužije alebo zneváži štátny symbol alebo iný symbol chránený všeobecne záväzným právnym predpisom".
Aby som nehovorila na novelu samé negatíva. Poviem aj pozitíva. Napríklad body 4 a 5, kde sa spresňuje spôsob spustenia štátnej vlajky pri štátnom smútku a dopĺňa sa dosiaľ chýbajúca časť o spievaní štátnej hymny cudzieho štátu, ktorá vzhľadom na platné znenie tohto paragrafu pred bodkočiarkou v tomto ustanovení absentovala. Zvyšok však naozaj považujem za mierne prehnanú iniciatívu.
Áno, myslím si, že štátne symboly si treba ctiť. Ale to by malo byť prirodzenou súčasťou každého z nás, kto si váži a ctí krajinu, v ktorej žije. To sa nedá prikázať, to sa nedá ani naučiť. To, skrátka, buď v sebe máte, alebo to v sebe nemáte. A tu sa dostávam k druhému dôvodu, prečo tento zákon považujem za nie úplne potrebný.
Štátne znaky sú symboly. Tie reprezentujú určité hodnoty, idey, ľudia im rozumejú bez toho, aby ich bolo treba nejakým spôsobom ďalej vysvetľovať. Napríklad keď sa povedia Rezešovci alebo štúdia Koliba, tak predpokladám, že každému sa vybaví mečiarovská privatizácia. Každý, skrátka, vie, že keď sa povie toto slovo, vie, o čo ide. A tak je to aj s tými štátnymi symbolmi. Už to tu bolo dnes niekoľkokrát povedané. Keď vidíme ten štátny znak, mali by sa nám srdcia rozbúchať. A keď vidíme viať tú vlajku, tak by sme mali byť naozaj hrdí na to, v akej krajine žijeme. Nehovoriac o tom, keď počujeme našu slovenskú hymnu, koľkokrát sa nám tisnú slzy do očí. Ale povedzme si na druhej strane celkom úprimne. Ako môžme byť hrdí na krajinu, kde sa pokrivujú pravidlá pri voľbe ústavných sudcov, kde druhý najvyšší ústavný činiteľ je hrdý na svoj plagiát, kde ministerstvo školstva rozdáva milióny garážovým firmám? A takto sa dá, skrátka, pokračovať a pokračovať a pokračovať.
My by sme si mali ctiť aj náš mandát, parlament. To, že nám ľudia do rúk vložili svoju dôveru. A pozrite sa, ako to tu dnes vyzerá. Nad hlavami máme obrovský štátny znak a pod ním by mali byť ľudia spĺňajúci najvyššie morálne, etické, intelektuálne kritériá. Aká je realita? Biedna. Máme tu morálku krívajúcu, etiku chýbajúcu a intelekt ukradnutý.
Preto keď tak chcete chrániť štátne symboly, najprv im dajte význam, ktorý si skutočne zaslúžia.
Ďakujem veľmi pekne.

Erik Tomáš, chcem zvýhodnenie voči iným. Žiadne zvýhodnenie nechcem, ani raz som to vo vystúpení nepovedal. Práveže som vás vyzýval na to, aby ste boli chlapi. Vy aj nejaký ďalší magor Marček povedal, že celý náš klub hlasoval za zvýšenie platov. Vyprosím si takúto lož voči našemu klubu. Opakovane sme sem predkladali roky, roky, roky zmrazovanie platov a vy ste si to teraz zabezpečili, aby ste mali platy rozmrazené.
Šuca, keď hovoríš, že rozdiel medzi mnou a Šucom je teda, že pre mňa sú to drobné a pre niekoho je to veľký peniaz. Ja si myslím, že iné. Ja som platil poctivo dane, zaplatil som 500 mil. korún daní a odvodov, a iba preto, že som videl, že ty a spol a tvoj predseda to rozkrádate, som do tej politiky išiel a bol som dlhé roky najväčší platiteľ daní zo všetkých živnostníkov. A ty si celý svoj majetok získal iba tým, že stláčaš poslušne svoje tlačítka.
Potom tí, čo ste hovorili, že moje BMW, že však jaký som ja toto, neviem čo. Po prvé mi závidíte BMW-čko z júna 2010. To auto bude mať teraz deväť rokov. To je prvá vec. A ja som nekritizoval to, že limuzíny alebo podobne. Áno, ja si tiež môžem sadnúť do BMW-čka, ktoré reálne sa dá predať za 18-tisíc eur. To už ľudia si vedia posúdiť. Ale kritizoval som to a hovoril som, že asi tú odvahu ste stratili tým, že príliš často v tých limuzínach používate to zohrievanie sedadiel. Lebo sa hovorí, že chlapi by mali mať gule. A keď jednoducho pred dvomi rokmi hovoríte, že mi ten mandát nepatrí, tak asi sa niečo stalo. Hľadal som príčinu. Asi často v tých limuzínach používate zohrievanie, ktoré na tých sedačkách máte. Čo je na tom zlé?
Pán Marček, takýto slovník si vyprosím a dovolím sa ohradiť voči čestnej, pracovitej, kresťanskej, dobrej žene z Oravy, voči Erike Jurinovej. Po prvé, neviete ani jak sa volá, poviete Judíniová, a po druhé, poviete, že tam ona rozkráda určite niečo v Žilinskom kraji. Hovorí sa, že podľa seba, súdim teba. Podľa seba, súdim teba, zlodej Marček.

Musel to byť naozaj veľký politický stratég, kto rok pred parlamentnými voľbami navrhol odobrať poslanecký mandát Igorovi Matovičovi a otvoriť túto rozpravu v pléne, urobiť z Igora Matoviča prípad Gaulieder 2. Asi to bol rovnaký geniálny politický stratég, ako ten, kto poradil Denise Sakovej mesiac pred výročím vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zasiahnuť do vyšetrovania a odobrať časť spisu vyšetrovaciemu tímu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Mám pocit, že SMER a SNS začali preteky o to, kto viac pomôže opozícii, pretože ak niekomu pomáhate týmito geniálnymi strategickými rozhodnutiami, tak je to opozícia.

Ďakujem. Ja by som chcela povedať len, že myslím si, že tento problém vznikol hlavne preto, že je chyba v samotnom živnostenskom zákone, pretože neumožňuje prerušiť živnosť na viac ako tri roky, pričom aj poslanec Národnej rady a možno iné funkcie, samozrejme, aj ľudia v iných pozíciách už dopredu vedia, že sú zvolení na dlhšie časové obdobie. Čiže v prvom rade si myslím, že toto by bolo treba odstrániť.
A samozrejme, toto sa deje aj bežným ľuďom, že často len nejakým nedopatrením jednoducho omeškajú nejaké termíny. Je to v mnohých zákonoch a nie je to len problém Igora Matoviča. Čiže týmto si myslím, že, že treba poukazovať aj na to, že naozaj treba zvažovať, aké sú dôsledky takéhoto konania a nie je to len o tom, že teda, alebo je to aj o tom, že naozaj tie faktúry vystavené neboli a ten príjem z tej živnosti bol nulový. Ďakujem.

Kolegovia, kolegyne, vážený pán plagiátor. Pred tým, jak začnem možno k tomuto, tak ma tak napadlo, že vlastne jaký je rozdiel medzi plagiátorom a gladiátorom? Ono to súvisí s tým, čo teraz poviem, že plagiátor v Národnej rade tou odvahou netrpí, a gladiátor by tou odvahou trpieť mal. Číže bol by som veľmi rád, aby ten gladiátor, ktorý pred dvomi rokmi tu behal po parlamente a vystupoval v televízii o tom, jako Matovič strašne porušil zákon o ochrane verejného záujmu tým, že mal aktivovanú živnosť, ktorú som si predtým prerušil, že som sa vlastne dopustil strašného prešľapu voči demokracii a teda tomu verejnému záujmu, lebo som mal nula eur tržieb, nula eur zisku, nula faktúr vystavených, tak bol by som veľmi rád, aby sa z plagiátora zbabelého stal gladiátor a tú hlavičku teda tomu Matovičovi zoťal, jako sa pred rokmi vyhrážal.
No a teraz začnem teda viacej k tomu obsahu, hoci aj teda toto považujem k obsahu, ale tak ma to napadlo, že celkom to zaujímavé, že rozdiel medzi plagiátorom a gladiátorom je iba jedno písmenko. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, prvýkrát a dôrazne vás upozorňujem, aby ste ma neurážali, mňa nevyprovokujete a sústreďte sa na tému, ktorú ste si spôsobil sám. Nech sa páči.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Počúvaj, keď ti poviem plagiátor, si plagiátor, lebo si plagiátor.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dobre, pán Matovič, ja viem, že potrebujete konflikt, ešte raz vás prosím, aby ste sa sústredil a vyjadril sa k téme. Nech sa páči.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Však sa vyjadrujem k téme, snažím sa ti to vysvetliť. Takže tento prípad, ja by som ho chcel trošku zjednodušiť pre ľudí, lebo ono je to trošku zložité, bolo to aj na Ústavnom súde a pod., a súvisí to možno aj s tým, o čom sa malo hlasovať vlastne dnes a bude sa hlasovať zajtra o voľbe sudcov Ústavného súdu, ale dostanem sa k tomu postupne.
Do politiky som išiel preto, lebo som sa nedokázal pozerať na to, jako vtedy takí pre mňa reprezentanti ako konzumenta politiky, čiže ako občana Slovenskej republiky, Slota, Mečiar, Fico rozkrádajú Slovensko. Dvadsiateho prvého augusta 2008 bolo 40. výročie od toho momentu, kedy nás v 68. roku prišli zachrániť od socializmu s ľudskou tvárou naši bratia, hlavne teda zo Sovietskeho zväzu, a vtedy som si tak uvedomil, že vlastne my sme sa síce po revolúcii jedných okupantov zbavili, ale druhí okupanti sú tu znova. Že síce sme s oduševnením na tých námestiach štrngali a boli celí vytešení z toho, teraz, prepáčte, som si uvedomil, že som limitovaný časom, takže už sa začnem kontrolovať, boli vytešení z toho, že sme získali demokraciu, ale akosi sme potom slepo a naivne verili, že tým ľuďom, ktorým ten mandát zveríme, že tí budú tú politiku spravovať správne. A nakoniec sa dospelo až do takých vecí a do takých obludností, že boli nejakí vojaci v kancelárii ministra obrany, tým, že tam boli ako také ruky Jána Slotu, tak dostali možnosť sprivatizovať nejaký Lesostav Revúca. Dostali firmu, v ktorej bolo 400 ťažkých lesných mechanizmov, bolo tam 400 zamestnancov. Pobočky po celom východnom Slovensku v lesoch, dostali to, za rok vytunelovali. Jednému kamarátovi, druhému, tretiemu, pozemky, všetko, majetok sa rozpredal behom roka. Zo 400 zamestnancov 200 zamestnancov, firma v krachu, namiesto zaplatených štátu 60 mil., korún, zaplatených 10, obrovský dlh v Sociálnej poisťovni, obrovský dlh v zdravotnej poisťovni, obrovský dlh a dvadsaťročný nezaplatený dlh 200 zamestnancom, ktorí nemajú dodnes zaplatené výplaty.
A takýto človek potom po tých 20 rokoch príde, lebo ako hovorí, Boh mu umožnil dotknúť sa moci a spravil ho vyvoleného, a hovorí mne, že ja som ohrozil verejný záujem. Samozrejme, hovorím o plagiátorovi, ktorý mi sedí za chrbtom. Už nesedí, lebo sa hanbí, dobre.
Čiže toto mi na tej politike zároveň vadí, že sa tu hráme na niečo, a mnohým potom ľuďom záleží omnoho viac na tom, že Danko si dá oblečik za päť litrov, alebo toť Hrnko za 600 eur (pobúrené reakcie z pléna), ale nepozeráme na to, čo sa v skutočnosti v tom človeku skrýva, ako sa správa, ako okráda alebo podvádza (pobúrené reakcie z pléna). Alebo ako sa správa, jako ožran zo štvrtej cenovej skupiny, pán Hrnko.
Pán predsedajúci, urobte si poriadok so svojím členom strany.
Čiže záleží nám omnoho viacej na forme ako na obsahu. A takisto aj pri tomto návrhu zákona, ktorý je zákon o ochrane verejného záujmu, ideme lynčovať toho, kto mal nula faktúr, nula eur tržieb a nula eur zisku. Čiže tomu treba zoťať hlavu. Áno, dali ste mi 13-tisíc eur pokutu, áno, vy, koaliční poslanci, ktorí ste o tom rozhodli na výbore, 13-tisíc eur pokutu za to, že som ohrozil verejný záujem tým, že som mal nula faktúr, nula eur tržieb a nula eur zisk. Čiže toto je ochrana verejného záujmu. Ale že zlodeja korunovaného, ktorý dvesto ľuďom nevyplatil mzdy v Lesostave Revúca, tak toho tu zbožňujete a ruky pomaly zopínate, lebo on povie nejakú múdrosť, ktorá sa mu práve v hlave vygenerovala. Čiže toto je podľa vás spravodlivosť, tak? Čiže miesto toho, aby ste hnali zlodeja do basy, aby bol vyšetrovaný za podvod, ktorý spáchal, že okradol štát, tak miesto toho tu dáme mu priestor v televízii, že tam každú nedeľu rozpráva tie svoje múdrosti, po hodinke a budeme jeho počúvať a jeho necháme, aby lynčoval poslancov opozičných, lebo oni urobili prešľap.
Trinásťtisíc eur ste mi dali pokutu za to, že som mal nula faktúr, nula eur tržieb a nula eur zisku. A teraz hovoríte podľa rozhodnutia výboru, lebo zase vy ako koaliční poslanci ste mali väčšinu a ste to odhlasovali, že za to mi patrí strata mandátu. Čiže nevadí vám korunovaný zlodej, podvodník, usvedčený plagiátor, lebo to je zlodej, to neni nič iné, v pozícii predsedu Národnej rady, toho podržíte, tu neschválite ani program, keď sa ide o ňom rokovať, lebo je to váš človek, ale vadí vám ten, kto porušil verejný záujem. Tým, že som si dovolil alebo dovolil zabudnúť, že sa mi obnovila nejaká živnosť. Nezdá sa vám, že trošku je ten zákon zvrátený?
Podľa toho istého zákonu, ktorý vy tak zvelebujete, je dovolené tomu, kto v tejto sále má titul JUDr., podnikať akokoľvek, akokoľvek. Madej napríklad, alebo ktorýkoľvek iný právnik. Môže robiť čokoľvek, lebo jednoducho právnici si dali výnimku. Čiže keby tu bol medzi nami obuvník, ktorý bude poctivo šiť niekde boty a zarobí na tom 20 eur mesačne, to je zakázané, lebo ohrozuje verejný záujem, ale keď tu bude nejaký vagabund s titulom JUDr. pred menom, bude mať zamestnaných 50 ľudí v svojej právnickej kancelárii a vyberá takto úplatky za poradenstvo a neviem čo, lebo teda však treba tie prachy nejako preprať, u neho to je v poriadku, lebo je to ten istý zákon o ochrane verejného záujmu, JUDr. to neporušuje.
Keď tu bude nejaký doktor, ktorý bude mať jednoosobovú eseročku, čo väčšina doktorov na Slovensku má, lebo majú jednoducho takto urobenú ambulanciu, tak ten tú eseročku, nemôže tam byť konateľom. Hoci nič iné nerobí, iba poctivo sa snaží liečiť ľudí a zákon chcel, prispôsobil sa, má jednoosobovú eseročku, nič nerobí, žiadne úplatky neberie. V reáli to nie je podnikanie, de facto je lekár, len teda formálne to je jednoosobová eseročka, v ktorej on je majiteľ a konateľ. Jemu to zakážeme. Ale Zelníkovi, že tu má celú kliniku, že ju vlastní, to nám nevadí, to je v poriadku. Čiže on si bez problémov podnikať môže, bez problémov biznis beží, ale lekár, ktorý bude mať iba svojich tisíc pacientov napísaných na jednoosobovú eseročku a nebude robiť nič iné, to je prešľap, to je hriech.
Ste normálni, páni a dámy z vládnej koalície? Toto je ochrana verejného záujmu? Tento proces, ktorý páchate, presne ukazuje, vám nadstavuje zrkadlo, také, ako som vám tu ukazoval s tými platmi. Sirotám dáte 2,70 a sami sebe 1500 eur, lebo toto je vaša morálka, skrivená morálka. Ale ľudia to vidia. Vidia to pri platoch, vidia to v tomto prípade. Vidia, že kryjete vagabunda a zlodeja, Andreja Danka, plagiátora, ktorý sa hrá na gladiátora.
Ale v tomto prípade, idete trestať človeka, ktorý vám nadstavuje zrkadlo. Dokonajte svoje dielo, majte tú odvahu! Nebuďte zbabelci, sa teraz tu vyhovárať, že už je prijatý nejaký nový zákon. Vy sa tým novým zákonom vôbec riadiť nemusíte. Viete to dobre, však schvaľujete zákony, mali by ste to vedieť. Ten zákon nemôže byť retroaktívny, tento proces musíte dokonať podľa starého zákona a nevyhovárajte sa tu na to, že už platí nejaký mäkší zákon a už by na základe toho Matovič nemal prísť o mandát. Leziem vám na nervy a dostatočne, a budem vám liezť na nervy. A keď máte odvahu, dokonajte to! Ale vy tú odvahu jednoducho nemáte, lebo si zapínate v tých vašich drahých limuzínach to vyhrievanie na sedačke. A potom miesto guličiek tam máte niečo iné. Dobre, zase bude niekto hovoriť, že som vulgárny, ale tak mi to pripadá. Vy máte odvahu iba odtiaľ – potiaľ, ale potom odvaha končí, a keď máte dokonať niečo, čím sa vyhrážate, tak potom zrazu odvaha nie je.
A ja sa teda vás ešte raz pýtam, ako ohrozuje verejný záujem ktorýkoľvek poslanec tým, že sa mu odrazu aktivuje živnosť a nemá žiadne tržby? Skúste mi odpovedať, jednoduchá otázka. Je to zákon o ochrane verejného záujmu. Čím ho ohrozí? Viete, aké je moje hlboké presvedčenie? Že v tomto pléne by mali sedieť iba ľudia, ktorí sú zamestnaní a podnikajú. A chodili by sme sem na dve – tri hodiny denne, popri práci alebo na víkendy, ako študáci chodia na vysoké školy, bez problémov by sme stihli všetko to, čo sa tu prerokováva, lebo v skutočnosti, v reáli, všetci poslanci tejto sály tu v reáli strávili iba maximálne 80 pracovných hodín, pracovných dní v minulom roku, 80 pracovných dní sú štyri odpracované mesiace. A za toto, vy hovoríte, že si zaslúžime o 1500 eur vyššie platy. Hoci v minulom roku sme ešte odpracovali menej dní ako rok predtým. Úplná normálna základná, povedzte v mojom prípade, sedliacka logika mi hovorí, že odmena by mala byť za to, že niekto niečo spraví navyše, že sa o niečo zaslúži, že príde s nejakým nápadom, niečo. Sa pýtam, čo sme ako poslanci tohto pléna za minulý rok také super urobili navyše, koľko sme sa teda namakali navyše, že si zaslúžime 1500 eur vyššie platy? Viete, čo spravil ten vagabund? Dal to na Ústavný súd, lebo znova tam máte väčšinu, a dal, že sa od návrhu, aby sa platy vrátili späť na pôvodnú výšku ani nebude rokovať, lebo tam máte väčšinu. Lebo vy sa čo i len bojíte otvoriť tú tému tu, lebo nechcete aby to ľudia videli. Čiže človek, ktorý rozkradne štátny majetok, Ficova podržtaška, či, pardon, Slotova podržtaška, ktorá sprivatizuje s tatkom Lesostav Revúca len preto, lebo bol Slotov známy. Okradne štát v tomto jedinom prípade o 50 mil. korún. Okradne sociálku, zdravotku, 200 ľudí, ktorým nevyplatí mzdy, ten je v poriadku. Ten, ešte jemu dovolíte a budete mu za to hlasovať, že aby sa o vrátení platov späť na pôvodnú úroveň ani nehlasovalo, lebo sa toho bojíte. Ale ja som ohrozenie verejného záujmu. Lebo nula faktúr, nula eur tržieb a nula eur zisku. A ešte aj napriek tomu, že ste mi dali 13-tisíc eur pokutu.
Vrátim sa ale k Ústavnému súdu. Zákon hovorí, že podnikanie je vedenie, alebo teda sústavná činnosť vedená vo vlastnom mene za účelom dosiahnutia zisku. Sústavná činnosť vo vlastnom mene za účelom dosiahnutia zisku. Skúste mi znova zopakovať, alebo teda odpovedať na tú záhadu, ako sa dá urobiť účel dosiahnutia zisku, alebo dosiahnuť účel dosiahnutia zisku, alebo sústavná činnosť, keď nevystavíte ani jednu jedinú faktúru. Ako teda spĺňame definíciu podnikania? Keď máte živnostenský list na poličke a nič nerobíte, tak podľa mňa evidentne duch toho zákona a podľa mňa aj litera hovorí jednoznačne, že to podnikanie jednoducho nie je. Také je rozhodnutie Najvyššieho súdu. Áno, priznávam, bolo aj rozhodnutie jedného, je tu pani ministerka Žitňanská, bývalá, ona by to povedala, čo sú to, plénum je celé a potom senátu, pardon, senátu Ústavného súdu, ktorý hovoril rozlične ako Najvyšší súd, že nie, podnikanie, stačí že máte iba mŕtvy živnostenský list na poličke, že to už je podnikanie. Obrátil som sa po tej pokute na Ústavný súd. Argumentoval som práve tým, že jednoducho nezdá sa mi, že toto rozhodnutie je správne. A môj senát, ktorý som dostal, ktorý rozhodoval v tejto veci, povedal, že áno, Matovič má pravdu. Lebo jednoducho keď máte mŕtvu živnosť na poličke, nie je to podnikanie. Čiže zrazu sme mali názor jedného senátu, dávno, a názor druhého senátu, zloženého, áno, aj z ľudí, ktorých si tam navolil SMER, ktorý hovoril, že Matovič má pravdu, že podnikanie je sústavná činnosť. Je to, jednoducho to, čo som urobil, čo som spáchal ten zločin ja, nie je sústavná činnosť, nie je to podnikanie. A čo sa stalo? Prišla predsedkyňa Ústavného súdu a povedala, že máme tu dva názory, musíme prijať zjednocujúce stanovisko. A keďže sa nedostavilo dosť sudcov do pléna, tak povedala, keďže neni dosť sudcov, tak zjednocujúce stanovisko je také, že platí prvý názor. A ja sa pýtam z akého dôvodu? Prečo, akože dokedy, dovtedy, keď jeden senát rozhodne, že podnikanie je iba mŕtvy list na poličke, a druhý povie, že mýlia sa, že podnikanie nie je mŕtvy list, ale musím aktívne podnikať, prečo zrazu rozhodne názor pani predsedníčky, ktorú ste si tam vy nominovali, že vlastne prvý senát má pravdu a nie ten druhý, keď sú dva názory. Lebo vám to vyhovovalo.
A tým som chcel prejsť k tomu, ako je dôležité, aby na Ústavnom súde sedeli ľudia, ktorým ide o pravdu a nejde im o politiku. Vám vyhovovalo to, aby takýto nález z Ústavného súdu bol, hoci veľmi neférovým spôsobom dosiahnutý, lebo ste chceli mať nejakú oporu vtedy, kedy ste mali odvahu, že budete hlasovať, aby som mandát stratil. Ja si každopádne myslím, že mali by sme sa ako politici správať v politike úprimne. Mali by sme hovoriť, čo si myslíme, nemali by sme sa tu hrať na niečo, čo nie sme. A zároveň by sme sa mali snažiť od zákonov, aby skutočne išiel po, zákon o ochrane verejného záujmu, aby skutočne išiel po krku tým, ktorí nejakým spôsobom reálne ten verejný záujem ohrozujú. Otvoril som tú tému toho, že sa mi naozaj nezdá fér, aby právnici medzi poslancami boli zvýhodnení a bolo im dovolené akokoľvek podnikať. Nevidím najmenší dôvod zvýhodňovať právnikov voči obuvníkom, voči vydavateľom, voči komukoľvek, voči akémukoľvek inému živnostníkovi alebo podnikateľovi. Jednoducho to nie je fér. Mali by sme nad týmto zamyslieť.
Rovnako si myslím a opakujem to znova, že bolo by veľmi dobré, aby práveže poslanci mali povinnosť byť zamestnaní niekde v normálnom serióznom zamestnaní, aby mali povinnosť, alebo povinnosť podnikať. Či ako majitelia firiem alebo ako živnostníci. Samozrejme, strážme si ich zákazky, samozrejme spravme možno povinnosť, že musia mať zverejnené účtovníctvo, aby sme videli, že nemajú žiadne štátne zákazky, ale práve ten dotyk s realitou by umožnil, aby tu sa prijímali omnoho lepšie zákona, ako sa tu prijímajú. Lebo keď tu napríklad, poviem príklad Bugára, keď on sem zo socializmu, pomaly zo školy, vbehne rovno do parlamentu a 30 rokov sa tu nejako tak, Trnka na to použil taký škaredý výraz, že "pregrciava", ja to nepoužijem, tak čo ten človek má, aký prehľad o realite? Aký prehľad má on o tom, že ako sa vytvárajú pracovné miesta, čo to je reálne pracovať v kapitalizme, čo to je robiť nejakú nočnú? Nemá ten prehľad. Čiže človek potom odtrhnutý 30 rokov od reality zrazu tu prijíma zákony, na základe ktorých sa majú riadiť tí ľudia, ktorí ten reálny život aj žijú. A potom aj tak to vyzerá. Použil som jeho príklad, tých príkladov tu je viacero.
Naozaj si myslím, že mali by sme sa zamyslieť na tým, možno budeme jediný parlament na svete, ktorý by také niečo mal. Neviem, nezisťoval som, či také pravidlo niekde je, ale mne by sa to veľmi páčilo, aby povinnosť, aby poslancovanie bolo popri práci. Tie zákony by boli kvalitnejšie, nestrávili by ste tu viacej času, nebojte sa. A tí ľudia by boli radi, že tie zákony prijímajú ľudia, ktorí nie sú odtrhnutí od reality. Lebo ak by takého zákony prijímali ľudia, ktorí pracujú, ktorí podnikajú, ktorí vedia, že jaké je to náročné vytvoriť to pracovné miesto a udržať, tak nikdy by nemohli prísť a obhajovať takýto blud, že mať mŕtvu živnosť na poličke je ohrozenie verejného záujmu.
Ešte raz hovorím, bol by som veľmi rád, aby ste dokonali svoje dielo, aby ste sa nezapierali, samých seba v sebe. Nenávidíte ma z hĺbky duše. Nenávidíte zrkadlo, ktoré vám tu ukazujem dennodenne. Nenávidíte to, že vás konfrontujem s vašimi o 1500 eur vyššími platmi. Nenávidíte to, keď zverejním videjko o to, ako tu nejaký Marček bojuje za svoj plat, alebo Šuca, alebo Vaľová, alebo podobní, a budete viacerí. A celkom je úsmevné, ako sa vyhýbate a bojíte prísť sem ešte pred tým hlasovaním, aby som vás ďalších niekoho niekde nezverejnil, a prídete sem až potom, keď sa vyhlási hlasovanie, rýchlo utekáte zo salónika. Áno, je mi to úsmevné a budem vás týmto konfrontovať. Ale bol by som rád, aby ste nabrali odvahu a zadosťučinili svojmu svedomiu a hlasovali tak, ako to cítite. Keď k tomu potrebujete hlasovať tam vzadu a mať tajné voľby, majte ich mať. Keď neviete, nemáte odvahu to navrhnúť a povedzte mi, že to mám navrhnúť, ja to navrhnem. A hlasujte si tajne, pochovajte ma. Ľudia vám za to vizitku vystavia. Ľudia nie sú totiž hlúpi. A to mi veľmi vadí od politikov celkovo v politike. Vadí mi to hranie sa politikov na prvú signálnu.
Jednoducho Fico si povie, že dosť podstatná časť jeho voličov, stačí, aby im povedal, že nejaký Soros, nejaký v zátvorke Žid, a už nepočúvali ďalej. A tak keď je v úzkych, keď vidí, že mu teče do bot, tak použije odporný antisemitizmus, odporné nízke pudy sa snaží na ne hraď, ktoré sú hlboko v nás, bohužiaľ, na Slovensku v mnohých vryté. Toto je hranie na prvú signálnu. Nesnaží sa s tým voličom správať ako s rovnocenným človekom, ktorý vie napočítať do dvoch. Fico sa netvári, že s tým človekom, že sa môže opýtať aj nejaké otázky a že asi mu to neuverí, keď povie, že zrazu tí ľudia, ktorí túžia po spravodlivom vyšetrení vraždy, keď ich obviní, že sú platení niekde Sorosom a na piatej Avenue si to Kiska niekedy v novembri dohodol. Nie, on vie, že tým ľuďom stačí zahrať na strunu antisemitizmu, a má vybavené, má 10 % svojich voličov.
Potom je tu nejaký plagiátor, ktorý keď vidí, že mu teče do bot a celé Slovensko sa na ňom smeje, že čo je schopný vypotiť, jakú myšlienku a jak sa tu háji, svoje zlodejine, že on hovorí, že to nieže ukradol, to iba on literárne, literárne spracoval nejaké diela. Čiže ukradnúť podľa neho znamená literárne spracovať nejaké diela. A keď zistí, že je v takomto tlaku, tak potom úplne zbabelo, úplne na najväčšieho zbabelca v priestore televízie, ktorá mu dá priestor, bez akéhokoľvek oponenta, tam povie, že to nejaká cigánočka zo SaS-ky. Čo je to znova? Zneužívanie, alebo zneužívanie nevedomosti svojich voličov a znova hranie sa na tú prvú signálnu. Lebo zase znova si uvedomiť, však teda ten Slota predo mnou toto, Cigáni sem, Cigáni tam, ešte Danko mu robil vtedy tie bilbordy, že Matovič chce dostať Cigáňa do parlamentu, ale Matovič ho dostal do parlamentu a Slota zostal mimo parlamentu nakoniec. Čiže znova to bolo, je to hlboko v ňom skryté. Jednoducho je rasista, potreboval zahrať na rasistickú strunu, lebo videl, že inak sa asi neubráni racionálnymi argumentami. Povedal Cigánočka a polovička voličov mu takto čapkala, lebo jak to teda dobre povedal tej škaredej Cigánke Nicholsonovej. Čo už po tom, že neni ani Cigánka, že neni ani škaredá, to je jedno. Jednoducho zahral si s tými voličmi hru, lebo sa spolieha, že nerozmýšľajú, že im takýto prízemný argument stačí.
A mohol by som vás menovať viacerých a strašne sa mi to nepáči. Keď ideme po povrchu, keď podceňujeme voličov, keď si myslíme, že seno žerú, a povieme im niečo a nepovieme im to druhé, ktoré k tomu patrí. Klasický príklad Fica na, keď oznamoval vianočné dôchodky. Ak by to hral úprimne s tými ľuďmi, tak si sadne na tú tlačovku Fico a vedľa neho Počiatek v tom čase. Najprv Fico povie, že áno, milí dôchodcovia, zaslúžite si, my vám dáme tie vianočné dôchodky, zavedieme tento inštitút a budeme vám vždy pred vianocami pripomínať, akí ste pre nás dôležití. A potom by mal vystúpiť Počiatek a, milí dôchodcovia, na tie dôchodky si musíme požičať peniaze, lebo jednoducho v kase ich nemáme, keďže stále každý rok hospodárime so stratou, takže vlastne zoberieme si pôžičku a s úrokami to zaplatia vaše deti a vnúčatá. Toto by bolo fér hra s voličom. Lenže Fico opäť, iba na prvú signálnu, vianočné dôchodky, polovička voličov začapká. Vidím tu Mareka Maďariča, bohužiaľ, mal na tom obrovský podiel, na tejto demagógii a na tom, že nepovedal, že vystúp tam aj ty, Počiatek, vystúp tam aj ty, Kažimír, a povedz rovno tým voličom, že to nie je len tak, že Fico po noci chodí a brigáduje v NBS-ke a tlačí prachy, že tie peniaze v tom štáte majú nejaký kolobeh a do štátneho rozpočtu sa dostanú iba tým, že ich niekto, a to niekto je tých 5,5 milióna ľudí na Slovensku zaplatí a takto ich vyzbierame a potom sa môžme hrať na Ježiška. Ja túžim po tom, aby sme hrali s voličmi čistú hru, aby sme ľuďom hovorili, že keď niečo im dáme, čo to stojí a kto to v skutočnosti zaplatí. A bude to úplne inak, sa tí ľudia budú správať k tomu štátu, lebo zrazu budú mať pocit, že sú súčasťou rozhodovania. Budú mať pocit, že sú akcionári akciovej spoločnosti s menom Slovenská republika. Túžim po tom, aby sme ich neoblbovali tým, že budeme zneužívať svoj mediálny priestor, že budeme hrať na prvú signálnu svojich voličov, ktorí neznášajú Matoviča, lebo jednoducho si trúfol obviniť ich boha Fica, že chráni zlodejov, ktorí neznášajú Matoviča skrz ostatné veci, ktoré im búrajú ich ilúziu o sociálnom štáte, ale že budeme tým ľuďom hovoriť úprimne, že zákon o ochrane verejného záujmu by reálne mal chrániť verejný záujem a nemal by slúžiť ako len šikana voči nepohodlným opozičným poslancom.
Prosím, moje vystúpenie neberte ako obhajobu toho, že vás prosím o to, aby ste mi mandát nezobrali. Poslúžte si. Povedal som vám to možno päťkrát, hovorím vám to šiestykrát. Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte. Zaveste ma za rebro a ľudia vám to vo voľbách spočítajú. Lebo jednoducho ľudia nie sú hlúpi. Aj vaši voliči, keď toto spáchate, si budú ťukať na čelo. Lebo stačí im hovoriť dokolečka iba tie tri nuly. Nula faktúr, nula tržieb, nula zisku. A ešte jedno číslo, s piatimi nulami 13-tisíc eur pokutu, ktorú ste mi za to dali, pardon, so štyrmi.