Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, áno, chcel by som pár poznámok k rozpočtu a špeciálne k rozpočtu kapitoly zdravotníctva. Správne ministerstvo uvádza, že do zdravotníctva dávame 5,7 % výdavkov HDP ako verejné výdavky. A v tomto parametre naozaj sme zhruba v priemere, aj keď sa porovnávame s krajinami Európskej únie, ale teda najmä tento výdavok je relatívne slušný, aj keď sa porovnávame s krajinami V4.
Treba si však uvedomiť, že zdravotníctvo je financované aj zdrojmi takzvane z vlastného vrecka pacientov. Tu do nášho zdravotníctva alebo zdravotníckeho systéme ešte si pacienti zhruba priplácajú každé piate euro. Takže celkové zdroje v zdravotníctve potom máme asi 7 % HDP. A treba si uvedomiť, že keď sa porovnávame potom s týmto číslom s ostatnými krajinami, krajinami Európskej únie, tak hlboko zaostávame. A keď sa dokonca porovnávame aj s krajinami V4, tak zaostávame vo výdavkoch do zdravotníctva najmä s Českom, ale už aj s Maďarskom a ešte stále sme vo výdavkoch pred Poľskom.
Tak si musíme naozaj povedať, že pokiaľ je tu potenciál rastu výdavkov z vlastného vrecka pacientov, treba im to povedať a zrealizovať opatrenia, cez ktoré sa to bude diať. Ako napríklad inštitút pripoistenia, ktorý má naša vláda v programovom vyhlásení. Ministerstvo to má vo svojich 26 bodoch, avšak z toho, ako ministerstvo v tomto volebnom období postupuje, je úplne jasné, že inštitút pripoistenia zavedený nebude. Tým pádom pomaly, ale isto budeme v porovnaní s krajinami V4 naďalej zaostávať. A, samozrejme, vôbec nás netešia naše súčasné štatistiky v odvrátiteľných úmrtiach, v dožití v plnom zdraví, kde sme dokonca najhorší zo všetkých krajín Európskej únie. Ale keď sa porovnávame napríklad v úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva, krčka maternice alebo kardiovaskulárne ochorenia, tak tieto parametre sú v porovnaní s ostatnými krajinami alarmujúce nepriaznivé.
V porovnaní s naším rozpočtom dáva česká vláda do zdravotníctva v prepočte na počet obyvateľov o 1 mld. eur viac. Vzhľadom na blízkosť trhu, neprítomnosť jazykovej bariéry a súčasný aj očakávaný trend nedostatku zdravotníckych pracovníkov ide o vážny nepomer zdrojov do zdravotníctva, ktorý sa nám môže škaredo vypomstiť. Už v súčasnosti študuje až 20-30 % Slovákov na českých lekárskych fakultách, z ktorých sa na Slovensko vráti len minimum lekárov. Alarmujúce je aj, že 44 % absolventiek fakúlt ošetrovateľstva, teda budúcich zdravotných sestier, začne pracovať v našom zdravotníctve. Teda len 44 % z nich, čo doštuduje, začne pracovať v našom zdravotníctve. Pritom nejde len o platové pomery, ale, žiaľ, aj o to, v akom stave je naše zdravotníctvo, aké sú pracovné podmienky v nemocniciach a vytvorené podmienky na ďalšie vzdelávanie a odborný rasť. Toto mi v poslednom čase opakovane tlmočili absolventi lekárskych fakúlt, ktorí mali častokrát problém si nájsť miesto najmä v univerzitných a fakultných nemocniciach. A potom, keď si ho aj našli, tak majú vážny problém, lebo so svojou atestačnou prípravou, musia pracovať ako sekundárni lekári dlhé roky a napriek tomu, že majú záujem si robiť špecializácie, častokrát im to v nemocniciach umožnené. Argumentuje sa poradím, v ktorom musia čakať na tých, ktorí prišli a zamestnali sa pred nimi.
V októbri ste, pán minister, spolu s ministerkou zdravotníctva, by som povedal, s veľkými až bombastickými rečami predstavili návrh rozpočtu pre zdravotníctvo na budúci rok. Ten bude zatiaľ najvyšší, ako budem budúci rok aj najstarší. Síce oceňujem, že v spolupráci s Inštitútom zdravotnej politiky ste možno aj po mojom minuloročnom upozornení do rastu výdavkov pretavili aj starnutie populácie a infláciu, a teda máme k dispozícii číslo, je to zhruba 50 mil. eur ročne, o ktoré sa musia navyšovať výdavky do zdravotníctva. Zároveň si však treba povedať, že je tu nový výdavok 200 mil. eur, ktoré potrebujeme na valorizáciu platov a navýšenie miezd nelekárskym zdravotníckym pracovníkom, a o 100 mil. eur budeme potrebovať viac na nové výdavky, ktoré sú v návrhu rozpočtu rozpísané. V zdrojoch do zdravotníctva, teda v príjmoch do zdravotných poisťovní, ktoré majú tieto výdavky zaplatiť, je rozdiel medzi očakávanými príjmami tento rok a naplánovanými príjmami na budúci rok len 140 mil. eur viac.
Áno, správne počujete. Budeme potrebovať minimálne o 350 mil. eur viac a narozpočtovaných je len o 140 mil. eur viac. Na túto informáciu som hneď reagoval tlačovou besedou, kde som upozornil, že rozpočet je postavený nerealisticky. Zdravotníctvo je v návrhu rozpočtu zámerne podfinancované, vďaka čomu ste vlastne naplánovali Všeobecnej zdravotnej poisťovni na budúci rok stratu v hospodárení 100 mil. eur. Všeobecná zdravotná poisťovňa je vzhľadom na návrh rozpočtu naozaj v náročnej situácii. Ten zohľadňuje vysoké zostatky na účtoch súkromných poisťovní. Áno, súhlasím a takisto z tohto miesta chcem povedať, že súkromné poisťovne majú na svojich účtoch dostatok financií na to, aby tento rozpočet budúci rok ufinancovali. Ale, žiaľ, štátna poisťovňa, ktorá sa dostala vďaka nezodpovednému hospodáreniu v roku 2015 do rekordnej straty, začiatkom tohto roku bola stále 50 mil. v zápornom vlastnom imaní a to musí byť minimálne 16,6 mil. eur, aby sa poisťovňa vyhla nútenej správe. Samozrejme, tá by jej hrozila iba v právnom štáte. Poisťovňa sa vďaka tohotoročnému enormnému ekonomickému rastu vyhrabala zo záporného vlastného imania, tento rok vykáže zisk 60, možno 90 mil. eur. Avšak stále nedisponuje dostatočnými zdrojmi, aby ufinancovala zvýšené náklady, ktoré plynú z návrhu štátneho rozpočtu. Tieto naše obavy v plnom rozsahu potvrdila Dozorná rada Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá jednomyseľne vydala uznesenie, ktorým hľadala riešenia predpokladanej negatívnej platobnej schopnosti a nedostatočnej kapitálovej vybavenosti Všeobecnej zdravotnej poisťovni v roku 2019.
Ako výbor zdravotníctva sme preto vyžiadali aktuálny stav hospodárenia a plán hospodárenia a plán hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ten nám bol dodaný s dátumom 23. 11. a bol zostavený podľa môjho úsudku aj úsudku našich expertov správne, na základe zásady opatrnosti, záväzky všetky aj tie, ktoré hrozia, príjmy len tie, ktoré reálne očakávame, nie podmienené, nie úspory, ktoré nevieme reálne dosiahnuť. Očakávaný výsledok: mínus 33 mil. eur v cashi na konci obdobia, teda insolventnosť poisťovne. Po úpravách mal teda nakoniec na rokovanie Dozornej rady na 28. 11. byť predložený rozpočet na hrane s konečným zostatkom na účtoch v poisťovni, peňazí v pokladnici, peňazí na ceste na konci obdobia a malo tam byť 1 mil. eur.
No a čo sa potom stalo? Potom prišla pani ministerka, dupla si a povedala, takto, teda, páni, nie a bolo. Dozorná rada následne schválila rozpočet v podstate vyrovnaný Všeobecnej zdravotnej poisťovne, avšak do uznesenia si napísala, že akcionár, teda štát bude v prípade rizík nenaplnenia tohto plánu dofinancovávať poisťovňu sumou 124 mil. eur. No keď sa na tom tak trošku zamyslíme, tak tento scenár je nám už známy z našich štátnych nemocníc. Aj tie si schvaľujú rozpočty, ktoré sú nereálne, a potom sa zdlžujú. A nakoniec konštatuje to aj NKÚ vo svojej správe. Rozpočty nemocníc sú formalitou, nedodržujú sa. Mysleli sme si, hoci je to veľmi príznačné pre vašu vládu, že aspoň poisťovňu ušetríte týchto praktík, ale zdá sa, že sme sa mýlili. A hoci nesúhlasím s transformáciou štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, v tomto rozumiem našim kolegom z SaS. Totiž našťastie, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť, inak by sme ju už asi dávno mali poriadne zadlženú.
Zdravotníctvo bolo v návrhu rozpočtu teda podfinancované, rozumiem dôvodom, pre ktorý ste to urobili. Ale treba si uvedomiť, že toto je z môjho pohľadu veľmi nešťastný spôsob, ako chcete regulovať zisky zdravotných poisťovní. Vaša vláda má vo svojom programovom vyhlásení, že chcete zregulovať zisk zdravotných poisťovní, avšak napriek tomu, že máte podľa mojich informácií pripravený veľmi seriózny návrh, ako sa to dá urobiť, do dnešného dňa nebol predložený, a teda neúspešne ste, by som povedal, neodolali tlakom všetkých zainteresovaných a zdá sa, že tento návrh do konca volebného obdobia tohto ani nepredložíte. Je to veľká škoda, pretože takýmto spôsobom regulovať zisky súkromných poisťovní je na škodu v prvom rade celého zdravotníctva, ale aj pacientov, a, samozrejme, nedá sa to. Súkromné poisťovne budú vždy krok, dva kroky pred štátom a nakoniec jasným dôkazom toho je aj tá, ten fakt, že poisťovňa Dôvera si tento rok už 70 mil. eur úspešne uliala. A iste áno, tam budú ďalšie financie. (Povedané so smiechom.)
Ja by som z tohto pohľadu chcel naozaj poprosiť, že keby ten návrh na reguláciu zisku poisťovní sa čo najskôr dostal (povedané so smiechom) do parlamentu a mohli sme tieto problémy zdravotníctva riešiť trošku ináč.
Som rád, že ste nakoniec pridali aspoň tých 55 mil. eur, pretože tá situácia by bola nakoniec veľmi, veľmi náročná už aj začiatkom obdobia, avšak stále tým, že je to naprognózované tak, ako je to naprognózované, súkromné poisťovne, samozrejme, vychádzajú z čísiel, ktoré sú na papieri, keďže ani poslanci nemali informáciu, aké sú zostatky na ich účtoch. Tlačia teraz na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s argumentom, že oni tam tie peniaze na navýšenie, ktoré oni potrebujú, nemajú, a teda nechcú s nimi podpisovať zmluvy, tým pádom poskytovatelia budú držať za chvíľku v šachu všetkých a najmä pacientov. Ja čo viem, tak zmluvy sú zatiaľ ochotné poisťovne s navýšením podpísať len na tri mesiace, no nemocnice to zatiaľ odmietajú a potom teda hovoria o tom, že pokiaľ nedôjde nejakým spôsobom k dofinancovaniu, tak začnú poskytovať pre pacientov len akútnu zdravotnú starostlivosť.
Toto sú presne tie problémy, keď takýmto spôsobom sa snažíme regulovať tie zdroje a určite ako minister financií budete so mnou súhlasiť, že pokiaľ sa jasne na začiatku nevie, s akými peniazmi počítame, tak veľmi ťažko sa robia plány a potom tak či tak ťaháme za, za tú, by som povedal, za kratší, kratší povraz, pretože nakoniec tie poisťovne sa zariadia s tým minimom, čo majú, a potom, keď dofinancovávate, tak opäť im to ide, lebo oni robia realistické rozpočty kvázi do zisku.
Ja by som chcel upozorniť aj na ďalší problém. Ústavný súd v roku 2013 zamietol návrh zákona, ktorým sa mali zvýšiť platy sestier a pôrodných asistentiek. Hlavným dôvodom bol fakt, že právna úprava tohto zvýšenia miezd nemala racionálny ekonomický základ. Pokiaľ by ľudia na Ústavnom súde vedeli čítať rozpočet, tak sa obávam, že keby niekto teraz predložil opäť podnet na Ústavný súd, tak ten by nemal asi inú možnosť ako to, že celé navýšenie platov nelekárskych zdravotných pracovníkov, ktoré je naplánované na budúci rok, hoci nikto z nás si to neželá, by zamietol ako neodôvodnený práve z ekonomického hľadiska. Ja si myslím, že tuná sa opäť hráme s ohňom.
No myslím, že vzhľadom aj na to, že sa nám blíži 11. hodina a už mám posledných päť minút, by som len na jednej strane chcel oceniť vaše úsilie o to, aby peniaze v zdravotníctve boli využívané efektívne, aby podľa možnosti všetky financie, ktoré poistenci dávajú do zdravotných poisťovní, išli na vynakladanie zdravotnej starostlivosti, ale dovolím si pochybovať o tom, či takýmto spôsobom je najlepšie to realizovať. Pravdepodobne vy nemáte dostatočné páky na to, aby ministerstvo zdravotníctva v tejto veci urobilo poriadok, alebo možno tie, tie tlaky sú z iných strán, ja neviem, ale v každom prípade, keď je to takto postavené, nesmiete sa nám čudovať, že my takýto rozpočet musíme kritizovať a nedokážeme ho ani tým pádom podporiť pri hlasovaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za reakcie. Ako keď som tak počúval kolegu Gröhlinga, som si tak predstavil jednu staršiu karikatúru Shootyho, možnože ju všetci poznáte - ako tak niekto kreslí na transparent: „Chceme to nejako inak.“
Ako je dosť podstatné to, aj to, čo si povedal, že zadefinovať si jasne, čo vlastne chceme zmeniť, a byť už konečne dôrazní v tom, keď si to zadefinujeme. To je to, čo vlastne mne najviac pri tomto chýba pri celej komunikácii ministerstva, a vlastne to vidíme aj v tomto rozpočte. Vybratím len konkrétnych niektorých tém, ktoré sa vedia dobre odprezentovať verejnosti, sa extra nikam veľmi neposunieme.
A najhoršia vec, čo sa nám môže stať, že napriek tým peniazom, ktoré do toho dáme, sa po rokoch zistí, že sa vôbec nič nezmenilo. A ešte horšie, že verejnosť najmä nepresvedčíme v spolupráci s odborníkmi a všetkými ostatnými, že máme reálne nástroje a máme ľudí, ktorými môžeme to školstvo kamsi posunúť. Nemyslím si, že to zvyšovanie platov slúži k tomu, aby sa uspokojili tí učitelia, pretože v ich požiadavkách nebolo len zvyšovanie platov. Ja len pripomínam, že ak žiadali peniaze, tak žiadali peniaze aj na vybavenie škôl, pretože čo by to bolo za učiteľa, keby nemyslel aj na tú školu a na ten proces, keď častokrát s holými rukami na vlastnom alebo na úkor vlastného času doma vyrába učebné pomôcky.
Takže moja výzva je, začnime byť konečne dôrazní.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, pán kolega, že si nám objasnil tak v skratke vlastne tie nosné veci v rámci školstva, ale mňa tam zaujímalo, samozrejme, to, čo sa týka rezortu, ktorý mám v tieni svojho pohľadu, a to je teda vlastne predčasné ukončenie školskej dochádzky a podpora chudobných detí.
Ja chcem tomu povedať, že jednoznačne, ak nebude dôsledne prepojené ministerstvo školstva s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, tak boj s generačnou chudobou nikdy nevyhráme na Slovensku a dávky hmotnej núdze budeme vyplácať do nekonečna. To znamená, že naozaj je potrebné prepojiť aktívne opatrenia trhu práce práve s tým, aby aj ľudia, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, mali možnosť opätovne sa dostať do školského systému s tým, že počas štúdia mali aj podporu aktívne, aktívnych opatrení trhu práce, ako keby boli čakatelia aj na prácu neskôr, pretože dnes, keď im zoberú aktivačný príspevok len preto, že nie sú evidovaní na úrade práce tí naši ľudia dlhodobo, neskôr dlhodobo nezamestnaní nám jednoducho študovať nechcú. A to vzdelanie si neukončia a patríme v Európe medzi krajiny so základným vzdelaním, ako keby sme boli v Bangladéši.
Ďakujem.

Takže, vážený pán predsedajúci, ctené dámy, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, milí hostia, prijmite teraz moje stanovisko k tomuto návrhu rozpočtu, kde primárne sa budem zameriavať v tej časti, ktorá sa týka školstva. Aj z toho dôvodu, že, nielenže je to moja srdcovka, ale najmä preto, aká podstatná vec, a to najmä investí..., investovania do školstva a celková štruktúra jeho financovania je dôležitá pre túto krajinu.
Na jednej strane ale zároveň musím aj vyhlásiť, že som priaznivcom vyrovnaného hospodárenia, a preto uznávam snahy vlády, keď predkladá vyrovnaný rozpočet, čo je mimoriadne dôležité pre budúcnosť. Budúcnosť sú nielen naše deti, ale budúcnosťou je aj to, aby sme im zachovali štát, kde pôjdeme smerom znižovania dlhu, ktorý sa tu postupne vytvára.
Ale každopádne nedá mi, aby som nekonštatoval, že rozpočet na školstve je málo odvážny, a to v dvoch pohľadoch, v kvantite a kvalite. Dá sa dokonca povedať, že je to rozpočet údržbársky, kedy sa snažíme, i keď môžeme mať na to rôzne pohľady, snažíme sa len pri logických pohľadoch na základe toho, akú vidíme nejakú výstupnú hodnotu, čo nám školstvo dáva, dávať ho a mať ho v rovine, pokiaľ sa určité veci nezačnú meniť, tak prečo by sme do toho naliali viac. Hovorí sa dokonca o čiernej diere v mnohých vyjadreniach, čo počúvam, a možno je základnou chybou to, že musíme ísť viac do hĺbky, viac do hĺbky a pozrieť sa na kvantitu i kvalitu toho, ako investujeme a ako nakladáme s každým jedným eurom, ktoré ide do školstva.
Pokiaľ ide o kvantitu prostriedkov, Slovensko je stále vo výdavkoch ďaleko za priemerom OECD, kam, kde sa hrdo patríme. Ale čo sa týka kvality využitých prostriedkov, je evidentné, že celé ministerstvo na čele s pani ministerkou, že tam jednoducho cítiť tú chýbajúcu odvahu pustiť sa do ktoréhokoľvek z kľúčových reformných riešení, ktoré máme už na stole. Máme schválený Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania a je tam určitý plán, implementačný plán, ktorý dáva jasné časové rámce, kedy sa majú konkrétne opatrenia uplatňovať, a, žiaľ, musím konštatovať zároveň, že tie najvýraznejšie, a ktoré najviac dopadajú na výraznejšie investície vo financovaní, sú posunuté až na roky, ktoré sú po roku 2020.
Ale poďme k tej kvantite prostriedkov. Napriek tomu, že ekonomika momentálne zažíva rekordne dobré časy, vo financovaní školstva stále ešte zaostávame za priemerom Európskej únie. Kým v Únii sa v priemere ročne dáva na školstvo 4,8 % hrubého domáceho produktu, u nás sú to len 4 %. Priemer krajín, ostatných krajín z V4 - Česko, Slovensko, Maďarsko - sa tiež pohybuje bližšie k tomuto priemeru Európskej únie. Také Fínsko, ktoré si dávame za vzor, je až na úrovni nad 6 %. Ak by teda školstvo bolo skutočnou prioritou, mohli by sme uvažovať o výraznom navýšení prostriedkov a trestuhodne teraz strácame ten, možno tú príležitosť, kedy by sa to aj reálne dalo uskutočniť viditeľne z tohto pohľadu, keď ekonomika šliape. Ale, je tu jedno veľké ale, čo som už aj spomínal na začiatku, to všetko za predpokladu, že sa pozrieme na efektivitu vynakladania, o ktorých budem hovoriť trošku neskôr. V dnešných dobrých časoch má vláda dostatok prostriedkov skokovite toto manko dorovnať.
Stretávam sa aj s názormi, ktoré hovoria, že je tu nejaký historický dlh a že mnohé veci sa dali uskutočniť výraznejšími investíciami podstatne skôr. Je to naozaj na diskusiu. Ale voči napríklad tzv. scenáru bez zmeny politík vláda v budúcom roku má minúť o vyše 900 mil. eur viac. A posledné čísla z daňového výberu hovoria, z daňového výboru hovoria, že dane a odvody budú vyššie skoro o ďalších 500 mil. eur. Takže reálne tu prostriedky sú. Ide o to, či je aj politická vôľa investovať do školstva. Toto je základná otázka, či to urobíme, a najmä aj ako to urobíme. Namiesto ale výrazného nárastu do vzdelávania ideme nakupovať príliš veliký objem zbraní. Ak si porovnáme, jedno porovnanie za všetky, ak si porovnáme relatívne výdavky na bezpečnosť a obranu v porovnaní s najvyspelejšími krajinami sveta, tie nie sú úplne rovnaké, ako sú zároveň výdavky na vzdelávanie zase s tými najvyspelejšími krajinami sveta. Nie je to v rovnováhe.
Analýza Hodnoty za peniaze pre školstvo konštatuje, že slovenské školstvo dosahuje podpriemerné a v mnohých rokoch zhoršujúce sa výsledky oproti najvyspelejším krajinám. Tak. Nachádzame to aj v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu, je tam pomerne veľa hovoriaci graf, ktorý nemôžem vám ukázať, ale je to v prílohe, takže si to každý môže pozrieť na strane 27, ktorý ukazuje na predčasné ukončenie školskej dochádzky. Je to v percentách pre vekovú skupinu 18 a 24 rokov. Údaje za rok 2016 bolo pre Slovensko 7,4 a 2017: 9,3. Ale pripomínam, pripomínam, že takýmto tempom budeme musieť vynaložiť veľmi veľa úsilia, aby sme sa dostali na stratégii Európa 2020 stanovenú hranicu 6 %. My ideme presne opačne. Zatiaľ čo priemer sa znižuje v rámci Európskej únie, my stúpame. Čo z toho vyplýva? Špeciálne slabé výsledky, ide teda o deti z chudobnejších rodín a okrem iného je to aj dané tým, že dáme približne o 1 % hrubého domáceho produktu menej ako v priemere Európskej únie.
Čo sa týka podpory chudobnejších rodín s deťmi, na podporu rodiny ide nárast len o 2 %. V rámci toho priama podpora detí stúpne dokonca o menej ako 2 %. To sa týka tých prídavkov na deti. A pritom mladé rodiny s viacerými deťmi sú tou najohrozenejšou skupinou z pohľadu chudoby, a teda aj kvality vzdelania v spoločnosti. A ja tu pripomínam, prestaňme riešiť nejakú etnicitu. Bavme sa o chudobe ako takej, pretože toto je téma, ktorá sa môže ľahučko zneužívať, ale princíp je stále ten istý, ide o chudobné deti. A takto to treba aj začať komunikovať a takto treba aj o tom hovoriť, pretože ľudia vystavení generačnej chudobe, pre nich neplatia tie rámce, o ktorých si my myslíme a na ktoré sme my boli zvyknutí, nemajú ako reagovať, tak ako reagovali alebo ako si my predstavujeme, že by mali reagovať. Jednoducho má to silný dopad, je to bremeno, ktoré si so sebou nesú, a je to tak vážna téma, že by sa o nej malo podstatne viacej hovoriť.
Ale poďme ku kvalite prostriedkov. Letmý pohľad na priebežnú implementačnú správu, ktorú všetci poznáme, ukazuje, že ministerstvo školstva, už to bolo aj častokrát tu spomínané, má problém s domácimi úlohami. Tam bol ten viditeľný semafor, o ktorom ste už počuli, a mohli ste to aj vidieť, kto si tú implementačnú správu pozrel, kde prevažuje najmä červená, oranžová. Zelenú som tuším zachytil len v jednom prípade. No v dvoch.
A čo, o čom to svedčí, svedčí to o tom, že my pri, v tom stave, že máme kapacity, odborníkov a analytikov, ktorí jednoducho vedia nám pripravovať riešenia, my ich jednoducho neberieme úplne vážne. A neberieme ich častokrát na vedomie, aby sme to videli v konkrétnych krokoch. Toto je kritika, ktorá nie je zameraná na to, aby som teraz niekomu ubližoval, ale je to naozaj zamerané na to, že takýmto spôsobom sa ďalej nedá ísť, pokiaľ naozaj chceme zmeny. A základná otázka je, že či vôbec tie zmeny chceme presadzovať.
Konštatujem, že revízia výdavkov svedčí aj o tom, ako málo sa kladie dôraz na efektívne využitie prostriedkov na kvalitu, a teda svedčí aj o neochote podnikať zásadnejšie nejaké reformy. Uvediem také dva príklady praktické. Prvý tiež už bol tu spomínaný, sú priamo riadené organizácie pod ministerstvom školstva. Jednak to konštatuje aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, kde okrem iného vidíme nárast rozpočtových výdavkov, v roku 2017. sme tam mali 57 280-tisíc, v 2018. 69 872-tisíc, 2019 - návrh 74 534-tisíc. A Najvyšší kontrolný úrad uskutočnil kontrolu vo vybraných rozpočtových organizáciách a našiel súvis s nekoncepčným nastavením rozpočtového procesu. Išlo konkrétne o preverované rozpočtové roky 2015, 2017. Fungovalo to na princípe, chýbajú zdroje, vypýtame si a dostaneme. Ale ak sa tento spôsob dostaví až do prekročenia o 244,63 % základu, tak je to naozaj na pováženie, akým spôsobom sa tu efektívne nakladá so zverenými zdrojmi.
Druhý príklad a, samozrejme, ako čo si budeme hovoriť o tom, že mali by sme pristupovať podstatne, podstatne výraznejšie k úvahe, či ich toľko naozaj potrebujeme, tých organizácií, a či sa tieto nemajú už zlučovať pri, samozrejme, pri výraznejšom, výraznejšej úspore s financiami.
Druhý príklad súvisí s dohodovacím konaním. Tí, ktorí to poznáte, tak viete, že jednoducho každoročne vidíte na stránke ministerstva školstva peknú excelovú tabuľku, kde vidíte, akým spôsobom bol upravený rozpočet jednotlivých zariadení, a je to zaujímavé, keď sa na to pozriete trošku hlbšie, a vidíte tie cifry, ktoré tam lietajú. V samotnej aj položke dohodovacieho konania sú, je rozdelená na niekoľko stĺpčekov, čiže je tam rozdelenie na školské bazény, maturitné skúšky a záverečné skúšky 6 %, ktoré súvisia s tým, že ľudia, teda pracovníci vďaka kontinuálnemu vzdelávaniu majú vyššie platy, ale tam najmä - a to sa tiež kritizuje aj v implementačnej správe - položka ostatné, do ktorej si môžu ľudia zahrnúť alebo do ktorého môžme zahrnúť kadečo. A pre mňa na pováženie, ak si pozrieme tie presné čísla, ktoré tam sú, tak vidíte, z roku 2016 v rovine asi chce 16 mil., až po rok 2017, kde to vyskočilo pomaly k 24 mil., už teraz je tam skoro 8 mil. a to nie je koniec.
Čiže pokiaľ chcem hovoriť o racionalizácii akejkoľvek, bez toho, aby sa prijímali konkrétne opatrenia, ktoré sa budú týkať jednak riadenia ministerstva, jeho priamo riadených organizácií, jednak spôsobu, akým nakladáme s financiami, ťažko budeme komunikovať školám, či základným, alebo stredným, že jednoducho oni musia byť efektívnejší a oni, a oni sa musia zmieriť s tým, že jednoducho nebudú, pokiaľ sa nezačne hore. Pokiaľ sa nezačne na samotnom ministerstve, kde napríklad, musím oceniť napríklad spôsob organizácie ministerstva financií, akým spôsobom ono riadi, akým vynakladá prostriedky na svoje fungovanie, to sa netýka ale všetkých ostatných ministerstiev a tobôž sa to netýka ministerstva školstva. Máme tu kopu rozpracovaných vecí, rozpracované štúdie v oblasti kariérneho systému učiteľov, kredit, to je ten kreditový systém s atestačným konaním a zároveň racionalizácie systému škôl, ale nie sú uskutočnené a ich termín je otázny, kedy konečne pristúpime k potrebným krokom, tá revízna správa bola predsa ešte minulý rok v lete. A zase - čakáme a nevidíme. Pretavenie ani v rozpočte, ani v konkrétnych návrhoch zákonov. Zákon o pedagogických odborných zamestnancoch zastal, je zaseknutý, zmrazený a čakáme, čo bude ďalej. Čiže o čo vlastne ide. Jednak je tam o reforme kariérneho systému, kde základným predpokladom je vyzdvihnutie učiteľského stavu a jednak racionalizácia siete základných škôl, kde sa hovorí, že dajú sa na ňom ušetriť desiatky milión eur. A stále, pri akejkoľvek úspore by to bolo veľmi málo k tomu a chceme robiť tú výraznú investíciu pre zásadnú zmenu vzdelávacieho systému, jednoducho na to bude potrebné viac peňazí. To je moje presvedčenie.
Pár poznámok. Oceňuje valorizáciu platu učiteľov, bodaj by nie, veď som učiteľ. (Povedané so smiechom.) Ale, ale musí sa to doplniť o to osobitné zvýšenie nástupných platov začínajúcich učiteľov a zároveň sa nesmie stať a nesmie sa dopustiť, že jednotlivé položky medzi tým, ako kariérne rastú tí pedagógovia, ako na sebe pracujú, nebudú veľmi výrazné, pretože v tom prípade sa vytvára pocit krivdy, ktorý sa nám môže spätne vrátiť. Naším účelom, teda naším cieľom nemá byť rozdeliť ich kategóriu na tých mladých a starých, aby si jedni navzájom závideli, ale práve naopak, nastaviť systém tak, aby sme vedeli oceniť skúsenosť a prínos konkrétneho pedagóga pre danú školu. Spoločenské uznania, atraktivita učiteľského stavu sa zvýši práve spravodlivým nastavením.
Rozhodol som sa predniesť aj jeden pozmeňujúci návrh spolu s mojím kolegom Eduardom Hegerom, ktorý nebude žiadnou výraznou investíciou do školstva, ale pokúsi sa riešiť vec, ktorú som momentálne ešte nespomenul a ktorú preberáme momentálne na článkoch, v médiách a tak ďalej, kde sa hovorí o tom, a každý sa je, každý úžasný nad tým, aké sú hodnotové rámce našich mladých ľudí, koho by volili prvovoliči a podobne. Ako pripomínam, nie sú tam až tak veľmi rozdielne čísla oproti iným údajom, ktoré, a iným výskumom, ktoré boli už pred dvoma rokmi, ale svedčia o jednom a každá jedna štúdia mi to potvrdzuje, s mladými ľuďmi a deťmi treba viac pracovať.
Minulý týždeň bola aj konferencia Rady mládeže, kde oni sami konštatovali, že by potrebovali 4 mil. eur, aby dokázali zastabilizovať svoju organizáciu a viacej sa venovať deťom a mládeži. Ja navrhujem iba štvrtinu z toho. Dajme do podprogramu v kapitole č. 20 ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu pod program 07818 Podpora detí a mládeže len 1 mil. euro na to, aby sme podporili práve tieto organizácie, ktoré potrebujú tie prostriedky, aby mohli pracovať s deťmi. Navyše to korešponduje aj s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 141 z 13. apríla 2016, čo je programové vyhlásenie vlády. Takže po takomto krátkom odôvodnení si dovolím prečítať svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národne j rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka a Eduarda Hegera k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 (tlač 1090):
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa suma výdavkov spolu zvyšuje o 1 000 000 eur a o túto sumu (1 000 000 eur) sa zvyšuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ.
2. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu znižuje o sumu 1 000 000 eur a o túto sumu (1 000 000 eur) sa znižuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/ 2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ.
3. V prílohe č. 4 v kapitole č. 20 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu zvyšuje o 1 000 000 eur, suma výdavkov na program 078 Národný program výchovy, vzdelávania a mládeže (kód a názov programu) sa zvyšuje tiež o túto sumu (1 000 000 eur) a o túto sumu (1 000 000 eur) sa zvyšuje aj suma výdavkov na podprogram 07818 Podpora detí a mládeže (kód a názov podprogramu).
4. V prílohe č. 4 v kapitole č. 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov kapitoly v eurách znižuje o sumu 1 000 000 eur.
Prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ako hovorím, je to len jedna štvrtina toho, čo požadujú tieto organizácie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Áno, pani kolegyňa, vraj, že už je zarátaný, takže bude. Aj s tým sa počíta.
A ako som aj včera ja povedal, že mali sme tu ďalší zákon, ktorý hovoril o neprimeraných praktikách pri obchodovaní s potravinami, kde už sa započítava 1,2 mil. do rozpočtu z tých pokút a zo šeckých možných, čo prakticky, hovorím, že ešte to nemáme ani schválené a už že to máme v rozpočte, takže to je dosť také akože na jakom ľade teda postavené. Ale dobre, však nech si to každý zdôvodní, kto je pri kormidle.
No a čo sa týka tých reštitúcií a záhradkárskych osád, no, vážení, nehnevajte sa, ja sa hanbím a budem sa stále hanbiť, že 27 rokov riešiť reštitúcie a 20 rokov riešiť záhradkárske osady je u mňa sabotáž voči našim občanom, ktorí prakticky by to mali mať šmahom ruky ukončené. No len, žiaľ, keď bude robiť nejaká fiktívna firma alebo firma, ktorá nevie, nechcem teraz nikoho urážať, nevidí si pred nos a v živote v tomto nerobila a nevie, čo je to za obťažné, tak nemôže potom, samozrejme, adekvátne vyhodnotiť audit štátnej správy zamestnancov, ktorí toto robia. Ja tvrdím jedno, že je to taká agenda, ktorá by mala dostať kategóriu obzvlášť závažná v štátnej správe, a títo zamestnanci by mali mať zvlášť svoju kolónku aj platových tried, aj navýšenia.
A najväčší problém je to, že pod tou štátnou správou, ktorú tu máme, prakticky rezort pôdohospodárstva riadi iba metodicky a všecko je pred ministerstvom vnútra. A to je katastrofa, pán minister, to vám poviem otvorene. A iďte sa opýtať nie vedúcich odborov, iďte sa opýtať referentov, čo vám povedia o tejto špecializovanej štátnej správy, kde prakticky hovoria, že to je katastrofa. V Prešove na katastri nemajú ani kopírky už. Majú dve funkčné kopírky. Jedna je v garáži, druhá je na pôjde zo, z tohoto a nemajú ako kopírovať kataster. Áno, pod riadením ministerstva vnútra. Takže to je katastrofa.
Pri štátnej správe, keď bola špecializovaná, mali tam osem. Obyčajná kopírka, čo v dnešnej dobe, myslím, že to je banálna vec.
Takže toto je ESO. A zdá sa mi, že, pán minister, asi bude treba ďalšiu reformu, keď už sme tu tri reformy mali, ’95., 2004., 2013., tak ešte dajme tú štvrtú, robíme a naspäť to vrátime späť.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, pán kolega, že si to tak hutne vysvetlil, ale mňa mrzí, že si poukázal práve na to, že opäť záhradkári, ale aj, aj tie majetkové veci tých ľudí opäť nebudú na budúci rok poriešené. A s tým sa nám nabaľujú vlastne aj tie problémy tých farmároch a tak ďalej, takže nie je to dobrá vizitka ani vízia do budúcnosti.
Ešte by som sa ťa chcela opýtať, či ten príjem očakávaný od obchodných reťazcoch, ktorý ešte len bude v legislatíve, je už zarátaný do teda rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva, ak vieš odpovedať.
Ďakujem.

Dobrý deň sa praje. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, ak dovolíte, tak nakoľko som vo výbore, ktorý má až 2 ministerstvá, aj pôdohospodárstvo, aj životné, tak, samozrejme, rád by som sa obidvom venoval a prípadne ešte aj reforme štátnej správe, lebo tá ma tiež trošku zaskočila, ako ide. Takže, pán minister, pokúsim sa trošku zhutniť a možnože niektoré podnety vám prídu vhod.
Takže v prvom rade budem citovať z vášho programového vyhlásenia vlády, kde pôdohospodárska politika, nakoľko sme, Slovensko, konštatujete, že je prevažne vidieckou krajinou, tak vláda preto považuje pôdohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo za strategické odvetvie hospodárskej politiky štátu. Má to významnú podpornú platformu pre politiku zamestnanosti ako potenciálny parciálny nástroj pre riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Takže keď toto mi dá vláda do svojho programového vyhlásenia, tak ja beriem, že ak to má byť strategické odvetvie, tak budem sa k nemu aj strategicky správať a prakticky aj tá podpora, ktorá by tu mala ísť bude toto slovo napĺňať.
Nechcem znovu pripomínať, ale musím to, aby to nebolo o tom, čo spomínal kolega Škripek, keď tu bol v parlamente, čo robia politici, vykrádajú obsah významu slov. Ešte raz, vykrádajú obsah významu slov. Takže, pán minister, ja by som bol veľmi rád, keby ste možnože aj v tej vašej odpovedi, alebo teda po skončení rozpravy, keby ste mi zadefinovali, čo znamená pre vás ako ministra alebo znamenalo doteraz strategické postavenie ministerstva pôdohospodárstva.
Ale poďme naňho. Takže my sme tiež pôdohospodárstvo, to znamená, že my máme nejaký hospodársky výsledok, a pokiaľ ten štát to naštartuje, tak ten hospodársky výsledok nemusí byť v červených číslach. Môže to byť aj v čiernych číslach a môže to mať aj v zisku. Dokonca podľa správy, ktorá bola na našom výbore prejednávaná za rok 2017 vyzerá ten zisk, je tam, neni síce veľký, ale je.
Pán minister, odkazujem od našich pôdohospodárov, že ročne by potrebovali zhruba 2 až 3 roky rok čo rok 70 mil., ak by sa dostalo do ich rezortu zo štátneho rozpočtu, tak vedia naštartovať určité cykly, ktoré potom prakticky by sa sami uživili a vedeli by prispieť do štátneho rozpočtu.
Prečo poľnohospodárstvo musíme podporovať podľa mňa aj zo štátu, nie iba z eurofondov, je fakt, že poľnohospodári idú do takého rizika, a teda lesník, do ktorého žiadne iné odvetvie nejde. My sa nemôžme zavrieť do haly, kde bude, kde bude vonku mínus 20 alebo plus 40, stále ju vyrábame. No nebudeme vyrábať, lebo my určité cykly, ktoré hovoria o tom, že to poľnohospodárstvo a lesníctvo musí byť nejakým spôsobom limitované a iba 30% z tej celej, by som povedal, činnosti limituje človek. Ostatné je na vôľa Božia, aké to počasie bude alebo nebude. Takže preto musíme to poľnohospodárstvo, to strategicky vnímať. A som rád, že to takto vnímate, a chcem veriť, že bude aj, aj tá podpora.
Keď som tu hovoril pred rokom a ja to už niekedy hovorím proste stále to isté a stále to nejako až tak sa neprejavuje v tých ďalších krokoch, tak, pán minister, ste mi povedali, že pokiaľ chcem, chcete mať vyrovnaný rozpočet, tak nemôžte ani do poľnohospodárstva alebo pôdohospodárstva nič dať. Ja som to bral, že dobre. Ako to teraz deklarujeme? Že už to budeme mať vyrovnané. (Povedané so smiechom.) Tak chcem veriť, ďalší minister, ktorý príde po vás, alebo keď budete pokračovať náhodou, tak chcem veriť, že bude tieto slová vaše vážiť, a povie, že dobre, tak už sme to nejako dosiahli a poďme tým poľnohospodárom niečo dať.
Ako to vyzerá na rok 2019? Takže ministerstvo pôdohospodárstva, celkový rozpočet, výdavky spolu okolo 1,2 mld., z toho z eurofondov je 813 mil. Samozrejme, že dochádza tu, keď si to porovnáme z roku 2018, tak dochádza tu, čo sa týka limitov výdavkov, aj o určité navýšenie, a síce o sumu 92 mil., 92,5 mil. z titulu, že prakticky ide tam o určitú opravu a sú tam určité ďalšie veci, ktoré zvýraznili, že môže ísť táto, tento rozpočet môže byť teda navýšený. Musím povedať, že nafta, áno, ktorá sa žiadala po protestoch, 30 mil., je na svete, ale včera som sa dozvedel, že tých 30 mil., páni poľnohospodári, agropodnikatelia, to nebudeme mať na rok, to budeme mať na 3 roky rozdelené. (Povedané so smiechom.) Takže hovorím o rokoch ’19 až ’21, takže, takže toto mi včera tlmočili predkladatelia zákona, ktorý sme tu včera prejednávali, pán minister, samozrejme, že ste tu neboli, tak ste to nemohli počuť, ja vám to iba tlmočím, aby ste boli v obraze. Pokiaľ to neni pravda, budem veľmi rád, keď to budete deklarovať aj v záverečnom slove a prakticky tým pádom by sa tým poľnohospodárom, samozrejme, že veľmi uľavilo.
Ako sa konštatuje v správe našej pani ministerky, pretože tá prakticky by to mala mať rozobraté na drobné, ako si to ďalej chceme predstavovať, ten rozpočet, tak vyzerá tak, že veľký problém budeme mať okrem iného aj s kapitálovými výdavkami, kde sa hovorí, že máme objem stanovený v našom rezorte na 2,8 mil. Limit kapitálových výdavkov na tejto úrovni je však výrazne nepostačujúci a budovy v správe majetku nášho ministerstva sú v takom havarijnom a nevyhovujúcom stave, že stále nám každý, rok čo rok nám zvyšujú nároky na rozpočet pri prevádzkovaní takýchto budov. Myslím si, že toto je tiež alarmujúce a malo by sa na to tiež prihliadať v budúcoročnom rozpočte, ak nejaký, teda ďalšie rozpočty, ktoré tu budú.
Máme tu aj ďalšie veci, a síce 5-miliónový odvod z Lesov Slovenskej republiky, ktorý ide tiež do rozpočtu štátu, a vyzerá, že aj Lesy sa voči tomu postavili, konštatoval aj zástupca NKÚ, ktorý tu mal úvodné slovo, kde hovoril, že tým pádom znovu sa bude navyšovať ťažba v tých lesoch, znovu tu bude nejaká drancovačka a už aj lesníci hovoria, že rok čo rok tých 5 mil. nebudú v stave dofinancovávať štátny rozpočet.
Takže je tu viacero ďalších bodov, ktoré asi nestihnem, pretože 13 minút na ďalšie tri rezorty bude asi krátke, takže, pán minister, apelujem, že keď bude vyrovnaný rozpočet, aby sme v ďalšom období na tých našich poľnohospodárov nezabudli a hovoríme, tých 70 mil. ročne by dosť veľkú dieru zaplátalo v našich poľnohospodárskych vodách.
Vrhnem sa na rezort ministerstva životného prostredia, ktorý vyzerá, že príjmy má 409 mil. a výdavky 540 mil. Vyzerá to tak, že celkové príjmy sa v porovnaní s rokom 2018 vôbec nezmenili, počet výdavkov nám narástol zhruba o 347 mil., to znamená 180 %, pričom toto výrazné navýšenie je spôsobené vyšším finančným zabezpečením projektov v rámci operačného projektu programu Kvalita životného prostredia.
Tu by som chcel spomenúť, že v príjmoch, ktoré v rámci tohto rozpočtu sa generujú, je predpísaných 350-tisíc eur, že by mali byť dané do rozpočtu. Vyzerá to tak, že sú to náhodilé príjmy, ako sa konštatuje v správe, a ich plnenie sa ani nepredpokladá, že bude uspokojené. Sú to v prvom rade príjmy z odvodu štátneho podniku Vodohospodárska výstavba v sume 200-tisíc, príjmy z ústredného orgánu v sume 110-tisíc, ktoré hovoria príjmy z vlastníctva prenajatých budov, priestorov a z predaja výrobkov a po tretí je zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia, kde sú rozpočtované príjmy 40-tisíc eur, vyzerá, že je to tiež z pokút, penál a prenajatých budov z vlastníctva príjmov z týchto vecí. Samozrejme, pokiaľ to nenapĺňa, tak budú mať krátené aj výdavky a tým pádom prakticky môže sa stať, že ministerstvo životného prostredia bude ťahať ešte za kratší koniec, ako je to plánované v tomto rozpočte, a tým pádom to bude veľké asi, by som povedal, šou, ako to utiahnuť do konca roka.
Musím pripomenúť, že rezort životného prostredia nebude mať dokonca ani na zaplatenie členských príspevkov z organizácií, v ktorých sa naše, teda náš štát musí nejaký..., alebo mal by sa, teda mal, má tam členstvo, tak predpokladajú, že suma, ktorá bola vyčlenená, a to je podstatne dosť veľká suma, 32 mil., nebude postačovať na členstvá v týchto našich organizáciách medzinárodných, v ktorých by Slovensko malo mať účasť.
Ďalšia vec, ktorá na ministerstve životného prostredia príjemne prekvapila, je tá, že ministerstvo životného prostredia konečne začína investovať aj do nákupu pozemkov v chránených územiach, to znamená, že prevodom tohto majetku na štát. Jedná sa o sumu zhruba 800-tisíc eur, ktoré budú, samozrejme, vyčerpané v roku 2019. Tam by som ešte chcel upozorniť, že malo by dochádzať nie iba k nákupu, ale i k zámene so Slovenským pozemkovým fondom alebo k inému vyrovnaniu, ktoré, myslím si, že je tam veľké portfolium možností, aby rezort životného prostredia aj na to pristúpil.
Som veľmi rád, že v rozpočte ministerstva životného prostredia sa spomína aj Slovenský vodohospodársky podnik, a ja budem citovať tie vodné stavby, ktoré sú v havarijnom stave, resp. ktoré sú verifikované tak, že smeruje k vážnym poruchám táto stavba, a ja budem citovať stavby, aby si občania mohli uvedomiť, že čo je v rozpočte, možnože aj v ich území, keď je tá vodná nejaká nádrž alebo vodné dielo, že budú tam nejaké investície, pretože všetky tieto hrádze, vodné nádrže a vodné diela, vyzerá, že už majú svoju životnosť, a začínajú nám pretekať, začínajú ohrozovať možnože aj životné nejaké to prostredie, ktoré tam funguje, a životy našich ľudí. Takže ja by som teda si dovolil prečítať, ako je to zadefinované v rozpočte rezortu životného prostredia, o ktoré vodné stavby..., sú v havarijnom stave a bude treba riešiť ich sanáciu.
Takže. Je ich celkove 19. Takže vodná stavba Lozorno, vodná stavba Brezová pod Bradlom, vodná stavba Osuské, vodná stavba Kuchyňa, vodná stavba Vištuk, vodná stavba Svodín, vodná stavba Viničné, vodná stavba Pasienky, prívodný kanál Mikšová a prívodný kanál Považská Bystrica, vodná stavba Hriňová, vodná stavba Dolná Hodrušská, čerpacia stanica Boľ, vodná stavba Veľká Domaša, hať Humenné, hať Huncovce, hať Krompachy, ochranná hrádza Latorice, vodná stavba Kežmarok a vodná stavba Sigord.
Vážení občania, keď sa nachádzate v týchto oblastiach, tak tieto vodné stavby budú sanované v roku 2019 a mali by tam prísť tie opatrenia, ktoré sú tu presne zadefinované. Ak si to chcete pozrieť, pozrite si to v rozpočte ministerstva životného prostredia, máte to rozpísané.
A stavby, do ktorých tiež sa plánuje v roku 2019 až ’21 investovať, ktoré smerujú tiež ich vývoj k určitej poruche, tak sú tieto: vodná stavba Tvrdošín, vodná stavba Liptovská Mara, vodná stavba Nová Bystrica, prívodný kanál Lipovec-Sučany, vodná stavba Halčianska, vodná stavba Hať Veľké Kozmálovce, vodná stavba Ľadovo, vodná stavba Ružiná, vodná stavba Počúvadlo, vodná stavba Bačianska hať, čerpacia stanica Malé Kosihy, hať Mlynky, hať Ťahanovce, polder Beša. Tieto budú tiež do roku 2021 mať určité investície, ktoré môžu do týchto stavieb investovať. Takže keď vás bude náhodou vláda alebo minister ťahať za nos, že nemajú peniaze, tak v týchto rozpočtoch je to plánované a mali by do roku dvetisíc..., teda 2021 byť preinvestované.
A teraz poďme ešte na rezort katastra, pretože aj toto je úsek štátnej správy, na ktorej by nám mohlo záležať, pretože pohybujeme sa po zemi, nepohybujeme sa vzduchom alebo nežijeme vo vzduchu, lietať môžme, ale furt fungujeme na zemi a Úrad geodézie, kartografie a katastra stále bude spresňovať ten náš zemský povrch, čo sa týka listov vlastníctva ďalších vecí.
Takže výdavky v tomto rezorte sú predpokladané na 22 282-tisíc, príjmy 200-tisíc. Vyzerá, že oproti roku 2018 máme nárast týchto výdavkov o 238-tisíc eur. Musíme si uvedomiť, že správa katastra, resp. Úrad geodézie a kartografie a katastra veľa vecí robí grátis, to znamená bezodplatne, a aby ste boli v obraze, o aký obnos to ide. Zhruba 262 756 úkonov v sume 3,230 mil. eur. Celková hodnota nespoplatnených úkonov, toto boli spoplatnené úkony, celková hodnota nespoplatnených úkonov predstavuje 10,4 mil. eur. To znamená tu je veľká práca, ktorá prakticky ide grátis našim občanom alebo úradom a samospráve, kde prakticky, aj tu potrebuje správa katastra, by som povedal, že pridať.
Ja som pred rokom povedal, že správa katastra momentálne, resp. Úrad geodézie a kartografie katastra je v súčasnosti v bdelej kóme. Vyzerá, že tá kóma už nie je biela, je už taká normálna kóma a chcem veriť, že sa z nej dostane, a ja musím spomenúť, aké riziká pri tomto rozpočte, ktorý bol tu teraz deklarovaný, ja som hovoril, že tých 22 mil. je výdavky a príjmy 200-tisíc, čo sa nezrealizuje. Tak sú tu zhruba tri body.
A po prvé. Stotožnenie údajov z databázy údajov katastra nehnuteľností s údajmi na papierových origináloch listu vlastníctva. To znamená, že my nebudeme mať prepojené to fyzické, list vlastníctva s tým, čo je v počítači, a nebudeme mať to prepojené, keď nebude navýšený rozpočet.
Veľký problém bude, že nebudeme evidovať budovanie stavieb, ktoré je už povinné na katastri na liste vlastníctva. Je tam zoznam stavieb, ktoré sa musí zapisovať. Nebudeme môcť odstraňovať rozdielny zápis údajov, to znamená niečo je v teréne, niečo na liste vlastníctva. Na to nebudeme mať peniaze, aby sme tých inšpektorov, ktorí by to mali tiež sledovať, aby sme ich zaplatili a mohli to, túto anomáliu ukončiť.
Nebudeme môcť doplniť všetky plošné líniové vecné bremená, ktoré máme na listoch vlastníctva. To znamená, znovu nebudeme si môcť z toho listu vlastníctva vytiahnuť všetko, čo sa týka tohto pozemku. Aj líniová stavba. To znamená aj tie elektrovody, ropovody a neviem všetko možné, kde sú ťarchy. Žiaľ, nie sú na to financie, aby to kataster mohol na 100 % územia zrealizovať.
Nebude odstraňovanie nesúladov pri vlastníckych vzťahoch. To znamená E-čkový stav, C-čkový stav na liste vlastníctva nebudeme mať peniaze na to, aby sme to zosúlaďovali, a to je veľká katastrofa, pretože to už je o nejakom trestnom oznámení na niekoho, že vám vzal majetok, lebo má v E-čku a vy máte v C-čku. Alebo naopak, hej, však viete tí, čo tomu trošku rozumiete, viete o čom hovorím. Nebude dokonca ani rekonštrukcia číselných výsledkov z meraní z pôvodného mapovania, to znamená tam kataster musí určitú dobu revidovať tie číselné označenie parciel. Ani na to nebudú peniaze. Ďalej nebude, po druhé, katastrálne mnohé mapovanie. To znamená každých desať, 5 až 10 rokov by sa malo robiť nové mapovanie. Vyzerá to, že doteraz sa robilo každý rok 10 lokalít. Vyzerá, že pri tomto rozpočte budú mať dve lokality mapované, aj to nebude úplné.
A po tretie nebudeme mať migračný archív. To znamená, že my nebudeme vedieť, ako sa ten list vlastníctva správa, aké sú tam prevody, už je nové vlastníctvo, odpíše sa niečo, to tu nebude prepojené a to je tiež podľa mňa veľký hendikep pri tomto rozpočte. Nebude ani cenová mapa, ktorá je tiež v zákone o katastri. Mala by byť vytvorená. No nebude, nemáme na to peniaze. Takže to je tak letom-svetom o katastri.
No a, pán minister, nakoniec sa budem venovať možnože aj trošku mojej obľúbenej problematike, a síce ESU, to znamená efektívna spoľahlivo otvorená reforma štátnej správy. Táto reforma mala prebehnúť a má prebehnúť tá, my vlastne stále v nej žijeme a stále prebiehala tá reforma od 1. 10. 2013, kde malo prakticky vzniknúť a vzniklo 72 okresných úradov. Prevzali age..., pardon, prevzali agendu obvodných úradov. A jednotlivé etapy, ako to mohlo prebiehať, tak do polovice roku 2014 mala byť integrácia špecializovanej štátnej správy miestnej. V ’14. - ’15. to mali byť vytvorené klientske centrá pre občanov a v roku 2014 až ’20 celkove mala sa optimalizácia tejto štátnej správy urobiť, jednotlivých štruktúr, aby sme vedeli, na čom sme. Ako konštatoval aj kolega Mitrík z NKÚ, prakticky hovoril, že štátna správa v ESE ešte navyšuje náklady, nieto že by ešte ich ponižovala, a to je u mňa katastrofa.
A, pán minister, ja vám teraz poviem, že robí sa audit štátnej správy, v súčasnosti prebieha. A ja vám teraz poviem, čo znamená pre nejakú firmu, ktorá asi v živote..., alebo dostala zákazu, ktorá v živote asi nevie, čo znamená štáta správy a výkon štátnej správy u špecializovaných štátnych správ, a špecializované u mňa sú: katastre, pozemkové a lesné úrady, ktoré prakticky sa tiež, stavebné a dopravné úrady, ktoré sa delimitovali pod všeobecnú štátnu správu. A keď vám poviem, že pri súčasnej nejakej vypĺňaní tabuliek tej firmy, ktorá robí tento audit, že ako je vyťažená tá štátna správa, tak môžem vám povedať, že kategória na pozemkovom úrade, na pozemkovom, teda odbore okresného úradu, kategória reštitúcii je v jednej kolónke - reštitučné konania. Kategória záhradkárske osady v jednej kolónke - záhradkárske osady, nič viacej.
Kategória hobby - poľovníctvo má asi 32 kolóniek a ja vám teraz poviem, čo sa definuje pri tomto audite pri poľovníkov. To znamená pri tom, že ja si idem v sobotu-nedeľu na poľovačku, a ináč je to hobby pre mňa činnosť a pozemkový a reštitúcie ma nezaujímajú. Takže napríklad sa tam eviduje u poľovníkov vydanie povolenia na individuálny lov králika a zajaca. Rozhodnutie o rozpustení poľovníckej organizácie. Rozhodnutie o registrácii poľovníckej organizácie. Súhlas na vypustenie druhu zveri podliehajúce klinickému plánovaniu, ktorý sa v poľovnom revíre nevyskytuje, súhlas na vypustenie druhu zveri, ktorá je po rehabilitácii.
No proste, čo kolónka, to super. A to, že reštitučné konanie je obzvlášť, obzvlášť závažné a ťažké - v jednom riadku. Pán minister, keď tento zákon o pôde, 229 si pozrite v § 6 a začnite si čítať jednotlivé paragrafy na základe koná reštitučný pracovník, okamžite zbadáte, že máte 21 inštitúcií, ako sa musí vysporiadať s touto reštitúciou príslušný zamestnanec, a my pri súčasnom audite hovoríme, že je to reštitučné konanie vybavené, jedna kolónka: máš - nemáš. Takže toto isté sa opakuje aj pri záhradkárskych osadách.
Takže, pán minister, audit štátnej správy v ESE, berte na vedomie, zdá sa mi, že neprinesie požadovaný výsledok a budeme stále ťahať za kratší koniec, a už nehovorím o budovaní profesionálnych štátnych zamestnancov, ktorí by mali mať nejaké zázemie a nejakú istotu a ja som za to, aby sme tu urobili možno aj tú definitívu štátnu, aby štátny úradník hájil štát tak, ako má hájiť. Nie, že bude vystavený po každých voľbách stresu, či vôbec zostane v tej práci. Toľko narýchlo letom-svetom.
Takže pán minister, aspoň niečo dúfam, že ste si z toho niečo vzali.
Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ja ďakujem kolegyni za reakciu a ja by som ešte len doplnila to, čo som nestihla, a myslím si, že tiež dôležitú vec, že napríklad máme tu Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím. A tam sa všetky ministerstvá zaviazali, že vypracujú časový harmonogram plánu na 5-ročné obdobie. To bolo ešte možno, toto je národný program na roky 2014 - 2020. Máme už rok 2019 skoro a ten časový harmonogram nemá ani jedno ministerstvo. Oficiálne sa k tomu priznáva len ministerstvo dopravy.
A taká perlička, ministerstvo financií, pán minister, ministerstvo financií hovorí, že na ministerstvo financií nemá prístup každá osoba, to znamená, že sa nejedná o klasické stránky, ale to je práve to chybné chápanie prístupnosti, pretože na tom ministerstve môžu pracovať aj osoby so zdravotným postihnutím, a nie je to vôbec len o stránkach,
Čiže prosím vás pekne, opravte si tento názor a dúfam, že, lebo toto sa uvádza v konkrétne v správe, ktorá vyšla ako odpočet tejto činnosti, teda k národnému rozvojo..., k Národnému programu rozvoja životných podmienok, a takéto veci by sa tam objavovať naozaj nemali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem ti, kolegyňa, že si vystúpila v rozprave a hájila si záujmy tých, ktorí to potrebujú, a ja sa prikláňam k tvojmu názoru, že naozaj zamestnávanie ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím je na Slovensku v plienkach aj napriek tomu, že sme v 21. storočí.
A ak ohraničíme vlastne ten strop na pripoistenie sa v invalidite, musíme uznať, že tí ľudia potrebujú prácu. To znamená, že v minulosti si mohli uhradiť poistenie za čas, kedy boli, boli poistencami štátu, teraz sa ten strop ohraničí, avšak práca pre ľudí hlavne s čiastočným invalidným dôchodkom, ktorý je priemerne 90 eur, nestačí na to, aby tí ľudia žili dôstojne. Cesta Slovenska je naozaj práca s dlhodobo nezamestnanými a ľuďmi so zdravotným poistením a hlavne s tými, ktorí sú na čiastočný úväzok, lebo nikdy nebude toľko peňazí, aby sme im nahradili príjem z pracovnej činnosti.
To znamená, cesta sú krátené úväzky, inkluzívny pracovný trh a ja verím, že raz sa to na Slovensku podarí.
Ďakujem.

Prajem vám všetkým príjemný, pekný deň, pán minister, vážení kolegovia. Myslím, že prejdem rovno k veci, lebo asi mám toho dosť, a aby som to všetko stíhala. Budem sa, samozrejme, venovať predovšetkým ministerstvu práce a mojej srdcovej téme, bezbariérovosti, ktorá zase nenašla miesto v tomto rozpočte.
Hlavným cieľom, tak ako sa píše, politík ministerstva práce, sociálnych vecí je zvyšovanie zamestnanosti a znižovanie podielu osôb ohrozených chudobou. Neviem, či si tieto ciele ministerstvo práce zvolilo preto, aby sa mohlo hneď vzápätí chváliť, chváliť, ako sme na tom dobre, lebo nezamestnanosť nám klesá, zamestnanosť sa už blíži k požadovanej hranici, ku ktorej sme sa zaviazali, a podľa štatistík aj miera rizika chudoby klesá. Len neviem, či si tu dostatočne uvedomujeme, že toto ministerstvo nie je len o ukazovateľoch, ale hlavne o ľuďoch, a politiky ministerstva práce by mali smerovať hlavne k nim, nielen k dobrým ukazovateľom. Navyše, keď sa bavíme o tom riziku chudoby, je otázka, nakoľko to riziko chudoby naozaj klesá, lebo ako aj včera bolo zverejnené, patríme, sme na čele rebríčka zadlženosti domácností, a to nielen tí, ktorí na to majú, ale, samozrejme, hlavne tých nízkopríjmových skupín, ktorí nemajú žiadne majetky. A práve preto treba asi byť trošku viac ostražitejší.
Medzi... V poslednej dobe sa do, na ministerstvo práce dostáva, dostávajú rôzne nové okruhy ľudí, ktorými sa ministerstvo práce zaoberá, ako to bolo napríklad zaradenie jaslí pod ministerstvo práce, čiže máme tam takéto malé detičky. Najnovšie sa tam k nim pridávajú cudzinci, čiže to bude veľká agenda zase, ktorou sa bude ministerstvo práce zaoberať. A mám pocit, že je tu stále menší a menší priestor pre tých, ktorí, ktorí to najviac potrebujú. A teda by som rada pripomenula, že ktorí to sú. Máme tu celú radu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. A napríklad, keď si zobereme, ako sa píše v stanovisku národného..., Najvyššieho kontrolného úradu, napríklad v roku 2016 sa len 8 % nezamestnaných Rómov zúčastnilo nástrojov AOTP. Čiže asi je čo doháňať. Máme tu, máme tu v tejto kategórii mladých ľudí, máme tu starších ľudí, ktorí majú problémy sa zamestnať, máme tu dlhodobo nezamestnaných, máme tu ľudí, ktorí nemajú patričné vzdelanie, a, samozrejme, teda máme tu ešte, ešte osamelo, osamelé dospelé osoby, ktoré sa starajú o deti, no a potom zdravotne postihnutých. Medzi ďalšie skupiny, ktoré, ktoré si zaslúži, zaslúžia, aby sa ministerstvo práce naozaj začalo vážne zaoberať, patria aj rodiny s deťmi, predovšetkým, samozrejme, tie ohrozené chudobou, neúplné rodiny, ako som už spomínala aj pri tých nezamestnaných, potom deti, ktoré potrebujú ochranu, samotné deti, ktoré tiež sú na tom neni najlepšie, pardon, samozrejme osoby so zdravotným postihnutím, ktoré nie sú vedené na úrade práce, a takých je asi väčšina.
Osobitný prístup treba venovať napríklad jednotlivcom, ktorí sú odkázaní len sami na seba, a tie invalidné dôchodky sú naozaj zúfalo nízke, hlavne pre, pri ľuďoch, ktorí majú len čiastočné dôchodky. Tými sa vôbec nikto nezaoberá.
A ďalej tu máme ľudí v hmotnej núdzi. Napríklad otázka bývania je u nás stále nedostatočne riešená. A stále a nemáme, je, otázka bývania sa rieši len v súvislosti s hmotnou núdzou, ale je to, je to obrovský, veľký problém, pretože nemáme na to vytvorené dostatočné nástroje. Ďalej tu máme ľudí odkázaných na pomoc iných, či už prostredníctvom opatrovateľov, alebo sociálnych služieb. Netreba zabúdať ani na samotných opatrovateľov a ľudí v pracujúcej, pracujúcich v sociálnej oblasti, lebo toto je, sa stáva istým spôsobom tiež ohrozená skupina, resp. nedocenená skupina.
No a, samozrejme, máme tu seniorov, opäť predovšetkým tí, ktorí majú nízke dôchodky a ktorí žijú osamelo.
Čiže ako tých skupín je tu naozaj veľa a tých, tých, ktoré ministerstvo zahŕňa pod svoje krídla, je rovnako dosť nových. A preto sa pýtam, že keď celkové výdavky ministerstva práce klesajú, hoci je to predovšetkým, pretože..., teda je to kvôli financiám z Európskej únie, ale ministerstvo aj tak v tomto rozsahu tie prostriedky potrebuje. Výdavky klesajú aj napriek tomu, že sa v posledných dvoch rokoch diali zmeny v sociálnych službách, ale aj v peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Hoci v štátnom ro..., výdavky štátneho rozpočtu rastú niekde do 100 mil. eur, celkové výdavky klesajú o 40 mil. Myslím si, že to, tých 50 mil. musí ministerstvu niekde chýbať, lebo si nehovorme, že projekty, ktoré, ktoré sú z Európskej únie, boli nepotrebné. To znamená, že, že aj tieto, týchto 50 mil. by sa nemalo strácať zatiaľ. A keď sa pozrieme napríklad na kapitolu Hmotná núdza, kde, kde sa teda tvrdí, že nám klesá počet ľudí, ktorí sú na hmotnú núdzu odkázaní, pýtam sa, že či nemáme dosť iných oblastí na pomoc tým ľuďom, ktorých som menovala, ktorí by tieto prostriedky potrebovali.
Dlhé roky napríklad stál proces deinštitucionalizácie a tento zmeškaný čas by sme sa mali snažiť dobehnúť. Čo preto robí ministerstvo? Je to aj o tom, aká pomoc sa dostane týmto zariadeniam, aby sa naozaj mohli posunúť, a už sa potrebujú posunúť veľmi rýchlo. Na toto sa vôbec nepozerá. Keď sa bavíme o sociálnych službách, týka sa to opäť ľudí, ktorí tým zmeškaným časom, niektorí sa možno tých sociálnych služieb, tej deinštitucionalizácie ani nedožijú, resp. ten čas, kedy sa už mohli začleniť do spoločnosti, im už dávno ušiel. V rozpočte sa píše, že sa podporuje, že sa zvyšuje finančná podpora náhradnej starostlivosti o dieťa, čo je fajn, tak aby čo najviac detí vyrastalo v rodinnom prostredí.
Ale prejdime na ďalšiu tému. Kým sa na začiatku ministerstvo chváli zvyšovaním zamestnanosti, musí sa priznávať aj k tomu, že so zamestnávaním ľudí so zdravotným postihnutím sme na tom v porovnaní s Európskou úniou výrazne horšie. Moje štatistiky, ktoré mám, ktoré, ktoré sú z Inštitútu pre výskum práce a rodiny, hovorili, že v roku 2015 napríklad bola len 16 % zamestnanosť, čo znamená, že výrazne nižšia ako tá, ktorá sa hovorí, o ktorej sa hovorí teraz.
Ak chce štát ušetriť napríklad na zdravotne postihnutých, potrebuje vytvárať také osoby, teda také podmienky pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa mohli uplatňovať na trhu práce, a to, a teda aby mohli platiť dane, aby mohli prispievať do zdravotného, sociálneho zabezpečenia, aby mohli míňať svoje prostriedky, aby využívali napríklad služby cestovného ruchu, čo sa nič z toho pomaly nedeje. Týmto smerom by sa mohli vracať prostriedky investované cez sociálny systém späť. Miesto toho štát nevytvára žiadne podmienky pre zamestnávanie, ale zároveň pokojne povie, že keď človek nepracuje, nemá nárok na príspevok na auto. Viete, koľko ľudí by kvôli tomu autu potrebovali pracovať? Toto, žiaľ, je výsmech tohoto ministerstva. Pritom podpora by sa mala, dala nájsť veľmi jednoducho.
Máme tu napríklad odvod, ktorý treba platiť v prípade, ak spoločnosť nad 20 zamestnancov nezamestnáva potrebný počet ľudí so zdravotným postihnutím. Tento odvod sa nám v štátnom rozpočte akosi stráca. Bolo by fajn, keby, keby sa konečne tieto prostriedky investovali tam, kde sa zbierajú, teda do zamestnávania zdravotne postihnutých.
V tomto prípade by som tiež celkom chcela spomenúť projekt, ktorý bol vyčlenený na zamestnávanie mladých ľudí, znevýhodnených ľudí, vo výške 12 mil. eur, ktoré sa prakticky, z nich sa prakticky nič nevyčerpalo, proste tie podmienky boli nastavené tak zle, zúfalo zle, že v podstate celý projekt skrachoval. A miesto toho tu máme ďalšiu skupinu ľudí, ku ktorým sa ministerstvo otvorene priznáva, že šance do budúcnosti sa im znižujú. A sú to opatrovatelia, ktorí sa dobrovoľne rozhodli starať o svojich blízkych, no stále sa na nich pozerá len cez sociálne dávky, len nie ako na ľudí, ktorí vykonávajú určitý druh činnosti, ktorá by za iných okolností vychádzala pre štát podstatne drahšie, teda to opatrovanie. Preto by bolo treba investovať aj do týchto opatrovateľov, aby túto činnosť mohli vykonávať bez obáv, že sami budú potrebovať v budúcnosti pomoc. My sa tvárime, že oproti iným štátom sme na tom lepšie, čo sa týka ľudí so zdravotným postihnutím, ale ak sa pozrieme na štatistiku detí s neštandardným vývojom, o ktorej sa pri rozpočte hovorí, tak je jasné, že sme na tom úplne rovnako, a treba počítať nielen spočetnou skupinou detí so špeciálnymi potrebami, ale aj rovnakou skupinou dospelých, pretože tieto deti vyrastajú, a v budúcnosti a v dospelosti sa o nich tiež nikto nestará, aspoň nie dostatočne.
Ja som sa teda pozrela, mňa teda zaujímalo z týchto položiek rozpočtu predovšetkým napríklad dotácie, aj keď sú možno v zanedbateľnej čiastke, ale teraz sa o nich dosť často hovorí v súvislosti s obedmi zadarmo, a tak keď, keď sa pozrieme na dotácie, ktoré sú v podstate v smiešnej sume, doteraz boli plánované okolo 17 mil., pre budúci rok sa znižujú, resp. asi sa zvýšia kvôli obedom zadarmo, tak naozaj je to, je to, je to, neviem, neviem, ako sa na to potom budeme pozerať, keď, keď zrazu sa, sa tieto dotácie zvýšia, ja neviem, o závratnú sumu, a tie, tie malé projektíky, cez ktoré sa, teda ktoré sa cez dotácie podporujú, sa v nich stratia.
Cez tieto dotácie sa napríklad financuje aj bezbariérovosť sociálnych služieb okrem iného. Inak sú tam, sú tam vyčlenené možno len 3 mil. korún, na, na..., 3 mil. eur, pardon, na túto podporu, ale okrem sociálnych služieb sú tam ešte aj napr. podpora rekondičných pobytov, editačná činnosť, členstvo v medzinárodných organizáciách. Takže si viete predstaviť, koľko sa na bezbariérovosť z toho tým sociálnym službám ujde. Preto teda plynulo prejdem k téme prístupnosti, lebo už aj tak nemám veľa času.
Prístupnosť ako jeden z hlavných princípov, z ktorých vychádza dohodou o právach osôb so zdravotným postihnutím, od nej sa odvíja všetko, teda naša bezbariérovosť vôbec nie je podporovaná. Toto sú v podstate jediné prostriedky, ktoré som tam našla v tom rozpočte, kde sa podporuje vlastne, kde je možné podporiť bezbariérovosť. Väčšinou sa všetky ministerstvá odvolávajú maximálne tak na kapitálové výdavky, čo je tiež veľká bieda, ale ja chcem upozorniť, že nielen, nielen problém je to, že sa tie prostriedky nenachádzajú v tom rozpočte, ale aj to málo, čo sa v nich nájde, sa využíva veľmi zle. Po mojich návštevách niektorých miest, kde si všímam, ako sú debariérizované inštitúcie, sú na tom úplne najhoršie úrady práce a väčšinou polície. Darmo sa budeme snažiť o sociálnu inklúziu, keď si nebudeme všímať dostatočne prostredie, v ktorom sa toto všetko deje.
Fakt som sa zúfalo snažila nájsť v rozpočte nejaké záchytné body, ktoré by mohli znamenať odstraňovanie bariér a hlavne vytváranie prístupného prostredia pre všetkých. Napriek tomu, že, že napr. pán Tomáš pred týždňom povedal pri obedoch zadarmo, že peňazí je v rozpočte dosť, tak na bezbariérovosť sa nenachádzajú. Bohužiaľ, máme tu príliš veľa bariér na to, aby sme s tým nerobili nič.
A práve preto, keď s tým nerobíme nič, keď nerobíme nič s tými existujúcimi bariérami, nevymedzujeme sa ani voči tým novým, ktoré nám tu, bohužiaľ, vznikajú. A naozaj riešime v posledných dňoch niekoľko prípadov, kedy sa bezbariérovosť úplne, úplne, ale že úplne ignoruje. A je to aj vďaka tomu, že tento štát nepovažuje za dôležité do bezbariérovosti investovať. Bolo by potrebné začať si všímať niektoré konkrétne oblasti, napr. predovšetkým zdravotníctvo a školstvo. Tieto oblasti sa ľudí dotýkajú najviac. Školy a zdravotnícke zariadenia sa síce sčasti debarierizajú, zdebarierizujú, ale nekontrolovane a neefektívne príde, pričom ide o prostriedky nás všetkých. Dosť sa v týchto, v týchto témach uplatňuje ľudová tvorivosť. Môžem vám povedať, že už som našla toľko nepodarkov, že je to až hrôza, a všetko sa to deje len preto, že si nevychovávame odborníkov a debarierizáciu ponechávame na vlastný osud. Nemocnice a zdravotnícke zariadenia nemôžu debarierizovať, preboha, lekári, resp. zdravotníci, ktorí prešli do manažérskych funkcií, lebo sú to odborníci na inú oblasť. To isté sa deje v školstve. Ešte tu bol jeden projekt, ktorý bol určený na debarierizáciu škôl, kde opäť som sa, som sa opäť, som sa aj pýtala konkrétne, že koľko je tam odborníkov na stavebníctvo. Nikto. Všetko to boli pedagógovia. Pedagógovia nemôžu dobre riadiť debarierizáciu škôl.
Samozrejme, máme tu aj ďalšie oblasti, sociálne služby, aby mohli ľudia so zdravotným postihnutím pracovať, tak pracoviská, chránené dielne, ani tie nie sú bezbariérové, doprava, cestovný ruch. Dnes, včera bola napríklad medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím a dnes sa hovorí možno práve v týchto chvíľach v Európskom parlamente aj o prístupnosti kultúrneho dedičstva. Tak to už vôbec tak ďaleko nie sme.
A preto na záver teda apelujem na to, že nájdime tie prostriedky už konečne, a povedala som aj kde, predovšetkým je to možno ten odvod, ktorý sa platí za nezamestnávanie.
Ďakujem pekne.