Vážený pán predseda Národnej rady, pani ministerka, pán spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, tak máme rok 2019, v podstate sa blíži koniec tretej Ficovej vlády, už teraz našťastie nie je Ficova, ale treba povedať, že to, že začiatkom roku 2016 tejto vládnej garnitúry bolo na ministerstvo zdravotníctva alebo bol na ministerstvo zdravotníctva dosadený krízový manager Tomáš Drucker, bolo veľmi výpovedné. Totiž je to naozaj pravda, že od, od...
Vážený pán predseda Národnej rady, pani ministerka, pán spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, tak máme rok 2019, v podstate sa blíži koniec tretej Ficovej vlády, už teraz našťastie nie je Ficova, ale treba povedať, že to, že začiatkom roku 2016 tejto vládnej garnitúry bolo na ministerstvo zdravotníctva alebo bol na ministerstvo zdravotníctva dosadený krízový manager Tomáš Drucker, bolo veľmi výpovedné. Totiž je to naozaj pravda, že od, od tých nejakých posledných reformných krokov, ktoré tu zaviedol ex minister Zajac, a tá reforma, treba povedať, nebola veľmi vydarená z môjho pohľadu, hoci mnohé veci, s nimi by sa dalo súhlasiť, dalo by sa na nich stavať, avšak naozaj bolo čo opravovať. Bolo nevyhnutné opravovať mnohé veci, ktoré sa zjavne videli, že nefungujú a že trh u nás nefunguje.
A jedna z najväčších chýb bolo jednoznačne, toho jeho reformného zámeru, že povolil krížové vlastníctvo, tým pádom deformoval trh. Vyspelé zdravotné systémy, ktoré majú kvalitne trhovo spravované svoje zdravotnícke systémy, majú krížové vlastníctvo jednoznačne zakázané. Napriek tomu, že tieto veci sa diali a ministerstvo malo obrovské kompetencie v rukách, myslím tým napríklad taká jednoduchá vec cenotvorba. Cenotvorbou sa dá prinútiť akýkoľvek súkromník, aby platil tak, ako povie štát, aby robil tak, ako povie štát, a napriek tomu sa naozaj nič nedialo a to zdravotníctvo sa ocitlo v totálnom marazme. Hovoria o tom, samozrejme, tie štatistiky, ktoré teraz všetci hovoríme, a to nie sú naozaj štatistiky za túto poslednú vládu, ale skôr za tie vlády predchádzajúce, odvrátiteľná úmrtnosť, 11 000 občanov tejto krajiny zomiera na odvrátiteľné úmrtia, ktoré by mohli byť vyspelým zdravotníckym systémom eliminované. Máme najnižšie dožitie v plnom zdraví 55 rokov, toto je úplná katastrofa, keď si uvedomíme, že priemerný Slovák, Slovenska, občan tejto krajiny už po 55 má zdravotné ťažkosti, ktoré rieši náš zdravotný systém. A tým pádom nás to stojí obrovské peniaze, pretože my vlastne tých ľudí potrebujeme riešiť do, samozrejme, mizerného priemerného veku, ktorý máme. U mužov je to momentálne 74 rokov, u žien je to už mierne nad 80 rokov. Stále je to aj za našimi susedmi v Čechách menej o dva a pol, tri roky a za priemerom Európskej únie sedem, osem rokov.
Naozaj, ten stav nášho zdravotníctva je zúfalý a je to najmä kvôli tomu, že sa naozaj nič nerobilo. Že sa len kúrilo a svietilo, plne s tým súhlasím, pozerali sme sa na to, ako to nefunguje a ako sa v podstate, áno, súkromníci nabaľujú, žiaľ, tí si prišli na parádne zisky a ako štátny sektor sme, alebo teda vlády SMER-u a vašich predchodcov ministrov v podstate tunelovali.
Áno, zisťujeme, že trh nefunguje a nevyrieši to, nakoniec nemocnice, ktoré boli v podstate postavené na rovnakú úroveň a mali medzi sebou súťažiť, tak vieme, že nesúťažia, poisťovne, ktoré tiež mali medzi sebou súťažiť, takisto nesúťažia a pacient je niekde na chvoste.
Z tohto pohľadu ja chcem oceniť prácu aj vášho predchodcu, pani ministerka, Tomáša Druckera, analytikov, ktorých, ktorých máte na ministerstve, všetci sa začali ako jedno z mala ministerstiev naozaj vážne zaoberať pripomienkami a návrhmi Útvaru hodnoty za peniaze, a že ste sa pustili, áno, môžme kľudne povedať, dneska tu prinášate víziu reformy zdravotníctva, je tam už zadefinovaná aj čiastočne tá ambulantná sféra, o ktorej sa tu hovorilo, ktorá jednoznačne musí ísť, ja si tiež myslím, že treba ju, treba dobre nastaviť systém, ako tí lekári, ktorí eventuálne sa nebudú chcieť sťahovať, lebo určite takí budú, ako si budú môcť, ako budú môcť posilniť a budú vedieť posilniť našu ambulantnú sféru. Toto treba jednoznačne veľmi dobre nastaviť, pretože keď sa tie veci začnú diať, tak je dôležité, aby našli oni zmysel minimálne v tom, že začnú ambulovať.
A ja poviem otvorene, ja by som chcel čo najviac lekárov presunúť do tej primárnej sféry, aby ona vyriešila 80 % prípadov a aby ten pacient nebol bludný Holanďan a aby on pri väčšine svojich zdravotných problémov sa naozaj obrátil na toho svojho všeobecného praktického lekára, alebo ja by som to aj rád nazval toho rodinného lekára, že by tam mal naozaj tú dôveru, ktorý o ňom bude vedieť, poznať a bude vedieť riešiť drvivú, drvivé množstvo jeho ochorení a eventuálne ich bude konzultovať so špecialistom. Ale nie, že špecialisti si ich budú rotovať a točiť, ale skôr by mali byť takí konzultanti a tým v tej primárnej sfére vlastne nastavovať tých ľudí na liečbu a odovzdávať im kompetencie a musíme to robiť my z ministerstva aj cez zákony, aby sa toto naozaj dialo.
To znamená, toto je veľmi dôležité, keď ideme hovoriť o reforme nemocničnej siete. Ale, samozrejme, reforma nemocničnej siete, no povedzme si to úplne jednoducho, NKÚ to opakovane povedalo, my nedávame dostatok financií tým nemocniciam na to, aby sme im zaplatili to vôbec, čo robia. To znamená, ide tam málo peňazí. Ide tam zhruba okolo 35 % zdrojov, v niektorých krajinách dávajú až 50 % zdrojov. Netvrdím, že musíme sa hneď baviť o tom, že to budeme navyšovať, ale celá reforma v podstate vyplýva z toho, že potrebujem dať viac peňazí do nemocníc, áno, ale tie nemocnice potom musíme mať, musíme ich mať reprofilizované, to znamená, musíme ich mať špecializované, efektívne. A to znamená, že, áno, do niektorých bude musieť ísť menej peňazí, a preto je veľmi dôležité nastaviť dlhodobú starostlivosť tak, aby toto zohľadňovalo. Lebo ináč musíme dať do dlhodobej starostlivosti nové zdroje, čo väčšina štátov, ktoré majú a pripravujú reformu dlhodobej starostlivosti, si toto uvedomujú a ony majú špeciálne fondy na dlhodobú starostlivosť. My to chceme všetko ufinancovať z toho jedného balíka, ktorý máme a ktorý vieme, že je relatívne nízky.
A ďalšia vec, ktorá, ktorú ja by som chcel, na tomto mieste budeme aj o rozpočte hovoriť, je, že koľko dávame do zdravotníctva financií. Samozrejme, že by to mohlo byť dosť, keby boli úplne efektívne spravované. Ale v situácii, keď nám, keď nám pacienti naozaj že zomierajú pred očami, a zbytočne, vieme, že máme neefektívne zdravotníctvo a ešte škrtíme doňho prílev financií, tak my sme v podstate hrobármi tých ľudí. V tejto situácii určite nie je správne škrtiť financie do zdravotníctva, lebo neefektívne ich spravuje, keď nám zomierajú pacienti. My potrebujem, naopak, všade sú tam obrovské investičné dlhy, pretože sme si tie peniaze vytunelovali k ľuďom, k súkromníkom, ktorí naozaj realizovali lukratívne oblasti zdravotníctva a na nich si aj veľmi kvalitne zarobili, a zároveň sme išli do obrovských investičných dlhov v štátnych zariadeniach.
To znamená, my potrebujeme veľmi múdro alokovať, ale naozaj radikálne alokovať oveľa viac finančných prostriedkov do štátnych nemocníc, ktoré chceme, aby teraz v rámci stratifikácie plnili naozaj tie absolútne dôležité koncové ústavy nemocničné a riešili špecializovanú zdravotnú starostlivosť, pretože tam sú obrovské investičné dlhy. A ja sa obávam, že my to nedokážeme urobiť len tak, že si povieme, že trošku menej začneme platiť tie reprofilizované nemocnice na, na, na, teda v lokálnych oblastiach, ktoré, myslíme si, že sa majú reprofilizovať, ale mi potrebujeme jednoznačne nastaviť stratégiu, ako budeme budovať tú top nemocničnú sieť na Slovensku.
Mnohé nemocnice sú naozaj už za zenitom svojej životnosti. A veľmi dobre vieme, že moderná medicína v súčasnosti už má iné parametre, operačné sály, zatriedenie izieb a tak ďalej, to už sú iné parametre, a keď poskytovať tú efektívnu starostlivosť zdravotnú, na ktorú sa táto stratifikácia odvoláva.
Takže ja len chcem jednu vec povedať, že ja podporujem túto víziu a teraz rozprávame, sme v prvom čítaní, to znamená, ja si myslím, že každý, komu záleží na zdravotníctve, by mal tento zákon posunúť ďalej, pretože sme v prvom čítaní, a pokiaľ nám ide o to, že, alebo povieme si, že chceme reformovať zdravotníctvo, tak ten zákon by sme do druhého čítania mali posunúť minimálne z toho dôvodu, aby sa o ňom ďalej diskutovalo, aby sa viedli odborné debaty, aby sa eventuálne ten zákon snažil vylepšovať pozmeňovacími návrhmi v druhom čítaní.
Takže ja by som v tomto naozaj chcel veľmi apelovať na poslancov, ale najmä vládnej koalície, pretože momentálne po tom, čo sme počuli z klubu SME RODINA, tak to nevyzerá, že to možno prejde ani cez prvé čítanie a bude to možno škoda.
Takisto sú tu obavy aj s tým, čo rozprávam, že či by na to pacienti nakoniec nedoplatili tým, že by dlhšie čakali. No to bola práve tá naša základná podmienka, bez ktorej my by sme naozaj nevedeli podporiť tú pôvodnú víziu, a to je to, aby sme pacienta dali do stredobodu celej tej reformy. On tam bol v tom slova zmysle, že sme mu chceli poskytovať kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, ale veľmi dobre vieme, že v súčasnosti naši pacienti veľmi dlho čakajú už aj na onkologické operácie, nemáme jasné protokoly. Tí ľudia potom naozaj predčasne zomierajú a ľudia už teraz mnohí čakajú aj na iné dôležité výkony. A keby sme aj povedali, že to, ako teraz čakajú, že sme s tým spokojní, tak obava, že sa to bude reprofilizovať do súčasných nemocníc, ako vyzerá, ako, ako, ako sú teraz nastavené tie koncové, myslím, že by mohli pacienti na to doplatiť zvýšenými čakacími dobami, bola z nášho pohľadu veľmi opodstatnená.
Avšak keď sme sa dohodli na tom, že pre pacienta zadefinujeme, alebo nie my, ale odborníci, lekárski odborníci na jednotlivé vedné disciplíny a lekárske odbory v medicíne, koľko pacient s danou diagnózou môže maximálne čakať a toto je nárok pacienta, ktorý tu doteraz neexistoval, a keď toto bude súčasťou tejto reformy, ja by som chcel každému v tejto sále, ho ukľudniť a povedať, že sa nemusíme báť, že pacient by na túto reformu mal doplatiť tým, že bude dlhšie čakať. My chceme, aby pacient dostal kvalitnú zdravotnú starostlivosť, čo by mal dostať, pretože bude operovaný na pracoviskách, ktoré budú mať väčšiu skúsenosť s liečbou jeho, jeho ochorenia. To dáva úplnú logiku. Keď máme zadefinované, že pacient nebude dlhšie čakať, tak sa naozaj nemáme čoho obávať, je to v prospech pacienta.
Ja len chcem vysvetliť, akokoľvek by tá reforma ďalej šla, aj keby naozaj šla veľmi neúspešne, poisťovne budú tlačené tým, aby si neustále monitorovali situáciu svojich klientov poistencov, aby sa im neprešvihli maximálne čakacie lehoty, ktoré budú odporúčané zákonom. V prípade, že by ten poistenec nebol zoperovaný alebo nebola by mu poisťovňou ponúknutá možnosť liečby na Slovensku do daného termínu, bude mať v podstate vystavený bianko šek a bude sa môcť nechať zoperovať aj v zahraničí, alebo ináč povedané, u nezmluvného poskytovateľ zdravotnej starostlivosti danej poisťovne. Veľmi dobre vieme, že poisťovne majú veľmi dobre dohodnuté ceny s našimi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a že zahraniční poskytovatelia sú drahší. Z tohto pohľadu poisťovne sa budú veľmi báť a maximálne usilovať, aby zachovali čakacie limity našich súčasných poistencov na tej úrovni, ktoré budú stanovené zákonom, pretože ináč by museli preplácať tým pacientom drahšiu liečbu, čo by, samozrejme, šlo na úkor ich hospodárenia.
Takže z tohto pohľadu tie poisťovne nám vlastne vytvoria tú rovnováhu, že my sa nemusíme báť o našich pacientov, pretože im budeme po schválení tohto zákonu garantovať oveľa väčšie práva, ako majú v súčasnosti. Oni v súčasnosti nemajú garantované to, že musia byť zoperovaní do určitého termínu. Keď prejde tento náš pozmeňovací návrh v druhom čítaní a my na ňom naozaj budeme veľmi pracovať a chcem poďakovať ministerstvu, že už sa na ňom pracuje a už sa zadefinovávajú tieto doby, tak v tom prípade pacient bude mať garantované niečo, čo doteraz nemal. On bude vedieť, mám túto a túto diagnózu a určite budem zoperovaný do tohto a tohto termínu. A keby sa to nepodarilo, tak ja som presvedčený, a o toto sa už postará trh, že bude kopec sprostredkovateľov, ktorí mu tu operáciu vybavenia niekde inde. A on, jemu len zatelefonujú, on zdvihne telefón, áno, pôjdete do Brna alebo pôjdete do Viedne. Lebo my máme bianko šek od poisťovne, že vám to bude musieť zaplatiť. A to bude definované v zákone.
Keď chcete, aby pacienti mali takéto práva, vážení páni poslanci, poslankyne, zahlasujte za tento zákon, lebo toto v tom zákone bude. A budeme v tom zákone mať týmto pádom garantované to, že ktokoľvek príde aj po tejto vláde a bude pracovať na tejto stratifikácii, tak právo pacienta bude vždy na prvom mieste. Všetko sa bude musieť robiť tak, aby pacient, aby čakacie lehoty pre pacientov sa nepredĺžili. Predpokladajme, že pri súčasnej kvalite zdravotnej starostlivosti, ale tá sa bude zvyšovať, lebo ju budeme koncentrovať do nemocníc, ktoré budú mať s tým vyššie skúsenosti, tak rýchlo, ako to pôjde. Nakoniec zákon neprechádza nejakou ústavnou väčšinou, ako to tu bolo navrhnuté, čo by naozaj bolo podľa mňa, bolo nebezpečné. To znamená, akákoľvek ďalšia vláda si ho bude môcť eventuálne meniť, ale verím, že na práva pacientov a na maximálne čakacie lehoty siahať nebudú, lebo to by ich pacienti, a teda všetci ľudia na Slovensku zožrali.
Takže ja vás chcem momentálne povzbudiť, aj tých, ktorí váhate a myslíte si, že táto reforma by mala poškodiť pacientom na Slovensku, tak vám chcem povedať, jediné, čo sa im môže stať, je to, že možno tá ich lokálna nemocnička, ktorú teraz majú, že možno ich nezoperujú v tejto nemocničke, ale dokonca, aj by som povedal, zoperujú, pretože v tej nemocničke vzniknú oddelenia jednodňových chirurgií, v mnohých. To znamená, ešte to budú mať lepšie, nebudú musieť ležať v tej nemocnici. A zoperujú ich tam opäť lekári, ktorí prídu z tých centier, lebo ja si myslím, že takto by to bolo najlepšie. Že tie lokálne nemocnice by mohli mať oddelenia jednodňových chirurgií a operatéri by tam prišli za pacientom, pokiaľ by to bol ľahký typ výkonu, ktorý sa dá zrealizovať jednodňovou chirurgiou. Pokiaľ budú potrebovať nejakú zložitejšiu operáciu, ja si myslím, že je v prospech každého jedného pacienta, že kľudne pôjde 30 minút alebo jednu hodinu do nemocnice, ktorá to urobí lepšie, ktorá tam bude mať na to lepších odborníkov, ktorí oveľa viac tých výkonov urobia.
To znamená, toto treba ľuďom vysvetľovať, plus tá ich nemocnica tam zostane, budú tam mať ambulancie, budú tam mať jednodňovú chirurgiu a budú tam mať doliečovacie ústavy. To znamená, keď vás niekde zoperujú, zastabilizujú vás, presunú vás, áno, do tej vašej nemocnie a tam sa doliečite. A dokonca, opäť, budete sa mať lepšie, pretože v súčasnosti tí pacienti sú na tých akútnych oddeleniach, a povedzme si, kde nemajú nejakú rehabilitačnú starostlivosť. Tieto lokálne nemocnice, ktoré sa transformujú na doliečovacie, budú špecializované na rehabilitáciu, to znamená, tam budú špeciálne rehabilitační pracovníci, ktorí budú rehabilitovať s ním, budú tam sestry, ktoré budú zamerané na to, ako sa starať o dlhodobo chorých pacientov. Takže opäť vám sa vlastne zlepší zdravotná starostlivosť.
Ja si myslím, že kto sa chce na to takto pozrieť, nech to tam, prosím, vidí. Ešte raz chcem povedať. Rozprávame sa o vízii, konečne o nejakej reforme toho, čo SMER doteraz zanedbal a následky sú katastrofálne. A možno sa zmení vláda a bolo by celkom fajn aj pre pani ministerku a možno aj pre v súčasnosti vládny SMER, keby ste odchádzali zo scény, možno nie na dlho, neviem, vy určite bude chcieť opäť prekvapiť v ďalších voľbách potom s niečím pozitívnym, čo ste pre zdravotníctvo urobili.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
