Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, áno, chcel by som pár poznámok k rozpočtu a špeciálne k rozpočtu kapitoly zdravotníctva. Správne ministerstvo uvádza, že do zdravotníctva dávame 5,7 % výdavkov HDP ako verejné výdavky. A v tomto parametre naozaj sme zhruba v priemere, aj keď sa porovnávame s krajinami Európskej únie, ale teda najmä tento výdavok je relatívne slušný, aj keď sa porovnávame s krajinami...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, áno, chcel by som pár poznámok k rozpočtu a špeciálne k rozpočtu kapitoly zdravotníctva. Správne ministerstvo uvádza, že do zdravotníctva dávame 5,7 % výdavkov HDP ako verejné výdavky. A v tomto parametre naozaj sme zhruba v priemere, aj keď sa porovnávame s krajinami Európskej únie, ale teda najmä tento výdavok je relatívne slušný, aj keď sa porovnávame s krajinami V4.
Treba si však uvedomiť, že zdravotníctvo je financované aj zdrojmi takzvane z vlastného vrecka pacientov. Tu do nášho zdravotníctva alebo zdravotníckeho systéme ešte si pacienti zhruba priplácajú každé piate euro. Takže celkové zdroje v zdravotníctve potom máme asi 7 % HDP. A treba si uvedomiť, že keď sa porovnávame potom s týmto číslom s ostatnými krajinami, krajinami Európskej únie, tak hlboko zaostávame. A keď sa dokonca porovnávame aj s krajinami V4, tak zaostávame vo výdavkoch do zdravotníctva najmä s Českom, ale už aj s Maďarskom a ešte stále sme vo výdavkoch pred Poľskom.
Tak si musíme naozaj povedať, že pokiaľ je tu potenciál rastu výdavkov z vlastného vrecka pacientov, treba im to povedať a zrealizovať opatrenia, cez ktoré sa to bude diať. Ako napríklad inštitút pripoistenia, ktorý má naša vláda v programovom vyhlásení. Ministerstvo to má vo svojich 26 bodoch, avšak z toho, ako ministerstvo v tomto volebnom období postupuje, je úplne jasné, že inštitút pripoistenia zavedený nebude. Tým pádom pomaly, ale isto budeme v porovnaní s krajinami V4 naďalej zaostávať. A, samozrejme, vôbec nás netešia naše súčasné štatistiky v odvrátiteľných úmrtiach, v dožití v plnom zdraví, kde sme dokonca najhorší zo všetkých krajín Európskej únie. Ale keď sa porovnávame napríklad v úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva, krčka maternice alebo kardiovaskulárne ochorenia, tak tieto parametre sú v porovnaní s ostatnými krajinami alarmujúce nepriaznivé.
V porovnaní s naším rozpočtom dáva česká vláda do zdravotníctva v prepočte na počet obyvateľov o 1 mld. eur viac. Vzhľadom na blízkosť trhu, neprítomnosť jazykovej bariéry a súčasný aj očakávaný trend nedostatku zdravotníckych pracovníkov ide o vážny nepomer zdrojov do zdravotníctva, ktorý sa nám môže škaredo vypomstiť. Už v súčasnosti študuje až 20-30 % Slovákov na českých lekárskych fakultách, z ktorých sa na Slovensko vráti len minimum lekárov. Alarmujúce je aj, že 44 % absolventiek fakúlt ošetrovateľstva, teda budúcich zdravotných sestier, začne pracovať v našom zdravotníctve. Teda len 44 % z nich, čo doštuduje, začne pracovať v našom zdravotníctve. Pritom nejde len o platové pomery, ale, žiaľ, aj o to, v akom stave je naše zdravotníctvo, aké sú pracovné podmienky v nemocniciach a vytvorené podmienky na ďalšie vzdelávanie a odborný rasť. Toto mi v poslednom čase opakovane tlmočili absolventi lekárskych fakúlt, ktorí mali častokrát problém si nájsť miesto najmä v univerzitných a fakultných nemocniciach. A potom, keď si ho aj našli, tak majú vážny problém, lebo so svojou atestačnou prípravou, musia pracovať ako sekundárni lekári dlhé roky a napriek tomu, že majú záujem si robiť špecializácie, častokrát im to v nemocniciach umožnené. Argumentuje sa poradím, v ktorom musia čakať na tých, ktorí prišli a zamestnali sa pred nimi.
V októbri ste, pán minister, spolu s ministerkou zdravotníctva, by som povedal, s veľkými až bombastickými rečami predstavili návrh rozpočtu pre zdravotníctvo na budúci rok. Ten bude zatiaľ najvyšší, ako budem budúci rok aj najstarší. Síce oceňujem, že v spolupráci s Inštitútom zdravotnej politiky ste možno aj po mojom minuloročnom upozornení do rastu výdavkov pretavili aj starnutie populácie a infláciu, a teda máme k dispozícii číslo, je to zhruba 50 mil. eur ročne, o ktoré sa musia navyšovať výdavky do zdravotníctva. Zároveň si však treba povedať, že je tu nový výdavok 200 mil. eur, ktoré potrebujeme na valorizáciu platov a navýšenie miezd nelekárskym zdravotníckym pracovníkom, a o 100 mil. eur budeme potrebovať viac na nové výdavky, ktoré sú v návrhu rozpočtu rozpísané. V zdrojoch do zdravotníctva, teda v príjmoch do zdravotných poisťovní, ktoré majú tieto výdavky zaplatiť, je rozdiel medzi očakávanými príjmami tento rok a naplánovanými príjmami na budúci rok len 140 mil. eur viac.
Áno, správne počujete. Budeme potrebovať minimálne o 350 mil. eur viac a narozpočtovaných je len o 140 mil. eur viac. Na túto informáciu som hneď reagoval tlačovou besedou, kde som upozornil, že rozpočet je postavený nerealisticky. Zdravotníctvo je v návrhu rozpočtu zámerne podfinancované, vďaka čomu ste vlastne naplánovali Všeobecnej zdravotnej poisťovni na budúci rok stratu v hospodárení 100 mil. eur. Všeobecná zdravotná poisťovňa je vzhľadom na návrh rozpočtu naozaj v náročnej situácii. Ten zohľadňuje vysoké zostatky na účtoch súkromných poisťovní. Áno, súhlasím a takisto z tohto miesta chcem povedať, že súkromné poisťovne majú na svojich účtoch dostatok financií na to, aby tento rozpočet budúci rok ufinancovali. Ale, žiaľ, štátna poisťovňa, ktorá sa dostala vďaka nezodpovednému hospodáreniu v roku 2015 do rekordnej straty, začiatkom tohto roku bola stále 50 mil. v zápornom vlastnom imaní a to musí byť minimálne 16,6 mil. eur, aby sa poisťovňa vyhla nútenej správe. Samozrejme, tá by jej hrozila iba v právnom štáte. Poisťovňa sa vďaka tohotoročnému enormnému ekonomickému rastu vyhrabala zo záporného vlastného imania, tento rok vykáže zisk 60, možno 90 mil. eur. Avšak stále nedisponuje dostatočnými zdrojmi, aby ufinancovala zvýšené náklady, ktoré plynú z návrhu štátneho rozpočtu. Tieto naše obavy v plnom rozsahu potvrdila Dozorná rada Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá jednomyseľne vydala uznesenie, ktorým hľadala riešenia predpokladanej negatívnej platobnej schopnosti a nedostatočnej kapitálovej vybavenosti Všeobecnej zdravotnej poisťovni v roku 2019.
Ako výbor zdravotníctva sme preto vyžiadali aktuálny stav hospodárenia a plán hospodárenia a plán hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ten nám bol dodaný s dátumom 23. 11. a bol zostavený podľa môjho úsudku aj úsudku našich expertov správne, na základe zásady opatrnosti, záväzky všetky aj tie, ktoré hrozia, príjmy len tie, ktoré reálne očakávame, nie podmienené, nie úspory, ktoré nevieme reálne dosiahnuť. Očakávaný výsledok: mínus 33 mil. eur v cashi na konci obdobia, teda insolventnosť poisťovne. Po úpravách mal teda nakoniec na rokovanie Dozornej rady na 28. 11. byť predložený rozpočet na hrane s konečným zostatkom na účtoch v poisťovni, peňazí v pokladnici, peňazí na ceste na konci obdobia a malo tam byť 1 mil. eur.
No a čo sa potom stalo? Potom prišla pani ministerka, dupla si a povedala, takto, teda, páni, nie a bolo. Dozorná rada následne schválila rozpočet v podstate vyrovnaný Všeobecnej zdravotnej poisťovne, avšak do uznesenia si napísala, že akcionár, teda štát bude v prípade rizík nenaplnenia tohto plánu dofinancovávať poisťovňu sumou 124 mil. eur. No keď sa na tom tak trošku zamyslíme, tak tento scenár je nám už známy z našich štátnych nemocníc. Aj tie si schvaľujú rozpočty, ktoré sú nereálne, a potom sa zdlžujú. A nakoniec konštatuje to aj NKÚ vo svojej správe. Rozpočty nemocníc sú formalitou, nedodržujú sa. Mysleli sme si, hoci je to veľmi príznačné pre vašu vládu, že aspoň poisťovňu ušetríte týchto praktík, ale zdá sa, že sme sa mýlili. A hoci nesúhlasím s transformáciou štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, v tomto rozumiem našim kolegom z SaS. Totiž našťastie, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť, inak by sme ju už asi dávno mali poriadne zadlženú.
Zdravotníctvo bolo v návrhu rozpočtu teda podfinancované, rozumiem dôvodom, pre ktorý ste to urobili. Ale treba si uvedomiť, že toto je z môjho pohľadu veľmi nešťastný spôsob, ako chcete regulovať zisky zdravotných poisťovní. Vaša vláda má vo svojom programovom vyhlásení, že chcete zregulovať zisk zdravotných poisťovní, avšak napriek tomu, že máte podľa mojich informácií pripravený veľmi seriózny návrh, ako sa to dá urobiť, do dnešného dňa nebol predložený, a teda neúspešne ste, by som povedal, neodolali tlakom všetkých zainteresovaných a zdá sa, že tento návrh do konca volebného obdobia tohto ani nepredložíte. Je to veľká škoda, pretože takýmto spôsobom regulovať zisky súkromných poisťovní je na škodu v prvom rade celého zdravotníctva, ale aj pacientov, a, samozrejme, nedá sa to. Súkromné poisťovne budú vždy krok, dva kroky pred štátom a nakoniec jasným dôkazom toho je aj tá, ten fakt, že poisťovňa Dôvera si tento rok už 70 mil. eur úspešne uliala. A iste áno, tam budú ďalšie financie. (Povedané so smiechom.)
Ja by som z tohto pohľadu chcel naozaj poprosiť, že keby ten návrh na reguláciu zisku poisťovní sa čo najskôr dostal (povedané so smiechom) do parlamentu a mohli sme tieto problémy zdravotníctva riešiť trošku ináč.
Som rád, že ste nakoniec pridali aspoň tých 55 mil. eur, pretože tá situácia by bola nakoniec veľmi, veľmi náročná už aj začiatkom obdobia, avšak stále tým, že je to naprognózované tak, ako je to naprognózované, súkromné poisťovne, samozrejme, vychádzajú z čísiel, ktoré sú na papieri, keďže ani poslanci nemali informáciu, aké sú zostatky na ich účtoch. Tlačia teraz na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s argumentom, že oni tam tie peniaze na navýšenie, ktoré oni potrebujú, nemajú, a teda nechcú s nimi podpisovať zmluvy, tým pádom poskytovatelia budú držať za chvíľku v šachu všetkých a najmä pacientov. Ja čo viem, tak zmluvy sú zatiaľ ochotné poisťovne s navýšením podpísať len na tri mesiace, no nemocnice to zatiaľ odmietajú a potom teda hovoria o tom, že pokiaľ nedôjde nejakým spôsobom k dofinancovaniu, tak začnú poskytovať pre pacientov len akútnu zdravotnú starostlivosť.
Toto sú presne tie problémy, keď takýmto spôsobom sa snažíme regulovať tie zdroje a určite ako minister financií budete so mnou súhlasiť, že pokiaľ sa jasne na začiatku nevie, s akými peniazmi počítame, tak veľmi ťažko sa robia plány a potom tak či tak ťaháme za, za tú, by som povedal, za kratší, kratší povraz, pretože nakoniec tie poisťovne sa zariadia s tým minimom, čo majú, a potom, keď dofinancovávate, tak opäť im to ide, lebo oni robia realistické rozpočty kvázi do zisku.
Ja by som chcel upozorniť aj na ďalší problém. Ústavný súd v roku 2013 zamietol návrh zákona, ktorým sa mali zvýšiť platy sestier a pôrodných asistentiek. Hlavným dôvodom bol fakt, že právna úprava tohto zvýšenia miezd nemala racionálny ekonomický základ. Pokiaľ by ľudia na Ústavnom súde vedeli čítať rozpočet, tak sa obávam, že keby niekto teraz predložil opäť podnet na Ústavný súd, tak ten by nemal asi inú možnosť ako to, že celé navýšenie platov nelekárskych zdravotných pracovníkov, ktoré je naplánované na budúci rok, hoci nikto z nás si to neželá, by zamietol ako neodôvodnený práve z ekonomického hľadiska. Ja si myslím, že tuná sa opäť hráme s ohňom.
No myslím, že vzhľadom aj na to, že sa nám blíži 11. hodina a už mám posledných päť minút, by som len na jednej strane chcel oceniť vaše úsilie o to, aby peniaze v zdravotníctve boli využívané efektívne, aby podľa možnosti všetky financie, ktoré poistenci dávajú do zdravotných poisťovní, išli na vynakladanie zdravotnej starostlivosti, ale dovolím si pochybovať o tom, či takýmto spôsobom je najlepšie to realizovať. Pravdepodobne vy nemáte dostatočné páky na to, aby ministerstvo zdravotníctva v tejto veci urobilo poriadok, alebo možno tie, tie tlaky sú z iných strán, ja neviem, ale v každom prípade, keď je to takto postavené, nesmiete sa nám čudovať, že my takýto rozpočet musíme kritizovať a nedokážeme ho ani tým pádom podporiť pri hlasovaní.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis