Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Ja som to povedal aj pri tom predchádzajúcom zákone a myslím si, že ministerstvo pôdohospodárstva už dnes má viaceré nástroje, ktoré môže využívať na to, ako pomôcť potravinárom a farmárom. A naozaj by som rád videl od pani ministerky aj možno nejaký prísľub, že sa bude uberať práve tým smerom a zamerá sa už vďaka, v rámci svojich kompetencií, ktorá má, na pomoc teda tomuto subjektu, ktorý tak veľmi potrebujeme, aby sa rozvinul, alebo aby dostával patričnú pozornosť.,
Povedali ste, že vlastne kontrola tohto zákona, lebo tento zákon tu máme od 96. roku, je tu vidieť, a teda vlastne sa, akým nejakým spôsobom novelizuje, dopĺňa. A tá kontrola naozaj je podľa mňa problém, to vidíme aj v iných odvetviach alebo vôbec vidíme to všeobecne. A na toto by sa malo klásť, omnoho väčší apel, aby sa u nás naozaj legislatíva uplatňovala rovnakým metrom a podobne. Takže určite s týmto súhlasím.
Ja si myslím, že pri obchode vôbec je dôležité byť citlivý na to, ako doňho zasahujeme, a preto som sa vlastne aj pýtal na to a možno to nezaznelo úplne v tej odpovedi, že či sa dá nejakým spôsobom alebo či máte premyslené tú kvantifikáciu, ako pomôže táto novela zákona konkrétne v tom boji, keď tak poviem, proti tým nekalým praktikám, alebo voči tomu, čo v súčasnosti, o čom sa tak veľa hovorí práve pri debate potravinári verzus obchodné reťazce. Čiže to ma zaujímalo asi najviac, že do akej miery môžme očakávať prínos tohto zákona, lebo to som úplne teda nepočul. A o to viac, že naozaj zasahovať do obchodných vzťahov je veľmi, veľmi, by som povedal, delikátna záležitosť, o to viac, že to je vlastne to miesto, kde prichádza k výmene peňazí, tovaru, a to je to, čo napĺňa vrecká rozpočtu, takže tam musíme byť naozaj veľmi senzitívni, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, máme tu ďalší zákon, ktorý teda by mal napomôcť riešiť situáciu s potravinármi. A ja teda som viedol diskusiu s kolegom Antalom už dávnejšie, keď vlastne celá táto ako keby situácia okolo potravinárov vypukla. A teda oceňujem, na jednej strane oceňujem opäť túto aktivitu od kolegu Antala, pretože viem, že je to človek, ktorý má v tejto oblasti skúsenosti a snaží sa prinášať tie konštruktívne a dobré riešenia.
Chcem tu v tomto vystúpení skôr položiť viacero otázok súvisiacich s týmto zákonom, pretože tak ako sme mali tu vlastne pred pár hodinami zákon o neprimeraných podmienkach z dielne pani ministerky Matečnej, ku ktorému som sa vyjadril, tak pri tomto zákone by som chcel teda na kolegu predkladateľa, otvorím možno takú debatu a bol by som rád, keby sme vedeli o tom chvíľku diskutovať, že aké teda je očakávanie. Ako sa to prenesie konkrétne do praxe a čo môžme očakávať ako nejaké také sprievodné javy v správaní teda dodávateľa a odberateľa? Pretože naozaj ide tu teraz o to riešiť nejakým spôsobom ten vzťah medzi či už obchodnými reťazcami a potravinármi alebo teda dodávateľmi, alebo akýkoľvek, ale tak toto je také najvypuklejšie. Čiže, lebo pozeral som sa do tej dôvodovej správy, je to tam nejakým spôsobom stručne vyjadrené, ale skôr by ma zaujímalo, teda jednotlivé ako keby také následky.
Ja teda čo mám takú informáciu, čo som sa snažil k tomu viacej získať aj z oblasti potravinárov, tak to zadefinovanie tých obchodných prirážok je definované podľa niektorých potravinárov dobre, ale ostala tu ešte jedna oblasť, a to sú súkromné značky, private labels. Myslím si, že toto ten zákon nijako nerieši, ak sa nemýlim. A toto je tiež jedna z oblastí, ktorá je taká otázna, pretože naozaj dodávatelia dodávajú mnohokrát týmto predajcom aj pod tými značkami private labels, sú to výrobcovia, ale nesie to teda značku daného obchodného domu a tie ceny sú automaticky nižšie. Čiže zaujímalo by ma možno vás ako odborníka z praxe vyjadriť, že akým spôsobom sa toto dá riešiť a či toto tiež nie je jednou z tých bolestivých oblastí možno súčasných prejavov na trhu a čo s tým urobiť. Čiže toto je jedna z tých vecí, lebo to vnímam a tieto privátne značky ako na jednej strane v prospech zákazníka, že môže si povedať, že má niečo lacnejšie a podobne, ale musíme sa na to pozerať, je to fenomén, ktorý tu je, neviem, no nie je to zase až tak dlho a vidím, že teda tí potravinári naozaj majú s tým problém, pretože automaticky tí zákazníci nízkopríjmoví prechádzajú radšej na privátne značky na úkor vyberania si, lojalite ku značke a tým pádom ten výrobca vyrába ako keby to isté, akurát že za menej peňazí. Lebo to nepredáva pod svojím, odpadajú mu síce náklady na marketing, ale na druhej strane otázka je, či tá cena, znížená cena je, neni príliš nižšia oproti tomu, čo by investoval do marketingu. Takže pretože čo mám skúsenosti, keď som sa rozprával aj s niektorými výrobcami, tak mi hovorili, že naozaj na to, aby sa udržali v niektorých reťazcoch, tak museli vyrábať ako keby s nulovou maržou len, alebo, teda mám informáciu od jedného, čo som mal, že s nulovou maržou, ale môže byť, áno na trhu, že vyrába ešte lacnejšie, len aby teda mal ten odbyt. A najhoršie je, že ten odbyt v danom momente ani neni pod jeho vlastnou značkou, čiže to neni ani forma marketingu, lebo je to pod private label, čo ľudia, málokto si pozerá, že kto je v skutočnosti výrobca, niekedy je tam dokonca len distribútor a podobne. Takže tuto by ma zaujímalo, že čo sa s týmto dá robiť v rámci tejto oblasti a teda akej miery očakávate ako predkladateľ, že bude, tento zákon prinesie, aký efekt prinesie konečným potravinárom. Lebo to je zámer, vlastne mal by byť zámer v rámci toho balíčka. Takže tuto by mal zaujímala nejaká kvantifikácia, ak sa dá, teraz vlastne spomenúť v rámci rozpravy. To by som privítal.
Ja som si pozeral aj jednotlivé znenia toho zákona a niektoré tie, jak je to nadefinované, tie formulácie, prídu mi také všeobecné. Chápem, že toto je úroveň, že či na to bude nadväzovať nejaká vyhláška alebo nie, niečo, čo bude ešte bližšie špecifikovať, ako sa to zadefinuje. Napríklad tuto je v § 12 ods. 1 sa dopĺňa písm. c), ktoré znie, že: "Predávajúci a kupujúci vo výhodnejšom hospodárskom postavení pri predaji a nákupe potravinárskych výrobkov, pričom výhodnejšie hospodárske postavenie má predávajúci alebo kupujúci, ktorý dohaduje ceny na trhu bez toho, aby bol vystavený podstatnej cenovej súťaži. Hospodárske postavenie predávajúceho alebo kupujúceho sa posudzuje najmä podľa objemu predaného alebo nakúpeného tovaru, podielu na trhu, hospodárskej finančnej sile, právnych alebo iných prekážok vstupu na trh a miery personálneho a majetkového prepojenia s inými osobami." Rozumiem, ale teraz kde sa budú určovať tie parametre? Čiže toto by ma ešte zaujímalo, možno také bližšie vysvetlenie, aby sme mohli aj vidieť ten konkrétny dopad na odvetvie.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, páni kolegovia. No, pán kolega Jurzyca, presúvam túto otázku na navrhovateľa, aby teda odpovedal. No a chcem veriť, že budú poľnohospodári s tým spokojní a že urobíte maximum, predkladatelia, proste, aby sa to nedalo zneužívať, pretože je to na vašom, vašej hlave. A budem to aj kontrolovať. Takže pokiaľ budú nejaké podnety, samozrejme, budete o tom vedieť a chcem veriť, že tá precíznosť, ktorá je teraz tu deklarovaná, že budeme aj to, aj to, aj to požadovať, že sa to zrealizuje aj v praxi. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dneska to ide ako na sánkach v zime (vyslovené s pobavením), takže nevieme, kde skončíme, na akom snehu. Takže dobre, máme tu zákon o poskytnutí pomoci v poľnohospodárskej prvovýrobe. No konečne, že? Môžu povedať naši poľnohospodári, že to, čo bolo sľubované po protestoch, že niečo sa pohne, tak aspoň niečo. A ešte zajtra poviem pánu ministrovi Kažimírovi, že sľúbil, že poľnohospodári v minulom roku nemohli mať nejaký iný rozpočet, teda možností, pretože nebol vyrovnaný rozpočet. Teraz ideme do vyrovnaného rozpočtu, tak som zvedavý, koľký jeho nástupca akú čiastku dá v budúcnosti poľnohospodárom, keď takto nás tohto roku uviedli do, by som povedal, že uviedli do trošku nie veľmi závideniahodného stavu, čo sa týka financií v poľnohospodárskom rezorte.
Dobre. Takže mali sme už to, bolo to v roku 2011, keď si dobre pamätám, boli tu určité, by som povedal, nástroje, ktoré viac-menej poľnohospodári na jednej strane pochvaľovali, na druhej strane ale musím povedať, že aj kriticky hovorili, aké mali s tým skúsenosti negatívne a chcem veriť, že ministerka a príslušní pracovníci sa s tým už vysporiadali.
Tak teraz keď som si ho prečítal, vyzerá, že ideme uhradiť na liter 0,34, 367 tisícin eura na liter, s tým, že bude tam normatív ako na VDJ, to znamená, veľkú dobytčiu jednotku, respektíve na spotrebu minerálneho oleja, ktorý tam akože je, a to by malo byť ako tá berná minca, koľko môže čerpať ten daný žiadateľ.
Hovorili ste, pán navrhovateľ, že ideme na tri roky, to znamená ´19, ´20, ´21, je na to 30 miliónov. A teraz sa pýtam, že tie žiadosti budú rozdelené adekvátne, tie výzvy, ktoré vydá PPH-áčka. To znamená, že to bude výzva na rok alebo to bude na trojročné obdobie, alebo akým spôsobom to bude limitované?
Chcel by som upozorniť ešte na jednu anomáliu, ktorá sa nám stáva pri Slovenskom pozemkovom fonde, lebo aj tu viažete určité povinnosti na toho žiadateľa, ktorý bude chcieť byť úspešný v tejto žiadosti, a hovoríte, že nesmie mať nejaké tie daňové povinnosti, nedoplatky, poistné, zdravotné a ďalšie, nesmie byť trestne stíhaný a všetky ďalšie veci, nesmie byť voči nemu trestné stíhanie zahájené, tak keď to rozdelíme na tri roky, nepíše sa to v zákone, to znamená, neviem si to teda z tohto zákona vypočítať. Tak potom by som žiadal, aby to, že nemá nedoplatky a keď to má dostať každý rok, tak aby to hlásil v každom roku. Nieže v roku 2019 nedoplatok nebude mať, ale v 20. už bude, 21. tiež bude mať a my mu dáme. Lebo takto funguje poľnohospodárska platobná, teda pardon, Slovenský pozemkový fond, ktorý dáva dotácie žiadateľovi s tým, že iba v prvom roku má dokladovať doklady, ktoré svedčia o tom, že spĺňa podmienky. To znamená, že nič dlžný, neni v trestnom stíhaní a ďalšie. Takže tu by som chcel upozorniť na to, aby sme si na to dali pozor, aby sme to nevzali tak, že keď to má byť na tri roky, tak potom v každom roku, keď to sa nevyplatí naraz, že mu to dáme na tri roky hneď teraz. Na to, samozrejme, právny nárok neni, ako som sa dočítal, to znamená, že v prípade, že bude väčší dopyt, tak samozrejme sa bude ponižovať asi, že nebude môcť na celú túto výmeru, respektíve na plochu brať.
Takže chcem ešte upozorniť, keď sa druhé, spomínam, to už bolo síce trošku skôr, že aby tam sa mohlo napríklad, aby to nebolo doslova že buzerácia týchto poberateľov týchto vecí. Lebo v minulosti keď previezol kamaráta z obce do obce na tej červenej nafte a ho pristihli, tak mal sankciu. Lebo povedali, že to neni akože prevoz v rámci poľnohospodárskych činností, hej. Tak to hovorím teraz po lopate. Takže chcem veriť, že za takéto doslova že prkotiny, dúfam, že nebudeme stíhať a že jasne definujeme, čo znamená použitie tejto červenej alebo zelenej, alebo jak ju nazveme, nafty, čo znamená reálne, teda ako podpora bude reálne môcť byť vymožiteľná a ako sa bude môcť teda on správať. Nieže mu dáme podmienky, ktoré potom zistíme, že, aha, veď každého druhého môžeme sankcionovať, pretože nesplnil. Takže zato apelujem, aby to nebolo zase, že hurá, hurá, hurá, a potom zistíme, že naši agropodnikatelia nebudú vedieť, kam sa majú pohnúť. Radšej povedia, kašlú na tú naftu, pretože nemá to zmysel. Takže na to apelujem, aby sme takto nejako k tomu pristúpili. A nie je to z mojej hlavy, je to z hlavy už tých, ktorí to čerpali v minulom období a upozorňujú, aby sa chyby neopakovali, pretože keď chcem pomôcť poľnohospodárom, tak nie na chybách, ale na kvalite, ktorá bude v ďalšom zákone, a v ďalšom čerpaní túto chybu odstránia.
Ďakujem a takže chcem veriť, že aj ďalšie 30 miliónov sa nájdu aj ďalší rok v rezorte poľnohospodárstva a že budeme našich poľnohospodárov podporovať. Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, ako ste počuli, mnohé výbory, ktoré, prerokovali to viaceré výbory, ktoré prerokovali toto druhé čítanie, nezaujali stanovisko, pretože čakali na pozmeňujúci návrh. Ten sme naozaj pripravovali veľmi starostlivo a prednášam ho až teraz v rozprave, pretože diskusie aj s klubmi pokračovali celé to obdobie.
Legislatívna rada vlády nám totiž pripravila pomerne rébus a mnohí sa domyslíte, v čom spočíval. V prvej výhrade, ktorú mala, jej vlastne dávam za pravdu, pretože náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predkladáme, jej aj vyjde v ústrety. Išlo o to, že tvrdila, že, že v dôvodovej správe upresňujeme definíciu biomasy. Tam aj v skutku bolo napísané, že sa upresňuje definícia biomasy, a táto literárna skratka tam nemala byť, pretože definícia biomasy bola prevzatá z európskych dohovorov a nebolo naším cieľom ju upresniť, ale bolo cieľom upresniť pre slovenské podmienky, ktoré druhy biomasy budú mať štátnu podporu alebo podporu z titulu tohoto zákona. Správnejšie teda sa malo uvádzať, že v čl. I, hovorím o dôvodovej správe nášho návrhu, sa upresňuje, ktoré druhy biomasy sa na účely tohoto zákona považujú za podporovaný obnoviteľný zdroj energie, respektíve druh biomasy podľa pôvodu tak, aby dostal dotácie. Táto nepresnosť vzniknutá zostručnením však nemala nijaký vplyv na navrhovaný text zákona. V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý prečítam na záver, túto výhradu uznávame a napravujeme.
Druhá výhrada v stanovisku vlády Slovenskej republiky bola komplikovanejšia. Tá výhrada znela, že v prípade schválenia poslaneckého návrhu sa v zákone ocitnú dve definície biomasy. V zákone, citujem teraz, "v zákone by teda fakticky boli dve rozdielne definície biomasy, čo je legislatívne vysoko neštandardné riešenie a neželaný stav, ktorý by spôsoboval interpretačné a aplikačné problémy". Súhlasím, že taká vec by spôsobovala takéto problémy, ale stanovisko ministerstva, z ktorého vyšla vláda pri svojom stanovisku, je protirečivé. Najprv konštatuje, že v skutočnosti do definície biomasy v zákone vôbec nezasahujú a nenavrhujú tam žiadne zmeny, ale zasahujú do definície obnoviteľného zdroja energie. To bol jeden citát. A druhý citát znie: "V zákone by teda fakticky boli dve rozdielne definície biomasy." Koniec citátu. Je teda zrejmé, že ak do definície biomasy v zákone vôbec nezasahujeme, nemôžme ani zavádzať protirečivú definíciu biomasy. V tomto si stanovisko ministerstva hospodárstva protirečí, prevzala ho, aj stanovisko vlády.
Podstatou nášho návrhu však je, že upravujeme, čo je podporovaný druh obnoviteľného zdroja energie, respektíve podporovaný druh biomasy. Tá úprava je taká, aby podporu už nemohli ďalej poberať presne určené druhy biomasy, to znamená, drevo, ak nepochádza z energetických porastov, drevo, ak nie je odpadom z drevospracujúceho priemyslu, a tak ďalej. Je to presne vydefinované, ktoré drevo. Teda hlavne smerujeme k tomu, že živé a zdravé stromy by nemali byť spaľované a ešte k tomu s podporou štátu.
Takéto vymedzenie podporovaných druhov biomasy používame preto, aby sa zaviedla pozitívna dokazovacia povinnosť subjektu, ktorý sa o finančnú podporu uchádza. Ak chce dostávať peniaze od občanov, ktorí si platia elektrinu, potom musí preukázať, že spaľovaná biomasa pochádza z energetických porastov alebo je odpadom vymenovaných druhov priemyslu a tak ďalej. Inak sa totiž dokazovacia povinnosť prenášala a doteraz to tak bolo, na kontrolné orgány. A ako tie kontrolné orgány mali preukázať, keď napríklad mnohí spracovatelia štiepkovali stromy už rovno v lese? Ako sa dá preukázať, že akej kategórie strom bol štiepkovaný, ak sa dovezie do elektrárne už iba rozdrtené drevo?
Samozrejme, tento návrh ponecháva v zákone definíciu biomasy, ktorá je transpozíciou definície zo smernice Európskej únie.
Potom je tam ešte drobná zmena, keďže návrh je prenesený z predošlej schôdze, tak navrhujeme, aby nový termín bol namiesto 1. januára 1. február 1919. Teraz si dovolím prečítať (reakcia z pléna), 2019, historik ma správne opravil.
Teraz si dovolím prečítať pozmeňujúci návrh. Návrh skupiny poslancov Národne rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I § 2 ods. 1 písm. a) piaty bod znie: "biomasa vrátane všetkých produktov jej spracovania, okrem dreva, ktoré nepochádza z energetických porastov, okrem dreva, ktoré nie je odpadom z drevospracujúceho priemyslu, a okrem dreva, ktoré nie je odpadom z ostatných druhov priemyslu (napr. odpadové drevené obaly a palety, odpady z dreva zo stavieb a demolácií),".
2. V čl. II sa slová "1. januára 2019" nahrádzajú slovami "1. februára 2019".
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Podávam informáciu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1032), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1299 z 25. júna 2018 pridelila predmetný návrh zákona skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona dňa 9. októbra 2018 a neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh zákona dňa 10. októbra 2018 a neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh zákona dňa 15. októbra 2018 a neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Návrh spoločnej správy výborov vrátane záverečného stanoviska k návrhu zákona prerokoval gestorský výbor na svojej 66. schôdzi dňa 16. októbra 2018. Gestorský výbor neprijal uznesenie o schválení spoločnej správy výborov, nakoľko návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Myslím, že zostava statočných poslancov, ktorí aj v pondelok popoludní prišli do tejto Národnej rady, je veľmi dôkladne oboznámená s úsilím aktivistov desiatok tisíc podpisov, ale aj s úsilím skupiny poslancov, ktorá sa pokúša napraviť drobnú chybu, v úvodzovkách, ale zato dosť vytrvalú, v zákone o obnoviteľných, o podpore obnoviteľných zdrojov, kde po niekdajších aférach s fotovoltaikou nám zostal ešte jeden rest. Občania vo svojich účtoch za elektrinu platia podporu obnoviteľných zdrojov, ale elektrárne, ktoré spaľujú drevo, nie sú schopné a ochotné rozlišovať skutočnú štiepku, skutočné odpadové drevo od kvalitného dreva, ktoré by mohlo byť využité aj na celkom iné účely. Nie sú to ochotní rozlišovať za to, lebo štát im dopláca na každý kilowatt vyrobenej energie takú sumu, že sa im to vyplatí. Vyplatí sa im znášať aj občasné pokuty, ktoré sa podarí úradu pre kontrolu sieťových odvetví udeľovať týmto elektrárňam. Samozrejme, úrad, tento úrad má toľko kontrolných povinností, že tie kontroly sú len veľmi, veľmi sporadické, ani nie raz ročne, ale iba námatkove raz za nejaký čas. Aj pri týchto zriedkavých kontrolách sa potvrdilo to, čo tvrdili občania, aktivisti a odborníci, a totiž, že tieto energetické fabriky, tieto elektrárne na drevnú štiepku spaľujú aj stromy z kategórií, ktoré by spaľovať nesmeli a nemali.
V prípade, že kontroly chodia na ich hospodárske dvory, prišli na nápad a buď štiepkujú drevo rovno v lese, pretože sú prenosné, prenosná technika, ktorá štiepkuje drevo rovno v lese, a tam tým sa aj uľahčí jeho zvoz. Samozrejme, že potom sa aj uľahčí štiepkovať spolu s konármi aj kmene, alebo skladujú kmene kvalitného dreva na skladiská, ktoré sú dohodnuté a zazmluvnené u tretích osôb. Tam už, pravda, ale kontrolné orgány vstup nemajú, a preto tam kontrola už úplne zlyháva.
Máme za to, že zákon v súčasnom znení vyvoláva veľkú verejnú objednávku po novelizácii, vidíme ju už v spomínaných petíciách a iniciatívach, ktoré vznikli za ostatné roky proti súčasnému zneniu zákona, ale najmä jej hmatateľné dôsledky vidíme na svahoch a lesoch Slovenskej republiky, na ktorých nám miznú stromy. Žiaľ, nie iba tie, ktoré, ktoré zhodil vietor alebo napadli ich škodlivé, napadli škodce a kôrovce a podobný hmyz, ale aj celkom zdravé svahy lesov. Fotografie takto vyholených strání kolujú a určite ste ich mnohí už videli a s istým smútkom a hrôzou sa pýtali, prečo to už niekto nezastaví.
Ľudia v snahe zarobiť nejakú korunu predávajú spaľovačom stromov často aj stromy zo súkromia, zo svojich záhrad, ba, ako mi prišli povedať, aj z cintorínov. Proste z dreva sa stala zisková komodita, a nie za to, že by sa z neho vyrábal u nás kvalitný nábytok, nie za to, že by ho šikovní obchodníci vedeli uplatniť na trhoch Európskej únie, ale len za to, že toto drevo je spaľované s dotáciou štátu.
Návrh, ktorý predkladám, túto dotáciu ukončuje a povedie najmä k tomu, že na Slovensku sa konečne založia energetické lesy. Pôvodný zákon to totiž predpokladal. Snívali sme vtedy, keď bol prijatý tento zákon o alternatívnych zdrojov, podpore alternatívnych zdrojov, že to podnieti vysádzanie energetických lesov, ktoré sú známe z ostatných európskych štátov. Sú to celé tisíce hektárov rýchlo rastúcich drevín, ktoré sú schopné potom odovzdať túto obnoviteľnú energiu, a naozaj na takýchto elektrárňach by získavali nielen ich majitelia, ale aj obnoviteľnosť zdrojov tej-ktorej krajiny, v tomto prípade našej. Ale takéto obnoviteľné lesy sa na Slovensku nezakladajú a nezakladajú sa práve za to, že zákon umožňuje rúbať a spaľovať popri štiepke a zvyškoch v lesoch, popri konároch a rôznych zvyškoch nábytku alebo technickej výroby alebo lešení, popri nich spaľovať predovšetkým zdravé stromy.
Celá tá súčasná dotácia je tak nastavená, čiže rôzne odpadové drevo by ani zďaleka nestačilo na ich produkciu. Tak isto by nestačili konáre. Celé je to nastavené tak, že sa obišli bez energetických lesov, bez vysádzania lesov priamo určených na energetickú, energetický koniec, na ich spálenie a premenenie na energiu, obišli sa bez nich preto, lebo rúbu a využívajú lesy, ktoré k tomu určené nie sú.
Zároveň chcem s potešením povedať, že mnohí poslanci uznali argumenty, zastali sa slovenských lesov, ktoré popri vode sú našou hlavnou prírodnou hodnotou, a tak sa zákon dostal do druhého čítania. Existovali legislatívne námietky na Legislatívnej rade vlády a tie odstráni pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý prečítam na záver. Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktorý onedlho prečítam, vychádzame v ústrety pripomienkam... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No, pán poslanec Budaj, ono je to tak, že ja som ešte neotvorila, vy ste v úvodnom slove, vy máte iba odôvodniť, prečo predkladáte ten návrh zákona. A potom dáme slovo spravodajcovi, potom otvorím rozpravu a v rozprave môžte prečítať svoj pozmeňujúci návrh. Dobre.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Dobre, ďakujem pekne. Ďakujem za pozornosť a nech sa páči, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Pán kolega, dobre, myslím že si vystihol, že prakticky tým ďalším, náhradný pozemok, pokiaľ by mal byť na druhom konci chotára, keď už mám niečo vymerané a žiadam ďalšie domeranie, či už cez vlastnícke alebo nájomný vzťah, tak samozrejme má to logiku, že malo by sa prihliadať, kde mám vymerané. My sme v tom robili tak, že vyčlenili sme vlastný pozemok a pokiaľ má ešte nájomné zmluvy s inými ľuďmi, že dostal náhradný pozemok, tak k tomu vlastnému sme mu to zamerali vo väčšom bloku. A to myslím, že má zmysel.
Zároveň, pán kolega, musím upozorniť na rokovací poriadok, že prv bolo potrebné zdôvodniť a potom čítať pozmeňujúci návrh, teraz to bolo čítané v jednom kole, nikto si to nevšimol. Takže nabudúce, aby sa tieto anomálie tiež nerobili, lebo taký sme rokovací poriadok, žiaľ, prijali.
Čo sa týka náhrad toho grafického, lebo nám ide o tú grafiku prakticky, to je najdôležitejší, teda zamerať to nejakým spôsobom, tie náklady na to, tak pôvodne sa hovorilo, že to hradia pol na pol. No myslím si, že je to fér, keď si dáme, že pol na pol je to ako tento, nieže potom jeden voči druhému budeme sa navzájom žalovať na súde, že ja som zaplatil, ty si mi mal vrátiť. Myslím, že to, čo bolo, že hradí každý účastník na polovicu, myslím, že to je dobré.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, navrhovateľ, pán spravodajca, pán minister je tu, neni už tu. Pošiel, takže nemáme ho tu. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, náhradné užívanie. No, to je katastrofa, že? Žiaľ, v roku 1991, keď prišiel zákon o pôde, 24. júna ´91 bol účinný, nápor na vzanie pozemkov do užívania bol neskutočný. Bol som pri tom. Iba u nás na pozemkovom úrade v Prešove sme niekoľko tisíc žiadostí obdŕžali a celé ministerstvo malo hlavu v smútku, pretože zrazu sa dal pozemok užívať nie iba družstvom, majetkom, ale aj ľuďmi.
Samozrejme, ako sa často spomína, to rozdrobené vlastníctvo nám spôsobuje veľkú ťarchu ako to v realite zrealizovať. A preto šťastný-nešťastný § 15 zákona 330 o pozemkových úpravách. Systém hurá, ideme na to, do desať rokov vyriešime reštitúcie, do pätnásť rokov pozemkové úpravy, komasácie a potom môžme ísť ďalej. No realita je trošku iná a vyzerá, že hlavne čo sa týka užívacích vzťahov k pozemkom, ktoré sú neprístupné a ktoré máte rozdrobené vo viacerých podieloch, predstavuje zásadný problém teraz, žiaľ, aj do budúcna. A momentálne ho ani ešte neriešime po pozemkových úpravách, po komasácii, pretože ešte ani nedávame zákaz drobenia pri scelení pozemkov.
Takže to je veľká chyba, na ktorú upozorňujem už tu aspoň päť rokov, a nikto sa toho nechytá. Takže dúfam, že aj toto raz príde na pretras a budeme riešiť po komasácii nerozdeľovanie pozemkov na menšie bloky pri dedičských a iných konaniach.
Čo sa týka tých náhradných pozemkov. No § 15 to myslel úprimne, dobre a myslím si, že keď dal tam limit, že náhradné užívanie trvá do komasácie, do pozemkových úprav, tak malo to hlavu a pätu. Lebo mysleli sme, aj tých financií nájdeme toľko, že tie pozemkové za tých dvadsať rokov maximálne, že urobíme. No nestalo sa. A keď bol v roku 2008 zrušený, tak stále sa hovorilo, že nie, veď my predsa chceme, aby ďalej si občan a vlastník mohol vziať pôdu, a odkázali ho na § 12a v zákone 504. Tá "dvanásť áčka", ako my ju voláme, štátni úradníci, bola veľmi chabou náplasťou na § 15 a musím povedať, že neviem, či niekoľko stoviek rozhodnutí bolo vydaných. Lebo keď som odchádzal v roku 2010 do parlamentu, tak mali sme u nás v Prešove asi dvanásť takýchto rozhodnutí, čo mali akože pätnástku nahradiť, že môžte brať náhradné pozemky, ktoré sú neprístupné a nemôžu sa vyčleniť vaše vlastné. Dokonca som počul aj takéto vyznanie od občanov, že keď prišli na úrad, že chceme dať si vyčleniť náhradný pozemok po roku 2008, kedy už pätnástka neplatila, § 15, tak ich normálne úradníci odhovárali. Viete, aká to je byrokracia, koľko by ste museli dať papierov, musíme zháňať tamto, hento. A to je asi výsledok, že momentálne, zdá sa mi, že už sa strácame, aj legislatívci na ministerstve v tom, keď sa začne hovoriť o nejakých nájomných, podnájomných a ďalších zmluvách, ktoré musia sa urobiť, aby sme to užívacie právo náhradné nejako ošetrili.
Áno, aj navrhovateľ, neviem, aký bude síce pozmeňujúci návrh, ktorý avizoval, že bude dávať, ale aj navrhovateľ v pôvodnom znení dáva nám tu k paragrafu áčko, béčko, dáva nám céčko, ktorý hovorí o tom prevode a prechode, keď tam došlo. A ja by som povedal, že dobre, tak prevod, prechod, ale je tu ešte jedno zlo, ktoré hovorí o tom, že keď ten podnik zanikol bez právneho nástupca. A to je katastrofa. A na to upozornil v prvom čítaní už aj Zsolt Simon. A týmto mu aj ďakujem, hoci tu neni, že takto ako prispel do rozpravy o problémoch v tomto náhradnom užívaní. Áno, je to pravda. A ja si dovoľujem dať pozmeňujúci návrh, práve čo bude riešiť toto a budem samozrejme od vás žiadať a prosiť o podporu. Pretože takých, kde zanikol podnik, je možno 80 percent tých náhradných užívateľov. Lebo obyčajne, viete, jak sa to robilo, že ten podnik s dlhmi, ten bude niekde tam, to družstvo a to nové ide, už neni právny nástupca, sme vybavení. Len v praxi to vyzerá tak, že my sme uvoľnili priestor samovývojom, alebo neviem jak to nazvať, kolegovia, navrhovatelia, spravodajca, lebo my sme vypratali priestor z reálneho dosahu na vyčlenenie pozemkov štátneho úradníka z pozemkového odboru. Tam nemá kto hájiť to vymeranie, respektíve to užívanie náhradné, ktoré áno, garantuje tá "12 ačka", stále je tu, ona nebola zrušená v 504-ke. A my ju nejakým spôsobom nevieme pretaviť v takej váhe, ako to bolo pri § 15. Ja som sám vyčlenil šesť tisíc hektárov za štyri roky v takomto móde, § 15 a vlastné hranice. Keď je vlastný pozemok, je to super, ale tých je možnože desať percent, možnože päť. U lesov je niečo iné. Musíme si uvedomiť, že riešime poľnohospodársku pôdu a poľnohospodárska je aj o náhradnom užívaní.
A preto, vážení kolegovia, predkladatelia, vyzerá to tak, že tá 504-ka už teraz bude tak, by som povedal, prekombinovaná, že aj odborná verejnosť hovorí, že dobre by bolo prijať jednotný, nejaký nový legislatívny rámec, ktorý by tú 504-ku, hlavne čo sa týka tej výmery a dostania sa k užívaniu pozemku, k tomu základnému výrobnému prostriedku, aby mal celkom iné parametre a možnosti ako to riešiť. Takže ja by som bol veľmi rád, keby aj z vašej strany možnože vyšla snaha, neviem, či za rok a štvrť teda zvládnete, ale tá 504-ka sa začína veľmi komplikovať, a mnoho aj tých, ktorí majú s tým robiť na pozemkových odboroch okresných, majú v tom hokej, doslova hokej. A, vážení, najväčší blud, ktorý sa mi zdá, že bol urobený keď rezorty špecializovanej štátnej správy prešli pod všeobecnú štátu správu. Tam vôbec prakticky nemáme dosah ako stimulovať tých pracovníkov na pozemkových a iných odboroch, ktorí boli v špecializovaných štátnej správe, a mnohí, žiaľ, nevedia sa pohnúť a mnohí nemajú ani stimul, aby tá práca vyzerala tak, ako podľa mňa vyzerať práca štátneho úradníka má.
Dobre, takže poďme k tým veciam, ktoré by som chcel pri tom § 12, resp. zákona 504 vylepšiť. Tak v prvom rade pôjdem asi od konca, lebo to je asi najlepšie.
Takže v § 13 ods. 6 tohto zákona máme, že pozemkový fond je povinný začínajúcemu mladému farmárovi vyčleniť určitú výmeru pozemkov v danom katastrálnom území, pokiaľ mladý farmár v tom území je. To by bolo všecko krásne, super, ideme podporovať mladých farmárov, len zabudli sme na jednu vec, a síce na tú, že začíname od výmery, ktorú má Slovenský pozemkový fond v danom katastrálnom území od výmery 100 hektárov. To znamená, my kategóriu katastrálnych území, kde Slovenský pozemkový fond disponuje s pôdou do 100 hektárov, to znamená, štátna pôda a neznámi vlastníci alebo nezistení, my túto kategóriu katastrálnych území sme automaticky vyhodili z kola von. A neni to rok, neni to dva, je to asi päť alebo osem rokov a tým pádom je to už dosť dlhá doba na to, aby sme túto chybu odstránili. A preto budem dávať pozmeňujúci návrh, ktorý potom samozrejme aj prečítam, aby sme týmto mladým a začínajúcim dávali aj v tých katastrálnych územiach, kde Slovenský pozemkový fond spravuje pôdu do 100 hektárov. Navrhujem tam výmeru teda percentuálne 3 %, nakoľko tie ostatné percentá sú teda vyššie, takže ideme na tú najnižšiu výmeru percentuálnu, aká sa dá. Takže to bude môj jeden pozmeňujúci návrh, ktorý potom samozrejme prečítam.
Ďalšia vec. Ideme na § 12 ods. 1, kde sa hovorí o tom, že pokiaľ ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne a výpovedná lehota je 5 rokov. Mnohým sa tá výpovedná lehota 5 rokov akože nezdá, že je veľmi dlhá. Ja až tak radikálne do toho nejdem, že by sme ju zrušili na ročnú alebo inú, ale dopĺňam slová, ak dovolíte, "ak sa nedohodne inak", lebo myslím si, že dohoda má právo alebo prednosť pred, takže je to taká kozmetická možno, ale pre niektorých, hlavne tých, kde nie sú antagonistické vzťahy medzi vlastníkom a užívateľom, myslím, že dá sa to tam vsunúť a aby to bolo konzistentné. Takže aj to budem pozmeňovať v pozmeňujúcom návrhu.
Ďalej ideme na § 12 ods. 4, ktorý, myslím, že mnohým ľudom pije krv, a ja ho prečítam, v akom znení to máme. "Ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, preukáže, že vlastníkovi jej uzatvorenie navrhol a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietol alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, pričom užívateľ vlastníka pri návrhu uzatvorenia nájomnej zmluvy upozornil na právne dôsledky jeho nekonania, predpokladá sa, že uplynutím dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu nájomnej zmluvy medzi nimi vznikol nájomný vzťah na neurčitý čas podľa § 6. To neplatí, ak vlastník pred doručením návrhu na uzatvorenie nájomnej zmluvy uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ pozemku." To znamená, ja vám pošlem zmluvu, vy ste mimo svojho bydliska dva mesiace, vy ste nereagoval a ja automaticky mám nájomnú zmluvu na váš pozemok. Je to fér? Podľa mňa to fér neni, tak preto ja budem aj to novelizovať a budem hovoriť, že nájomný vzťah automaticky nevzniká a môžu sa dojednať iné možnosti užívania tohto pozemku, ale nie automatickou prolongáciou tohto nájomného vzťahu pre neozvaním sa do dvoch mesiacov od doručenia, resp. neviem, či vôbec mal to doručené, lebo obyčajne sa to ani nedokazuje. Takže to je ďalšia moja, pozmeňujúce, nejaká časť návrhu.
A ešte si dovolím dva pozmeňujúce návrhy, ktoré by som sa snažil teraz tiež odôvodniť, a je to tiež v § 12 ods. 6, ktorý hovorí o tom, že pokiaľ dôjde k predaju podniku, ktorý má tie poľnohospodárske pozemky v nájme alebo nemá v nájme, ale je väčšinovým podielnikom, a dôjde k zániku tohto podniku, tak túto skutočnosť, že vôbec zaniká, podľa obchodného zákonníka má oznámiť sa iba 15-dňovým vyvesením na obecnej nástenke alebo obvykle v mieste v danej obci. No mi povedzte, kto z tých tisícov spoluvlastníkov, ktoré, neverím, že to družstvo alebo tá organizácia, ktorá tam gazduje, má a mali mať s nimi zmluvy podpísané, mi povedzte, koľko z tých tisícov žije v tej obci. Veď oni sa, to ani nedozvie ten človek, že zanikol podnik. A samozrejme, že v tomto sa hneď hovorí, že prenajímateľ môže do 6 mesiacov odo dňa zvesenia oznámenia podľa prvej vety ukončiť nájomný vzťah. Nájomný vzťah v takomto prípade zaniká po zbere úrody. Ak si nájomca nesplní povinnosť podľa prvej vety, 6-mesačná lehota začne plynúť odo dňa, keď sa prenajímateľ o skutočnosti podľa prvej vety dozvedel. To znamená, prakticky stále tam niečo naťahujeme, a nie aby sme sa pozreli priamo čelne do zrkadla a povedali si, ty si, pán družstevník, pán, verejná alebo obchodná spoločnosť alebo čo si, závislý na týchto vlastníkoch pôdy, ktorí ti dali svoj výrobný prostriedok do tvojho nájmu, a keď končíš, tak láskavo maj aspoň tú úctu k nim, že im doručíš oznámenie, že si skončil, a nech sa rozhodnú, ako chcú naložiť so svojím majetkom. Veď ty si podnikal na ich majetku. A ty chceš povedať, že 15-dňovým vyvesením je všecko okej? No, nehnevaj sa, to je katastrofa. Takže keď dovolíte, aj toto mením, aby prakticky to bolo doručené týmto ľudom, a tých, ktorí sa vrátia späť, tak samozrejme môže to byť oznámené aj na nástenke, resp. oznámenie Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý, tento zastupuje neznámych, nezistených a ináč nedolapiteľných vlastníkov pozemkov, s ktorými nemôže daný úrad korešpondovať a viesť serióznu debatu o právnych úkonoch, ktoré ich čakajú na ich majetku. Takže to je ďalší bod, ktorý budem novelizovať a potom to aj prečítam.
A do tretice, ak dovolíte. Takže, pán navrhovateľ, vy ste dávali o tom prevode a prechode, ak je tento, takže môže dávať, no ja dávam o tom, keď zanikol podnik bez právneho nástupcu, aby aj tam bola možnosť, aby aj tam bola možnosť tohto náhradného užívateľa požiadať pozemkový odbor, aby, pardon aby začal konanie vo veci vydania rozhodnutia o predĺžení a legalizácii tohto nájomného vzťahu, ak tento náhradný pozemok užívate, a, žiaľ, vy nemôžte za to, že ten právny nástupca toho družstva alebo štátneho majetku, pôvodného, nie je k dispozícii a že skrachoval, a vy by ste podľa toho mu mali vrátiť pozemky. A, žiaľ, mnoho týchto nástupcov, ktorí nie sú nástupcovia, ale gazdujú v tom veľkom, jak sa hovorí, v tom rajóne, vyháňajú drzo týchto náhradných užívateľov, pretože im povedia, že vy tu nemáte právneho nástupcu, čo vy chcete, aké náhradné užívanie, všetko je zrušené, nemáte právo. Takže je to možnože 80 % náhradných užívateľov, ktorí sú takto likvidovaní a gniavení iba tým, že v ich, majú smolu, že v ich katastrálnom území zaniklo družstvo, všetok majetok bez právneho nástupcu. Takže aj toto mením a dávam im šancu, že budú môcť sa ohlásiť na pozemkovom odbore, aby takéto náhradné užívanie bolo oficiálne, ako vy dávate "12 céčko", ja dávam "12 déčko" nielen iba o prechode a prevode, ale aj o zániku podniku bez právneho nástupcu.
Takže to by boli moje pozmeňujúce návrhy, ktoré prakticky chcem priviesť na svetlo božie a vlastne sú aj jednými z požiadaviek, či už z iniciatívy poľnohospodárov alebo všetkých štrajkujúcich poľnohospodárov, ktorí tu boli aj v lete, a jedne z nich boli aj tieto body, ktoré som tu dal. Sú ešte aj ďalšie, ktoré možnože dáme do nejakého polroka, lebo je ich dosť veľa, ale najlepšie by bolo uvažovať v tej 504-ke, aby sme ju celkom nejakým spôsobom znegovali. Keď môžu sa teraz znegovať neprimerané obchodné vzťahy s potravinami v obchodoch a zrušili sme zákon celý a nový je postavený, tak obdobnú situáciu by som očakával pri tomto zákone, pretože je tam už veľmi komplikované, tie jednotlivé paragrafy a zákony sa prekrývajú. A zdá sa nám, že ani tí, čo s tým majú robiť, už majú z toho menší hokej. Takže toľko ku návrhu, zákonu, ktorý ste, teda novely zákona, ktorý ste dávali. A teraz, keď dovolíte, tak by som prečítal pozmeňujúce návrhy, ktoré mám tri a chcem veriť, že, a chcem poprosiť o ich podporu, pretože riešia reálne problémy našich agropodnikateľov na Slovensku.
Takže doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Martina Fecka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Bélu Bugára, Tibora Bernaťáka a Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento zákon sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie: "13. V § 13 ods. 6 sa vkladá nové písmeno a), ktoré znie:
"a) 1 až 100 ha najviac o 3 %,".
Doterajšie písmená a) až d) sa označujú ako písmená b) až e).". Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Článok. II
Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona č. 256/2001 Z. z., zákona č. 420/2002 Z. z., zákona č. 518/2003 Z. z., zákona č. 217/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 285/2008 Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona č. 499/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 139/2010 Z. z., zákona č. 559/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 145/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 115/2014 Z. z., zákona č. 363/2014 Z. z., zákona č. 122/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 153/2017 Z. z. a zákona č. 177/2018 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 14 ods. 10 sa vkladá nové písmeno a), ktoré znie:
"a) 1 až 100 ha najviac o 3 %,".
Doterajšie písmená a) až d) sa označujú ako písmená b) až e).".
Doterajší čl. II sa označuje ako čl. III.
To je prvý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám spravodajcovi.
Ideme na druhý pozmeňujúci návrh, ktorý znie: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Bélu Bugára, Tibora Bernaťáka a Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
"4. V § 12 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak sa nedohodne inak."."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 12 odsek 4 znie:
"(4) Ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, navrhne vlastníkovi jej uzatvorenie a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietne ani nevyzve užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, nájomný vzťah nevznikne; tým nie sú dotknuté povinnosti vlastníka podľa osobitných predpisov.12aa)".".
Poznámka pod čiarou, bod 12aa znie:
"12aa) Napríklad § 3 zákona č. 220/2004 Z. z. v znení zákona č. 219/2008 Z. z."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Bod 3 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
"7. V § 12 ods. 6 znie:
"(6) Ak počas nájmu pozemku na poľnohospodárske účely dôjde k predaju podniku, k predaju väčšinového podielu podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, k predaju väčšiny majetkových podiel12a) alebo väčšiny akcií12b) doterajšieho nájomcu, je nájomca povinný túto skutočnosť oznámiť prenajímateľovi a fondu, ak ide o pozemok, s ktorým fond nakladá podľa osobitného predpisu11b) doručením do vlastných rúk. Ak sa podľa prvej vety oznámenie nepodarilo prenajímateľovi doručiť, je nájomca povinný túto skutočnosť oznámiť zverejnením počas 15 dní na úradnej tabuli obce, v ktorej katastrálnom území sa pozemok nachádza, a obec na svojom webovom sídle ak ho má zriadené. Prenajímateľ a fond ak ide o pozemok, s ktorým fond nakladá podľa osobitného predpisu11b), môže do 6 mesiacov odo dňa doručenia oznámenia podľa prvej vety alebo zvesenia oznámenia podľa druhej vety ukončiť nájomný vzťah; nájomný vzťah v takomto prípade zaniká po zbere úrody. Ak si nájomca nesplní povinnosť podľa prvej alebo druhej vety, šesťmesačná lehota začne plynúť odo dňa, keď sa prenajímateľ a fond, ak ide o pozemok, s ktorým fond nakladá podľa osobitného predpisu11b), o skutočnosti podľa druhej vety dozvedel. Dátum zvesenia oznámenia nájomcu podľa druhej vety zverejní obec, v ktorej katastrálnom území sa pozemok nachádza, na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené.".".
To je druhý môj pozmeňujúci návrh, ktorý dávam spravodajcovi.
A posledný tretí, pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Bélu Bugára, Tibora Bernaťáka a Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa menia a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 2 sa slová "§ 12a, § 12b a § 12c" nahrádzajú slovami "§ 12a až § 12d".
2. V čl. I bode 3 sa slová "§ 12a, § 12b a § 12c" nahrádzajú slovami "§ 12a až § 12d".
3. V čl. I bode 4 sa slová "§ 12a, § 12b a § 12c" nahrádzajú slovami "§ 12a až § 12d".
Bod 4. V čl. I sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie:
"12. Za § 12c sa vkladá § 12d, ktorý znie:
"§ 12d
(1) Ak doterajšie rozhodnutie nestratilo platnosť, došlo k výmazu podniku z obchodného registra bez právneho nástupcu a vlastník pozemky, za ktoré bol vyčlenený doterajší nájomný pozemok, nemôže užívať, môže vlastník pozemku, ktorému bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok, podať na okresný úrad návrh na začatie konania o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku v prospech tohto vlastníka na čas do a) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav12e) alebo do neskoršieho dňa uvedeného v tomto rozhodnutí, b) právoplatnosti rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy,12f) alebo po c) prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku, za ktorý bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok.
(2) Vlastník, ktorý podal návrh podľa odseku 1, v návrhu uvedie po a) názov katastrálneho územia, po b) doterajšie rozhodnutie, ktorým mu bol doterajší náhradný pozemok vyčlenených do užívania, po c) označenie lokality a ďalšie jemu známe údaje o doterajšom náhradnom pozemku.
(3) Prílohou návrhu je aj podľa odseku 1 je po a) zoznam poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve vlastníka, ktorý podal návrh podľa ods.1, na ktoré nemá uzavretú nájomnú zmluvu, po b) čestné vyhlásenie o neuzavretí nájomnej zmluvy na pozemky podľa písmena a).
(4) Okresný úrad rozhodne, že vzniká podnájomný vzťah podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po a) vlastník, ktorý podal návrh podľa odseku 1, je osobou, ktorej bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok, po b) doterajšie rozhodnutie nestratilo platnosť12g), po c) vlastník, ktorý podal návrh podľa odseku 1, vlastní v katastrálnom území poľnohospodársku pôdu podľa odseku 3 písm. a) najmenej vo výmere doterajšieho náhradného pozemku, pričom výmera sa vypočíta ako súčet výmer pripadajúcich na spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve navrhovateľa na dotknutých pozemkoch, a po d) doterajší náhradný pozemok je identifikovateľný v teréne a identický so zjednodušeným rozdeľovacím plánom.
(5) Ak sa nepreukážu skutočnosti podľa odseku 4, okresný úrad rozhodne, že nevzniká podnájomný vzťah k doterajšiemu náhradnému pozemku.
(6) Rozhodnutie podľa odseku 4 okrem všeobecných náležitostí obsahuje označenie pozemku, ku ktorému vzniká vlastníkovi, ktorý podal návrh podľa odseku 1, podnájomný vzťah; neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je grafické zobrazenie tohto pozemku.
(7) Dňom právoplatnosti rozhodnutí podľa odsekov 4 a 5 doterajšie rozhodnutie stráca platnosť.
(8) Účastníkom konania podľa odseku 1 je vlastník, ktorý podal návrh podľa odseku 1. Rozhodnutia podľa odsekov 4 a 5 sa doručujú vlastníkovi, ktorý podal návrh podľa odseku 1, do vlastných rúk. Proti rozhodnutiu podľa odseku 4 nie je možné podať odvolanie.
(9) Okresný úrad vedie evidenciu rozhodnutí podľa odseku 4, vlastníkov, ktorí podali návrh podľa odseku 1, a doterajších náhradných pozemkov, ku ktorým vznikol podnájomný vzťah.
(10) Hospodáriaci subjekt, môže v mene vlastníka konať vo veci vydania rozhodnutia podľa odseku 1. Ak hospodáriaci subjekt podá v mene vlastníka návrh podľa odseku 1, vstupuje tento vlastník do postavenia vlastníka, ktorý podal návrh podľa odseku 1. Prílohou návrhu podľa odseku 1 je aj nájomná zmluva na doterajší náhradný pozemok. Účastníkom konania je hospodáriaci subjekt a vlastník, ktorému bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok. Rozhodnutia podľa odsekov 4 a 5 sa doručujú hospodáriacemu subjektu a vlastníkovi, ktorému bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok, do vlastných rúk. Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa použijú primerane.
(11) Na konanie podľa odsekov 1 až 10 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní12h), ak tento zákon v § 24e neustanovuje inak.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Bod 5. V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
"15. V § 14 ods. 4 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie:
"e) evidenciu podnájomných vzťahov na základe rozhodnutí o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12d ods. 9,".".
Doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená f) a g).
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Bod 6. V čl. I bode 15 v § 24e ods. 1 sa slová "Návrh podľa § 12c ods. 1" nahrádzajú slovami "Návrhy podľa § 12c ods. 1 a §12d ods. 1".
Bod 7. V čl. I bode 15 v § 24e ods. 2 sa slová "Konanie o návrhu podľa § 12c ods. 1 začne" nahrádzajú slovami "Konania o návrhoch podľa § 12c ods. 1 a § 12d ods. 1 začnú".
Bod 8. V čl. I v bode 15 v § 24e ods. 3 sa slová "návrhu podľa § 12c ods. 1" nahrádzajú slovami "návrhoch podľa § 12c ods. 1 a § 12d ods. 1".
Toto by bol môj tretí pozmeňujúci návrh, ktorý dávam pánu spravodajcovi, a o týchto návrhoch hlasovať, no samostatne tri hlasovania o týchto návrhoch.
Ďakujem pekne a ešte raz by som vás požiadal o podporu týchto mojich pozmeňujúcich návrhoch. Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán kolega. Áno, nemám k tomu čo dodať, pretože pokiaľ otvoríš dvere možností, tak už to smrdí nejakou tou korupciou, proste, hej. Že pokiaľ si kamarát, sú to naši, tak tí nemajú, sú to vaši, majú smolu. Takže áno, súhlasím s tebou a myslím si, že ešte tu veľa vody pretečie v Dunaji, pokiaľ my naučíme sa nerozlišovať, že vaši, naši, ale všetkým rovnako podľa zákona, ako má ísť. Dobre, ďakujem veľmi pekne.