Videokanál klubu

Čiže, milá kolegyňa Zemanová, veľmi s tebou súhlasím, že táto hanba, čo tam sedí na podpredsedníckom mieste a momentálne vedie schôdzu najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenskej republiky, že je hanbou štátnosti, je hanbou Slovenskej republiky, je hanbou SMER-u – sociálnej demokracie, je hanbou dnešnej schôdze, je hanbou každého jedného voliča, ktorý volil SMER – sociálnu demokraciu kvôli tomu, že si myslel, že volí stranu, ktorá bude myslieť v dobrom na ľudí. Toto je človek, ktorý mal aktívny vzťah s mafiánom v čase, kedy celé Slovensko vedelo, o koho ide. Aktívne si s ním vypisoval, tajne sa s ním dohadoval na biznisoch, obchodoval s majetkami, o ktorých verejne sa nepriznal do majetkového priznania. Či pozemky v Čiernej vode, o ktorých sa hovorí, že ukradol tam 500 miliónov korún alebo administratívna budova v Bratislave. K obidvom sa staval ako k vlastnému majetku, ale v jeho majetkovom priznaní to nie je.
Vedome klamal. Povedal, že 1. 12., či prvého v januári 2012 sa naposledy stretol s Kočnerom. V skutočnosti zo správ, ktoré sú zverejnené, sa s ním stretal opakovane ešte aj v roku 2016. Ale teda, keďže končila tam komunikácia, zrejme aj v ďalších rokoch, len nemáme na to dôkazy. Vedel o snahe mafiána Kočnera, že si dosadzuje svojho človeka za zástupcu riaditeľa SIS, Slovenskej informačnej služby. Miesto toho, aby to nahlásil orgánom činným v trestnom konaní, hovoril, však teda, dobre, no tak ja som to neprezradil Fedorovi Flašíkovi, čo si, jaký, však to nie je na chválenie. Organizoval stretnutie Kočner, Glváč, Dušan Pátek, človek z daňového riaditeľstva či z daňového úradu, ktorý overil podvody jeho kamaráta Lacka Bašternáka, kde nás okradol o 18 miliónov eur. Vedel o tom, napriek tomu vybavil stretnutie, kde na druhý deň z neho spravili prvého viceprezidenta finančnej správy. Sluha mafie, sluha Kočnera, hanba celého parlamentu tu nesmie sedieť.

Ďakujem veľmi pekne, kolegyňa, za tvoj prejav. Ako si matka troch detí, z toho ešte máš dvojičky, pre mňa si neskutočným vzorom, ako sa veci dajú, aj keď by sa mohlo zdať, že sa nebudú dať. Ale ty si prekonala z môjho pohľadu množstvo limitov a množstvo obmedzení. A som veľmi rada, že aj v tejto téme som našla v tebe podporu. Ono, ja som to aj hovorila vo svojej rozprave, že keď sa tento návrh zákona tu otvoril, tak pre mňa bola inšpiráciou ako reč pani ministerky, kedy som si už povedala, že už nie je viacej načo čakať, lebo ja chápem, že téma dojčenia je tabu a že asi nikdy by nebol ten správny čas otvoriť ju na pôde parlamentu. Ale práve podpora dojčenia si myslím, že by mala byť súčasťou, aj keď možno iba v deklaratívnej rodine, v rovine toho zákona o ochrane verejného zdravia. Pretože tam má skutočne čo robiť a má tam mať svoje miesto. Ďakujem.

Mikrofón nefunguje. Či? Áno, už teraz. Ďakujem pekne.
Takže, vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ja by som tému opäť vrátila späť k dojčeniu, lebo samozrejme toto máme s Natáliou momentálne spoločné. A napriek tomu, že diskutovať treba aj o očkovaní a veľa a asi sa o tom očkovaní ešte dlho diskutovať bude, tak nemali by sme zabúdať na to, čím v podstate tento život začíname a aký budeme mať štart do života, tak možno taký budeme mať aj celý život.
Možno by som mohla povedať, že prichádzame s týmto pozmeňujúcim návrhom takým, ktorý by nemusel vyvolávať diskusie, lebo však už to tu bolo povedané niekoľkokrát. Ide o naše zdravie, ide o naše zdravie a ide o zdravie celej spoločnosti a nemuseli by sme tu o ňom hovoriť vôbec. Ale prax ukazuje, že nemáme stále žiadne základné pravidlá, ktoré, na základe ktorých by sme mohli hovoriť, že dojčeniu sa u nás darí a že je to úplný štandard. Bohužiaľ, nemáme, podľa toho, aké máme informácie, nemáme ani len začiatky.
A tak sme sa rozhodli teda priložiť do tejto diskusie aj tému dojčenia, ktorá je naozaj veľmi dôležitá. Vieme veľmi dobre, že aj diskusie o dojčení sú rôzne a napriek tomu, že je to, je to, povedzme, na prvý pohľad veľmi jednoduchá téma, lebo majú pocit všetci, že tomu rozumejú, a všetci vedia, čo dojčenie znamená. Na rozdiel napríklad, keď som pred chvíľkou ponúkala na podpis niečo o procese deinštitucionalizácie, tomu nerozumie vôbec nikto. Tak toto sa tvária naozaj ľudia zo všetkých strán, že tomu rozumejú, a či sú to muži, ženy, všetci, ale skutočnosť je niekde inde. Naozaj sa niekedy mamičky dostávajú do veľmi zložitých situácií, že čo vlastne majú v skutočnosti robiť a ako majú postupovať. Na to, aby, aby to dojčenie naozaj fungovalo a aby to dieťatko dostalo hneď na začiatku všetko to, čo má.
Napríklad tu máme nezodpovedané otázky o tom, že ako dlho máme dojčiť. Ja som sa nad tým nikdy predtým nezamýšľala a keď som prvýkrát túto otázku počula, tak som vôbec netušila, že čo vlastne, aká je na ňu odpoveď. Ani som o tom neuvažovala. Aj keď už som možno matka bola. Jednoducho berieme to všetko tak ako bežnú súčasť, ale úplne také jednoduché to vždy nie je. A tak pre mňa je veľmi inšpiratívne, že som, že som túto odpoveď dostala v uznesení toho českého parlamentu, ktorý už toto má a ktorý, kde je jasne zadefinované, ako by to asi malo vyzerať a čo si, čo si pod tým môžme predstavovať. Preto by bolo dobré, aby sme aj my mali niečo podobné.
Väčšinou ešte stále máme pri štarte do života pôrodnice. Takže je to naozaj veľmi dôležitá súčasť aj dojčenia. A teda ďalšia vec, ktorú som si ja nikdy predtým neuvedomila, je, že vlastne samotný pôrod tvorí len veľmi maličkú časť toho pobytu v tej nemocnici a dôležitú podstatnú časť tvorí práve dojčenie a spôsob akým sa tento proces naštartuje. A napriek tomu sa možnože aj tá pôrodnica, asi aj názov by sa možno mohol zmeniť, a práve možno to s tým súvisí, že vlastne pôrodnica súvisí s pôrodom, ale nie je to o tom, aby tam nejakým spôsobom trávili mamičky príliš veľa času.
Možnože je už veľmi dobré, čo som ocenila napríklad aj ja z vlastnej skúsenosti, keď tu už hovorili kolegyne nejaké svoje skúsenosti, že je bežnou praxou pôrodníc, že si môžte ísť pôrodnice pozrieť dopredu a dozvedieť sa všetky zaujímavé informácie. Ani o tomto som netušila a to je naozaj, myslím si, že toto by malo byť v zdravotníctve vo všetkých oblastiach, nielen v pôrodniciach. A naozaj to je tá pozitívna časť, ktorú tu máme a ktorá, zdá sa, a funguje na mnohých miestach. Takže toto naozaj oceňujem.
Otázka je, že či sa aj tie budúce mamičky vedia naozaj pýtať na všetko a či dostanú na tom mieste a pri tej prehliadke naozaj všetky tie podstatné informácie, ktoré by mali vedieť. A ak sa na to jednoducho neopýtajú, tak, tak možno sa to nikdy nedozvedia.
Niekedy to vyzerá naozaj veľmi jednoducho, ale keď už príde to bábätko a príde tá situácia, že to bábätko naozaj treba dojčiť, tak všetky tie situácie, aj keď ich už majú mamičky naštudované, sú nové. A preto potrebujú mať naozaj v každej chvíli tú pomoc. Potrebujú sa pýtať neustále, ale nemáme, mám pocit, až takéto zabezpečenie. A dokonca sa obávam, že nie je ani tá informovanosť toho personálu na takej úrovni, aby tým mamičkám dokázali pomôcť.
Nerada by som skĺzla do, teraz do pozície laktačnej poradkyne, lebo toto naozaj aj napriek tomu, že už mám teraz oveľa viac informácii, ale vôbec si netrúfam hodnotiť, čo je naozaj správne, čo nie je správne, ale chcem pripomenúť, že aj keď je personál milý a naozaj ústretový a pomáha vám, žiaľ, štandardom je, že k dojčeniu sa vždy prináša napríklad fľaša a často je to fľaša s umelým mliekom. Priznám sa, že tak isto som sa nad tým nezamýšľala.
A ďalšia informácia, ktorá ma zaskočila, keď ešte v mnohých nemocniciach nie na 100 % funguje a niekedy to nie je možné, aby bábätká boli s mamičkami v tých nemocniciach. Tak vlastne vystáva tu otázka, že keď sú tie bábätká na oddelení celú noc, čo vlastne pijú. Ktovie, čo im dávajú. Proste toto, táto informácia naozaj nezaznie a nemala som ju ani ja.
Máme tu, máme tu nastavený systém hodnotenia pôrodníc, ale viac ako pretekať sa v tom, kto bude lepší a ktorá nemocnica a pôrodnica je najlepšia, by nám malo ísť o to, aby sme dosiahli všade rovnakú úroveň a aby sme naozaj dosahovali baby friendly nemocnice, ktoré tu nemáme.
Ak som spomínala tú situáciu s fľašou, tak, tak úprimne, naozaj bežná situácia je aj to, že dieťatko sa naučí piť v pôrodnici a napriek tomu vám v tej pôrodnici na druhý deň bábätko nakŕmia umelým mliekom. Proste nonsens. Preto možno aj v rámci šetrenia finančných prostriedkov ja by som odporúčala zvážiť, že kedy je ten čas, kedy mamička z tej pôrodnice môže odísť, a možnože môžme skrátiť čas pobytu mamičky v pôrodnici. Možnože sa dá s tým niečo robiť. Vieme tým ušetriť možno nejaké prostriedky a možno tá mamička môže ten celý proces skôr naštartovať alebo... Naštartovať? Naštartovať by ho mala v pôrodnici, ale ak príde domov čo najskôr, tak skôr sa môže nadstaviť na tie domáce podmienky a môže, môže sa naozaj venovať plnohodnotne domu dojčeniu.
No a tak naozaj potom prichádza ten ďalší ten krok, čo s tým, keď je doma, či jej má kto pomôcť. A veľakrát sa tu stretávame s tými otázkami a máme plné facebooky informácií, či ktorá matka je teraz dobrá a ak nedojčí, či je dobrá, ale to vôbec nie je otázka na toto. Otázka je, či tá mamička má dostatočnú pomoc, či jej má kto tie informácie poskytnúť, či tie informácie sú dobré, či tie informácie sú overené. A naozaj vyznať sa v spleti toľkých informácií je veľmi, veľmi ťažké. Aj kolegyňa tu spomínala niekoľko, niekoľko skúseností s tým, ako, ako skúšala dojčiť, ako sa s tým pasovala. A možno v mnohých prípadoch sa tá pomoc vyhľadáva veľmi neskoro a vlastne, keď už to nejde, tak potom sa vyhľadáva pomoc a, bohužiaľ, to má za následok, že to dojčenie nefunguje.
A preto sme tu, preto by sme naozaj chceli poprosiť, aby sme do nekonečna len nediskutovali o tom, že či dojčenie áno alebo nie, ale aby sme už tú podporu dojčenia naštartovali, aby sme, nechceme, aby to bolo zase len v podobe nejakého návrhu zákona a potom ostane ticho. Chceme, aby naozaj sme pre to niečo urobili, lebo to nie je o tom, či, či nájde jednotlivá mamička tú pomoc. To je o tom, aby sme túto spoločnosť priviedli na tú správnu cestu. A chcem povedať, že aj keď to vyzerá na prvý pohľad, že dojčenie sa týka mamičiek, týka sa úplne všetkých. Sú v tom zahrnutí oteckovia, sú v tom zahrnutí starí rodičia, všetci príbuzní, celá spoločnosť, celé blízke okolie, lebo práve odtiaľ často prichádzajú tie informácie a práve odtiaľ často počúvame najčastejšie vetu: Nemáš málo mlieka? A mala by si s tým niečo robiť. A nie je to o tom, že by vám chceli ublížiť, ale zrazu vám v hlave začína proces, ktorý, ktorý proste zrazu uvažujete nad tým, že či náhodou nemajú pravdu a začnete sa o to báť a neviete ani posúdiť, či vaše bábätko dobre pije, či veľa pije, či naozaj si môžte stáť za tým, že mu dávate to najlepšie. Je to, je to veľmi zložitý proces. A to, že máte pri sebe naozaj ľudí, ktorí vás podporia, že máte, máte blízkych, ktorí vám, ktorí vás nespochybňujú, to je strašne, strašne dôležité.
A tiež chcem povedať, že veľmi si teraz uvedomujem, tým, že ja potrebujem s tými bábätkami pomôcť, tým, že sa stretávam s množstvom ľudí, ktorí mi pomáhajú, tak vidím, že tie generácie našich mám a starých mám sú naozaj vtiahnutí do stratégie, marketingovej stratégie firiem, ktoré tu ponúkajú umelú náhradu alebo teda umelé mlieko. Pre nich je úplne samozrejmé, úplne automaticky, naozaj to majú niekde zakódované už, že prvá pomoc rovná sa umelé mlieko. A pritom to môže byť úplne niekde inde.
Aj ja som sama zažila niekoľko veľmi vtipných príhod, ale, ale naozaj som si uvedomila, že práve tieto generácie sú poznačené tým, že pre nich sa toto stalo štandardom, a my teraz tento štandard potrebujeme nejakým spôsobom zmeniť.
Preto verím, že téma dojčenia nezostane nepovšimnutá, preto verím, že sa tu nájde dostatok ľudí, ktorí budú ochotní tento návrh zákona alebo tento pozmeňujúci návrh, pardon, podporiť. A preto verím, že aj pani ministerka napriek tomu, že to nemáme veľmi vydiskutované, tak je to naša chyba, samozrejme, to si priznávame, ale, žiaľ, je to chyba aj tým, že predsa len máme aj tie mamičkovské povinnosti a v tom závale tých, tých... (Reakcia predkladateľky.) Ja chápem, ale, pani ministerka, viete veľmi dobre, že táto téma je tu, nie je tu prvý deň a nepriniesli sme ju my, je tu už dávno. Prinášame ju možno len opäť. Takže preto by som vás chcela poprosiť, aby naozaj ministerstvo zdravotníctva nemalo povesť len toho, ktorý otvára diskusie na rôzne témy a potom ich nedokončí. (Reakcia predkladateľky.) Pevne verím, pevne verím, ale ešte ďalšiu vec, ktorú by som chcela povedať, že aby, aby bolo jasné, samozrejme my s tou témou neprichádzame sami, máme za tým tak isto ľudí, ktorí sa tomu venujú dlhodobo. To znamená, že, že nie je to o tom, že by sme nemali dostatok informácií. A tak vás prosím, aby ste nás v tomto podporili.
Ďakujem.

Ja sa z tohto miesta chcem poďakovať mojej poslaneckej kolegyni Natálii Milanovej, že jednak prišla s týmto pozmeňujúcim návrhom, patrične ho aj odôvodnila, dala do toho aj toľko srdca, uviedla aj svoju osobnú skúsenosť, pretože všetci, čo sme tu, sme ľudia, mnohých sa to dotýka, táto téma. Pokiaľ niekto doteraz nad tým nerozmýšľal, tak sa možno nielen zamyslel, ale aj zvažuje, aká dôležitá vec je práve podpora dojčenia. Určite niektoré veci je mať aj na pevno zadefinované.
A ešte jedna taká poznámočka k tomu všetkému. Páčilo sa mi aj to, že uviedla konkrétny príklad štúdie, kde sa vypočítalo, kde sa kvantifikovalo v tej podobe štyridsiatich miliónov libier tá reálna hodnota, ktorá sa ušetrí pri tom, ak sa podporuje týmto spôsobom zdravie. Myslím si, že toto je aj spôsob, akým niektorí ľudia, ktorí sa možno častokrát pýtajú a sú skeptickí pri zavádzaní rôznych opatrení, zamyslia nad dôležitosťou tohto opatrenia. Verím v podporu a verím v to, že pri hlasovaní o tomto doplňujúcom a pozmeňujúcom návrhu zvíťazí zdravý rozum. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Na minulej schôdzi bola predložená novela zákona o ochrane verejného zdravia a hladinu rozvírilo najmä neprijímanie očkovaných detí do škôlok. No nemenej zaujímavé, aj osobne pre mňa, bolo aj to, že súčasťou tejto novelizácie bolo napríklad aj iné nastavenie v podstate pre vstup zvierat do reštaurácií. Riešia sa tam soláriá a plavčíci. A hoci som sa v prvom čítaní pri tomto návrhu zákona zdržala, tak neznamená to, že by som s ním nesúhlasila, do veľkej miery s ním súhlasím. A na moje dnešné vystúpenie samotné ma inšpirovala hlavne reč pani ministerky a možno sa síce niektorým bude zdať, že idem trošku mimo inkriminovaných tém, ale pre mňa je téma, s ktorou dnes vystúpim, veľmi dôležitá a rovnako ju považujem za veľmi dôležitú v súvislosti s ochranou verejného zdravia. O to viac možno ma zaráža, že v tom zákone v terajšom znení dodnes nie je. Tou témou je podpora dojčenia.
Myslím si, že asi väčšina z vás vie, že ja som sa poslankyňou stala iba mesiac pred pôrodom a ešte do poslednej chvíle som to tu ťahala a zabávali sme sa na tom, že hádam ten pôrod by bolo dobré, aj keby sa odohral v parlamente a možno by došlo k takému spojeniu naprieč politickým spektrom. Ale nie vždy všetky sny a predstavy sa plnia. Takže nakoniec som si svoj pôrod (reakcia z pléna), áno, som si teda svoj pôrod, nazvem to, že splnila na rizikovom, ale, ale, našťastie, bez komplikácií. Veľkou komplikáciou, ktorá nastala po ňom, bolo práve pre mňa, a určite nie som jediná, dojčenie.
Ono zrejme každá prvorodička to pozná, že keď príde na svet ten malý zázrak, tak nevie, o čo by sa najprv starala, že či ho len tak stískať, či prebaľovať, či dojčiť, či ho len nechať spinkať. To všetko by sa dalo zvládnuť, aj ten neporiadok doma by sa dal zvládnuť, ale veľkým problémom aj pre mňa z osobnej skúsenosti sa stalo dojčenie. Pretože napriek všetkým radám sestričiek priamo na oddelení o častom prikladaní, stále veci nefungovali. A keď za mnou sestričky chodili, tak som sa im vždy sťažovala, že jednoducho nejde mi to, či by som sa, či by mi nemohli nejako pomôcť. A teda musím priznať, že sestričky, napriek situácii, v akej sú, tak sa našli aj ochotné, ktoré si pár chvíľ na mňa našli. Ale bolo to naozaj primálo a miesto toho, aby mi pomohli možno s technikou alebo s podporou samotného dojčenia, priniesli mi striekačku a dieťaťu sme skrátka dali hneď na úvod jeho života umelé v podstate jedlo a na oddelení to nebol zďaleka nejaký ojedinelý postup.
Čo mňa a na čo si teda dodnes osobne pamätám, bol pocit takej osobnej bezmocnosti, že som priviedla na svet dieťa, o ktoré sa nedokážem postarať. Nevedela som, že, predtým, s niečím takým matky bojujú, že vedia byť frustrované z toho, že nedokážu nakŕmiť svoje dieťa. Sama som si tým prešla, prešiel si tým aj môj pán manžel na druhej konci linky alebo teda pri osobných stretnutiach. Bolo to veľmi nepríjemné. Našťastie, môžme povedať, že našťastie, v nemocnici sme si pobudli dlhšie kvôli žltačke, a na tretí deň prišla za mnou laktačná sestra. A musím povedať, že to bolo nesmierne povzbudivé, že odrazu všetky tie komplikácie, problémy sa začali riešiť nejakým spôsobom, bola veľmi nápomocná. A domov som odchádzala s tým, že mám k dispozícii ten kus umelej hmoty, čo sa nazýva, že klobúčiky, ale predsa dokážem dojčiť. Ja som si neskôr povedala, asi po dvoch mesiacoch, že vyradím aj túto umelinu a urobím všetko pre to, aby to išlo. Som dostatočne asi tvrdohlavá a vytrvalá, aby sa mi to podarilo. A dojčím dodnes aj na pôde parlamentu. Som na to hrdá, myslím si, že nie som zďaleka jediná čerstvá maminka, ktoré sme to tu takto zvládli. A z pohľadu mami by som, že tam by môj záujem o dojčenie s tým, že sa mi to podarilo, mohol skončiť. Ale ja som dnes aj v pozícii poslankyne a tam môj záujme teda zďaleka neskončil. Lebo keď som sa o túto tému začala ďalej zaoberať, tak som zistila, že, žiaľ, tá podpora dojčenie nie je zďaleka taká, aká by mohla byť a mala byť.
Ten môj príbeh, tiež ako som neskôr zistila, na základe rôznych rozhovorov a komunikácií s ostatnými mamičkami, je príbehom tisícok matiek po celom Slovensku a budem hovoriť o tých, ktoré dojčiť chcú. No v kľúčových momentoch, teda na jeho začiatku im nie je daná taká podpora akú by si, aká im náleží alebo teda akú by si zaslúžili. Tá podpora v pôrodnici, resp. po prepustení z nemocnice. Ja si myslím, že dojčenie a podpora na pôrodníckom oddelení sa musí stať pre zdravie matky a dieťaťa prioritou. Aj rozumiem, že v dnešnej dobe je to problém. Nemocnice sa boria s oveľa závažnejšími problémami, často existenčnými a chápem, že na zabezpečenie aj takých, z môjho pohľadu základných vecí, momentálne nie je dostatočný tlak, aj keď vôľa možno áno.
Z 51 pôrodníc dnes, žiaľ, ani jedna nemá certifikát "Baby Friendly Hospital". Ja netvrdím, že papier je všetko, a v mnohých pôrodniciach a nemocniciach aj bez certifikátu dokážu mamičky hneď po pôrode dávať s dieťaťom kontakt koža na kožu, alebo teda je im dopriata starostlivosť odbornej pomoci laktačnej sestry. Zďaleka to však nie je celoslovenský štandard.
Keď hovoríme o očkovaní, o kolektívnej imunite, o verejnom zdraví, je úlohou štátu a nás zvolených zástupcov, aby sme pre občanov urobili maximum, aby sme ich chránili. Preto tu rokujeme, za to nás platia. Preto si myslím, že štát, v tomto prípade teda konkrétne ministerstvo zdravotníctva by malo zabezpečiť podporu dojčenia a malo by to byť jednou z jeho priorít. Lebo podľa mňa lepším základom verejného zdravia ako zdravé deti, neviem, či niečo lepšie existuje. A keď sa tu rozprávame a diskutujeme o povinnom očkovaní pre dobro detí a náš všetkých, tak si myslím, že by nám malo záležať aj na systematickej podpore dojčenia.
Bohužiaľ, dodnes neexistujú jednotné metodické pokyny. (Reakcia predkladateľky.) Existujú? Alebo teda jednotné, viem, že existuje odborné usmernenie. (Reakcia spravodajcu.) Áno, lebo k tomu sa dostanem ešte. (Reakcia predkladateľky.) Dobre, výborne, lebo chcem na to nadviazať inak, to sa teším, lebo viem, viem, že ministerstvo začalo v tejto veci v januári už presne aj pripravovať materiály. Ak je to hotové, z môjho pohľadu je to veľmi pozitívna informácia. Výborne, kolegyňa je taktiež podpísaná pod týmto návrhom, takže som veľmi rada, že tá spolupráca prebehla. Napriek tomu teda doteraz nejaké oficiálne vyjadrenie o... Už je aj k dispozícii? Avšak predpokladám, že implementácia ešte pomaličky, ako som sa ja dozvedela na základe správ (reakcia predkladateľky), dobre, výborne, ako som sa dozvedela, tak prebehla s tým, že teda bolo zaučených 200 doktorov, sestričiek a teda laktačných sestier, čo je samozrejme skvelý začiatok. Ale stále to vnímam ešte, že sme iba na začiatku tej cesty.
A keď som si túto tému študovala bližšie, tak vlastne prišla som na to, že už od roku 2009 existuje usmernenie odborné, ktoré bolo vydané vo Vestníku ministerstva zdravotníctva, ktoré celú túto veľkú oblasť v podstate zastrešovalo. A to, čo my teraz legislatívne by sme radi ukotvili aspoň deklaratívne v tomto návrhu pre ochranu verejného zdravia, tak tam už to všetko bolo popísané, avšak nebolo to implementované. Hovorím, že sú aj nemocnice, ktoré možno nemajú certifikát, ale teda pracujú na tom, aby mamičkám poskytli, to už som povedala, hej, že aby mamičkám poskytli v podstate to najlepšie, čo môžu.
Z môjho pohľadu je mimoriadne dôležité práve, aby boli dodržané tie garantované a jednotné postupy, aby mamičky v každej jednej nemocnici naprieč celým Slovenskom boli, boli, nechcem to nazvať, že zaškolené, ale poučené o tom, ako majú dojčiť naozaj, že jednotne, pretože dnes je doba internetu a mamičky si vedia nájsť tam skutočne všeličo. A pre nás je veľmi dôležité, aby sme im poskytli garantovanú informáciu, garantovaný nejaký pokyn, metodiku, aby všetky vedeli svoje detičky nakŕmiť tak, ako je treba a pri všetkých problémoch niekedy, ktoré to dojčenie obnáša.
Ako som už spomínala, ja som naďabila na informáciu z ministerstva zdravotníctva, že od januára je v platnosti štandardný preventívny postup. Nevedela som avšak, čo tento štandardný postup obnáša, ktorý je v súlade s najnovšími odporúčaniami práve zdravotníckej organizácie, a jeho súčasťou je podpora žien počas laktácie, aby čo najskôr začali s dojčením a ešte v nemocnici sa naučili správnu techniku, pretože dojčenie je základným predpokladom zdravého vývoja každého dieťaťa. Jedným z potrebných krokov je aj vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, aby disponovali dostatočnými znalosťami a zručnosťami vo vzťahu k podpore dojčenia.
V tej správe sa uvádzalo, že ten počet vyškoleného personálu bol okolo 200 ľudí vlastne dohromady. Ako som spomenula stále je to veľmi dobrý začiatočný krok k tomu, aby sa to celé rozbehlo tak, ako by sme si to možno aj my mamičky všetky predstavovali.
Ja som na pôde parlamentu zorganizovala konferenciu o dojčení, bolo to približne pred rokom, s názvom "Ako politika môže pomôcť dojčeniu". A pamätám si, že hoci, hoci tomu, že nás prišlo iba zopár vtedy, tak aj tých nás málo sme sa zhodli v tom, že to dojčenie potrebuje väčšiu podporu a že Slovensko má v ňom teda veľké medzery.
A chcela by som ešte tu z tohto miesta povedať, keď sa bavíme o všetkých tých výhodách, ktoré dojčenie má, nie sú to iba zdravotné výhody, ale sú to aj ekonomické alebo dokonca aj environmentálne ukazovatele.
K tým zdravotným by som si dovolila zacitovať práve z odborného usmernenia vydaného v roku 2009. Inak je to približne, bolo to vydané 15. 10., takže 10 rokov dozadu mi to prišlo také celkom, ako by som to pomenovala, symbolické, že tým kruh sa uzavrel. "Dojčenie je forma sociálneho správania, ktorá sa formuje na báze schém materského správania a vyžaduje určité zručnosti. Materské mlieko je druhovo špecifické a jeho zložky sa významne odlišujú od mlieka iných druhov cicavcov. Preto je jedinečnou výživou donosených aj predčasne narodených detí a s komplexom ďalších faktorov zaisťuje dojčaťu výživu optimálneho zloženia, protilátky a podporu dozrievania imunitného systému, hormóny a rastové faktory, indukciu procesov adaptácie zažívacieho systému, nižšie riziku vzniku civilizačných chorôb a detskej tučnoty za predpokladov, že dieťa je dostatočne dlho dojčené a matka počas dojčenia dodržiava správnu životosprávu." Ja ešte dodávam, že materské mliečko je kedykoľvek prístupné, má vždy primeranú teplotu a je lacnejšie ako umelá výživa. Pre matku zaisťuje prospešnú hormonálnu, fyziologickú adaptáciu po pôrode, podporu involučných procesov maternice, teda návrat do pôvodného stavu, podporu emocionálnej väzby na dojča, vzorce materského správania spĺňajúce potreby dojčaťa, v neskoršom veku ochranu pred osteoporózou, vznikom rakoviny prsníka a vaječníkov. Celej rodine zabezpečuje úsporu finančných prostriedkov spojených s nákupom umelej výživy, posilnenie emocionálnych väzieb členov rodiny, prevenciu zvýšenej chorobnosti dojčaťa.
Inak v tom odbornom usmernení sa nachádza viacero odporúčaní. Ja som sa pristavila najmä teda pri bodoch B a C v čl. 3, kde bolo uvedené, že "podpora rozvoja laktácie v prvých dňoch po pôrode v čase poskytovania ústavnej starostlivosti by mala byť zabezpečená a podpora dojčenia po prepustení z ústavnej zdravotnej starostlivosti domov, v poradniach a poskytovanie kvalifikovanej pomoci pri riešení komplikácií dojčenia, ak sa vyskytnú". Ako som už spomínala, tak toto zďaleka nie v každej pôrodnici je praxou.
Ešte by sa tu dali citovať štúdie z rôznych periodík, aké pozitívne účinky má dojčenie či na matky, či na deti, či na celé rodiny.
Ja si dovolím ešte predstaviť aj tie ekonomické výhody dojčenia, o ktorých sa možno až toľko nehovorí. V štúdii uverejnenej v lekárskom časopise British Medical Journal z roku 2014 vedci vypočítali, že ak by sa v Británii zdvojnásobil počet žien, ktoré dojčia aspoň sedem až osemnásť mesiacov, v britskom zdravotníctve by sa každoročne ušetrilo 40 mil. libier. A to boli veľmi konzervatívni, lebo sa zamerali iba na tri ochorenia, ktoré súvisia s nedojčením. Sú to zápal stredného ucha, nekrotizujúca enterokolitída a rakovina prsníka. Ak by sa vo Veľkej Británii ušetrilo 40 mil. libier, tak na Slovensku, keďže sme zhruba desaťkrát menšia krajina, by to mohlo byť 4 milióny. Keby sa viac dojčilo, tak v zdravotníctve ušetríme 4 mil. eur ročne, čo je približne ročný plat pre 200 zdravotných sestier vrátane odvodov.
O environmentálnych výhodách by tiež mohla byť ďalekosiahla diskusia, tú si pre túto chvíľu odpustím. V Čechách len nedávno, u našich susedov senát prijal uznesenie, ktorého cieľom bolo zabezpečiť podporu dojčenia. Napríklad v takom Belgicku majú systém urobený tak, že na jednom oddelení má každá mamina k dispozícii, nazvem to, svoju laktačnú sestru, ktorá je pre ňu k dispozícii po celý ten čas, nielen kým je v nemocnici, ale aj po tom, čo sa vráti domov.
Na záver už by som chcela ešte možno zdôrazniť a doplniť, že to, čo my by sme radi pretavili do zákona o ochrane verejného zdravia, to už tu teda funguje vo forme odborného usmernenia desať rokov, avšak všetci vidíme, že ten výsledok je krivkajúci. Máme tu pozitívne informácie, že zmena je na dosah a ja tomu veľmi úprimne verím a veľmi sa teším, že už je naozaj pripravená a teda bude sa môcť realizovať.
Ja som si povedala spolu so svojimi kolegami, že týmto naším návrhom chceme tomu dojčeniu na Slovensku ešte pootvoriť trošku dvere a tým aj všetkým mamičkám a deťom, ktoré si zaslúžia na tom začiatku spoločnej cesty len to najlepšie, čo im môžme dať, aby sa mamičky cítili po pôrode dobre, aby dojčili bez stresu, bez sĺz a depresie. A aj tým sme v podstate prispeli k verejnému zdraviu a v slovenskom zdravotníctve v konečnom dôsledku ušetrili aj nejaký ten milión.
Ešte, ak by som mohla, dovolila by som si prečítať text doplňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Natálie Milanovej, Mareka Krajčího, Silvie Shahzad, Jána Marosza, Miroslava Sopka, Simony Petrík a (zaznievanie gongu) Petry Krištúfkovej.
V čl. 1 sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a... Môžem? Môžem že? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Áno, len prosím zastaviť časomieru.
Nech sa páči, môžte.

Milanová, Natália, poslankyňa NR SR
... 2 a 3, ktoré znejú:
V § 2 ods. 1 písm. c) sa za slovo "starostlivosť" vkladá čiarka a slová "podpora dojčenia,".
3. § 2 ods. 1 sa za písm. h) vkladá nové písm. i), ktoré znie:
"i) podpora dojčenia je vytvorenie vhodných metodických pokynov a personálnych podmienok na jeho realizáciu.".".
Doterajšie písmená i) až zf) sa označujú ako písmená j) až zg). Prečíslovanie písmen sa primerane premietne do ďalších bodov.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 74 vkladá nový bod 75, ktorý znie:
"75. V § 52 sa ods. 1 dopĺňa písmenom s), ktoré znie:
"s) vytvoriť personálne podmienky na podporu dojčenia a dodržiavať metodické pokyny týkajúce sa tejto podpory.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 113 vkladá nový bod 114, ktorý znie:
"114. § 62 sa dopĺňa písmenom x), ktoré znie:
"x) podrobnosti o metodických pokynoch na podporu dojčenia.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď. My sme tu kvôli ľuďom, sme kvôli tomu, sa venujeme aj doprave, aj vy, aj ja, aby sme zabezpečili prepravu ľudí do roboty, z roboty, aby jednoducho sa vedeli spoľahnúť na cestovné poriadky, ktoré na železniciach existujú. Neviem, ja chodím často vlakom, neviem ako vy, ale tie hodiny vykazujú stále viac jednotlivých meškaní na Slovensku. A my sme si pochodili aj okolie Zvolena, Fiľakova, Lučenca a tak ďalej. Chystáme sa aj do iných regiónov, kde naozaj tá infraštruktúra dopravná je zanedbaná. A veľakrát to nie je otázka peňazí. Je to otázka dobrého manažmentu. Nám sa tu ako huby po daždi rozširujú rôzni politickí nominanti a manažéri v štátnych železničných firmách, ale veľmi pekne sa dá povedať, že máme naviac sto manažérov, ale chýba nám sto rušňovodičov. Zjednodušene je to naozaj takto, tieto čísla.
V tejto oblasti tento pán generálny riaditeľ Juraj Tkáč môže byť naozaj skúsený, dobrý manažér, ale k predmetnej veci, o ktorej sa bavíme, o tom on nielenže tú implementačnú správu toho Útvaru hodnoty za peniaze nerealizoval, nepripravil plán, že čo chceme robiť, ale ešte aj napísal trošku taký až drzý list pani štátnej tajomníčke. "Pani štátna tajomníčka, keďže sme to na Rade ŽSR neprerokovali, tak trváme na tom, že sa tým vôbec nebudeme ani riadiť." Jednoducho on vyzval štátnu tajomníčku, aby to z vlády hodila zo stola. Toto je podľa nás ťažký hriech. Zodpovedný manažér mal napísať, čo chce robiť, aby ľudia mohli plynulo cestovať, a nie zahodiť materiál vládnych analytikov do koša. To sa v dobre spravovanej spoločnosti nesmie diať a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcela trošku nadviazať na to, Janka, že si povedala, že my, politici, máme tendenciu odtiaľto všetko rozkazovať a teda prikazovať a dávať do nejakého legislatívneho stavu, ale ja napríklad tento návrh vnímam ako pomôcť a zlepšenie kvality života obyvateľov. To je napríklad môj pohľad, preto v ňom samozrejme vidím aj všetko, čo tu odznelo ako argumenty, aj teda vnímam, aj ten tvoj pohľad na svet a nemám proti nemu absolútne nič. Ono niekedy je to možno pre nás ťažké si predstaviť, že ešte v stredoveku, alebo do 17. storočia sa na Slovensku ani nefajčilo, nemuseli sme takéto niečo riešiť, ale dnes už je to bežná súčasť života, ten zlozvyk je hlboko zakorenený a niekedy je naozaj nutné, aby možno aj tá pomocná ruka prišla nielen vo forme osvety, ale aj vo forme, či jemnejšieho, alebo teda v niektorých prípadoch tu máme aj drsnejšie tie legislatívne rámce, ale tento za taký drsný nepovažujem.

Ďakujeme pekne, Janka. Nezakazujeme fajčenie. Nechceme v prvom prípade zakazovať, chceme ochraňovať slabších, tehotné mamičky, alergikov, astmatikov, rodiny s malými deťmi, zdravie populácie, chceme prispievať k zníženiu odvrátiteľných úmrtí. Toto chceme spraviť. Nezakazujeme fajčenie. Áno, astmatikovi môže vyvolať záchvat aj jedno vdýchnutie dymu. Predstavme si, že sme na tej terase, máme rozjedené jedlo, príde tam fajčiar a zapáli si. Poprosil som čašníka, nie jedenkrát, prosím vás, mohli by ste mu povedať, aby si odsadol. Nie, neurobí to. Vy sa presuňte do vnútra. Rodina, päť detí, manželka, rozjedené jedlá, ideme sa presúvať dovnútra. Však to je úplne nemožné. Tak isto pre neho. On si tam zapáli a teraz niekto dôjde a povie mu, presuň sa, lebo tuná to nevyhovuje, hoci nemal si zapáliť, mal sa pozrieť, kto je okolo neho, ale zapálil si, to je, žiaľ, situácia, zapálil si on. Nepresunie sa.
To znamená, vieš, Janka, ja chápem slobodu, ale my nemôžme dovoliť, aby sloboda ničila zdravie tých, ktorí za to nemôžu, obmedzovala tých, ktorí chcú žiť správne, ktorí sa nechcú, ktorí nechcú druhým škodiť. Ako v tomto prípade naozaj nechceme zakazovať, nechceme prikazovať, chceme ochraňovať. To je motív tohto zákona a ja si myslím, že táto situácia sa dá vyriešiť aj tým spôsobom, ako si hovorila, pokiaľ ten prevádzkovateľ reštaurácie chce vytvoriť kvalitné, dobré prostredie pre fajčiarov, ja si myslím, že určite sa to bude dať vytvoriť. Aj keby tento zákon platil, eventuálne v druhom čítaní. V pozmeňovacom návrhu navrhni fajčiarske terasy, pre mňa za mňa, keď tam budú aj nefajčiarske terasy, ale tak, aby ten dym nevyrušoval tých, ktorí si sadnú na terasu nefajčiarsku.

Ďakujem veľmi pekne za tie všetky pozitívne faktické poznámky. Som milo prekvapený, že tu nemáme nejakú fajčiarsku loby, ktorá by tu nejakým spôsobom zatiaľ argumentovala, tešíme sa na ich argumenty a budeme sa snažiť vysvetľovať, argumentovať. Nič iné, len teda veľké ďakujem a teda verím, že aj väčšina poslancov v tomto pléne zodvihne ruku za tento návrh zákona, posunie ho do druhého čítania a tým pádom budeme túto diskusiu môcť aj ďalej živiť a rozprávať o tom, aké fajčenie má naozaj vážne následky na našom zdraví a čo je ohľaduplné a čo je správne v rámci slobody tolerovať aj v našej spoločnosti. Ďakujem pekne.

... veľmi pekne. Ja sa priznám, že pri tomto návrhu zákona, hoci ho naozaj vítam, tak som v konflikte záujmov, pretože doma mám fajčiara (vyslovené s pobavením), tak hneď, ako vyšla informácia, že takýto návrh bude predložený, tak sa začala diskusia, že čo a ako. Ale, našťastie, je to veľmi prívetivý fajčiar a teda aj on uznal, že treba, treba skrátka obmedziť tie možnosti, nazvem to, pre fajčiarov, pretože naozaj, tie vonkajšie terasy sú otvoreným priestorom a v období, kedy ľudia sedia vonku a chodia tam rodiny s deťmi, my to teraz zažívame vlastne, priamo sme v tom období, tak je to veľmi nepríjemné. A dokonca my sme sa doma rozprávali, ja som zástancom toho aj, hoci neexistuje sankčný mechanizmus, ale mne vadí, keď aj človek ide po ulici s cigaretou a vidí, že za ním ide mamička s dieťaťom a nemá kam uhnúť a on si v pohode kráča ďalej, cigaretka, dym ide, no problém, život je gombička. Takže ja by som kľudne pritvrdila a teda rozmýšľala možno aj nad tým, ako, ako toto nejakým spôsobom obmedziť, keďže dobré slová nepomáhajú. A plus ešte, keď už sme pri tejto téme a bavili sme sa tu aj o zastávkach, kde napriek zákazu v ich blízkosti ľudia fajčia a zostávajú po nich špaky, čo tiež v krajinách niektorých sú za to veľké pokuty, a my, žiaľ, si ich nevieme ani, ani odpratať, ani s nimi nijako inakšie vynaložiť. Takže tých vecí súvisiacich s touto problematikou je veľa, čo ešte máme čo riešiť. A ja tento návrh vítam a podporím ho.