Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.10.2019 o 16:41 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2019 16:41 - 16:43 hod.

Sopko Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem za fundovaný, obsažný príspevok môjmu poslaneckému kolegovi Otovi Žarnayovi. Som rád, že uviedol aj konkrétne veci z tohto pohľadu, čím by sa dal aj konkrétny návrh vylepšiť. Som rád, že teda uviedol aj príklady praxe konkrétnych škôl a celého toho príbehu a tohto boja, ktorý tu už dlhý čas sa vedie.
Samozrejme, môžeme sa po prijatí tohto návrhu zákona v prvom čítaní určite baviť a môžeme zriadiť aj okrúhly stôl s ostatnými predstaviteľmi politických strán a hnutí, ktorí sú zastúpení v parlamente, ako by sa tento návrh dal ešte vylepšiť v tom. Momentálne by sme ale mali asi zrejme ich presvedčiť, tú väčšinu, aby našli v sebe tú odvahu a išli aj to takéhoto kroku a dali tým pádom aj nádej ľuďom, ktorí sú v školstve, že na nich myslíme.
Určite si myslím, že vychádzal som pri tvorbe tohto návrhu zákona zo súčasného stavu, aký je, ako sú kreované momentálne tieto inštitúcie. Pokiaľ by sme vedeli nájsť zhodu a väčšinu v budúcnosti na to, akým spôsobom inak chceme meniť tieto voľby, mohli by sme uvažovať potom nad inými formami, ale vychádzalo sa zo súčasnej praxe.
Čiastočne som sa inšpiroval aj konkrétne komisárom pre vzdelanie, ktorý už momentálne je od roku 2002 v Maďarsku. Vieme, že existujú obmudsmani pre akademickú etiku v Litve, v Rakúsku a myslím ešte v ďalších troch krajinách, to znamená, že sú tu už určité legislatívne rámce o ktorých, z ktorých môžeme vychádzať a sa môžeme inšpirovať. To znamená, že my tu momentálne sme neobjavili Ameriku, takže tomuto problému sa venuje v iných krajinách a držme si palce, aby tá väčšina pochopila, aký je tento návrh zákona dôležitý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2019 16:25 - 16:27 hod.

Sopko Miroslav Zobrazit prepis
No určite nechcem vytvoriť nejakého Santa Clausa, no prečo aj, ja verím skôr na Ježiška. A, samozrejme, hovoríme o úrade, to znamená, je nepredstaviteľné, aby niečo zvládal jeden konkrétny človek. Veď máme už dneska rôzne iné inštitúty, ktoré tu sú, a on bude zároveň aj kooperovať tie činnosti, či už je to s verejným ochrancom práv, či sú to komisári pre deti, alebo komisári pre osoby so zdravotným znevýhodnením. To znamená, bude kooperovať a bude mať kompetencie, aby vedel v spolupráci, toto je dosť podstatné slovo, v spolupráci s úradmi, s ktorými bude jednať ako rovný s rovnými, riešiť konkrétny vždy ten problém a mal na to aj patričné páky.
Ja som maximálne otvorený potom v diskusii a som skutočne trošku smutný z toho, že tu nevidím, teraz momentálne už ani žiadneho reálneho zástupcu súčasnej vládnej koalície, aby sa podarilo vytvoriť takú legislatívnu normu, že vznikne užitočný úrad, ktorý bude slúžiť ľuďom. To je to, o čo mi ide, a myslím si, že a myslím si, že od toho sme tu predsa, prichádzať s riešeniami, ktoré majú pomáhať ľuďom. A čo bude a ako nebude fungovať, to ukáže vždy prax. Najprv uveďme konkrétne opatrenie do života, za pochodu ho vylepšujme, vylaďujme, ale robme niečo. Veď akože tá atmosféra predsa je katastrofálna, to si musíme tu všetci priznať, ako tu sedíme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 16:12 - 16:24 hod.

Sopko Miroslav Zobrazit prepis
Takže, vážení kolegovia, ako som tu, pred vami stojím s týmto návrhom kompletného zákona, nie žiadnej novelizácie, nie žiadnych drobných úprav alebo kozmetických úprav ako možno v minulosti som tiež tu stál a snažil sa zlepšovať veci v školstve, ale s úplne novým zákonom, zákonom, ktorý je spojený aj s mojou minulosťou pôsobenia v rôznych druhoch organizácií, aj moje aktivity v rámci Slovenskej komory učiteľov, zákonom, ktorý podľa môjho názoru, teda môjho názoru môže reálne pomôcť atmosfére na našich školách, pretože táto atmosféra je ťažko dýchateľná. Ak by som dokonca mohol prirovnať, ak sa dneska často hovorí o nejakom boji za klimatické zmeny, tak čo sa týka školskej klímy, atmosféry a vzduchu, ktorý tam ľudia dýchajú, na našich školách, tak máme tu veľmi vážny problém, pretože v mnohých pracoviskách sa už nedá ani existovať. Nedá sa ani fungovať. Môžeme sa utešovať do nekonečna a pozerať sa na to vždy cez ružové okuliare a jednoducho fakty sú také, nedávno v rámci projektu To dá rozum už máme i konkrétne dáta, ktoré boli zverejnené na množstve prieskumov, čiže máme konkrétne dáta o tom, v akom stave je naše školstvo, v akom stave sú vzťahy na našich pracoviskách, či už medzi žiakmi, či už medzi žiakmi a učiteľmi, učiteľmi medzi sebou navzájom a najmä medzi učiteľmi a riaditeľmi, ako aj medzi všetkými týmito, už vtedy som spomenul - a zriaďovateľmi. Všade nájdeme pochybenia a vidíme, že ten stav je zlý a boli by sme veľmi naivní, ak by sme čakali, že zmena sa sama spraví. No nespraví sa. Ak by sa čokoľvek také spravilo, tak by sme videli určitú reálnu snahu. O to viac, že toto nie je záležitosť posledných dní alebo mesiacov.
Tieto problémy, ktoré v školstve máme, tu máme dlhodobo, roky, desaťročia. Sú to konkrétne problémy, o ktorých začali školské organizácie hovoriť už pred rokmi, a skúsim to tak retrospektívne spomenúť, najznámejšie momenty. Pre tých, ktorí o tom do teraz nepočuli, tak sa možno aj poučia a zistia (ruch v sále), že tieto veci sú pre mnohých možno zaujímavé (zaznievanie gongu), získam si tým pádom aj možno pozornosť a posunú to ďalej svojim kolegom v poslaneckých kluboch, aby sa naozaj na tento návrh zákona poriadne pozreli, aby nereagovali naňho počas, ako sa ukáže, že podporíme - nepodporíme tento návrh zákona, ale aby si preštudovali konkrétny návrh zákona, aby si pozreli poriadne dôvodovú správu, ktorá je podrobná a je rozpísaná do posledného detailu a vedeli, o čom tu vlastne budú v pondelok hlasovať.
Po mnohých iniciatívach, ktoré sme v rámci Komory učiteľov realizovali, sme v roku 2015 pristúpili ku kampani Zber strachu. Bol to výsledok mnohých snáh i v rámci požiadavok učiteľov, ktorí v rámci svojich protestov žiadali, aby sa riešil reálne problém na našich školách, aby dochádzalo k tomu, že človek, ktorý je v krivde, sa má na koho obrátiť, pretože základom nebola len informačná nerovnováha a to, že nebol prístup k tej spravodlivosti dožičený každému rovnako, ale základným problémom bolo, že fakt tí ľudia nevedeli sa brániť pred rôznymi tlakmi, pred mobingom, bosingom, to boli pre mnohých neznáme slová. Možno aj pre vás sú, tak len tak na zopakovanie, už pred desaťročiami psychológ Reiman definuje mobing ako psychologický teror v pracovnom živote, ktorý zahŕňa hostilnú a neetickú komunikáciu, ktorý je zameraný zo strany jednej alebo viacerých osôb voči inej osobe. Od toho bol odvodený aj iný termín, nórsky psychológ Chile definuje bosing a ide o zastrašovanie a znižovanie dôstojnosti pracovníka alebo pracovníkov zo strany nadriadeného, ktoré môže mať za následok fyzické, duševné, morálne alebo sociálne ublíženie.
Na mnohých konferenciách, ktorých som sa osobne aj zúčastnil, sa prirovnávalo toto pôsobenie mobingu a bosingu, k pokusu o psychologickú vraždu jedinca. Sú to všetko vážne veci a sú odbornej verejnosti už dlhodobo známe. A preto aj v rámci toho Zberu strachu sme nazbierali vyše 200 podnetov, kde sme aj urobili rekapituláciu rôznych káuz celého Slovenska, a ono tie kauzy nieže ubúdajú, ale nám práve naopak pribúdajú. Pribúdajú nám konkrétne prípady z jednotlivých obcí i miest, kedy sa naozaj nevedia dovolať spravodlivosti jednotliví zamestnanci, ale častokrát sú to aj žiaci, ich rodičia, ktorým tiež bolo ublížené.
To znamená, preto prichádzam a prichádza aj naše hnutie s týmto komplexným návrhom zákona o školskom ombudsmanovi, aby sme vytvorili inštitút, úrad so sídlom v Košiciach, ktorý bude posudzovať tieto žiadosti a bude konať. Aby tí ľudia vedeli, na koho sa môžu obrátiť. A nielen aby len zbieral podnety, ale aby mal aj reálne právomoci, ktorými môže zasiahnuť do týchto procesov. Častokrát aj preventívnymi spôsobmi.
Výsledkom v roku 2015. a následných aktivít učiteľov rôznych organizácii bolo, že minister Draxler na pol roka zaviedol alebo zriadil úrad, mal presný názov, Úrad pre ochranu práv v regionálnom školstve. Na pol roka tam bol nominovaný pán Martin Maták ako nominant Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy a po pol roku, keď tento pán odišiel do dôchodku, potichučky, tak aby si to odborná verejnosť nevšimla, jednoducho bol zrušený. Odôvodňovali to tým, že mal málo podnetov, že viac podnetov prichádzalo na hmotnú sekciu regionálneho školstva, otázne však bolo ako bolo o tomto vôbec úrade komunikované, pretože povedzme si to priamo, akonáhle nemáme zabezpečenú informovanosť a nevieme kam sa máme obrátiť, ako môžeme čakať nejaké podnety. Ono nízka úroveň informovanosti bola aj jedným z príčin, prečo sme v rámci Zberu strachu vtedy iniciovali aj vytvorenie metodickej príručky, ktorá sa distribuovala potom následne v spolupráci s ministerstvom. To znamená, aby tá prevencia tu bola tiež napojená na konkrétne procesy, aby ľudia vedeli, čo môžu robiť, na koho sa majú obrátiť.
Mnohí skeptici mi často hovoria pri týchto diskusiách, že no vieš, keby fungovali odbory, všetky inštitúcie v rámci spolu aj, samozrejme, s ministerstvom, tak ako majú, tak takýto úrad asi ťažko by bol predstaviteľný. Lenže oni nám nefungujú. To je to, čo tu treba jasne povedať. Tieto inštitúcie nefungujú, nezastupujú na 100 % na tých pracoviskách týchto zamestnancov a ani deti so svojimi rodičmi. Fakt nemajú častokrát šancu. Pokiaľ tá druhá strana ťahá za jeden povraz a vy sa neviete dovolať spravo..., nespravo..., teda tej spravodlivosti. A predstavte si, skúste si to predstaviť, aký to je pocit!
Ono totiž najprv tých vecí môže byť len pár, iba sú to také drobnosti. A ono potom postupne, tak ako hovoríme o šikane, ktorá má tých svojich 5 kruhov, niekto hovorí tomu 5 kruhov pekla, ako postupne sa rozširuje a zasiahne celú organizáciu tak, že ten jedinec, ktorý je terčom, nemá absolútne žiadnu šancu, a môže byť rád, že vôbec odíde. To má vlastne šťastie. Tak v takom prípade kto bude zodpovedný a kto bude niesť zodpovednosť za tie škody, ktoré sa takto vytvárajú?
Preto je dôležité práve zriadiť tento úrad, inštitút, dať mu silné kompetencie, aby sme dokázali chrániť zároveň i zdravie ľudí, ktorí v tom školstve žijú, pracujú, vzdelávajú, pretože to musí byť pre nás najvyššia hodnota. Budete možno oponovať tým, že možno tam niektoré kompetencie posúvané už dnes existujúcich inštitúcií, ale viete koľko tam je práce? I my poslanci Národnej rady, ktorí sa pohybujú v tejto oblasti, jednoducho nestíhame, nestíhame reagovať a pomáhať tým ľuďom, ktorí sa na nás obracajú o pomoc. Za chvíľočku vystúpi pán poslanecký kolega Žar..., Oto Žarnay, bude hovoriť konkrétne možno prípady, ktoré on zaevidoval, i ja som častokrát dennodenne mal konkrétne príklady na stole. Celý úrad má čo robiť, aby pomohol ľuďom, ktorí sú v školstve, aby neprišli o rozum a aby sa na tých pracoviskách konečne dalo dýchať.
Preto je kľúčové, aby ste sa zamysleli, prestali pozerať na to, čo to bude prinášať, takéto zriadenie nového úradu a uvedomili si jeho význam. Práve vytvorenie tohto konkrétneho útvaru, pardon, tohto konkrétneho úradu, tejto inštitúcie školského ombudsmana je kľúčové preto, aby sme vedeli pomôcť ľuďom, ktorí trpia. A často práve aj tým, že vytvoríme takýto inštitút, zdvihneme aj výhražný prst a ukážeme, že nebude sa tolerovať už to, že na školách, ktoré majú byť podľa Komenského dielňami ľudskosti, kde sa vytvára budúca generácia pre Slovensko, panuje atmosféra, ktorá dusí ľudí. Umožnime im prijatím tohto návrhu zákona, aby mohli konečne slobodne dýchať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 16:09 - 16:10 hod.

Sopko Miroslav Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi veľmi krátko teraz najprv odôvodniť tento návrh zákona, následne podrobnejšie sa k tomu vyjadrím v rozprave, kde sa hlásim ako prvý.
Návrh zákona o školskom ombudsmanovi a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov má za hlavný účel zvýšiť ochranu práv a právna, právom chránených záujmov tých osôb, ktoré vo vzdelávacom a výchovnom procese v školstve ťahajú za kratší koniec. Ide predovšetkým o deti, žiakov a ich zákonných zástupcov, ktorí sa neraz stávajú obeťami arogancie medzi reprezentova..., moci reprezentovanej školami i školskými zariadeniami.
K tejto skupine ohrozených osôb však môžeme nepochybne zaradiť aj učiteľov, t. j. pedagogických zamestnancov, ako aj odborných zamestnancov.
Návrhom zákona zriaďujeme teda inštitút školského ombudsmana, ktorý ho, ktorého hlavnou úlohou bude dozerať na to, aby práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb naprieč celým školstvom používali silnú ochranu z pozície tohto inštitútu nezávislého dozorcu.
Školský ombudsman má priznané zodpovedajúce kompetencie a oprávnenia, ktoré mu umožnia reálne pomáhať dotknutým osobám pri ochrane ich práv a právom..., ich práv. A viacej už poviem potom v rozprave.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 15:43 - 16:07 hod.

Shahzad Silvia Zobrazit prepis
Takže ešte raz. Dnes tu už odznelo niekoľko vecí, čo sa týka ľudí so zdravotným postihnutím. Naozaj je to skupina ľudí, ktorá tvorí obrovskú časť aj našej spoločnosti. Stále hovoríme o ľuďoch, ktorí, ktorí tvoria 9-10 % možno v našej populácii, a toto číslo sa bude určite zvyšovať. Napriek tomu sa do značnej miery táto časť ľudí ignoruje. Stačí si, stačí si urobiť prehľad toho, koľko návrhov zákonov smerovalo k ľuďom so zdravotným postihnutím. Naozaj také veľké novely, ktoré boli v tomto volebnom období, nebolo ich veľa. A všetky boli nejakým spôsobom zatienené možno inými vecami. Nevenujú im pozornosť nielen, nielen politici, nevenujú im pozornosť ani médiá a títo ľudia majú naozaj niekedy problém, existenčný problém prežiť a vôbec začleniť sa do spoločnosti. A práve zákon o kompenzáciách ťažkého zdravotného postihnutia by mal byť ten nástroj, ktorý im v tomto pomáha.
Chcela by som spomenúť pár príkladov, ktoré sme tu za toto volebné obdobie mali. Možno také pozitívne, pozitívne bolo, že sme schválili zákon o sociálnych podnikoch, ktoré by mohli zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím. Či to tak bude, to je len otázka budúcnosti. Momentálne je tá situácia naozaj ešte stále nevyhovujúca. Chránené podniky, chránené dielne a chránené prevádzky nefungujú. Sociálne služby, menil sa tu zákon, bol tu hon na denné stacionáre.
Okrem toho sociálny zákon prehlušila často iná téma a to bol jasličkový zákon, že sme tu riešili pod sociálnymi zákonmi deti do troch rokov. Mali sme tu síce zvýšené príspevky na opatrovanie a osobnú asistenciu, ale povedzme si, že komu toto najviac pomohlo a komu, komu tento príspevok je určený. Je to určené ľuďom, ktorí sa o ľudí zo zdravotných, so zdravotným postihnutím starajú. Nie je to určené priamo ľuďom so zdravotným postihnutím. Čiže táto pomoc bola nepriama, veľmi potrebná, ale nepriama. Hneď vzápätí teraz v posledné dni sú tu preteky o to, že aké, aké zákony sa budú schvaľovať, a napriek tomu, že opatrovateľský príspevok bol schválený, tak rodičovský príspevok pre, pre rodičov, ktorí sa celý život budú starať o dieťa so zdravotným postihnutím a nebudú pracovať, budú ho mať nižší. Takže nezáujem o týchto ľudí.
Máme tu problém invalidných dôchodkov, invalidní dôchodcovia, tých vôbec nikto nerieši, dlhé roky. A pritom teraz, keď, keď tu, sa tu schvaľujú zákony hlava-nehlava, tak sa ukazuje, že tých peňazí je naozaj dosť a že aj na tých invalidných dôchodcov by sa možno našlo. Pripomeňme, že tých povedzme invalidných dôchodcov s čiastočným invalidným dôchodkom nie je zase až tak veľa, ako, ako bude povedzme ovplyvňovať zákon o minimálnych dôchodkoch, koľko ľudí ovplyvní zákon o minimálnych dôchodkoch. Tam sa hovorí o čísle 250-tisíc, ak sa nemýlim, invalidných dôchodcov, čiastočných invalidných dôchodcov je oveľa menej. A títo všetci čakajú na akúkoľvek pomoc. Toto hovorím preto, že, že tieto všetky veci, lebo, lebo naozaj oni čakajú na akúkoľvek pomoc. Ľudia so zdravotným postihnutím potrebujú naozaj zabrať v každej jednej oblasti, aby mohli dôstojne žiť.
A ako som spomínala, jeden z nástrojov, z nástrojov, ktorý má pomáhať k dôstojnému životu, je práve zákon o kompenzáciách. Je pre mňa teraz podstatné znovu vám pripomenúť, čo je cieľom tohto zákona, a čo je uvedené v zákone o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Je to podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti. Áno, tam to máme. Lenže stále prax ukazuje, aj keď, aj keď už sa odbúrali niektoré, niektoré podmienky, ktoré, ktoré nemali nič spoločné s ťažkým zdravotným postihnutím, stále máme veľa kritérií, ktoré posudzujú všetko možné v tomto zákone, ale nie ťažké zdravotné postihnutie, a teda pri niektorých prípadoch, v niektorých prípadoch by malo ísť o automatický príspevok, jednoducho diagnózu máte, príspevok by ste mali mať, na príspevok by ste mali mať nárok, pretože vám to uľahčuje začlenenie do spoločnosti, pretože vám to uľahčuje možnosť sa vzdelávať, pretože vám to uľahčuje možnosť pracovať, pretože vám to uľahčuje vyhýbať sa zdravotným komplikáciám, ale nič z toho tam ako keby nie je dôležité.
Žiaľ, v praxi sa, sa často stáva, že dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sú tak individuálne, že nie je možné ich všetky zahrnúť do jedného zákona. Napriek tomu, že tento zákon sa snaží byť veľmi precízny, že sa snaží byť veľmi presný, že sa snaží o to, aby, aby nikto nemohol konať svojvoľne z úradníkov a aby to išlo len v medziach zákona, nedá sa to proste, lebo doplácajú na to predovšetkým ľudia so zdravotným postihnutím. Do tohoto paragrafového znenia jednoducho všetkých ľudí nikdy nevtesnáme.
Preto sa nám často stáva, že miesto toho, aby človek dostal podporu od štátu, tak sa mu štát na dlhé obdobie otáča chrbtom. Jednoducho zákon nepustí. Často tu máme, ako som spomínala, kritériá, ktoré, ktoré, nemajú so zdravotnými postihnutím nič spoločné, a to sú napríklad kritériá majetku a príjmu. Kým sa napríklad bežný človek teší z toho, že zdedí majetok, tak človek so zdravotným postihnutím môže prísť o všetky príspevky, alebo na ne vôbec nemá nárok, lebo majetok je v tomto zákone významným kritériom, bez ohľadu na zdravotné postihnutie. Jednoducho prekročíte hranicu cca 40-tisíc a zabudnite na kompenzácie. Rovnako to bolo s výhrami. Vyhráte? Nestávkujte, lebo všetci ostatní môžu a môžu sa tešiť z toho, že vyhrajú, ale človek so zdravotným postihnutím by si mal dvakrát zvážiť, či stávkuje, alebo nie. Ja viem, že toto nie je podstatné, ale ten človek, ktorý má problém, tak sa utieka ku každej možnosti.
Mali sme tu spomenutý príspevok na opatrovanie. Príspevok na opatrovanie naozaj ešte stále patrí medzi najzložitejšie, najkomplikovanejšie príspevky, pretože má strašne veľa obmedzení. Aj keď nám už vypadlo aj minulý týždeň na základe ďalšieho schváleného zákona niekoľko obmedzení, ešte stále ich je tam dosť. Napríklad prečo, prečo je pri príspevku na opatrovanie, prečo sa musí sledovať hranica príjmu. Tak keď ten človek, ak sa, ak opatrovateľ sa o niekoho stará, tak sa o neho stará. Je to jednoducho jeho práca. Nerobí nič iné, príspevok by mal mať. Prečo by tam sa mal brať do úvahy nejaký príjem ťažko zdravotne postihnutej osoby? A paradoxom je, že ešte donedávna sa naozaj stávalo. Teraz sa ten, tá hranica zvýšila, ale ešte donedávna bolo bežné, že, že opatrovateľ nedostal za opatrovanie ani cent, pretože osoba s ťažkým zdravotným postihnutím mala možno lepší dôchodok, jednoducho mala dobrý príjem počas predchádzajúceho života a opatrovateľ má smolu, jednoducho sa musí starať bez nároku na príjem.
Rovnako sa stalo, že matka, ktorá sa stará o dve deti, jedno z nich je ťažko zdravotne postihnuté, a síce už dospelé, to znamená, príspevok má, má invalidný dôchodok, tento príjem sa proste posudzuje, ovplyvňuje príjem, ovplyvňoval opatrovateľský príspevok matky, a keďže rodina žijúca bez otca mala ešte aj výživné a toto sa do príjmu započítavalo, tak jednoducho na príspevok na opatrovanie matka nemala nárok. Dlhé roky. Toto fakt chceme dopustiť takéto veci, že, že jednoducho matka, ktorá nevie ísť do práce, tak ju majú živiť vlastné deti?
Ďalší prípad. Len nedávno sme tu s kolegyňami obhajovali možno pacientov, alebo teda ľudí trpiacich cystickou fibrózou. Títo sa do zákona dostali na rok a pol. Od januára 2017 do júna 2018 mali nárok na mnohé príspevky, lebo bola táto diagnóza uvedená priamo v zákone a vyplývalo, vyplynulo im z toho niekoľko výhod. Ja neviem, že či naozaj tá diagnóza tam patrí, a možno aj má ministerstvo pravdu v tom, že, že ak tí ľudia spĺňajú tie kritériá, že majú to ťažké zdravotné postihnutie, že sú odkázaní na individuálnu prepravu, tak ten príspevok dostanú.
Ale problém je v tom, že keď raz ten zákon hovoril, že majú na ten príspevok nárok a oni si oň požiadali, zrazu sa zmenilo deň v kalendári z 30. júna 2018, bol 1. júl 2018, títo ľudia si ten príspevok nestihli vybaviť z rôznych dôvodov, lebo, aj o tom ešte budem za chvíľku hovoriť, jednoducho limity sú také, že máte 60 dní, máte 30 dní, a keď sa to nasčíta, tak je z toho aj rok. Nestihli si to jednoducho vybaviť a jednoducho dostali len časť, mali len časť rozhodnutí a nestihli si vybaviť ten príspevok. A museli znovu celým tým procesom ísť od začiatku, aj keď v istom čase nárok na ten príspevok mali. A nemali ho preto, že si to vymysleli, proste tú diagnózu naozaj mali. Ak ju tam raz niekto zaradil, tak asi za ťažko zdravotne postihnuté osoby považovali. Nie je to vôbec tak, že zrazu si niekto zmyslel a dal ich tam. Takže treba brať do úvahy aj tieto skutočnosti. A neboli v tomto návrhu zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by sa týkali takýchto sporných prípadov, lebo však ministerstvo povedalo, že netreba.
Ako som spomínala, tá posudková činnosť je naozaj obrovský problém. V tejto chvíli asi by som mala povedať, že, že možno som v konflikte záujmov, pretože zákon o kompenzáciách sa ma týka, sa ma asi dlhé roky ešte týkať bude, aj keď som si myslela, že takisto z neho vypadnem, hej? Ale je to preto práve, že sú tie podmienky nastavené tak, že jednoducho nedá sa z toho systému vôbec vyjsť.
Ako som spomínala, a teraz asi použijem vlastný príklad, lebo čo je najťažšie na týchto veciach, že neviete nájsť ľudí, ktorí sú ochotní vám, vám ísť vlastným príkladom, pretože sa boja. Boja sa tohoto nastaveného systému. Boja sa, že prídu o príspevky, ktoré už majú. Boja sa, že nebudú mať, že proste zákon, zákon ich rozmetá.
A tak vám môžem povedať rovno, dneska som tu mala konflikt s pánom Petrákom, že prečo, prečo nemôže vidieť moje auto na parkovisku. No jednoducho preto, že auto nemám. Jednoducho rozhodla som sa, nieže rozhodla som sa, auto nevyhovovalo. Tak normálne súdny človek si myslí, nevyhovovalo preto, že niekto pochybil. To je už jedno teraz, že kto pochybil, ja som sa rozhodla, že musíme auto vrátiť. Tým pádom sme vrátili všetky príspevky, všetko. To nie je podstata. Podstata je, že posudok na príspevok na auto alebo aj na úpravu, alebo len na pomôcku potrebujete mať, teda resp. to, že máte nárok, musíte to mať v posudku. A jednoducho sa vám neustále stáva, že vám z toho posudku vypadávajú slovíčka. Môžeme len hádať, či je to zámer, alebo či je to, či je to náhoda. Ale fakt je ten, že, že neustále musíte dokola žiadať o vypracovávanie tohoto posudku.
A tak v mojom prípade je to už tretíkrát a nie je to preto, že by som, že by som nemala čo robiť, nie je to preto, že by, že by to bolo, že by to niekomu pomohlo. Je to preto, že tento systém nefunguje. A teraz nech sa na mňa nehnevajú kolegovia, ktorí sa tu budú usmievať. Mne nejde o to, že ja ten príspevok budem mať alebo nebudem mať. Ja, ja si o tento príspevok nárokovať nebudem v zmysle, že teraz potrebujem skrátiť lehoty.
Tu ide o to, že nie je vôľa pomáhať iným ľuďom, ktorí sa proste nikdy nepostavia tomuto systému a nebudú donekonečna žiadať o príspevky. Proste nie, nebudú. A toto je ten problém. Proste systém vás neustále núti žiadať znova a znova. Tí ľudia proste naozaj plačú, lebo majú pocit, že niečo neurobili dobre. Tí ľudia urobili všetko dobre, len jednoducho v tom systéme sa stále hľadajú medzery, kde ušetriť a prečo tým ľuďom nepomôcť. Bohužiaľ, je to tak. A tak mnohí dostávajú naozaj tie príspevky len na základe odvolania, mnohí dostávajú príspevky na..., po niekoľkých pokusoch, mnohí dostávajú tie výhody, či sú to parkovacie preukazy, či sú to preukazy ŤZP, dostávajú ich až po niekoľkých pokusoch a mnohí o ne ešte aj prichádzajú. A sú tu, je tu aj pár jedincov, ktorý vyhrá súdy, majú niekoľko súdov za sebou a napriek tomu tie kompenzácie stále nemajú. Mne príde naozaj smutné, že tento systém takto narába s dôstojnosťou človeka.
Svojho času som sa tu bavila ešte s kolegyňou, že, keď som jej hovorila, že vlastne úradníci by mali predsa len trošku citlivejšie rozhodovať a mali by, mali by robiť možno rozhodnutia na základe možno vlastnej intuície, ak to takto nazvem, v týchto prípadoch, lebo tu naozaj, tu sa, tu sa bavíme o ľuďoch. Ale ona mi hovorí, že no ešte to tak, že tu by sme tu, to by dopadlo veľmi zle. No áno, dopadlo by to zle, ja uznávam, lebo my sme, my sme už dávno odučili ľudí brať zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Tu už niekto nedokáže urobiť nič bez toho, aby sme mali niečo na papieri. Tu naozaj, ja by som chcela veriť tomu, to, čo tu hovoril, hovorili kolegovia predo mnou, že tu nastane nejaká lepšia budúcnosť, kde, kde sa budeme snažiť brať veci zodpovedne, kde budeme rozhodovať naozaj podľa toho, čo kto potrebuje a na čo človek v danej chvíli je odkázaný. Ale zatiaľ to nefunguje.
A aj preto prichádzam s týmto návrhom, aby sme zmiernili tvrdosť tohto zákona, aby sa tu umožnila dať výnimku v zákone o kompenzáciách ľuďom, ktorí proste nemajú na príspevky nárok, a to nemajú, pretože tam naozaj tak hovorí zákon, nie tí, ktorí, kde rozhodli zle úradníci, a túto kompetenciu dávame ministrovi, pretože je nám jasné, že tu môže prísť, veľa ľudí sa na to bude pýtať, že ako zabránime tomu, aby sa ten systém nezneužíval. No jednoducho tak, že nastavíme čo najmenej kritérií, a budeme sa zameriavať na to, aby ten zákon pomáhal ľuďom a aby sme sa tí, ktorí sú zodpovední za to, komu tie príspevky dávajú, aby sa zameriavali na to, či tí ľudia tie príspevky nezneužívajú. A jednoducho keď budú priamo a naďalej komunikovať a viacej komunikovať, nielen formou dokumentov, nielen, nielen byrokraticky s tými ľuďmi, a keď budú s nimi naozaj sa rozprávať, keď budú zisťovať, ako žijú, tak som presvedčená o tom, že, že budú vedieť odhaliť tých, ktorí systém chcú zneužívať.
A tak ešte raz pripomínam, napriek tomu, že zákon, návrh zákona má uvedené, že je to, že má negatívny vplyv na rozpočet, v tomto štádiu chceme zaviesť len tú možnosť o výnimku požiadať. A táto možnosť nestojí ani cent. Táto možnosť dáva pocítiť ľuďom, že nám na nich záleží, že, že proste sa o nich zaujímame, a verím tomu, že toto by nemusel byť problém, aby ste takýto návrh zákona podporili. Budem veľmi vďačná, ak za tento návrh zákona budete hlasovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 15:36 - 15:41 hod.

Shahzad Silvia Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte predstaviť mi návrh zákona, ktorý, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a ktorého cieľom je zavedenie inštitútu odstránenia tvrdosti zákona, ktorý v individuálnych prípadoch umožní poskytnutie príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postave..., postihnutia, pardon, v situáciách, keď sa žiadateľ len nepatrne odchyľuje od splnenia zákonom stanovených podmienok na poskytnutie tohto príspevku.
Právna úprava poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je charakteristická svojou pojmovou precíznosťou a podrobnosťou. Takýto charakter právnej úpravy zdanlivo vyvoláva predstavu, že jej aplikácia predstavuje zaručený prostriedok na dosiahnutie spravodlivosti. Skutočnosťou je, že koncepčne precízna a detailná právna úprava iba uľahčuje poznanie práva, teda je možné relatívne ľahko zistiť, či je niečo zákonné, alebo nie je. K tomuto zisteniu stačí samotné, samotný jazykový výklad. Nie je však možné konštatovať, či to, čo je zákonné, je súčasne aj spravodlivé.
Aj preto prichádzame s takýmto návrhom zákona, lebo súčasná právna úprava neumožňuje pristupovať k ľuďom individuálne, nepozná inštitút odstránenia tvrdosti zákona, kedy by to bolo žiaduce, a myslíme si, že najmä v situáciách, keď charakter zdravotného postihnutia, či už miera funkčnej poruchy, alebo odkázanosť, sú posudzované tak, že jednoducho človeka so zdravotným postihnutím posudzujeme len na základe ustanovení, na základe paragrafov, ale nie na základe skutočnej situácie. Preto verím, že, že budete mať pochopenie pre, pre tento návrh zákona. Nemá, nemá uľahčiť, povedzme to, podvodníkom alebo, alebo prípadom, kedy sa dochádza k zneužívaniu tohto zákona, nemá im uľahčiť vstup do zákona o kompenzáciách, ale má reálne pomáhať ľuďom, ktorých tento zákon ignoruje a ktoré, ktorí, ktorí, z ktorého vypadávajú len na základe toho, že niektoré kritériá nespĺňajú. V skutočnosti sú však naozaj v ťažkej situácii a potrebujú našu pomoc.
Tento návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet, ale chcem poznamenať, že negatívny je až nepriamo, pretože predpokladáme, že niektoré výnimky by mohli byť akceptovateľné, a preto budú vyžadovať nejaké dodatočné finančné prostriedky. Samotný návrh zákona podľa nás nemá vplyv na rozpočet, lebo je to len, ide nám tu o možnosť požiadať o výnimku. Takže z toho ešte nikdy nevyplýva, že naozaj tie, tá výnimka bude akceptovaná.
Verím, že tento návrh zákona podporíte a hlásim sa, samozrejme, do rozpravy.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 15:32 - 15:34 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ja len kratučko. Ďakujem pekne za toto vystúpenie. Ale naozaj ten skutočný stav bol veľmi dobre pomenovaný a tento zákon reaguje na ten stav, zlý stav, ktorý tu je, tak ako si povedal. Takže určite áno. Ako je to veľmi smutné, v akom stave sa Slovensko nachádza. A keď sa pozeráme na tú, trápi nás tá naozaj tá platobná neschopnosť alebo tá platobná nedisciplína, ktorá tu je, tak práve preto prichádza aj tento návrh. Tu by som možno len kratučko dopovedal, že áno, ten, tá byrokratická záťaž automaticky tam rezonuje, lebo je to nejaká povinnosť, ktorá tu musí byť. Ale zase na druhej strane, tá povinnosť je len pre tých, ktorí sú v opozdení, čiže pre tých, ktorí neuhrádzajú. Samozrejme, budú tam medzi nimi aj takí, ktorí sú tam, dá sa povedať, že doplatili na to, že druhým nezaplatili, čiže je tam tento istý postih. Ale je to taký zákon naozaj prechodný na to, ak by sme tu mali tú platobnú disciplínu, tak, samozrejme, by sme takýto zákon nepotrebovali. Čiže naozaj musíme stále bojovať a vzhliadať k tým lepším zajtrajškom. To je, to je asi naša úplná povinnosť a nesmieme sa vzdať toho, aby sme to dotiahli do takého stavu, ako sme hovorili o tých krajinách, kde takéto zákony nebude vôbec potrebné predkladať, lebo bude v tej krajine fungovať všetko. A ďakujem aj za ten príklad z Nemecka. To je, myslím si, že veľmi dobrý príklad. A, žiaľ, je smutné, že tu na Slovensku by to nenašlo možno svoje, svoje uplatnenie práve z tých dôvodov, ktoré si pomenoval.
Takže my sme áno, tento zákon predkladali práve najmä kvôli tomu, že rieši ako keby ten momentálny stav a mal by potrestať hlavne tých hriešnikov. A mal by postupne ako keby chcieť, aby tí ľudia, ktorí sú hriešnici, aby opustili tie hriešne vody, keď to tak poviem, že aby platili načas, aby sa rozhýbalo tá túžba po tej platobnej disciplíne a uhrádzali veci načas. A keď sa to už rozhýbe, tak naozaj to napredovanie môže byť veľmi rýchle.
Čiže my máme dvojičku týchto zákonov. Tento je práve o tom zverejňovaní. Máme ešte potom druhý, ktorý hovorí o tom, že by to bol trestný čin. To teraz, samozrejme, nepredkladáme, takže, takže... Ale ďakujem veľmi pekne za to vystúpenie a za ten dôvetok, lebo zapadlo do toho kontextu veľmi.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 15:11 - 15:21 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, tento zákon sme tu už predkladali viackrát. Dovoľte, aby som ho krátko vysvetlil. Ide nám vlastne o to, že chceme, aby platobná disciplína firiem na Slovensku bola podstatne vyššia, pretože práve aj v tejto kategórii Slovensko je na chvoste. Lepšia platová disciplína totiž pomôže firmám rýchlejšie napredovať a investovať, pretože bude mať peniaze, ktoré, ktoré im právom prináležia a budú ich mať v čas, kedy ich aj majú mať, a tým pádom môžu investovať do svojho rozvoja. Čiže je to zdravé pre akúkoľvek firmu, ale o to viac je to zdravé hlavne pre tie slabšie firmy, ktoré si nevedia úhrad domôcť, ako vieme, vymožiteľnosť práva na Slovensku je veľmi nízka a mnohé firmy trpia na to, že sú, sú malé a nemajú, nemajú kontakty na správnych miestach. Aj dnes sme počuli, ako tento štát naozaj zvrátene funguje, že iba ten, kto má kontakty, si vie vlastne pomôcť, vie sa tu v tomto štáte nejakým spôsobom prebiť, kto tie kontakty nemá, je odkázaný na, napospas vyslovene toho, ako, ako dopadne.
Keď sa pozrieme na trend platieb, platieb načas, od roku 2014 sa to v Európskej únii zlepšuje. Zo 17 krajín Európskej únii sme však najhorší. A malí podnikatelia a živnostníci, práve tí na Slovensku trpia. Pred ich faktúrami dávajú podnikatelia mnohokrát prednosť faktúram väčších hráčov, čo je do istej miery prirodzené, ale veľmi nezdravé. Lepšia platobná disciplína by na Slovensku však priniesla vyššie zisky a tým pádom aj dane, a taktiež aj tým pádom väčšie investície,m alebo viac peňazí do investícií do výskumu a vývoja.
Takže tento zákon, vlastne jeho cieľom jeho, aby sa uhrádzali platobné záväzky v poradí, v ktorom ich subjekty prijali. To znamená, že nikto nebude uprednostňovaný a automaticky každý dostane zaplatené v dobe alebo v lehote splatnosti za svoju službu. Ak tú službu dobre vykonal, má právo na tieto peniaze, a preto aj tie peniaze dostane, pretože vidíme dnes, a tak už som povedal, Slovensko, je na tom najhoršie, je tu proste tá platobná nedisciplína a dochádza k deformácii, že firmy uhrádzajú svoje pohľadávky prednostne voči väčším dodávateľom, proste uprednostňujú si a potom im neostáva na tie ostatné, alebo aj zámerne ich neplatia a tým pádom sú tí mladí, pardon, tí malí v šachu, čo môže pre nich spôsobiť, že ich to môže aj úplne položiť.
Takže preto by sme chceli, aby do obchodného a živnostenského registra by pribudla povinnosť nahlasovať omeškané, omeškané platby. Ak by sa tak neudialo, tak máme tam vlastne sankcie vo výške pre právnické osoby 3 310 eur a pre fyzické osoby pokuta 663 eur. Ide o to, že táto zlá disciplína si vyberá svoju daň, a tak ako som hovoril, sme na čele rebríčka tých neplatičov, Slovensko, v platení po termíne. To spôsobuje, že práve tieto neuhradené faktúry spôsobujú rôzne prevádzkové a finančné problémy, napríklad sú to prekážky v dosahovaní zisku alebo problému s cash flow, to je asi to najčastejšie a najvypuklejšie, že majú firmy práve problémy s cash flow, čo je, svojím spôsobom aj taká, sa potom reťazí a vytvára sa druhotná platobná neschopnosť. Zvyšuje, zvyšuje sa tým aj cenová prirážka a spôsobujú sa automaticky aj rôzne existenčné ohrozenia, pretože naozaj tí menší to nemusia utiahnuť, keďže im chýba veľká, veľká časť hotovosti, je to naviazané práve na ten cash flow.
Ako som hovoril, Slovensko je na tom najhoršie, je zo 17 hodnotených krajín, 21 % platieb nie je urobených včas. Ako som hovoril, v Európskej únii ten počet úhrad načas trendovo rastie, ale Slovensko v tom výrazne zaostáva. Tá zlá platobná disciplína spôsobuje, že až pri 49 % firmách to má vplyv na stabilitu pracovných miest, prirodzene, pretože keď im chýba ten casch, nemôžu uhrádzať ani potom načas výplaty a musia z toho dôvodu aj prepúšťať. Takže toto je tiež veľmi dôležitý údaj, že až v 49 firmách, 49 % firiem to má vplyv na stabilitu pracovných miest. Takže zlepšenie tejto platobnej disciplíny by teda podľa polovice opýtaných firiem, keď sa robil tento prieskum, viedlo k vytváraniu nových pracovných miest a za stabilizovanie už vytváraných, čo, čo je tiež veľmi dôležité pre akúkoľvek ekonomiku a obzvlášť pre našu malú ekonomiku, otvorenú ekonomiku, obzvlášť v čase keď smerujeme k spomaleniu rastu, alebo sa nachádzame v spomalení rastu. 31 % sa vyjadrilo, že by tieto peniaze smerovali do nových investícií vo výskume a vývoji, tretina sa vyjadrila, že by tie peniaze investovala, ak by ich mala, čo je, čo je tiež veľmi výrazné číslo. Nehovoriac o tom, že podnikateľské prostredie vláda roky zanedbáva, opatrenia robí len pre seba a naozaj je to tým marketingom týchto, tejto vládnej koalície, ma úplne fascinuje, ale v zlom, keď vidím aké dokumenty vláda pravidelne predkladá, a proste je RIA 2020, že budeme rešpektovať, že vláda bude proste zákony dávať k 1. 1. Hovorí o tom, už neviem v ktorých dokumentoch, už je to minimálne tri roky, ak nie viac, a vidíme, že tu sme svedkami, poslanci v parlamente, že tie zákony sem prichádzajú krížom krážom a vôbec nezohľadňujú tento termín. Alebo ďalšie iné opatrenia, ktoré zvyšujú vlastne byrokraciu.
Takže preto sa aj prepadávame v Doing Business a sme vlastne na 42. mieste, keď sme boli ešte pred tromi rokmi na 29., čo je, čo je naozaj, čo je naozaj veľký prepad, o to viac, keď -opäť - vláda si stanovila cieľ skončiť v prvej pätnástke do roku 2020. Namiesto toho aby sme z 29, sa prepracovali na 15, miesto, tak sme klesli na 42.
A mohol by som tu, mohol by som tu menovať ďalšie, ďalšie takéto paškvily, alebo ako by som to nazval. Takže vidíme, že tá samotná, tu si treba uvedomiť, že to neuhrádzanie tých faktúr spôsobuje aj pre tie firmy nárast byrokracie, pretože musia platby urgovať, musia zasielať upomienky, musia si svoje nevymožené pohľadávky vymáhať cez exekútorov alebo súdne, musia si to sledovať, takže pre tie firmy, ktoré nemajú peniaze, sú postihnuté ešte tým, že im narastá enormne byrokracia na to, aby si to sledovali, evidovali a proste aby zabezpečili peniaze, čiže je to, naozaj je to proste choroba, ktorá je ako rakovina a vlastne poškodzuje, poškodzuje tie firmy a vidíme, že najviac na to trpia práve tie malé firmy, a Slovensko potrebuje zabezpečiť stabilné podnikateľské prostredie na to, aby práve tie malé firmy mohli prerastať do väčších firiem, aby sa tu mohlo byť zdravé podnikateľské prostredie, aby sa tu mohli rozrastať domáci podnikatelia, pretože musíme si uvedomiť jednu vec, že ak tu budeme mať silné slovenské firmy, ktoré poctivo platia dane a poctivo platia mzdy, tak toto bude tá skutočná kostra našej ekonomiky, pretože takíto podnikatelia zo Slovenska nikdy neodídu. Sú to Slováci, čiže budeme sa môcť na nich spoľahnúť a toto je to, čo si každá krajina chce vychovať, a to je to, čo si aj mnohé malé krajiny dlhé roky budovali, tie ázijské tigre, môžem spomenúť, napr. taký Taiwan je krajina, ktorá pred 30 rokmi začínala podobnú púť ako my, a bola známa tým, že šila tričká, a dneska proste má technológiu úplne high tech a tá, ten hrubý domáci produkt je v podstate väčší aj na obyvateľa, výrazný nárast a práve preto, že investovala do domácich podnikateľov vytvorila im priestor na to, aby sa mohli rozvíjať, pretože vie, že práve tí budú potom napĺňať ten rozpočet nielen skrze dane, ale aj skrze zamestnanosti, skrze odvody tých ľudí a budú zvyšovať vlastne životnú úroveň krajiny, takže toto je úplne kľúčové a to je vlastne odpoveď, prečo je tak dôležité, aby slovenské firmy mohli napredovať, a prečo je dôležité, aby slovenské firmy - aj malé firmy - mali dostatok peňazí, ktoré im právom patria.
To si treba uvedomiť, že to sú peniaze, tu sa nebavíme o peniazoch, ktoré nie sú, to sú peniaze, ktoré im právom patria, pretože dodali službu a za tú službu mali zaplatené. To sa však, žiaľ, častokrát nedeje. Takže toto je úplne kľúčové k tomu, aby sme tu mali zdravé, zdravú platobnú schopnosť alebo platobnú disciplínu a to zvyšuje aj vlastne potom konkurencieschopnosť.
Takže toto je v stručnosti predstavenie toho zákona, ako som hovoril, ktorý tu už bol viackrát, a preto vás prosím aj o podporu a skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2019 15:04 - 15:06 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán kolega. Áno, si ma doplnil, a preto ja budem hovoriť stále, musíme tu v prvom rade zaviesť zákon o rodinných firmách a farmách, o rodinných firmách a farmách, lebo my ho nemáme. A ani ho nechceme dávať, dávali sme už asi trikrát ešte aj za KDH, keď tu boli ešte v minulom volebnom období, a nič sa s tým neurobilo, pretože my sa bojíme rodinných firiem, tak sa mi vidí. A tých malých začínajúcich, nieže by sme ich podporili, my ich zlikvidujeme. A aj u nás v našom agrosektore tí farmári postupne odchádzajú, SHR a ďalší, pretože ten veľký ich zakrižuje, a keď nedostali, ten malý farmár pol roka tú dotáciu, ktorú mal dostať, pretože niekto si zmyslí, že mu tam pol hektára nabúra, tak prakticky ten malý kľakne a je skončený.
To znamená, že, vážení, ja pri týchto platbách priamych budem uprednostňovať, aby boli v prvom rade miestni, prvé hektáre, rodiny, začínajúci malí, mladí, lebo ináč, keď to necháme po starom bežať, tak bojím sa, že my sa dopracujeme, ako som už povedal, ku kráľovstvu, ktoré bude diktovať podmienky na východnom, strednom a západnom Slovensku, a títo králi už teraz majú od 13-tisíc do 65-tisíc hektárov v užívaní, vo vlastníctve postupne a my to tak pri tichosti, však dobre, v pohode, pretože nedávame tým miestnym šancu, aby mohli prísť k pôde, aby mohli sme ich podporiť aj tými priamymi platbami, pretože filozofia poľnohospodárskeho nejakého riadenia je postavená na veľkých koncentrátov nejakej výroby nejakých drobných.
My sa bojíme vniesť farbu do plodín na slovenských roliach, všetko je žlté a ja by som tam chcel vidieť aj svetlo- možnože modrú, ktorá bude hovoriť o nejakom kalerábe, o nejakej kapuste, o nejakej redkvičke o nejakom chmeli možno, a niežeby tam bolo všetko žlté, že slnečnica, repka, kukurica a ešte nejaká pšenica.
Tak, vážení, toto nie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2019 15:03 - 15:04 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja len, Martin, ťa doplním, pretože hovoril si o tých agrobarónoch a o tých dotáciách, a naozaj tie čísla sú veľmi zlé, keď sa len pozrieme, že koľko dotácií z toho zoberú tí agrobaróni, tak 94 %, 94 % je rozdelených medzi pätinu najväčších poberateľov. Čiže 20 % tých poberateľov zobere 94 %, to je, to je najvyšší podiel v Európskej únii, čo je prvý unikát, akože naozaj jak to tu máme zdeformované, čiže v tomto sme naozaj lídri v EÚ, ale na hanbu, na hanbu. A celé sa to premení na to, že to ide do obilnín a olejnín, čo je ďalšia, najväčšia hanba. Čiže naozaj toto je úplne, túto vidíme, kde ten, kde ten sektor krváca, ako zle sa tu hospodári, a že tí agrobaróni proste jednak tomu ani nerozumejú, ani o to nemajú záujem, je to vyslovene len vyciciavanie peňazí a robia to takýmto obludným spôsobom. Tak to len na doplnenie.
Ďakujem.
Skryt prepis