Videokanál klubu

Ja mám po tomto vystúpení teraz trocha problém reagovať na predrečníka, ale pokúsim sa, pretože definície "kultúra sebaobmedzenia" alebo esenciálne pochopenie fungovania parlamentnej demokracie sú podľa mňa trošička termíny, ktoré si niekto samodefinuje a má pocit, že rozpráva múdro a k veci, a nie je to pravda.
Ja si myslím, že zaznelo aj v tvojom vystúpení dostatočné množstvo argumentov na to, že sú celospoločenské témy, ktoré v rámci napĺňania mandátu poslanca treba v legislatívnej podobe a v paragrafovom znení predložiť do parlamentu. Mňa byť v opozícii zaujíma mandát poslanca v opozícii a jednou z jej realizačných sfér je predklad legislatívu, na ktorú vláda zabudla. Preto si myslím, že veľmi dobre si pomenoval proces, akým si chcel zabezpečiť to, že tvoj návrh môže prejsť. Neviem si predstaviť žiadny iný a neviem si predstaviť, prečo by si sa mal sebaobmedzovať v rámci kultúry sebaobmedzenia v tom, že ako jeden zo 150 ľudí si obdarený ústavodarnou a zákonodarnou právomocou. To, že vláda si ústavodarnú a zákonodarnú právomoc pre účely tejto schôdze nenaplnila, že vôbec, a nie je pravda, že legislatíva nie je pripravená, znamená, že nie sú dohodnutí. Realizácia ich programového vyhlásenia vlády je tak slabá, že nevyužili štvrtú schôdzu parlamentu na to, aby predložili jeden jediný legislatívny zámer.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda.
No, ďakujem obom pánom poslancom za faktické poznámky.
Prvá poznámka. Ja som hovoril o zaradení riešenia reťazenia funkcií do programového vyhlásenia vlády, čo sme urobiť mohli a nemuselo sa nám stať, že to, že sa obmedzili ako keby platy z dvoch verejných funkcií, sme nechali na striebornej tácke vláde SMER-u, ktorá skončila teraz v marci. Čiže my sme predkladali, myslím si, jeden alebo dvakrát presne tento typ, ktorý bol jednoduchý zákon. Čiže to, aby bol jeden príjem z verejnej funkcie a druhý bol na úrovni životného minima alebo minimálnej mzdy, sme predkladali a chceli do programového vyhlásenia vlády, to bol jednoduchý zákon. Ak by sme mali zadefinované v programovom vyhlásení vlády, že budeme chcieť vyriešiť problém reťazenia funkcií aj s tým, že budeme žiadať o podporu o zmenu ústavy, máme silný politický dokument a silne označenú tému. To bola poznámka na to, že mohli sme mať toto vyriešené už dávno, akurát vtedy nebola veľmi politická vôľa ani medzi našimi a, tam sa asi zhodneme, vtedajšími koaličnými partnermi.
Sme v inej situácii, toto nechajme tak, máme tu nastolený návrh zákona, zmeny ústavného zákona a dúfam, že presne bude teraz pred verejnosťou vidieť, kto má reálny a úprimný záujem túto vec pre slovenskú spoločnosť vyriešiť a kto nie. Ja sa teda prihováram za to, aby sme reťazenie funkcií raz vyriešili, pretože to spôsobuje viac zla ako dobra. Máme dostatočné množstvo šikovných ľudí, ktorí sa môžu o verejné funkcie uchádzať a nemusia to byť multifunkcionári, ktorí vedia mať aj v niektorých regiónoch päť-šesť funkcií, ktorí sú platení z verejných zdrojov. Toto zamedzme, jeden krok máme na stole.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, ďakujem ti, lebo si ešte rozobral do podrobnejšia tie naše veci, ako my sme tu bojovali s týmto problémom. Iba krátko, nebudem to naťahovať, už je dvanásta hodina za chvíľu. Jedna vec. Čo napadne Slováka, keď niečo vyparatí? Alebo niečo potrebuje zabezpečiť? Mám tam známeho či nemám tam známeho? Že? A zrazu nič si neurobil, všecko vybavíte, lebo tam máte známeho a niekto si dokonca na tom spravil biznis. Lebo má známeho a príde a ponúkne. Vybavím ti, že tvoj projekt prejde, pretože..., a sme doma. A sme doma, vážení!
To znamená, že pokiaľ my toto neodstránime, tak my si tu môžme o demokracii, o budovaní neviem čoho; nie. Žiaľ, je to tak, že momentálne sa naši ľudia cez túto prizmu v živote správajú, pretože vidia to aj zvrchu. Žiaľ, vidia to aj, ryba smrdí od hlavy a potom prakticky aké vzory my im dávame. A môžem nabudúce dať aj desiatky príkladov, ktoré aj mne chodia, ako sa bačuje s reštitúciami, s pôdou, s eurofondami, so všetkým možným, a promile, ja hovorím, promile, sú takí, čo dajú projekt a – div sa svete, stal sa zázrak. Ten projekt im prešiel. Ináč nemá šancu.
Takže, vážení, tu je ťažký, by som povedal problém, ktorý neviem, ktorá generácia Slovákov zvládne, ale momentálne táto dnešná sa mi zdá, že asi nie. A chcem veriť, že my ako zákonodarci a zákonodarný zbor maximálne úsilie vyvinieme na to, aby ďalšia generácia mala tú šancu, že bez nejakých tých protekcií bude vedieť zabezpečiť riešenie toho problému, respektíve to, čo bude potrebovať táto spoločnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, napriek účasti v pléne nejednáme alebo nerokujeme o jednoduchej téme. Táto téma, tak ako odznela aj z úst predrečníka, čiastočne aj z úst predkladateľa, nie je nová pre toto plénum. Ale musím uviesť na začiatok, že mohli sme ju mať za vlády Ivety Radičovej vyriešenú, pretože vtedy sme mali väčšinu tohoto pléna a vtedy sme my ako štyria poslanci za Obyčajných ľudí tento bod chceli mať v programovom vyhlásení vlády a, asi nie je dôležité až tak hlboko ísť do vtedajších jednaní, ale mohli sme dávno reťazenie funkcií v našom verejnom živote a v politickom priestore mať vyriešené.
Prečo táto téma nie je jednoduchá? My totižto nemeníme ani nejakú vyhlášku, nemeníme normy nižšej právnej sily, meníme tú najsilnejšiu, meníme ústavu. Rozumiem tomuto politickému mimikry, ktoré hrá na nás, a najviac sa tá kritika zviezla na hlavu pána podpredsedu parlamentu Bélu Bugára, ktorý aj hovorí, že sa cíti dotknutý, že sme nejakým spôsobom nerokovali a nehľadali podporu pre návrhy.
Tento návrh je jasný, je jasný, je mnohokrát v tomto pléne oddiskutovaný, oddiskutovaný dokonca až tak, že hľadali sa alternatívy a jedna z tých alternatív bola, po asi štyroch alebo piatich predložených nami – Maťom Feckom, Erikou Jurinovou, Igorom Matovičom a mnou – a to bolo, že ak teda neprikročíme k zákazu reťazenia funkcií, prikročíme k obmedzeniu platby. Toto sme predkladali ako štyria koaliční poslanci, vtedy nás koalícia nie veľmi pochopila, čiže to bolo to, že ak má niekto dve alebo tri verejné funkcie a jedna z nich je napríklad poslanecká, bude brať plnú výšku poslaneckého platu a z ostatných, navrhovali sme rôzne – či životné minimum, alebo minimálnu mzdu – nakoniec sa to stalo agendou v minulom volebnom období aj vládnej strany SMER a tým pádom sa to podarilo presadiť a tento ako keby medzistupeň a medzikrok je vyriešený.
Rozumiem teda vôli predkladateľov a veľmi príkro sa chcem ohradiť voči tomu, čo reprezentoval pán Krajniak a hovoril o príkladoch z iných krajín Európy. Len my si uvedomme, že my máme nejaký typ politickej kultúry a čo teda reťazenie funkcií znamená pre slovenské pomery. Pre slovenské pomery to znamená to, že ten, kto sa z 2 900 samospráv a z ôsmich VÚC-iek ocitne v tomto pléne, tak vie využiť takú mieru protežovania toho svojho regiónu, že ostatné regióny idú tak menej skrátka. Máme obrovské množstvo príkladov toho, že starosta, ktorý má blízko, či už k vládnej strane, je teraz jedno, alebo vládnej koalície, je jedno, či je to červené alebo modré, tak vždy sú príklady toho, že využíva svoju funkciu centrálneho poslanca, jeho veľmi blízkosť k exekutíve na to, aby protežoval svoj región. Toto je znakom nie tej dobrej politickej kultúry, a preto nemôžme sa porovnávať s Francúzmi, nemôžme sa porovnávať s demokraciami, ktoré automaticky, či už na nepísaných pravidlách, alebo iným typom ošetrenia svojho vlastného pôsobenia, tomuto vedia účinne brániť.
My, a ja sa tu stotožňujem, a my ten návrh podporíme, hovoríme, že na dobu a politickú kultúru, politickú kultúru a toho, že národný poslanec má reprezentovať v prvom rade národný záujem a lokálny, lokálne volený človek má reprezentovať vôľu svojich voličov v tom-ktorom regióne, ktorý ho zvolil, sa u nás ohýba a máme tu ľudí, ktorí – byť poslancami Národnej rady a byť primátormi konkrétnych miest – vedia svoje pozície zneužívať nie pre svoj región, ten protežujú, ale na úkor všetkých ostatných. Ak by sme tu mali 2 900 národných poslancov a všetci z nich by boli starostovia 2 900 dedín, mestečiek a miest, tak by sme mohli hovoriť o tom, že máme spravodlivé pravidlá, ale tým, že nás je tu 150 a sú len niektorí starostami, tak si choďme teda porovnať, akým spôsobom sú protežované dediny, kde sú starostovia zároveň aj poslancami. A môžme hovoriť o prerozdeľovaní eurofondov, môžme hovoriť o prerozdeľovaní národných peňazí, môžme hovoriť o tom, že ak sa v regióne vyskytuje problém, akým spôsobom je riešený ten poslanec, ktorý je v pléne parlamentu, a ten, ktorý nie je. Toto je základný motív, aby sme toto odstránili, a musíme to urobiť zmenou ústavy.
Druhá poznámka je, že tento typ debaty je akademický, tá ústavná väčšina tu nie je, neklamme si do rukáva, táto vôľa sa tu proste nenájde, a preto to držíme ako tému, tentokrát s tým prišli reprezentanti SaS, predtým, nemám to teda presne zrátané, neberte ma úplne za slovo, ale myslím si, že štyri-päťkrát sme to predkladali ako aj v predchádzajúcom volebnom období za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti a veľmi sa v tejto téme zhodujeme.
Ja chcem oceniť, a bolo to tu spomínané a bolo to v takých tých prvých mesiacoch, keď sme tu boli v roku 2010 hneď po komunálnych voľbách, a vtedy som zažil jeden z tých takých autentických a spontánnych potleskov, keď sa toho mandátu vzdal pán poslanec Slafkovský z Liptovského Mikuláša. Je to gesto. Ale dôležitý je aj jeho motív a ten hovorí presne to, čo som hovoril na začiatku, jeho motív bol, aby nikdy nemohol byť obvinený z toho, že protežuje svoj región, tak sa vzdal mandátu poslanca Národnej rady, pretože kandidoval za región Liptovského Mikuláša, resp. za mesto Liptovský Mikuláš. Je to tak dobre, je to nasledovaniahodný príklad a myslím si, že nie navždy, ale na možno 20-ročnú dobu by sme toto do nášho ústavného systému mali zaviesť, aby sme rozsekli tieto nieže vychodené chodníčky, ale vyasfaltované diaľnice protekcií, korupcie; korupcie, kedy pre môj región viem vybaviť a na všetky ostatné kašlem. Je to z jediného a možného dôvodu, pretože ak sa tu máme baviť, niekedy to tak ľudia zvyknú hovoriť až v tých metafyzických kategóriách dobra a zla, no samozrejme, že vo vnútornom prostredí toho človeka, ktorý je zvolený aj za primátora, aj za poslanca Národnej rady, existuje aj kategória, veď ja to nerobím pre seba, robím to pre ľudí, ktorí ma volili.
Len túto otázku treba posunúť ďalej a tá otázka znie, čo s tými 2 750 obcami, dedinkami, mestami a mestečkami, kde ani zo systémového, keďže nás je 150, nevieme zabezpečiť minimálne rovnosť šancí. Keďže meníme ústavu a naša ústava by mala zabezpečiť rovnosť šancí, aj tu by sme mali teda, ak to nevieme vyriešiť inak, nevieme pohnúť kultúru jednotlivých reprezentantov, tak by sme to mali vyriešiť na nejaký čas, možno aj dvadsať rokov tým, že jednoducho prijmeme zákaz reťazenia funkcií, zákaz kumulovania funkcií alebo aj tak ľudovo pomenované, na dvoch stoličkách sa sedieť jednoducho nemá a nie je to pre slovenský verejný priestor dobré.
Čiže za seba a myslím si, že za náš klub môžem povedať, že tento legislatívny zámer zmeny ústavy podporíme a budeme sa snažiť vyhovieť aj pánovi Bélovi Bugárovi a do budúcna ho budeme veľmi, nechcem povedať, že internetovo, ale bombardovať, aby sa nemohol vyhovárať na to, že je prekvapený, čo je predložené do pléna Národnej rady. Ak tento typ zmeny pre ústavu uzná za vhodný, bolo by dobré, aby využil možnosti podateľne, internetového portálu, kde sú legislatívne zámery zverejnené v dostatočne časovom predstihu a mohol, ak by teda získal otázky k tomuto, vyvolať tento typ politického rokovania.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, to, čo sme aj my dávali, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, už niekoľkokrát tu v tomto parlamente prakticky a stále nie a nie dojsť k tomu konca. Keď som tu asi v roku dvetisíc, teraz ma neberte za slovo, ´12 – ´13 to isté predkladal, tak tá kolegyňa ma okamžite ako mladého a začínajúceho poslanca usmernila, že, pán kolega, áno; z toho východného Slovenska, čo ste ju spomínali; ma okamžite usmernila, že vy tomu ešte nerozumiete, vy ste mladý, vy tu iba, budete sa učiť, ako sa má tá politika robiť. A viete, čo mi povedala? Viete, o čom to je? To je o manažeringu predsa, páni kolegovia, kolegyne. Veď ja predsa môžem robiť, čo chcem, keď to viem super manažovať, tak môžem byť na 20 miestach.
No nehnevajte sa, sme homo sapiens, ľudia boží, sme homo sapiens, máte jeden čas, jednu schránku telesnú a s tou máte nakladať v reálnom čase. A keď mi chcete povedať, že môžte byť na deviatich miestach, máme aj takých, resp. ôsmich miestach, tak to sú už experti u mňa par exellence, ale myslím si, že každý sme furt iba obyčajný s malým o a nemôžme si tu hovoriť, že sme nadľudia. Takže myslím si, že tento zákon, keď niekto tomu nechápe, tak ja tomu tiež nechápem, že prečo to nechápe. Ja ako štátny zamestnanec som musel sa vzdať štátnozamestnaneckej funkcie, teda uvoľnenie na výkon mandátu, ale primátori nemusia, tak nehnevajte sa, neberiem.
A ďalšia vec, to, čo ste povedali, my nie sme NR ani Žilina, ani Žiar nad Hronom, ani Prešov, ani Sečovce, sme NR SR. A poslanec, ktorý tu príde, keď si nevie uvedomiť, že má rozvíjať celé Slovensko, celé Slovensko, aby bolo rovnocenné, tak nepochopil, čo je mandát poslanca Národnej rady. A veľa som povedal, keď má Bratislava 154 % a východ iba 54 % životnej úrovne Európskej únie, tak sa peniaze nemôžu dávať tam, kde je tá životná úroveň ešte nadhodnotená.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem.
Dejiny a naša historická pamäť nesúvisí iba s faktami, ale aj s tým, čo si nesieme každý v sebe samotnom. Preto si Ústav pamäti národa nesmierne vážim a je nesmierne dôležitý práve pre budúcnosť. Historická pamäť národa, ja som presvedčená, že odkaz Jána Langoša "Národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený si ju zopakovať" dnes nás v týchto pohnutých časoch všetkých nenechá ľahostajných. A pevne verím, že aj naša vláda naozaj sa pokúsi zastabilizovať niečo tak dôležité, ako je Ústav pamäti národa. Ja verím, že bude pokračovať Ústav pamäti národa vo svojej činnosti s podporou všetkých ľudí, ktorí veria v lepšiu budúcnosť a ktorí sa nesmierne boja v to, že sa tu niektoré historické udalosti – či už z komunizmu, alebo z obdobia fašizmu – budú opakovať. Preto ďakujem veľmi pekne a vyzývam aj členov vlády a kompetentných.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Budaj, spomenuli ste tam ten hodnotový kontext štátu, že vlastne kam sa hodnotovo chceme priradiť? Ako vlastne to vidíme? A myslím si, že Ústav pamäti národa tu má tú neodškriepiteľnú váhu, lebo predsa je to Ústav pa-mä-ti národa. Nie ne-pa-mä-ti. A mnohí by z toho chceli urobiť asi nepamäť, to som hovoril aj pred rokom, respektíve pred dvoma, keď tu sme mali túto správu. A je iba na hanbu, že sedemkrát sa sťahovať, tak to je už trošku priveľa. A stále, čo som tu v parlamente, stále tento problém nastáva. Minule ste boli na ministerstve dopravy a stade ste boli vysáčkovaní. Ja som vtedy povedal, že ja ako minister by som bol hrdý, keby som mohol mať Ústav pamäti národa v svojej budove, keby som raz bol náhodou ministrom. Ale vyzerá, že tento štát ako keby nemal snahu sa pozrieť kriticky do svojich radov a povedať, že konečne, keď už máme rôzne aktivity, aby sme jednu budovu, respektíve jeden komplex nevyčlenili pre Ústav pamäti národa, je podľa mňa hanba, že nezvládame svoju pamäť. Nezvládame pamäť národa, ktorú by národ mal vedieť, akú pamäť tu máme.
A ako povedala aj kolegyňa Jurinová, že malo by sa to zastabilizovať, aj čo sa týka vyučovania, aby ste aj tam, do učebníc. Keď som minule počúval reláciu, že hodina dejepisu, jedna hodina v týždni? To je čo za pamäť národa, respektíve dejepisné danosti ako sa majú naši žiaci učiť? Tak myslím si, že aj tam by ste mali mať teda veľké pole pôsobenia, aby ste tú pravdu, ktorú treba národu ukazovať a komentovať, aby aj v týchto učebniciach ste mali svoj priestor.
Ďakujem pekne a držím vám palce, pán predseda správnej rady, aby sme to raz už ten priestor dobyli a aby ste sa zastabilizovali tak, ako sa patrí, v iných krajinách ako to majú. Ďakujem veľmi pekne.

... sa pridať ku kolegovi Budajovi a chcem poďakovať pánu predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa. Ja som si túto správu mala teda možnosť už teraz cez vás vypočuť už druhýkrát, včera na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďakujem naozaj za túto bohatú činnosť. Viem, že by ste chceli robiť ešte oveľa viac. Naozaj ďakujem, lebo cez vašu činnosť si naša spoločnosť stále pripomína obdobie neslobody a je dôležité pripomenúť, že je to obdobie režimu komunistického aj fašistického. Lebo teraz naozaj hovoríme, mnohé aktivity sa vyvíjajú z toho fašizmu. Ale je dôležité povedať, že stop fašizmu aj komunizmu, teda stop totalitám. A za toto vám ďakujem a naozaj vám prajem, aby ste mali dosť prostriedkov a naozaj aj budovu, teda sídlo, kde by ste mohli túto prácu vykonávať.
A ešte tak ľudsky chcem povedať, že aj chcem vyzdvihnúť takú jednu z tých činností, a to bol úžasný, výnimočný dokumentárny film Stopy v snehu, ktorý ste aj povedali, a chcem vám tak poďakovať za všetkých ľudí, s ktorými sme sa o tomto filme veľmi bavili a podrobne ho preberali. Takže, ďakujem vám, pán riaditeľ.

Ďakujem pekne.
Kolega spomínal problémy s budovou. Mne pri čítaní správy a pri počúvaní aj predsedu, aj pána Budaja ešte napadlo naozaj aj finančné poddimenzovanie. Akože aj zo správy vyplýva, že robíte naozaj v stiesnených podmienkach, myslím personálne stiesnených podmienkach. A určite verím, že to súvisí aj s financiami, ktoré, verím, že veľmi triezvo a zodpovedne spravujete. Je dôležité, aby ústav našiel miesto v našej spoločnosti, ale nielen formálne, ale naozaj aby tie činnosti, ktoré vykonáva, vykonáva ich nie málo, sú veľmi široko rozvetvené, rozkorenené. Máte naozaj veľmi veľa aktivít, ale dôležité je, aby možnože to ťažisko sa postupne presúvalo najmä na tú edukáciu, na vzdelávanie najmä mladých ľudí... (Rečníčke prestal fungovať mikrofón, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Skúsme znova. Ešte tam bola minúta sedem, takže.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne.
... aby sme si naozaj dokázali pripomínať to obdobie neslobody aspoň takýmto spôsobom, pretože, tak ako bolo spomenuté, pamätníci nám už pomaly vymierajú. Ale to nemôže znamenať, že doba neslobody, ktorá bola prítomná dlhé roky, môže ísť do zabudnutia. Práveže ak si národ bude dlhodobo pamätať tie zverstvá, ktoré sa diali v krajine, tak len toto nás môže obrániť od toho, aby znova tie zverstvá neprišli a znova sa nekonali.
Ďakujem pekne.