Ďakujem.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážený pán Mistrík, ja vždy, keď uvádzam svoje slovo pri vašej správe, tak nezabudnem spomenúť, že vy ste môj pedagóg zo školy, a takisto z jednej časti, keďže v tom druhom volebnom období, ktoré absolvujete, som už bol poslancom parlamentu, tak nie je to teraz asi až tak aktuálne, lebo myslím, že to nám dali do 17. 2., ak si to dobre pamätám, čiže to je len pre...
Ďakujem.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážený pán Mistrík, ja vždy, keď uvádzam svoje slovo pri vašej správe, tak nezabudnem spomenúť, že vy ste môj pedagóg zo školy, a takisto z jednej časti, keďže v tom druhom volebnom období, ktoré absolvujete, som už bol poslancom parlamentu, tak nie je to teraz asi až tak aktuálne, lebo myslím, že to nám dali do 17. 2., ak si to dobre pamätám, čiže to je len pre účely pléna, 17. 2. budúceho roka. Čiže je pravda, že keďže tieto správy preberáme v máji za minulý rok, tak asi sa s pánom profesorom už nestretneme. Ale ešte tento rok vlastne budete radu tak menej riadiť a my tu budeme asi voliť nových členov a nového riaditeľa, čím chcem povedať, že za činnosť vlastne obnoveného mandátu sa chcem poďakovať.
A mám ambíciu preniesť trošku debatu z výboru pre médiá a kultúru aj pre plénum parlamentu, keďže činnosť rady nie je taká zanedbateľná, aby – len pre predstavu kolegov (rečník nadvihol svoje materiály) toto je tá správa, o ktorej sa tu rozprávame. Je to celkom slušné súborné dielo a myslím si, že z hľadiska, z môjho pohľadu čím ďalej užšieho a užšieho výseku, lebo rozprávame sa iba o LB alebo o médiách, ktoré sú takzvané televízie, a to sú len tie mono-, monokraticky, monotypovo riadené rádiá, čiže z celého výseku audiovízie a z celého výseku audia a z celomediálneho Rada pre vysielanie a retransmisiu na základe zákona č. 308 o vysielaní a retransmisii má dohľad nad televíziami zo zákona alebo z licencie a takisto s rádiami alebo rozhlasom tiež zo zákona alebo z licencie.
Napriek tomu vzniká správa o niekoľko stovkách strán a tá správa, niektoré veci pomenoval v úvodnom slove samotný pán navrhovateľ. Niektoré veci by som chcel vypichnúť ja. Prvá vec a úplne na začiatku a hovoríme to tu opakovane, ak má regulátor mediálneho prostredia napĺňať už súčasným zákonom dané funkcie, potrebuje iný typ rozpočtu. To, že to pán Mistrík povedal z hľadiska rady veľmi kulantne, že rada čím ďalej viac nedokáže plniť už zákonom zadané funkcie, je pravda. My máme ten mediálny priestor, ktorý ja som pomenoval stále a stále zužujúci sa, z hľadiska toho, na čo sa dívajú ľudia, a z hľadiska toho, kade sa informácia, mediálny obsah prenáša, tak nedokáže tento priestor monitorovať. Ja a moja srdcovka sú lokálne a regionálne médiá, whatever it means, ako sa hovorí, čokoľvek to znamená, pretože nedokážeme na tomto ani veľmi ustabilniť terminológiu. Viem, že kolega aj z fakulty sa presne tomuto problému venuje. Myslím si, že z hľadiska toho, akým spôsobom my máme na Slovensku ako keby kontinuitu v regionálnych lokálnych médiách ako takých, ja spomeniem len okrajom, aj printových a hlavne printových, existuje veľmi dobrá štúdia, zo 450 lokálnych printov 350 bolo monitorovaných. Ten záver správy, predpokladám, že bude v nasledujúcom období zverejnený ako štúdia, je alarmujúci.
Máme tu staré spôsoby lokálnej propagandy. Tak ako boli nastavené tieto parametre pred rokom ´89, tak viac-menej, čo sa týka printov, fungujú doteraz a používajú to samosprávne, dokonca aj pri vyšších územných celkoch ako propagandu samosprávnej činnosti ľudí, ktorí sú de facto v tej, v tom čase pri moci. Toto isté sa voľne prenáša aj do lokálnych televízií a všetci ľudia, ktorí sa tomu venujú, a dokonca diváci často hovoria o hlásnych trúbach miestnych poslancov, miestnych poslaneckých zborov, respektíve tých, ktorí priamo ovládajú ten-ktorý región.
Toto je aj z hľadiska činnosti regulátora jeden zo zásadných podnetov, že nedokážeme monitorovať lokálne médiá. Funguje to zhruba tak, že ak niekto tú sťažnosť pošle, tak vtedy rada musí konať. Tie čísla, ktoré ale z hľadiska takpovediac sťažností, ony z hľadiska celoplošných médií môžu vyzerať alarmujúco, ale uvedomme si, že týchto lokálnych a regionálnych médií môžu byť desiatky, a myslím si, že rada nemá kapacitu a je absolútnym zlyhaním, že my, ak chceme teda nejaký priestor mať pod dohľadom a nedokážeme vytvoriť technologické zázemie v zákonom definovanom regulátorovi, no tak zlyhávame.
Čiže áno, toto plénum pri ohlásenej ambícii zmeny zákona o vysielaní a retransmisii, ktorú tu predniesol pri programovom vyhlásení vlády minister kultúry Maďarič, bude sa musieť toto plénum zaoberať aj tým, akým spôsobom bude financovaný regulátor. Ak to má byť; alebo rada pre vysielanie a retransmisiu. Ak to má byť v súčasnom finančnom rámci, tak sa na regulátora budeme iba hrať. Ten mediálny priestor pod dozorom nad vyváženosťou, nad objektivitou, nad tým, akým spôsobom chceme, aby médiá fungovali, nebudeme mať.
Čiže toto je moja poznámka, s ktorou sa ja aj s vedením Rady pre vysielanie a retransmisiu stotožňujeme, pretože asi neprebehla ani na výbore, ani tu pri predkladaní týchto správ nikdy debata o tom, aby sme nehovorili, že bohužiaľ, bohuvďaka, dajme si tam akékoľvek znamienko plusové alebo mínusové, tá rada bude musieť stáť viac peňazí. A dokonca si myslím, že toto nie je veľmi politická otázka, ktokoľvek by sa tým zaoberal, tak by sa musel rozhodnúť, či si ponecháme tento typ regulácie verejného mediálneho priestoru, alebo budeme robiť iný. Ale ak ho chceme mať, tak na to budeme potrebovať iný typ financovania a tým pádom predstaviť verejnosti aj ambíciu, že áno, niektoré opatrenia majú negatívny dopad na štátny rozpočet.
Čo chcem v tomto zdôrazniť? Padla tu otázka na rádiové kvóty a vlastne dozor nad nimi. To je jeden z tých príbehov, kedy regulátor dostane ako keby ďalšiu funkciu a ďalší balík úloh, ktoré má plniť, a rozpočet zostáva taký istý. Ja sa chcem aj opýtať možno takto rečnícky, akým spôsobom sa bude dať zvládnuť to, že monitorovaný priestor vysielaní z licencie aj zo zákona, čo sa týka rádií, bude niekto musieť percentuálne vyhodnocovať a dokonca teda pristupovať, nedajbože, k sankciám. Nejde mi teraz o tému týchto kvót. Ide mi o to, že je to jedna z ďalších a podľa mňa veľmi mohutných úloh pre regulátora a či personálne, či technické, alebo akékoľvek zabezpečenie tejto úlohy ide z rozpočtu, ktorý bol stanovený pred dlhými a dlhými rokmi. Je to vlastne jedna dekáda. Čiže myslím si, že mediálny priestor sa nám zmenil, počet vysielateľov sa nám zmenil, štruktúra vysielateľov sa zmenila a my máme rozpočet regulátora spred desiatich rokov. Toto je asi tá základná poznámka a hovorím ju z opozície, čiže predpokladám, že koalícia bude s týmto súhlasiť a zamyslíme sa nad tým, akým spôsobom postavenie regulátora ad jedna zadefinujeme v tom novom a očakávanom zákone a ad dva aké finančné prostriedky bude stáť.
Druhá poznámka je, že tak, ako som podrobne preštudoval tú správu, takisto som prišiel na to, že regulátor de facto plní aj tú nie veľmi populárnu úlohu. Vo veľa vecí sa snaží upozorňovať a jednať tak takpovediac prevenčne a potom prichádza k tomu sankčnému mechanizmu a neviem, či ten pomer som vyrátal správne, ale viacej tých sankcií prichádza zo sťažností od ľudí, pomerne. Čiže na to, čo upozorní divácka verejnosť a rada v tomto koná, tak potom nasleduje aj sankčný mechanizmus.
Pre mňa je zarážajúce ale, že najviac podnetov na vysielateľov je z hľadiska nevyváženosti. Tam patrí to, čo často kritizujeme na výbore. Nevyváženosť, to sú publicistické relácie, to je spravodajstvo, akým spôsobom monitorujú naše médiá politický svet, spoločenský svet a kultúrny. Máme dosť tvrdý zákon. Nechcem tu otvárať tú akademickú debatu, že my máme vyváženosť vyžadovanú aj takpovediac v publicistike, to je na debatu, ale v spravodajstve by mala byť a je to tak správne. To, že sa na to sťažujú ľudia, je znakom toho, že mediálny svet, a často to kritizujeme a sme tak dosť v konflikte záujmov, lebo ako politici, ktorí máme pocit, že sa mediálny svet venuje inej časti politického spektra viac ako nám, sme v konflikte záujmov. Ale tu máme objektívneho regulátora, ktorý hovorí, že je to fakt. Dokonca, keď si pozrieme čísla a tabuľky, tak náš mediálny svet má k niektorým politickým projektom svojský prístup a v médiách sa jednoducho objavuje, takpovediac ako sa rozhodnú možno majitelia médií, možno ako sa rozhodnú konkrétne nastavenia redakcií a podobne.
Čiže áno, z môjho pohľadu aj na základe tejto správy a hlavne na základe toho, ako verejnosť vníma médiá a koľko sťažností poslala, ja som si zapísal a pozrel, asi najviac je sťažností na tento typ mediálnej nedokonalosti, a to je nevyváženosť. Druhé dve, ktoré som ja zachytil, sú maloletí a ich ochrana a tretie bola sťažnosť na reklamu.
Sťažnosti na reklamu, to je tu evergreen, teda že reklamné bloky majú zvyšované decibely, keď beží reklama. Ja viem, že my máme zákonmi, myslím, že to môže byť v nejakom pásme šiestich decibelov hore-dole. Viem, že regulátor na to prihliada, je to dosť technicky odhaliteľný fakt. My máme ale problém, ktorý ja som teda sledoval na takej malej vzorke 50 ľudí, 50 domácností. Totižto ľudia nevedia, keď si kúpia nejaký balík programov, nevedia, ktoré z programov sú pod regulačnou pôsobnosťou regulátora a ktoré nie. Samozrejme, keď sú v tých balíkoch či už satelitných programov, alebo cez takzvaný kábel, alebo teda šíriteľov kábloviek, tak ich vyrušujú najmä tie programové služby, ktoré pod regulátora nespadajú, a tým pádom stále je vo verejnosti dojem, že nič sa s týmto nerobí. Urobilo sa. Je tvrdé zákonné nastavenie a tam, kde regulátor môže zasiahnuť, udeľuje dosť brutálne pokuty, pretože toľko, čo ja som v parlamente, tak tento fakt sa tu vždycky pri každej jednej správe objaví a spôsobuje to, že ľudia, ktorí takpovediac pospávajú pri televízoroch, naraz ich to zobudí a je to pre nich nepríjemný fakt, tým, že sa dá sťažnosť alebo dá podnet na radu poslať elektronicky priamo z počítača, trvá to zhruba minútu, no tak predpokladám, že toto je stále ten evergreen ohľadom reklamy.
Čo sa týka maloletých, áno, sú niektoré rozhodnutia v dramaturgii niektorých televízií, že do rozprávky sa vie zaradiť reklama aj na alkohol, i keď viem, že to má byť po desiatej hodine a podobne, ale rozprávky bývajú niekedy po tej ôsmej hodine. Takže to sú veci, ktoré, samozrejme, aj verejnosť, rodičov veľmi hnevajú, a takisto jednotné označovanie, možno nevhodnosť a podobne, ale tam sa celkom spolieham na kapacity rady, aj odbornosť, aby toto vedela nejakým spôsobom zaregulovať.
Posledná, tretia poznámka, ktorá sa objavila v tomto, je, musím to uviesť pre plénum, keďže toto plénum bolo opakovane informované o takzvanom probléme rádia VIVA. Na výbore sme mali dva poslanecké prieskumy a keďže parlamentný a vôbec tento systém týchto správ má niekedy aj dobeh, ktorý už dávno vyriešený problém, z môjho pohľadu zle vyriešený problém, ohľadom rádia VIVA alebo teda INFO Rádia sa dostáva na pretras v pléne parlamentu až teraz.
Tak mi dovoľte možno päť minút o tom, aby som informoval aj toto nové plénum, že mali by sme čím rýchlejšie pristúpiť k zmene zákona o vysielaní a retransmisii. A ja sa dokonca stotožňujem s tým; neviem, či to pán Farkašovský, možno ako spravodajca nám to povie, otvoril na výbore aj toto volebné obdobie, a to je potreba jedného veľkého mediálneho zákona. Myslím si, že ambícia na to, aby sme dostali do pravidiel náš mediálny svet atakovaný oligarchami, zákonným nastavením z tzv. analógovej doby, kde zákonné nastavenie z analógovej doby má nejakým spôsobom reflektovať túto našu digitálnu dobu, hovorím to veľmi rýchlo a v skratke, ale s potrebou nového veľkého mediálneho zákona, ktorý bude mať ambíciu pokrývať všetky typy médií a ich nastavenie a pravidlá pre ne, bude niekedy niekto musieť prísť, ambícia zmeniť tento zákon o vysielaní a retransmisii je v programovom vyhlásení vlády. Čiže na debatu o médiách predpokladám, že tuná nekončíme pre potreby pléna, budú sa otvárať otázky lokálnych médií, lokálne médiá, regionálne médiá pôjdu hore, ich pozornosť, ich vplyv na spoločnosť, ich autenticita, pôsobenie, agenda setting, čiže to, čím sa budú zaoberať, toto je trend, toto je trend v Európe a vo svete, tieto celoplošné strešné monokraticky riadené médiá sú takpovediac na ústupe a budú.
Čo sa týka rádia VIVA, boli sme na dvoch poslaneckých prieskumoch, tento proces bol aj pod dohľadom tzv. tretej moci alebo súdov, tento proces bol teda veľmi pomalý. Nastal tým, že mali sme tu dve organizácie, ktoré sa prihlásili o kontinuitu k tomu istému frekvenčnému pásmu, a mali sme tu ďalšie dve, ktoré sa zúčastnili súťaže o toto frekvenčné pásmo, kto to sledoval v médií, sledoval, toto je úvod. Ja teraz veľa vecí preskočím. Záver: Stalo sa nám to, že tejto súťaže sa zúčastnila podľa mňa tzv. jednochlapová eseročka, volalo sa to Corporate Legal, pred tým, ako sa to uchádzalo o licenciu, tak to fungovalo ako právnická kancelária a táto entita nakoniec po celom tomto dlhom procese ako podľa mňa schránková firma s – to, čo píšeme aj tu – s projektom a názvom programovej služby INFO Rádio, kedy sme sa mali dopracovať k tomu, že budeme mať aj jedno asi informačné rádio, čiže s programovým zameraním, s ktorým uspeli pred radou vysielania a retransmisiu, táto firma, ktorá si zapísala to, že sa bude venovať teda médiám do svojej, živnostenského listu alebo živnosti v eseročke, alebo tej činnosti v eseročke, tak toto bol proste jednoznačný príbeh schránkovej firmy, ktorá získala z môjho pohľadu licenciu na vysielanie, hneď, ako ju získala, tak premenovala svoju programovú službu, a to sa dočítate v strane 19 tejto správy, z INFO Rádio na Rádio Vlna.
Bavili sme sa tu predtým o tom, akým spôsobom naše rádiá fungujú, v akej sú asi kondícii, a myslím si, že tuto napriek tomu, že regulátor mal veľkú snahu a tie poslanecké prieskumy o tom hovorili, že by chceli, aby toto frekvenčné pásmo získal niekto kompetentný a ten, ktorý neurobí z monotypového, lebo monotyp neznamená, že budem sa venovať džezu, ale znamená to, že mám hudobné rádio, mám informačné rádio, mám spravodajské rádio, myslím, že ich máme päť aj definovaných, tak u nás z informačného rádia sa stalo opäť hudobné. Ja si myslím, že ak zlyhávame v nejakej miere regulácie, tak naše rádiá, monotypové rádiá, tých 16, o ktorých sme sa bavili, i keď tých licencií, nazvime ich celoplošných, je viac, myslím, že ich je 36 pre rozhlasové analógové a terestriálne vysielanie, tak INFO, tento príbeh dopadol proste veľmi zle.
Myslím si, že jednochlapové eseročky, právnické kancelárie by nemali získavať licencie na frekvenčné pásma, následne s nimi z môjho pohľadu obchodovať a posúvať vlastnícku štruktúru kdesi, že my sa tu budeme voľne baviť o tom, či to patrí J&T alebo to nepatrí J&T. Chceme vedieť, kto kupuje licencie, chceme vedieť, ako ich predáva, a keď ich bude predávať, chceme regulátora do tohto procesu zainteresovať tak, že bude rozbiehať možno, to je len nápad do toho nového zákona, nové licenčné konania, lebo voľné obchodovanie s programovými službami a s licenciami a vstupovanie majetkových účastí a podobne nesvedčí o dobrých ambíciách a dobrom konaní v mediálnom priestore. A myslím si, a tu chcem skončiť s príbehom Rádia Vlna a pred tým VIVA, ako nedobrý príklad toho, kde jednoznačne z môjho pohľadu regulácia zlyhala a súťaž pred licenčnou radou bola zohnutá a vyhral v tomto prípade, a poviem to teda natvrdo, oligarcha. A uvidíme, nakoľko tento proces budú vedieť ovládnuť oligarchovia tak, že tu nebudeme mať možno v nejakom časovom horizonte jedno nezávislé rádio alebo nebudeme vedieť, kto naše rádiá vlastní.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
