Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, v minulej rozprave som poukázala na viaceré veci, s ktorými nesúhlasím, kritizovala som bezzubé opatrenia v boji proti korupcii, školstvo. Poukázala som na veci, ktoré mi v programovom vyhlásení vlády chýbajú, ako sú napr. dobrovoľníctvo, práca s mládežou, aktívna podpora žien.
Dnes chcem poukázať na tri veci, ktoré sa mi v programovom vyhlásení páčia.
V prvom rade je to nóvum v programovom vyhlásení, a síce to, že vláda posilní analytické kapacity. Pozitívne oceňujem dôraz na vybudovanie kvalitných analytických útvarov, podarilo sa to na ministerstve financií a výsledky sa dostavili. Martin Filko presadzoval aj so svojimi kolegami, aby všetky najdôležitejšie aktivity štátu, či sú to už prevádzkové náklady, investície politiky alebo regulácia, boli posúdené predbežne, to znamená vo fáze prípravy, ako aj následne, po realizácii.
Zároveň oceňujem, že vláda sa zaviazala, a budeme to dôsledne kontrolovať, zaviazala sa k tomu, že všetky dokumenty budú zverejňované. Ja sa pamätám, aké problémy boli so zverejnením štúdie na PPP obchvatu Bratislavy, na ktorú sme upozorňovali, že je predražená, že je predražená o minimálne o tie socioekonomické benefity, čo nakoniec aj Martin Filko s jeho tímom spočítali, že PPP obchvat je predražený o miliardu eur.
Informované vytváranie verejných politík funguje v mnohých krajinách Európskej únie, kde je bežnou súčasťou intenzívny dialóg s verejnosťou. To znamená, že tie politiky sa tvoria nie mesiac, ony sa tvoria, že rok, možno dva roky, diskutuje sa s odbornou verejnosťou, s akademickou obcou a výsledkom je zákon, ktorý potom netreba päťkrát novelizovať.
To ma privádza k druhému bodu, ktorý oceňujem, a síce je to Najvyšší kontrolný úrad. Vláda vyhlasuje, že Najvyšší kontrolný úrad by mal hrať v celej reforme zefektívnenia verejných výdavkov dôležitú úlohu, dokonca sa inšpiruje, chce inšpirovať britským národným audítorom National Audit Office. Súčasný model fungovania NKÚ, je pravda, že vôbec nenapĺňa potenciál v oblasti kontroly nakladania s verejnými zdrojmi. Keď si prečítate poslednú správu NKÚ, tak zistíte, že to sú všetko len formálne zistenia, nie je tam žiadna analýza výkonnosti politík, väčšinou sa kontroluje len to, či je to v súlade so zákonom, alebo nie. A kontroly výkonnosti z celkového počtu kontrol NKÚ tvoria len 2 %, čo je veľmi málo. A to, čo urobil Martin Filko s kolegami pri PPP obchvate, to v podstate mal urobiť NKÚ. Tí mali zanalyzovať, či je PPP obchvat Bratislavy efektívny, či nie je predražený, a skúmať ďalšie možnosti.
Takisto by som, to sa síce v programovom vyhlásení nenachádza, ale v súčasnosti je kontrola zo strany opozície takmer nemožná. Viete veľmi dobre, že podnet na NKÚ opoziční poslanci v podstate podať nemôžu. Ani ako skupina poslancov, ani ako jednotlivci, záväzný podnet na prešetrenie nejakej veci opozícia podať nemôže. A toto dávam, v programovom vyhlásení sa to nenachádza, ale si myslím, že ak myslí koalícia svoje reči o tom, že chcú dať kontrolné právomoci aj do rúk opozície, toto je jedna z vecí, ktorá by sa mala zmeniť.
A upozorňujem, že pokiaľ ide o Najvyšší kontrolný úrad, všetky opatrenia, dve z koaličných strán sa podpísali pod opatrenia "Štrngám za zmenu", ktorej súčasťou bola komplexná reforma NKÚ.
Poslednou vecou, na ktorú by som chcela upozorniť, je prokuratúra. O prokuratúre paradoxne v programovom vyhlásení je veľmi málo, ale pozitívne som ocenila prejav pani ministerky Žitňanskej, ktorá pripustila, že existujúca právna úprava vo vzťahu k prokuratúre dnes nie je dobrá, a citujem ju, "že skôr či neskôr budeme musieť dospieť k tomu, aby sme si jasne povedali, ako má byť systémovo začlenená prokuratúra". Zároveň sa sťažovala, že v parlamente nenájde dostatočný počet hlasov, 90 hlasov na jej podporenie.
Ja si myslím, že ak by koalícia prišla so zmysluplnou reformou prokuratúry a za túto zmysluplnú reforma by hlasovali koaliční poslanci, a tá reforma by bola naozaj dobrá, ja si myslím, že tých desať hlasov z radov opozície by sa našlo.
Ako som však uviedla, na dôveryhodné napĺňanie cieľov treba aj dôveryhodných ľudí. Na kľúčových postoch, najmä pokiaľ ide o boj proti korupcii, sa však dôveryhodní ľudia nenachádzajú.
A tak aj napriek týmto pozitívnym veciam, ktoré som vymenovala, programové vyhlásenie nebudem môcť podporiť a dať dôveru tejto vláde.
Ďakujem.

Gábor, myslím si, že veľmi dobré, výstižné a pokojné vystúpenie, také možno trošku iné ako ja, že možno ten obsah máme podobný, len tá forma je v tvojom prípade taká iná, dôstojnejšia, mne sa páči, obdivujem. Ale keď teda hovoríš, že sa neznížiš k tomu povedať, že sa nejako našli, ja naozaj zase sa k tomu znížim, ako, áno, našli sa, krásne k sebe pasujú. Jedni vedľa druhého, tretieho, štvrtého a všetci tým, že sa navzájom kryjú, sú pre mňa rovnakí. A to je zase môj dôvod, prečo určite toto programové vyhlásenie vlády nepodporím.

Ďakujem pekne. Ďakujem pánu poslancovi Grendelovi za veľmi jasný prejav k tomu, že táto schôdza nie je len o programovom vyhlásení, ale aj o vyslovení dôvery, resp. nedôvery voči vláde, a on sám uviedol dostatok dôvodov, prečo nedôverovať vláde Fico 3, takisto tú hru, ktorú častokrát súčasná novovzniknutá koalícia hraje na to, že vy opozícia, pán poslanec Grendel dobre naformuloval slovami, že opozíciu nevytvárate, v opozícii sa ocitnete. Takže je to o tom, že podpisuje sa nejaká koaličná zmluva, ale opozičné zmluvy sa zvyčajne až tak často nepodpisujú alebo nie sú také automatické a nevyhnutné.
Ja sa pridávam k jeho názoru a tiež necítim dôveru voči tejto vláde a tiež ju nevyslovím, teda respektíve vyslovím nedôveru.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, moje prvé vystúpenie v rozprave som venoval programovému vyhláseniu vlády, ale táto schôdza nie je len o programovom vyhlásení vlády, ale aj o vyslovení dôvery novej vláde, preto v tomto vystúpení chcem trochu hovoriť o tej dôvere.
Tak ako v medziľudských vzťahoch, aj v politike patrí, že dôvera sa ťažko získava a veľmi ľahko sa stráca. Nemajte preto opozícii za zlé, že po dvoch vládach Roberta Fica tej tretej nechce vyjadriť dôveru. Bola by to slepá dôvera, ktorá možno niekedy v živote má svoje opodstatnenie, ale je necelé dva mesiace po parlamentných voľbách 2016, dôvod na vyjadrenie takejto slepej dôvery, môj názor je, že nie je.
Všetky doterajšie kroky po marcových voľbách hovoria, že tretej vláde Roberta Fica nemôžme slepo dôverovať a existujú na to minimálne tieto tri dôvody.
Dôvod č. 1. Spôsob, ako koalícia vznikla. Prvým dôvodom na nevyslovenie dôvery tejto vláde je spôsob, akým ona sama vznikla. Všetci si pamätáme, ako bývalé opozičné strany MOST - HÍD a SIEŤ bezprostredne po voľbách deklarovali, že v prvom kole nepôjdu rokovať so SMER-om. Citujem: "Našou prioritou je rokovať o stabilnej pravicovej vláde. Na rokovanie so SMER-om nepôjdeme," povedal v pondelok po voľbách Béla Bugár po predsedníctve strany MOST - HÍD. "Strana SIEŤ nechce pokračovanie tejto vlády a nebude sa na nej zúčastňovať," povedal v ten istý deň Radoslav Procházka po predsedníctve strany SIEŤ. A takisto v ten istý deň to bolo v SNS ešte 50 na 50 medzi potenciálnou stredopravou vládou a vládou so SMER-om. Všetci vieme, ako to pokračovalo, v priebehu jedného víkendu sa to po sneme SNS zvrtlo na vládu Fico 3, hoci všetko nasvedčuje tomu, že scenár onoho víkendu bol už vopred jasný, minimálne niekoľko dní.
Dôvod č. 2 na nevyslovenie dôvery je správanie sa koalície k opozícii v tomto parlamente. Výber koaličného partnera je suverénnym rozhodnutím každej politickej strany a je na každej strane, aby svoje rozhodnutie o výbere koaličného partnera obhájila pred svojimi voličmi. Naopak, v opozícii si partnerov nevyberáte, v opozícii sa ocitnete. A vo všetkom ste odkázaní na dobrú vôľu vládnej koalície, ktorá má v parlamente väčšinu. Bez podpory koalície nemáte šancu presadiť zákony, bez podpory koalície nemáte šancu zvoliť niekoho do ústavnej funkcie, bez podpory koalície nemáte šancu pracovať v parlamentnom výbore, ktorý vám je politicky alebo profesne najbližší.
Pán predseda Národnej rady minulý týždeň volal po novej politickej kultúre, po dialógu, hovoril o otvorených dverách pre kohokoľvek z opozície. Na tejto istej schôdzi táto istá vládna koalícia na čele s pánom predsedom Národnej rady priam zabuchla dvere pred opozičnými poslancami, ktorí už na marcovej slávnostnej schôdzi parlamentu slušne, bez kriku, bez búchania do stola žiadali, aby boli zaradení do výborov, ktoré sú im profesne alebo politicky najbližšie. Koalícia to bez jediného zmysluplného dôvodu odmietla a reakciou na otázky bolo vypnutie mikrofónu. Takáto demonštrácia sily naozaj nedáva žiaden dôvod na vyslovenie dôvery novej vláde.
A je tu aj dôvod 3: politika kontinuity. Ak niečo vyjadrili ľudia v marcových parlamentných voľbách, tak to bola túžba po zmene, aby sa prípady ako masér Kostka, teta Anka, piešťanské CT, zneužívanie Národnej kriminálnej agentúry na predvolebné politické hry a tak ďalej nepokračovali, ale vyšetrili a prípadne aj potrestali. Lenže to sa nestane. Nemusíme čakať ani 100 dní, aby sme zistili, že nič také nebude. Predsa to, aby sa v tejto krajine nikomu nič nestalo, bolo predmetom aj povolebných koaličných rokovaní.
Dámy a páni, v tejto rozprave vystúpilo pomerne málo koaličných politikov, jedným z nich bol minister kultúry Marek Maďarič, ktorý sa nám škodoradostne vysmieval, že my v opozícii sme sa tu pekne našli, že sme si akísi podobní.
Možno vám, pán minister, v tej škodoradosti ušlo, že mnohých ľudí nám môžete závidieť. Veroniku Remišovú, Vieru Dubačovú, Alana Suchánka a tak ďalej, nebudem opäť všetkých menovať. Sú to čestní, odvážni a dôveryhodní ľudia, ktorí si vaše posmešky nezaslúžia. A mohol by som vám tie posmešky vrátiť. Ale k tomu sa neznížim. Svoj názor na novú vládnu koalíciu vyjadrím pri hlasovaní o dôvere.
Ďakujem. (Potlesk.)

Tak v prvom rade by som zareagoval na kolegu Vašečku. Za dve hodiny sa to zvládnuť nedá, takže predpokladám, že to bol omyl, trasa Prešov - Bratislava, aspoň zatiaľ sa to nedá zvládnuť.
Reagoval by som na... (Reakcia z pléna.) Tak Žilinu zvládne.
Reagoval by som na pani kolegyňu Grausovú. Ja som neporovnával našich migrantov, ja som vysvetľoval pojem migrant, je človek, ktorý ide za prácou. To, že v našej, to je presne to, v našej spoločnosti je slovo migrant spájaný, migranti nie sú len ľudia zo Sýrie a zo Severnej Afriky, migranti sú ľudia, ktorí cestujú za prácou alebo za lepším životom, alebo z nejakého iného dôvodu sa presúvajú. To je prvá vec.
Druhá vec. To, čo hovoríte, je presne to, ako je vnímaná spoločnosť, ako vníma týchto ľudí. Slovo migrant je spájané už vyslovene s tým, že je to niekto, kto je zlý a ktorý prináša islam, šaríu. Neviem, čo vás oprávňuje k tomu, aby ste vy vedeli, či je to dobré, alebo zlé. Ja si to netrúfam povedať, či je to dobré, alebo zlé, a to som to vyštudoval, prosím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som tiež chcela reagovať na časť, ktorá sa venovala infraštruktúre na Slovensku.
Táto vláda veľmi často hovorí o rozvoji regiónov, najmä zaostalých regiónov. A naozaj tam je bezpodmienečne nutné, aby bola zabezpečená aj práve, aby boli zabezpečené v týchto regiónoch aj cesty. Veľmi rada by som upozornila na to, že vláda má v programovom vyhlásení, vo svojom programovom vyhlásení, veľmi jasne zadefinované, čo chce urobiť. Mám pocit, že chce urobiť všetky cesty, o ktorých sa rozpráva dvadsať rokov. Budem jej v tom držať palce, aj keď som možnože trošku skeptická v tom, lebo takýchto sľubov sme tu už mali. Všetci si pamätáme na diaľnicu do roku 2010, ktorá spojí Bratislavu s Košicami. No už máme, chvalabohu, rok 2016, ešte stále nie všetko je tak, ako bolo sľubované.
Bola by som veľmi rada, aby na rozdiel od prechádzajúcich štyroch rokov, kedy minister Počiatek naozaj len trápne sľuboval, že R3 postaví zo zdrojov ministerstva alebo z verejných peňazí, sa neudialo absolútne nič. Namiesto toho, aby konal, dal urobiť nezmyselné štúdie realizovateľnosti, ktoré znova len ten rozpočet oklieštili. Pritom sám tvrdil, že peniaze z eurofondov na cestu R3 nebude môcť použiť.
Takže, dúfam, že nový minister nebude konať podobným spôsobom ako predchádzajúci minister Počiatek a aj cesta R3, ktorá by veľmi odľahčila naozaj veľmi silne zaťažený koridor spájajúci Poľsko - Slovensko a hlavne by odľahčila občanov, bude už realitou a začne sa ďalší úsek, ktorý je už pripravený tak dokonale, že mu už dokonca aj prepadlo stavebné povolenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lukáč vytiahol naozaj kľúčovú tému. On to nazval alebo prirovnal k takému obrazu ciev v tele. Naozaj tá naša cestná sieť je veľmi dôležitá. Ja sám cestujem po Slovensku veľa a cestujem rád. A vítam to, keď sa zlepšujú tieto dopravné koridory.
Skutočne veľký problém je na východnom Slovensku. Dokresľuje to možno taký pohľad, keď som sa rozprával s jedným Bratislavčanom, a to nemyslím negatívne, pretože sám pochádzam pôvodne z Bratislavy, ktorý v rozhovore povedal: "Jaj, Prešov, to je na ukrajinských hraniciach." Tak som mu ťukal na čelo, že minimálne sto a viac kilometrov vzdušnou čiarou sú ukrajinské hranice, je tam obrovský kus Slovenska. Ako hovorí taký jeden známy bonmot, že "problém s diaľnicou je, že sa stavia z opačného konca, že keby sa stavala z Košíc do Bratislavy, už by dávno bola". Takže troška, troška s tým meškáme.
Ja vítam to, že dnes sa skoro už za dve hodiny dá prejsť vzdialenosť Prešov - Bratislava. Ale skutočne ešte na východ smerom od Prešova, od Košíc, tam chýbajú naozaj kilometre a kilometre, keď nie diaľnic, tak aspoň rýchlostných ciest alebo poriadnych obchvatov obcí, pretože aj pracovný trh závisí veľmi extrémne od tej dopravnej siete.
Takže apelujem na vládu, na ministra dopravy, aby tieto veci boli prioritou. Špeciálne spojenie druhého a tretieho najväčšieho slovenského mesta Prešov - Košice. Ten výjazd z Prešova na Košice - katastrofa. Pán poslanec o tom hovoril.
A takisto by som ešte pripomenul aj železničné spojenie Bratislava - Banská Bystrica, ktoré je tiež veľmi zanedbané a žiadalo by teda skvalitniť a zrýchliť.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán predsedajúci, členovia vlády, pán spravodajca, pani poslankyne, páni poslanci, minulý týždeň som si v tejto sále vypočul mnoho vecí, mnoho príspevkov k programovému vyhláseniu vlády. Niektoré boli vecné, niektoré možno menej, ale ono to vychádza aj z toho, ako je podľa mňa napísané aj programové vyhlásenie vlády, niektoré odseky sú napísané odborne, niektoré skôr heslovite, niektoré sú pomerne ambiciózne.
Ja keď som osobne prechádzal toto programové vyhlásenie a prečítal som si ho, myslím, celkom pozorne, prišiel som k záveru, že je tam téma, ktorá je podľa mňa dosť ambiciózna, ale je zároveň napísaná pomerne heslovite, a to je téma dopravy, zvlášť cestnej dopravy.
Ja ako Prešovčan pomerne často cestujem z Košíc, z Prešova smer západne Slovensko, Bratislava, Nitra, Trnava. Preto ma pomerne trápi to, v akom stave sú naše cesty. Osobne vnímam cestnú infraštruktúru ako niečo, čo je krvný obeh v človeku, to znamená, keď je krvný obeh v poriadku, prináša život, prináša prosperitu. Prosperitu tam, kde je infraštruktúra v poriadku, je prosperita, sú to prosperujúce regióny a potom sú regióny, kde cesty nie sú alebo sú v dezolátnom stave, a tam tie regióny v podstate vymierajú.
Hlavnou tepnou Slovenska má byť diaľnica D1, ktorá v programovom vyhlásení vlády je napísaná ako priorita a najhlavnejšia priorita, čo sa týka cestnej dopravy. Pozrel som si všetky programové vyhlásenia od roku ´89 a takmer v každom jednom sa spomína D1 a v posledných štyroch je to prioritou. Prioritou každej vlády je urobiť D1, hlavnú tepnu Slovenska.
Pán minister dal do programového vyhlásenia vlády veľmi ambiciózny cieľ z môjho pohľadu, keďže chýba ešte nejakých 60 km tejto cesty, preto hovorím ambiciózny, keďže z vlastnej skúsenosti viem, že v tejto krajine sú veci, ktoré sa riešia pomerne zdĺhavo, a prajem teda ministrovi, aby tento cieľ naplnil, a ja ako východniar budem veľmi rád, keď to naplní. Na druhej strane uvediem príklad, prečo som skeptický.
Možno viete, ale D1 prechádza momentálne Prešovom ako mestom, kde je od 21. novembra vyhlásený mimoriadny stav, mimoriadna situácia v doprave. Dnes je päť mesiacov, odkedy bola vyhlásená, a zatiaľ sa nič neudialo. Je rozostavaný kruhový objazd, ktorý spoločnosť, ktorá ho stavala, nezvládla a my pri mimoriadnej situácii ďalších päť mesiacov vyberáme zhotoviteľa, ktorý by túto stavbu dokončil. Je to miesto, je to, ten kruhový objazd je na vjazde na D1 smer Košice, je to miesto, ktoré spája druhé a tretie najväčšie mesto na Slovensku, cez neho prechádza denne 25-tisíc áut a prechádza cez stavbu, ktorá nie je ani odovzdaná, ani zapečatená. Cez stavenisko prechádzajú. Dochádza k ohrozeniu života každý deň. A ja sa pýtam, kto bude zodpovedný, kto bude zodpovedný, keď sa tam niečo stane? Sú tam plynové potrubia voľne hodené, stavba je nedokončená, zo zeme trčia roxory, cesta sa prepadáva, pôvodná, lebo nezvláda ťarchu kamiónov, ľudia zo správy ciest tam občas nasypú štrk alebo fúrikom zabetónujú dieru. Toto je stav cesty, hlavnej tepny medzi Prešovom a Košicami. Rieši sa to päť mesiacov. Preto som skeptický k tomu, že D1 bude, tak ako sa píše v programovom vyhlásení vlády, za štyri roky prejazdná v plnom profile po celej dĺžke z Košíc až do Bratislavy.
Pozrel som si, ktoré úseky sú kritické. Úsek Hubová - Ivachnová, myslím, nemá ani stavebné povolenie, podľa toho, čo som zistil. Na stránke NDS som zistil, že úsek Beharovce - Fričovce, teda tunel Branisko je plnohodnotný, podľa mňa, keďže pomerne často cez neho chodievam, nie je, chýba tam jedna polovica, jedna rúra a je to šesťkilometrový tunel obojsmerný, svetová rarita. Vjazd do Prešova z D1 od Popradu je riešený semaforom, to je ďalší svetový unikát, to nikde nie je. A to, že Prešov je, aký je, bohužiaľ. Obchvat západ - juh, smer obchvat Prešov a západ - juh momentálne je naplánovaný, ale ešte nie je ani len vo výstavbe. Čiže tepna, ktorá má prinášať život do tohto regiónu, je na týchto miestach zúžená alebo takmer prerušená, alebo v prípade väčšej nehody môže byť prerušená úplne.
Vítam iniciatívu pána ministra a vlády, ktorí chcú spraviť, vypracovať dokument generel dopravy Slovenska v nadväznosti na generely samosprávnych krajov. Je to dokument, ktorý je vážny a ktorý určí prioritu v jednotlivých regiónoch, ktorý zaradí abo má ambíciu byť tým dokumentom, ktorý bude následne plniť vláda, harmonogram výstavby ciest a diaľnic a rýchlostných ciest.
Keď si zoberiem okresy ako Trebišov, Michalovce, Sobrance, Vranov, Humenné, Snina, Medzilaborce, Svidník, Stropkov, Stará Ľubovňa, je región, kde je počet kilometrov u rýchlostných ciest nie nula, je tam jedenásť kilometrov obchvat Svidníka R4, ale vôbec v týchto regiónoch nie je absolútne ani meter rýchlostnej cesty, ktorá by viedla do tohto regiónu. Preto tieto regióny nemajú rozvoj, aký by si zaslúžili.
Tento región vôbec je zanedbávaný. Zanedbávaný je tam cestovný ruch. Zanedbávaný je tam priemysel. Neni tam cesta, neni tam život.
Prioritou vlády je aj výstavba rýchlostných ciest R2, R3, R4 a R7. R3 je v nejakých začiatkoch, R4, to je vlastne začiatok kruhového objazdu v Prešove a do Svidníka je to veľmi ďaleký horizont. A to je tiež vec, ktorá, pri týchto cestách R2, R3, R4 a R7 mi chýba horizont dokončenia, to v programovom vyhlásení vlády absentuje.
A z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, z nepružnosti a možno aj z neochoty konať, keďže na riešenie mimoriadnej situácie v Prešove pán minister nepotrebuje ani zmenu zákona, stačí prísť osobne do Prešova alebo dvihnúť telefón, z toho vychádza moja skepsa a moja nedôvera k tomu, že bude v roku 2020 diaľnica Košice - Prešov - Bratislava prejazdná v plnom prúde. To je prvá z tém, ktorá ma trápi a trápi obyvateľov tohto regiónu a trápi obyvateľov Prešova zvlášť.
Druhou takou témou, o ktorej by som rád rozprával, alebo respektíve by som sa spýtal a v programovom vyhlásení vlády je len veľmi krátko zmienená alebo tam nie je vôbec, resp. dvomi vetami v dvoch kapitolách, a to je téma, ktorá počas celého roka, počas celého minulého roka traumatizovala spoločnosť, a to je téma migrácie a migrantov. Strana SMER na tom postavila volebnú kampaň. Na tom, že rozprávala o tom, aký je to veľký problém. V programovom vyhlásení vlády je jedna veta v odseku zahraničnej politiky, s ktorou súhlasím v zásade, a druhá je pri obrane štátu. Ale toto nie je problém týchto dvoch rezortov a dvoch ministerstiev. Minister zahraničných vecí Lajčák navrhuje uzavrieť schengenskú hranicu a s tým sa jednoducho nedá nesúhlasiť.
Je potrebné, aby všetci, ktorí sú, všetky krajiny, ktoré patria do Schengenu, zabezpečili svoju hranicu. Myslím, že v tomto aj Slovensko môže byť príklad na východnej hranici. Pri ochrane štátu sme videli, ako demonštratívne sme stavali hrádze, ako my zabezpečíme našu slovenskú hranicu, ako dramaticky sme hľadali utečencov pred voľbami, ktorí tu neboli. Ale, áno, myslím si, že je potrebné, aby Slovensko bolo pripravené na ochranu svojho územia a svojej suverenity.
Avšak tento problém je tak zložitý a komplikovaný, ako som hovoril, netýka sa len dvoch ministerstiev, ale týka sa ako ministerstva zahraničných vecí, ministerstva vnútra, ministerstva sociálnych vecí a rodiny, ministerstva kultúry a ministerstva školstva. Minimálne týchto ministerstiev sa to dotýka. Zahraničie v krátkodobom horizonte z dôvodu, že budeme predsedať Európskej únii a očakáva sa, že Slovensko bude mať nejaké stanovisko k tejto téme a bude lídrom vo vyjadrovaní sa k téme migrácie ako takej.
Druhým ministerstvom je ministerstvo vnútra, ktoré monitoruje týchto utečencov alebo migrantov, nenazývame všetkých utečencov, ale migrantov a chráni v podstate pokojný spánok obyvateľov. To, že my zatvoríme teraz v tomto čase schengenský priestor alebo že zatvoríme Slovenskú republiku, ešte neznamená, že problém je vyriešený. Nie je. Pán minister vnútra bude mať určite informáciu o tom, koľko migrantov prišlo za posledné dva roky do Európy, koľko je to miliónov, je to viac ako milión, a títo ľudia už jednoducho tu sú. My aj napriek tomu, ak zatvoríme hranicu a zatvoríme Schengen, tento problém nie je vyriešený. Títo ľudia tu sú, budú tu žiť, budú tu pracovať. A my sa s týmto problémom v strednodobom horizonte musíme, a v dlhodobom horizonte, vysporiadať. Toto nie je problém, ktorý tu bude rok. Nie je to problém, ktorý tu bude dva roky.
V strednodobom horizonte potrebujeme vyriešiť otázku utečencov, ktorí utekajú zo svojich krajín pred vojnou, ktorí sú politickí utečenci a ktorí nemajú záujem tu zostať, ale potrebujú len dočasný azyl, aby mohli v tejto krajine prečkať, kým u nich skončí vojnový konflikt. Táto skupina je taká, ktorej my chceme pomôcť alebo mali by sme pomôcť z morálneho hľadiska. Ja ako kresťan vnímam, že jednoznačne by sme im mali pomôcť. Na druhej strane po skončení vojnového konfliktu pôjdu domov.
A potom je tu ešte jedna skupina a to sú ekonomickí migranti, ktorých okrajovo spomínal pán Mihál, ktorí prišli do Európy s tým, že tu chcú žiť a pracovať. Migrant neni extrémista, migrant neni terorista. Lebo v tomto prípade, ako počul som pár výrazov, že sú to teroristi. No migrant je človek, ktorý ide za prácou, za lepším životom. Ak by sme označovali migranta za teroristu, tak potom 30 000 Slovákov, ktorí odišli za posledný rok, sú tiež extrémisti a teroristi. Lebo aj naši ľudia migrujú za prácou a za lepším životom. (Reakcia ministra.) Legálne, áno, áno.
Pán minister hovorí legálne a má pravdu. Tým, že zatvoríme schengenskú hranicu, ale títo ľudia tu budú prichádzať, pán minister, ale budú prichádzať legálne a budeme vedieť, kto tu je.
V každom prípade ministerstvo sociálnych vecí musí pripraviť pôdu, ako sa vysporiadame s touto ekonomickou migráciou, ktorá tu jednoducho bude. A to je vlastne to, čo ja by som očakával, že v programovom vyhlásení vlády bude, a síce nejaká pracovná skupina alebo nejaká vízia vlády naprieč ministerstvami, minimálne tými, ktoré som spomínal, alebo splnomocnenec vlády, ktorý by sa tejto otázke venoval, ktorý by sa tejto téme venoval, lebo táto téma tu ešte bude. My potrebujeme nastaviť pravidlá tak, aby ľudia, ktorí prichádzajú na Slovensko, si uvedomili a bolo im jasné, že táto krajina, že toto je naša krajina, naše hodnoty a naše pravidlá. Ak tu chcú byť, pracovať, prosím, ale za podmienok, ktoré im určíme my.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Chcem poďakovať všetkým mojim kolegom za podporu, ktorú som cítil za vaše pripomienky, špeciálne tiež pánovi ministrovi, že tu zostal dokonca, a takisto všetkým vám kolegom, ktorí ste zostali v piatok poobede až dokonca v tejto rokovacej sále. Ďakujem veľmi pekne a želám príjemný víkend.

Ďakujem. Musím sa priznať, že ja som veľmi som očakával aj tvoj prejav, a to z dvoch dôvodov, po prvé, že tým, ako sme predstavili náš program, je veľmi dôležité to, že dva prioritné rezorty, ktoré sme v programe mali takpovediac medzi prioritami, bolo školstvo a zdravotníctvo. Myslím si, že je dobré, že Veronika Remišová, Miro Sopko alebo Oto Žarnay budú zastupovať školstvo. A je veľmi dobré, že ty spolu s Alanom Suchánkom budete sa vyjadrovať k zdravotníctvu, ty ako kardiochirurg podľa mňa veľmi doktor, ktorý musí byť veľmi presný a takpovediac v tej chirurgii držať ten jeden z najdôležitejších orgánov až v rukách. Je dôležité pre nás, aby sme tvoj hlas počúvali.Čaro nechceného je, že aj v tejto piatočnej debate a úplne rovnako sa prikláňam k tomu, čo hovoril predrečník Gábor Grendel, že si aj tvoj prejav pán minister vypočul. A myslím si, že je to v rámci debaty o tom, že keď niekto sa vyjadruje k rezortnej problematike a minister tu sedí, má to aj svoju váhu. Ja chcem oceniť, že napriek piatkovému času si mal možnosť odkázať vo svojom prejave aj tvoj pohľad na programové vyhlásenie vlády a nikdy nie je márne, ak sa k rezortom, ktoré odborne zastrešujú poslanci nášho klubu, budú vyjadrovať poslanci nášho klubu ďalej. Držím ti v tom palce. A dúfam, že tieto debaty budú smerovať k zlepšeniu zdravotníctva. Ďakujem.