Videokanál klubu

Na zdravotníctve, ktoré preberáte, pán minister, je, samozrejme, okrem toho pozoruhodné, že vláda priznáva, že je v kríze, napriek tomu, že vláda Roberta Fica sa oň starala. Tak je zaujímavé a pre vás je výzvou proste ten jednoduchý fakt, že za posledné roky to zdravotníctvo a takisto zdravotnícke poisťovníctvo prešlo pokusmi, nazvime to radšej pokusmi o reformy. Preto nikto z tých reformátorov ešte verejne nevyhlásil, že by reformy boli bývali úspešne uzavreté, ukončené a že za ne dávajú ruku do ohňa. Tie pokusy o reformy mali rôzne ciele, ale povedzme si jednoducho ten výsledok. Ten výsledkom je duálny systém. Viem, že tento termín sa používa skôr v mediálnom prostredí, že máme duálny systém, ale v podstate ide o analógiu, tak ako od istej doby bolo povolené dávať licencie na privátne televízie. A o tom by vedel dobre rozprávať pán Viskupič a iní odborníci na kultúrnu oblasť. Slovenská televízia a niektoré privátne televízie dodnes trpia tým problémom, ako sa vyrovnať s tým, že sa prelína a zvláštne dotýka verejný majetok a privátne aktivity, ako s reklamou v televízii, nakoľko má byť televízia dotovaná, kedy je to už nekalá súťaž a tak ďalej. Takisto tieto analogické otázky stoja aj pred vami, hoci je už toľko rokov od toho okamihu, kedy ten duálny systém vznikol. A stále na Slovensku zostáva pri duálnych systémoch stále ten istý obraz, ktorý mne neodbytne pripomína akýsi kreslený film, kde na zemi leží veľký biely dinosaurus, to je verejná inštitúcia, a okolo neho je naňho prisatých množstvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Som veľmi rád, že tento prejav pána kolegu si vypočul aj minister zdravotníctva, pán minister, máte u mňa už dva dobré body, teraz je to možno dielo náhody, ale som naozaj úprimne rád, že pri vystúpení k zdravotníctvu je prítomný rezortný minister. Asi to nebolo úplne tak naplánované, ale vyšlo to na vás, že ste tu, a ja som rád.

A ten druhý pozitívny bod, ktorý predbehol tento, je to, že vaše doterajšie aj personálne rozhodnutia, aj niektoré vyjadrenia k citlivým kauzám sú také, že dávajú nádej, že tu v zdravotníctve sa veci možno pomaly, možno postupne, ale predsa zmenia k lepšiemu.Kvitujem tie personálne zmeny na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni aj vaše slová ku kauze CT. Niekto by to možno nazval čistkami, ale z môjho pohľadu to je omyl, tu ide skôr o to, aby sa veci dali do poriadku tak, ako sa majú. Jednoducho nie je možné, aby keď je nejaká kauza alebo či voči niekomu sú vyvodené nejaké personálne dôsledky, ten istý človek putoval z jednej funkcie do druhej funkcie. To z môjho pohľadu nie je vyvodenie žiadnej zodpovednosti. Takže držím vám palce.

Chcem podporiť doktora Krajčího. Ten prejav bol dobrý a to jeho vystúpenie bolo veľmi dobré.Ja by som sa chcel venovať tomu, čo spomínal, tomu rušeniu tých regionálnych nemocníc. My sme to preberali aj na výbore. Bol tam aj pán minister. Mali sme stretnutie s Asociáciou nemocníc Slovenska, mali sme stretnutie so Slovenskou lekárskou komorou. Ten problém v zdravotníctve je veľmi široký a v celej tej škále je obrovské množstvo problémov. A práve na tie regionálne nemocnice chcem upozorniť. Keď sa spýtate riaditeľa veľkej nemocnice, fakultnej, tak on určite povie, že on so svojou nemocnicou je schopný zvládnuť prílev pacientov z tých menších regionálnych nemocníc. No bodaj by taký nebol, pretože pokiaľ sa zruší nejaká menšia regionálna nemocnica, jemu navýšia v podstate výkony. Tým bude mať väčší prísun peňazí. Ale my tie veľké fakultné nemocnice nemáme postavené tak, aby dokázali zvládnuť aj ten väčší prísun pacientov. Väčšinou sú tam dosť dlhé čakacie doby na operácie, tie sa hodne predĺžia. Ale aj pri tých pohotovostiach ja poviem príklad na trnavskej nemocnici. Tam sa na tom chirurgickom urgentnom príjme čaká niekoľko hodín, dokonca niekoľko hodín čakáte na to, kým sa dostanete dovnútra a kým vás pošlú na röntgen a vrátite sa s röntgenovým snímkom a znova čakáte veľmi dlho. Asi to už celkom nestihnem dokončiť. Proste tento problém je ďaleko, ďaleko širší. A to chcem povedať, veľmi ľahko sa zruší, ale či to potom bude fungovať, už potom môže byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Marek, ja som rád, že si vystúpil, aj keď som teda čakal, že budeš rozprávať trošku dlhšie. A myslím si, že ty si skvelý odborník a práve toto je naozaj oblasť, ktorej ty dobre rozumieš. A keď ťa chceme tak povzbudiť, aby si sa pozorne venoval tejto problematike a prinášal práve tie tvoje poznatky, ktoré máš, rozmýšľam, čo tak vôbec tomu prejavu vytknúť, lebo bol to taký naozaj hutný prejav. Proste sa ti chcem len poďakovať za to, ako si to dobre zvládol, aj napriek tomu, že to bol tvoj prvý prejav. A chcem ťa tak povzbudiť do budúcna, že sa naozaj tohto pléna netreba nejako báť a môžeš odvážnejšie to naložiť aj týmto našim kolegom, takže ti ďakujem.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, milí členovia vlády, pán minister, teší ma, že vy ste tu aspoň, milé panie poslankyne, milí páni poslanci, dovoľte, aby som na úvod poďakoval za všetky predchádzajúce vystúpenia svojich kolegov či už opozičných, ale aj koaličných, členov vlády, predsedu parlamentu, podpredsedov parlamentu. Aj na základe ich vystúpení vo mne dospel názor, že programové vyhlásenie vlády ako celok nepodporím. Mne osobne asi najviac prekáža, že najmä rezorty, v ktorých dochádza ku kontinuite vo vládnutí vládnou stranou SMER – sociálna demokracia, sú málo ambiciózne a málo konkrétne a tiež ako pravicovo orientovaný politik radšej by som videl vo vyhlásení viac reformných ambícií, možno na úkor niektorých nekoncepčnejších opatrení, o ktorých sa domnievam, že pokiaľ by prišla opäť nejaká hospodárska kríza, budú musieť byť zrušené a ľudia na Slovensku sa budú mať horšie, ako sa mali doteraz.
V tejto súvislosti by som určite chcel povedať, že by som preferoval vyššie investície do školstva práve v tomto období, pretože takéto investície sa z dlhodobého hľadiska krajine potom v tých ďalších rokoch mnohonásobne vrátia.
Tiež so znepokojením sledujem, že živnostníci masovo prechádzajú na eseročky, lebo doterajšia politika vlády tlačila živnostníkov do kúta a, žiaľ, mnohí aj tu z okolia Bratislavy, pokiaľ majú tú možnosť, odchádzajú bývať do susedného Rakúska, niektorí dokonca aj kvôli tomu, že je tam lepšie podnikateľské prostredie. Len tak na ilustráciu aj pre divákov a tých, čo nás volili, v súčasnosti sú minimálne odvody pre živnostníka u nás okolo 200 eur, v Rakúsku prvé tri roky 157 a potom je to teda podobné ako u nás, lenže napríklad daňovo odpočítateľná položka vedľa je 11-tisíc eur, u nás je 4-tisíc eur. No a, samozrejme, keby sme porovnali priemernú mzdu, tak tá priemerná mzda je u nás 900 eur, v Rakúsku 2 800 eur, čo pri podnikaní, samozrejme, u živnostníkov zohráva veľkú rolu.
No ja by som sa však chcel vo svojej poslaneckej činnosti prednostne venovať najmä zdravotníctvu. A musím povedať, že pokiaľ by som mal tú možnosť hlasovať samostatne len za časť programového vyhlásenia vlády o zdravotnej politike, tak túto by som podporil.
Situácia v zdravotníctve je viac ako vážna, odborníci sa zhodujú, že financií je v rezorte dosť, tých dier, cez ktoré nám však tie financie utekajú, je príliš veľa. Je to potápajúca sa loď a jej doterajšia obsluha sa prizerala, ako sa pomaly plní vodou, kde keď už všetci kričali, aby sa niečo robilo, pomaly plátala jednu dierou za druhou, pričom si však na palubu pustila ďalšie čaty, ktoré tajne rúbali nové diery. Súčasný stav je tak vážny, že už si aj admirál flotily uvedomil, že táto loď by sa nám zakrátko definitívne potopila a nové diery si dovoliť už môcť nemôžeme. A chcem veriť, že nový krízový kapitán a jeho aktuálna posádka toto nedovolia a že nebudú už iba plátať tie diery, na ktoré ich upozornia kričiace posádky z okolitých plavidiel, ale prinesú na palubu aspoň aký taký poriadok.
Je každému jasné, že pokiaľ dôjde k zmene vlády a minister, ktorý častokrát ani len netušil, že by mal viesť nejaký rezort, má do 30 dní vytvoriť novú podrobnú koncepciu hĺbkovej reformy jeho rezortu, že je to v podstate nemožná úloha. SMER, žiaľ, nemal pred voľbami pripravený program a víziu pre zdravotníctvo, aspoň ja som to teda nenašiel. A tiež treba úprimne priznať, že jeho program z predchádzajúceho volebného obdobia sa nepodarilo z väčšej časti naplniť. V tomto smere však chcem byť vďačný za ten program, ktorý sme teraz dostali, naozaj úprimne, má naozaj veľa dobrých téz. A želám si, aby sa čo najviac z nich podarilo naplniť.
Veľa sa hovorí o odvrátiteľnej úmrtnosti (taký nový faktor v OECD). Sú to vlastne predčasné úmrtia, ktoré by sa nemuseli stať v prípade efektívnej a včasnej liečby. Toto je faktor, v ktorom tak výrazne zaostávame, napríklad aj za susednou Českou republikou. A je tu priama závislosť od časovej dostupnosti poskytnutia lekárskej pomoci. A preto by som v tejto súvislosti si rád dovolil poukázať na najväčšie ťažkosti, ktoré trápia ľudí s nádejou, že sa ich problémy podarí v nasledujúcom období vyriešiť.
Sú to najmä v prvom rade čakacie doby. V programovom vyhlásení vlády je bod, podľa ktorého chce vláda znížiť čakacie doby na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
Podľa mediálnych vyjadrení zdravotných poisťovní čakacie doby pre operačné zákroky sú len v niektorých nemocniciach. Podľa tlačoviek Všeobecnej zdravotnej poisťovne ide o žilinské nemocnice a v ostatných sa operuje viac-menej priebežne a na čakačke sú len operácie bedrového kĺbu a kolena a v sumáre ide o promile pacientov.
Oveľa horšia, chaotická a neprehľadná situácia je, žiaľ, v ambulantnom sektore, najmä po zrušení poplatku za prednostné vyšetrenie. Dnes pacienti čakajú aj tri až štyri mesiace, kým sa dostanú k špecialistovi na vyšetrenie, nemusím vám hovoriť, že napríklad v prípade novo diagnostikovaného onkologického ochorenia toto už môže byť príliš dlhá doba. Otázka znie, ako chce ministerstvo riešiť dlhé čakacie doby v špecializovaných ambulanciách.
A v tejto súvislosti by som aj rád podotkol to ale, čo je načrtnuté v programovom vyhlásení vlády, že špecialisti v ambulanciách sú platení podľa Katalógu zdravotných výkonov, ktorý v súčasnosti je obsolétny, neobsahuje moderné diagnosticko-terapeutické postupy. Verím, že tak ako je to načrtnuté v programovom vyhlásení vlády, ministerstvo pripraví nový všeobecne záväzný Katalóg výkonov pre ambulantný segment, lebo situácia je taká, že v súčasnosti sú to zdravotné poisťovne, resp. finančné skupiny, ktoré sú za nimi, tie diktujú, čo z moderných diagnosticko-terapeutických postupov budú, resp. nebudú hradiť.
Ďalší problém, fenomén, ako to ja vnímam, je zatváranie regionálnych nemocníc. Ono sa to ešte podľa mňa úplne nespustilo, ale mám určité indície, že to môže nastať. Obávam sa, že to môže dôjsť k zrušeniu týchto nemocníc, ktorých sa vyššie územné celky a mestá v minulosti zbavovali kvôli riziku ich ďalšieho zadlžovania. A teraz ich súkromní poskytovatelia rušia, pričom môže dochádzať a podľa mňa aj dochádza k ohrozeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Tých príčin je, samozrejme, viacero, jednou z nich je aj odliv lekárov z chátrajúcich regionálnych nemocníc do nemocníc vyššieho typu, resp. do zahraničia. Viaceré regionálne nemocnice v súčasnosti už stoja len na prestarnutých lekároch alebo tzv. lietajúcich lekároch.
V poslednej dobe sme sledovali postupné uzatváranie jednotlivých oddelení v banskoštiavnickej nemocnici s následným konečným uzatvorením celej nemocnice. Z môjho pohľadu to boli systematické kroky so zámerom zatvorenia celej nemocnice. Avšak z mojich informácií, ktoré mám k dispozícii, sa obávam, že v blízkom období môžu byť ohrozené aj nemocnice v Myjave, Kráľovskom Chlmci či Zlatých Moravciach. Aj Banská Štiavnica mala svoj spádový región, ale práve nemocnice v Myjave a Kráľovskom Chlmci majú relatívne veľký spádový región a pokiaľ nechceme, aby pacienti z týchto regiónov sa nechali ošetrovať v zahraničí, tak podľa mňa tieto nemocnice sú dôležité.
Nemocnice sa, žiaľ, v súčasnosti rušia bez nejakého koncepčného pravidla, pričom ministerstvo sa roky nečinne prizerá na rozhodnutia poisťovní či najnovšie finančných skupín. Roky tu neexistujú transparentné pravidlá, ktoré by definovali, akú sieť ústavných zdravotníckych zariadení reálne Slovensko potrebuje, čo úzko súvisí aj s tvorbou chronických lôžok, najmä s prihliadnutím na nárast obyvateľstva v dôchodkovom veku. Teším sa, že mi pán minister prisľúbil, že ministerstvo pripravuje novú koncepciu o ústavnej starostlivosti.
Myslím, že by mohol dobre fungovať model so zachovaním regionálnych nemocníc, ktoré by mali popri chronických lôžkach zachované aj akútne internistické lôžka so základnou škálou poskytovanej zdravotnej starostlivosti. A tak by nemocnice poskytovali aj základné a najčastejšie potrebné operácie, také nemocnice rád by som nazval nemocnice takého rodinného typu, všetky komplikované prípady by sa presúvali do nemocníc vyššieho typu. Tu, samozrejme, musí dôjsť najskôr k zavedeniu toľko sľubovaného DRG, avšak adaptovaného práve v tejto veci na slovenské pomery, a pravdepodobne aj k zavedeniu účinného mechanizmu, aby neatestovaní lekári začínali svoju prax práve v nemocniciach nižšieho typu pod dohľadmi skúsených lekárov.
Čiže na záver mi už neostáva nič iné, len popriať novému ministrovi veľa múdrosti, dobrých radcov a kolektív spolupracovníkov a pevné nervy pri všetkých tlakoch, ktorým bude čeliť. Želám si, a úprimne poviem, som veriaci človek, modlím sa za neho, aby obstál, zachoval si čisté svedomie, lebo to je to najdôležitejšie, čo človek k šťastnému a spokojnému životu potrebuje. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, lebo vy nás znovu vraciate do reality aj vašimi vystúpeniami. Musím povedať, stále nám ich pripomínajte, lebo ja už som tu šiesty rok a musím povedať, že sa potom už doslova pracovne deformujete. (Reakcia z pléna.) Áno, pán Bugár to má ešte horšie. Takže pokiaľ to nebudeme pripomínať, tak budeme žiť v sklenenej guli. A hlavne musíme tam chodiť. Samozrejme, ja tiež sa snažím chodiť medzi ľud. A jedného starostu z Bardejovského okresu som sa opýtal, že, pán starosta, kedy máte najhorší deň v týždni? A keď povedal, že to je nedeľa poobede. Tak ja som neveril vlastným ušiam, reku: „Prosím? Veď v nedeľu poobede neviem ideme na rande, ideme do cukrárne, ideme do kina a neviem kde, do lesa.“ A viete, čo mi vtedy povedal, vtedy na jeho námestie príde päť autobusov a berú jeho chlapov a ženy na práce mimo obce, deti ostávajú so starými rodičmi alebo neviem kde a začína ich vychovávať ulica. A to je preňho najväčšia trauma. A ja som vtedy pochopil, že čo znamená pre starostu takýto stav. A preto myslím si, že každý program, ktorý bude teraz o päť, o desať rokov v tejto republike, mal by si dať v prvom rade tento cieľ, aby sme tých našich ľudí tu vedeli udržať, tu vedeli zamestnať a aby to nebolo iba o udržaní miesta, ale o vytváraní miest. A ja som aj chodil medzi tých živnostníkov malých, jednočlenných, maliarov, klampiarov, som sa ich opýtal, počúvajte, sem keď vám teraz dá štát 10-tisíc takto tu na ruku (Ukázanie dlane.), vezmete si ku sebe jedného zamestnanca? „No vezmem si ho, 5-tisíc jemu, 5-tisíc je mojich, nemám o čom debatovať.“ Myslím si, že keď tu budeme spoločne hľadať hlavne ako ekonómovia, nájdeme cestu, ako to zvrátiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Čiže, na tvoju minulú výčitku že som sa nestihol prihlásiť na tvoje prvé vystúpenie, sa aj týmto ospravedlňujem, pretože som naozaj dobehol naozaj troška neskôr. A keďže si ma aj teraz priamo oslovil v rozprave, áno, potvrdzujem tvoje slová a tvoje slová o nástupných platoch mladých učiteľov. A veľmi dôležité je v tejto otázke spomenúť to, že ani nie je možno dôležité, či svedčíme o tom my tu, ale či už atmosféra posledného roku alebo vygradovaná atmosféra v zime začiatkom štrajku, ale aj to, čo sa dialo tu v parlamente, a to bolo najprv zasadnutie školského výboru a potom podľa mňa absolútne dehonestujúce prijaté uznesenie tohto pléna pri konci funkčného obdobia minulého parlamentu, hovorí o tom, že niekto má stále zalepené oči, nechce počúvať.A keďže v ústnej rozprave si sa vyjadroval aj k tej časti, ktorú budeme volať Vzdelávanie, je to presne tak. Učitelia chceli tri základné veci, my sme na výbore v minulom volebnom období chceli, aby tie tri základné veci sa dostali do uznesenia. Čiže peniaze, ktoré potrebovali pre školy, a teda pre deti, zrušenie kreditného sedemročného cyklu a rast platov sa nedostali vtedy do uznesenia, prijala sa taká tá všeobecno-politická vágna vec. A dúfam, že tým, že si upozornil pri ústnom prihlásení, že toto je najmä to dôležité, že nielen uznesenia, ale aj reálne činy budeme čakať od vlády. To, koľko peňazí a akým spôsobom dajú na tie platy, uvidíme.

Pán Pčolinský poukázal naozaj na kontext rodinných situácií, populačnej situácie Slovenska s vládnym programom. To je téma presne k veci. Totiž vládny program by sa mal starať predovšetkým o vitálnu stránku republiky. Tá stránka súvisí do veľkej miery s tým, ako sa vyvíja natalita, nakoľko odchádzajú mladí ľudia do zahraničia, aké je takpovediac to základné zdravie obyvateľstva Slovenskej republiky. Pán Pčolinský spomenul, samozrejme, aj tie známe, nazvime to, sociálne infekcie, ktoré priniesla sloboda, akými sú napríklad gamblerstvo alebo ďalšie a ďalšie, ktoré by sme mohli uviesť. Môžeme my ako jednotlivci alebo aj poslanci Národnej rady nad nimi prejavovať, dajme tomu, morálne pohŕdanie alebo dožadovať sa, aby zanikli, ale je faktom, že sú to neresti a sklony, ktoré nepriniesla iba naša doba, boli ľudstvu a životu spoločenstiev známe dlhé desaťročia. A preto znovu a znovu si tí, ktorí riadili spoločnosť, kládli otázku, ako ich dostať na okraj, ako zo srdca sídlisk napríklad v našom prípade tie gamblerské brlohy naozaj dostať tam, kde je to únosné a kde je to znesiteľné. Celá skúsenosť západnej spoločnosti, ktorá žije v slobode oveľa viac desaťročí než my, nakoniec hovorí, že bez rozumnej politiky štátu sa nedajú vytlačiť tieto sklony, tieto neresti a sociálne deviácie, že sa nedajú nikdy úplne zakázať, lebo oni si nájdu svoju skulinku, a že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pánovi kolegovi Feckovi, dneska mal naozaj vynikajúci prejav. Nevravím, že včera ho mal horší, len je škoda, že si ho vypočulo málo ministrov alebo teda budúcich ministrov a skoro žiadni koaliční poslanci. Chcem povedať, že dne otvoril tú tému, ktorá je aj často bola dokonca aj ešte medzi opozíciou tabuizovaná, že u nás celé desaťročia, to nie je len otázka Ficovej vlády uplynulej, sa peniaze používali tak, že išli najradšej takým smerom, kde tie peniaze našli korupčné prostredie, prostredie, z ktorého sa dá urobiť nejaká vratka. Išli málokedy takým smerom alebo išli len veľmi neochotne takým smerom, z ktorého z povahy veci vratka možná nie je. V zdravotníctve sa rado nakupuje technik, no ale čo už ti vráti, keď veľké peniaze dáš sestričkám, kde ide o stovky miliónov korún? Koľko by sa predražených cétečiek dalo kúpiť? A preto je taký problém dať na platy, taký problém dať na dlhodobé investície, do vzdelania, do zdravia, do kvality života, a preto tak rado sa stavia, nakupuje, hotové veci, a podporujú sa peniaze tam, kde sú rýchle vratky. Aj o tom je to veľmi dobré, keď pripomenul pán kolega poslanec, že takýto mechanizmus existoval aj v tej sfére pôdohospodárstva a hospodárenia s pôdou.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, členovia vlády, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, vystupujem už druhýkrát k tomuto programovému vyhláseniu vlády. Teraz to bude kratšie, nebojte sa. Nebudem to naťahovať zbytočne. Ale v tom chvate vecí a v tých problémoch, v ktorých sa pohybuje náš rezort, či už pôdohospodárstvo, rezort životného prostredia, tak vás napadá tisícpäťsto možností. A ja som si bral za povinnosť, že to musím povedať našim ministrom, ktorí nastupujú pre tieto dva rezorty, aby možnože si z toho vzali možnože nejaký návod alebo aspoň upozornenie, aby sme o tom debatovali.

Takže v prvom rade. Stále počúvame, že: „Konštruktívne sa správajte opozícia, budete akceptovaní, dajte návrhy, uvidíte, zapracujeme to.“ Tak chcem tomu veriť, že budem milo prekvapený, lebo ja som za posledné štyri roky počul pri predkladaní mojich s mojimi kolegami 104 pozmeňujúcich návrhov a zákonov, že: „No, nehnevajte sa, je to nekonzistentné, nekorešpondujúce, nekompetentné, nesystematické, neadekvátne.“ Takže keď si vezmem ja môj príklad, viete, akú máte chuť, ale ja chuť mám, ja to budem dávať ďalej. Viete, koľko by z toho prešlo? Môžem to povedať? (Reakcia z pléna.) Dve vety. Takže, dobre, pani kolegyňa, ďakujem. Takže, dúfam, že sa to zmení a že tieto slová zo slovníka terajšej koalície a hlavne ministrov, resp. z našich pozmeňujúcich návrhov sa budú hovoriť, že, áno, zapracujeme ich, a aj s opozičnými návrhmi sa bude pracovať tak, že budú mať konečnú verziu vyjadrenú v zákone.

Chcel by som aj všeckým ministrom možno a zvlášť našej pani ministerke povedať, že u nás hlavne pri pozemkových zákonoch máme veľmi málo vykonávacích predpisov. Neviem, ako je to v rezorte životného prostredia, ale ja som ako štátny zamestnanec veľmi pociťoval tú absenciu. A potom sme museli čakať prakticky na rozhodnutie súdu, judikát nejakého súdu, aby sme sa mohli pohnúť. Ak chceme ďalej pokračovať, tak chcel by som apelovať pokiaľ sa bude niečo prijímať, resp. bude nejaký návrh, aby aj tá vykonávacia vyhláška, lebo to je veľa, to je veľa, bola. Keď máte vykonávaciu vyhlášku, je sa o čo oprieť, to super. Metodické pokyny, usmernenia, to neni ono, na súde vám to nevezmú, to je iba metodický pokyn. Takže chcel by som apelovať tiež, ak sa bude dať, na nejaké tie vykonávacie predpisy, ku tým zákonom, ktoré budú prijímané.

Ďalej by som chcel ešte povedať k odpolitizovaniu štátnej správy, ja som si dal takúto otázku, a už som ju tu asi dvakrát v tomto pléne povedal, odpovedzte mi na ňu a potom vám poviem, že dali mi na ňu aj odpoveď, a poviem aj, aká bola, prečo by mal politický nominant na určitý post čítať a uvádzať do praxe zákon, ktorý je prijatý touto Národnou radou, ináč ako nepolitický nominant, dajme tomu odborník nepolitický nominant. A opýtal som sa vtedy vládnej strany SMER v minulom období. A bola mi daná odpoveď. Kolegu nebudem citovať, keď treba, on vie, o koho ide, bol to jeden z tých vrcholných predstaviteľov. Viete, aká bola na to odpoveď? Ja som dostal k.o., ako by sme ich odvolávali. Keď toto má byť jediná podmienka politických nominácií, tak sa pýtam, že odborná kontrola štátu je kde? Chcete mi povedať, že my sme všeckých tých kontrolórov odborných iba cez politiku mali, odbornosť vôbec chýbala, že, nič, proste ideme kontrolovať kataster a ide to kontrolovať veterinárny lekár? No to je nonsens, ľudia boží. Takže túto odpoveď neberiem, vážení. A myslím si, že preto je potrebné, aby tam boli, lebo on musí vedieť kontrolovať a jeho takisto musí skontrolovať ten minister alebo neviem ktorý ten zamestnanec z toho, ktorý je nadriadeným orgánom kontrolného. Takže, vážení dúfam, že to politizovanie nemyslíte vážne a nebudeme sa potom prekárať o štyri roky, ako sme to mysleli a bolo, nebolo to.

Pre pani ministerku mám tu jeden konkrétny možnože príklad, by som bol veľmi rád, keby sa dal okamžite aj riešiť. A možno sa to týka aj vás všeckých. A my sme si to neuvedomili. Budeme, samozrejme, iniciovať potom aj my nejaký pozmeňujúci návrh. Zmenila sa nám kategorizácia ostatných plôch a následne daňová povinnosť z týchto plôch. Mám tu asi šesť podnetov (urbariáty, ľudia fyzické osoby). A niekedy sme to mali tak, že bola ostatná plocha v poľnohospodárskych pôdach a v iných pôdach. A teraz sa to dalo do jedného, do jednej kategórie. A vyzerá to tak, že daň je vysoká a nerozlišuje to. A predsa je rozdiel, keď máte roklinu k ostatnej ploche a keď máte parkovisko. Toto je podstatný rozdiel. Takže ja by som bol za to, aby sa to okamžite nejakým spôsobom poriešilo a aby sa zjemnil ten dopad. Veď to je nonsens, aby takto boli proste hendikepovaní a mnoho urbárnikov vyslovene kričalo, volalo aj v uliciach možno a prišlo aj sem do parlamentu. Takže to by som dal pani ministerke tak do zreteľa, keď je to možné, legislatívny tím aby sa tomu hneď nejak venoval.

Ďalej, Slovenský pozemkový fond. Ospravedlňujem sa pani ministerke, že som jej rezort, kto mu šéfoval štyri roky, opomenul vo svojom prvom vystúpení. Chcem veriť, že nebude sa opakovať čo sa týka výkonnosti Slovenského pozemkového fondu, obdobie, v úvodzovkách teraz už povedané, Fico jedna (2006 – 2010). Viete, koľko bol vtedy, za to 4-ročné obdobie, to znamená, keď boli ministrami pôdohospodárstva pán Jureňa, pani Kramplová, pán Becík a pán Chovan, Slovenský pozemkový fond funkčný mesačne? Pätnásť mesiacov, aj to prerývane, tu tri, potom štyri nie, potom zase 3 a potom 2 mesiace. Takže chcem veriť, že trend, ktorý bol už teraz nastolený, že konzistentne v celom tomto období „Fico dva“ Slovenský pozemkový fond fungoval, že bude to pokračovať, že nebudeme sa prekárať, že do dozornej rady niekoho nemôžme nominovať a nemáme a čakáme a neviem čo, lebo aj z toho vyplýva to, že tie reštitúcie, ktoré mali byť ukončené, a na Slovenskom pozemkovom fonde ich ostáva okolo 8 200, nie sú ukončené. Takže chcem veriť, že to bude konzistentné a že budeme stále tú latku znižovať. Takže držím palce a prakticky Slovenský pozemkový fond spadá pod vládu. Takže ona má dosah na to, aby to tam všecko fungovalo. A budem robiť všecko pre to, aby som upozornil na to, keď tam niečo fungovať nebude.

Možno ste sa dožili v Čechách toho, že nemajú ako vyplácať náhrady za reštitúcie. Niektorí hovoria, že Slovenský pozemkový fond je realitná agentúra, to je partia, ktorá si hrabe pre seba. A občania by vám ešte aj iné výrazy na Slovenský pozemkový fond povedali. A to si môžete vypočuť v uliciach, alebo medzi vašimi voličmi. A ja by som bol veľmi nerád, aby Slovenský pozemkový fond si nesplnil svoju domácu úlohu, domácu úlohu, ktorá je v prvom rade tá, že má zastupovať ako vlastník pôdu, ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky, to znamená každého z vás, máme v tomto majetku, ktorého je podľa údajov, aby sme boli presní, 269-tisíc hektárov, to znamená, každý občan má v tomto majetku svoju 1,54 milióntinu, aby tieto pozemky neboli rozpredané kadejakým developerom a neviem komu všeckému možnému, čo mi aj pani terajšia ministerka, predtým, keď nastupovala na post riaditeľky Slovenského pozemkového fondu, sľúbila, že nebudeme ich rozpredávať, musím povedať, že sľub dodržala, ďakujem, pani ministerka, lebo sa ročne nepredávali tisíce hektárov z tohto portfólia pozemkov. Rádovo to bolo, keď si dobre pamätám, teraz neberte ma za slovo, od 110 do 500 hektárov ročne, hovorím, ročne, nehovorím, mesačne, ale ročne. A Slovenský pozemkový fond bol v čiernych číslach, nebol v červených číslach, áno, zisky od 10 mil. do 20 mil. eur sa použijú, musím povedať, čestne, áno, aj na problematiku vysporiadania pozemkových práv delimitáciou do iných kapitol, áno, česť a chvála. Takže chcem veriť, že tento trend udrží, pretože z týchto pozemkov, ktorých je tých 269-tisíc poľnohospodárskej pôdy a ostatnej, teda lesnej je tam tých 59-tisíc, musíme poriešiť reštitúcie, musíme poriešiť záhradkárske osady, musíme poriešiť náhrady za ochranu pôdy, čo som hovoril pánovi ministrovi, že je change, aby ochrana prírody tam bola. A iba v päťke ochrany, keď idem na tú ochranu prírody, iba v piatom stupni ochrany máme okolo 80-tisíc hektárov. To znamená, že ani z toho celého portfólia nebude ani dosť, keď všecko by sme tu mali, lebo ani nevieme, koľko ešte nám treba na záhradky, ani nevieme, na reštitúcie koľko potrebujeme. Takže bol by som veľmi rád, aby sme to tam mali, aby nebolo ďalšie žaloby našich občanov, že: „Štát sa na nás vykašlal a dal si nám iba potom finančnú náhradu.“ A, žiaľ, tá finančná náhrada sa vypočítava podľa starých cien. A keď ste mali ornú pôdu, tak to boli 3 koruny alebo 5 korún za meter štvorcový . Takže, vážení, dúfam, že táto krivda sa v tomto volebnom období cez Slovenský pozemkový fond na občanoch Slovenskej republiky neurobí a keď sa urobí, tak potom sa hanbime, že sme to neustriehli, páni ministri, pani ministerky a celá vláda, aj poslanci Národnej rady.

Ešte nakoniec som si nechal novodobé výpalníctvo, lebo to už je pre mňa trošku priveľa a to je tiché, to je pri tichosti, lebo tu sa veľa vecí robí pri tichosti, len kľud, ticho, tu sa nech urobí kľud, nič, okej. Vážení, a to hovorím, to sa týka, nechcem povedať, 80 % alebo 90 % národa slovenského. Ak máte poľnohospodársku pôdu alebo lesnú pôdu, alebo záhradu, to je jedno, ste jej vlastníkom a ide cez váš pozemok nejaká elektrická sieť, nejaké elektrické vedenie, čo z toho máte vy ako vlastník pozemku? Takú jednu figu borovú v mnohých prípadoch, máte ťarchu na liste vlastníctva. Áno, od roku 2005, keď vám ju budú budovať, tak už musia vám dať náhradu (v elektrárňach, všeckých podobných ostatných). A ešte aby to bolo už supervýpalníctvo, takže keď máte daktorí hranicu parcely a takto vám iba ide to vedenie, tak ťarchu máte nie na odseknutú časť, na celú parcelu máte ťarchu na liste vlastníctva. (Ukázanie na liste papiera formátu A4.) No ďakujem pekne, vážení, za to. Ťarcha na liste vlastníctva, obmedzenie možností jeho využívania, náhrada za to vo hviezdach, v nekonečnu, za socializmu čo to bolo? Verejný záujem. Pýtam sa, my sme Slovenskú republiku elektrifikovali a plynofikovali po roku 2005, že, my sme dovtedy chodili s fakľami, s vatrou v strede domu a ešte sme si nejaké neviem čo sviečky pálili, že áno? Vážení, my sme občanov hodili cez palubu v tomto bode, pretože ktože to má tie práva podnikať v energetike? Štát, to ide pre všeckých, že. Nie sú tam nejakí ja neviem Taliani, Francúzi, Česi, že? Veď sa spamätajme. A teraz to nikoho nenapadlo, hej, proste je kľud, ticho, pri tichosti, však, samozrejme. Vlastne my sme ich hodili tak cez palubu. A občan ani nevie proste, že čo všecko dostal do vienka v tej našej demokracii. Ja som už trikrát dával zákon v tejto rokovacej sále. Jak som povedal, bolo povedané, že je nekompetentný, nekonzistentný, nesystematický a neviem jaký.

Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby sme občanom našej republiky vedeli povedať, že, áno, ctíme si vlastnícke právo, ktoré je deklarované aj ústave. Keď si ho nectíme, tak ho stade vyhoďme a potom poďme debatovať, že môžeme tam ísť ja neviem koľko vedení cez ten pozemok. A keď je už raz dotknutý ten majiteľ, tak čo hovorí ústava? Je to v tom najmenšom možnom obmedzení a za príslušnú náhradu. Tak láskavo keď to neni vo verejnom záujme (štát), ale to má nejaký súkromník, ktorý na vašom majetku so súhlasom štátu ryžuje, tak by som bol veľmi rád, aby sme aj týmto občanom urobili, ja tomu hovorím reštitúcia v energetike, a povedali, že ospravedlňujeme sa, lebo sme čestní a vlastnícke právo neni nad užívacím právom. Žiaľ, v mnohých prípadoch sa znovu dostávame do stavu socialistického, kde užívacie právo bude diktovať vlastníkovi, čo má robiť. Neni to možné, vážení, keď my teraz sa hlásime ku nejakej stredoeurópskej demokracii a neviem akému pokrokovému štátu. Takže budem veľmi rád, keď aj táto téma sa otvorí, či to bude dávať ministerstvo, ja to budem dávať každopádne. A bolo mi povedané: „Pán poslanec, vy to nemáte asi v poriadku, však tam sa zvyšuje cena, ľudia budú nadávať.“ Dá sa to aj ináč, tam tiež nie sú červené čísla, že? Inak by tu asi nepodnikali. No a čo keby sme to takto znížili? Cez ktoré pozemky budete platiť polovičnú cenu za to, lebo, áno, cez váš pozemok to ide? Len to by asi bolo potrebné trošku možnože zbuntovať ľudí, aby možnože prišli do ulíc a povedali, že: „Tak už stačilo a dajte to.“ No len možnože niekto hľadá spôsoby alebo dôvody, ako sa to nedá riešiť, no ja chcem hľadať spôsob, ako sa to dá riešiť. Takže budem veľmi rád, keď aj v tomto mi pomôžete, aj koaliční poslanci a vláda, ktorá momentálne do toho vstupuje, pretože to je veľký biľag. A ja tvrdím, že tiché výpalníctvo pri tichosti, všecko pokračuje ďalej bez mihnutia oka.

No tak aj už to aj zakončím, pretože chcem každému ministrovi popriať ten deklarovaný udržateľný rozvoj. Tu v každej stati je, že chceme udržateľný rozvoj. Udržať znamená nežiť na úkor budúcich generácií, čo som povedal v ten piatok, resp. v ten večer, keď som končil, aby sme nežili z súčasného koristníckeho, by som povedal, spôsobu života na úkor našich budúcich generácií, to je ten udržateľný rozvoj, aby každý minister vedel povedať, že: „Nie, tu je tá hranica v mojom rezorte stropu, lebo už keď nad ňu pôjdem vyššie, budem už brať od mojich detí, od mojich vnúčat, ktoré ešte potrebujú mať takisto túto službu poriešenú.“ Takže chcem držať palce, že nájdu ten udržateľný rozvoj, ktorý má byť v ich rezorte teda podľa programového vyhlásenia vlády udržateľný, a že budú poslúchať ľudí, ktorí budú im dávať takéto podnety a takéto nejaké návrhy.No a končím tak ako stále, že: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.