Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja len trošku poopravím, že ja som myslela ten krajec chleba nie v zmysle čo do množstva roboty, ja som si istá, že oni majú čo robiť aj na tom metodickom centre, ja som skôr myslela ten finančný objem, ten balík, ktorý má byť alokovaný na túto, na tento účel.
A znova opakujem, ja nepochybujem o tom, že formálne všetko bude ošetrené, že na všetko sa bude myslieť a taktiež pani ministerka pri najlepšej vôli, vedomí a svedomí bude sa snažiť o to, aby všetko bolo dodržiavané.
Ja len vychádzam z toho, že v minulosti, keď som pôsobila na tej vysokej škole ešte v Bratislave a mali sme napríklad také rozširujúce štúdium, tak vždy ľudia sú len ľudia a každý hľadá tú cestičku menšieho odporu a v konečnom dôsledku tu platí krásne to príslovie, že keď "kocúr nie je doma, myši majú raj".
Čiže oficiálne, formálne všetko bude fantastické, štátnice prebehnú, záverečné práce sa napíšu, lenže v reále ja stále hovorím o tej jednej veci, že kým sa, od momentu, kým sa dopracujete k tomu titulu, hej, že ako to bude prebiehať. A ja stále rozlišujem medzi teóriou, teoretickými poznatkami, ktoré vedia predať, ja neviem, tí docenti, profesori, a potom rozlišujem medzi tou praxou tých učiteľov, ktorí v konečnom dôsledku tí žiadatelia o rozširujúce štúdium tú prax nepotrebujú, to je v podstate celé. Už potom vo finále, že čo a ako to formálne uzavretie, ja nepochybujem o tom, že všetko bude kóšer, len do toho momentu, kým sa dopracujeme k tomu zelenému stolu, ako bude prebiehať tá výučba a to školenie. To je celé.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja by som chcela veľmi stručne zareagovať k tomuto predmetnému návrhu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Ja už som na tomto mieste raz vystúpila pri prvom čítaní k tomuto zákonu, kde som sa venovala výlučne vysokému školstvu a takisto bude tomu tak aj teraz.
V podstate ide o to, že dnes na výbore sme zase raz o tomto zákone hovorili zľava, sprava. V zásade nebudem venovať pozornosť pre krátkosť času jednotlivým úrovniam, ktoré tento zákon rieši, čiže základné, stredné školy, ale iba vysokým školám. A práve pri tých vysokých školách je tam jeden moment, ktorý, ako sa hovorí, ľudovo povedané, mi takpovediac trhá žily v tom zmysle, že keby som do toho nevidela z osobnej praxe, tak by som tak za to nebojovala, aby som nepoukázala teda na ten problémový aspekt, ktorý podľa môjho názoru spočíva v tom, že mnohí z vás používate argument ten, že treba zvýšiť kvalitu pedagogických fakúlt, a teda ich absolventov a tak ďalej, aby učitelia, ktorí prichádzajú do praxe, aby boli kvalitnejší, pretože dneska tá úroveň je taká, aká je. Ja sa s týmto tvrdením do istej miery stotožňujem, ale aby sme aj nejakým spôsobom vyriešili tento neželaný stav a podľa môjho názoru tento návrh zákona tak, ako je koncipovaný, tento stav nerieši, sa treba pozrieť, že čo spôsobuje ten súčasný stav.
Keď si zobereme absolventa právnickej fakulty, tak právnik, absolvent právnickej fakulty bude pravdepodobne právnik alebo bude pôsobiť v nejakej sfére, kde využije tie svoje znalosti a vedomosti. Keď zobereme lekársku fakultu, tak tam je to absolútne bez debaty. Keď vyštudujete lekársku fakultu, tak spravidla máte ambíciu držať sa toho fachu, ktorý ste vyštudoval, a veľmi málo sa stáva to, aby lekár povedzme robil sekretára, sekretárku a podobne alebo sa venoval nejakým humanitným vedám. Keď však vyštudujete pedagogickú fakultu, tak už len v profile absolventa ten, ten diapazón tých možných uplatnení je tak strašne široký, že aj moja 15- alebo 17-ročná prax ukazovala a ukazuje stále, že spravidla, ja to teraz poviem bajočko, zo 100 absolventov pedagogickej fakulty máte reálne možno 20, a to hovorím veľa, ktorí idú naozaj robiť to učiteľské povolanie. Potom tí ľudia končia ako tlmočníci, ja neviem, rôzne iné humanitne orientované profesie, kde im toto vlastne umožnené je a vedia sa rýchlo zorientovať. A tí učitelia, ktorí tí 20 idú, to sú spravidla, ešte z tých 20 máme 15 zúfalcov, ktorí sa chcú niekde upichnúť, ale nezadarilo sa, a je tam tých 5 odhodlaných, ktorí sú fakt učitelia, ktorí žijú týmto povolaním, sú učitelia telom aj dušou a robia to povolanie bez ohľadu na plat, ktorý majú a ktorý tu bol dneska spomínaný kolegom Gröhlingom, sú ochotní toto povolanie robiť a robia to s vášňou. Čiže okej.
Lenže keď my teraz zoberieme premisu, že keď umožníme ministerstvu zriadiť nejakú organizáciu, povedzme metodické centrum alebo nejakú inú, si ju nazvime, to je jedno, organizáciu, ktorá bude ponúkať toto doplňujúce aj pedagogické štúdium učiteľom, ktorí už fungujú, ale nemajú na to titul potrebný, ktorý je požadovaný, a bude to garantované docentom, čo má byť ako tá zábezpeka alebo záruka tej kvality, tak ja vám zase hovorím, že to tak nebude, a z jedného jednoduchého dôvodu.
Za prvé podporíme ten fenomén, čo som spomínala už minule, lietajúcich profesorov a docentov. Už dnes nám to vadí, keď profesor a docent má dva úväzky. Dneska je to ošetrené tak, že môžete mať jeden 100-percentný a druhý 99,9 alebo a tak ďalej a tak ďalej. Len spravidla ľudia toho druhého docenta, profesora nechcú, lebo im nemôže garantovať, je pre nich nezaujímavý. A ten učiteľ, aj keď sa nebavíme o garantovaní, jednoducho, keď už pôsobíte niekde inde, už vás to rozptyľuje, potom je to na úkor vedeckovýskumnej činnosti, lebo máte vedeckých pracovníkov, na katedre máte pedagogických zamestnancov a tak ďalej, ktorí učia a tak ďalej a tak ďalej.
Pointa je tá, že teda, keď ten docent má byť fyzicky prítomný, nazvime to napríklad na metodickom centre, tak už je to na úkor toho pôsobenia na tej alma mater, na tej vysokej škole. Keď to má byť len figúrka, ktorá prepožičia svoj titul na to, aby to zagarantovala, zase to nie je dobré, lebo pozrime sa, aká vzorka alebo kto sú takpovediac klienti rozširujúcich doplňujúcich štúdií a podobne na pedagogických fakultách. Sú to učitelia z praxe, ktorí sú perfektní v tom, čo robia, čo som videla ja reálne, keď mi na prednáške sedelo, ja neviem, 100 ľudí a z toho bolo 20 externistov, alebo teda rozširujúcich, ktorí boli úplne perfektne prakticky podkutí, ale tí ľudia nemali, nemali vedomosti z oblasti teórie, nemali, neboli uzrozumení s tými taxonómiami a so všetkými tými vednými odbormi, čiže oni potrebovali tú teoretickú, tú vedeckú časť.
A my teraz chceme urobiť to, že nejaké metodické centrum, čo už v podstate svojho zamerania je centrum, ktoré je metodické, čiže ako niečo robiť, čiže má sa zaoberať, ja neviem, tvorbou príručiek pre učiteľov, školení, seminárov, tak tento človek bude akože poskytovať tú teóriu tomu budúcemu, alebo teda už existujúcemu učiteľovi, ktorý potrebuje ten vedecko-pedagogický titul, doplniť to vzdelávanie. No podľa môjho názoru je to nezmysel, pretože metodik je raz metodik a jednoducho vedec bude vždy vedec na tej vysokej škole. A to potom máme aj ten fenomén, čo sme sa s tým ixkrát my akože vysokoškolskí pedagógovia stretli, že keď ste sa stretli na porade katedry, tak ste krásne videli, kto je vedec, kto vie uvažovať intelektuálne v tých intenciách nejakých hypotéz a tak ďalej a tak ďalej, čiže to, o čom je to prednášanie na vysokej škole, a kto je, naopak, ten tzv. zborovňový typ. Taký typický stredoškolák, ktorý vie učiť, má tie praktické vedomosti a tak ďalej, ale keď máte niečo vysvetliť, má zaškoliť diplomanta, ktorý teda má tú ambíciu získať vedecko-pedagogický titul, tak taký človek vám jednoducho nič nedá, hej, lebo nedá sa, keď nie je tam ten potenciál, tak sa nedá.
Čiže z môjho pohľadu, keď chceme skvalitniť pedagogické fakulty, a je čo skvalitňovať, s tým sa ja absolútne stotožňujem, s týmto názorom, tak poďme to urobiť trošku z iného konca, aby sme neprehĺbili ten súčasný neželaný stav, a síce, zapojme tie metodické centrá. Veď využime to, čo ony majú, že ony majú tie praktické vedomosti, že sú skôr orientované na tú prax a nech ony prichádzajú pod tú hlavičku vysokej školy a povedzme posilnia tú zložku pedagogických praxí, ktoré nie vždy, ale na niektorých školách môžu byť poddimenzované. Ja sa nehádam, ja to beriem, je to podľa mňa skvelý nápad a určite to prispeje k tomu všetkému, aby tá, ten absolvent bol ešte kvalitnejší.
I keď znova opakujem, že v prípade doplňujúceho a rozširujúceho štúdia to, o čom, čo rieši tento zákon, si myslím, že to nie je až tak potrebné, ak vôbec. Pretože naozaj tí poslucháči, ktorí majú ambíciu získať toto doplňujúce vzdelávanie, môžu školiť mojich denných študentov, ktorí nevedia ani teóriu a nemajú ani tú prax.
Čiže preto sa nazdávam, že vytvoriť nejakú inštitúciu pod hlavičkou ministerstva školstva, dať tam figúrku docenta ako garanta, či už fyzicky prednášajúceho, alebo len zabezpečujúceho nejaké vzdelávanie, je podľa mňa nie správne a šťastné riešenie a som si takmer istá, že prax ukáže, že to bude nie dobré riešenie. Pretože čo urobí taký človek? Pôjde po línii ľahšej cesty, v konečnom dôsledku to odznelo aj nahlas, že je to všetko o peniazoch. Tak je to naozaj tak, že teraz metodické centrá sú už také zúfalé, že im teraz treba dať nejaký ten krajec chleba, aby si odkrojili a najedli sa? Veď, áno, vysoké školy potrebujú peniaze, sú poddimenzované, lenže tu sa nebavíme teraz prioritne o peniazoch, ale tu sa prioritne bavíme, celé to moje vystúpenie je orientované na to, že jednoducho vysoká škola má nejaký cieľ, ponúka nejaké vzdelanie, ktoré spočíva, alebo teda skladá sa z nejakých zložiek, a my chceme urobiť to, že ten, kto si má doplniť, v prvom rade získa ten vedecko-pedagogický titul a doplní si tú teóriu, lebo prax má bohatú, tak my ho ideme dať pod nejakú inštitúciu, ktorá bude z podstaty svojej veci a zamerania orientovaná metodicky, ale bude tam ktosi z vysokej školy, to gro, po ktorom tak bažíme, ten teoretik, ktorý tam možno fyzicky príde a niečo si tam odučí, tých 10 hodín alebo, ja neviem, 30 za semester, tak ako je to v podstate teraz pri externistoch, že dochádzajú, alebo dokonca sa tam ani neobjaví, hej. Dá tam nejaké sylaby, dá tam nejaké infolisty a však ty z toho metodického centra odprednášaj to, hej, máš tam nejakú brožúrku alebo si niečo stiahni z Googla. Ja vám garantujem, že takto to bude.
Takže toľko z mojej strany len na základe praktických skúseností, a teda teším sa s pánom predsedom výboru na ďalšiu debatu. Aj vďaka jeho historickej pamäti.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Budaj, nebol som v sále, nestihol som.
Elemír, to isté, čo ty, tvrdil Andrej Danko, keď som poukázal na to, že tá veta tam bola úmyselne, čoho dôkazom sú vyjadrenia jeho poslanca. Gratulujem, už si na úrovni Andreja Danka, myslím, že si jeden druhého zaslúžite. (Potlesk.)
Pán kolega Dostál, medzi zvolávateľmi tej akcie a myslím, že aj medzi rečníkmi bol istý pán, nebudem ho menovať, istý pán veľmi angažovaný v kauze v obci Rohovce, kde sa veľmi angažuje v tom, aby nevznikla slovenská trieda v tejto obci. Veľmi aktívny človek v tejto, v tejto kauze. Túto akciu zneužili a bola zneužitá mnohými extrémistami, videli sme tam niekoľko a nie málo fanúšikov futbalového klubu DAC Dunajská Streda. Dokonca takýto človek so šálom DAC-u Dunajská Streda bol prijatý predsedom Národnej rady, čomu som sa trošku divil, že predseda Slovenskej národnej strany prijme v budove slovenského parlamentu ľudí s maďarskými šálmi a so šálmi DAC-u Dunajská Streda na krku, čiže o nejakej, nejakej slušnej akcii ja by som veľmi nehovoril.
A čo sa týka názvu Felvidék, ten bol používaný, pokiaľ viem, za Rakúska-Uhorska a označoval Hornú zem, čiže Slovensko.
Pán Dostál, neviem, ako vy, ja žijem v Slovenskej republike, nie na Hornej zemi.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán prísediaci podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem stručný, pretože táto celá situácia je veľmi komická a komická je z niekoľkých dôvodov.
Strana SNS, hrdá a národná v úvodzovkách, pripravila tento návrh zákona a veľmi dobre vedela, čo v tomto zákone je. Veľmi dobre ste to vedeli, páni poslanci za SNS, páni predkladatelia. Dôkazom tohto sú vyjadrenia vášho kolegu poslanca za SNS pre televíziu JOJ. Tieto vyjadrenia si viete ešte dnes prečítať na portáli noviny.sk. Tam sú presné citácie, ktoré hovoria o tom, teraz parafrázujem, veď predsa nebudú v Dunajskej Strede na futbalovom zápase spievať maďarskú hymnu. Vy ste veľmi dobre vedeli, čo tam dávate. Veľmi dobre.
A zrazu počúvame predstaviteľov SNS, že nedorozumenie, nepochopenie a všetky tieto omáčky. Zahmlievate, vyhovárate sa a snažíte sa vyviniť. Faktom je, že ste veľmi dobre vedeli, čo tam dávate.
A teraz, pán kolega Jakab, k tej pozornosti, že Zsoltika nevie, o čom hlasuje. A poslanci strany MOST vedeli, o čom hlasujú, keď sa hlasovalo o pozmeňujúcom návrhu Ondreja Dostála, ktorý toto chcel vyriešiť? Nie. Lebo kto by hlasoval z koalície za nejakého Dostála a jeho pozmeňováky. Kto by čítal opozičné návrhy, kto by, preboha, z koalície čítal pozmeňovacie návrhy opozičných poslancov. Veď to vidíme tri roky. Pri našej exekučnej amnestii tu tliachate dve na tri, ani ste si ju neprečítali. Tvrdíte niečo, čo tam nikdy nebolo. A môžme ísť rad radom pri našich, teraz hovorím za opozíciu, opozičných návrhoch zákonov. Vy to ani nečítate.
Ale čo je najväčšia sranda, vy ani nečítate zákony, ktoré váš vlastný koaličný partner predložil. A prečo? Lebo tam je taká veľká dôvera. Lebo ja neviem, ja na strane MOST-u veľmi neverím návrhom SNS. Päťkrát si ich prečítam. A to isté platí aj naopak.
Pán poslanec Jakab, ja rozumiem, že trhá vás, faktickú poznámku, tam je taký gombík číslo 3, kľudne stlačte, prihláste sa, môžte na mňa reagovať, nevykrikujte, porušujete rokovací poriadok, ktorý ste si vy sami schválili.
Poslanci strany MOST netušili, o čom hlasujú, vyviňujú sa, sypú si popol na hlavu. A keď im niekto povie pravdu, tak sa urážajú. Poslanci strany SNS veľmi dobre vedeli, sú na to dôkazy, ľahko dohľadateľné vyjadrenia vašich vlastných poslancov.
Takže o čom sa tu bavíme? Že kto je na vine? Aj jedni, aj druhí.
A viete, čo je výsledkom toho všetkého? V nedeľu idem do mesta okolo Národnej rady a pred Národnou radou, ja neviem, 50 maďarských vlajok. Netušil som, o čo ide. Tak som zastavil a spýtal som sa, že o čo ide. Tak demonštrácia proti zákonu o štátnych symboloch. Odparkovaný autobus s maďarskými ŠPZ-kami, autá s maďarskými ŠPZ-kami. Jednoducho Maďari žijúci v Maďarsku prišli pred Národnú radu Slovenskej republiky s desiatkami vlajok, na mnohých s nápisom Felvidék, a demonštrovali.
A ja sa pýtam, prečo demonštrovali? Kto ich tam navozil? Keď už niekoľko týždňov je známe vyjadrenie koalície, že tento zákon bude opravený, pretože došlo k nejakému omylu vraj, tak ho opravia. Ja sa pýtam, že kto vykopáva otvorené dvere? Prečo tu tí ľudia boli demonštrovať za niečo, o čom sa vopred vedelo, verejné vyjadrenia boli, že sa to ide opraviť? Otázka je, kto tu hraje s maďarskou kartou? Kto tu zneužíva túto situáciu? No neverím, že SNS ich tu navozila. Neverím, že MOST ich tu navozil. (Reakcia z pléna.) Nikdy nevieš, áno, mohol aj MOST ich tu navoziť, to je pravda.
Čiže dostali sme sa do situácie, kvôli vašej hlúposti sme sa dostali do situácie, že tu niekto zneužíva a vyťahuje maďarskú kartu. Mne ako poslancovi Národnej rady bolo veľmi nepríjemné, že pred slovenským parlamentom boli desiatky maďarských vlajok s nápisom "Felvidék". Veľmi nepríjemné. A jedno šťastie, že som nenašiel narýchlo poruke slovenskú vlajku, pretože som mal sto chutí sa tam pred nich postaviť a dať im jasne najavo, že toto je Národná rada Slovenskej republiky.
Teraz si predstavte, že by sme zorganizovali takýto zájazd pred maďarský parlament so slovenskými vlajkami, na ktorých by bolo napísané "Maďari za Dunaj". Páčilo by sa im to? No asi veľmi nie. Ani mne ako poslancovi Národnej rady sa nepáčilo to, čo som videl v nedeľu. Kto za to môže? SNS a MOST. To je vaša robota, vaša kapusta. Tak si to vyžerte!

Vážený pán predsedajúci, žiadam o zlúčenie rozpravy bodov 92 (tlač 1463) a bod 94 (tlač 1465), keďže tieto návrhy spolu súvisia. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán Jakab, za vaše vystúpenie. Dovolím si nesúhlasiť s niektorými vašimi tvrdeniami. Vychvaľovali ste tu pána ministra dopravy za skvele odvedenú prácu, ale ja mám, ja mám takú otázku na vás: Prečo potom, keď tá práca je taká skvelá a všetko šľape, ako má, prečo potom mnohí poslanci tohto parlamentu zo Zemplína chodia cez Maďarsko, nie cez Slovensko? Vraveli ste tu, že každý človek, ktorý sa pozrie na tú mapu cestnej siete na Slovensku, že musí uznať, ako to dobre šľape. No, bohužiaľ, ja keď sa pozriem na mapu, na cestnú mapu Slovenskej republiky, tak mne sa chce skôr plakať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Veľmi zaujímavá rozprava. Ja odbornú problematiku by som nechal na kolegov, ktorí sú zrejme bližšie k tomu, ja by som sa chcel vyjadriť iba k tým veciam, čo ste hovorili ohľadom tých pokút zo zahraničia. Konkrétne mám na mysli Rakúsko, tam napríklad diaľničné známky vyberá ASFINAG. To je spoločnosť, ktorá je obdoba, myslím, Národnej diaľničnej spoločnosti u nás, oni pekne stoja na všetkých tých výjazdoch, ktoré si vyberú, a tam vyberajú pokuty. Ale k tým pokutám zo zahraničia, čo ste spomenuli to Maďarsko, čo vyberá nejaká súkromná právna spoločnosť, tak v Rakúsku normálne, mám tu tlačivo, ktoré som obdržal, je to od štátnej polície Landespolizeidirektion z Viedne a je to spáchanie dopravného deliktu v Rakúsku, výzva na zaplatenie, informácia podľa EÚ smernice 2015/413 EÚ. To znamená, že oni majú, majú, podľa tejto smernice obdržali od slovenských orgánov ŠPZ-ku majiteľa a vymáhajú pokutu. Takže neviem, či nemám informácie, či Slovensko to robí podobne a vyberá... (Reakcia z pléna.) Ale keď; je to pokuta, je to pokuta, údaje k deliktu, je to proste za rýchlosť, dôkazné prostriedky oznámenie polície a a a... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, keby ste, poprosím vás, páni, keby ste nevykrikovali, veď prihláste sa do faktických a potom si môžte povedať alebo pán minister môže ísť do rozpravy. Skúste pánovi Gogovi vrátiť, pánovi poslancovi vrátiť desať sekúnd čas.

Goga, Ľudovít, poslanec NR SR
To znamená, ja sa chcem iba opýtať, pokiaľ nevyberáme a je tu takýto nástroj, ktorý je vlastne s tou smernicou Európskej únie pokrytý, aby sme to skúsili.
Ešte posledná vec, že ešte tento dokument bol v zmysle e-Government zákona vyhotovený elektronicky, takže a myslím si, že, myslím, že tú pokutu vždycky dostanú zaplatenú, lebo je to buď na firmu, alebo na súkromnú osobu.
Ďakujem za slovo.

Kolegom ďakujem za vaše faktické poznámky. Ja by som sa viacej sústredil na pani kolegyňu Sárközy.
Pani kolegyňa, vy ste tu boli celý čas, keď som vystupoval? Lebo asi nie, lebo ste reagovali na niečo, o čom som vôbec nehovoril. Alebo vám to niekto zle preložil zo slovenčiny do maďarčiny? Preto lebo, pri všetkej úcte, pani kolegyňa, ja som ani slovom nepovedal, že by štát mal financovať nejaké letiská, preboha živého! Ja neviem, či ste, ja vám to môžem dať potom, ja neviem, možno aj preložiť do maďarčiny, pri všetkej úcte, ale ja to mám všetko napísané a ja som tu ani raz nespomenul, že by štát mal financovať nejaké letiská. Takže vy ma tunak upozorňujete, aby, že, a vysvetľujete mi odborne, že mám si to naštudovať, že štát nemôže financovať letiská. Ale veď tuná nepadlo jedno slovo, pani kolegyňa. Tak buď nedávate pozor, čo mi je veľmi ľúto, alebo ste tomu nerozumeli, čo som v slovenskom jazyku hovoril.
Teraz by som chcel, teraz by som chcel povedať k tomu. Ja som upozorňoval na jednu vec, že sa chystá, okrem toho všetkého čo tunak je problémy v doprave, že sa tuná chystajú problémy, chystá sa tu novela a teraz nebudú tie plochy, letiská sa zmenia na nejaké letištné plochy a nebude tuná chránená, chránené tie letiskové plochy, že sa budú, že developeri si to rozkúskujú. Na to upozorňujem. Toto treba riešiť a nie podporu finančnú, finančnú podporu letísk, preboha živého, pani kolegyňa!
A na toto som ešte upozorňoval, že likvidačné je pre nich tých 5-tisíc euro, to sú drobné aerokluby, ktoré naozaj využívajú policajti, hasiči a využíva to celá sieť poľnohospodárstva. Však si predstavte, že to sú, to sú, celé Slovensko máme pretkané tými letištnými plochami a tie je treba chrániť, preto lebo keď sa nám čokoľvek stane, my už dnes sme potravinovo nesebestační a teraz keď ešte aj toto zrušíme a nastaváme si tam všade domy a na základe tejto zmeny to bude možné urobiť, už nebudú mať tú ochranu, no tak potom skončíme veľmi zle. Ja na toto upozorňujem, pani kolegyňa, ja som nepovedal ani jedno jediné slovo o tom, že by mal štát financovať nejaké letiská, preboha živého, pri všetkej úcte.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja skúsim tak trošku odľahčene. Na Slovensku je to tak, ani jeden kilometer diaľnic sme nevedeli postaviť bez predraženia, bez dodatkov, bez meškania. Ani jeden úsek reálne nebol kompletný, urobený načas a bez tých rôznych dodatkov. V iných krajinách to vedia. My tuná na Slovensku sme zjavne menej inteligentní, keď to nevieme tak ako v iných krajinách a vždy je nejaký problém, nejaká kauza, pri každom tendri. Už je to taká komédia. Ja mám občas pocit, že kým sa tá diaľnica na Slovensku dostavia, tak už z toho bude aj pomaly národná kultúrna pamiatka.
A čo sa týka tých letísk, o ktorých si, Boris, hovoril, no národný prepravca sem, národný prepravca tam, ja sa obávam, že kým aj naše letiská budú nejakým spôsobom vyriešené a v nejakom normálnom fungujúcom stave, tak okolité krajiny tu už budú mať možno aj národných vesmírnych prepravcov.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, milé pani poslankyne, páni poslanci, v nadväznosti na zvolanie mimoriadnej schôdze na odvolanie ministra dopravy a výstavby pána Árpáda Érseka ako predseda Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj považujem za potrebné vyjadriť sa k oblasti, ktorú pokladám za chrbtovú kosť našej ekonomiky, to je k doprave.
Nebudem tu dnes rozprávať o tom, kde je aká katastrofálna situácia s dopravou. Myslím, že moji predrečníci to už dostatočne zhodnotili a už by som sa len opakoval. Veď to dennodenne všetci pociťujeme na vlastnej koži, ale pýtam sa, prečo sa zabudlo na ľudí na Slovensku.
Musím súhlasiť s podnikateľmi z jednotlivých krajov našej krajiny, ktorí sa v médiách častokrát vyjadrujú, že sa cítia, ako keby boli odtrhnutí od zvyšku Európy. Čo je podľa nich dôvodom? Samozrejme, chýbajúca kvalitná cestná infraštruktúra, čo logicky spôsobuje, že sa regióny na Slovensku odborne a ľudsky vyprázdňujú. To však so sebou prináša obrovské riziko, keďže predovšetkým mladí ľudia sa po rokoch života v cudzine vracajú už len veľmi ťažko a vrátiť fungovanie v týchto regiónoch do pôvodného stavu bude veľmi, veľmi ťažké.
Aj napriek obrovským finančným čiastkam je takmer tretina štátnych ciest v zlom, až havarijnom stave. Železničná doprava neslúži tak, ako by mala. Sledujeme, ako ľudia vyskakujú z horiacich vagónov, a po rokoch sľubov od jednotlivých vlád je jasné, že ani do roku 2026 sa neprejavia dve najväčšie; pardon; sa neprepoja dve najväčšie mestá na Slovensku diaľnicou. Verejnosť je tak výrazne diskriminovaná a nedostáva to, na čo sú vynakladané zdroje. Nie je akceptovateľné, ak sa nerieši zlý až havarijný stav mostov, nefunkčných zvodidiel, nebezpečných výtlkov.
V tejto sále je asi málo ľudí, ktorí by povedali, že zo strany štátu, to jest zo strany ministerstva dopravy, bolo pre rozvoj dopravnej infraštruktúry spravené toľko, ako bolo sľúbené. Nehnevajte sa, ale aby po 14 rokoch v Európskej únii a pomaly 30 rokoch od pádu komunizmu, aby Košičan, Prešovčan, Michalovčan, Kysučan nemal napojenie na diaľnicu, ktorou sa dostane do tej spoločnej Európskej únii, je veľká hanba. Sú krajiny, kde, úprimne povedané, nám neostáva nič iné, len závidieť, kde sa politická reprezentácia bez ohľadu na svoje primárne záujmy dokázala zhodnúť na nutnosti zabezpečiť efektívnu dopravnú politiku a v podstate zlepšiť podmienky pre konkurencieschopnosť štátu. Tieto štáty dokázali pochopiť, že ekonomické problémy majú častejšie politický charakter a že je to len v ich záujme riešiť veľké výzvy konštruktívne. Spomeniem napríklad Chorvátsko, ktoré sa ešte aj v čase občianskej vojny snažilo stavať diaľnicu.
V oblasti dopravy, v ktorých máme problémy, sú predovšetkým cestná, železničná, vodná a letecká doprava. Azda najväčším problémom v oblasti dopravy na Slovensku je dlhodobo nepriaznivý vývoj v cestnej doprave. Čo je vám azda momentálne najviac vytýkané, je úsek D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala v dĺžke 13,5 km, z toho tunel Višňové 7,5 km, ktorý mal byť podľa zmluvy o dielo z júna 2014 vybudovaný do konca roku 2019. Práce však oproti plánu už teraz meškajú približne rok. Všetci vieme, všetci vieme, že aby štát neprišiel o finančné prostriedky z Európskej únie na túto diaľničnú stavbu, musí byť dokončená, teda pardon, táto diaľničná stavba musí byť dokončená najneskôr do roku 2023, dokedy je možné využiť európske zdroje zo súčasného programového obdobia 2014 – 2020.
V nadväznosti na uvedené po tom, čo sledujem, čo sa deje v oblasti výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, musím povedať, že hrozí, že ak sa verejné obstarávanie nového zhotoviteľa natiahne, prepadnú nám eurofondy a v tom prípade to celé zaplatia opäť občania Slovenska.
Pán minister, uvedomujete si, čo to môže pre našu krajinu znamenať? Nielenže budeme na smiech celej Európe, ale všetko zaplatí náš zbedačený národ. Moji kolegovia v opozícii dnes otvorili témy predovšetkým o problémoch v cestnej a železničnej doprave, preto sa im nebudem venovať, lebo už toho bolo povedané veľakrát a ja by som to znova premieľal a bolo by to už kontraproduktívne.
Ja by som však dnes chcel otvoriť a dotknúť sa inej témy, a to leteckej dopravy, pán minister. Ak si všetci uvedomujeme; asi si všetci uvedomujeme, že letisková sieť výrazným spôsobom zvyšuje dostupnosť okrajových regiónov Slovenska, zvlášť tam, kde nie je rozvinutá cestná sieť moderného druhu. Je teda logické, že štát by mal poznať stav týchto letísk a držať nad nimi ochrannú ruku a nedopustiť, aby sa stali lacnou korisťou rôznych lobistických skupín bažiacich po využití týchto pekných a opravených plôch na výstavby akéhokoľvek druhu zo zištných dôvodov.
Pripravovaný zákon, pán minister, odplata za poskytovanie príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je po medzirezortnom pripomienkovom konaní pripravený na prerokovanie do Národnej rady, musím podrobiť mimoriadnej kritike. V rámci tohto návrhu zákona sa má popritom nenápadne novelizovať aj tzv. letecký zákon č. 143/´98, kde chce ministerstvo riešiť zmenou niektorých paragrafov hlavne § 33, konkrétne zrušiť klasické malé aeroklubové a práškarské letiská. Neskôr sa vrátim, prečo to považujem za podstatné.
Letisko pre letecké a poľnohospodárske práce, vážení, to si musíme uvedomiť, že v tomto my máme obrovský problém. Máme tu potravinovú sebestačnosť na úrovni 38 – 39 percent. Stále klesáme. V prípade, že sa čokoľvek stane a nebudeme vedieť poľnohospodárom okamžite tými čmeliakmi pomôcť, zrušíme si malé letiská, tak môže dôjsť k absolútnej katastrofe.
Teraz je to hlavne ten § 33, konkrétne zrušiť klasické malé aeroklubové a práškové letiská, letisko pre letecké a poľnohospodárske práce, a pretransformovať ich na nejaké letecké plochy, pre ktoré ale neexistuje doteraz žiadna legislatíva, pán minister. Ministerstvo pritom sľubuje vytvorenie novej leteckej legislatívy v stave, keď jej roky nedokáže ani len novelizovať existujúce letecké predpisy, napríklad minimálne 12 predpisov súvisiacich s medzinárodnou organizáciou pre letecké; pre civilné letectvo a je, a týchto 12 predpisov je absolútne neplatných. Prečo? Lebo nie sú dlhodobo aktualizované.
V tejto situácii sľubuje ministerstvo vytvárať úplne novú legislatívu pre nový inštitút letecké plochy, keď roky neaktualizovalo ani spomínaný existujúci platný predpis o vyššie spomínaných letiskách. Letiskové plochy preto, lebo tam okamžite zmizne potom tá ochrana toho letiska a zrazu zistíme, že na všetkých letiskách máme vystavané činžiaky, byty, domy, a developeri so svojou drzosťou, aroganciou a peniazmi si to presadia. Preto to treba chrániť, pán minister, a nie takýmto ľahkým spôsobom sa nechať naporcovať.
Ministerstvo pritom sľubuje vytvorenie novej leteckej legislatívy v stave, keď nedokáže ani tú starú aktualizovať. Štatút takéhoto letiska alebo letiskovej plochy predstavoval nielen určitý status a úroveň bezpečnosti, teda ten pôvodný, bolo totiž postavené štátom podľa presných pravidiel a riadne skolaudované pred uvedením do prevádzky, niečo, čo to letisko robilo letiskom.
Teraz sa z letiska stane nejaká plocha, ktorú vy teraz idete prijať, čo ho degraduje na nižšiu úroveň. Na týchto letiskách ministerstvo dopravy deklaruje, že bude aj naďalej možné na ňom vykonávať všetky doteraz vykonávané činnosti, ale toto nie je zásadný problém celej situácie. Ministerstvo dopravy svoj krok zdôvodňuje tým, že tieto letiská už nespĺňajú platnú legislatívu, ktorú ministerstvo roky zanedbáva, nenovelizuje a neaktualizuje. A to je váš problém, pán minister. A preto nie je možné už vydávať prevádzkové povolenie na takéto letiská. Preto sa rozhodlo, že sa tieto letiská premenujú a budú sa volať letecké plochy, na ktoré už dopravný úrad bude vedieť vydať povolenie na prevádzku na leteckej ploche podľa zatiaľ neexistujúcej, len sľubovanej legislatívnej normy.
Celková koncepcia materiálu pripomína účelový manéver, ako zakryť dlhodobé nedostatky leteckej legislatívy a zodpovednosti ministerstva dopravy en bloc jedinou jednou novelou leteckého zákona s likvidačným dopadom na malé letectvo. Ako to má fungovať? Na Slovensku; teda takto to má fungovať? Na Slovensku asi áno.
Žiadam preto ministerstvo, aby okamžite stiahlo novelu leteckého zákona, aby dopravný úrad začal zaobchádzať so všetkými subjektmi rovnako, predovšetkým pri plnení podmienok prevádzkovateľa letísk, tak, aby mali všetci žiadatelia rovnaké podmienky. Ak sa má zmeniť letecký zákon, spravme to komplexne, so širokou diskusiou odbornej verejnosti, tak, aby to vyhovovalo všetkým. Mám za to, že novela leteckého zákona nie je zlý nápad, ale musí sa týkať, ale musí sa týkať už len úplne nových, na novobudovaných letiskách alebo tzv. letištných plôch. Samotná podstata riešenia musí byť pripravená v spolupráci s odbornou verejnosťou a nie v kancelárii úradníka bez akejkoľvek praktickej leteckej skúsenosti. Takto to vyzerá len tak, že znova niekto si ide pripraviť legislatívu, aby to vedel rozparcelovať a rozdrobiť a rozpredať na pozemky a na stavbu domov.
Okrem iného dávam do pozornosti ešte aj iné aspekty zlého riešenia a rušenia týchto letísk. Jedná sa predovšetkým o existenciu a napriek zanedbaniu doteraz fungujúcu infraštruktúru štátu, ktorú doteraz používa napríklad aj polícia. Tieto letiská niekto vybudoval za peniaze daňových poplatníkov. Vybudoval to náš štát pre svoje potreby, nielen na zabezpečenie brannej pohotovosti štátu, ale aj na poskytovanie priestoru pre záchranné zložky, hasenie požiarov, zabezpečovanie potravinovej bezpečnosti hlavne práškarskými lietadlami, ale aj na výcvik a výchovu mládeže v tejto oblasti. Poľnohospodári sú už teraz utláčaní a degradovaní v takej miere, že keď ešte začneme rušiť letiská, tak v nepriazni počasia ani tí najlepší poľnohospodári nestihnú včas postreky, lebo ministerstvo rozhodlo, že na neschválenom letisku alebo ploche zaplatí vinník pokutu 5-tisíc eur.
Preboha živého, je toto normálne? Ani nieže od sto, pardon; a ani nieže od sto do 5-tisíc, ale rovno pevná likvidačná sadzba 5-tisíc euro. Chápete to? Všade je tolerancia a možnosť posúdiť skutkový stav porušenia predpisov, ale, samozrejme, na ministerstve dopravy usúdili, že bez milosti sa udelí sankcia rovno vo výške 5-tisíc eur. Kde to sme dospeli?
V tejto situácii sa chcem opýtať predstaviteľov koalície, či je normálne, pán premiér, na sociálnych sieťach sa prezentujete, že vám je blízke letectvo. Pán Danko zo SNS, snívate o národnom prepravcovi, je preto podľa vás normálne, že ministerstvo dopravy pripravuje takúto legislatívu, ktorá de facto spôsobí ohrozenie malých letísk, ktoré sú zdrojom výcviku nového leteckého personálu, ktoré sú vo vlastníctve súkromných osôb, resp. štátu? A to všetko v čase, keď všetky okolité krajiny akcelerujú aktivity vrátane leteckého výcviku za účelom zapojiť sa do leteckého trhu, ktorý aktuálne avizuje nedostatok niekoľko stotisíc pilotov a leteckých odborníkov v budúcich piatich až pätnástich rokoch. Teda v oblasti bez nárokov na suroviny, kde sme desaťročia dosahovali výsledky na svetovej úrovni.
Pán minister, problémov v oblasti dopravy je toľko, že by som tu mohol stáť do zajtrajšieho rána. Ale zároveň by som vyslovil želanie a nádej, že Slováci budú o fungovaní inštitúcií, o riešeniach v doprave v budúcnosti počúvať pozitívnejšie správy ako v súčasnosti. Verejnosť je situáciou v doprave frustrovaná a je potrebné vyvinúť naozaj maximálny účinný tlak na kompetentných, aby sa nestrieľali termíny prepojenia Bratislavy s Košicami diaľnicou, ale reálne riešila katastrofálna situácia v doprave, čoho výsledkom bude zníženie environmentálneho zaťaženia a zníženia čísel úmrtnosti na slovenských cestách, k rozvoju ciest, prístavov, letísk, železníc, s tým súvisiacim zvyšovaním zamestnanosti, hospodárskemu rastu a rozvoju cestovného ruchu.
Na záver by som ešte k tým letiskám chcel podotknúť, kúpili sme alebo nakupujeme obrovské množstvo leteckej techniky teraz. My naozaj už nemáme ani vysokú školu leteckú v Košiciach, nevieme, kde budeme brať týchto pilotov. Na každé lietadlo treba minimálne štyroch pilotov, piatich, šiestich v zálohe. Neviem, kde toto chceme vycvičiť, keď si likvidujeme úplne všetko a ešte aj tie posledné zvyšky tých plôch, kde mohli mladí ľudia, aktivisti, nadšenci sa naučiť lietať, kde mohli prísť k tejto profesii a proste nejakou touto novelou, kde ideme zase urobiť handry, zase ideme sa robiť, ideme robiť onuce týmto oligarchom, developerom, len aby proste sme prijali taký nejaký paskvil, nazveme to nejakou plochou a okamžite stratí každá takáto plocha ochranu štátu a bude pripravená na rozparcelovanie, rozkúskovanie. A keď sa nám niečo udeje, tak nebudeme mať kde pristáť. Keď budete riešiť poľnohospodárstvo, nebudete tomu vedieť popráškovať. Keď nás niečo napadne, nejaký, nejaký hmyz alebo čokoľvek, nebudete sa vedieť aktívne brániť, lebo keď hocikde pristanete, tak vami pripravenou novelou budeme likvidovať tých chudákov farmárov ďalšími päťtisíceurovými pokutami. Ako som spomínal, už sa nebude dať urobiť stoeurová pokuta, ale päťtisíc.
Ja som sa naschvál venoval tejto téme, preto lebo som presvedčený, že kolegovia o tých veciach; mohol by som tuná rozprávať o tunele Višňovom, mohol by som rozprávať, že tunak vlastne sa posúva rok a bude to znova stáť podstatne viacej peňazí, ako sme si mysleli. A tuto to vadí, pritom tam predtým, čo boli problémy na, pri Ivachnovej, tam nebol problém, že sa nám to predĺžilo o päť rokov a že to stálo o sto miliónov viacej. Tam vám to nevadí, tuná vám to vadí. To znamená, že my za tým vidíme absolútny biznis, korupciu, kšeftovanie. Ale ja som sa tomu nechcel venovať, lebo to už tu bolo všetko povedané.
Mňa zaujíma toto, aby sme si nezničili ešte tie posledné zvyšky zdravého rozumu, čo tu máme. Fungujú nám tie letiská, tak ich neničte, pán minister. Toto som chcel mojím, mojou rozpravou na vás apelovať, aby ste si to zapísali. Ja tu vás nejdem teraz napádať a vás tunak zobrať na hák nejako. V žiadnom prípade, nebolo to mojím účelom. Moja rozprava mala hlavne význam v tom, aby ste si to zapísali, aby ste sa na to pozreli. Nie je mysliteľné, aby sme ešte tých poľnohospodárov, už tak ich decimujeme, tých farmárov, že už ich bijeme na tých poliach, že im kradneme úrodnú pôdu, ešte im zoberme letiská a znemožnime im čokoľvek, sa nejako postarať o tú úrodu aj tými letiskami, lebo za chvíľku budú všetky rozparcelované a nebude, nebude ten farmár sa môcť aktívne brániť. Takže vás prosím, pán minister, keby ste toto mohli vyslyšať a zapísať si to nejako do pozornosti.
A vám všetkým ostatným ďakujem, že ste ma boli ochotní počúvať tak dlho. Ďakujem pekne.