Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

25.9.2019 o 16:44 hod.

doc. PaedDr. PhD.

Adriana Pčolinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

25.9.2019 16:44 - 16:46 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1561). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní, výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.9.2019 12:41 - 12:45 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja by som z tohto miesta veľmi rada a veľmi stručne zopakovala, o čom tento predmetný návrh zákona je, ktorý predkladáme. V prvom rade, prvú vec chcem zdôrazniť to, že tento návrh zákona predkladám počas tohto siedmeho volebného obdobia po tretíkrát. Táto moja iniciatíva, legislatívna iniciatíva vyvstala z toho, že ma oslovili zástupcovia združenia Právo na bývanie, ktorí mi objasnili ich príbeh, ktorý za týmto všetkým je, a keďže som to považovala minimálne ľudsky za vhodné nejakým spôsobom postarať sa o toto, zabezpečiť nejakú nápravu, zjednanie nápravy alebo odstránenie tej krivdy, ktorých sa na týchto ľuďoch spáchalo, rozhodla som sa teda pretaviť to do tejto legislatívnej podoby, pričom po tretíkrát tento návrh zákona si, dovolím tvrdiť, je takpovediac vyšperkovaný v tom zmysle, že ponúka tam istú formu finančnej náhrady alebo je tam ten princíp dobrovoľnosti, kde dotknutí ľudia majú možnosť dvoch ciest.
Pred tým, ako to vysvetlím, ešte na úvod je potrebné povedať, že celý tento problém sa ťahá už vyše 30 rokov, kedy v podstate reštituentom boli vrátené ich byty a, samozrejme, rukojemníkmi celej tejto situácie sa stali nájomcovia týchto reštituovaných bytov. Dosť podstatné je; alebo je potrebné povedať aj to, že v podstate od, za posledných šesť rokov výška toho regulovaného nájomného vzrástla o takmer 200 percent. Čiže v zásade v tomto prípade jednotlivé tie zainteresované strany, to znamená nájomníci reštituovaných bytov, vlastníci reštituovaných bytov, ako aj obce a štát v podstate svojím spôsobom každý ťahá za kratší koniec, niekto viac, niekto menej.
Návrh zákona, ktorý predkladám ja a v dôvodovej správe, ak ste to študovali, ste sa dozvedeli, že v podstate vyše 80 % dotknutých osôb by privítalo formu finančnej náhrady. Je tam presne uvedený vzorec, podľa akého by sa to vyrátavalo. A taktiež podľa mňa, keďže všetko spravidla stojí a padá na číslach, je potrebné povedať, že ak by 80 % týchto žiadateľov využilo túto možnosť, že by prijalo túto finančnú náhradu, tak, vážení, úspora v rámci štátneho rozpočtu by bola nemalá, pretože v takom prípade by to stálo štát necelých 47 miliónov eur, avšak ak by sme zobrali premisu, že chceme ponúknuť bytovú náhradu všetkým nájomníkom týchto reštituovaných bytov, tak v takom prípade by to štátnu pokladnicu stálo 70 miliónov eur. Čiže je tu aj úspora na strane štátu, vyhovelo by sa tým, ktorí sú najviac dotknutí, to znamená nájomníkom týchto reštituovaných bytov, mali by možnosť voľby a táto situácia by sa konečne po vyše 30 rokov vedela elegantne vyriešiť.
Toľko teda z mojej strany, ja verím, že tento návrh zákona, do tretice všetko dobré, nájde podporu naprieč politickým spektrom. Pre tých z vás, ktorí ste čítali, verím, že pri troške objektívnosti uznáte, že je to veľmi elegantné a diplomatické riešenie a raz a navždy by sa sprevadil zo sveta jeden zásadný problém, ktorý keď sa pozeráme naňho okrem čísiel aj cez čísla alebo cez optiku jednotlivých ľudských osudov, tak myslím si, že minimálne by nás hrial ten dobrý pocit z toho, že sme odstránili zásadnú krivdu a v nejednom prípade existenčné problémy ľudí, ktorých sa to týka.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.9.2019 12:37 - 12:38 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a o spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácie na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Toľko na úvod, viacej poviem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 20.9.2019 12:05 - 12:07 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávania, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2019 15:22 - 15:23 hod.

Adriana Pčolinská
Už? Aha. No ďakujem pánu kolegovi Pčolinskému za podporné stanovisko, zdieľame rovnaké morálne, názorové a iné hodnoty.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.6.2019 15:11 - 15:20 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, ja by som z tohto miesta chcela stručne a po jasnej, vecnej argumentačnej línii zaujať svoje stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ja som k nemu vystupovala už v prvom čítaní, kde náš klub hnutia alebo hnutie SME RODINA sa zdržalo, pričom v rámci reči a potom ešte aj pri iných príležitostiach, napríklad v diskusii s kolegynkou Smolíkovou, som jasne uviedla, že chápem – a toto je dosť podstatný moment, že chápem pohnútky a ambície predkladateľov tohto zákona, že prečo to predkladajú, ale zároveň jedným dychom som argumentovala aj tým, čo ma v tom predmetnom návrhu zákona vyrušuje.
Vtedy som uviedla niekoľko bodov ako napríklad to, že podľa môjho názoru nie je správne predlžovať tú povinnú školskú dochádzku z desiatich na jedenásť rokov, taktiež som vtedy uvádzala aj to, že sa mi vonkoncom nepáči alebo podľa môjho názoru nie je správne a vhodné to, aby v rámci toho zákona to dieťa vtedy takpovediac prepadlo, aby sa to s ním potom ťahalo po zvyšok plnenia, toho obdobia plnenia povinnej školskej dochádzky.
Potom sme mali, samozrejme, k predmetnému návrhu zákona niekoľko výborov, kde som bola vyzvaná alebo kde bola tá možnosť, tak ako všetci členovia výboru mali možnosť pripomienkovať tento zákon, dať pozmeňujúce návrhy a podobne. Ja som vtedy doručila nejaký súpis mojich postrehov a pripomienok kolegyni alebo teda výboru ako takému a potom v podstate som bola oboznámená o nejaký ďalší časový sled s pozmeňujúcim návrhom troch poslancov, ktorý bol teda dosť rozsiahly. A tu práve prichádzame k tomu momentu, ktorý by som chcela zdôrazniť, že v rámci tohto pozmeňováku som si prečítala, samozrejme, nie je to dokonalé, hej, nič nie je na svete úplne dokonalé, ale v rámci toho pozmeňujúceho návrhu sa mi páčilo niekoľko momentov a práve pre tieto; a znova zopakujem aj svoje predchádzajúce stanovisko, hneď teraz z tohto miesta uvádzam, že za daný zákon zahlasujem.
Po prvé, v tom pozmeňováku sa ponecháva desaťročná povinná školská dochádzka, čo je teda fajn, taktiež sa to pre-kla-si-fi-ku-je z plnenia povinnej školskej dochádzky na povinné predprimárne vzdelávanie, čo je takisto fajn. Poviem prečo. Ako som uviedla, som matka osemročného dievčatka. Aj napriek tomu, že je to jedináčik a v podstate som mala tú možnosť voľby, pretože moje pracovné zaradenie v tom čase nepatrilo medzi exponované, čiže nepatrila som do kategórie matiek, ktoré sa boja o svoje pracovné miesto, že stratia pozíciu a podobne, som svoju dcéru dala do škôlky, keď mala dva a pol roka.
Musím povedať, že je bez diskusie, aké sú benefity kolektívu, to si myslím, že sa tu asi zhodneme všetci v tejto sále, a za týmto si tvrdo stojím. A vtedy som argumentovala a ten argument naďalej zostáva, že som sa len bála toho, že ak chceme podchytiť tú rómsku populáciu v zmysle, že chceme zabezpečiť, aby mali sociálne návyky, spoločenské, hygienické a tak ďalej, tak som povedala, že je podľa mňa neskoro, keď chceme dieťa v piatich rokoch učiť používať toaletný papier a podobne. Pokiaľ sa týka majoritnej populácie, tak tam som povedala to, že som si vedomá benefitov, preto som to dieťa sama umiestnila do škôlky. A taktiež čo som minule zabudla povedať a teraz by som to chcela pripomenúť, častokrát sa stáva to, že keď to dieťa navštevuje, teda respektíve nenavštevuje kolektív a je potom umiestnené do škôlky, vo väčšine prípadov je to cítiť, že tam absentuje nejaká povedzme schopnosť nadväzovať kontakty, komunikačné schopnosti, schopnosť vychádzať s rovesníkmi v kolektíve a podobne a dokonca ja, čo som umiestnila dcéru do základnej školy, do súkromnej základnej školy, podotýkam z dôvodov nie snobských, ale z dôvodov čisto pragmatických, som bola častokrát svedkom toho, keď to dieťa, keď nastúpilo do školy a nebolo takpovediac začlenené predtým do kolektívu, to dieťa malo elementárne medzery v socializácii, ako napríklad používať ten spomínaný toaletný papier, pretože padla otázka zo strany mamy, či teda pani učiteľka bude chodiť prvý polrok alebo prípadne rok na toaletu s tým dieťaťom a pomáhať mu, lebo ono ešte nie je celkom zvyknuté.
Takže týmto zákonom, som presvedčená, že sme schopní eliminovať takú tú opičiu lásku častokrát detí, ktoré nie sú začlenené do kolektívu. A znova opakujem, chápem to ako niečo, čo je prospešné, ale nie je direktívne v tom tvrdom a negatívnom slova zmysle. Preto uvedený návrh zákona podporím.
Pokiaľ; nedá mi predsa len z tohto miesta – ale čisto konštruktívne a bez akýchkoľvek osobných invektív – povedať, že keď sa bavíme o pozmeňujúcich návrhoch k tomuto zákonu, tak sa mi zdá byť maximálne pokrytecké argumentovať tým, že to je len politika a podobne. Veď predsa my v rámci uvedených pozmeňovákov, áno, riešime napríklad stravovanie v rámci obedov zadarmo a podobne, ale prepánajána, tak keď sme takí liberálni častokrát, ako som mala svedkom to počuť za posledné debaty, tak prečo napríklad to stravovanie nemôžu poskytovať alternatívne inštitúcie? Veď moje dieťa takisto sa stravuje v reštaurácii neďaleko školy, pretože tá škola kapacitne alebo z nejakých xy irelevantných dôvodov na tomto mieste nie je schopná to stravovanie poskytnúť. Pokiaľ to stravovanie spĺňa hygienické a iné požiadavky, tak v tom nevidím najmenší problém.
Ďalšia vec. Bavíme sa tu o tom, že raz sa niečo prijalo, raz sa niečo neprijalo, teraz to principiálne odmietame, lebo je to politické a ja neviem čo. Znova, keď si chceme naliať čistého vína, chceme byť k sebe úprimní, že naozaj nám ide o dobro ľudí, tak vám pripomeniem jednu, jednu udalosť. Ja som, teraz nechcem klamať, bolo to dávnejšie, predkladala jeden balík zákona, v rámci ktorého som hovorila o logopédoch, školských uniformách a taktiež tam boli začlenené aj osemročné gymnáziá. Vtedy ani pes po mne neštekol. Samozrejme, že ten zákon nebol prijatý, neprešiel, zobrala som to ako holý fakt, hej? O tri alebo štyri mesiace bol tento zákon, ktorý riešil osemročné gymnáziá, znova nastolený a, vážení, ja sa pýtam, vtedy som kričala, a ja som to predložila a vy teraz opakujete a prečo ste to neschválili? Ja som sa jednoducho držala premisy, to, čo hlásam, tak to aj držím, že chcem pomôcť ľuďom. Prešiel ten zákon? Navýšili sa kvóty? Prešiel. Tak potom prečo by som teraz vypisovala po facebookoch a kričala po pléne, že aha, tak oni mi to ukradli a to bol môj nápad a teraz to chcete znovu predkladať a aké je to pokrytecké a vy z toho chcete vytĺcť politický kapitál a ja neviem čo.
Podľa môjho názoru my absolútne nie sme schopní v niektorých momentoch odabstrahovať od osobného a zo všetkého sa snažíme vytĺcť ten trápny politický kapitál. Ja keď sa držím toho, že chcem niekomu pomôcť, tak je jedno, či sa to nastolí v januári alebo v marci, keď sa mi to raz páči a viem sa s tým stotožniť, úprimne a vnútorne, keď už hovoríme o tom vnútru dneska, vnútre dneska, že nevidíme dovnútra niekoho, tak aspoň sám za seba viem, či sa mi niečo páči a či je to dobré alebo nie. Takže z tohto dôvodu znova opakujem, ja predmetný návrh zákona podporím.
Dôvody sú jasné. Samozrejme, znova opakujem, určite to nie je dokonalá verzia, ale skúsme sa na veci pozerať tou optikou toho optimistického a dobrého, že keď je niečo veľa pripomienkované, tak nepozerajme na to, že to sú len prílepky a aké to bolo v prvopočiatkoch zlé, ale pozerajme na to z tej druhej stránky trochu, že aha, tak asi chceme niečo skvalitniť a keď to už má prejsť a všetci matematiku tuná ovládame, tú elementárnu, tak vieme, že to prejde, tak nech to prejde v čo možno najlepšej možnej miere. A som presvedčená o tom, že predkladatelia tohto návrhu zákona nechcú niekomu robiť napriek alebo niekoho, a už vôbec nie deti, samozrejme, nejakým spôsobom penalizovať, ohrozovať, robiť im zle.
A ešte posledná vec, čo si neodpustím na tomto mieste nespomenúť. Keď sme sa bavili o tých drogách, ja sama som 15 rokov v školstve, príde mi nanajvýš nevhodné, minimálne ľudsky, ak nie inak, tvrdiť, že keď si dá niekto nejakú marišku, a, však mu to prepáčme a tak ďalej. Keď som raz učiteľ a zdravo zmýšľajúci človek, ktorý keď už nič iné má rád zdravý životný štýl a má rád svoje zdravie, tak jednoducho nebudem robiť také veci, že mám ambíciu pracovať s deťmi, pôsobiť s mládežou, byť príkladom, že však jedna mariška sa mi odpustí. To je podľa mňa akože dosť mimo argumentácie.
A viete prečo? Mám jedného známeho, ktorý sa uchádzal o post, neviem presne, ako sa volala tá pracovná pozícia, pointa bola tá, že chcel pracovať na letisku v rámci tej riadiacej veže. Dotyčný splnil všetky kritériá, bol úspešný v pohovoroch, splnil všetky papierové aj iné náležitosti, ale do pracovného pomeru ho nezobrali. A viete prečo? Pretože ten človek, ktorý chcel robiť na tej navigačnej veži, mal záznam, že jedného dňa močil na verejnosti. Tak to je diskvalifikácia toho, aby taký človek pracoval na letisku? A keď učiteľ, ktorý má ísť vzorom, príkladom, tak nech si dá tú marišku, veď to je v pohode, nie, však o nič nejde. Ja by som to, ľudia zlatí, zakázala každému, nieže pedagógom.
Toľko z mojej strany. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2019 10:40 - 10:42 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V prvom rade vďaka pánu kolegovi Gröhlingovi za postreh.
K pani kolegyni Zimenovej ja len toľko, že tak ako ja chápem ten Dohovor o právach dieťaťa, keď som sa teda o tom tu vyjadrovala, je to, že dostupnosť a dostupnosť sa dá chápať rôzne, hej. Keď ja bývam v Ružinove a vyhovuje mi nejaká škôlka a chcem ju mať, ja neviem, chcem, aby moje dieťa ju navštevovalo, ale nepatrím pod ten obvod, tak si vybavujem a snažím sa ho umiestniť tam. Ale myslím si, že k dnešnému dňu neexistuje situácia, ak sa bavíme o dostupnosti vzdelávania, povinného vzdelávania, že dieťa nemôže nastúpiť na povinnú základnú, pre plnenie povinnej základnej školy.
Dostupnosť ja chápem, že niekde v Afrike proste nie sú školy, nie sú zriadenia, čiže to sú podľa mňa dve odlišné veci a v zásade nemožno povedať, že na Slovensku sú negramotní ľudia, lebo nemáme školy. To je prvá vec.
Druhá vec. Dostupnosť vo vzťahu k tomu predškolskému vzdelávaniu ja som myslela to, že poďme sa baviť o tom, aby sme tú predškolskú prípravu, v prípade, že je potrebná, dali pod strechu základnej školy, ale teraz som neriešila to v zásade v mojom príspevku, či tá, ja neviem, predškolská príprava bude na materskej škole, kde ten rodič chce, v mieste bydliska, kde patrí, alebo to dá niekde inde, lebo mu to vyhovuje z xy dôvodov.
Čiže toľkoto z moje strany, neviem, či sme sa správne pochopili, ale keď sme hovorili alebo keď som sa ja vyjadrovala o tej dostupnosti, tak som uvažovala v úplne v iných intenciách zjavne ako vy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.5.2019 10:30 - 10:38 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som na tomto mieste v rámci prvého čítania k predmetnému návrhu zákona vystúpila značne stručne v tom zmysle, že vystupujem jednak za náš klub SME RODINA, ale v prvom rade chcem prezentovať svoj vlastný názor ako matka, ale zároveň človek, ktorý viedol na túto tému diskusie s mnohými ľuďmi z môjho okolia, či už cudzími, rodinnými príslušníkmi, známymi, pretože tento zákon okrem toho, že sa týka detí, je zásadný aj v tom a podľa mňa rozprúdi ešte len veľkú diskusiu v rámci spoločnosti, lebo sa týka v podstate každej rodiny. V každej rodine sú deti, a keď tá rodina nevychováva konkrétne už dieťa pod jednou strechou, tak sú tu starí rodičia a tento zákon či už priamo, alebo nepriamo ovplyvňuje fungovanie rodiny v mnohých ohľadoch a ovplyvňuje dieťa v mnohých ohľadoch.
V prvom rade by som rada povedala to, že keď sa prijímajú zákony, tak zákony sa prijímajú pre celú spoločnosť. Čiže podľa mňa je chybné, keď vychádzame z tej premisy, že predkladáme konkrétny návrh zákona preto, aby sme pomohli, ja neviem, marginalizovaným skupinám obyvateľstva, znevýhodneným, problémovým deťom zo sociálne slabšej vrstvy a podobne. Táto téma, keď už je ambíciou tohto zákona riešiť aj toto, by mala podľa mňa byť zastrešená niekde inde. To je prvá vec.
Druhá vec. Tento návrh zákona po jeho prečítaní v podstate hovorí o tom, že ruší sa inštitút odkladu nástupu na povinnú školskú dochádzku. Čiže znamená to, že ak to dieťa, v úvodzovkách, prepadne v rámci tej povinnej predškolskej prípravy, tak sa to v podstate s ním bude ťahať celý život.
Ďalšia vec. Máme tu zave..., alebo chce sa tu zaviesť niečo ako celodenná a poldenná predškolská príprava. Veď v podstate, keď je raz niečo povinné pre všetkých, čo v rámci povinnej školskej dochádzky je povinné pre tieto deti, keď dovŕšia piaty rok veku, tak v podstate by to malo byť konštantné a rovnaké čo do kvality aj kvantity pre všetkých ľudí. To znamená, že nemal by tam byť rozdiel či, á, v tom, že jedno dieťa bude absolvovať štvorhodinovú a niekto zase osemhodinovú prípravu. Pretože to sa nejakým spôsobom odzrkadlí na tých osnovách.
Ďalšia vec, ktorá sa uvádza alebo ktorou sa argumentuje, keď som to čítala, ten zákon a diskusie k tomu, že sa argumentuje Dohovorom o právach dieťaťa, veď predsa všetci vieme, že ten dohovor je tu preto, aby zabezpečil to povinné alebo možnosť vzdelávania najmä v oblastiach, ktoré sú, kde je toto vzdelanie, kde je problém s dostupnosťou tohto vzdelania. A vieme, že Slovenská republika nie je toho príkladom. Čiže my si zamieňame právo na vzdelanie a chceme tu zaviesť alebo uvaliť povinnosť vzdelávať deti predškolského veku v našich podmienkach.
A teraz za mňa, aby som teda len nebola kritická, alebo teda neprezentovala také nejaké momenty, ktoré mňa osobne v tomto zákone vyrušujú okrem iného. Určite chápem iniciatívu tohto zákona a chápem dobrý úmysel za ním a do značnej miery sa viem stotožniť s tým motívom, ktorý tam je. Ale vieme, že v súčasnosti máme desaťročnú povinnú školskú dochádzku, čo ja by som možno navrhla v tomto štádiu, i keď nás, samozrejme, ešte čakajú rokovania za okrúhlym stolom a bude ešte určite bohatá diskusia k tejto téme, ja by som navrhla to, aby sme ponechali šesťročnú dochádzku v rámci materskej školy, aby tie deti navštevovali materskú školu s tým, že na dobrovoľnej báze, to znamená, že keď rodič chce, nech ho dá, ja neviem, do jaslí alebo nech ho dá od troch rokov, ako to zvyčajne je, alebo nech ho dá na ten posledný rok, polrok, alebo nech ho nedá vôbec. A potom po ukončení alebo po návšteve tejto materskej školy v šiestich rokoch deti, ktoré budú pripravené nastúpiť do školy, nech nastúpia do 1. ročníka základnej školy, a tie deti, ktoré potrebujú odklad povinnej školskej dochádzky, nech je teda zriaďovateľom podľa dopytu a potreby konkrétnej spádovej oblasti zabezpečený nultý ročník na dobrovoľnej báze, ale nech je táto predškolská príprava realizovaná pod hlavičkou základnej školy. Tým pádom by sa ponechala doposiaľ desaťročná povinná školská prechá..., á, dochádzka a taktiež si myslím, že tie deti by boli pripravenejšie.
Pretože čo sa deje dneska? V podstate ide o to, že častokrát vám tí rodičia a nielen rodičia - najprv to poviem z pohľadu rodiča. Rodič povie, že to dieťa nech si predĺži detstvo, čo ja som absolútny zástanca toho, nech to dieťa je zrelšie, predsa keď mu dám odklad, dneska sa mnoho rodičov rozhoduje na základe toho, že keď mu dám odklad, tak to dieťa bude lepšie v tom prvom ročníku, bystrejšie, ľahšie mu pôjdu tie povinnosti, nebude sa až tak trápiť a tak ďalej. A to povedia nielen rodičia, ale to vám povie aj školský psychológ pri posudzovaní zrelosti dieťaťa, že môžte mu nechať odklad, nič tým nepokazíte v zásade, hej. Okrem toho, že je to komfortné pre celkový chod rodiny, pretože dieťa nemusí ráno vstávať, rodičia môžu cestovať, tak je to v podstate vhodné aj z hľadiska jeho vývinu.
A keď už hovorím o tom chode rodiny, možnože niekto by povedal, že toto je taká skôr komfortná záležitosť, že prečo to sem miešame, ale keď vyriešime tú problematiku toho, že čo je najvhodnejšie pre dieťa, ktorý ten vek je optimálny alebo vhodný, tak potom je tu ešte aj to B v podstate, a keďže je to zákon, ktorý sa týka fungovania alebo chodu rodiny, tak ja vám garantujem, že mnoho rodičov to uvíta, keď bude mať skôr tú možnosť predĺžiť to detstvo dieťaťu, vyčkať na jeho zrelosť, ak to teda potrebuje, než uvaliť tú povinnosť, že od piatich rokov začneme vzdelávať.
Dneska niektorí moji známi dávajú deti do súkromných škôl, základných škôl, pričom vieme, že tam začína povinná školská dochádza, alebo teda predškolská povinná dochádzka od toho piateho roku života. A môžem vám povedať, i napriek tomu, že je to prestížna škola, že má dobré renomé, že sa tam kladú požiadavky na to dieťa, hej, že to dieťa už žije v tom, v tom prostredí súťaživosti a pripravuje sa na ten život a na reálny život oveľa skôr, tak môžem vám povedať, že tí rodičia vám zároveň jedným dychom povedia, na štyri oči alebo možno aj otvorene, že to dieťa je unavené, že ho oberáme o detstvo, že to je proste zásadný zásah do rodiny, hej. V tom nie vždycky pravom slova, v dobrom slova zmysle. Áno, sú tam isté benefity, ale koľko detí z populácie je tých ozaj nadaných a chceme ich a podľa mňa nie je vhodné a správne si zamieňať nadanosť s tým, či to dieťa chceme vytrhnúť z toho detského bezstarostného prostredia, z toho rodinného a uňho hneď uvaliť tú potrebu predškolského vzdelávania.
Čiže toľko z mojej strany na úvod, sme pri prvom čítaní, takže ešte bude s kolegyňou Smolíkovou určite priestor aj s pánom predsedom školského výboru sa o tom pobaviť. Ja budem veľmi rada, ale nateraz v tomto štádiu je to nielenže môj súkromný názor, ako by sa to dalo riešiť alebo ako by sa to dalo zmeniť, ale je to aj názor mnohých nielen odbornej verejnosti, ktorí majú čo do toho povedať, ale aj rodičov. A v prvom rade sa tu bavíme o rodičoch, a teda ešte v prvom rade pred nimi sa tu bavíme o deťoch. Takže toľko z mojej strany v tomto štádiu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2019 17:18 - 17:20 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja len trošku poopravím, že ja som myslela ten krajec chleba nie v zmysle čo do množstva roboty, ja som si istá, že oni majú čo robiť aj na tom metodickom centre, ja som skôr myslela ten finančný objem, ten balík, ktorý má byť alokovaný na túto, na tento účel.
A znova opakujem, ja nepochybujem o tom, že formálne všetko bude ošetrené, že na všetko sa bude myslieť a taktiež pani ministerka pri najlepšej vôli, vedomí a svedomí bude sa snažiť o to, aby všetko bolo dodržiavané.
Ja len vychádzam z toho, že v minulosti, keď som pôsobila na tej vysokej škole ešte v Bratislave a mali sme napríklad také rozširujúce štúdium, tak vždy ľudia sú len ľudia a každý hľadá tú cestičku menšieho odporu a v konečnom dôsledku tu platí krásne to príslovie, že keď "kocúr nie je doma, myši majú raj".
Čiže oficiálne, formálne všetko bude fantastické, štátnice prebehnú, záverečné práce sa napíšu, lenže v reále ja stále hovorím o tej jednej veci, že kým sa, od momentu, kým sa dopracujete k tomu titulu, hej, že ako to bude prebiehať. A ja stále rozlišujem medzi teóriou, teoretickými poznatkami, ktoré vedia predať, ja neviem, tí docenti, profesori, a potom rozlišujem medzi tou praxou tých učiteľov, ktorí v konečnom dôsledku tí žiadatelia o rozširujúce štúdium tú prax nepotrebujú, to je v podstate celé. Už potom vo finále, že čo a ako to formálne uzavretie, ja nepochybujem o tom, že všetko bude kóšer, len do toho momentu, kým sa dopracujeme k tomu zelenému stolu, ako bude prebiehať tá výučba a to školenie. To je celé.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.5.2019 17:07 - 17:16 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja by som chcela veľmi stručne zareagovať k tomuto predmetnému návrhu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Ja už som na tomto mieste raz vystúpila pri prvom čítaní k tomuto zákonu, kde som sa venovala výlučne vysokému školstvu a takisto bude tomu tak aj teraz.
V podstate ide o to, že dnes na výbore sme zase raz o tomto zákone hovorili zľava, sprava. V zásade nebudem venovať pozornosť pre krátkosť času jednotlivým úrovniam, ktoré tento zákon rieši, čiže základné, stredné školy, ale iba vysokým školám. A práve pri tých vysokých školách je tam jeden moment, ktorý, ako sa hovorí, ľudovo povedané, mi takpovediac trhá žily v tom zmysle, že keby som do toho nevidela z osobnej praxe, tak by som tak za to nebojovala, aby som nepoukázala teda na ten problémový aspekt, ktorý podľa môjho názoru spočíva v tom, že mnohí z vás používate argument ten, že treba zvýšiť kvalitu pedagogických fakúlt, a teda ich absolventov a tak ďalej, aby učitelia, ktorí prichádzajú do praxe, aby boli kvalitnejší, pretože dneska tá úroveň je taká, aká je. Ja sa s týmto tvrdením do istej miery stotožňujem, ale aby sme aj nejakým spôsobom vyriešili tento neželaný stav a podľa môjho názoru tento návrh zákona tak, ako je koncipovaný, tento stav nerieši, sa treba pozrieť, že čo spôsobuje ten súčasný stav.
Keď si zobereme absolventa právnickej fakulty, tak právnik, absolvent právnickej fakulty bude pravdepodobne právnik alebo bude pôsobiť v nejakej sfére, kde využije tie svoje znalosti a vedomosti. Keď zobereme lekársku fakultu, tak tam je to absolútne bez debaty. Keď vyštudujete lekársku fakultu, tak spravidla máte ambíciu držať sa toho fachu, ktorý ste vyštudoval, a veľmi málo sa stáva to, aby lekár povedzme robil sekretára, sekretárku a podobne alebo sa venoval nejakým humanitným vedám. Keď však vyštudujete pedagogickú fakultu, tak už len v profile absolventa ten, ten diapazón tých možných uplatnení je tak strašne široký, že aj moja 15- alebo 17-ročná prax ukazovala a ukazuje stále, že spravidla, ja to teraz poviem bajočko, zo 100 absolventov pedagogickej fakulty máte reálne možno 20, a to hovorím veľa, ktorí idú naozaj robiť to učiteľské povolanie. Potom tí ľudia končia ako tlmočníci, ja neviem, rôzne iné humanitne orientované profesie, kde im toto vlastne umožnené je a vedia sa rýchlo zorientovať. A tí učitelia, ktorí tí 20 idú, to sú spravidla, ešte z tých 20 máme 15 zúfalcov, ktorí sa chcú niekde upichnúť, ale nezadarilo sa, a je tam tých 5 odhodlaných, ktorí sú fakt učitelia, ktorí žijú týmto povolaním, sú učitelia telom aj dušou a robia to povolanie bez ohľadu na plat, ktorý majú a ktorý tu bol dneska spomínaný kolegom Gröhlingom, sú ochotní toto povolanie robiť a robia to s vášňou. Čiže okej.
Lenže keď my teraz zoberieme premisu, že keď umožníme ministerstvu zriadiť nejakú organizáciu, povedzme metodické centrum alebo nejakú inú, si ju nazvime, to je jedno, organizáciu, ktorá bude ponúkať toto doplňujúce aj pedagogické štúdium učiteľom, ktorí už fungujú, ale nemajú na to titul potrebný, ktorý je požadovaný, a bude to garantované docentom, čo má byť ako tá zábezpeka alebo záruka tej kvality, tak ja vám zase hovorím, že to tak nebude, a z jedného jednoduchého dôvodu.
Za prvé podporíme ten fenomén, čo som spomínala už minule, lietajúcich profesorov a docentov. Už dnes nám to vadí, keď profesor a docent má dva úväzky. Dneska je to ošetrené tak, že môžete mať jeden 100-percentný a druhý 99,9 alebo a tak ďalej a tak ďalej. Len spravidla ľudia toho druhého docenta, profesora nechcú, lebo im nemôže garantovať, je pre nich nezaujímavý. A ten učiteľ, aj keď sa nebavíme o garantovaní, jednoducho, keď už pôsobíte niekde inde, už vás to rozptyľuje, potom je to na úkor vedeckovýskumnej činnosti, lebo máte vedeckých pracovníkov, na katedre máte pedagogických zamestnancov a tak ďalej, ktorí učia a tak ďalej a tak ďalej.
Pointa je tá, že teda, keď ten docent má byť fyzicky prítomný, nazvime to napríklad na metodickom centre, tak už je to na úkor toho pôsobenia na tej alma mater, na tej vysokej škole. Keď to má byť len figúrka, ktorá prepožičia svoj titul na to, aby to zagarantovala, zase to nie je dobré, lebo pozrime sa, aká vzorka alebo kto sú takpovediac klienti rozširujúcich doplňujúcich štúdií a podobne na pedagogických fakultách. Sú to učitelia z praxe, ktorí sú perfektní v tom, čo robia, čo som videla ja reálne, keď mi na prednáške sedelo, ja neviem, 100 ľudí a z toho bolo 20 externistov, alebo teda rozširujúcich, ktorí boli úplne perfektne prakticky podkutí, ale tí ľudia nemali, nemali vedomosti z oblasti teórie, nemali, neboli uzrozumení s tými taxonómiami a so všetkými tými vednými odbormi, čiže oni potrebovali tú teoretickú, tú vedeckú časť.
A my teraz chceme urobiť to, že nejaké metodické centrum, čo už v podstate svojho zamerania je centrum, ktoré je metodické, čiže ako niečo robiť, čiže má sa zaoberať, ja neviem, tvorbou príručiek pre učiteľov, školení, seminárov, tak tento človek bude akože poskytovať tú teóriu tomu budúcemu, alebo teda už existujúcemu učiteľovi, ktorý potrebuje ten vedecko-pedagogický titul, doplniť to vzdelávanie. No podľa môjho názoru je to nezmysel, pretože metodik je raz metodik a jednoducho vedec bude vždy vedec na tej vysokej škole. A to potom máme aj ten fenomén, čo sme sa s tým ixkrát my akože vysokoškolskí pedagógovia stretli, že keď ste sa stretli na porade katedry, tak ste krásne videli, kto je vedec, kto vie uvažovať intelektuálne v tých intenciách nejakých hypotéz a tak ďalej a tak ďalej, čiže to, o čom je to prednášanie na vysokej škole, a kto je, naopak, ten tzv. zborovňový typ. Taký typický stredoškolák, ktorý vie učiť, má tie praktické vedomosti a tak ďalej, ale keď máte niečo vysvetliť, má zaškoliť diplomanta, ktorý teda má tú ambíciu získať vedecko-pedagogický titul, tak taký človek vám jednoducho nič nedá, hej, lebo nedá sa, keď nie je tam ten potenciál, tak sa nedá.
Čiže z môjho pohľadu, keď chceme skvalitniť pedagogické fakulty, a je čo skvalitňovať, s tým sa ja absolútne stotožňujem, s týmto názorom, tak poďme to urobiť trošku z iného konca, aby sme neprehĺbili ten súčasný neželaný stav, a síce, zapojme tie metodické centrá. Veď využime to, čo ony majú, že ony majú tie praktické vedomosti, že sú skôr orientované na tú prax a nech ony prichádzajú pod tú hlavičku vysokej školy a povedzme posilnia tú zložku pedagogických praxí, ktoré nie vždy, ale na niektorých školách môžu byť poddimenzované. Ja sa nehádam, ja to beriem, je to podľa mňa skvelý nápad a určite to prispeje k tomu všetkému, aby tá, ten absolvent bol ešte kvalitnejší.
I keď znova opakujem, že v prípade doplňujúceho a rozširujúceho štúdia to, o čom, čo rieši tento zákon, si myslím, že to nie je až tak potrebné, ak vôbec. Pretože naozaj tí poslucháči, ktorí majú ambíciu získať toto doplňujúce vzdelávanie, môžu školiť mojich denných študentov, ktorí nevedia ani teóriu a nemajú ani tú prax.
Čiže preto sa nazdávam, že vytvoriť nejakú inštitúciu pod hlavičkou ministerstva školstva, dať tam figúrku docenta ako garanta, či už fyzicky prednášajúceho, alebo len zabezpečujúceho nejaké vzdelávanie, je podľa mňa nie správne a šťastné riešenie a som si takmer istá, že prax ukáže, že to bude nie dobré riešenie. Pretože čo urobí taký človek? Pôjde po línii ľahšej cesty, v konečnom dôsledku to odznelo aj nahlas, že je to všetko o peniazoch. Tak je to naozaj tak, že teraz metodické centrá sú už také zúfalé, že im teraz treba dať nejaký ten krajec chleba, aby si odkrojili a najedli sa? Veď, áno, vysoké školy potrebujú peniaze, sú poddimenzované, lenže tu sa nebavíme teraz prioritne o peniazoch, ale tu sa prioritne bavíme, celé to moje vystúpenie je orientované na to, že jednoducho vysoká škola má nejaký cieľ, ponúka nejaké vzdelanie, ktoré spočíva, alebo teda skladá sa z nejakých zložiek, a my chceme urobiť to, že ten, kto si má doplniť, v prvom rade získa ten vedecko-pedagogický titul a doplní si tú teóriu, lebo prax má bohatú, tak my ho ideme dať pod nejakú inštitúciu, ktorá bude z podstaty svojej veci a zamerania orientovaná metodicky, ale bude tam ktosi z vysokej školy, to gro, po ktorom tak bažíme, ten teoretik, ktorý tam možno fyzicky príde a niečo si tam odučí, tých 10 hodín alebo, ja neviem, 30 za semester, tak ako je to v podstate teraz pri externistoch, že dochádzajú, alebo dokonca sa tam ani neobjaví, hej. Dá tam nejaké sylaby, dá tam nejaké infolisty a však ty z toho metodického centra odprednášaj to, hej, máš tam nejakú brožúrku alebo si niečo stiahni z Googla. Ja vám garantujem, že takto to bude.
Takže toľko z mojej strany len na základe praktických skúseností, a teda teším sa s pánom predsedom výboru na ďalšiu debatu. Aj vďaka jeho historickej pamäti.
Ďakujem.
Skryt prepis