Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

23.10.2019 o 17:21 hod.

doc. PaedDr. PhD.

Adriana Pčolinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 17:21 - 17:24 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Takže ako som spomenula v úvode, pokračujeme v tej šnúre duálneho vzdelávania. V tomto prípade opätovne ten návrh zákona tentokrát vstupuje a upravuje školský zákon. Opätovne sú tam veci, ktoré budem technicky menovať, veci, ktoré vzišli z tých rokovaní s predstaviteľmi zamestnávateľov, ktorí majú bohaté skúsenosti s aplikáciou praktického vyučovania.
V tomto prípade by som na úvod povedala, že jedným z benefitov systému duálneho vzdelávania je to, že prehlbuje záujem žiakov o technické odbory. Je to spôsob, ako v podstate zatraktívniť to štúdium, lepšie reflektovať na potreby trhu a znamená to pre budúcich absolventov konkrétnej strednej odbornej školy väčšiu šancu, že uzatvoria reálnu pracovnú zmluvu.
Pokiaľ ide o tie jednotlivé pripomienky, tá prvá, ktorá vzišla, alebo tá prosba zakomponovať to do novely školského zákona bola pripomienka, ktorá navrhuje zriadenie centrálneho registra študentov, ktorý by ukazoval, aké sú efektívne stránky aplikácie tohto duálneho vzdelávania v praxi.
Druhá vec, ktorá bola veľmi často spomínaná a najviac rezonovalo, rezonovala v našich diskusiách, bolo, aby sa pamätalo na to, ak študent napríklad sa rozhodne zanechať štúdium bez vedomosti alebo upovedomenia zamestnávateľa, aby takýto študent v podstate bol povinný kompenzovať náklady spojené s financovaním jeho praktického vyučovania, podobne ak škola rozhodne o prestupe žiaka na inú strednú školu, resp. ak žiak musí opakovať ročník a udeje sa to opätovne bez vedomosti zamestnávateľa, aby škola bola povinná refundovať alebo kompenzovať tie finančné náklady, ktoré boli vynaložené zo strany zamestnávateľa na praktické vyučovanie alebo praktickú prípravu žiaka strednej odbornej školy.
Ďalšia vec, ktorá je spomínaná v tej, v tomto druhom návrhu zákona, sa týka skúšobných komisií, kde sa jasne postuluje minimálny počet členov skúšobných komisií v prípade, že nie je napríklad z priestorových dôvodov možné vykonať skúšku, či už maturitnú, alebo záverečnú, pred plným počtom členov komisie.
Vo všeobecnosti možno povedať, že celé to gro alebo tá hlavná podstata, myšlienka alebo idea tohto druhého návrhu zákona spočíva v tom, aby sa takpovediac v tom dobrom slova zmysle celé bremeno alebo tá zodpovednosť za praktické vyučovanie presunula na plecia zamestnávateľa a aby sa tak nejakým spôsobom eliminovali straty toho finančného charakteru, ktoré sú na pleciach zamestnávateľa v prípade z niektorého z tých scenárov, ktoré som spomínala, a taktiež aby sa obmedzila, alebo aspoň minimalizovala strata potencionálneho zamestnanca.
Čiže toľko k tomuto druhému zákonu. Ako v prvom prípade, tak aj v druhom verím, že nájde podporu, ako ja hovorím, naprieč celým politickým spektrom, pretože je to pre dobro veci, zlepšenie fungovania systému duálneho vzdelávania a tým pádom pre dobro ako žiakov samotných, tak aj občanov nášho Slovenska.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 17:13 - 17:19 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dnes predkladám dva zákony z oblasti školstva. Obidva sa týkajú duálneho vzdelávania, alebo teda systému fungovania duálneho vzdelávania. Ten prvý by som teraz v rámci úvodného slova stručne rada predstavila. Vieme všetci veľmi dobre, že to duálne vzdelávanie je systém, ktorý ponúka absolventom lepšiu uplatniteľnosť na trhu práce. Je to systém, ktorý umožňuje pretaviť odborné poznatky do praktickej roviny kopírujúc dopyt trhu a vôbec všetky tie zručnosti, ktoré sa predpokladajú alebo vyžadujú u absolventov jednotlivých technických, napríklad technických odborov.
My sme mali stretnutie s niektorými predstaviteľmi zamestnávateľov a v rámci tých okrúhlych stolov sme diskutovali o tom, ktoré sú ešte alebo aké sú ešte nedostatky v tejto oblasti, ako ich možno vylepšiť. V tomto prvom zákone alebo teda návrhu zákona, by som povedala, že všetky tie pripomienky je možné zhrnúť do takých piatich základných oblastí alebo téz.
To prvé, tú prvú by som nazvala informačný systém, ktorá hovorí o tom, že je tu stále dopyt o to alebo po tom, aby sa takpovediac vyšperkoval ten existujúci informačný systém, aby napríklad bol poskytnutý presný údaj o tom, koľko učebných zmlúv je uzavretých, koľko študentov v rámci duálneho vzdelávania nastúpilo na tento systém, teda vykonáva praktické vyučovanie, aby bolo zrejmé aj to, ktorí zamestnávatelia sú zaangažovaní do tohto systému vzdelávania.
Druhou oblasťou, ktorá bola postulovaná, a vychádzajúc z tých našich stretnutí, bolo, aby vlastne bola zadefinovaná povinnosť, povinnosť školy v rámci duálneho vzdelávania. V tomto prípade ten návrh zákona hovorí o tom, že zamestnávateľ alebo zamestnávateľovi by mala byť vytvorená cesta, aby mal lepšie poznatky o tom, ktorých študentov alebo žiakov ešte je možné osloviť v rámci tohto duálneho vzdelávania, ktorí ešte nie sú zainteresovaní. Ďalej v podstate sa tu postuluje požiadavka, aby sa spresnil počet, koľko žiakov je v rámci duálneho vzdelávania, koľko žiakov študuje na strednej odbornej škole a nie je v tomto systéme duálneho vzdelávania, a to z toho dôvodu, lebo v podstate dnes vieme, že je možné zaangažovať alebo vtiahnuť toho študenta do systému, vzdelávacieho systému aj po začiatku školského roka. Je tu možnosť až do 31. januára. To sú, to vyplýva zo zákonom stanovených podmienok.
Treťou oblasťou, ktorá je veľmi dôležitá, je problematika pracovného versus školského úrazu. A tu sa v podstate jedná o to, že v súčasnosti, ak sa stane úraz žiakovi v rámci duálneho vzdelávania v rámci praktického vyučovania, tak stále nie je jasné vlastne, na koho plecia padá táto zodpovednosť. Návrh zákona toto rieši a navrhuje jasne definovať to, aby tento pracovný úraz v rámci praktického vyučovania bol kvalifikovaný ako pracovný úraz. To znamená, že žiak s učebnou zmluvou pre oblasť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci bude mať status zamestnanca, a tým pádom škola ako taká, je odbremenená od zodpovednosti niesť nejaké následky takéhoto zranenia.
Ďalšou oblasťou, ktorú sme definovali, alebo teda bola definovaná ako problémová vyplývajúca z praxe bola oblasť, ktorá sa týka výkonu praktického vyučovania počas prázdnin. V tomto prípade sa navrhuje alebo predmetný návrh zákona navrhuje, aby žiak, ktorý vykonáva praktické vyučovanie po dobu letných prázdnin v podstate bol vnímaný alebo táto jeho práca bola vnímaná ako produktívna práca, aby mu prináležala odmena vo výške minimálnej mzdy, hodinovej mzdy, a tým pádom v podstate sa odbremení ďalšia prekážka. A zároveň, čo je dôležité povedať, že doposiaľ to funguje tak, že ak žiak vykonáva praktické vyučovanie počas prázdnin, tak o túto dobu sa mu vlastne kráti toto praktické vyučovanie, alebo teda hodiny praktického vyučovania počas školského roka. Toto by padlo a v podstate by sa to chápalo ako odborný rozvoj žiaka a zároveň by to malo pozitívny vplyv alebo dopad na príjem v rámci domácnosti. Čiže toto sú také základné okruhy, ktoré sú definované.
A ešte je tu ďalšia vec, tá piata oblasť, aby som nezabudla, a tá sa týka takpovediac oprávnenosti zamestnávateľa mať prístup k informačnému systému, čím sa vlastne týmto návrhom zákona ako keby otvára cesta pre zamestnávateľa vstupovať do informačného systému prostredníctvom inštruktora, aby mal smerodajnejšie a relevantnejšie informácie o nastúpených študentoch, o študentoch, ktorí v podstate vykonávajú praktické vyučovanie. Zároveň by mohol poskytovať informácie o tomto žiakovi škole. Čiže fungoval by tu istý princíp reciprocity na výmenu informácií pre dobro veci.
Toľko z mojej strany na úvod. Ak bude záujem, môžte sa prihlásiť do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 23.10.2019 16:10 - 16:12 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1732). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

25.9.2019 16:44 - 16:46 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1561). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní, výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.9.2019 12:41 - 12:45 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja by som z tohto miesta veľmi rada a veľmi stručne zopakovala, o čom tento predmetný návrh zákona je, ktorý predkladáme.
V prvom rade, prvú vec chcem zdôrazniť to, že tento návrh zákona predkladám počas tohto siedmeho volebného obdobia po tretíkrát. Táto moja iniciatíva, legislatívna iniciatíva vyvstala z toho, že ma oslovili zástupcovia združenia Právo na bývanie, ktorí mi objasnili ich príbeh, ktorý za týmto všetkým je, a keďže som to považovala minimálne ľudsky za vhodné nejakým spôsobom postarať sa o toto, zabezpečiť nejakú nápravu, zjednanie nápravy alebo odstránenie tej krivdy, ktorých sa na týchto ľuďoch spáchalo, rozhodla som sa teda pretaviť to do tejto legislatívnej podoby, pričom po tretíkrát tento návrh zákona, si dovolím tvrdiť, je takpovediac vyšperkovaný v tom zmysle, že ponúka tam istú formu finančnej náhrady alebo je tam ten princíp dobrovoľnosti, kde dotknutí ľudia majú možnosť dvoch ciest.
Pred tým, ako to vysvetlím, ešte na úvod je potrebné povedať, že celý tento problém sa ťahá už vyše 30 rokov, kedy v podstate reštituentom boli vrátené ich byty a, samozrejme, rukojemníkmi celej tejto situácie sa stali nájomcovia týchto reštituovaných bytov. Dosť podstatné je; alebo je potrebné povedať aj to, že v podstate od, za posledných šesť rokov výška toho regulovaného nájomného vzrástla o takmer 200 percent. Čiže v zásade v tomto prípade jednotlivé tie zainteresované strany, to znamená nájomníci reštituovaných bytov, vlastníci reštituovaných bytov, ako aj obce a štát v podstate svojím spôsobom každý ťahá za kratší koniec, niekto viac, niekto menej.
Návrh zákona, ktorý predkladám ja, a v dôvodovej správe, ak ste to študovali, ste sa dozvedeli, že v podstate vyše 80 % dotknutých osôb by privítalo formu finančnej náhrady. Je tam presne uvedený vzorec, podľa akého by sa to vyrátavalo.
A taktiež podľa mňa, keďže všetko spravidla stojí a padá na číslach, je potrebné povedať, že ak by 80 % týchto žiadateľov využilo túto možnosť, že by prijalo túto finančnú náhradu, tak, vážení, úspora v rámci štátneho rozpočtu by bola nemalá, pretože v takom prípade by to stálo štát necelých 47 miliónov eur, avšak ak by sme zobrali premisu, že chceme ponúknuť bytovú náhradu všetkým nájomníkom týchto reštituovaných bytov, tak v takom prípade by to štátnu pokladnicu stálo 70 miliónov eur. Čiže je tu aj úspora na strane štátu, vyhovelo by sa tým, ktorí sú najviac dotknutí, to znamená nájomníkom týchto reštituovaných bytov, mali by možnosť voľby a táto situácia by sa konečne po vyše 30 rokoch vedela elegantne vyriešiť.
Toľko teda z mojej strany, ja verím, že tento návrh zákona, do tretice všetko dobré, nájde podporu naprieč politickým spektrom. Pre tých z vás, ktorí ste čítali, verím, že pri troške objektívnosti uznáte, že je to veľmi elegantné a diplomatické riešenie a raz a navždy by sa sprevadil zo sveta jeden zásadný problém, ktorý keď sa pozeráme naňho okrem čísel aj cez čísla alebo cez optiku jednotlivých ľudských osudov, tak myslím si, že minimálne by nás hrial ten dobrý pocit z toho, že sme odstránili zásadnú krivdu a v nejednom prípade existenčné problémy ľudí, ktorých sa to týka.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.9.2019 12:37 - 12:38 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a o spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácie na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Toľko na úvod, viacej poviem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 20.9.2019 12:05 - 12:07 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2019 15:22 - 15:23 hod.

Adriana Pčolinská
Už? Aha. No ďakujem pánu kolegovi Pčolinskému za podporné stanovisko, zdieľame rovnaké morálne, názorové a iné hodnoty.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.6.2019 15:11 - 15:20 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, ja by som z tohto miesta chcela stručne a po jasnej, vecnej argumentačnej línii zaujať svoje stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ja som k nemu vystupovala už v prvom čítaní, kde náš klub hnutia alebo hnutie SME RODINA sa zdržalo, pričom v rámci reči a potom ešte aj pri iných príležitostiach, napríklad v diskusii s kolegynkou Smolíkovou, som jasne uviedla, že chápem – a toto je dosť podstatný moment, že chápem pohnútky a ambície predkladateľov tohto zákona, že prečo to predkladajú, ale zároveň jedným dychom som argumentovala aj tým, čo ma v tom predmetnom návrhu zákona vyrušuje.
Vtedy som uviedla niekoľko bodov ako napríklad to, že podľa môjho názoru nie je správne predlžovať tú povinnú školskú dochádzku z desiatich na jedenásť rokov, taktiež som vtedy uvádzala aj to, že sa mi vonkoncom nepáči alebo podľa môjho názoru nie je správne a vhodné to, aby v rámci toho zákona to dieťa vtedy takpovediac prepadlo, aby sa to s ním potom ťahalo po zvyšok plnenia, toho obdobia plnenia povinnej školskej dochádzky.
Potom sme mali, samozrejme, k predmetnému návrhu zákona niekoľko výborov, kde som bola vyzvaná alebo kde bola tá možnosť, tak ako všetci členovia výboru mali možnosť pripomienkovať tento zákon, dať pozmeňujúce návrhy a podobne. Ja som vtedy doručila nejaký súpis mojich postrehov a pripomienok kolegyni alebo teda výboru ako takému a potom v podstate som bola oboznámená o nejaký ďalší časový sled s pozmeňujúcim návrhom troch poslancov, ktorý bol teda dosť rozsiahly. A tu práve prichádzame k tomu momentu, ktorý by som chcela zdôrazniť, že v rámci tohto pozmeňováku som si prečítala, samozrejme, nie je to dokonalé, hej, nič nie je na svete úplne dokonalé, ale v rámci toho pozmeňujúceho návrhu sa mi páčilo niekoľko momentov a práve pre tieto; a znova zopakujem aj svoje predchádzajúce stanovisko, hneď teraz z tohto miesta uvádzam, že za daný zákon zahlasujem.
Po prvé, v tom pozmeňováku sa ponecháva desaťročná povinná školská dochádzka, čo je teda fajn, taktiež sa to pre-kla-si-fi-ku-je z plnenia povinnej školskej dochádzky na povinné predprimárne vzdelávanie, čo je takisto fajn. Poviem prečo. Ako som uviedla, som matka osemročného dievčatka. Aj napriek tomu, že je to jedináčik a v podstate som mala tú možnosť voľby, pretože moje pracovné zaradenie v tom čase nepatrilo medzi exponované, čiže nepatrila som do kategórie matiek, ktoré sa boja o svoje pracovné miesto, že stratia pozíciu a podobne, som svoju dcéru dala do škôlky, keď mala dva a pol roka.
Musím povedať, že je bez diskusie, aké sú benefity kolektívu, to si myslím, že sa tu asi zhodneme všetci v tejto sále, a za týmto si tvrdo stojím. A vtedy som argumentovala a ten argument naďalej zostáva, že som sa len bála toho, že ak chceme podchytiť tú rómsku populáciu v zmysle, že chceme zabezpečiť, aby mali sociálne návyky, spoločenské, hygienické a tak ďalej, tak som povedala, že je podľa mňa neskoro, keď chceme dieťa v piatich rokoch učiť používať toaletný papier a podobne. Pokiaľ sa týka majoritnej populácie, tak tam som povedala to, že som si vedomá benefitov, preto som to dieťa sama umiestnila do škôlky. A taktiež čo som minule zabudla povedať a teraz by som to chcela pripomenúť, častokrát sa stáva to, že keď to dieťa navštevuje, teda respektíve nenavštevuje kolektív a je potom umiestnené do škôlky, vo väčšine prípadov je to cítiť, že tam absentuje nejaká povedzme schopnosť nadväzovať kontakty, komunikačné schopnosti, schopnosť vychádzať s rovesníkmi v kolektíve a podobne a dokonca ja, čo som umiestnila dcéru do základnej školy, do súkromnej základnej školy, podotýkam z dôvodov nie snobských, ale z dôvodov čisto pragmatických, som bola častokrát svedkom toho, keď to dieťa, keď nastúpilo do školy a nebolo takpovediac začlenené predtým do kolektívu, to dieťa malo elementárne medzery v socializácii, ako napríklad používať ten spomínaný toaletný papier, pretože padla otázka zo strany mamy, či teda pani učiteľka bude chodiť prvý polrok alebo prípadne rok na toaletu s tým dieťaťom a pomáhať mu, lebo ono ešte nie je celkom zvyknuté.
Takže týmto zákonom, som presvedčená, že sme schopní eliminovať takú tú opičiu lásku častokrát detí, ktoré nie sú začlenené do kolektívu. A znova opakujem, chápem to ako niečo, čo je prospešné, ale nie je direktívne v tom tvrdom a negatívnom slova zmysle. Preto uvedený návrh zákona podporím.
Pokiaľ; nedá mi predsa len z tohto miesta – ale čisto konštruktívne a bez akýchkoľvek osobných invektív – povedať, že keď sa bavíme o pozmeňujúcich návrhoch k tomuto zákonu, tak sa mi zdá byť maximálne pokrytecké argumentovať tým, že to je len politika a podobne. Veď predsa my v rámci uvedených pozmeňovákov, áno, riešime napríklad stravovanie v rámci obedov zadarmo a podobne, ale prepánajána, tak keď sme takí liberálni častokrát, ako som mala svedkom to počuť za posledné debaty, tak prečo napríklad to stravovanie nemôžu poskytovať alternatívne inštitúcie? Veď moje dieťa takisto sa stravuje v reštaurácii neďaleko školy, pretože tá škola kapacitne alebo z nejakých xy irelevantných dôvodov na tomto mieste nie je schopná to stravovanie poskytnúť. Pokiaľ to stravovanie spĺňa hygienické a iné požiadavky, tak v tom nevidím najmenší problém.
Ďalšia vec. Bavíme sa tu o tom, že raz sa niečo prijalo, raz sa niečo neprijalo, teraz to principiálne odmietame, lebo je to politické a ja neviem čo. Znova, keď si chceme naliať čistého vína, chceme byť k sebe úprimní, že naozaj nám ide o dobro ľudí, tak vám pripomeniem jednu, jednu udalosť. Ja som, teraz nechcem klamať, bolo to dávnejšie, predkladala jeden balík zákona, v rámci ktorého som hovorila o logopédoch, školských uniformách a taktiež tam boli začlenené aj osemročné gymnáziá. Vtedy ani pes po mne neštekol. Samozrejme, že ten zákon nebol prijatý, neprešiel, zobrala som to ako holý fakt, hej? O tri alebo štyri mesiace bol tento zákon, ktorý riešil osemročné gymnáziá, znova nastolený a, vážení, ja sa pýtam, vtedy som kričala, a ja som to predložila a vy teraz opakujete a prečo ste to neschválili? Ja som sa jednoducho držala premisy, to, čo hlásam, tak to aj držím, že chcem pomôcť ľuďom. Prešiel ten zákon? Navýšili sa kvóty? Prešiel. Tak potom prečo by som teraz vypisovala po facebookoch a kričala po pléne, že aha, tak oni mi to ukradli a to bol môj nápad a teraz to chcete znovu predkladať a aké je to pokrytecké a vy z toho chcete vytĺcť politický kapitál a ja neviem čo.
Podľa môjho názoru my absolútne nie sme schopní v niektorých momentoch odabstrahovať od osobného a zo všetkého sa snažíme vytĺcť ten trápny politický kapitál. Ja keď sa držím toho, že chcem niekomu pomôcť, tak je jedno, či sa to nastolí v januári alebo v marci, keď sa mi to raz páči a viem sa s tým stotožniť, úprimne a vnútorne, keď už hovoríme o tom vnútru dneska, vnútre dneska, že nevidíme dovnútra niekoho, tak aspoň sám za seba viem, či sa mi niečo páči a či je to dobré alebo nie. Takže z tohto dôvodu znova opakujem, ja predmetný návrh zákona podporím.
Dôvody sú jasné. Samozrejme, znova opakujem, určite to nie je dokonalá verzia, ale skúsme sa na veci pozerať tou optikou toho optimistického a dobrého, že keď je niečo veľa pripomienkované, tak nepozerajme na to, že to sú len prílepky a aké to bolo v prvopočiatkoch zlé, ale pozerajme na to z tej druhej stránky trochu, že aha, tak asi chceme niečo skvalitniť a keď to už má prejsť a všetci matematiku tuná ovládame, tú elementárnu, tak vieme, že to prejde, tak nech to prejde v čo možno najlepšej možnej miere. A som presvedčená o tom, že predkladatelia tohto návrhu zákona nechcú niekomu robiť napriek alebo niekoho, a už vôbec nie deti, samozrejme, nejakým spôsobom penalizovať, ohrozovať, robiť im zle.
A ešte posledná vec, čo si neodpustím na tomto mieste nespomenúť. Keď sme sa bavili o tých drogách, ja sama som 15 rokov v školstve, príde mi nanajvýš nevhodné, minimálne ľudsky, ak nie inak, tvrdiť, že keď si dá niekto nejakú marišku, a, však mu to prepáčme a tak ďalej. Keď som raz učiteľ a zdravo zmýšľajúci človek, ktorý keď už nič iné má rád zdravý životný štýl a má rád svoje zdravie, tak jednoducho nebudem robiť také veci, že mám ambíciu pracovať s deťmi, pôsobiť s mládežou, byť príkladom, že však jedna mariška sa mi odpustí. To je podľa mňa akože dosť mimo argumentácie.
A viete prečo? Mám jedného známeho, ktorý sa uchádzal o post, neviem presne, ako sa volala tá pracovná pozícia, pointa bola tá, že chcel pracovať na letisku v rámci tej riadiacej veže. Dotyčný splnil všetky kritériá, bol úspešný v pohovoroch, splnil všetky papierové aj iné náležitosti, ale do pracovného pomeru ho nezobrali. A viete prečo? Pretože ten človek, ktorý chcel robiť na tej navigačnej veži, mal záznam, že jedného dňa močil na verejnosti. Tak to je diskvalifikácia toho, aby taký človek pracoval na letisku? A keď učiteľ, ktorý má ísť vzorom, príkladom, tak nech si dá tú marišku, veď to je v pohode, nie, však o nič nejde. Ja by som to, ľudia zlatí, zakázala každému, nieže pedagógom.
Toľko z mojej strany. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2019 10:40 - 10:42 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V prvom rade vďaka pánu kolegovi Gröhlingovi za postreh.
K pani kolegyni Zimenovej ja len toľko, že tak ako ja chápem ten Dohovor o právach dieťaťa, keď som sa teda o tom tu vyjadrovala, je to, že dostupnosť a dostupnosť sa dá chápať rôzne, hej. Keď ja bývam v Ružinove a vyhovuje mi nejaká škôlka a chcem ju mať, ja neviem, chcem, aby moje dieťa ju navštevovalo, ale nepatrím pod ten obvod, tak si vybavujem a snažím sa ho umiestniť tam. Ale myslím si, že k dnešnému dňu neexistuje situácia, ak sa bavíme o dostupnosti vzdelávania, povinného vzdelávania, že dieťa nemôže nastúpiť na povinnú základnú, pre plnenie povinnej základnej školy.
Dostupnosť ja chápem, že niekde v Afrike proste nie sú školy, nie sú zriadenia, čiže to sú podľa mňa dve odlišné veci a v zásade nemožno povedať, že na Slovensku sú negramotní ľudia, lebo nemáme školy. To je prvá vec.
Druhá vec. Dostupnosť vo vzťahu k tomu predškolskému vzdelávaniu ja som myslela to, že poďme sa baviť o tom, aby sme tú predškolskú prípravu, v prípade, že je potrebná, dali pod strechu základnej školy, ale teraz som neriešila to v zásade v mojom príspevku, či tá, ja neviem, predškolská príprava bude na materskej škole, kde ten rodič chce, v mieste bydliska, kde patrí, alebo to dá niekde inde, lebo mu to vyhovuje z xy dôvodov.
Čiže toľkoto z moje strany, neviem, či sme sa správne pochopili, ale keď sme hovorili alebo keď som sa ja vyjadrovala o tej dostupnosti, tak som uvažovala v úplne v iných intenciách zjavne ako vy.
Ďakujem.
Skryt prepis