Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem veľmi krátky. Ja osobne nie so všetkým s bývalým ministrom vnútra pánom Lipšicom súhlasím, nie so všetkým. Ale musím povedať, že sa zachoval ako chlap, zachoval sa ako chlap a odstúpil. Tiež nie je odsúdený, ale urobil gesto, urobil gesto, ktoré je hodné nasledovania, pán minister Kaliňák. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len kvôli objektivite. Peter, určite sa budeš môcť k tomu vyjadriť, skutočne si vyberal iba tie negatívne? Ja sa pýtam, či naozaj neprišla aspoň jedna pozitívna správa a či si ju nezamlčal? Bolo by to kvôli objektivite správne. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, rád by som sa vyjadril k tomuto bodu, to je odvolanie predsedu vlády Roberta Fica.
Vážený pán premiér, dúfam, že niekde počúvate, to je to len také moje zbožné želanie, ale chcel by som vám povedať, že nie ste chlap a nemáte gule. Mal by ste tu sedieť a vypočuť si, čo vám hovorí opozícia. Vy, vládna koalícia, máte v rukách všetku moc v tomto štáte. Jediné, čo musíte strpieť, je kritika opozície. Čiže, pán premiér, ako chlap mali ste byť tu a mali ste tú kritiku zniesť, reagovať na ňu, bolo by to úplne v poriadku. Viem, že mnohým poslancom vládnej koalície sa to nepáči a myslia si, že nemal by tu byť, ja si myslím opak.
Viete, pán premiér, ja už niekoľko rokov z pohľadu občana sledujem vašu aktivitu, vaše pôsobenie v politike, vaše správanie, gestá a konanie. A musím povedať, že sa vám veľmi, veľmi čudujem. Čudujem sa vám preto, lebo na vašom mieste by som sa už na to dávno vykašľal. Máte už vek, v ktorom už by ste sa mali trošku šetriť. Ste trojnásobný premiér, dosiahli ste v živote veľa z hľadiska kariéry a politiky. Máte, bohužiaľ, aj nie práve najlepšie zdravie. Ja vám prajem skoré uzdravenie, ale to neprajem nikomu, aby mal zdravie v zlom stave, nemáte práve najlepšie zdravie, mali by ste sa šetriť. A ja sa vám, pán premiér, naozaj čudujem, že silou-mocou ste ochotný pokračovať ďalej v stave so zlým zdravím, že dve tretiny národa na vás pľujú, že vy môžte kľudne vyjsť na ulicu, lebo nemôžte, čo si budeme navrávať, a ktorýkoľvek vrcholový politik, ak by dnes sa prešiel bez ochranky, bez sprievodu po ulici, je otázka pár minút, kým by ho niekto opľul alebo prefackal. Bohužiaľ, je to tak.
Za posledných 20 rokov slovenská politika dospela do štádia, keď slovo politik je pre bežného občana už ako nadávka. Ja som včera večer rozmýšľal, že čo by som vám povedal, ale chcel by som reagovať, pán predseda vlády, na vaše vystúpenie dnes, kde ste povedali, že opozícia šíri len politiku nenávisti a politiku zla. Tak, vážený pán premiér, budem hovoriť za seba.
Na výjazdovom rokovaní vo Vranove nad Topľou som mal tlačovú besedu, kde som povedal, resp. kde som z vášho akčného plánu vytiahol tri veci, tri pikošky. Prvá bola niekoľko státisícová dotácia pre malú, bezvýznamnú dedinskú pekáreň, ktorej majiteľ je príbuzný okresného funkcionára vládnej strany. To je podľa vás systémové riešenie a pomoc regiónu. Dotácia pre konkrétneho človeka. Takisto som vám tam vyhodil na oči plán pomôcť sumou 1 mil. euro vášmu bývalému kandidátovi za vašu stranu na primátora. A takisto som kritizoval úplne nezmyselný projekt vodného lyžovania na vyrovnávacej nádrži na Domaši v hodnote opäť niekoľko stotisíc euro. Samozrejme, starostom dotknutej obce je člen okresnej rady SMER-u.
Pán premiér, pomenoval som fakty z vášho akčného plánu. Vy ste následne na tlačovke po skončení rokovania vlády vo Vranove povedali, že Pčolinský šíri nenávisť a politiku zla. Vysvetlite mi, čo je nenávistné na tom, keď pomenujem fakty z vášho akčného plánu? To sú fakty, to nie je nenávisť. To boli holé fakty. Suché konštatovanie, nič viac. Ja som do toho nedával žiadne emócie.
Pán premiér, ja vás nemám rád, ani vás nenávidím, ja voči vám neprechovávam žiadne pocity, ste mi ukradnutý. Tak nerozumiem, prečo vy hovoríte, že tu niekto šíri politiku nenávisti. Dobre, môžme sa baviť o niektorých poslancoch teoreticky, ak chcete, ale vy to paušalizujete, že všetci, celá opozícia.
Tak ešte raz. Keď som vytiahol fakty z vášho akčného plánu, tak ste povedali, že to je politika nenávisti. Mne to príde tak, že už keď vám dochádzajú slová v argumentačnej rovine, tak ide váš frazeologický slovník, politika nenávisti a zla. Je to smiešne. Čakal by som nejakú inú reakciu na takéto niečo. Ale dobre.
Už keď sme pri tom Vranove, zhruba pred tromi rokmi istý taliansky podnikateľ z večera do rána zbalil firmu, vysťahoval stroje a desiatky žien, ktoré pracovali v tejto firme, ostali bez výplaty a bez nejakej perspektívy. Vážený pán premiér, vy ste tam nabehli s kamerami a ste im tam rozprávali, ako im vyplatíte tie peniaze a ako budú šiť uniformy pre armádu a pre políciu, ako im garantujete prácu. Do dnešného dňa tie ženy nevideli ani cent, do dnešného dňa žiadne uniformy nešijú. Museli odísť 50-ročné ženy do zahraničia pracovať.
Pán premiér, akú hodnotu má vaše slovo? Preto ja som veľmi opatrný pri eufórii, ktorú ste dnes predviedli s vašimi akčnými plánmi na východnom Slovensku, resp. v okresoch. Ono totižto istý ministerský úradník, ktorý sa spolupodieľal na týchto akčných plánoch, tak medzi rečou povedal, že: "Ale, prosím ťa, veď to je divadlo, jasné, že tam toľko peňazí v živote nepôjde, veď odkiaľ."
Toľko z mojej strany. Teraz by som rád prečítal, ja som včera večer vyzval ľudí, aby mi poslali odkazy pre Roberta Fica. Tak vám ich pár prečítam. Neboli nijako upravované, viem vám dokonca povedať aj mená, ak by ste veľmi chceli, ale, takže budem čítať len krstné mená.
Magdaléna: "Prečo ide toľko peňazí na utečencov a rôzne nezmysly, o našich bezdomovcov a dôchodcov sa nemá kto postarať. Koľkí z nich sa ocitli v zúfalej situácii kvôli úžere, exekúcii. Prečo, pán Fico, dovolíte, aby sa toto dialo na Slovensku? A čo mladé rodiny? Prečo ich štát nepodporuje? Nemáme kde bývať, nemáme peniaze na založenie vlastných rodín, prečo tvrdíte, že sa máme lepšie a lepšie, keď to takto nie je? Za mňa a za svoje okolie môžem povedať, že to vôbec takto nevnímame."
Dominik: "Ako študent chcem pánovi premiérovi odkázať, že by sa mal nad sebou zamyslieť a nad fungovaním tohto štátu, pretože moje ďalšie kroky po štúdiu budú určite smerovať mimo Slovensko, kde nevidím perspektívu a žiadnu budúcnosť pre seba."
Silvia: "Vedeli by ste prežiť z dôchodku, ale nie nakradnutého, ale iba z neho a celý mesiac a či viete, koľko sa platí napríklad za smeti pre 4-člennú rodinu, viete, koľko zarobí napríklad upratovačka, predavačka?"
Michal: "Robert, robil si a robíš iba pre seba a svojich ľudí, prezentuješ sa na čele sociálnej vlády, ale nič sociálneho okrem vlakov zadarmo a vianočného príspevku si nespravil pre obyčajných ľudí. Dnešná politická scéna pod vaším vedením sa dá prirovnať k zemepánom, ktorí bačovali v tejto krajine a ktorí rozdeľovali podľa svojej ľubovôle len a len svojim ľuďom. Ste banda, ktorá patrí pred súd a za mreže."
Ľubomír: "Ďakujem, pán Fico, za to, že moja mamka pracuje už tridsať rokov v školstve, v kuchyni, zarobí 330 euro. Nemáte ani poňatie a tušenie, ako sa na Slovensku žije, ľudia vás vôbec nezaujímajú, veď to vidno už len na tom, že stále schvaľujete nové a nové dane a poplatky, ktoré ľuďom berú peniaze z peňaženiek, ale na druhej strane tomu chápem, veď kde zobrať peniaze na nové autá a tie vaše vily."
Iveta: "Odkazujem pánovi Ficovi, že všetky ženy na materskej a rodičovskej dovolenke ho určite v ďalšom volebnom období voliť nebudú. V úvodzovkách, ďakujeme, pán Fico, že neprešiel návrh na zvýšenie rodičovského príspevku. Ak ste sa báli, že by sa zvýšil rómskym spoluobčanom, stačilo do zákona uviesť podmienku o odpracovaných rokoch, ako je to pri materskej."
Alex: "Pán premiér, odíďte, urobíte službu tomuto národu a tejto republike. Mali by ste byť rád, že ešte nesedíte, ale aj k tomu môže raz dôjsť, tak sa radšej vytraťte z tejto krajiny a nechajte nás normálne žiť."
Michal: "Pán premiér, skončíte na smetisku dejín, tak ako Mečiar. Len dúfam, že keď sa to stane, bude vo vláde niekto, kto vám to všetko spočíta, na rozdiel od Mečiara."
Ondrej: "Prečo moja dcéra, žiačka základnej školy, musí platiť 10 eur školskému zubárovi? Ako môže pýtať peniaze od trinásťročnej, čo nemá žiaden príjem, je to choré. Koľko rokov ste v politike? Koľko rokov ste pri koryte? Koľko ste už nakradli? Koľko máte peňazí a kedy si poviete, už mám dosť a už mi stačí?"
Norbi: "Pán Fico, pán Kaliňák, stačí, ak odstúpite. Nechajte si tie nakradnuté peniaze, len už nekradnite viac a nechajte miesto skutočným ľuďom a politikom, ktorým ide o túto krajinu. Skúste nezruinovať túto krajinu úplne."
Toto sa prečítať nedá. Toto tiež nie.
Hanka: "Robo, stačilo! Odporúčam papučovú kultúru doma pred telkou s platom napríklad 223 euro, ako máme my, mamičky (slobodné), a popritom sa ešte starajú o malé dieťa. Skúste si to."
Janík: "Že srdečne pozdravujem z Rakúska, lebo na Slovensku je vynikajúce, čo sa týka príjmov, v úvodzovkách, v živote už sa na Slovensko nevrátim."
Dominik: "Ďakujem za všetko, čo ste urobili pre seba a pár vyvolených, ale už je čas dať šancu tým, ktorí chcú urobiť niečo pre tento štát, pre všetkých, pretože o tom má byť politika, slúžiť občanom, nielen vášmu zoznamu vašich ľudí."
Ďalší Dominik: "Pán premiér, pôjdete tam, kde skončil Mečiar alebo komunisti."
Miroslav: "Odíď, kým môžeš, behaj si na hrádzi, venči si psíka, ale nechaj nás napraviť to, čo tvoje tri vlády napáchali."
Žofia: "Ja by som sa pána premiéra chcela opýtať, kedy sa budeme môcť vrátiť žiť na Slovensko, pracujem v zahraničí."
Igor: "Len štyri slová. Hanbím sa za vás!"
Anna: "Mňa by veľmi zaujímalo, prečo v Rakúsku na choré, postihnuté dieťa dostane rodič opatrovateľský príspevok cez 1 500 euro a tu na Slovensku ani minimálnu mzdu? Naše deti nie sú zaujímavé pre Slovensko, resp. pre tento štát, lebo z nich nebudeme nič mať. Žiadne odvody, žiadne dane, lebo nikdy nebudú môcť pracovať. Štát takýchto ľudí ignoruje. Pýtam sa vás, pán Fico, prečo vás nezaujímajú aj takéto rodiny?"
Anna: "Ak máš gule, odstúp!"
Laura: "Pán predseda, chcem sa vám, v úvodzovkách, poďakovať, ako podporujete nás, mladých ľudí. Sama som vychovala svoje deti a po ukončení štúdia na Slovensku sme nenašli adekvátnu prácu. Všetci žijeme a pracujeme v Holandsku."
Jana: "Skúste pánovi predsedovi Ficovi pripomenúť jeho sľub, že bude v politike desať rokov. Vyjadril sa jasne a verejne. A vypýtajte si od neho adresu, ak zabudol rátať, pošlem mu zo svojich peňazí kúpené počítadlo alebo kalkulačku."
Gabriela: "Pán premiér, už ste toho napáchali dosť, odstúpte!"
Toto radšej nie, tu sa spomína Rumunsko.
"Pán predseda, príďte sa pozrieť do Bardejova, ako ste vyhnali skoro polovicu ľudí do sveta a koľko rodín a vzťahov ste rozbili. Nič dobré vám neželám, bohužiaľ, to dospelo až takto, že ani..." Dobre, to už radšej nie.
Dobre, to boli len úryvky. Včera mi ich prišlo 478, odvčera večera, za necelých dvanásť hodín, toľko správ a komentov poslali ľudia a chceli, aby som to tu prečítal. Samozrejme, stál by som tu dve hodiny, minimálne.
Musím ale zopakovať jednu vec, ktorá bola v týchto odkazoch. Bohužiaľ, je pravda a dúfam, že pán Chudík mi to potvrdí, že dnes na východnom Slovensku z každej druhej rodiny pracuje niekto v zahraničí. Táto vláda sa tu chváli, že nezamestnanosť je menej ako 10 %. No a buďme realisti, prečo? No pretože pomaly pol milióna ľudí v produktívnom veku je v zahraničí a muselo odísť z tejto krajiny, hoci tu chceli žiť. Ja osobne poznám desiatky takýchto ľudí. Mnoho mojich spolužiakov, rovesníkov z východného Slovenska, všetko je vonku. Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Anglicko, po celom svete.
Ja sa teraz pýtam, v roku 2012 až 2016 SMER vládol sám. Takú šancu zmeniť a prekopať túto krajinu k lepšiemu nemal nikto v celej histórii. Mali ste v rukách všetku moc v tomto štáte. Mohli ste urobiť čokoľvek, prijať akýkoľvek zákon. Aj ústavný zákon, s KDH ste sa vedeli dohodnúť kedykoľvek. Prečo ste neurobili maximum? A nehovorte, že ste urobili maximum, ak toto bolo vaše maximum, 2012 - 2016, tak Boh ochraňuj túto krajinu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Skôr než sa vyjadrím k odvolávaniu premiéra Roberta Fica, by som chcel všetkých upriamiť a upozorniť, že sme platení z daní daňových poplatníkov, sme platení od ľudí, aby sme tunák ich zastupovali. A keď sa pozriem tuná na ľavú stranu, tak nevidím tu absolútne nikoho. Premiér Fico mal takú opovážlivosť, že všetkých vyzval k tomu, aby odišli.
A ja sa pýtam, ako sa my máte teraz postaviť pred ľudí a vysvetliť im, že naozaj robíme pre nich, keď tu nikto z vládnej opozície nie je? My teraz tuná ideme odvolávať a máme sa vyjadriť k odvolávaniu premiéra Roberta Fica a mám pocit, ako keby tento prejav každého z nás, sme sa mohli na toalete postaviť a rozprávať do tej splachovacej misy, lebo tu z nich nikto nie je. To je absolútna arogancia moci! Je to veľká hanba, lebo skutočne vládna koalícia má všetky páky, má všetky páky moci v ruke, vládne, má väčšinu v parlamente, jediné, čo od nej chceme, aby tu sedela a počúvala nás. My nemáme nič iného, len slovo, aj to nám bude za chvíľku obmedzené, a jediné, čo musí urobiť, je tu počúvať. Pozrite sa, nikto tu nie je. Nikto tu nie je! Skutočne je to hrach na stenu a môžeme teraz všetci kolegovia ísť na tie toalety a hučať to do tých pisoárov.
Pán premiér, ďakujem, že ste všetci odišli, a ja to tuná pôjdem za chvíľku aj do toho pisoáru tlmočiť!
Včera naša strana, včera naša strana predložila tri návrhy zákonov, ktoré by mohli pomôcť občanom tejto krajiny, pomohlo by to státisícom ľudí. Čo spravili vaši poslanci? Zhodili to zo stola. Šmahom ruky to zhodili zo stola. Takto vy pomáhate ľuďom!
Choďte medzi ľudí a spýtajte sa ich na tie vaše úspechy, ktoré ste teraz pred chvíľočkou krásne opisovali. Či to cítia tí chudáci, tam zadlžení exekúciami, či to cítia tie matky, ktoré nemajú čo dať deťom do úst, tie vaše úspechy či cítia? Ale vám privezú akurát tak, nechcem povedať, freneticky nadržané dôchodkyne, ktoré vám tam tlieskajú, presne ich vyberú, ktoré tam môžu k vám prísť, pooblizujú vás a vy máte pocit, že vás národ miluje! Ale nie je to pravda! Choďte niekedy sám niekde, kde vám niekoho nedovezú, potom uvidíte, ako vás ten národ miluje, ako tie vaše výsledky, tie vaše výsledky ako sú premietnuté pre tých obyčajných ľudí, ktorí sa nevedia vymaniť z dlžôb, z chudoby, z čertovho kolesa exekúcií, tu by ste im mali pomáhať, pán premiér!
Takto vy fungujete, šmahom ruky zhodíte niečo, čo môže pomôcť státisícom ľuďom.
Veľmi ma mrzí, veľmi ma mrzí, že ste sa prestali zodpovedať svojim voličom. Veľmi ma mrzí, že ste prestali dbať a pracovať pre obyčajných ľudí, naproti tomu vidíme, že sa zodpovedáte svojim priateľom, vašim ľuďom, sponzorom, oligarchom a prípadne vašim akcionárom SMER-u, toto ma veľmi mrzí.
Ja tu nechcem teraz vyberať kauzy a vyťahovať, tunák predrečníci už povedali, ja tu nebudem opakovať, chronicky opakovať, kto, kde, čo ukradol, to tuná počúvame všetci a nás to skutočne už nezaujíma. Nebudem tu vyťahovať mená Kaliňák, Bašternák, skutočne nie. Skutočne nie.
Ale chcem jedno povedať, že je načase, aby prišli, skutočne aby prišli do parlamentu, vôbec do politiky takí politici, ktorí sa budú zodpovedať len voči voličom, voči obyčajným ľuďom, ktorí budú v prvom rade pracovať a konať v prospech týchto ľudí, a nie v prospech oligarchie, sponzorom, kamošom a neviem ešte akým pucipajtášom.
Toto je dôležité, pán premiér, a preto sa aj naša strana pridá k tomu, pridá k odvolávaniu vás ako premiéra Slovenskej republiky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, priznám sa, že pri tomto návrhu som čakal trošku menšiu diskusiu a rozpravu, ale evidentne napriek tomu, že tento návrh je taký jednoduchý, nevyžaduje si možno z vášho pohľadu až taký dôraz, ako by možno mal mať.
Z pohľadu spravodajcu i z pohľadu poslanca som si všimol niekoľko možno potenciálnych limitov predkladaného návrhu. V prvom rade je to hranica, na ktorú upozornil aj sám predkladateľ návrhu, ale je tu aj potenciálne zneužitie daného návrhu, pokiaľ by sa naozaj ho podarilo presadiť ďalej aj v oblasti zostreného konkurenčného boja, pretože niektoré informácie môžu byť predmetom aj nekalých konkurenčných praktík do istej miery.
Na druhej strane môže sa stať, že týmto spôsobom by sa iniciovali redundantné návrhy na začatie daňových kontrol, ktoré Finančná správa, povedzme si otvorene, prakticky dlhodobo aj tak nezvláda, či v niektorých prípadoch typu, ako už tu bolo spomínané, Bašternák ani nechce zvládať. Nehovoriac možno o kreatívnom účtovníctve, ktoré by sa čiastočne mohlo aj rozbehnúť.
Z môjho pohľadu však tento návrh je skutočne vynikajúci, jednoduchý a jednoznačne si myslím, že by mal byť podporený aj zo strany koaličných partnerov, aj zo strany opozičných partnerov. A pokiaľ by tu boli výhrady, tak v rámci druhého čítania sa dajú mnohé veci korigovať.
Z mojej strany všetko. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Pani poslankyňa Dubačová, na príklade jednej vašej vety chcem ukázať, v čom spočíva podľa mňa to hlavné nepochopenie problému.
Ten laický pohľad zvonku vy ste pomenovali tak, že problém je v tom, že minister vnútra veľa politicky zasahuje policajtom do práce. Viete, čo je v skutočnosti problém? Že minister vnútra málo zasahuje policajtom do práce. A viete v čom? V tom, že tam vo funkciách zostávajú ľudia, ktorí tam dávno nemajú čo robiť. Pretože každý policajt dnes vie, a verte mi, že aj takí sú, že môžu ministrovi vnútra zložiť telefón a minister vnútra ani terajší si nedovolí mu nariadiť, že niečo má urobiť, pretože vie veľmi dobre, že ten policajt by kedykoľvek mohol ísť do médií a ubezpečujem vás, že by to radi médiá zahrali a bol by z toho škandál jak hrom.
Ak je v niečom problém, tak je to problém v tom, že možno súčasný minister vnútra trochu linkovo pozerá na prácu nejakých ľudí, ktorí by tam dávno nemali byť. V tom je ten problém! Ale my nevyriešime ten problém, keď sa tam dejú nejaké zlé veci, tým, že teraz znovu zviažeme nejaké komisie a niečo, ktoré tam budú zasahovať. To nikomu nepomôže!
Polícia je ozbrojený zbor. My nemôžme robiť to, že minister vnútra urobí nejaké rozhodnutie, predstavme si najlepšie na svete, na ktorom sa všetci zhodneme, a policajti budú robiť demonštrácie. Na okresnom riaditeľstve vo Vranove budú za, v Michalovciach proti - veď to nejde, to je ozbrojený zbor! To nemôže fungovať takýmto spôsobom.
Ak sa nám nepáči minister vnútra, vymeňme ho. Ak sa nám nepáči policajný prezident alebo iný funkcionár a minister ho nechce odvolať, odvolajme ministra. Ale nemôžme jednoducho, to je ozbrojený zbor, nemôžme takto naivne vstupovať do Policajného zboru, pretože v skutočnosti dosiahneme oveľa horšie veci, než si myslíte, že by ste týmto zákonom dosiahli.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, nedá mi nezaujať stanovisko k tomuto návrhu zákona a k ďalším návrhom idúcim podobným smerom, ktoré sa, v poslednom čase sa s nimi roztrhlo vrece. Považujem tieto návrhy napriek dobrým úmyslom za návrhy škodlivé, zlé, idúce úplne zlým smerom.
Treba si uvedomiť jednu zásadnú vec. Policajný zbor Slovenskej republiky je bezpečnostným orgánom štátu, ktorý je hierarchický a musí fungovať na základe subordinácie. Kde autorita ministra vnútra, ktorý tento orgán riadi, musí byť dostatočná na to, aby bol schopný zvládnuť ozbrojený zbor o viac ako 20-tisíc ľuďoch, ktorých má na starosti a z ktorých každý istým spôsobom tomuto ministrovi vnútra môže potenciálne spôsobiť, povedal by som, aj problémy tým, ak sa nechová tak, ako má.
A preto minister vnútra musí mať nástroj za každých okolností. Tak ako ho musí mať minister obrany u armády, tak ako ho musí mať šéf tajnej služby štátu voči svojim príslušníkom, aby vyvodil zodpovednosť voči tým, ktorí jednoducho nekonajú tak, ako majú.
Tieto návrhy zriaďovať nejaké kvázi nezávislé komisie, ktoré majú zasahovať do činnosti bezpečnostných zborov, považujem za krok úplne a úplne zlým smerom. Ak sa nám nepáči, ako funguje polícia, vymeňme ministra vnútra. Je jedno, kto v tom momente vládne. Ak sa nám nepáči, vymeňme ministra vnútra, ale nerobme, prosím pekne, z ministra vnútra politického kripla, ktorý bude zodpovedať za bezpečnostnú politiku štátu, ale chceme mu brať rôznymi takýmito návrhmi proste nástroj a páky na to, aby túto svoju funkciu mohol konať.
Hovorím tento svoj názor politicky, nepodozrievam vás zo zlých úmyslov. Len jednoducho na základe skúseností, ktoré mám, vám viem povedať, že takýto návrh by neprospel veci, práve naopak, ešte viacej by spolitizoval políciu. A akékoľvek, prepáčte mi za výraz, reči o tom, že kto všetko by mal menovať policajných funkcionárov, aké nezávislé orgány, kto všetko by ich mal kontrolovať, okrem rozhodujúceho činiteľa, ktorým je minister vnútra, ktorý má menovať svojho policajného prezidenta funkcionárom, dať im dôveru a tí nech konajú. Ak nekonajú, nech sa vymení policajný funkcionár, ak nekoná minister vnútra, nech sa vymení minister vnútra! To je jediná cesta, ako môžme riadiť ozbrojené zbory a bezpečnostné zložky v tomto štáte.
Akýkoľvek náznak toho, čo voláme, že nezávislý orgán, spôsobí len to, čo sa deje v Českej republike. A to konkrétne to, keď zriadili generálnu inšpekciu. Viete, čo sa tam deje? Neustála permanentná vojna policajtov. Potom, samozrejme, v tom štáte nefunguje nič, pretože si to chlapci vybavujú medzi sebou.
To nejde tak, že jedna nezávislá komisia, druhá. Tam toho odborníka dá NKÚ alebo keď som videl ten, teda jak ste navrhovali, kto všetko by tam dal odborníka, viete, ako by to dopadlo? Všetci tí ľudia by boli jednoducho tí, u ktorých by sa rôzne skupiny, tie záujmové skupiny, ktoré aj v Policajnom zbore sú, uchádzali o dôveru. Ozbrojený zbor môže fungovať iba vtedy, pokiaľ je jasná subordinácia a absolútne jasná zodpovednosť!
Musím povedať napriek tomu, dámy a páni, že som kritikom ministra vnútra Kaliňáka, považujem za veľmi nesprávny krok to, čo, neviem, v jakom je to procese - údajne malo ísť na koaličnú radu, nepoznám vaše vnútorné mechanizmy, že snáď inšpekcia ministra vnútra, ktorá, alebo ministerstva vnútra, tak ako funguje, by nemala patriť policajnému prezidentovi? (Reakcia z pléna.) Á, pardon, ministrovi vnútra. Pardon, pardon. Ministrovi vnútra? Prosím vás pekne, to sú také ľúbivé, populistické záležitosti, ktoré snáď niekoho majú. Ale ešte raz, chceme, aby minister vnútra niesol zodpovednosť a mal kompetenciu ovplyvňovať bezpečnostnú politiku tohto štátu?! Tak vtedy musí mať tú kompetenciu, aby on bol schopný skontrolovať tých 20-tisíc policajtov, aby tam nerobili neplechu, lebo on je za to zodpovedný!
Viete, čo sa deje v Česku, keď sa na to pozriete? Veď český minister vnútra je chudák. Nesie zodpovednosť za všetko, a nemá takmer žiadnu možnosť tie veci ovplyvniť. Musí to fejkovať všelijakými, neviem, aby vôbec, aby vôbec bol nejak schopný nastaviť nejako bezpečnostnú politiku štátu.
Chcem vás vyzvať, nerobte to. Ak sa nám nepáči minister vnútra, odvolajme ho. Ale nerobme z toho zase to, predsa len si uvedomme jednu vec. V akomkoľvek bezpečnostnom zbore štátu, ktorý je, samozrejme, má byť riadený demokraticky zvoleným politikom alebo orgánom, ktorý je kreovaný na základe volieb. Akonáhle zavedieme rôzne tzv. nezávislé komisie, odborníkov a, neviem, čo všetko do ozbrojených zborov, tak kreujeme orgány, ktoré nebudú ovplyvnené ľuďmi, ktorí sú zvolení na základe slobodných volieb, ale ubezpečujem vás, že budú mať rôzne záujmy a všelijaké záujmy.
A potom načo máme demokratické voľby? To znamená, to tam má byť ten minister vnútra ako štatista, ktorý bude jednoducho sa starať, aby policajti mali dosť toaletného papieru na obvodnom oddelení?!
Nehnevajte sa, ale tie všetky, tie, to, čo počúvam, tie návrhy teraz, akým spôsobom ideme okresávať právomoci ministerstva vnútra, polície, prípadne ďalších ozbrojených zložiek, nehnevajte sa, takto to nemôže fungovať.
My nemáme vôbec problém v systéme. Ak máme problém, tak máme problém v konkrétnych ľuďoch. Tak ich vymeňme! Ale nerobme, jednoducho každý takýto pokus v skutočnosti posilňuje politizáciu, pretože tam vnášate prvky, ktoré nevieme žiadnym spôsobom reformovať. Buď demokraciu berieme, ako to niektorí berú, že to je snaha o maximálnu participáciu zúčastnených na výkone nejakej verejnej moci a rozhodovania. To je ilúzia, to je absolútna ilúzia. Demokracia je v skutočnosti systém, a preto je udržateľná, že umožňuje skorigovať negatívny vývoj, ktorý sa nám nepáči. Že máme nejakú spätnú väzbu ako občania prostredníctvom volieb zmeniť to, čo sa nám nepáči. Nedosiahneme, že všetko bude dokonalé. Ale ak je niekde veľmi veľký prúser, vieme to zmeniť.
Akonáhle vnášame do ozbrojených zborov takéto mechanizmy, tak potom môžu občania voliť aj tristokrát, a nič sa v ňom nezmení. Pretože aj ten najdemokratickejší politik, demokraticky zvolený, tam príde a bude sa starať o to, že či majú policajti dostatok pohonných hmôt.
Prosím vás, nepoďme týmto smerom, naozaj vás úprimne z úprimného srdca presviedčam, vyhrajme voľby a zmeňme ministra vnútra. Ale nechajme mu kompetencie, aby jednoducho mohol konať. Nezväzujme mu ruky takým spôsobom, že nech by mal akúkoľvek snahu, tak sa tam niekto posadí a povie, vieš čo, mne sa toto nepáči, mne sa zdá, že ty si ma postihol za to, že proste sa ti nepáči, že ako ja vyšetrujem kauzy alebo niečo.
To tak nemôže byť. Minister vnútra musí mať možnosť určovať bezpečnostnú politiku štátu na základe výsledkov volieb. Inak to nebude fungovať, je to cesta do pekiel.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán kolega, na úvod chcem povedať, že vzhľadom na počet obyvateľov Slovenskej republiky a napríklad na porovnanie v Českej republike počet poslancov parlamentu si myslím, že ja osobne nemám problém tento návrh podporiť a s najväčšou pravdepodobnosťou ho aj podporím pri hlasovaní.
Chcem vás však upozorniť na dve úskalia vašej argumentácie. Argumentovali ste argumentom, či by niekomu tých 50 poslancov chýbalo. Chýbalo by niekomu VÚC, ak by boli zrušené? To znamená, že ak hľadáme efektivitu, tak zrušme aj, zrušme aj ďalšie veci, ktoré sú v tomto štáte zbytočné. My sme mali napríklad vo volebnom programe zrušenie VÚC, pretože si myslím, že práve to je ten medzičlánok, ktorý žerie oveľa viacej peňazí, ako nakalkuloval pán kolega navrhovateľ tie jednotlivé finančné úspory.
Po druhé. Druhé úskalie je v tom, že ak sa bavíme o parlamente iba z hľadiska efektivity a úspory peňazí, tak potom, samozrejme, najväčšou úsporou peňazí najrýchlejším rokovaním alebo procesom schvaľovania zákonov by bolo, ak by sme zaviedli orientálnu despociu, lebo tam by sme nemali problém s tým, že by sme sa museli zdržovať nejakým zdĺhavým procesom.
Ja som to zámerne doviedol ad absurdum iba kvôli tomu, aby som ukázal, že si myslím, že v tomto prípade argumentovať tou efektivitou nie je úplne namieste.

Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel tiež pripojiť k názoru pána poslanca Kotlebu, pretože zhodou okolností tento týždeň som sedel s mojím známym podnikateľom, ktorý sa pred časom zaoberal práve vývozom dreva, oznámil mi, že možno pred niekoľkými rokmi vyvážali ešte veľké množstvo vagónov mesačne, dneska tá komodita cenovo sa dostala zrejme veľmi, veľmi, veľmi dole, že už sa tomu vôbec skoro nevenujú, ale napriek tomu tá ťažba toho dreva sa zvyšuje. Takže my naozaj vyvážame iba holú surovinu a ničíme si naše lesy. Takže plne tento zákon podporíme.