Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Ja len chcem poopraviť kolegu Klusa, zásada trikrát a dosť platí len pre závažné trestné činy. To je jedna vec. A druhá vec, no, ak si spomínate, tak pri prvom čítaní ja som sa aj vyjadril, že som proti, avšak pod tlakom verejnosti, ktorá ma bombardovala dotazmi, tak musím povedať, že som, čo sa mne veľmi zriedka stáva, že som ochotný pripustiť podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ja rovnako ako pán kolega Dostál, tak aj v klube SME – RODINA moji kolegovia majú za to, že to nie je úlohou štátu participovať na účasti a riadení podobných inštitúcií, a odporúčame požiadať o vystúpenie z banky a vyplatenie podielu Slovenskej republiky.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, páni, poslankyne, poslanci, počúvame tu vysoko odbornú diskusiu na naozaj sadu návrhov, ktoré tu boli prezentované zo strany pána ministra financií. A musím ale konštatovať jednu dôležitú vec, až na zopár pozmeňujúcich návrhov v podstate nič sa nezmení na merite veci. V prvom čítaní by sme sa mali baviť možno nielen o konkrétnych faktoch, ale aj o tom, k čomu vlastne tieto zmeny slúžia. V koho prospech sú tieto zmeny. Doteraz sme počúvali množstvo relevantných argumentov. Množstvo.
Pán minister sa opiera okrem iného aj o informácie, ktoré poskytuje Inštitút finančnej politiky, a stále hovorí o tom, aké skvelé je mať niečo, čomu sa hovorí hodnota za peniaze. To isté mu hovorím aj ja. Je to skvelé, je to fantastická myšlienka, že naozaj sa pozeráme na verejné financie z úplne iného zorného pohľadu. Lenže na druhej strane, prečo pán minister nepočúva nielen mňa, dobre, to chápem, ale prečo napríklad pán minister nepočúva, alebo neprečíta si správu Rozpočtovej rady za minulý rok? Tá bude prezentovaná o chvíľu. Prečo nerešpektuje niektoré stanoviská? Stanoviská, ktoré hovoria viac o výdavkovej stránke rozpočtu, a nesústredí pozornosť len na príjmovú časť? Prečo pán minister a jeho tím možno nepočúva aj závery správy o stave finančného trhu, ktorá tu bola prednesená jednak na výbore pre financie a rozpočet a zároveň tie závery konštatovali, akým spôsobom niektoré z tých navrhovaných opatrení negatívne môžu ovplyvniť samotný finančný trh?
Zároveň sa môžem opýtať aj ináč. Stále tu hovoríme o tom, akým spôsobom je fantasticky naštartovaná ekonomika Slovenskej republiky. A keď je to také skvelé, prečo zrazu musíme robiť toľko zmien? Preto som sa pozrel na prehľad jednotlivých foriem daní, odvodov a ďalších poplatkov, ktoré za posledných päť rokov narástli alebo sa rozšírili skoro o tri desiatky, ak rátame možno aj tieto, ktoré sú tu predkladané.
Čo je však teda meritum veci, aby som sa k tomu vrátil. Rozprával som sa s jedným pánom podnikateľom, zhodou okolností včera. On kvitoval niektoré veci typu, aké je to fantastické, že daň z príjmu fyzických osôb alebo právnických osôb sa nám zníži o 1 %, ale v podstate to nič nemení. Na druhej strane hovoril, že skôr sa na to treba pozrieť iným spôsobom. Čiže z pohľadu podnikateľa by chcel čo? Stabilné podnikateľské prostredie, ktoré je dané legislatívnym rámcom, ktoré sa dlhodobo meniť nebude. Lenže ten rámec sa nám jednoducho priebežne mení. A teraz kvôli čomu?
Nuž, keď je ekonomika tak na tom dobre, prečo zrazu prinášať nové druhy zdaňovania odvodov? Na druhej strane budeme hovoriť, že to kompenzujeme v niektorých iných oblastiach. Veľká téma, ktorá tu je, sa týka paušálnych výdavkov, áno, ale je to len časť pozitívnej diskriminácie, ktorá je zameraná na len určitú skupinu daňových subjektov, daňových poplatníkov. To znamená, že na jednej strane tu máme sériu nových návrhov, ktoré sú zamerané predovšetkým na nové typy daní a odvodov. Na druhej strane tu máme možno niekoľko malých úľav.
Mne osobne to pripomína niečo také, čomu sa dá povedať finančný supermarket, ale finančný supermarket verejných financií. Keď chodíte nakupovať do nejakých tých maloobchodných reťazcov, tak všimnete si, že z času na čas vždy sa vám vymenia produkty na jednotlivých policiach, zároveň sa vymenia, samozrejme, aj niekedy cenovky, balíčky produktov, skupiny produktov a je to hlavne preto, aby ste si náhodou nezvykli. No v prípade, ak hovoríme o tomto finančnom supermarkete na trhu, otázka je, či je to vlastne trh verejných financií, tak by sme očakávali skôr istú stabilitu hlavne preto, lebo ten trh je obligatórny. To znamená, že tam musíte chodiť nakupovať, aj keby ste nechceli. Na rozdiel od klasických supermarketov, kde máte možnosť na výber. Jednoducho nepáči sa mi tento maloobchodný reťazec, nájdem si iný. No a niektoré daňové subjekty si jednoducho nájdu nie iný finančný supermarket v rámci systému verejných financií, ktoré sú tu dané, ale si nájde iný domicil a mnohé podnikateľské subjekty to tak aj jednoducho urobili.
Áno, môžeme argumentovať, veď stále je tu podnikateľsky priaznivé naklonené prostredie, vytvorilo sa množstvo nových pracovných miest. Ale otázka je, prečo sa vlastne pracovné miesta vytvorili. Málokto tu povedal, že naša ekonomika je silne priviazaná na ekonomiku Nemecka a nemeckého trhu. Keď sa darí Nemecku, darí sa aj Slovensku. To znamená, že to nie je len o tom systéme opatrení, ktoré naozaj z pohľadu súčasnej vlády tu aj počas minulých období boli predstavené, ale je to predovšetkým o reálnej trhovej situácii v rámci jednotného európskeho trhu.
Čo má byť teda vlastne možno cieľom týchto navrhovaných opatrení? Vyrovnaný rozpočet? Možno, uvidíme na najbližšej schôdzi Národnej rady, čo všetko nám tu bude pán minister prezentovať. A stále argumentuje, že v podstate pravidlá sú nastavené a jednoducho naozaj budeme rešpektovať princípy value for money (hodnota za peniaze) a argumentuje aj tým, že máme dobre nastavenú dlhovú brzdu a jednoducho naozaj budeme pokračovať týmto smerom aj ďalej. Nuž prečo nebyť ale viac ambiciózny, prečo sa nepozrieť na štruktúru výdavkov, prečo sa nepozrieť napríklad na to, že by mohli byť zavedené aj limity verejných výdavkov? Ale to je otázka, ktorá bude možno na iné rokovania, na iné fórum. Každopádne sústreďovať sa len na výdavkovú časť a nie na; teda na príjmovú časť a nie na úspory v rámci výdavkovej časti, je možno nie celkom optimálne riešenie.
No možno to uzavriem niečím iným, a to je pohľad možno aj poslanca a to je ambivalentný pohľad, ambivalentný, mnohé z tých prezentovaných návrhov sú podložené faktami a naozaj sú relevantne zdôvodnené a jednoducho naozaj rozmýšľate o tom, že sú zreteľa hodné a treba ich podporiť aj v rámci hlasovania. Na druhej strane, a to je možno vidieť pri tomto poslednom návrhu, ktorý je tu prezentovaný v rámci balíčka, ten ambivalentný postoj je v tom, že na jednej strane sa nám niečo znižuje, v tomto prípade je to zníženie percenta z príjmu právnickej, percenta z príjmu právnických, právnickej osoby; ďakujem; začínam byť troška nervózny. Ale na druhej strane, keď sa pozriete na zdaňovanie dividend, tak je to ako keby tá opačná strana. To znamená ambivalentný vzťah. S niečím súhlasíte, s niečím nie. A to sa týka v podstate celého prezentovaného návrhu nových foriem daní a odvodov.
Každopádne čo s tým? Uvidíme, ako to bude v druhom čítaní, lebo tento návrh, tak isto ako predchádzajúce sa do druhého čítania dostane. A možno by pán minister mal začal rozmýšľať nielen nad tým konceptom value for money, ale začať rozmýšľať aj nad iným konceptom, a to je, aká je hodnota pre občana, čo vlastne tieto nové návrhy budú prinášať.
Ďakujem.

Chcel by som tiež oceniť prístup pána ministra Kažimíra k problematike hazardu a po tých jeho stanoviskách, ktoré práve predniesol, my sme za náš klub pripravení tento návrh tak isto, ako povedala kolegyňa Remišová, s radosťou podporiť. Kiež by sme mali v tejto tretej Ficovej vláde viac takýchto korektných a konštruktívnych ministrov.

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa Jurinová, ja nijako nespochybňujem to, že petičné právo má byť. To je úplne v poriadku, s tým ja nemám najmenší problém. Ja som len vravel , že napríklad v Dúbravke, to nie je moja mestská časť, že napríklad v Dúbravke už ten hazard sa snažia obmedzovať tým, že zakázali po 22., pretože mali problémy, práve počas nočných hodín sa tam stretávali rôzni asociáli, rôzne živly a jednoducho narúšali verejný poriadok, takže týmto jednoduchým všeobecným záväzným nariadením takéto niečo už sa reguluje. No to, že iné mestské časti k tomuto kroku nepristúpili, no bohužiaľ. Občania si zvolili svojich starostov, svoje mestské zastupiteľstvá, no bohužiaľ, pokiaľ nevedia toto jednoduché opatrenie urobiť.
Ale každopádne ja tento zákon považujem za síce nie dostatočný, ale, ešte raz, je dobré ho podporiť, pretože aspoň je to nejaký posun a poviem, že dosť výrazný. Ale hovorím, poďme ešte ďalej. Tak ako pán Paška povedal, že do budúcna bude nutné ešte viac regulovať a sprísniť fungovanie takýchto prevádzok a do budúcna musíme jednoducho zamedziť, aby ten rozmach toho hazardu na Slovensku išiel ďalej a ďalej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Myslím, že netreba veľmi prízvukovať to, aká je táto téma dôležitá, aj pre pána ministra, ktorý veľmi nerád s ňou chodí do parlamentu, pretože z každej strany sú vyvíjané tlaky, nakoľko ide o obrovský biznis. Ako už tu bolo spomínané, hazard dnes generuje obrovské zisky a podieľa sa stovkami miliónov v eurách na, teraz by som povedal, na cash flow našich občanov, negatívne, samozrejme.
Čo chcem ale hlavne povedať je, že tento zákon ja považujem za nedostatočný. Ja by som išiel ešte ďalej, ale na druhej strane je to už výrazný posun, by som povedal, vpred. A poviem vám prečo. Obmedzením prevádzok, teraz sa bavme o krčme, kde sú dva-tri stroje, tak týmto zákonom vlastne sa zlikvidujú takéto prevádzky, resp. nezlikvidujú sa, ale budú musieť byť odstránené automaty z týchto prevádzok.
Ja by som pánovi ministrovi len krátko dal, lebo viem, že teraz to bude asi nereálne, ale do budúcna. Skúsme sa baviť, resp. skúsme ísť ešte ďalej v tomto. Poviem príklad: Dvíhate hranicu, že herňa je vtedy, keď je tam dvanásť strojov. Ja vám môžem kľudne doniesť, nafotiť napríklad herňu, kontajner v rómskej osade v Jarovniciach, kde hneď oproti policajnej stanici je kontajner, v ktorom je herňa. Má to asi 15 metrov štvorcových, je tam asi desať strojov a v čase sociálnych dávok je tam normálne šóra, rad, kde tí Rómovia, ktorí dostali sociálne dávky, hrajú. Keď všetko prehrá, tak normálne ten rad sa posunie. To sme videli na vlastné oči, keď sme boli v Jarovniciach. A policajti, ktorí sú päť metrov od tejto, v úvodzovkách, herne, tak jednoducho hovoria, že to je tam úplne bežná vec. Takže nestačí zdvihnúť počet hracích automatov, výherných automatov na to, počet na dvanásť a zrazu máme herne. Pretože naozaj bavíme sa aj o takýchto herniach. Môžem vám uviesť iks ďalších prípadov, kde miestnosti s rozmermi päť krát päť metrov sa nazývajú herne a obsluhuje to, respektíve sú tam zamestnaní dvaja ľudia, ktorí sa striedajú.
Takže, pán minister, skúsme do budúcna uvažovať aj na takejto úprave, aby pod pojmom herňa sa rozumelo nielen, že musí tam byť minimálne dvadsať strojov, ale aby tá herňa mala napríklad minimálne 200 metrov štvorcových, aby sme vylúčili tieto miniherne, ktorých je strašne veľa po mestách, aby herňa mala minimálne 200 metrov štvorcových. To je jedna vec.
A skúsme sa pozrieť ešte aj na ďalšiu vec. Asociácia prevádzkovateľov hazardných hier argumentuje častokrát, že oni zamestnávajú ľudí. No dobre. Tak sa skúsme pozrieť na herňu, kde je 20, 30 strojov, kde pracuje dôchodkyňa, pracuje druhá dôchodkyňa a potom ešte nejaká študentka. To je akože "stuff", hej, zamestnanci. Ja by som do budúcna kľudne navrhoval, aby na každé dva výherné zariadenia musel prevádzkovateľ zamestnať minimálne, musel zamestnať jedného človeka na trvalý pracovný pomer, hoci za minimálnu mzdu. Čiže zoberme si herňu, kde je 20 strojov, tak museli by mať desať zamestnancov. Ja verím, že pri ziskoch, ktoré títo prevádzkovatelia dosahujú, by to nebol až taký problém. Čiže ak argumentujú zamestnanosťou, tak poďme ešte ďalej. Na každé dva stroje jeden zamestnanec. Herňa minimálne 200 metrov štvorcových, ak sa to má volať herňa. Lebo neexistuje, aby jedna malá miestnosť, 20 metrov štvorcových, sa nazývala herňa a mala ten status herne a spĺňala nejaké tie náležitosti. Pretože takýchto herní, vážení, napríklad v jednom okresnom meste na východe Slovenska na autobusovej stanici je päť, ktoré sa nazývajú herne a majú tak 20 metrov štvorcových. Je ich tam päť. A teraz si predstavte, čo sa deje v čase sociálnych dávok? Človek má pocit, že je tam nejaká demonštrácia, lebo tam máte niekoľko stoviek ľudí.
Ďalšia vec. Dnes hazard funguje asi tak, že držiteľ licencie zaplatí štátu, teraz, ak sa nemýlim, pri licencii na kasíno je to 750-tisíc euro? Tak nejak? Teraz si predstavte, že držiteľ takejto licencie má sto herní v rámci Slovenska, sto herní. Ja by som išiel ešte ďalej. Na každú herňu licencia. Na každú herňu licencia. Čo tým dosiahneme? Títo veľkí hráči, v úvodzovkách, títo veľkí hráči budú musieť zaplatiť za každú otvorenú herňu nejaký poplatok. To znamená, nebudú mať jeden poplatok a otvoria si 250-tisíc herní, ale za každú herňu nech platia poplatok, nech majú licenciu. Čo tým dosiahneme? Zníži sa počet týchto prevádzok na jednej strane, ale na druhej strane vám garantujem vzhľadom na to, že je to pre nich výhodný biznis, že sa zvýši aj ten príjem do štátneho rozpočtu, pretože si spočítajú, koľko sa im ešte oplatí tých herní mať. Nebudú ich mať 100, budú ich mať možno 50, ale v konečnom dôsledku zaplatia štátu viac.
Čiže obmedzme licenčné konanie, zvýšme metre štvorcové, dajme povinnosť mať jedného zamestnanca na každé dva stroje a vám garantujem, že počet herní sa zníži. Nebudeme mať dnes výherné automaty pomaly v každej druhej krčme. Na východnom Slovensku, bohužiaľ, je to tak, v každej druhej krčme.
Čo sa týka nejakých dopadov na spoločnosť, jednoznačne netreba sa tu baviť, už tu kolegyňa Remišová spomínala tie dopady. Negatívne dopady na spoločnosť sú naozaj široké, nielen finančné, ale morálne, sociálne. A ja osobne poznám mnoho rodín, mnoho ľudí, ktorí si týmto prešli, a preto si myslím, že je nevyhnutné ísť časom ešte ďalej a ešte viac regulovať tento hazard.
Chcem ešte ku kolegyni Remišovej. Vy ste tu, pani kolegyňa, argumentovali petíciami a tak ďalej. Tak chcem vám povedať, že napríklad čo sa týka Bratislavy, tak mestská časť Dúbravka reguluje do určitej miery tieto prevádzky úplne jednoduchým všeobecným záväzným nariadením, a to takým, že tieto prevádzky nesmú byť otvorené po dvadsiatej druhej. Netrebalo tam žiadnu petíciu. Čiže aj dnes má samospráva rôzne nástroje na to, aby obmedzila, respektíve, aby vedela regulovať miesta, kde je zvýšená kriminalita alebo zvýšený, zvýšené, to nazvem, zoskupovanie rôznych pofidérnych osôb a narúšanie verejného poriadku. Čiže stačí obmedziť otváracie hodiny takýmto prevádzkam.
Samozrejme, tí prevádzkovatelia sa trošku búria, že ide o obmedzovanie podnikania. Ale povedzme si otvorene, no dnes mám reštauráciu, zastupiteľstvo schváli VZN-ko, že reštaurácia bude len do 22.00. No aj to je obmedzenie podnikania. Dnes máte diskotéku, zatrhnú vám ju do 24.00. No aj to je obmedzenie podnikania. Dnes už je všetko obmedzenie podnikania. Čiže argumenty z ich strany veľmi nie sú platné.
Čiže, vážení starostovia a poslanci miestnych a mestských zastupiteľstiev, pokiaľ chcete rýchlo a efektívne nejakým spôsobom obmedzovať, stačí skrátiť otváracie hodiny a dôsledne, samozrejme, to kontrolovať. Čiže to je len momentálne k tomu, že samosprávy nemajú žiadne páky. Toto je aspoň niečo. Lebo im to dosť naruší, by som povedal, to voľné podnikanie, v úvodzovkách. Takže tento zákon nepovažujem za dokonalý, ale nie je až taký zlý. Ale hovorím do budúcna, kľudne poďme ešte ďalej, ešte viac regulujme ten hazard.
Je totiž naivné si myslieť, že hazard sa dá zakázať. No nedá. Boli tu rôzne príklady aj z okolitých krajín, keď sa hazard zakázal a vznikli nelegálne herne. Prevádzkovanie takejto nelegálnej herne je veľmi jednoduché. Dnes máte firmy, ktoré si neprenajímajú výherné zariadenia, ale ich priamo vlastnia. Kúpiť si také výherné zariadenie nie je až také drahé. Stojí okolo 10-, 12-tisíc euro jeden kus. To znamená, stačí vám dobrá zašiváreň, v úvodzovkách, dáte si tam niekoľko automatov, máte svoju stálu klientelu, ktorú poznáte, a jednoducho tí vám tam nechávajú peniaze, ktoré nezdaňujete, nepriznávate. Čiže otvoriť takúto nelegálnu herňu nie je žiaden problém, to vám garantujem.
Takže nebuďme naivní, že hazard sa dá zakázať. Hazard je tu tisíce rokov tak isto ako prostitúcia, bohužiaľ. Čiže môžeme ísť jedine cestou, že ho budeme prísne kontrolovať a prísne regulovať. Ale zakázať? No, je to síce pekné, je to síce pekná myšlienka, ale je nereálna, bohužiaľ. Dnes za hazard kľudne môžte považovať, aj keď si chlapi v krčme sadnú, vytiahnu karty a idú hrať fajera. Priznajte sa, koľkí ste už hrali fajera? Nikto. No tak ja, no. Viete, koľko peňazí dokážu chlapi prehrať na kartách? A nie je to žiaden zákonom regulovaný hazard. Čiže ten hazard, nebuďme naivní, nikdy nezmizne. Ale opakujem, môžme ho regulovať.
Čiže ešte raz. Pán minister, za klub SME RODINA môžem povedať, že tento zákon podporíme, hoci nie je dokonalý. Vieme si predstaviť ešte prísnejšie podmienky pre prevádzkovateľov hazardu. Ale je to, určite je to krok, je to posun vpred.
Takže myslím, že bolo tu už toho povedané dosť veľa a pozerám, že máme aj nejaké faktické poznámky, tak veľmi rád na nich zodpoviem.
Ďakujem pekne.

Kolegovia, dneska mám, prepáčte, je to taký divný procedurálny návrh, ale dávam jeden taký návrh, že dnes mám meniny, takže všetku kávu dneska platím v bufete ja. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Chcem dať za pravdu kolegovi, pretože neviem, či mnohí viete, ale práve objem peňazí, ktorý ide do stávkovania v stávkových kanceláriách, je podstatne vyšší, ako objem peňazí v tých kamenných herniach na výherných strojoch, ruletách elektronických a tak ďalej. Čiže tento zákon síce bude riešiť herne ako také, ale nebude riešiť stávkové kancelárie, kde je podstatne vyšší objem peňazí. To je jedna vec.
Druhá vec. Takisto pravdou je, že práve v stávkových kanceláriách, práve stávkové kancelárie sú veľmi obľúbené v sociálne slabších vrstvách, poviem to, poviem to rovno, najmä medzi rómskym etnikom, kde ich národným športom je stávkovanie na futbalové zápasy. Čiže skupina, ktorá poberá sociálne dávky, veľmi výrazne "prispieva" práve stávkovým kanceláriám. Čiže bolo by dobré sa zamyslieť aj nad reguláciou, aj čo sa týka stávkových kancelárií, nakoľko ide o väčší objem peňazí, ktorý ide do hazardu, a nakoľko takisto zasahuje veľmi významnú časť sociálne slabších skupín.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja v podstate súhlasím s vaším vystúpením, dá sa povedať, že v plnom rozsahu, pardon, mám len pár pripomienok. Hovorili ste o tom, že vlastne tento návrh zákona bude riešiť v prípade zistenia nelegálneho stávkovania napríklad cez internet, tak súdy budú vydávať rozhodnutia na blokáciu tých platieb, kariet a tak ďalej. Lenže treba si uvedomiť, čo predpokladám, že ani pán minister nebude možno vedieť vyriešiť, že dnes viete stávkovať cez internet nielen cez kreditnú kartu, si tam dobíjať, v úvodzovkách, kredit. Viete to robiť cez esemesky, telefonátom, potom tu máme zahraničné služby, ako PayPal pay of card, čiže tých spôsobov je tak veľa, že obsiahnuť zablokovanie týchto všetkých možností, ja neviem, či je v technických možnostiach štátu, ale držím palce, bodaj by to vyšlo. To je jedna vec.
Druhá vec, čo sa týka všeobecne záväzných nariadení v súvislosti s návrhom OĽANO. No možno sa mýlim, možno ma pani Vaľová teraz počuje, ale pokiaľ si spomínam, tak pani Vaľová v minulosti práve všeobecným záväzným nariadením mesta zakázala v určitej miere herne na území mesta a dopadlo to tak, že prevádzkovatelia tých herní v priebehu krátkej doby si povedali, že kašlú na to, tie herne pootvárali naspäť, pretože si spočítali, že náklady na nejaký právny spor s mestom, lebo samozrejme tam išlo, oni sa oháňali, že sloboda podnikania, nikto vám nemôže zakázať podnikať a tak ďalej, tak oni si spočítali, že tie náklady budú podstatne menšie ako tie zisky.

Ďakujem pekne. Pán minister, je pravda, čo hovorí pán Beblavý, lebo totižto pri životnom poistení tie provízie sú vysoké, klient platí prvé dva roky de facto províziu poisťovni, ktorá to následne rozdeľuje medzi sprostredkovateľov, respektíve do tej siete svojej. Ale tam sa to pohybuje reálne niekde okolo 150 až 180 % z ročného poistného, je tá provízia. Tam vnímam ako problém to, že tie provízie sú vyplácané preddavkovo a nie sú vyplácané systémom PS Go, to znamená, zo zaplateného poistného. Ale veľmi dôležitá vec je, že pri neživotnom poistení, ktorého sa týka tento návrh zákona, sú provízie okolo 20, 25 %, maximálne 30. Čiže tá argumentácia tam veľmi nesedí.
A ďalšia vec je, vy tvrdíte, že tá cena, respektíve ten zvýšený odvod bude premietnutý v rámci nejakého mixu zo zisku a tak ďalej, ale, bohužiaľ, to pravda nie je. Ja som včera napríklad sedel s bývalým generálnym riaditeľom jednej z najväčších poisťovní na Slovensku, ten sa len pousmial a povedal mi, že vždy, vždy poisťovne akúkoľvek právnu úpravu, ktorá im zvyšovala náklady, premietli vždy do ceny poistného, respektíve do ceny poistenia a vždy to zaplatil klient. Ani v tomto prípade to nebude inak.
Veľmi rýchlo poisťovne si sadnú, dohodnú sa, urobia kartel a zvýšia plošne cenu toho poistného. Čiže nemáte pravdu v tom, že veľmi sa to nedotkne toho klienta.
A čo sa týka kvality finančného sprostredkovania, ja som veľmi rád, že prídete aj s návrhom, respektíve s novelou zákona o finančnom sprostredkovaní. Ja k tomu veľmi rád vystúpim. Len aby ste boli v obraze, ja som dokonca o tom písal aj diplomovú prácu, čiže viem, o čom hovorím. A budem veľmi rád, ak sa podstatne prísnejšie bude regulovať práve tento segment finančného trhu.
Ďakujem pekne.