Videokanál klubu

Pani ministerka, ďakujem, že ste odpovedali takto obsiahlejšie, lebo mi to umožnilo lepšie pochopiť, ako si predstavujete, že by to malo ideálne fungovať. No a bohužiaľ, musím len povedať, že na základe tohto si myslím, že to nebude fungovať a skúsim vám povedať, že v čom vidím tie riziká.
Presne ste popísali, že čo sa stane v Česku, keď sa to posunulo kdesi uprostred. Lenže my postupujeme z nejakého bodu A do bodu B, kde robíme takpovediac exekútora, ktorý je, nazvime to podnikateľ alebo ten lovecký pes, ktorý je motivovaný tým, aby vymáhal, ho posúvame do role nepodnikateľa, úradníka, tak by som povedal, ktorý dostáva peniaze len za to, koľko vybaví spisov, tak by som povedal. A teraz problém je v tom, že zo strany dlžníka, hovorím teraz o psychológii toho, čo sa zmení, zo strany dlžníka tam zostane ten efekt toho, že exekútor sa bude správať ako exekútor dnes. To znamená bude toho dlžníka, samozrejme, naháňať a tak ďalej. Ale zo strany oprávneného ho akoby posúvame do polohy, kde bude mať menej motivácie toho oprávneného uspokojovať.
Ja sa obávam, že skončíme kdesi úplne uprostred a nespokojní budú všetci, toho sa obávam. A to teraz hovorím ako v dobrom svoj názor, lebo snaha o hľadanie tej rovnováhy je správna, že ako to nastaviť. Tu sa obávam, že nespokojní budú úplne, úplne všetci, keď to takto prerobíme.

Pán kolega Madej, ďakujem vám za tie úvahy, ktoré ste povedali. Ja len jednej veci nerozumiem, že dobre, tých 300 sudcov, ktorí sa tomu čiastočne venujú, tak prečo všetkých teraz tých 13 sudcov presúvame do Bystrice, nedáva mi to nejakú, máme tam nových, ktorých tým ideme poveriť, nie som si istý, že či akurát toto bude tým kľúčovým kritériom.

Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, chcel by som sa vyjadriť najskôr k odpovediam pani ministerky na moje otázky, keďže viaceré sa týkali aj priamo exekúcií.
Musím povedať, pani ministerka, že vaše odpovede ma uspokojili v tom zmysle, že tam vidím nejaký priestor, aby v tom druhom čítaní sme to prípadne doriešili. S výnimkou jednej otázky, ale tam mám pocit, že je iba technický problém a to možno by bolo zaujímavé zistiť. Vy ste povedali, že poznáte to číslo 40-tisíc nezamestnaných, voči ktorým je vedená exekúcia. Je možné, že tam je len technický problém v tom, že podľa mňa nie je možné, aby bolo vedené, vedená exekúcia iba proti 40-tisíc ľuďom, ktorí sú bez práce. Je možné, že nie sú v evidencii nezamestnaných, ale sú v evidencii sociálne odkázaných a tak ďalej. Lebo iba keby sme si zobrali počet obyvateľov rómskych osád, kde, ako vieme, percento exekvovaných dospelých osôb je veľmi vysoké, tak by to proste nevychádzalo. Okej, okej, dobre.
Teraz k tomuto návrhu zákona. Chcem sa opýtať, či existuje precedens v Európe na to, že existuje v štáte jeden exekučný súd, alebo prípadne aké sú s tým skúsenosti v iných krajinách, ktoré sú porovnateľné. Viem, že poľský systém je úplne iný, čiže to je moja prvá otázka.
Po druhé, hovorili ste, že v súčasnosti sa zaoberá exekúciami 300 sudcov. Koľko predpokladáte, že na tomto špeciálnom, nazvime to, oddelení alebo neviem, ako to bude ukotvené právne, koľko sudcov sa bude zaoberať iba exekúciami a koľko vyšších súdnych úradníkov alebo prípadne ďalšieho personálu?
Ďalšia moja otázka, druhá, smeruje k tomu, či tak ako máme špecializované, ja neviem, trestné senáty alebo správne senáty na jednotlivých súdoch, či by skôr nebolo efektívnejšie na tých jednotlivých súdoch vyžiadať si alebo teda vyčleniť nejakú časť tých sudcov, ktorí by sa venovali iba tomuto konaniu. A pýtam sa na to z toho dôvodu, že predsa len je vždy dobré, keď existuje nejaká konkurencia, aj keby to mali byť iba tri súdy na Slovensku (východ, západ, stred), kde sa bude dať nejakým spôsobom porovnávať, akým spôsobom a v akých lehotách a ako rýchlo tie jednotlivé súdy by vykonávali alebo proste spracovávali túto agendu. To znamená, nie som si ja istý, že, alebo nechápem nejaký dôvod, že prečo sa sústreďujeme na ten jeden súd, v čom to má byť také vylepšenie, nie je mi to, nie je to mi z toho zrejmé.
Tretia otázka. Pohľadávka je môj majetok alebo firemný majetok alebo už kohokoľvek, nazvime to oprávneného. Ja si neviem predstaviť, že ako je možné, že ja nemôžem rozhodnúť o tom, alebo teda tá nová úprava, akým spôsobom chcem túto svoju pohľadávku vymôcť, prečo by som si nemohol vybrať exekútora, ak s ním mám dobrú skúsenosť. Prečo by to malo byť náhodne pridelené? Ja si to neviem predstaviť, mne to pripadá rovnako absurdné, pretože ten exekútor má realizovať moje práva alebo chrániť moje práva čo najlepšie. Mne to pripadá rovnako absurdné, ako keby nám obhajcov prideľoval náhodným výberom štát v trestných konaniach. Veď aj v trestnom konaní je to predsa tak, že advokáta si môžem vybrať sám. V prípade, ak si ho nevyberiem, štát mi ho ex offo pridelí. (Reakcia spravodajcu.) Ale náhodným, v poriadku, proste nerozumiem tomu, prečo by tu zrazu to malo byť tak, že proste nejakým náhodným výberom sa vyberie exekútor, nerozumiem tomu.
Najmä preto tomu nerozumiem, pretože ste – aj pán predseda ústavnoprávneho výboru, aj vy, pani ministerka – hovorili o tom, že mala by byť akási rovnováha v tom, že budú chránení dlžníci, ale, samozrejme, budú chránené aj práva oprávnených, ktorí jednoducho postupovali štandardným spôsobom, ich pohľadávka je štandardná, nevznikla žiadnym nespravodlivým, nelegálnym konaním a chcú jednoducho vymôcť. To si želá každý z nás, aby sa človek domohol nejakého svojho práva u dlžníka, ktorý si neplní svoje povinnosti.
Tu sa mi zdá, že ako keby je to nevyvážené, nevyvážené. Mne sa páči, že nejakým spôsobom sa snažíme chrániť dlžníkov, to je v poriadku, ale nerozumiem logike, prečo takýmto spôsobom pristupujeme k tým oprávneným. Poviem to na príklade. Sociálna poisťovňa je riešená akoby v zvláštnom bode v tom vašom návrhu zákona. Ale z toho rezortu, ktorým sa ja zaoberám, vezmeme si políciu, ako to bude pri polícii napríklad? Predstavte si, že polícia vymáha pokuty, teraz bude mať namiesto toho, že si vyberie, ja neviem, piatich alebo koľkých exekútorov jednotlivé krajské riaditeľstvá alebo policajné prezídium, tak teraz bude mať, ja neviem, 300 exekútorov po celom Slovensku, s ktorými bude musieť komunikovať a vymáhať pokuty? Neviem, či je to efektívne a či to dáva nejakú logiku.
A trošku na záver tej vašej debaty ste mi skôr pripadali, pani ministerka, ako taká, nemyslím to v zlom, odborová predáčka menších exekútorských úradov, že ako ony potom nemôžu sa prihlasovať do výberových konaní, lebo nevedia preukázať to alebo ono. Pravdupovediac mne je jedno, že či má exekútorský úrad takýto problém, mňa zaujíma predsa ako toho, kto chce dosiahnuť nejaký výkon práva, to, či ten exekútor to urobí alebo neurobí. A keď náhodným výberom dostanem prideleného exekútora, ktorý si nekoná svoje povinnosti, tak ako si ja predstavujem alebo tak akoby mal, akým spôsobom budeme, akým spôsobom sa budeme vedieť tomu brániť.
Aby som to zhrnul, znovu si myslím, že je to krok dobrým smerom, to znamená, niečo sa pohlo, niečo sa nejako ide riešiť. Mám tam tie otázky, ktoré som povedal, prečo je to, prečo je to takto urobené. Na jednej strane ako by som povedal, že uznávame právo veľkého veriteľa, ktorým je Sociálna poisťovňa pre, nazval by som to, nejaký špeciálny postup, akým on si môže vymôcť svoje pohľadávky, ale máme tu aj ďalších veľkých štátnych veriteľov, ktorí tiež možno by si chceli vymôcť svoje pohľadávky logickejším a manažérsky jednoduchším spôsobom. Ale potom tu máme, potom tu máme ďalšie firmy, ktoré proste pôjdu v móde, že budú mať, ja neviem, 300 exekútorov. A asi každý chápe, že aj telekomunikačný operátor proste, pokiaľ mu jeho klient neplatí, no tak chce tú pohľadávku nejako vymôcť.
To sú moje pripomienky k tomuto, predpokladám, že bude priestor v druhom čítaní sa o tom baviť. Za seba ja hovorím, že si myslím, že stojí za to to do druhého čítania posunúť.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pani ministerka, vy ste ma šokovali, vy ste ma práve šokovali, ja neverím, čo som počul. Vy ste povedali, že ste vypísali konkurz na 13 sudcov v Banskej Bystrici. Dobre si to spomínam? My sme v prvom čítaní o zákone, ktorý predpokladá, že niečo také bude, a už ste aj konkurz urobili a my sme v prvom čítaní! Čiže potom otázka je, že načo sme tu potom vôbec? Vy už všetko máte hotové, už to bude schválené, diskusia v podstate je úplne bezpredmetná, vy už robíte kroky dopredu na to, že tento zákon už bude, akože to mi príde úplne divné.

Ďakujem pekne.
Mňa, pán Madej, zaujímala, zaujali, respektíve chcem sa vyjadriť k dvom veciam. Hovorili ste tu o trovách, výdavkoch a tak ďalej, trovách exekučného konania. Mňa zaujímalo, zaujal § 199, ktorý hovorí, že výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavkov na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
No, ja som veľmi zvedavý, aké uznesenie, resp. aký ten právny predpis ministerstvo vydá, lebo teraz vieme, že odmena exekútora je 20 % plus DPH, pokiaľ je platca DPH, plus hotové výdavky a tak ďalej, ktoré sú častokrát nafúknuté a zveličené a potom dochádza presne k situácii, že zo 100-eurovej pohľadávky sa zrazu, resp. z istiny sa zrazu vymáha niekoľko tisíc euro. Čiže ak by ste mohli prípadne, pani ministerka, nám povedať, že koľko to bude, lebo to je veľmi zaujímavý údaj. To je jedna vec.
A druhá vec, dĺžka exekučných konaní. Pán kolega, viete, problém je, že mnohí exekútori a hlavne tí deviati, ktorí ovládajú, resp. majú tretinu tých exekučných konaní, umelo naťahujú čas. Nedovoláte sa tam, nekomunikujú, kým tam jednoducho ten človek nepríde osobne a nedobýja sa tam na tie dvere, aby mu niekto otvoril, lebo chce riešiť svoju pohľadávku, tak jednoducho ten kontakt tam je minimálny. Robia to, robia to, dovolím si tvrdiť, naschvál, aby natiahli čas exekučného konania, pretože, samozrejme, čím dlhší čas, tým viac ten človek zaplatí.
A taká pikoška. Keď vám exekútor povie, že viete, pre nás je najlepšie, nech to platí aj 20, 30 rokov, hoci po 10 euro mesačne, to je pre nás najle... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Haló, haló, vecne, nie vtipne, vecne. Napriek tomu pán Muňko má pravdu. Slovensko je dneska jedna veľká exekučná diera a ja som rád, že pán Muňko k tomu vystupuje, lebo určite mi dá za pravdu, že Sociálna poisťovňa dvakrát, myslím, vyhlásila generálny pardon a my vlastne v tom návrhu exekučnej amnestie, my sme nechceli nič iné, len generálny pardon na sociálnu, zdravotnú, daňový úrad. Vyriešilo by to viac ako pol milióna exekučných konaní. Vyriešilo by to to, čo pán Muňko takisto spomínal, že ľudia nemajú žiadnu motiváciu sa zaradiť do pracovného procesu a robiť na dlhy a robiť, vlastne dostávať životné minimum.
Čiže, pani ministerka, ešte raz, ten návrh vášho zákona nie je zlý, len my tvrdíme, že nerieši ten najväčší problém. Rieši tú žabu na tom slonovi. Čiže fakt, naozaj by bolo dobré, ak by sme sa tomuto venovali trošku viac a ja by som veľmi privítal, keby ste prišli s iniciatívou, ktorá by vyriešila komplexne ten obrovský počet exekúcií, ktorý tu je, lebo zaťažuje to jednak sociálny systém, bohužiaľ to deformuje aj pracovný trh, pretože mnoho z týchto ľudí pracuje načierno, lebo nemajú žiadnu motiváciu robiť oficiálne a nehovoríme o tom, že sú v čertovom kole, zo začarovaného kruhu ktorého sa nevedia dostať.
Ďakujem.

Pán kolega Pčolinský, len ako poznámka, ja v zásade v istom zmysle chápem pani ministerku Žitňanskú v tom, že ona rieši tú časť problému, ktorú má takpovediac v rezorte, a ten problém je ďaleko väčší. Ja som sa snažil akurát vo svojom vystúpení poukázať na to, že aj v tej jej rezortnej časti problému sa podľa môjho názoru dá urobiť viacej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja len chcem potvrdiť to, čo pán kolega Krajniak hovorí. Ja sa, pani ministerka, tiež obávam, tak ako v prípade zákona o hazarde, ktorý sme podporili, že nevyrieši to problém, ale je to aspoň niečo. Ja podobne vnímam aj tento váš návrh zákona, že nevyrieši to ten problém, ktorý tu máme, ale je to aspoň niečo. Len v tomto prípade, viete, v čase, keď máme viac ako jeden milión fyzických osôb v exekučnom konaní, tento váš návrh zákona, ja sa obávam, že nerieši tento problém, pretože ten zákon o bankrote, poviem to tak, ako to vnímam a počúvam, je príliš zložitý proces pre toho bežného občana. On tomu nerozumie, on nemá šajnu, čo je to ten osobný bankrot, čo má urobiť, kam má ísť. Viem, budete argumentovať tými centrami, ale predsa len ja si myslím, že oveľa jednoduchšie a účinnejšie, čo by zasiahlo státisíce ľudí, je to, čo my sme navrhovali.
Ja dúfam a z tohto miesta ja vás prosím, aby ste si našli čas na stretnutie s nami, respektíve s poslaneckým klubom alebo zástupcami, aby sme sa skúsili pobaviť aj o tom našom návrhu o exekučnej amnestii, či by sme to v rámci druhého čítania nevedeli nejakým spôsobom aspoň sčasti implementovať do tohto vášho návrhu, pretože naozaj nevyrieši to ten problém, ktorý tu dnes máme a ten problém je milión ľudí v exekúcii.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, všetkým je zrejmé, že to, čo my sme mali v predvolebnom programe pod názvom exekučná amnestia, je kľúčový bod, na ktorom nám veľmi záleží, pretože problém zadlžených ľudí na Slovensku, ktorí si nevedia sami pomôcť, považujeme za jeden z najkľúčovejších, a najmä z najpálčivejších, pretože tí ľudia naozaj si nevedia pomôcť sami, a navyše sú nútení žiť v šedej zóne spoločnosti a tým pádom neprispievajú ani do štátneho rozpočtu tým, že sú zamestnaní, proste žijú odstrihnutí a mimo.
Napriek tomu musím na úvod povedať, že mi trošku tento zákon pripomína ako to, že keď vidíme ako problém nejakého slona, na tom slone sedí žaba a ideme riešiť tú žabu. Je to krok správnym smerom, ale nie som si istý, či vyriešime to, čo potrebujeme vyriešiť. Skúsim sa odvolať na slová pani ministerky, ktorá povedala, že keď sa nejakým spôsobom inšpirovali jej experti Českou republikou alebo porovnávali, ako to funguje tam, tak ste povedali číslo 32-tisíc bankrotov v Česku fyzických osôb ročne, ročne. Ak by sme išli analogicky, tak dajme tomu, že by to bolo 16-tisíc bankrotov na Slovensku ročne. Ale tento problém, o ktorom hovoríme, sa týka státisícov ľudí. To znamená, ja verím, že je to krok správnym smerom, ale ten problém to, povedal by som tak, že takmer nevyrieši. Čiže ja to beriem, v zásade mám podobný názor ako kolegovia, že okej, však poďme sa o tom baviť, možno niečo vylepšíme. Určite to nie je krok zlým smerom, ale merito problému to nevyrieši.
Preto by som sa chcel opýtať, pani ministerka, a nežiadam vás o odpoveď, že teraz, ale budeme v druhom čítaní alebo bude to na výboroch. To znamená, koľko odhadujete, že ľudí na Slovensku by na základe tejto zmeny mohlo využiť reálne možnosť bankrotov, možnosť reštrukturalizácie? Čiže oddlženia na splátky, tak by som to povedal. Lebo toto je kľúčové, aby sme vedeli, povedal by som, aký objem toho veľkého problému, ktorý máme, týmto zákonom riešime.
Po druhé. Oceňujem, že v prípade, ak nebude mať dlžník na to, aby sám zaplatil náklady spojené s vlastným bankrotom alebo reštrukturalizáciou, myslím tie zrejme technické poplatky a riešenia, že v takom prípade pomôže štát. Pretože naozaj u veľmi zadlženého človeka to ani inak nemôže byť, lebo on si nemôže dovoliť zaplatiť ani tých pár sto eur, aby vôbec mohol prejsť týmto procesom.
Chcem sa opýtať ďalšiu vec. Prečo musí splatiť dlžník v tej tzv. reštrukturalizácii 30 percent? Prečo práve 30 % a prečo 30 % všetkých záväzkov a neodrážame sa od istiny? Pretože, bohužiaľ, vo väčšine tých najbežnejších prípadov vidíme, alebo to, čo je najviac vypuklé, je, že istina môže tvoriť euro päťdesiat a príslušenstvo môže tvoriť 300 euro. Hovorím absurdné príklady, ale sú aj také. Poznáme ich reálne, aspoň teda nám občania také príklady, prípady posielajú reálne. Tento zúfalý pomer medzi istinou a príslušenstvom v prípade väčších súm už nie je tak zúfalý, ale zase ten objem je zúfalý. Čiže dlh je, čo ja viem, 5-tisíc euro a príslušenstvo je 5-tisíc euro. Päťtisíc euro navyše je strašne veľa. Čiže prečo 30 % a prečo sa neodrážame alebo nejakým spôsobom nezohľadňujeme aj istinu? Čiže ak by človek bol ochotný uhradiť istinu plus nejaké percento z príslušenstva, tak by mohol ísť do reštrukturalizácie, nielen keď uhradí 30 % záväzkov ako takých.
Po ďalšie, chcem upozorniť na jeden problém, ktorý, samozrejme, nevieme vyriešiť v tomto zákone, ale bez jeho vyriešenia budeme naozaj riešiť iba tú žabku, čo sedí na tom veľkom slonovi. Totižto aj tie záväzky, od ktorých sa tento zákon odráža, častokrát vznikajú, povedal by som ani nie že fiktívne, ale veľmi nespravodlivo, samotný ten záväzok, od ktorého sa odrážame. A vzniká dvomi spôsobmi, ktoré občania, samozrejme, nevedia, právne neznalí, posúdiť na prvý moment, to sú rozhodcovské doložky a to je to, že aj za malé, povedal by som, dlžoby sú nútení podpísať exekučný titul vo forme notárskej zápisnice. A častokrát ten problém toho, že ten človek už nedokáže akoby splácať, nevie sa z toho dostať, vznikne tým, že zrazu mu zo dňa na deň pristane oveľa väčšia suma, s akou dajme tomu počítal alebo bol schopný splácať, pretože, samozrejme, rozhodcovský súd alebo v tej exekučnej, v tom exekučnom titule má započítané náklady veriteľ aj, povedal by som, s nejakým svojím profitom, aby sa mu v podstate vyplatilo takýmto spôsobom vymáhať tú pohľadávku. A už samotné toto je, keď je záväzok stanovený, tak potom, keď už mu z tohto nadneseného záväzku, tak by som povedal, uľavujeme, no to už mu veľmi nepomôže, pretože to gro tej podstaty vzniklo už skôr. Čiže predpokladám, že s kolegami zo SME RODINA podporíme, aby tento zákon išiel do druhého čítania. V ňom bude naša podpora závisieť od toho, že akým spôsobom sa vysporiadame s tými otázkami, ktoré som položil.
Po druhé, chcem sa ešte vrátiť, platí to o firmách, rovnako ako o fyzických osobách. Ja chápem, že dvíhame tú lajnu, koľko musí byť splatené záväzkov, aby sa nejednalo o podvodné reštrukturalizácie nezohľadňujúce záujmy veriteľov. Ale som presvedčený, že existujú aj príklady, ani sa mi nezdá, že by to tak mohlo byť, pani kolegyňa Kiššová, v tomto ja sa, ja mám aspoň takú pamäťovú stopu úplne inú, že by neexistovali reštrukturalizácie nad 5 percent. Možno v posledných rokoch nie, lebo som to presne nesledoval, ale čo ja mám informáciu, tak určite boli aj väčšie výnosnosti v reštrukturalizáciách, nie v konkurze. A teraz tá otázka znie, že ak my povieme, ak nesplatíš 50 % do piatich rokov, tak ideš do konkurzu, čo je lepšie pre tých veriteľov? Ak splatí 35 % aspoň alebo ak v konkurze bude výnosnosť 5 percent? Alebo 49 percent? Prečo by nemohol zaplatiť 49 percent?
Ja chápem, že ten limit tam je daný, len som si nie istý, či takto prísne nastavený limit vlastne nepoloží firmy, kde aj veritelia by mohli byť za to, aby aspoň dostali, ja neviem, 40 %, dobre, okej, keď už nič iné, že či je to rozumné, takýmto spôsobom to stanoviť.
Obávam sa totiž, že vo väčšine prípadov vieme, ako to funguje. Zabezpečení veritelia a veľkí veritelia sa dohodnú a nezabezpečení veritelia a malí veritelia nedostanú nič. Okej, tak riešme nejakým spôsobom toto, ale tým celkovým percentom, ani tými päťdesiatimi percentami v bežnom prípade, keď sa nejedná o Váhostav alebo možno aj keď sa jedná o Váhostav, myslím ako o veľké kauzy, je to v skutočnosti tak, že tí veľkí veritelia, najmä teda banky a zabezpečení veritelia a štátni veritelia, dostanú dajme tomu 50 % a malí veritelia potom dostanú čo? Čiže akým spôsobom sa s týmto chceme vysporiadať?
Ale ako hovorím, krok je to dobrým smerom. To znamená, riešme to v druhom čítaní a som rád teda, že aspoň niečo.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, rada by som povedala pár slov k návrhu na zmenu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Tento návrh rieši niekoľko dôležitých oblastí života ľudí so zdravotným postihnutím a ich opatrovateľov. Chcem na úvod povedať, že táto novela je posunom vpred.
To najlepšie, čo tento návrh priniesol, je dôchodkové poistenie opatrovateľov, ktoré bude na celú dobu vykonávania tejto činnosti a nielen na 12 rokov, ako tomu bolo doteraz. Som rada, že boli konečne vypočutí tí, ktorí sa rozhodli, že sa budú o blízkeho človeka starať sami a že sa im zabezpečí aspoň ako-také prežitie v dôchodkovom veku. A myslím tým hlavne matky, ktoré sa doslova vzdali svojho vlastného života, svojej práce a po celú dobu ich produktívneho veku sa venovali a obetovali svojim deťom.
Ďalšími dobrými riešeniami v tomto návrhu sú úprava možnosti prijímania darov a finančnej pomoci, lepšie podmienky pre majiteľov psov vodiacich a pre ľudí s cystickou fibrózou prístup k individuálnej preprave osobným motorovým vozidlom.
Ale hlavným cieľom tohto zákona okrem spomínaných zmien je však zvýšenie základnej výšky opatrovateľského príspevku z terajších 111,32 % sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu na 125 % sumy životného minima, čo v priemere vychádza zvýšenie o 27 eur.
Máme dve veľké skupiny poberateľov príspevku, väčšiu skupinu, až 59,8 %, tvoria poberatelia v tzv. produktívnom veku, teda otec, matka, ktorí sa kvôli opatrovaniu dieťaťa alebo rodiča vzdali svojej práce a tým aj svojho príjmu. Priemerná výška ich príspevku je 172,52 eur. Toto je náhrada jedného príjmu v rodine, kde je ťažko postihnutý člen.
Druhú skupinu poberateľov tvoria tí, ktorí poberajú niektorú z dôchodkových dávok, tých je 38,8 percenta. Priemerná výška príspevku pre túto skupinu je 89,34 eur. Hovorím to preto, aby ste mali predstavu, o aké sumy zvýšime o spomínaných priemerne 27 eur.
V roku 2015 poberalo príspevok na opatrovanie 56 572 opatrovateľov. Je to množstvo rodín doslova, ktoré živoria a majú naozaj zlý komfort žitia. Ak im aj pridáme 27 eur, naozaj tým neriešime ich zlú finančnú situáciu.
Chcem ešte upozorniť na jeden údaj, ktorý sa uvádza v správe o sociálnej situácii za rok 2015. Údaj hovorí o tom, že počet poberateľov príspevku na opatrovanie výrazne klesá, je to až o 2 420 za rok, a klesá aj počet opatrovaných. Tento pokles neznamená poberanie iného príspevku, lebo počet poberateľov osobnej asistencie stúpol len o 309 poberateľov. Ak teda klesá počet poberateľov príspevku na opatrovanie, prečo im nevieme pridať aspoň o trochu viac?
Na záver mi dovoľte ešte konštatovanie zo spomínanej správy o sociálnej situácii za rok 2015, ktoré nepotrebuje komentár. V správe sa uvádza: z dôvodu, že od júla 2013 neboli valorizované sumy životného minima, zostali príspevky na opatrovanie v nezmenenej výške. Dôchodkové dávky sú však valorizované každoročne. V dôsledku toho sa poberateľom opatrovateľského príspevku, ktorí poberajú niektorú dôchodkovú dávku, príjmy nezmenili. Ale poberateľom v produktívnom veku ich dávka v skutočnosti klesla. Opatrovateľský príspevok pre túto skupinu, ktorej je príspevok jediným príjmom, klesla priemerná dávka zo 180,25 eur na 172,50 eur mesačne. Preto ja nehovorím o zvýšení opatrovateľského príspevku, ale iba o dorovnaní straty, ktorá vznikla za posledné roky.
O tom nám hovoria matky a otcovia, ktorí sa starajú o svoje postihnuté deti, ide o rodiny, kde chýba jeden príjem. Nehovoriac o rodinách, kde rodič, najčastejšia matka, žije s dieťaťom sama. Musíme súhlasiť s tým, že výška príspevku na opatrovanie zdravotne postihnutého ani zďaleka nezohľadňuje prácu opatrovateľov, ktorí sa 24 hodín denne 7 dní v týždni nepretržite starajú o svojich zdravotne postihnutých príbuzných.
Ja verím, že v druhom čítaní sa dohodneme na rozumnom kompromise a príspevok zvýšime o viac eur, ako je to v tomto návrhu. My taký návrh v druhom čítaní určite predložíme.
Ďakujem.