Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.10.2016 o 12:28 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Uvádzajúci uvádza bod 27.10.2016 15:10 - 15:31 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, chcel by som povedať pár slov k hlbšej podstate toho, prečo predkladáme zákon o lobingu do Národnej rady. V našom štáte prebieha už niekoľko rokov zásadný spor o to, že kto má v tomto štáte rozhodovať, ako má prebiehať politický proces a akým spôsobom sa majú presadzovať záujmy rôznych skupín v tomto štáte.
Počúvame už veľa rokov takú mantru, že vládnutie má byť otvorené, máme tu mať otvorenú liberálnu spoločnosť. Stala sa z toho mantra a fráza a najviac po tom volajú práve častokrát jednočlovekové alebo dvoj, trojčlovekové NGO-čky alebo mimovládne organizácie. A ja sa pýtam, ku komu máme túto spoločnosť mať otvorenú? K ľuďom alebo k nejakým mimovládnym neziskovým organizáciám, NGO-čkám?
Ja nemám pocit, že by táto spoločnosť nebola dostatočne otvorená. Skôr mám pocit, že v mnohých veciach je naša spoločnosť až príliš otvorená. Naša spoločnosť mi dnes pripadá niekedy otvorená ako vybývané rómske byty, ktoré majú vykradnuté okná, ktorými fučí dnu, prší tam dnu a my sa tvárime, že takto je to normálne a takto to má byť. Ešte aj tie sociálne zariadenia sú tam častokrát rozkradnuté a v tej spoločnosti je z toho proste istý zápach.
Naša spoločnosť je ako tie vybývané rómske byty, kde si každý chodí dnu a von, a tvárime sa, že tak je to normálne, že to je tá sloboda, tak to má byť. Lenže toto nie je sloboda. To je absolútna strata citu pre súkromie, pre nejaké posvätno a najmä strata citu pre pravidlá hry, ktoré by v zdravej a fungujúcej spoločnosti, ktorá má byť súdržná, mali fungovať.
Ja ako konzervatívec hlboko a zásadne odmietam to, akým spôsobom dnes naša spoločnosť funguje. V 90. rokoch prebehol v našej spoločnosti veľmi zásadný spor medzi dvomi Václavmi - Václavom Havlom a Václavom Klausom. Václav Havel presadzoval ideu tzv. otvorenej spoločnosti, občianskej spoločnosti. Táto idea bola isto intelektuálne dobre myslená, ale bola naivná a najmä sa ukazuje dnes ako absolútne nefunkčná. To je tá predstava, že v spoločnosti má byť neustály, povedal by som, tlak a zápas vyvíjaný na politickú elitu a občania majú byť v tomto zápase a v tomto súboji ideí zastupovaní mimovládnymi organizáciami. To znamená, že tie mimovládne organizácie, to sú tí, ktorí majú strážiť vládnuce politické a ekonomické elity, pretože, samozrejme, normálni ľudia na to nemajú čas, aby sa tým každodenne zaoberali.
Lenže k čomu sme takýmto spôsobom dospeli? Namiesto pravidla "Hlas ľudu, hlas boží", tu máme akoby pravidlo "Hlas NGO, hlas boží". Len sa potom treba pýtať, v akých veciach a koho tie NGO-čky naozaj zastupujú, aká je ich legitimita.
Toto je základný omyl, ktorý si mnohí ľudia, ktorí to myslia dobre, neuvedomujú, pretože žijú v bubline. Majú pocit, že veď predsa celá občianska spoločnosť zastáva ich názory. Všetky relevantné NGO-čky, ktoré poznáme, zastávajú ich názory. Problém je v tom, že my sa neriadime tým a nemáme sa riadiť tým, kto zastupuje alebo koho zastupujú NGO-čky. My sa máme riadiť tým, čo si myslia v tejto spoločnosti ľudia.
Ak si niečo myslí nejaká skupina NGO-čiek akokoľvek hlasná, ktorej hlas je v médiách akokoľvek silno prezentovaný, ešte to nič neznamená o legitimite týchto názorov. Áno, politici musia počúvať hlas ľudu, ale tento hlas má byť vyjadrený politickým procesom, to znamená vo voľbách, prípadne v referende. To je hlas boží. Ak si naozaj ctíme demokraciu, potom je pre nás hlasom božím hlas ľudu prejavený vo voľbách a v referende.
Hlas NGO, tzv. tretieho sektora, to je častokrát iba také vábenie sirén. Tak ako máme lepšie a horšie politické strany, tak máme aj lepšie a horšie mimovládne organizácie. Tak ako sa nám nepáčia niektoré politické strany a niektoré sa nám páčia, tak sú rovnako naivné, úprimné, skorumpované, dobré, zlé mimovládne organizácie. To nie je tak, že tu je zlá vláda, zlí poslanci, zlí primátori, dobrý občiansky sektor zastúpený mimovládnymi organizáciami. To je ilúzia, ak si niekto toto myslí.
Máme tu ochrancov prírody. Máme tu ľudí, ktorí pomáhajú vo svojom voľnom čase iným. Máme ľudí, ktorí chránia prírodu a sú združení v neziskových organizáciách. Takých si vážime a takým chceme pomáhať. Ale máme tu ľudí, ktorí sa tvária ako mimovládny sektor a v skutočnosti iba zastupujú záujmy svojich sponzorov.
Chcem vám teraz povedať dva príklady, ktorých by sme sa mali podľa môjho názoru vyvarovať.
V 90. rokoch sme tu mali rôzne NGO platené zo zahraničia. Vládol tu Mečiar, tajná služba unášala prezidentovho syna, tajná služba robila aktívne operácie voči opozícii, voči novinárom. Chvalabohu za to, že sa našli mimovládne organizácie, ktoré jednoducho na tieto veci upozorňovali. Problém však bol, že po roku zhruba 2004, keď táto krajina vstúpila do NATO a do EÚ, tak prirodzene už nebol žiadny problém s demokraciou, nikto tu nemal žiadnu obavu a tie finančné prostriedky smerujúce zo západných štátov smerom k nám vyschli. Ale tí ľudia, ktorí boli naučení, mnohí, že vystupujú v médiách, sú autority, vyjadrujú sa k veciam, zrazu museli riešiť, čo ďalej. Zrazu zistili, že sa stali niektorí z nich, bohužiaľ, otrokmi grantov. Na čo boli granty, to začali presadzovať. A granty boli na európsku integráciu čoraz hlbšiu, granty boli na globálne otepľovanie, na rodovú rovnosť, LGBTI agendu a tak ďalej a tak ďalej.
Nemýľme sa, aj na trhu NGO funguje zákon ponuky a dopytu, ale nielen ponuky a dopytu od ľudí, je to aj opačne. Ponuka grantov vytvára akože spoločenský dopyt po nejakej téme alebo po nejakej ideologickej agende. Mnohí ľudia v NGO si ani neuvedomili, že už nie sú bojovníkmi za slobodu alebo demokraciu, stali sa iba nájomnými žoldniermi tých, ktorí vypisujú granty.
A viete, čo je najhoršie? Tie takzvané mimovládne organizácie, ktoré majú strážiť ten zlý vládny sektor a politický sektor, berú dnes najviac peňazí od vlád, od vlády Slovenskej republiky a od Európskej komisie. Tak aké sú to mimovládne organizácie? Na čo sa to hráme? Kde berú tú drzosť pani Pietruchové, Schlessinger, páni Weissenbacherovia? Brať peniaze od slovenskej vlády, od európskej vlády a tváriť sa ako občianska iniciatíva, ako mimovládna organizácia. Kde berú tú drzosť? Aké to zmätenie pojmov a jazyka? Kam sme sa to dostali? Však to sú vládou platené agentúry, ktoré majú propagovať isté želané názory. Môžeme s nimi súhlasiť, môžeme s nimi nesúhlasiť, ale to nie sú akési objektívne občianske prejavy spontánneho záujmu o nejaké témy. To sú Európskou komisiou a aj našou vládou sponzorované aktivity.
Ale to nie sú len štátmi a vládami sponzorované aktivity. Zoberme si napríklad Open Society Fund. Open Society Fund založená a platená pánom Sorosom má nepochybne aj veľa veľmi prospešných aktivít pomáhajúcich ľuďom. Nič proti tomu. Absolútne nič proti tomu nemám. Ale nemá náhodou pán Soros aj svoju úplne vyhranenú politicko-ideologickú agendu, ktorú sa snaží už vyše 20 rokov vtláčať do spoločnosti za bývalou železnou oponou? A nielen u nás, myslím v Európe, ale aj hocikde po svete. To nie je agenda, ktorá je politicky, hodnotovo neutrálna, všeobecne prospešná. To je konkrétna ideologická a politická agenda. Prečo sa máme tváriť, že to je niekto, kto má strážiť slovenskú demokraciu a hodnotiť ju? Ak niekto vypisuje takýmto spôsobom granty, no tak je logické, že ten, kto ten grant prijme, tak musí presadzovať tú agendu, veď inak to nejde.
Tu nejde o ochranu demokracie častokrát, tu ide o spor a zásadný spor podľa mňa, o charakter tohto štátu a o charakter Európy. Ak pán Soros napríklad podporuje masovú imigráciu do Európy, to nie je vec demokracie alebo nedemokracie, to je konzervatívno-liberálny spor o to, akým spôsobom majú štáty fungovať, či napríklad je normálne, že ak existuje Slovenská republika alebo existuje Európska únia a má existovať ako štát, tak musí chrániť svoje hranice. Veď o tom ešte pred rokom niektorí pochybovali a tvárili sa, že čo to rozprávame. Veď to je úplne zásadný spor o charakter toho, ako má naša spoločnosť a európska spoločnosť vyzerať, či tu majú existovať národné štáty alebo len nejaké beztvaré kozmopolitné spoločenstvo, lebo tak je to správne. Ja si teda nemyslím, že je to správne. A nemyslím si, že NGO-čky, ktoré presadzujú takéto veci, presadzujú verejno-prospešnú vec, že sú reprezentantmi tohto národa alebo ľudí tu, že uspokojujú nejaký dopyt po tom, po čom ľudia volajú. Nevolajú naši ľudia po tom. Naši ľudia po tom vôbec nevolajú.
A teraz budem ešte aktuálnejší a hrozivejší. Poviem ešte jeden podľa mňa desivejší príklad. Vnímam to tak, že mnohí poslanci v tejto sále to myslia s bojom proti korupcii úprimne, že to myslia naozaj vážne. A preto ich chcem týmto príkladom varovať, lebo vidím, že niektorí už si zakladajú na tom, aby si nabehli, chcem ich varovať, aby sa nestali v niektorých veciach iba užitočnými idiotmi niečích záujmov.
V Českej republike nedávno prebehla tzv. veľká protikorupčná revolúcia. Začala tak, že tri mimovládne organizácie - Transparency International, Rekonstrukce státu a Protikorupční fond - začali vyvíjať veľkú aktivitu a naozaj záslužnú. Odhaľovali jeden korupčný škandál za druhým. Najali bývalých spravodajských dôstojníkov, ktorí chodili špehovať celé politické spektrum, sledovali ich na dovolenkách, odpočúvali im telefóny, nelegálne samozrejme, a vyplávavali na povrch kauzy. Vytvárali veľký tlak na českú spoločnosť, že naozaj s tým treba niečo spraviť, lebo proste Česká republika je už najhorší, najskorumpovanejší štát na svete. Niežeby tam nebolo korupcie dosť, ale atmosféra bola taká, že to už naozaj v Burkine Faso je to lepšie, ako v Českej republike.
Tieto tri NGO-čky podporovali a vyrábali viacero protikorupčných hrdinov, bojovníkov proti korupcii z polície aj zo štátneho zastupiteľstva dlhodobo. Robili z nich ikony, až to dospelo na jar 2013 do veľkej eufórie a vyvrcholenia toho, že konečne sa to tej občianskej spoločnosti podarilo. To, čo tí skorumpovaní politici nechceli urobiť, vtrhlo komando kukláčov na úrad vlády v noci, zadržali premiéra Nečasa, urobili domové prehliadky po celej Prahe, zvolali tlačovku a povedali: "Konečne sme zatočili tým veľkým rybám krkom. Tým kmotrom hnusným. Kilogramy zlata sme zabavili, ix a ix miliónov."
Viete, čo to bolo v skutočnosti? V skutočnosti to bol sprostý štátny prevrat. Sprostý štátny prevrat. Nečasova vláda padla. Viete, koľko percent mal v tom čase istý pán Babiš? Nula celá nula, nič. Pár mesiacov predtým dostal v regionálnych voľbách 0 krajských poslancov, nula krajských poslancov v celej Českej republike. A potom vo voľbách, krátko potom sa stal reálnym víťazom on, aj keď skončil tesne druhý a ministrom financií, dnes je najsilnejším mužom Česka. A ajhľa, čo sa nezistilo krátko potom? Niektorí to vedeli už vtedy, ale nikto ich nechcel počúvať, že všetky tie tri mimovládne organizácie financuje už roky pán Babiš a jeho kamaráti. Ajhľa, čo sa nestalo? Elitný útvar pána Šľachtu, ktorý každú chvíľu robí mediálny zásah a v putách niekoho šváca do policajných áut, už dlhé roky spolupracoval s pánom Babišom, pán Babiš bol konfident tohto úradu. Dlhé roky hrali hru Ja na bráchu, brácha na mne. Čo z tých korupčných káuz sa podarilo naozaj vyšetriť? Nič. Sporia sa o Nagyovej kabelky. To je celý veľký výsledok protikorupčného ťaženia.
Ale čo robia tie NGO-čky? Čo robí tá česká občianska spoločnosť? Po tom, čo Babiš po troch rokoch na ministerstve financií dostáva dvojnásobok dotácií od štátu ako pred tým, než sa stal ministrom financií. Čo robí tá občianska spoločnosť? Viete, čo robia tie NGO-čky? Ďalej odhaľujú korupciu. Ďalej otvárajú ďalšie a ďalšie kauzy. Všetkých, okrem pána Babiša. Úplne každého politického konkurenta pána Babiša.
Toto je niečo, čo reálne hrozí aj u nás. Aj u nás reálne hrozí to, že ak niekto povie, že henten je fuj, to ešte neznamená, že ten, kto to kričí, je naozaj cukríček. To ešte vôbec tak nemusí znamenať. Ak nejaká NGO-čka povie, že toto sú opatrenia, ktoré my tu musíme prijať, to je objektívne dobro, to je tá transparentnosť, čo treba urobiť. To ešte vôbec neznamená, že za tým nie je nejaký iný záujem. Preto predkladáme tento návrh zákona.
Mimochodom, viete, aká je všeobecná stratégia? To je manuál, akým spôsobom sa dostať k moci v skorumpovanom štáte? Poviem vám to na príklade južného Vietnamu a Vietcongu. Vietcong nešiel po tých najskorumpovanejších úradníkoch južného Vietnamu, práve naopak, tých tam nechal sedieť. Vietcong strieľal tých úradníkov, ktorí sa snažili robiť si svoju prácu v medziach toho bordelu, čo tam bol byť spravodlivý a proste aspoň trochu chrániť ľudí. Tí išli dolu ako prví. Aby bola na výber iba jedna možnosť. Buď veľkí revolucionári alebo ten bordel, čo tam vtedy bol. Potom Američania odišli, prišiel Vietcong a južní Vietnamci zrazu zistili, že revolucionári boli stokrát horší ako tie najskorumpovanejšie hovädá, ktoré tam boli predtým.
Viete, všetky veľké zápasy sa môžu diať pod peknými transparentami a s krásnymi sloganmi o všeobecnom dobre. Ale môže byť za tým aj konkrétny záujem. Ak niekto chce ovplyvňovať lobisticky dianie v krajine, mal by priznať, že je lobista. Nemal by sa tváriť ako spravodlivý sudca a strážca verejného dobra. A keďže - ako sa hovorí v slovenskom seriáli Tisícročná včela - na každú vojnu treba "peníze, peniaze a peněží", myslíme si, že je spravodlivé, aby ten, kto sa pokúša o zmenu politického systému, politických procesov, právneho systému, právneho poriadku, aby bol zaregistrovaný ako lobista a aby musel zverejniť odkiaľ na túto činnosť dostáva peniaze. Chceš meniť systém právny? V poriadku, zaregistruj sa ako lobista, ukáž čisté ruky a potom to rob, nie je s tým žiadny problém, je to legitímne, je to legálne.
Ale ak chceš naozaj meniť veci, tak vstúp do politického procesu, ponor sa do toho bahna, ktoré tam vždy je a skús s tým niečo urobiť. Skús s tým niečo urobiť, lebo tak sa legitímne menia veci v štáte. Nieže niekde obkľukou, pod cudzou vlajkou rozprávame o všeobecných dobrách. Ale to tie jednočlovekové NGO-čky, tí bojovníci za ľudské práva to nikdy neurobia. Viete, prečo to neurobia? Pretože to nie sú schopní urobiť. Pretože tak, ako každý vidí, keď niekto ide kandidovať do parlamentu a dostane 0,0 nič percenta, tak by dopadli aj oni. Tak by dopadli aj oni. Pravda je taká, že tí, ktorí sa dnes tvária ako "hlas ľudu, hlas boží", by potom boli veľmi rýchlo demaskovaní a zbadali by sme, koľko tých hlasov by dostali vo voľbách.
Ak sa mi nepáči nejaký minister, ak sa mi nepáči policajný prezident, tak ho treba poraziť vo voľbách. Aby bolo jasné, ja nemám rád túto vládu, budem proti vám vystupovať a budem robiť všetko pre to, aby táto vláda skončila čím skôr, lebo na to som tu. Za to si ma ľudia platia. Ale budem to robiť v legitímnom politickom zápase a budem sa uchádzať o dôveru ľudí a o legitimitu vo voľbách. Nie o legitimitu od nejakých NGO, pretože podľa mňa v tomto štáte má záležať na ľuďoch. To je demokracia, pokiaľ rozhodujú ľudia a nie NGO.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.10.2016 12:58 - 12:59 hod.

Krajniak Milan
V poriadku, nie je problém, myslel som, že proste za minútu...
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.10.2016 12:58 - 12:59 hod.

Krajniak Milan
Vážená pani podpredsedníčka, vzhľadom na to, že budem hovoriť dlhšie ako jednu minútu, možno navrhujem, aby sme pokračovali až po obednej prestávke, vzhľadom na to, že o minútu nám začína.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.10.2016 12:52 - 12:58 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, prečo sme predložili tento návrh zákona o úprave lobingu? Za jeden z najťažších vojnových zločinov bolo vždy považované, keď niekto bojoval v cudzej uniforme. Rovnako bolo vždy považované za hlboko odsúdeniahodné, keď niekto postupoval ako pirát. To znamená, pritiahol pod cudzou vlajkou, na poslednú chvíľu ju zmenil a napadol svojho protivníka. A cieľom tohto zákona o lobingu je obmedziť pirátstvo v našom verejnom a politickom živote.
Ak má niekto meniť, ak má niekto záujem a chuť meniť zákony, meniť náš právny poriadok, meniť politický právny systém v Slovenskej republike, je to legitímne, ale nesmie to robiť ako pirát. Nesmie to robiť pod inou vlajkou, než sa to robiť má. Tak ako odsudzujeme, keď si nejaký oligarcha alebo finančná skupina platí politikov, aby ovplyvňovali spoločnosť v jeho prospech, rovnako odsudzujeme, ak si niekto platí napríklad mimovládnu organizáciu, aby menila verejnú mienku a právny poriadok Slovenskej republiky vo svoj prospech, či už je to prospech politický, ideologický alebo finančný. Nemôže chcieť niekto vystupovať ako lobista, to znamená meniť právny systém Slovenskej republiky a súčasne sa tváriť ako mimovládna organizácia, ktorá obhajuje celospoločenské, všeobecne prijímané dobro. To podľa nás nejde dokopy.
Lobizmus za svoje záujmy je v demokratickej spoločnosti prijateľný a je tolerovateľný. Ale musí byť priznaný. Ak niekto presadzuje nejaký záujem a je jedno, či s tým záujmom súhlasí, musí sa k tomu reálne prihlásiť a má byť zaregistrovaný ako lobista. Ak niekto nerobí iba charitu alebo nechráni iba prírodu alebo nepomáha iba ľuďom, ale súčasne lobuje za zmenu právneho systému Slovenskej republiky, mal by sa otvorene zaregistrovať podľa tohto zákona v Národnej rade Slovenskej republiky a prihlásiť sa k činnosti, ktorú robí. Mal by sa prihlásiť, kto ho financuje, mal by to priznať, mal by povedať, za čo lobuje, mal by povedať, u koho lobuje. To si myslíme, že je v demokratickej spoločnosti normálne. Každý občan by sa mal možnosť pozrieť na stránku Národnej rady a pozrieť si, kto je v zozname lobistov zapísaný, kto za akú vec lobuje a aký je jeho záujem. Ak niekto neprizná, že lobuje za zmenu právneho systému Slovenskej republiky, za zmenu zákonov, nariadení vlády alebo vyhlášky ministerstiev a bude tak robiť a súčasne tak bude robiť v právnej forme ako nezisková organizácia alebo mimovládna organizácia, tzv. NGO, takáto NGO bude zrušená, pretože tieto dve veci by mali byť priznané.
Chceme vylúčiť, aby lobista nemohol byť napríklad štátnym zamestnancom. To je podľa nás nezlučiteľné. Nie je predsa možné, aby niekto loboval za nejaký záujem akokoľvek legitímny, môže to byť demokratický záujem a súčasne bol štátnym zamestnancom, zamestnancom štátu, u ktorého lobuje za svoj záujem. To je podľa nás nefér, tak to nemá byť. Chceme vylúčiť, aby napríklad pani Pietruchová mohla byť štátnym zamestnancom a súčasne lobovať za svoju ideologickú predstavu o právnom poriadku tohto štátu, to považujem za absolútne neprijateľné. Chceme vylúčiť, aby bol niekto plateným lobistom Európskej únie, je to legitímne, je to demokratické, keď má niekto taký názor, a súčasne bol platený štátom ako odborník na európsku integráciu, ktorý sa má údajne nestranne vyjadrovať k tomu, nakoľko hlboko európsku integráciu potrebujeme alebo nepotrebujeme. To je podľa nás neprijateľné.
Každý si môže vybrať, či chce byť politik, či chce byť štátny úradník alebo lobista. Každý si môže slobodne zvoliť, kde vidí svoj priestor. Každý si môže vybrať, či chce byť všeobecne prospešná mimovládna organizácia alebo chce byť lobista, ale nemôže byť aj, aj. Nikto nemôže byť v tomto štáte aj sudca, aj žalobca. Nikto nemôže byť v tomto štáte aj sudca, aj obhajca. A ani nikto nemôže byť v tomto štáte aj žalobca, aj obhajca. Každý si podľa nás má vybrať dres, ktorý mu najviac sedí, ktorý mu najviac vyhovuje. A potom ľudia budú naozaj vedieť, v akom záujme a v akej roli ten-ktorý človek alebo organizácia vo verejnom živote vystupujú.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, skončil som a súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý, kde svoj návrh hlbšie odôvodním.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.10.2016 12:39 - 12:39 hod.

Krajniak Milan
Pán kolega, ako priaznivec a fanúšik histórie sa chcem opýtať, samozrejme, s trochu nadsádzkou, či ste tým prezidentom, ktorý chodil neobrneným autom, mysleli Masaryka alebo Beneša, lebo pravdepodobne ten, ktorého ste mysleli, nebol jediný.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.10.2016 12:28 - 12:30 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Pán kolega, myslím si, že váš návrh má ratio. Mám k nemu dve poznámky, ktoré budeme v prípade, ak prejde do druhého čítania, za náš klub navrhovať. Myslíme si, že existujú funkcie v štáte, ktoré štát reprezentujú. To znamená bez ohľadu na, teraz by som to povedal, až úsporu prostriedkov slúžia na to, aby tento štát reprezentovali doma, aj vo svete a dali funkciám vážnosť. Čiže myslíme si, že tí najvyšší ústavní činitelia, keď by som to takto povedal, samozrejme, že s rozvahou, ale keď si kúpia aj opancierovaného Maybacha, prosím, prosím.
Druhá poznámka je k prednostom obvodných úradov, tam vidím jeden problém. Prednosta obvodného úradu je zo zákona šéfom krízového štábu v prípade, ak sa udeje nejaká živelná pohroma, povodeň a tak ďalej. Častokrát tie obvodné úrady nie sú veľké. Čiže on sa potrebuje nejakým vôbec vozidlom dostať na to miesto živelnej pohromy, čo je častokrát v ťažkom teréne a tam, si myslím, že tento limit, ten, ktorý ste dali, o tom sa dá diskutovať, by im v podstate umožnil kúpiť si FABIU. Tou FABIOU by sa tam nedostali, takže toto sú naše dve také poznámky, čo si myslíme, že je vhodné osobitného zreteľa a dá sa tiež diskutovať, na akú triedu ktorú úroveň verejných funkcií v tomto štáte nastaviť, ale myslím si, že ten zákon je správny, pretože každý vyšší štátny úradník alebo politický predstaviteľ štátu by mal byť aspoň trochu asketický. A nemal by byť príliš rozhadzovačný, ak chce ísť nejakým príkladom občanom tohto štátu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.10.2016 9:53 - 9:54 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som chcel len krátko reagovať na slová pána poslanca Matoviča, keď tu spomínal večeru za 260 euro. Áno, 260 euro je vysoká suma a ľudia to môžu vnímať negatívne. Ale ja by som sa chcel spýtať pána poslanca, že určil, že tá cena by mala byť napríklad 100 euro a tým pádom pán Danko tunak tento národ obral o nejakých 26-tisíc alebo koľko euro, teraz to vypočítal. A teda ja sa pýtam, kto bude ten arbiter a povie, že to má byť 100? Igor, vy? Alebo kto to bude? Lebo keď toto poviete, že 100 euro, tak ako sa má cítiť dôchodkyňa, ktorá má 280-eurovú penziu, zaplatí 180 za všetky poplatky a ostáva jej dajme tomu 80 eur na celý mesiac. Tá keď bude počuť, že Danko má urobiť večeru za 100 euro, no tak sa z toho zblázni, rozumiete ma.
Takže mne ide o to, že tento zákon je dobrý, treba ho podporiť, súhlasím s tým, že hmotnú zodpovednosť, tú treba riešiť, týchto politikov, absolútne súhlasím, len akým spôsobom chceme zabezpečiť, že tu zase nespravíme nejaké kladivo na čarodejnice a budeme tunak, kto bude ten arbiter, kto povie, že tá večera má stáť 100 euro?
A ešte chcem len povedať jednu vec k tomu summitu. Viete, keď si Slovensko nemôže dovoliť urobiť jeden summit počas našeho predsedníctva, no tak to tuná fakt zabaľme, zhasnime svetlo a poďme preč, lebo to by bolo fakt trápne. Čiže mne neprekáža summit, mne prekáža možno, možno plytvanie peňazí, ani nie možno na večery, mne vadia cétečka predražené, mne vadí to, že sa tunak rozkrádajú diaľnice, mne tunak vadí strašne veľa vecí. Tá večera je úplne na poslednom mieste, ale ide o princíp a tento zákon určite podporíme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2016 19:11 - 19:13 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Ďakujem.
Pán kolega Hrnko, tie správy hovoria o legálnom odpočúvaní a o zákone, ktorý má zabrániť tomu, aby bolo odpočúvanie zneužívané proti občanom Slovenskej republiky. Svojím, zase neviete obsedieť, ste nadržaný ako pubertiak, veď vydržte, kým dohovorím.
Ja som chcel upozorniť na to, že v skutočnosti oveľa väčším problémom ako legálne odpočúvanie je nelegálne odpočúvanie, ktoré podľa mňa na Slovensku tvorí možno viac ako 90 % monitorovanie komunikácie. To znamená, to je fajn, že máme túto správu a je dobré, že ju máme, ona sa dá skontrolovať, či tie veci sa udiali tak, ako mali a v súlade so zákonom. Len upozorňujem na to, že ďaleko väčší problém je dnes v súkromnom sektore, mimo tie orgány štátu, ktoré to majú robiť, a skôr ľudí, ktorí možno vedia nelegálne zasiahnuť do práce týchto orgánov. Nie priamo u tých policajtov, ktorí to dnes robia.
Druhá vec, ktorú som chcel povedať pánovi poslancovi Hrnkovi, je, že rozdiel medzi Gorilou a údajnou komunikáciou pána Grendela je v tom, že je zrejmé a Ústavným súdom potvrdené, že odpočúvanie, na základe ktorého prebehol alebo vznikol spis Gorila, bolo vykonané Slovenskou informačnou službou na základe súdneho poverenia, iba Ústavný súd rozhodol, že sa to nesmie použiť v trestnom konaní. To je ten rozdiel. Neviem o žiadnom súdnom príkaze a žiadnej spisovej značke, ktorú by ktorýkoľvek štátny orgán pridelil v súvislosti s nelegálnym monitorovaním a pozmeňovaním komunikácie pána Grendela.
A to, o čom som vás chcel informovať, pán poslanec Hrnko, je to, že komunikácia sa dá aj pozmeňovať, aj nelegálna, aj legálna sa dá poz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2016 18:58 - 19:07 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, k tomuto bodu chcem povedať iba niekoľko poznámok.
Po prvé, správy, ktoré máme k dispozícii, sú predkladané kvôli tomu, aby občania mali akú-takú informáciu a zábezpeku proti tomu, aby boli nelegálne odpočúvaní a monitorovaní štátnymi orgánmi Slovenskej republiky. Bohužiaľ, z tejto správy sa, samozrejme, nedozvieme, či nelegálne odpočúvanie a či nelegálny monitoring osôb na Slovensku reálne prebieha a akým spôsobom prebiehal.
Len pre vašu informáciu by som chcel povedať, že už sú preč tie časy, keď si mohol niekto dovoliť nahodiť do, povedal by som, informačného systému, ktorým sa technicky odpočúvanie vykonáva, hocijaké telefónne číslo s tým, že si nahodí kohokoľvek, koho by chcel odpočúvať, a má reálnu šancu, že by sa na to neprišlo. Z tohto sme už ďalej.
Potom je druhá možnosť, akým môžte niekoho nelegálne monitorovať, a to takým spôsobom, že síce súdny príkaz alebo povolenie na odpočúvanie je dané na osobu x, príklad poviem, dajme tomu na zjavne kriminálne závadovú osobu, ale telefónne číslo, ktoré sa má monitorovať, je uvedené toho človeka, koho zmonitorovať chceme nelegálnym spôsobom. Aj toto dokážeme prekonať, pretože pri viacerých kontrolách sa dá skontrolovať a sa naozaj kontrolovalo aj to, či telefónne čísla pridelené ku kriminálne závadovým osobám alebo k osobám, ktoré podľa zákona je oprávnené legálne odpočúvať a monitorovať, či sedia naozaj s tými osobami, na ktoré toto súdne povolenie bolo vydané.
Potom máme tretiu možnosť, ako nelegálne odpočúvať a monitorovať osobu, a to takým spôsobom, že sedí aj číslo, aj osoba, ale v čísle sa urobí chyba. Urobí sa náhodne chyba, zmení sa jedna číslica, alebo sa zamení poradie číslic, formálne je to chyba, ktorá sa dá odôvodniť, ale v skutočnosti monitorujeme tú osobu, ktorú sme chceli nelegálne monitorovať. Samozrejme, aj toto vieme v prípade dôslednej kontroly odstrániť.
To, čo však nevieme odstrániť, je, a na to by sme sa mali sústrediť pri týchto správach a pri zabraňovaní nelegálneho odpočúvania a monitorovania slovenských občanov, je činnosť súkromných firiem, veľkých súkromných firiem na Slovensku, ktoré vlastnia monitorovacie zariadenia, ktoré sú schopné vstupovať do mobilnej komunikácie, do dátovej komunikácie a sú schopné nelegálne monitorovať občanov Slovenskej republiky. Podľa mojich informácií bezpečnostné zložky tohto štátu majú dostatok operatívnych informácií o tom, ktoré veľké súkromné slovenské spoločnosti takéto zariadenia na nelegálne monitorovanie osôb vlastnia. Tak isto disponujú mnohými operatívnymi informáciami o tom, že máme ďalšiu možnosť nelegálneho odpočúvania, ktorú využívajú veľké súkromné firmy na Slovensku, a to je to, že vám do mobilu príde tzv. červ, to znamená, to odpočúvanie sa nedeje tým starým klasickým spôsobom, že niekto je napichnutý na drát alebo na mobilnú komunikáciu, ale jednoducho ovláda váš mobil. Ovláda váš mobil a zmonitoruje čokoľvek, čo na tom mobile robíte, a tým pádom zmonitoruje, samozrejme, aj to, keď do toho mobilu hovoríte. Preto je možné, že keď máte položený telefón na stole, tak je možné, že niekto monitoruje to, čo hovoríte so svojimi priateľmi v kaviarni.
Potom máme ďalšiu možnosť, len aby ste boli, kolegovia, informovaní, akým spôsobom nielen nelegálne monitorovať, ale dokonca aj ovplyvňovať komunikáciu alebo riadiť komunikáciu osôb, občanov Slovenskej republiky. Chcel by som upozorniť, pretože sa to niekomu môže stať, že môžete dostať mail od osoby, ktorú poznáte alebo ktorú aj nepoznáte, ten mail bude mať istý obsah, bude javiť všetky známky pravosti, budete mať, budete mimo akúkoľvek pochybnosť, že táto osoba vám mail takéhoto znenia poslala, ale tá osoba ten mail v skutočnosti neposlala. To znamená, keby sme zobrali dajme tomu notebook alebo mobil toho človeka, tak uvidíte, že ten mail odtiaľ neodišiel.
Upozorňujem, že technicky je možné a disponujú súkromné spoločnosti na území Slovenskej republiky aj takými technickými zariadeniami, že keď ja sa rozhodnem poslať esemesku pánovi kolegovi Baránikovi napríklad a napíšem mu niečo úplne banálne a bežné, aby prišiel do rokovacej sály, pretože bude hlasovanie, tak táto esemeska môže byť odchytená, pozmenená, pánovi poslancovi Baránikovi príde esemeska úplne iného znenia, napríklad, že sa mu vyhrážam smrťou, čo je teda zjavne trestný čin, a v bežnom výpise o našej mobilnej komunikácii bude len to, že tá esemeska odišla z môjho čísla a bola doručená pánovi poslancovi Baránikovi. Toto sú skutočnosti, bohužiaľ, moderná technika postupuje takým spôsobom, že všetky tieto veci, o ktorých hovorím, sú možné.
Chcem na to upozorniť verejne v Národnej rade Slovenskej republiky aj preto, že podľa môjho názoru je absolútne vylúčené, aby sa ako nezvratný dôkaz v akomkoľvek súdnom konaní na území Slovenskej republiky používali maily, esemesky, prípadne iná dátová komunikácia, ktorú poznáme cez tie rôzne messengery.
Bol som osobne svedkom toho, akým spôsobom a ako jednoducho sa technicky dá táto komunikácia pozmeniť s úmyslom uškodiť jednej alebo druhej strane takejto údajnej komunikácie. Chcel by som tiež upozorniť, že, samozrejme, technické zariadenia, ktoré takéto monitorovanie, nelegálne monitorovanie a nelegálne pozmeňovanie komunikácie, nie sú lacné. Ale ak by ste si mysleli... (reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim).

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, poprosím vás, kľud v rokovacej sále.
Pán poslanec Hrnko! Pán poslanec, poprosím o kľud v rokovacej sále.

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
Hovoríme o správe na základe zákona o nelegálnom odpočúvaní, o ochrane občanov proti nelegálnemu odpočúvaniu. Pán poslanec, keď sa vám to nepáči, prihláste sa do rozpravy.
Chcel by som upozorniť, že to nie sú desiatky miliónov eur, ktoré tieto zariadenia stoja, to znamená, povedal by som väčšie spoločnosti, dajme tomu finančné spoločnosti na území Slovenskej republiky si bez problému môžu dovoliť takéto zariadenia zaobstarať.
Chcel som o tomto hovoriť verejne najmä kvôli tomu, aby ak sa náhodou niekomu stane, ako napríklad kolegovi Gáborovi Grendelovi, že sa zjaví niekde nejaká jeho údajná komunikácia s ďalšími osobami a je to niektorými ľuďmi, ktorí tvrdia, že, samozrejme, toto všetko vedia, vydávané za nejaký možný dôkaz, ako o tom hovorí napríklad pán kolega Hrnko, ktorý údajne vie, ako to je, tak ho chcem upozorniť, že o tom, ako sa manipuluje komunikácia, vie veľmi, veľmi, veľmi málo.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 26.10.2016 17:36 - 17:36 hod.

Krajniak Milan
Vážené dámy a páni, keďže je známe, že pán Rajtár hovorí po kórejsky a pán Pčolinský po indicky, tak ja tento návrh podporujem. (Smiech v pléne.)
Skryt prepis