Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

Dovoľujem si len požiadať všetkých členov výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, že dnešné rokovanie výboru sa uskutoční o 13.00 hod. v rokovacej miestnosti výboru č. 147a. Ďakujem.

Ďakujem. Ja asi len krátko. Viete, viete, jak to chodí v živote, pokiaľ vás to nestretne, neviete, neviete, vôbec neviete, aká tá situácia je, čo tí ľudia prežívajú. Takže neprajem, neprajem nikomu ani, ani onkologicky choré dieťa, je to bezmocnosť rodiča, má čo robiť.
Ale ja si myslím, že v prvom rade tieto dve veci nemajú, nemajú, ten ošetrovateľský príspevok nemá nič spoločné so starostlivosťou alebo s pobytom v nemocnici, predsa to prináleží tomu rodičovi, ktorý sa o to, o to ťažko choré dieťa stará, takže, takže nechápem, neviem, ale uvidíme, uvidíme, koľkí nás podporia.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, v súvislosti s predkladaným návrhom, si dovoľujem preniesť svoje vyjadrenie k predkladanej zmene.
Z ľudského hľadiska každý dobre vie, že pokiaľ musí ísť naše dieťa do nemocnice, je s tým spojené množstvo otázok, na ktoré častokrát ani my nevieme dať odpoveď. Predpokladám, že uvedenou zmenou sa snažia kolegovia z SaS o zmenu práve v oblasti sprevádzania maloletej osoby a tým uľahčenie jej liečby a následne rekonvalescenciu. Preto ako z vlastnej dlhoročnej skúsenosti musím s uvedenou zmenou plne súhlasiť. Rodiny, kde sú hlavne deti buď hendikepované, alebo sa liečia dlhodobo na ochorenie z dôvodu úrazu, prípadne inej životnej situácie, sa denne stretávajú s problémami v oblasti financií. Matky častokrát nemôžu pracovať a celá ťarcha uživiť rodinu je na manželovi, ak nejakého manžela majú.
Na druhej strane, sprevádzať maloleté dieťa v zdravotníckom zariadení by malo byť samozrejmosťou a takíto rodičia by nemali byť perzekvovaní v podobe zníženia už i tak nízkeho, dovolím si povedať, smiešneho príjmu, akým je opatrovateľský príspevok. Ale práve naopak, malo by im byť umožnené sprevádzať svoje dieťa, stráviť s dieťaťom čo najviac času za nezmenených podmienok, finančných, samozrejme, keďže prítomnosť rodiča pri dieťati v ťažkých chvíľach je neoceniteľná, priam nenahraditeľná. A nesúhlasím takisto s vyjadrením ministerstva financií o tom, že uvedený návrh by mal ovplyvniť štátny rozpočet vo výdavkovej oblasti výrazným spôsobom. Práve naopak, si myslím, že peniaze pre rodiny by sa mali nájsť. Ja môžem hovoriť z osobnej a vlastnej skúsenosti asi len toľko v skratke, ja som, ja som nikdy nepoberala opatrovateľský príspevok, neviem sa k tomu vyjadriť, ale mnohokrát som strávila dni v nemocnici s mojou dcérou, hoci to nebolo nad 30 dní, a neviem si predstaviť, úprimne, neviem si predstaviť, že by som tam svoju dcéru nechala samú. Tu nejde len o onkologické deti, čo, to, to, to už vôbec si neviem predstaviť, ale moja dcéra je zdravotne ťažko postihnutá, je hyperaktívna. Teraz si predstavte, že máte na oddelení štyri sestričky a ja im nechám moje dieťa. Tri by mali čo robiť, aby to zvládli. (Povedané so smiechom.) Kto bude ošetrovať ostatné deti? Kde sa nájde personál? Jednoducho to, toto je vec, o ktorej nemáme ani čo diskutovať. To, to má byť úplná samozrejmosť.
Druhá vec je, pokiaľ matka chce ostať s dieťaťom v nemocnici, tak tie podmienky na to, aby tam bola, sú katastrofálne. Majú tam dve lôžka v nejakej, v nejakej tmavej kutici, kde sa bojíte si ľahnúť, lebo..., ja som si tam nikdy neľahla, a potom máte druhú možnosť, že vám umožní zdravotné zariadenie, že môžte byť pri lôžku dieťaťa, ale to tiež nie je riešenie, lebo vy sa tiež musíte vyspať, musíte si oddýchnuť a tak ďalej.
Čiže keď pán minister si myslí, že to, to má riešiť minister zdravotníctva alebo zdravotnícke zariadenie, to sú, to sú dve úplne rozdielne veci, pretože vy keď opatrujete a staráte sa o svoje dieťa, vy ho neošetrujete, personál je tam na to, aby, aby ho liečil. A vy ste tam na to, aby ste tomu dieťaťu zabezpečili ten komfort aspoň aký-taký, čo má aj doma. A ja vám poviem úprimne, zdravotné sestry, lekári, všetci sa len tešia a vítajú, pokiaľ matka sa rozhodne zostať s dieťaťom v tej nemocnici. Pretože nie každá matka to môže, má možno aj iné deti, ale, ale ja, tie sestričky sú nadšené, keď tam tú matku majú, pretože majú uľahčenú prácu. Ja skutočne, ja si skutočne neviem predstaviť, že moja dcéra by zostala na nejakom pozorovaní alebo by išla na nejaké vyšetrenie na neurológiu, jak ste spomínali, na Kramáre, mám tam bohaté zážitky, ja si neviem predstaviť, ako by tam to oddelenie fungovalo, pretože ona, ona je živá, ona je všade a ja neviem, kto by mi dal pozor, lebo tam je ďalšia zodpovednosť, kto dá na to dieťa pozor v nestráženej chvíli, keď si ublíži, urobí niečo. Neublíži si, ale tak vystrája v rámci, v rámci svojich tých nárokov, čo má.
Takže toto nie je ani na diskusiu. Ľudia, ktorí, ktorí nemali také šťastie a majú deti, ktoré ochoreli buď po úraze, od narodenia alebo, alebo sú choré na rakovinu, to je, to je ťažký boj každodenný, ktorý zvádzajú tí rodičia, hej. A je to normálne, že sa staráte o svoje deti. Ale čo keď tí ľudia povedia, viete čo, tak ja, ja, ja to nezvládam, ja na to nemám, ja sa toho dieťaťa vzdám. A čo nechajú ho na, na ťarchu štátu? Potom to bude lacnejšie? Bude to...?
Vôbec nerozumiem, o čom sa tu bavíme, a pokiaľ pán Richter alebo teda jeho ministerstvo, alebo jeho štátny tajomník poslal takéto vyjadrenie, pani Nicholsonová, tak to je, to je, to je viac než trápne, ja nemám k tomu čo povedať.
Ďakujem pekne.

Pani podpredsedníčka Nicholsonová, takmer by som povedal, že vám nechcem veriť, že máte pravdu, pretože ak v tomto štáte je schopný, je schopné ministerstvo a okresný úrad exekvovať rodičov mŕtveho chlapčeka za to, že poberali opatrovateľský príspevok, keď sa o neho starali v nemocnici, tak to je také do neba volajúce chrapúnstvo, že ak, ak táto vaša novela, lebo mne je jedno, či to dá ako pozmeňujúci návrh nejaký vládny poslanec, ale ak s tým nedokážeme niečo urobiť, tak ja sa hanbím, že, že sme takýmto parlamentom. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Shahzad, ja som si veľmi pozorne a so záujmom vypočul vaše vystúpenie a musím povedať, že vaša logika, ktorú ste použili na odôvodnenie svojho stanoviska, sa mi zdala byť správna. Pre mňa to boli napríklad aj nové informácie niektoré, ktoré, samozrejme, tým, že nemám praktickú skúsenosť, tak som nemal ako, ako nadobudnúť. Chcel by som oceniť aj vaše vystúpenie, aj to, že pani poslankyňa, pani podpredsedníčka Nicholsonová spolu s kolegami tento návrh podporili. Ja ho určite podporím a myslím si, že pre nás v opozícii plynie aj ešte jedno ďalšie poučenie, a to také, že keď vymeníme vládnu koalíciu a budeme my rozhodovať o tom, aké zákony sa majú alebo nemajú schvaľovať, tak je slušné a správne počúvať aj návrhy kolegov z opozície, pretože mi pripadá, skoro by som povedal, až také necitlivo neľudské, ak sa takéto návrhy ignorujú, pričom tieto návrhy, ktoré predkladáte, robia len to, čo má dobrý návrh zákona urobiť, zjednodušujú a uľahčujú život ľuďom, ktorí to potrebujú, ktorí majú už dosť ťažkostí od života, a nie ešte aby im štát nakladal a robil problémy.
Takže chcem sa vám poďakovať, a ja za seba hovorím, že určite urobím všetko pre to, aby takéto návrhy prešli.

Pán poslanec Galek, pán podpredseda vlády Pellegrini, mám možno jeden taký zlepšovák, akým spôsobom zabrániť tomu, aby sme o pol roka museli zase prijímať nejaké odloženie. Je jeden deň v roku, kedy každý podnikateľ vie, že musí podať daňové priznanie. To znamená, ak aj podnikateľ nesleduje, čo sa deje, lebo vie, že nemá tú firmu aktívnu, alebo urobí na ňu dva obchody za rok, alebo proste, tak je si vedomý toho, že 31. marca musí podať daňové priznanie. To je podľa mňa ten kľúčový deň, kedy nejakým spôsobom daňové úrady môžu toho podnikateľa, či už ho príde podať osobne, to daňové priznanie, alebo či ho zašle elektronicky, jednoducho to je ten deň, kedy ten aj ten podnikateľ, ktorý nepodniká denno-denne, je na príjme a očakáva ako daňový úrad zareaguje na to jeho daňové, daňové priznanie. Myslím si, že vtedy je ten deň, kedy sa naozaj každý dá upozorniť na to, že ešte máte tri mesiace a treba to stihnúť. Na ten deň by som sa pri tej marketingovej alebo prezentačnej, propagačnej kampani sústredil, lebo vtedy je každý podnikateľ na príjme a bude počúvať, že či sa náhodou niečo nezmenilo, čomu sa musí prispôsobiť.

Ďakujem pekne. Ten návrh uznesenia, ktorý predložila vláda, je z môjho pohľadu len taký zdrap papiera, také prázdne gesto, ktoré nerieši absolútne nič a ja by som chcel vyzvať kolegov, tak buď tie amnestie zrušme alebo ich jednoducho nezrušme. Ale dávať nejaké uznesenia Národnej rady o tom, že niečo odsudzujeme, to je, to je taký výstrel do tmy. Ďakujem.

Ďakujem. Chcel by som informovať alebo pripomenúť členom výboru Národnej rady pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že naše dnešné zasadnutie bude o dvanástej v zabezpečenej miestnosti pri výboroch pre kontrolu SIS a vojenského spravodajstva. Ďakujem.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Ja by som chcel len na záver povedať, že nedivte sa, že vznikajú neštandardné politické strany. Sami si za to môžete. Sami si za to môžete, že to dospelo až sem. Jedného dňa vás aj možno aj tí ľudia vyhodia, alebo dajú úplne všetky svoje hlasy neštandardným politickým stranám. Potom sa už vás nebudeme pýtať na váš názor. Potom už začneme robiť tak, ako si ľudia prajú. Ďakujem.