Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán kolega, za pozitívnu reakciu. Ja by som k tomu snáď ešte povedala toľko, áno, zdravotná poisťovňa sa topí v dlhoch a momentálne má na stole ozdravný plán. Ja mám na to takýto názor. Buď sa vrátime k systému z rozprávky o troch grošoch, alebo sa potom prestaňme tváriť, že sme tak silná a vyspelá krajina, že máme na to, aby sme povedali ľuďom, že majú zdravotnú starostlivosť zadarmo, lebo tak to nie je. Ani teraz nie je úplne zadarmo a nie je to, ani to tak nie je. Takže treba sa rozhodnúť, ktorou cestou pôjdeme. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená páni predsedajúca, kolegovia, kolegyne, jasný, zrozumiteľný a štátom garantovaný nárok občana je základom fungujúceho zdravotníctva nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách Európskej únie. Je to zároveň spôsob, ako garantovať takmer bezplatnú alternatívu zdravotnej starostlivosti pre každého. Úcta, slušnosť a rešpekt k pacientovi by mali byť základom zdravotníctva, avšak úroveň slovenského zdravotníctva vážne zaostáva nielen za vyspelými štátmi EÚ, ale neobstojíme ani v porovnaní s našimi susedmi. Naše zdravotníctvo je chronicky nedofinancované, čo však nie je jedinou a hlavnou príčinou. Najviac je to vidieť v porovnaní efektivity starostlivosti medzi Slovenskom a Českou republikou. Náklady na zdravotníctvo medzi našimi krajinami v posledných rokoch sú porovnateľné a predsa sme na tom v definovaných a merateľných parametroch podstatne horšie. U nás zomrie na liečiteľné ochorenie každý rok o 3 000 ľudí viac ako v Českej republike, a to zdôrazňujem, že finančné prostriedky vynaložené na zdravotníctvo v oboch krajinách sú podobné. Posledné výskumy prieskumu hovoria, že občania Slovenska musia na ošetrenie čakať niekoľko hodín, teda najdlhšie spomedzi krajín Európy, a to nehovorím o čakacích lehotách na špecializované ošetrenie.
Všetci sa určite zhodneme, že je potrebné zmeniť pravidlá, reformovať systém, ktorý sa dnes topí v dlhoch, podlieha množstvu nezmyselných administratívnych predpisov a je otrávený korupciou. Musíme vypracovať jasné pravidlá, ktoré umožnia optimálnu kvalitu starostlivosti a budú prijateľné ako pre poskytovateľov, poisťovne, štát, ale najmä pre občanov Slovenska. Avšak najdôležitejším krokom by mala byť zmena v myslení. Mali by sme byť pripravení efektívne zakročiť pri kauzách, ktoré vyplávajú v zdravotníctve na povrch. Je našou povinnosťou chrániť záujmy občanov Slovenska a ekonomicky nakladať s peniazmi, ktoré zo svojich výplat, prípadne z iného legálneho príjmu odvádzajú do poisťovní. Je predsa nemysliteľné, aby sme prihliadali na jednotlivcov, ktorí profitovali zo štátnych zákaziek, potom neobstojí argument, že náš návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet v príjmovej oblasti, keď nie sme schopní kontrolovať tú výdavkovú. Štát, teda jeho legitímne zvolení zástupcovia by sa mali správať ako dobrý hospodár.
Ekonomická realita a stav národného hospodárstva do roku 2017 je charakterizovaný ekonomickou stabilitou a pozitívnym nárastom. Ide však len o makroekonomické modely, ktoré sú veľmi vzdialené každodenným potrebám, očakávaniam našich občanov. Práve táto skutočnosť aj naša snaha o dôslednejšiu aplikáciu nielen vyššie citovaného ústavného práva, ale aj princípu solidarity, ktorý je základným princípom zdravotného poistenia tak typického pre európsky región, nás vedie k predloženiu tohto iniciatívneho návrhu.
Ďalším dôvodom je sprehľadnenie a zjednodušenie celého systému doplatkov na lieky. Cieľom návrhu je jasne stanoviť tých poistencov, na ktorých sa bude vzťahovať nulový limit, a vzhľadom k pozitívnemu vývoju ekonomiky tým podporiť mladé rodiny s deťmi do troch rokov, dôchodcov a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a dopriať im tak kvalitnejší život.
Koho sa návrh negatívne dotkne, nebude ani štátny rozpočet či rozpočet miest a obcí, ale budú sa s ním budú musieť popasovať zdravotné poisťovne. Navyše legislatívne zmeny si vyžiadajú úpravu ich informačného systému či administratívnej záťaže zdravotných poisťovní, vyplývajúce z realizácie úhrad nad limit spoluúčasti. Ale návrh bude mať jasne pozitívne sociálne vplyvy.
Záverom by som chcela požiadať všetkých poslancov o podporu nášho návrhu. Áno, uvedomujeme si, že nerieši komplexne zdravotníctvo ako celok, našou úlohou je ale vypočuť si jednotlivé príbehy občanov, podporiť a najmä pomôcť im v tom, čo ich najviac trápi. A to sú mnohokrát nedostatočné finančné zdroje, ktoré nepokryjú ani základné potreby. Lieky sú však v mnohých prípadoch nevyhnutnosť. A aj týmto opatrením sa snáď môžeme v budúcnosti posunúť z posledných priečok v medzinárodných prieskumoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci a vážené stoličky, cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 460/2012 Z. z., je stanoviť poistencov, na ktorých sa vzťahuje nulový limit spoluúčasti za doplatky na lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny. Ide o opatrenie, ktoré sa môže dotknúť približne 1,6 mil. poistencov. Tieto údaje sú bez údajov z poisťovne Dôvera, ktorá nám na náš list a žiadosť o poskytnutie informácií odpovedala, že zo zákona nie sú povinní poskytovať takéto informácie. Takže tieto naše informácie zahrňujú len Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a poisťovňu Union.
Vzhľadom na pozitívny vývoj ekonomiky v Slovenskej republike sa navrhuje podporiť mladé rodiny s deťmi do troch rokov, ako aj dôchodcov a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, teda skupiny spoluobčanov, ktoré sú najviac ekonomicky ohrozené. Tieto skupiny našich spoluobčanov nebudú doplácať na lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, ale ich uhradia zdravotné poisťovne z verejného zdravotného poistenia, čím sa zabezpečí uvedeným skupinám občanov kvalitnejší život.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie. Prijatie návrhu zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty samosprávnych krajov a rozpočty obcí. Návrh zákona zaťaží rozpočty zdravotných poisťovní.

Chcela by som sa poďakovať za faktické. Pánovi Krajčímu za podporu a takisto za jeho poznámku. Pani poslankyni Jurinovej takisto s tým, že vnímam tento návrh ako návrh, ktorý je v prvom čítaní, a myslím si, že ak sú voči nemu aj nejaké výhrady, tak by sme spoločnými silami ho mali tlačiť niekde ďalej a vôbec túto tému mať otvorenú a riešiť ju. Lebo naozaj jedno je pravda, tie osamelé matky s tými deťmi sú naozaj najohrozenejšou skupinou. A ďakujem veľmi pekne všetkým za podporu.

Ďakujem pekne. Viem, že nemám reagovať na ďalšie faktické, len chcem povedať toľko, že je to naozaj katastrofálna situácia, je to strašne nízke, tých 108, alebo koľko to je, cez 100 euro je tiež veľmi nízka suma, z toho sa naozaj nedá vyžiť. Možno by bolo fajn, keby sme sa zamysleli viacerí nad tým, že by táto suma mala byť výškou súdom priznaného výživného napríklad. Vo veľa prípadoch to môže byť aj väčšia suma. Aby štát to nepaušalizoval len na tých smiešnych 100 eur.
Takisto, keď tento štát, ďakujem pekne aj pani kolegyni, keď spomenula aj to, že by to štát mal nejakým spôsobom zvládnuť, som presvedčený, že keď štát dokáže behom dvoch mesiacov okradnúť občanov tejto republiky na elektrickej energii a na plyne, takže keby trošku len chcel taký nejaký pán Holjenčík, určite by sa našiel spôsob, ako pomôcť aj slovenským rodičom, slovenským matkám s deťmi.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o náhradnom výživnom bol prijatý v roku 2005 a naposledy bol novelizovaný v roku 2008, kedy bol len kozmeticky upravený, a to len výška príspevku. Tento zákon už nezodpovedá potrebám dnešnej doby a mal by prejsť kompletnou zmenou. Uvedomujem si, že zákon o náhradnom výživnom je veľmi špecifický, a nie pravidlom. V mnohých krajinách ho ani nemajú a uvedomujem si aj to, že tento návrh zákona vyvoláva mnoho diskusií a kontroverzných reakcií.
Je ťažké zákonom riešiť to, čo by si zodpovední dospelí ľudia, to znamená rodičia, mali predovšetkým riešiť sami. A to zodpovedne a s maximálnym ohľadom voči svojmu dieťaťu alebo deťom, lebo sú to práve deti, ktorých sa neplatenie výživného a zlé vzťahy medzi rodičmi dotýkajú najviac.
Vyzvala som na sociálnych sieťach ľudí, ktorí s týmto problémom zápasia, aby mi písali svoje príbehy, skúsenosti a dávali podnety na to, čo treba v zákone zmeniť. Málokedy si uvedomujeme, že za týmto zákonom, za každým jeho paragrafom stojí konkrétny smutný príbeh rodiny, konkrétny rodič, ktorý rieši, či bude mať jeho dieťa čo jesť, či bude mať na oblečenie, stravu či pomôcky do školy. Nechcem nikoho diskriminovať, preto hovorím o rodičovi, ale pravdou je, že štatisticky sa to predovšetkým týka matiek, ktoré sa samé starajú o dieťa, poprípade viac detí.
V roku 2015 bolo priemerne mesačne vyplatené náhradné výživné 12 539 deťom. Rodičov, ktorým bolo vyplatené náhradné výživné, je menej, nakoľko jeden rodič môže mať aj viac detí. Čo je však podstatné, je fakt, že počet poberateľov náhradného výživného každý rok klesá. V rozpočte na tento rok je plánovaný pokles sumy na náhradné výživné o 221-tisíc eur. Všetkým nám je jasné, že pokles poberateľov náhradného výživného určite nie je spôsobený tým, že by sa dramaticky zlepšilo platenie výživného, ale súvisí to najmä s tým, že tento zákon je komplikovaný a každý rodič si dvakrát rozmyslí, či vôbec o náhradné výživné požiada. Vysvetlím prečo.
Podľa platného zákona o náhradnom výživnom, ak povinná osoba neplatí výživné, oprávnená osoba, to znamená matka alebo otec, musí sama podať návrh na exekučné konanie exekútorovi. Toto konanie musí trvať najmenej tri mesiace, až potom môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné. Následne musí splniť ďalšie podmienky, kým úrad práce rozhodne. Najpodstatnejšou podmienku je, že osamelý rodič nesmie mať príjem vyšší ako 2,2-násobok životného minima, čo je približne 600 eur. Ak splní všetky tieto podmienky, dostane náhradné výživné, maximálne však vo výške 108 eur a 50 centov. Každých šesť mesiacov sa nárok na náhradné výživné prehodnocuje. V prípade, že neplatič, povinná osoba, zaplatí čo i len časť z dlžnej sumy, musí rodič, oprávnená osoba, túto sumu vrátiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Systém teda funguje ako akási pôžička osamelému rodičovi na preklenutie kritickej životnej situácie a nie ako skutočné náhradné výživné. Takéto sú podmienky zákona, no prax je ešte zložitejšia.
Je všeobecne známy fakt, že exekútori sa vymáhaniu výživného vyhýbajú. Osamelý rodič, najčastejšie matka, tak často behá od jednej exekútorskej kancelárie k druhej, kým vôbec nájde exekútora. Ak ho aj nájde, tri mesiace musí čakať. Deti však za tie tri mesiace musia jesť, chodiť do školy, rodina musí platiť nájomné, energie a ďalšie náklady na život. Možno si to mnohí z vás nevedia predstaviť, ale pre túto rodinu to môže mať fatálne dôsledky. Až po dlhých mesiacoch vybavovania sa konečne rodič dostane k náhradnému výživnému, avšak nie v plnej výške súdom stanoveného výživného, ale iba do výšky 108 eur 50 centov.
V návrhu zákona, ktorý podávam, chcem riešiť tri najpodstatnejšie zmeny:
Po prvé. Exekúciu na neplatiča nebude podávať rodič, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, ale štát, čiže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tým odbremeníme rodiča nielen od vybavovania exekúcie, ale skrátime čas potrebný na schválenie náhradného výživného.
Po druhé. Zmena sa týka výšky náhradného výživného, kde navrhujeme, aby rodič, to je oprávnená osoba, dostal náhradné výživné v takej výške, ako určil súd.
Treťou zmenou je, že sumu poskytnutú rodičovi ako náhradné výživné si bude od neplatiča aj s úrokmi vymáhať štát. Som totiž presvedčená, že štát bude úspešnejší vo vymáhaní výživného, ktoré poskytol, ako samostatná matka, teda rodič, ktorému bolo náhradné výživné poskytnuté.
Tieto zmeny aspoň čiastočne pomôžu rodičom, ako som už povedala, najčastejšie matkám, dostať sa k výživnému v čas a bez toho, aby celá ťarcha vymáhania peňazí, ktoré im patria, bola na ich pleciach. Vymožiteľnosť práva, v tomto prípade súdom stanoveného výživného, je predsa základnou úlohou štátu.
Koncom roka médiá uverejnili správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, ktorý zverejnil, že takmer piaty človek na Slovensku je ohrozený chudobou. Je to veľmi smutné, ale, bohužiaľ, nič nové. Táto informácia je zahrnutá aj v Správe o sociálnej situácii obyvateľov, ktorú dostávame každý rok na sociálnom výbore, a táto informácia sa v nej objavuje rok čo rok. Chcem však konkrétne upozorniť na to, že najviac ohrozené chudobou sú práve deti a mladí ľudia, a to najmä deti vyrastajúce v neúplných rodinách. Viem, že nie je ľahké nájsť riešenie na to, ako podporiť osamelé matky, neúplné rodiny a ako naozaj pomôcť, aby deti nevyrastali v chudobe. Zákon o náhradnom výživnom je jeden z tých zákonov, ktoré aspoň čiastočne niektorým takýmto rodinám môže pomôcť. Nemal by im klásť polená pod nohy, ale naozaj pomáhať. Myslím, že by sme všetci na to mali myslieť pri hlasovaní.
Ďakujem.

Ja by som chcel poďakovať kolegom, ale hlavne pani poslankyni Grausovej. Ďakujeme za vašu empatiu voči všetkým takto ťažko skúšaným ženám.

Ďakujem za slovo. Ja by som iba chcel podotknúť pri tomto návrhu, že by som chcel podať jeden návrh, ktorý aj tak nie je reálny, že pokiaľ pri daňových licenciách podnikatelia úverujú štát, prečo by pri takejto situácii nemohol štát krátkodobo úverovať matky, ktoré sú bez finančných prostriedkov? Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcem reagovať na vystúpenie nášho predsedu pána Kollára. Lebo naozaj je to tak. Chodí veľmi veľa listov v zmysle, že jednak tá matka alebo rodič, ak rodič sa stará sám o svoje deti a domáha sa výživného, majú naozaj obrovský problém sa toho výživného domôcť. Ono to reálne funguje tak, že mešká, tá druhá strana mešká s tým výživným, neplatí ho. Rádovo sú to desiatky alebo stovky euro, ktoré dlhuje. A si predstavte, že stačí, aby poslal 20 euro raz za tri mesiace, štyri mesiace, a nič sa nedeje. Už to nemôže byť ani trestný čin, lebo dnes už je trestný čin neplatenia výživného. Nič sa nedeje, lebo on poslal len 20 euro, hoci dlhuje dajme tomu 300. A proces ide ďalej. Čiže to je taký začarovaný kruh, kedy sa ten rodič nemôže domôcť toho výživného a tých svojich práv.
Samozrejme, potom je na ňom administratívne, trestnoprávne, občianskoprávne alebo ako vymáhať to výživné a naozaj oni častokrát nemajú na to kapacitu. Vieme veľmi dobre, že tá legislatívna znalosť tých bežných občanov nie je nejaká veľmi vysoká a práve preto ja tiež veľmi vítam tento návrh kolegyne Krištúfkovej. Lebo naozaj, ak by vymáhanie toho výživného prebral štát, tak výrazným spôsobom sa uľahčí život práve týmto rodičom, ktorí sa toho výživného nemôžu domôcť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milá Esterka, vážená návšteva na balkóne, milé poslanecké stoličky, som strašne rád, že vás môžem sa snažiť teraz presvedčiť o podpore našeho zákona. Neviem si teraz vybrať, ktorá je taká najvhodnejšia na to, aby mohla podporiť náš zákon, ale keď pozerám na tú ľavú stranu, tak skutočne neviem si vybrať, ktorá by bola najfundovanejšia. Možno tá prvá by nás mohla pochopiť, možno tá druhá.
Takže, milé stoličky. (Reakcie z pléna.) Milé stoličky, prosím pekne, neprerušujte ma, máte nový rokovací poriadok a tam to máte napísané, že nemáte vyhukovať počas rozpravy.
Treba pomôcť ľuďom. Aj tento zákon, ktorý predkladáme, môže pomôcť veľa rodinám. Máme za to, že pokiaľ štát prebere toto bremeno na seba, má ďaleko väčšie možnosti právne ako matka s dieťaťom, prípadne otec s dieťaťom, ktorý je vystavený tlaku, je vystavený nedostatku finančných zdrojov, je postavený pred neriešiteľnú situáciu, kedy mu druhý rodič neprispeje na výživnom. Z čoho má taká matka žiť? Čo má robiť? Tak, samozrejme, prichádzame s týmto zákonom, aby toto absolútne prebral na seba štát. Štát to nepoškodí nijakým spôsobom, dokáže si to neskôr vymôcť a štát hlavne neskrachuje.
Ale je veľa prípadov, a chodia nám listy, keď matka s dieťaťom, ktorá použije takéto náhradné výživné, na konci dňa je ničená exekútormi, lebo nie je schopná to štátu vrátiť v stanovenom termíne a je exekvovaná. Máme za to, že túto nezmyselnosť a skrivodlivosť by sme mali napraviť. Povedzme si, že ako národ bez detí nemáme absolútne budúcnosť. A tie ženy, že sú to v drtivej väčšine ženy, matky s deťmi, ktoré sú opustené alebo sú samy, a rodičia, manželia im neplatia, samozrejme, česť výnimkám, niekedy je to opačne, že je tam otec s dieťaťom, ale v drtivej miere sú to matky s deťmi, ktoré sa starajú o tieto deti, dostanú sa do ťažkej situácie a ešte ich zaťažíme ďalšími exekúciami. Tento návrh zákona by tento problém odstránil.
Ono si možno poviete, je to banalita. Ale sú to tisícky prípadov, kedy tieto matky, ktoré požiadajú o toto náhradné výživné, ktoré im štát, samozrejme, po nejakej dobe predsa len poskytne, sú potom ťažkým spôsobom naháňané exekútormi. Tie exekúcie, samozrejme, všetci dobre viete, akým spôsobom to končí. Dlžný si 300, 400, 500 euro, na konci dňa musíš zaplatiť 2-, 3-, 4-, 5-tisíc. Ak tá chudera má nejaký byt, tak ešte aj o ten dôjde len preto, že sme jej išli sociálne pomôcť. Pre niekoho maličkosť a pre niekoho celý život.
Čo má povedať matka svojmu dieťaťu, keď je hladné, a nemá peniaze, nevie mu dať ani ten kus chleba? Vy si myslíte, že to je všetko tunák v poriadku, milé stoličky poslanecké, že tunák, samozrejme, všetci žijeme tak ako my z 2 500-eurových platov. No nie. Niektoré matky a, bohužiaľ, tunák je 600-tisíc ľudí priamo ohrozených chudobou, nemajú tým deťom čo dať jesť.
Tak ja by som chcel poprosiť o podporu všetky poslanecké stoličky, aby boli také ústretové, milé, aby sa chytili za tie svoje kolečká, ktoré ich držia, a skúsili byť ústretové a podporiť tento náš návrh zákona.
Ja všetkým stoličkám a kolegom, ktorí tu ešte ostali, chcem veľmi pekne poďakovať a poprosiť ich o podporu.
Ďakujem.