Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, môj prejav bude mať tri časti. Pozriem sa na túto problematiku zo spoločenského hľadiska, zo štátoprávneho hľadiska a z prakticko-politického hľadiska.
Čo sa týka spoločenského hľadiska, viacerí ľudia sa ma spýtali, načo chceme riešiť a zaoberáme sa v tomto pléne 20 rokov starou vecou. Nemáme iné problémy? Nie sú tu aktuálne sociálne problémy ľudí, dôchodcov, mladých rodín? Moja odpoveď na túto otázku bola vždy tá istá. My neriešime 20 rokov starú vec, my riešime výsostne aktuálnu a súčasnú vec a tou je beztrestnosť. My tu riešime to, čo ľudí neuveriteľným spôsobom irituje, a to je fakt, že niektorí ľudia tam hore si môžu dovoliť úplne všetko a zostanú beztrestní. Môžu ukradnúť 100 mil., 200 mil. a nič sa im nestane. Na druhej strane, keď človek nezaplatí 5-eurovú daň, tak mu príde exekútor a bude platiť pokutu. Čiže z toho spoločenského hľadiska my riešime aktuálnu vec a to je beztrestnosť. Už tu nesmú byť rovní a rovnejší, nikto nesmie byť nad zákonom. Bez ohľadu na to, či to bol premiér alebo či to bol šéf tajnej služby.
Čo sa týka štátoprávneho hľadiska, Tomáš Garrique Masaryk hovorieval, že štáty vznikajú na nejakých ideách a zanikajú so zánikom ideí, na ktorých vznikli. Nuž povedzme si, na akej idei vznikla Slovenská republika v roku 1993. Na akej idei ju Vladimír Mečiar zakladal, keď ešte 2 roky pred vznikom Slovenskej republiky vykrikoval, že my tých Čechov do federácie dokopeme? Na akej idei asi tento štát zakladal Vladimír Mečiar, keď ešte po voľbách v lete 1992 dúfal v posilnenie svojej vlastnej moci na Slovensko, na Slovensku s tým, čo Klaus volal "ale s Českom ako poisťovňou", aby sa mu bezpečne vládlo? Čo to bola tá idea, na ktorej Vladimír Mečiar postavil tento štát? Ja sa obávam, že to bola iba idea osobnej moci a zvýšenia osobnej moci. Žiaľ, kvôli tomu sa nechal nakoniec Vladimír Mečiar k samostatnosti dokopať. Verím a viem, že veľa občanov Slovenskej republiky si úprimne želalo samostatnosť Slovenska, ja to rešpektujem, faktom ale je, že ten najvyšší činiteľ v tom čase presadzoval a zaoberal sa iba ideou vlastnej moci. Táto idea bola určujúca na Slovensku až do roku 1998 a únos prezidentovho syna a vražda Róberta Remiáša sú len v línii zachovania osobnej moci nejakého človeka obklopeného ďalšími ľuďmi. Zrušením amnestií dokážeme, že my, ktorí tu sedíme, si predstavujeme tú štátnu ideu Slovenskej republiky nejako inak, že nemá byť založená iba na moci niekoho, ale má byť založená na spravodlivosti. Ako hovoril svätý Augustín, štát, ktorý nie je založený na spravodlivosti, sa skôr alebo neskôr zmení iba na bandu zlodejov. A každý z nás si môže povedať, či chce mať štát postavený na ideále spravodlivosti alebo ideále moci a ideále bandy zlodejov. Ja chcem štát, ktorý má nejaký ideál a tým ideálom je spravodlivosť.
Tretia rovina, o ktorej chcem hovoriť, je čisto politicky praktická. Viackrát tu padlo, že nemáme istotu, či vládna koalícia myslí tento svoj návrh vážne. A ja s tým súhlasím, nemáme žiadnu istotu a dokonca ako konzervatívec k tomu dodávam, že by som sa mal riadiť pravidlom "v pochybnostiach nekonaj". Faktom však je, že mám dve istoty. Prvou je, že ak nepodporíme vládny návrh na zrušenie amnestií, opozičný návrh neprejde. Druhou istotou je, že aj keď je to pokus o zrušenie amnestií, je to jediný reálny pokus, ktorý momentálne na stole máme.
Keď som vystupoval v tomto pléne prvýkrát, tak som povedal, že som presvedčený, že úlohou politika, lídra je hľadať v ľuďoch to najlepšie, čo v nich je, a pomôcť im to prejaviť. Ja chcem veriť, že tento návrh myslíte vážne.
Druhá praktická poznámka. Viacerí kolegovia tu spomínali, že je zbytočne zapojený Ústavný súd do riešenia tejto problematiky. No neviem, či táto pripomienka veľmi obstojí, pretože my nevieme z tohto parlamentu zabrániť žiadnemu podozrivému v otázke únosu alebo vraždy Roberta Remiáša, aby sa individuálne obrátil na Ústavný súd. To znamená, my nedokážeme zákonom vypojiť Ústavný súd, zabrániť mu, aby o tejto veci rozhodoval. A tak si kladiem otázku, skôr alebo neskôr bez ohľadu na našu vôľu to na tom Ústavnom súde môže skončiť. Je to naozaj pre nás až taká závažná zaťažkávajúca podmienka, že sa za tento návrh nedá hlasovať? My nevieme ovplyvniť, či Ústavný súd nejaký podnet prijme alebo neprijme. Myslím teraz individuálny podnet. Som si takmer istý, že nakoniec tak alebo onak Ústavný súd o tejto kauze rozhodovať bude.
Moja tretia pripomienka, individuálne milosti, ktoré Michal Kováč poskytol jednotlivým ľuďom. Mne je naozaj čudné, ako veľmi sa niektorí predstavitelia vládnej koalície bránia tomu, aby bola zrušená milosť nielen Michala Kováča ml., ale aj Kočnera a spol. Faktom je, že argument, ak nebude zrušená milosť pre Kočnera, tak nech nie je zrušená ani amnestia pre páchateľov únosu, podľa mňa neobstojí. Ak nebude potrestaný Kočner, tak nech nie sú potrestaní ani únoscovia? To podľa mňa celkom nesedí. Ja osobne radšej budem, ak budú potrestaní aspoň únoscovia, ako keby nebol potrestaný nikto.
Toto sú moje dôvody, prečo za súčasných okolností a na základe poznania, ktoré mám o tom, aké pripomienky zo strany opozície sú akceptované, som pripravený hlasovať za vládny návrh na zrušenie amnestií. Radšej urobím pokus, ktorý dá šancu spravodlivosti, ako by som zvolil istotu, že nebude urobené nič.
Ďakujem vám za pozornosť.
