Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa rád tiež vyjadril k tomuto navrhovanému zákonu, určite ho podporíme, lebo mám za to, že predškolská príprava detí je veľmi dôležitá práve, resp. návšteva škôlky je veľmi dôležitá práve pre nasledujúcu školskú dochádzku. Treba si uvedomiť, že práve návšteva škôlky vo väčšine prípadov vytvára u detí návyky, ktoré sú veľmi dôležité pre ich ďalší život a zaradenie sa do spoločnosti, čo častokrát nebýva tým prípadom, keď tie deti sa do tých škôlok nedostanú a sú v opatere dajme tomu starých rodičov, známych a tak ďalej, to znamená, že nie sú v tom systéme, tiež mám dve deti a obidve navštevovali škôlky a myslím si, že im to pomohlo do ďalšieho života.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pánu kolegovi Žarnayovi za veľmi kultivovaný prejav. Vďaka.
A teraz niekoľko faktov čisto vo faktickej rovine. Ja predmetný zákon predkladám tu a teraz, predtým, ako je navrhovaná reforma školstva, hej. Čiže ja veľmi držím pánu ministrovi školstva palce, aby to, čo v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania má, mu aspoň z polovice vyšlo. Ak to vyjde, bude to fajn. Len ja žijem prítomnosťou a chcem pomáhať ľuďom. Žijem v reálnom svete, počúvam ich, niečo sa dotýka bezprostredne mňa, niečím ma niekto dotazuje, pretože sme tu preto, aby sme pre tých ľudí robili a pomáhali im. A to je výsledok toho, ako ten zákon vyzerá. Hej, že komunikujem, bavím sa a chcem pomáhať. Takže vecne k tým jednotlivým bodom, ktoré ma tak zaujali najviac.
Logopédi. Nie je celkom pravda, že... Áno, logopéd má fungovať na individuálnej báze pri práci s konkrétnym dieťaťom, ale nie je pravda, že externé návštevy logopéda sú efektívnejšie, a už vonkoncom nešetria prostriedky. Ja vám hneď vysvetlím prečo. Keď máte nejaké zariadenie, ktoré navštevujete, ktoré je zamerané na diagnostiku a následnú prácu a rozvíjanie a odstraňovanie prípadných problémov konkrétneho dieťaťa, tak vás spravidla pošlú do nejakého zariadenia, kde je to spoplatnené. Jedna návšteva stojí okolo 20 euro, pričom tie termíny sú tak zúfalo vybookované alebo vyplnené, že máte možnosť navštevovať takéto zariadenie, to mám osobnú skúsenosť a nielen ja, v časovom horizonte približne raz za dva týždne. Ergo efektívnosť práce logopéda je nulová, hej. To dieťa vykazuje nulový posun dopredu, pretože takto by logopéd nemal s dieťaťom pracovať, ktorý má nejaký problém, nehovoriac o tom, že je to záťaž pre peňaženku rodiča. Vy ste povedali, že je to teda záťaž pre rozpočet.
Ale teraz bavme sa o tom, chceme pomáhať ľuďom, rodičom? Ja som si istá, že keď chceme pomáhať, že tie prostriedky sa nájdu z toho rozpočtu. Možno by bolo dobré ušetriť niekde inde alebo rozhadzovať tie peniaze niekde inde a dať to tomu, aby to školské zariadenie malo to prostriedky a mohlo zamestnať logopéda. Mne sa podarilo prostredníctvom mojich kontaktov z predchádzajúceho zamestnania, keďže dcérka navštevuje súkromné zariadenie, takéhoto logopéda zamestnať a oni sú tam nesmierne šťastní a vďační za to, že ho majú. Ako to vyzerá? No ja vám poviem, ako to vyzerá.
Škôlka má logopéda, dcérka pracuje s logopédom na dennej báze, dennodenne v prirodzenom prostredí. Čiže ja nemusím raz za dva, nemusím, ja s radosťou budem chodiť, pretože je to moje dieťa, ktoré milujem, ale ja nechodím raz za dva týždne niekam, kde mi to ešte spoplatnia dvadsiatimi eurami, ale ten logopéd funguje na dennej báze v tej škôlke, je tam zamestnaný a pracuje individuálne s tými detičkami, podotýkam, že ich je hneď niekoľko, a oni vykazujú nenormálny alebo neuveriteľný progres, hej. Čiže je to fantastická vec, a práve preto to bol taký popud, to nie, že som si vymyslela nejakú tému, ktorú chcem teraz tuná zahrať. Ale je to naozaj to, čo môžme tým ľuďom pomôcť. A keď som sa začala baviť s rodičmi, s odborníkmi, tak som zistila, že je vysoký počet detí, ktoré tieto problémy majú a potrebujú logopéda. Samozrejme, to už sa potom bavíme aj o tom, že pedagogická fakulta by mohla vychovávať alebo mať viacej odchovancov z oboru logopédia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže myslím si, že chcem pomôcť ľuďom, chcem ich odbremeniť, odbremeniť od finančných výdavkov. A čo je najdôležitejšie, chcem, aby deti, ktoré majú problémy logopedického charakteru, tá škála tej, tých problémov je neuveriteľne široká, aby boli odstránené takto. Myslím si, že je to dobrý nápad a že naozaj mnoho ľudí by to ocenilo. A vychádzam nielen z toho, čo je moje bezprostredné okolie, kde žijem, kde sa pohybujem, ale to sú dotazy z celého Slovenska. Takže myslím si, že je to fajn nápad.
Téma školské uniformy. Tých výhod je niekoľko. Viete, keď niečo uvediete do života alebo prídete s nejakým nápadom, tak A, samozrejme, hneď spustí B. Akcia - reakcia. Ja chápem, že mnoho ľudí a zase raz mám dobré odozvy k tomu, čiže nemám pocit, že by som predkladala niečo, čo by bolo v nejakom príkrom rozpore s drvivou väčšinou populácie, ich názorov na túto tému. Myslím si, že títo ľudia vnímajú toto pozitívne, pretože povedzme si na rovinu, aké sú deti. Deti veľmi citlivo vnímajú rozdiely sociálneho charakteru medzi sebou a oni si nič nedarujú, hej. Poukazujú na to, ty máš lepšie, ty máš horšie. Povedzme si na rovinu, tieto uniformy dokážu minimálne z 90 % tieto rozdiely potrieť. Áno, vy použijete, alebo teda niekto môže použiť protiargument: a telefóny a ja neviem čo. Patria telefóny mobilné do školy? To je zasa ďalšia vec. To by mohla byť vlastne téma na ďalší zákon. Myslím si, že nie, hej.
A v konečnom dôsledku, ako fungujeme aj my dospelí v dennodennom živote. Keď niekoho stretnete, ako ho vnímate? Prvá vec, či chcem alebo nie, šaty robia človeka, tak si všimnete, ako je zaodetý, a už to vytára nejaký dojem o tom človeku, asi čo robí, odkiaľ je a tak ďalej a tak ďalej, či o seba dbá, nedbá, ja neviem čo. To, či má také okuliare vo vlasoch alebo či telefonuje z takého telefónu, to je už podružná záležitosť. A u detí by to malo platiť dvojnásobne. A argument typu, že tým potláčame alebo potierame nejakú individualitu alebo identitu dieťaťa, no tak je škola o tom, že sa idem predvádzať, ako som oblečená? Radšej nech tú identitu, inovatívnosť a kreativitu a prezentovanie vlastnej osobnosti pretavia do projektov, práce v škole na hodinách, aktivity a tak ďalej a tak ďalej. Nech to neni o oblečení. Lebo potom ideme po veľmi povrchnom, a nie dobrom, dobrom, dobrej, povedala by som, ceste, nehovoriac o tom, že nie každý rodič môže si dovoliť to, aby to dieťa odel tak, ako ono si to želá, hej.
Pokiaľ ide o tie peniaze, tam tiež je to celkom zaujímavý moment, ak by som si dovolila vyvrátiť vaše pochybnosti. Tie sumy, ony lavírujú, sú rôzne. Závisí to od toho, aký zdroj. Ja som si študovala množstvo tých prípadov, alebo teda tých možností, odkiaľ tieto uniformy je možné si zadovážiť. A tie sumy sú, keď začnem najvyššou, povedzme 200 na tú sadu, ako to tu bolo spomínané, ale našla som aj konkrétne zo života príklad, kedy tá pani učiteľka hovorila, že deti majú dve sady, elegantnú a športovú verziu, pričom pre dievčatá je to 47 eur komplet a pre chlapcov to vychádza 50 eur aj nejaké centy, hej. A zoberme si fakt, že to dieťa v prvom rade navštevuje päť dní v týždni školu, hej, čiže potrebuje. Aj na tie krúžky môže ísť v tej uniforme, hej. A potom už tá záležitosť víkendového charakteru, tak, samozrejme, nemôžu tie deti chodiť nahé, to je jasné, ale aj v konečnom dôsledku ušetríte tie prostriedky, pretože máte menšie výdavky na to civilné iné oblečenie. Takže to je tiež, si myslím, že zásadný moment.
A zase raz budem apelovať, tak ako analogicky pri tom predchádzajúcom bode, že logopédi, hej, tie finančné záležitosti, že či chceme zaťažiť peňaženku rodiča alebo štátu. Tak ja razím tú teóriu, že radšej zaťažme ten štát, pretože tie peniaze sú, len ich treba chcieť hľadať a použiť na to správne.
Pokiaľ ide o uniformy, tak pri Vranove nad Topľou je fabrika Slovtex, pokiaľ si dobre pamätám, a táto fabrika momentálne nevykazuje žiadnu aktivitu a máme tam aj strednú odbornú školu textilnú. Tak čo keby táto fabrika povedzme šila uniformy pre tieto školy, ktoré prejavia záujem o školské uniformy. Tým pádom zamestnáme slovenských občanov. Nikto nebude môcť použiť populistický argument, že komu zase raz dáme zarobiť, pretože toto nie je cieľom predkladaného návrhu zákona. Čiže pomôžeme občanom v Slovenskej republike, pomôžeme tým deťom, odstránime nejaké sociálne rozdiely, deti budú cítiť príslušnosť k škole a tak ďalej, ja to teraz nebudem znova opakovať. A myslím si, že v konečnom dôsledku, si dovolím tvrdiť, ušetríme aj peňaženku tých rodičov, nehovoriac o tom, že sú tam aj pragmatické aspekty, že človek je odbremenený od toho, že čo si obliecť, a ten rodič, čo tomu dieťaťu obliecť v ten-ktorý deň a podobne. Takže znova opakujem, myslím si, že tento zákon v prvom rade si kladie za cieľ pomôcť ľuďom, pomáhať občanom Slovenskej republiky.
A pokiaľ ide o ten tretí bod, tam len veľmi stručne sa budem opakovať, že prečo to posúvame. Pretože ľudia to tak cítia, majú túto potrebu, dotazovali ma s touto požiadavkou či by sa to dalo nejako aspoň riešiť do doby, kedy sa bude daná problematika riešiť komplexne. A ja na túto tému dokážem len zopakovať to, čo som už povedala, že môj zákon je predkladaný tu a teraz a nerieši, nie je to komplexná reforma školstva v zmysle, tak ako to predkladá pán minister školstva, v nejakom časovom horizonte v rámci Národného rozvoja výchovy a vzdelávania, čiže ako komplexný dokument. Takže je to len niečo, čo rieši problém občanov tu a teraz. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Žarnay, obávam sa, že veľmi nie ste v obraze, čo sa týka minimálne uniforiem, a zjavne vám chýba praktická znalosť tohto problému.
Ja mám dcéru, ktorá navštevuje osemročné gymnázium. Je to gymnázium, ktoré po dohode s rodičmi zaviedlo uniformy. Tak len, aby ste boli v obraze, celá sada na celý týždeň, to znamená asi päť rôznych typov uniforiem, vyšla na necelých dvesto euro a jednoznačne ako rodič vám môžem povedať, že jednoznačne sa šetria náklady na oblečenie počas celého školského roka, pretože dieťa, pokiaľ chodí do školy, aspoň moje dieťa, keď chodí do školy, zo školy ide na rôzne krúžky a z krúžkov ide domov. Už nemá čas na nejaké ešte behanie po vonku a jednoducho cez týždeň to nejde. Víkend je, samozrejme, iný. To znamená, jednoznačne je šetrenie, pokiaľ má školskú uniformu, resp. sadu školskej uniformy. Má to ďalšie pozitívne efekty. Naozaj sa potreli nejaké sociálne rozdiely. Ja som sa o tomto s mojou dcérou bavil niekoľkokrát. Pýtal som sa aj jej spolužiakov, čo si o tomto myslia, o týchto uniformách, pretože majú ich prvý rok na sebe, prvýkrát, všetky deti si to pochvaľujú, páči sa im to, cítia spolupatričnosť k škole. Jednoducho tie argumenty, ktoré ste povedali, že sú za, tie naozaj sú aj reálne.
A to, čo ste hovorili, že návrat k despotickým anglickým školám, ako, prepáčte, no žiadneho rodiča z tejto celej školy, týchto detí, by to ani nenapadlo, takéto argumenty. Všetci si to chvália.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA - Boris Kollár návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tzv. školský zákon je:
1. umožniť materským školám pôsobenie logopéda, ktorý bude zabezpečovať odstránenie dyslálie a ďalších porúch reči u detí,
2. zaviesť povinnosť pre riaditeľa školy, resp. školského zariadenia po prerokovaní s rodičmi, aby školský poriadok upravoval aj nosenie školských uniforiem,
3. vytvoriť časový priestor na vyriešenie problematiky kvalitatívneho aspektu v procese prijímania žiakov na 8-ročné gymnáziá v kontexte pripravovanej reformy vzdelávania.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teda uviedla dôvody, ktoré nás viedli k predloženiu predmetného zákona. V Slovenskej republike čoraz viac detí trpí neschopnosťou používať správne jednotlivé hlásky alebo skupiny hlások v komunikácii. Dyslália patrí medzi najčastejšie poruchy schopnosti komunikovať. Znamená to, že dieťa niektoré hlásky vynecháva, zamieňa, alebo teda prípadne zle vyslovuje. Táto porucha by sa nemala podceňovať, môže byť totiž aj prvým príznakom vážnejšieho neurologického ochorenia, poškodenia alebo signalizovať poruchu sluchu, prípadne celkového vývinu. Všeobecne by malo platiť, že ak je reč dieťaťa nezrozumiteľná alebo jeho výslovnosť je niečím nápadná, mal by ho vyšetriť logopéd. A čo je omnoho dôležitejšie, mal by s ním pracovať. Preto sa navrhuje prostredníctvom uvedeného zákona, novely zákona, aby dyslália bola zachytávaná a následne odstraňovaná už v materských školách.
S odstraňovaním dyslálie mám aj osobné skúsenosti. Som matka šesťročného dieťaťa, ktorému po nástupe do škôlky bola identifikovaná, alebo teda diagnostikovaná dyslália, a postupne som sa začala s týmto problémom lepšie oboznamovať a zistila som, že podobným problémom, s podobným problémom sa pasuje množstvo ďalších rodičov. Preto som sa rozhodla tento problém riešiť a napomôcť aj iným rodičom prostredníctvom predmetného zákona, ktorých dieťa navštevuje materskú škôlku a trpí touto poruchovou v komunikácii alebo vyjadrovania. A nazdávam sa, že uvedeným zákonom umožníme včasnú diagnostiku a logopedickú intervenciu, čo je dosť podstatné v prostredí, ktoré je deťom blízke. Toto by som chcela zdôrazniť, že deťom, ktoré je deťom blízke. Zároveň... (Prerušenie vystúpenia okoloidúcou poslankyňou.) O. K. Zároveň znížime časovú zaťaženosť rodičov, ktorí musia teda s dieťaťom navštevovať nejaké zariadenie, ktoré je za týmto účelom zriadené, počas svojej pracovnej doby, čiže pracujú prostredníctvom externých logopédov.
Po druhé. V základných aj v stredných školách sa čoraz viac prejavujú sociálne rozdiely medzi žiakmi. Zotrieť tieto sociálne rozdiely medzi spolužiakmi a naučiť ich obliekať sa vhodne a pekne navrhujeme prostredníctvom novely zákona, ktorý rieši nosenie školskej rovnošaty, resp. školskej uniformy. Na Slovensku je len zopár škôl, ktoré zaviedli vlastné školské uniformy. Z ich reakcií vyplýva, že deti si školské uniformy veľmi pochvaľujú a veľmi radi ich nosia. Za najväčšiu výhodu školskej uniformy sa považuje to, že nevidno sociálne rozdiely a statusové rozdiely medzi deťmi. Preto navrhujeme, aby mal riaditeľ školy alebo školského zariadenia povinnosť v školskom poriadku upraviť nosenie alebo nenosenie školskej uniformy. Čiže je to, toto by som chcela zdôrazniť, je to na báze dobrovoľnosti.
Túto úpravu navrhujeme ponechať na rozhodnutí riaditeľa školy alebo školského zariadenia po jeho prerokovaní so zástupcami školskej samosprávy a rodičmi.
Po tretie. V súčasnosti platné ustanovenie zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o postupnom prechode na znížený počet žiakov v triedach 8-ročných gymnázií sa napĺňa len veľmi pozvoľna. Stále pretrváva extrémne vypuklý problém, teda najmä v Bratislavskom kraji, kde je značná koncentrácia gymnázií s 8-ročným štúdiom. Zo strany žiakov a ich rodičov je o ne enormný záujem, ktorý, ktoré často niekoľkonásobne prekračuje stanovené limity, ktoré boli školám pridelené zo strany orgánov miestnej štátnej správy. Preto sa navrhuje, aby postupné znižovania počtov žiakov v 8-ročných gymnáziách bolo predĺžené do školského roku 2020 až 2021, kedy, predpokladám, by otázka týchto 8-ročných gymnázií už mala byť vyriešená ako súčasť komplexnej reformy vzdelávania, ktorú sa chystá uskutočniť ministerstvo školstva.
Návrh predkladaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Vážené dámy, vážení páni, pevne verím, že predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní vytvorí lepšie podmienky pre zdravý vývoj našich detí a lepší život všetkých občanov Slovenska.
Týmto vám ďakujem na úvod za pozornosť a ďakujem za podporu tohto návrhu zákona.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, chcel by som priebežne zareagovať na tých kolegov poslancov, ktorí povedali niečo, k čomu by som sa rád vyjadril.
Pán poslanec Heger, vy ste sa vyjadrili, že spájam vieru s bezpečnosťou a že to nie je dobré. No nie sú to náhodou islamskí teroristi, ktorí spájajú vieru s násilím a so zabíjaním? To znamená, bohužiaľ, keby nebolo toto prvé ako prvotná príčina, tak by sme predsa neriešili tento problém. Takže ja, žiaľ, to spájam, žiaľ, pretože taká je realita. A chcel by som upozorniť, naozaj teraz to myslím úplne vecne a ja to budem viackrát robiť, ja si, samozrejme, uvedomujem, že veľká, veľmi veľká väčšina moslimov, nech žijú kamkoľvek, kdekoľvek vo svete, nikdy nespácha nič zlé ani to nemieni urobiť a neurobí ani nič, čo by bolo, povedal by som, zásahom do viery alebo presvedčenia iného človeka. Problém je v tom, že my nevieme rozlíšiť, nevieme rozlíšiť, ktorý je ten radikálny, a nevedia to rozlíšiť v celej západnej Európe, pretože častokrát tam boli občania, najmä mladí, mladí ľudia, ktorí sú treťou generáciou, čo ja viem, vo Veľkej Británii, vo Francúzsku. Ich rodičia boli vďační, že ich krajina prijala. Ich starí rodičia si tým možno zachránili život, napr. keď z Alžírska museli utekať pred alžírskymi komunistami. Pracovali, platili dane, boli platnými občanmi, ale tá tretia generácia je zradikalizovaná. A my nevieme rozlíšiť. To znamená, akým spôsobom chceme vnímať tie bezpečnostné hrozby? Neviete to rozlíšiť, to je ten problém.
Pán poslanec Budaj, povedali ste, že tým, že sa snažím riešiť bezpečnostné riziko spojené s mešitami, ktoré som sa snažil na základe faktov pomenovať, a nikto tu nevyvrátil ani jediný fakt, ktorý som povedal, v celej tejto rozprave, sa stávam podobným im, tým radikálnym teroristom. Lebo riešim bezpečnostné riziká? Tak to snáď nemyslíte vážne. Prečo zatvárajú vo Francúzsku a v Nemecku mešity ako bezpečnostné riziká? Zrejme vás voľajako nepočúvajú. Alebo tieto názory, ktoré ste tu prezentovali, považujú za, bohužiaľ, mylné a nesprávne pri ochrane vlastných občanov. Vidia to zásadne inak. Nie ja som si vymyslel zatváranie mešít vo Francúzsku ani v Nemecku, ja som si to nevymyslel. To je realita, ktorá sa deje z bezpečnostných dôvodov.
Pán poslanec Ivan, prečo riešim bezpečnostný problém zmenou stavebného zákona, že takto sa to predsa nerobí. No, to sa veľmi mýlite, pán poslanec Ivan, bezpečnostné problémy sa riešia zmenou akéhokoľvek zákona, ktorý k tomu môže napomôcť, a poviem vám jeden príklad.
V Izraeli zúrila niekoľko rokov druhá intifáda. Strašne veľa ľudí bolo povraždených. Vtedy dostali dvaja ľudia od vlády, boli to dvaja generáli, jeden policajný, jeden armádny, za úlohu potlačiť toto povstanie. Oni povedali, neni problém, urobíme checkpointy, máme bezpečnostné opatrenia. Tak jak niekedy, keď je bezpečnostný problém v Jeruzaleme, dáme tam vojakov, budeme ich čekovať a žiadne bomby nebudú, lebo neprejdú. No ale vláda im povedala, moment, moment, my tu nechceme zavádzať policajný štát, my chceme, aby sa v tomto štáte dalo normálne, slobodne žiť. No, dobre, tak rozmýšľali, ako to urobiť. Hodnotili bezpečnostné riziká, hľadali riešenia a potom našli jedno geniálne, ktoré zafungovalo v priebehu pár mesiacov. Oni si vyhodnotili, že každá tá bomba, ktorá vybuchla v priebehu druhej intifády, bola po domácky vyrobená na báze hnojív s obsahom dusíka. To znamená vyrábali ich po domácky. Zakázali do Izraela - a na palestínske územia tým pádom - dovoz akýchkoľvek hnojív tohto typu, na tejto báze. A to pár mesiacov bol kľud. Samozrejme, že občas sa stane, že nejaký atentát, ale nie v takej masovej miere, ako to bolo okolo toho roku 2004, keď bola druhá intifáda. Zmenili zákon, ja teraz neviem, o dovoze poľnohospodárskych hnojív, alebo ako sa ten ich zákon volal. Čiže preto napríklad stavebný zákon, keby bolo treba otvoriť nejaký iný zákon, otvorme iný zákon.
Pán Klus a ďalší, ktorí tu používate úplne inflačne, poviem, šírenie nenávisti. Šírenie nenávisti? Vy označujete to, že sa snažím nejakým spôsobom riešiť bezpečnostné hrozby, reálne bezpečnostné hrozby, veď to vidíme v celej Európe, šírením nenávisti? A súčasne ignorujete fakt a nikto ho tu nespochybnil, že 25 % európskych moslimov schvaľuje používanie bombových atentátov! No tak to je zaujímavé. Tak ja šírim nenávisť a 25 % európskych moslimov schvaľuje používanie násilia. Ale to nie je problém, problém je v tom, že o tom hovorím, a na rozdiel od vás, pán Klus, som si dovolil navrhnúť aj nejaké riešenie. Ale vy o tom budete len dookola rozprávať, dookola rozprávať, dookola rozprávať.
A teraz prichádzajme k ďalšej vine, teda k ďalšej veci, ktorú považujem, teda musím povedať, že za mimoriadne stupídny argument, ktorý ste tu tiež viacerí použili. Princíp kolektívnej viny. O čom to rozprávate, prosím vás? Obyvatelia Bangladéša sú všetci teroristi? Dokonca obyvatelia Bangladéša nie sú ani všetci moslimovia. A predstavte si, na princípe kolektívnej viny všetci obyvatelia Bangladéša majú k nám zakázaný bezvízový styk! Ako k tomu tých 99 % slušných bangladéšskych občanov príde! No lebo krajina Bangladéš bola vyhodnotená ako bezpečnostné riziko, a preto trpia túto kolektívnu vinu všetci obyvatelia Bangladéša. Čo to trepete, akú vy máte vôbec predstavu o tom, aby sa riešia bezpečnostné problémy?! Keď idete do lietadla, pán poslanec Klus a ďalší, vy ako slušný človek môžte mať so sebou nôž alebo nožničky, alebo nejaký iný ostrý predmet?! Každý občan na princípe kolektívnej viny nesmie do lietadla nosiť ostré predmety! A ako k tomu príde tých 99,9 % slušných ľudí, ktorí nechcú spáchať žiaden atentát?! Rešpektujú to ako opatrenie, ktoré jednoducho čelí istým bezpečnostných rizikám. Takto by som mohol pokračovať. To sú také kvákania, čo tu rozprávate.
Po ďalšie. Nikto nechce žiadnym spôsobom zasahovať do toho, aby ktokoľvek veril, čomu chce. Žiadnym spôsobom nikto do toho nezasahuje. Ale znovu, nikto z vás nespochybnil argumenty a analýzy, ktoré hovoria, či sa vám to páči, alebo nie, že mešity sú náborovými centrami, kde jednoducho sú verbovaní islamskí teroristi. Proste je to tak, bohužiaľ. A pravdou je aj to, že my nevieme rozlíšiť, ktoré sú tie radikálne, ktoré sú tie umiernené a ktoré sú tie umiernené, ktoré zajtra budú tie radikálne. Nevieme to rozlíšiť. Ako to chcete riešiť? Vy tu úplne kľudne poviete, že to nevadí, že 25 % hypoteticky moslimov v Európe je ochotných schváliť, pomôcť, nenahlásiť nejaký bombový atentát. Kašlime na to, lebo 75 % moslimov v Európe to nechce urobiť. Prosím, nech sa páči, to je teda rozumný prístup k bezpečnosti jak hovädo. To vám teda poviem, že to je predvídavé, naozaj. Z vás by mohol byť bezpečnostný expert, pán poslanec Klus. To naozaj. Nech sa páči. Chcel by som žiť v takej krajine, ktorej bezpečnosť by ste mali na starosti.
Pán poslanec Krajčí, rozumiem to, čo ste sa pýtali. Technický problém je v tom, že, alebo teda ten zámer zákona, aby som, aby som vysvetlil, je taký, že to nežiada to neregistrované, alebo teda občianske združenie, alebo akokoľvek to môžme nazvať. Žiada to stavebný úrad. Stavebný by mal vyžiadať, pokiaľ sa jedná o náboženskú stavbu, o to záväzné stanovisko. Ja chápem, že je problém to, čo ste hovorili, že občianske združenie - neobčianske združenie. Niekedy je to firma. Spomínal som tu tie saudskoarabské, nazvime to aktivity, to sú eseročky. Čiže ono je to, ono ťažko sa to definuje. Ale faktom je, že v prípade, ak by nejaká stavba bola používaná v rozpore s účelom, na ktorý bola povolená, tak stavebný úrad už dnes má isté možnosti, ako môže konať. Čiže dalo by sa to minimálne spätne nejakým spôsobom vyhodnotiť.
Pán poslanec Matovič, tak to je chuťovečka, tie niektoré argumenty, ktoré tu padli, naozaj. Tak ten, ktorý sa bráni, podľa pána poslanca Matoviča, ten, ktorý sa nebodaj ohradí voči tomu, že nejaké náboženstvo, alebo niektorí si ho vykladajú tak, že môžu páchať teroristické útoky, a nebodaj ešte sa voči tomu chce brániť, tak ten zo seba robí terč! Ten je zodpovedný za to, že sa to týmto bláznom nebude páčiť! To je geniálna logika, pán Matovič, veľmi geniálna logika. To mi pripomína to, že kto je zodpovedný alebo kto môže za znásilnenie. Vždy žena. Veď keby sa nebránila, nebolo by to znásilnenie. To je taká istá logika, pán Matovič. Čiže ak sa bránime, a nebodaj sa to agresorovi nepáči, tak robíme zo seba terč.
Ďalší geniálny argument je "umelo vytvorený problém, neexistujúci problém". Toto presne nám takíto naivní ľudia, pán kolega Matovič, hovorili v roku 2015, keď sme varovali pred tým, že otvorenie balkánskej migračnej cesty spôsobí to, zvýši bezpečnostné riziko a pribudne hrozba atentátov a že touto cestou budú chodiť atentátnici z ISIS-u. Ale páni matovičovia nám hovorili a všetci mudráci: "Čo to trepete?! To sa nikdy nestane!" Štyri mesiace po tom, čo prešli balkánskou trasou, prišlo Charlie Hebdo a útoky na ten židovský obchod. A potom Brusel a ďalšie veci. A Bataclan a ďalšie. Kto sa na nich podieľal? Veď tam boli priamo zapojení tí, ktorí prešli balkánskou trasou. To sú zase tie naivné reči aj dnes, že je to neexistujúci problém. Samozrejme, že to bude neexistujúci problém pre tých, ktorí si nevidia na špičku nosa až dovtedy, kým sa niečo nestane. Potom to bude existujúci problém. My snáď sme tu nato, aby sme bezpečnostné riziká predvídali. Nebudem čakať, kým sa pretrhne nejaká priehrada. Riešim neexistujúci problém. Však sa Oravská priehrada ešte nepretrhla. No chodím sa kukať na tú hrádzu, či náhodou nepreteká. Ale však to je neexistujúci problém, zatiaľ sa hrádza nepretrhla! Tak to neriešme, kašlime na to, kým sa, však v poriadku. Nemáme protipovodňové zábrany, riešite neexistujúci problém. Zatiaľ povodne neboli. Načo sme tu my politici, ktorí sa zaoberajú bezpečnosťou? Aby sme predvídali nejaké hrozby.
"Zbytočne tu kvôli pár debilom, ktorí chcú používať násilie, riešime takéto veci." No, pán Matovič, 25 % európskych moslimov chce používať násilie. To je už trochu veľká skupina obyvateľstva. To je niekoľko miliónov ľudí. To je veľký problém, to je rozdiel medzi pár debilmi a niekoľkými miliónmi ľudí, to je veľký rozdiel.
"Križiaci šírili vieru, nenávisť, svoju vieru násilím a neviem čo všetko popáchali." Pán Matovič, vy ste tak nevzdelaný človek, že mi je na zaplakanie niekedy. V bitke pri Moháči, keď išlo o to, či tá islamská expanzia zaplaví Európu aj nás, bojovali križiaci proti tým Turkom, bojovali križiaci. Keď sa zachránila západná Európa tým, že sa ubránila Malta asi proti desaťnásobnej presile islamskej, tak to boli križiaci, ktorí ubránili tú Maltu, pán Matovič. A ubránili ju pre celú Európu, tým sa islam nedostal znovu do západného Stredomoria. A pod Viedňou poľskí husári, križiaci poľskí zachránili Viedeň, pán Matovič. Ale to vám je jedno, to vám je jedno. Vy si radšej prečítate nejaký tupý, slniečkarsky web a zrecyklujete úplne hlúposti, ktoré sa môžte dočítať hocikde na internete. Mimochodom, pri Lepante Miguel de Cervantes, slávny európsky spisovateľ, prišiel o ruku v bitke pri Lepante, kde križiaci porazili tureckú flotilu. Jedno z najzásadnejších strategických víťazstiev našej civilizácie. Bez toho by sme tu už dnes možno nesedeli.
Mimochodom, pán poslanec Matovič, patrónkou Slovenska je Sedembolestná Panna Mária. Viete odkedy? Tesne pred bitkou pod Viedňou v 1683., kde Poliaci zachránili Európu pred islamom, rozdal poľský kráľ a potom aj ďalší kňazi pred touto bitkou kresťanskom bojovníkom medailóniky Panny Márie. A keďže to víťazstvo bolo zázračné v tom, že mali nesmiernu prevahu moslimovia pod tou Viedňou, tak jednoducho prisudzovali to ľudia aj ochrane Panny Márii, tí vojaci, ktorí tam bojovali. Odvtedy, odvtedy, tá bitka bola 12. septembra, ale správa sa, samozrejme, o tom víťazstve šírila, však v tom čase sa to šírilo neskôr, lebo museli chodiť poslovia, tak na Slovensku to slávime 15. septembra. Je to na výročie bitky pri Viedni, pán Matovič. Toľko k tomu.
Gratulujem vám, že ste sa pripojili, pán kolega Matovič, k pánovi poslancovi Hlinovi. Mám už druhého osobného inkvizítora, ktorý trávi čas tým, aby posúdil, nakoľko som - nie som, dobrý kresťan - zlý kresťan. To je, myslím, musím povedať, že to je asi taká rovnaká úroveň. Ale dokonca máte pravdu, pán kolega Matovič, že to, čo som prednášal, nemá nič spoločné s kresťanskou ideológiou. To máte veľkú pravdu. Ja som totižto hovoril o bezpečnostných rizikách, to po prvé. A po druhé, kresťanská ideológia neexistuje, pán poslanec Matovič, neexistuje kresťanská ideológia. Existuje tak kresťanská viera alebo kresťanské náboženstvo. Ideológia je politická koncepcia. Kresťanstvo nemá žiadnu jednotnú politickú koncepciu. Kresťan môže byť liberál, môže byť konzervatívec, môže chcieť vyššie dane, môže chcieť nižšie dane. Kresťanská ideológia neexistuje.
Posledná vec. Váš teologický názor na to, že v podstate kresťanstvo je istou podmnožinou islamu, ma veľmi zaujal. Tak som si nalistoval okamžite Svätého Tomáša Akvinského, Sumu proti pohanom. Doporučoval by som vám, pán kolega, prečítajte si, bude to veľmi zaujímavé.
A úplne na záver, posledná vec. Považujem za absolútne obludné a scestné rozprávať v súvislosti s agresívnym správaním niekoho iného o tom, či mu niekto dal alebo nedal zámienku na konanie. My sme, tu žiadny útok nebol, lebo sme nedali príčinu, citujem pána poslanca Matoviča. A tí Nemci v Berlíne dali príčinu? Neboli to náhodou Nemci, ktorí veľmi veľkoryso privítali všetkých tých, najmä islamským imigrantov. A tí ľudia v Londýne, ktorí dali občianstvo tým páchateľom atentátov, oni zavdali nejakú príčinu na ten atentát? A tí ľudia v Madride zavdali nejakú príčinu na ten atentát? To je strašné, to je strašné, to, viete, aj Churchill, keby v 1940. roku kapituloval, ako ho nahovárali, tak by tým určite nezavdal príčinu na bombardovanie Londýna. Ale musím vám povedať, že ja som Churchillovi veľmi vďačný, že tým, že sa nevzdal a nekapituloval, zavdal príčinu, aby bol Londýn bombardovaný a aby bol Hitler nakoniec porazený. Toľko k Hitlerovi, ku ktorému ste ma vo svojom prejave prirovnali. Pre mňa osobne sú inšpirujúci ľudia ako Churchill a De Gaulle a to boli ľudia, ktorí proti nacizmu bojovali.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec, len chcem podotknúť, že máte absolútne pravdu v tom, že nie všetci moslimovia sú teroristi. V tom máte pravdu, ale musím vás sklamať, všetci teroristi, ktorí spáchali atentáty v Európe, sú moslimovia. To si zapamätajte.

Pán poslanec Klus, vaša obhajoba neobhájiteľná. Vaše zapálené obhajovanie moslimov miesto toho, aby ste obhajoval našich ľudí, ma skutočne veľmi mrzí.
Ja by som vám chcel len jednu vec povedať. Tento váš postoj vás jasne, bohužiaľ, vás jasne diskvalifikuje vo vašej kandidatúre na post župana v Banskobystrickom kraji. Tieto vaše postoje vás nikdy nespravia, bohužiaľ, vás nikdy nespravia šéfom Banskobystrického samosprávneho kraja. A som presvedčený, že aj kvôli týmto postojom vás ľudia nebudú voliť. Je to veľká škoda.

... že praktikujúci moslim pravidelne navštevujúci mešity schvaľuje tieto útoky alebo podporuje zavedenie práva šaría ešte v oveľa vyššej miere ako nepraktikujúci moslimovia. Otázka je takáto a tú otázku riešil celý západný svet po 11. septembri, čo má prednosť, bezpečnosť, alebo bezpečnosť ľudí, alebo vytrvalé trvanie na nejakých princípoch, ktoré ale robia našu spoločnosť zraniteľnou. Ja si myslím, že za istých okolností, pri veľkom bezpečnostnom riziku reálnych bombových útokov má prednosť bezpečnosť občanov.
Ďakujem.

Pán poslanec Klus, je tu jeden zásadný rozdiel v tom, čo ste povedali. 99,9 % kresťanov odsudzuje pedofíliu a každý štvrtý moslim v Európe schvaľuje minimálne za nejakých okolností bombové atentáty. To je ten zásadný rozdiel. Kresťania ne..., kresťania nepodporujú alebo nepredstavujú žiadne bezpečnostné riziko v Európe. Žiaľ, radikálny islam, radikálni alebo zradikalizovaní moslimovia predstavujú. A na základe tých čísiel a faktov, ktoré som vám ponúkol, žiaľ, vidíme, že čím mladší, platí asi pravidlo, že čím mladší moslim, to znamená, tá nastupujúca generácia je radikálnejšia ako ich rodičia, to je ten problém. A problém je v tom, že títo mladí ľudia, mimochodom, existuje aj štatistika, to len pre vašu informáciu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy, vážení páni, viacerí z vás ma poprosili, aby som k tým faktom, ktoré niektorých z vás prekvapili, ktoré som hovoril o islame a o islamskom terorizme v Európe, uviedol aj zdroje, aby ste si mohli pozrieť bližšie tieto fakty a posúdiť, nakoľko sú relevantné. Keď som hovoril o rozdiele medzi islamom a ostatnými náboženstvami a hovoril som o tom, že islam je nielen náboženstvo, ale aj ucelenou totalitnou predstavou o štáte, spoločnosti, náboženstve, sexuálnom živote a týka sa každej oblasti človeka a žiada, aby štát vynucoval dodržiavanie týchto pravidiel, odporúčam pozrieť si nielen Korán, ale aj tzv. súru a hadísy, ktoré ďalej upresňujú to, čo zakladateľ islamu Mohamed v Koráne povedal.
Čo sa týka toho, aké majú moslimovia názory na zavedenia práva šaría, upozorňujem na Berlin Social Science Center, ktorý robil prieskum medzi moslimami prisťahovanými do Európy v Rakúsku, Belgicku, Nemecku, Holandsku, Švédsku a Francúzsku, kde 66 % moslimov sa vyjadrilo na, áno na otázku: "Je šaría pre vás dôležitejšia ako právo tej krajiny, v ktorej žijete?" "More important to you." Tak znela otázka. To znamená, 66 % týchto ľudí považuje a uprednostňuje používanie pre, ako normu pre vlastné správanie právo šaría než legislatívu tých krajín, v ktorých žijú.
Po tretie. Za posledných 30 dní spáchali islamskí atentátnici po celom svete, včera som hovoril, 123 teroristických útokov, pri ktorých bolo zabitých 998 ľudí a 1 173 ľudí zranených, tak upresňujem najčerstvejšiu štatistiku, 30 dní: 125 útokov, 957 zabitých a 1 202 zranených. Zdroj si môžete overiť na stránke thereligionofpeace.com, kde je tzv. jihad report, ktorý monitoruje všetky útoky, ktoré dokáže zmonitorovať z verejne prístupných zdrojov. To neznamená, že by ich nebolo viac, ale menej ich nie je.
Po štvrté. Aké sú názory európskych moslimov na použitie násilia, koľko percent moslimov považuje bombové atentáty za oprávnené? Ako som povedal, vo Veľkej Británii je to 24 % moslimov, vo Francúzsku 35 % moslimov, ale 42 % ľudí medzi 18 až 29 rokov, v Nemecku 13 % moslimov, ale 18 až 29-ročných 22 % a v Španielsku je to 25 % moslimov a medzi 18 až 29-ročnými je to 29 % moslimov. Zdroj: Pew Research, overiť si to môžete, je to verejne prístupná stránka.
Koľko potenciálnych islamských teroristov je v Európe? Znovu si to môžete overiť na pewresearch.com, prípadne to, čo ďalej poviem zo životopisov atentátnikov za, od roku 2001 v Európe, ktoré sú verejne prístupné. Berlín, Brusel, Paríž, Madrid, Londýn, aby som spomenul tie najhoršie atentáty, takmer všetko to boli atentátnici do 30 rokov, niekoľko z nich malo tesne nad 30. Veľmi tesne nad 30 rokov. Z toho vyplýva, keďže v Európe máme podľa štatistík približne 20 mil. moslimov, že približne keďže každý štvrtý moslim schvaľuje minimálne za istých okolností používanie bombových atentátov, máme 5 mil. potenciálne zverbovateľných ľudí, ktorí považujú bombové atentáty za oprávnené.
Po šieste. Kde sú islamskí teroristi verbovaní? Prevláda názor, že sú to sociálne siete. Tam dochádza k prvému kontaktu, ale v skutočnosti k tomu naverbovaniu na teroristický útok a k tomu spracovaniu prichádza najmä v mešitách. Uvediem dva zdroje. Jednak článok z Guardian zo septembra 2014, názov: "Verbovanie pre ISIS sa presúva z online sietí do britských mešít" alebo doporučujem na organizáciu, ktorá sa zaoberá politickými a bezpečnostnými analýzami, Rand.org. Je to organizácia, ktorá má viac ako tisíc analytikov po celom svete. Bola založená pred viac ako 50 rokmi U.S. Air Force a Douglas Aircraft Company. Je to renomovaná inštitúcia, ktorá robí bezpečnostné analýzy od roku 1946.
Kto financuje radikálne mešity a radikálnych imámov v nich? V Európe je to rozdelené tak, že v Nemecku to nedokážem posúdiť, či je to turecká vláda alebo saudská vláda viac, vzhľadom na to, že je tam veľmi silná komunita tureckých moslimov. Faktom ale je, že sa považuje za overený fakt, ktorý sa dá overiť kdekoľvek v rôznych ix analýzach, že najmä Saudská Arábia, najmä Saudská Arábia. Tie radikálne mešity sú najmä salafistické a ten citát je, myslím, spred mesiaca bruselského starostu Yvana Mayeura. Každý vie, že všetky mešity v Bruseli sú v rukách salafistov. To je citát aktuálny, maximálne začiatok marca.
Keď som hovoril o tom, akým spôsobom sú financované aktivity moslimských komunít na Slovensku, spomenul som jeho výsosť princa Mutaib bin Abdullaha Al Sauda, tretieho syna zosnulého kráľa Abdullaha a ministra národnej gardy, šéfa národnej gardy, čo je elitná jednotka Saudskej armády priamo podliehajúca kráľovi, a jeho konateľom je istý Khallid Alzahrani. Doporučujem, aby ste si pozreli firmy Surpass, s. r. o., Surpass Invest, s. r. o., Universal Spa, s. r. o., kde si môžete overiť moje tvrdenia.
Aby som to teda zhrnul. Zmyslom tohto zákona je predísť bezpečnostnému riziku, ktoré je spojené s mešitami. Mešity nie sú niečo ako islamské kostoly. Kresťanské kostoly sú miesta vykonávania náboženského kultu, mešita je centrom spoločenského, politického ale aj spravodajského života moslimským komunít v Európe. Europoslanec Mikolášik, ktorého sme tu mali možnosť si v piatok vypočuť, tomu hovorí tak, že najskôr príde modlitebňa, potom mešita a potom celá infraštruktúra, ktorá je okolo nej vystavaná.
Ako pristupujú západoeurópske a ruské bezpečnostné zložky k tomuto problému? Vo Francúzsku plánujú zavrieť v najbližšom roku a už zatvárajú viac ako 100 mešít. V Nemecku bola zavretá pred dvomi mesiacmi mešita, v ktorej, do ktorej chodil, kde bol zverbovaný, kde sa skrýval po atentáte berlínsky atentátnik Amri. Západoeurópske štáty mešity rušia. Pýtam sa, nie je lepšie tomuto bezpečnostnému riziku predísť, ako potom ho chytať, proste to nebezpečenstvo a to riziko až, až v druhom a treťom rade? Doporučujem, dajte si do Google "razia v mešite" alebo "razie v mešitách", kde najčastejšie bezpečnostné zložky - bohužiaľ, často až po teroristických atentátoch - robia bezpečnostné prehliadky. Sú to takmer výhradne nehnuteľnosti spojené s mešitami, či už priamo mešity, alebo nehnuteľnosti s nimi spojené. Znovu zacitujem Pew Research. V Nemecku a vo Francúzsku žije po 5 mil. moslimov, vo Veľkej Británii 3 mil. moslimov, v Taliansku 2 mil. moslimov, v Holandsku, Španielsku a Bulharsku 1 mil. moslimov, v Rakúsku a vo Švédsku približne pol milióna, po približne pol milióne moslimov.
Vlády týchto krajín už nemajú veľmi na výber, ako k tomuto bezpečnostnému riziku pristupovať. Snažia sa ho minimalizovať tým, že niektoré mešity, tie, u ktorých sa preukázal nejaký radikálny prvok, zatvárajú, ale v zásade už musia tieto mešity iba monitorovať a čeliť reálnym bezpečnostným hrozbám.
Chcem vás upozorniť, ak máte pocit, že je to ďaleko od nás, že keď si zoberiete ten sled atentátov v Európe od Madridu cez Londýn, cez Paríž, Brusel, Berlín, je to čoraz bližšie a bližšie k nám. A chcel by som upozorniť na fakt, ktorý nie je známy, že v januári tohto roku rakúska polícia zadržala atentátnika, ktorý plánoval bombový útok vo viedenskom metre, zadržala ho tesne pred vykonaním atentátu. Bol to radikálny salafista. Zhodou okolností pochádzal, bol to Albánec, nespomínam si teraz presne, či pochádzal z macedónskej časti alebo z Kosova, alebo priamo z Albánska.
My ešte máme na výber, ako sa k tomuto problému môžeme postaviť. Môžeme sa snažiť tomuto bezpečnostnému riziku predísť. Preto sme predložili tento návrh zákona.
A teraz by som chcel ešte krátko zareagovať na pána poslanca Kotlebu. Pán poslanec Kotleba vyjadril názor, že tento zákon môže postihnúť aj kostoly. Nuž, pán poslanec Kotleba, chcem vám oznámiť, že na Slovensku sú zaregistrované momentálne tieto cirkvi: Apoštolská cirkev, Bahájske spoločenstvo, Bratská jednota baptistov, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Evanjelická cirkev metodistická, Svedkovia Jehovovi, Novoapoštolská cirkev, Pravoslávna cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev, Rímskokatolická cirkev, Starokatolícka cirkev a Ústredný zväz židovských náboženských obcí. Žiadnej z týchto registrovaných spoločností sa tento zákon netýka.
Deklarujete, pán Kotleba, že ste kresťan. Akej ste denominácie? Ak ste v niektorej z týchto kresťanských denominácií, žiadnym spôsobom vaše právo ako občana alebo ako náboženského, nábožensky presvedčeného človeka nie je obmedzené, pretože tento zákon považuje za v poriadku všetky tradičné cirkvi, ktoré na Slovensku sú, ktoré historicky tu pôsobili, ale aj tie, ktoré sem prišli po roku 1989 a boli registrované štátom.
Druhá vec, na ktorú by som chcel zareagovať, pán poslanec Kotleba, sú synagógy. Pýtali ste sa, a prečo mešity áno a prečo synagógy nie. Keby ste nemali krv v očiach, ale pozerali by ste sa na problém vecne a z bezpečnostného hľadiska, tak by vám boli zrejme niektoré fakty očividné. Porovnajme si bezpečnostné riziko spojené s mešitami a so synagógami, pán poslanec Kotleba. Vedel by som vám uviesť desiatky mešít v Európe, ktoré boli nejakým spôsobom spojené s teroristickými útokmi v Európe len od roku 2001. Vedeli by ste mi vy, pán Kotleba, uviesť aspoň jednu synagógu, ktorá bola zdrojom nejakého teroristického útoku židovských teroristov v Európe za posledných desať rokov, za posledných sto rokov, alebo za posledných tisíc rokov? Aspoň jeden príklad keby ste mi uviedli.
Po ďalšie, synagógy, ako je zjavné aj v Európe, sú cieľmi a terčami teroristov, nie zdrojom terorizmu. Naposledy bola vypálená mešita (pozn. red.: správne „synagóga“) v Nemecku. Viete, ako rozhodli nemecké orgány? Že to bola forma protestu, že to nie je trestný čin. V takejto situácii sa nachádzame v Európe. Chcel by som vás tiež upozorniť na to, že pri útokoch na Charlie Hebdo súčasne bol napadnutý židovský obchod v Paríži, kde boli zabití ľudia. Obeťami týchto islamských atentátov boli Židia. O tom sa nehovorilo, hovorilo sa o humoristoch a satirikoch, ale o tom druhom útoku, ktorý išiel úplne paralelne, ten sa mediálne akosi stratil.
A ešte na záver by som vám chcel povedať, pán Kotleba, jednu takú vec, že ja si veľmi vážim jedného človeka, ktorý, žiaľ, už je nebohý, ale dožil sa požehnaného veku, MUDr. Antona Neuwirtha. Tento človek, ktorý je Žid, alebo bol Žid, bol zakladateľom slovenskej lekárskej biochémie. To znamená, on bol ten, ktorý na Slovensko zaviedol všetky tie vyšetrenia, ktoré dnes už považujeme bežné, krv a tak ďalej, čo nám pomáhajú. Tento človek bol členom Kolakovičovej rodiny, pre mňa jedného z najdôležitejších fenoménov a hrdinov slovenských 20. storočia, ktorí si odsedeli stáročia spolu v komunistických žalároch. Pán MUDr. Neuwirth si odsedel sedem rokov, bol odsúdený na dvanásť. Pôsobil u nositeľa Nobelovej ceny za medicínu v Zürichu, napriek tomu sa po roku 1948 vrátil naspäť do Československa, napriek tomu, že vedel, že ho vzhľadom na jeho pôsobenie u Kolakoviča zavrú. A tento človek bol do konca svojho života veľkým obhajcom prezidenta Tisa, veľkým obhajcom prezidenta Tisa. Keď som sa ho na to pýtal, povedal mi ten dôvod osobný, že väčšina jeho ľudí skončila v koncentračných táboroch, väčšina jeho príbuzných, a nikdy sa nevrátili, ale on a jeho najbližšia rodina dostala od prezidenta Tisa prezidentskú výnimku, to mu zachránilo život, ale to dostal až neskôr.
Rozprával mi takýto príbeh, ktorý ovplyvnil jeho postoj k Slovenskému štátu. Ešte ako študent medicíny býval na internáte Svoradov. Bývalo tam 400 študentov, veľká časť z nich boli ľudáci aj gardisti. Bolo to predtým, než mal akúkoľvek prezidentskú výnimku. Všetci vedeli, že spadá pod protižidovské zákony, všetci vedeli, že mal skončiť v transportoch, a on mi na to hovoril: "A predstav si, nikto z tých 400 ľudí - ani tí ľudáci, ani tí gardisti - ma neudali." Preto odmietal vidieť ten Slovenský štát čierno-bielo, a preto do konca života sa snažil hovoriť svoje osobné svedectvo.
A teraz sa vrátim k tomu Svoradovu. Čiže pán doktor Neuwirth bol Žid a katolík súčasne. Jeho, väčšina jeho rodiny skončila v koncentračných táboroch. A na tom internáte Svoradov, kde teda boli aj radikálni gardisti, ho nikto neudal. Ja mám taký pocit z vás, že keby ste tam vtedy boli vy, tak vy by ste ho udali.