Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.5.2017 o 20:23 hod.

Mgr.

Peter Pčolinský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 13.6.2017 16:42 - 16:51 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, netreba byť Sherlockom Holmesom, aby sme vedeli vydedukovať, že keď sa v parlamente zjaví Pellegrini, budeme počúvať evergreeny o všeobecnej prospešnosti elektronizácie štátnej správy a informatizácie spoločnosti.
Ja by som sa chcel opýtať, že za tie roky, kedy tá informatizácia spoločnosti a elektronizácia štátnej správy prebieha, kto je z nej vlastne taký nadšený? Ja si myslím, že sú tu skupiny ľudí na Slovensku, ktorým tá informatizácia naozaj pomáha. Vedel by som zadefinovať možno tak desať oligarchov pôsobiacich v IT sektore, ktorí sú z nej určite nadšení a dalo by sa to dokonca aj kvantifikovať, ako sú z nej nadšení. Viem si predstaviť, že existuje skupina úradníkov v štátnej správe, ktorí sú tak isto z elektronizácie a informatizácie spoločnosti nadšení, pretože sa im veľmi zjednodušila možnosť, ako môžu šikanovať a naháňať občanov, keď potrebujú vykonať nejaký úradný výkon. Ale nie som si istý, či z tejto elektronizácie sú natoľko nadšení aj normálni, bežní občania. Podľa mňa zabúdame na rovnováhu, ktorá by mala byť v tomto princípe informatizácie a elektronizácie štátnej správy nastolená v tom, že tak ako štát môže čoraz jednoduchšie a jednoduchšie sledovať a naháňať bežného občana, ktorý nič zlé nerobí, tak by mala byť rovnováha v tom, ako aj ten občan môže naháňať a šikanovať štátneho úradníka, keď ten štátny úradník nerobí to, čo má.
Ak zavedieme aspoň takúto rovnováhu, tak potom možno viac občanov ocení, že takéto niečo robíme a vynakladáme na to stovky a stovky miliónov eur, lebo ja nepozerám v spoločnosti, alebo nebadám žiadne nejaké nadšenie z tej úžasnosti toho, čo už minimálne desať rokov robíme. Skôr počúvam a vidím a badám čoraz väčšiu a väčšiu skepsu. A myslím si, že by sme s tým mali niečo robiť, pretože pamätám si na príbeh jednej, bola raz konferencia jednej veľkej firmy, ktorá vyrábala žrádlo pre psov. Bola to výročná konferencia, rečnili tam odborníci, hovorili, že aké majú marketingové plány a všetko a ten majiteľ, ktorý už tam sedel iba ako väčšinový majiteľ, sa prihlásil o slovo a pýta sa, no dobre a vysvetlite mi potom, keď všetko je tak úžasné, prečo máme čoraz menšie a menšie predaje? Na to sa jeden manažér osmelil a povedal: "No viete, lebo tie psy to naše žrádlo nechcú žrať." A ja mám pocit, že, bohužiaľ, sme v takejto situácii na Slovensku. Nie som si ja istý, že badám nejaké nadšenie toho, akí sú občania nadšení, že môžu elektronizovať a informatizovať do aleluja na čoraz viacerých portáloch.
Ale chcem byť konštruktívny. Ja som chcel vystúpiť čisto kriticky pôvodne k tomuto materiálu, ale aj keď si myslím, že normálny občan, za ktorého sa považujem, musí skonštatovať, že z toho materiálu, ja som sa veľmi snažil si to prečítať a pochopiť, ale mám pocit, že tomu ani divá sviňa nerozumie. Divá sviňa rozumej normálny občan, ktorý sa problematikou nezaoberá, ale predsa len som dospel k názoru, keď som si to teda snažil pozorne naštudovať, že sú tam veci, ktoré možno to občanovi trochu zjednodušia oproti tomu, ako je to dnes. Takže ja to do druhého čítania podporím, ale mám jeden konštruktívny návrh.
Nech sa budeme akokoľvek snažiť, vidíme, že existuje veľká časť spoločnosti, netrúfam si odhadnúť presne aká, ale možno je to do 50 % ľudí v tomto štáte, ktorým proste tento nový spôsob, do ktorého ich neustále tlačíme, elektronickej komunikácie so štátnymi orgánmi, proste vadí, nemajú to radi. Ja napríklad sa považujem za takého človeka, že mne to, ja nemám pocit, že pre mňa je to nejaký prínos musieť sa orientovať v tom, hentom alebo pamätať si boky, piny, čoraz viacej hesiel, čítačiek, neviem, čoho všetkého. No kedysi človeku stačil občiansky preukaz a keď už niekde došiel, tak s pomocou božou nejako vybavil. Teraz si mám pamätať, ja neviem, taký šesťmiestny, osemmiestny kód, taká čítačka, hento, ID, mám taký občiansky, nemám.
Navrhujem takúto vec. Čo keby sme nejakú časť tých prostriedkov, ktoré dávame na informatizáciu a elektronizáciu štátnej správy, venovali na takúto jednoduchú vec. Začíname mať v okresných mestách, regionálnych tie tzv. tie, povedal by som, spoločné budovy, kde akože občan môže vybaviť viacej vecí na jednom mieste. Čo keby sme vyčlenili nejakú časť tých peňazí na to, že by sme zaškolili úradníkov na to, že ten občan by normálne, predstavme si to, ako doteraz, mohol prísť na ten úrad, v Bratislave je to, myslím, na Tomášikovej ulici, tam by sedelo za prepážkami päť ľudí, ktorí by boli dobre vyškolení a proste platení za to, že tá babička by mohla prísť, strčiť občiansky preukaz do ruky, tam na mieste podpísať akože splnomocnenie alebo niečo, aby ten človek jej mohol pomôcť a vybaviť úplne všetko. To znamená, aby to, aby to nemusela teraz hľadať, kde na internete, čo, kde sa má prekliknúť, aké ID, neviem čo. Že by sme proste urobili servis aj pre ľudí, ktorí sa nechcú zaoberať touto elektronizáciou a informatizáciou, kašlú na ňu a vôbec, vôbec ju nepovažujú za prínos, aby aj takíto ľudia z toho aspoň niečo mali. Ja som si to len tak spočítal, že koľko by to tak asi stálo, keby sme dali k dispozícii proste pre taký, keby sme dali k dispozícii nejakých ľudí práve pre takýchto občanov, myslím si, že by to nebolo vôbec veľa v porovnaní s tým, čo dávame na tú informatizáciu, je to smiešne.
Mám aj taký praktický príklad zo zahraničia, že ako to funguje síce v inom garde, ale môj otec pracoval v 90. rokoch v Spojených arabských emirátoch, dlhé roky. Samozrejme, že úradným jazykom bola arabčina, oficiálnym v tej krajine. Žilo tam niekoľko miliónov cudzincov, kvalifikovaných, menej kvalifikovaných, samozrejme, že nevedeli ani zaťať. Ale pri každom úrade bol office, kde sedeli normálni pracovníci, ktorí vedeli najmä po anglicky, ale niektorí aj v iných rečiach. To znamená, človek si tam mohol prísť sadnúť a za úplne minimálny, minimálny poplatok ten človek sa ho opýtal: "a čo vlastne chceš" a všetky tie žiadosti mu vypísal, všetko, čo potreboval, mu vybavil, odniesol potom ako oficiálne niekde na úrad a ten človek tam počkal a on mu doniesol nejaký výstup. Tak ja si to predstavujem nejako takto, že tí ľudia, ktorí nemajú záujem sa týmto celým zaoberať, budú vedieť, že keď potrebuje niečo vybaviť, môže niekam prísť, kde štátom vyškolený úradník vlastne všetky tie veci, ktoré on nevie robiť, urobí zaňho a bude vedieť, že musíš si ale doniesť ten elektron alebo ja neviem, aký občiansky a tuto mi vypíšeš to splnomocnenie, choď na kávu a príď za pol hodinu, tu budeš mať na svojom mene, ja neviem, v nejakej, v nejakej kolónke to potvrdenie, ktoré potrebuješ. Toto by možno bolo niečo, čo by aj tých ľudí, ktorí o toto nemajú záujem, nebaví ich to, presvedčilo, že dobre, ak to ten štát potrebuje, no tak ale mňa to, nemusím sledovať, čo sa ako deje a proste môže to pomôcť aj normálnemu človeku.
Čiže ja som si to prečítal, najskôr som mal pocit, že teda tomu neporozumiem, ale keď som si to prečítal trikrát, tak sa mi zdalo, že niečomu už aspoň trochu začínam rozumieť, to, čo v tom, v tej dôvodovej správe je a teda môj výsledný dojem je, že asi si počkám na to druhé čítanie, že teda dobre, dajme to do druhého čítania a potom si počkám, že teda o čo tam ide a tak, ale pre mňa je najpodstatnejšie, rešpektujme, že v tejto spoločnosti žije veľká skupina ľudí, určite sú to veľké desiatky percent, ktorí proste s týmto nechcú mať nič spoločné a iba im to otravuje život. Tak to urobme tak, aby aj oni z toho aspoň niečo mali, keď už štát do toho nalieva ťažké peniaze.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13.6.2017 13:06 - 13:07 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Navrhujem zaradiť do programu tejto schôdze nový bod s názvom Správa ministra financií Slovenskej republiky o výbere DPH v rokoch 2012 až 2016 s prílohami.
1. Zoznam všetkých vyplatených vratiek DPH nad 500-tisíc eur v rokoch 2012 až 2016 s uvedením dátumu vyplatenia mien a IČO subjektov, ktorým boli tieto vratky vyplatené.
2. Zoznam všetkých dlžníkov na DPH nad 500-tisíc eur v rokoch 2012 až 2016 s uvedením mien a IČO subjektov, ktoré DPH nad 500-tisíc eur neuviedli.
Svoj návrh odôvodňujem takto: v tomto štáte sa ročne na DPH stratí viac ako 2,2 miliardy eur. Tridsať percent DPH v tomto štáte sa neodvedie. Chcem vedieť prečo, kto za to môže a ktoré subjekty podvádzajú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19.5.2017 0:01 - 0:02 hod.

Pčolinský Peter
Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, chcem vám oznámiť, že sťahujem svoj procedurálny návrh, ktorý som mal počas rozpravy, nakoľko v ňom bolo uvedené, že žiadam o prerušenie rokovania o tomto bode. Ale keďže už rozprava k tomuto bodu bola ukončená, návrh je bezpredmetný. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.5.2017 20:43 - 20:59 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, milí hostia, som rád, že, pán predseda NKÚ, že ste nám po roku opäť predložili na rokovanie Národnej rady správu o kontrolnej činnosti úradu, ktorý riadite, a naozaj som si myslel, že ste hodnotili váš prvý rok a každý nováčik sa musí učiť.
Totižto po minuloročnej kritike z mojej strany na vašu činnosti som si myslel, že ju prijmete a zapracujete nedostatky, ktoré som pomenoval, zapracujete na ich vyriešení.
No, po oboznámení sa s vami predkladanou správou som zistil, že ste sa veľmi nepoučil. Nechcem byť k vám osobný, vážim si vašu prácu a prácu vami riadených kontrolórov a veľmi rád ocením prácu tých, ktorí túto činnosť vykonávajú, ale ako poslanec Národnej rady musím poukázať na nedostatky aj v činnosti štátnych orgánov, ak ich zistím, a to nielen z dokumentov, ktoré sú predkladané, ale aj z iných zdrojov.
Hneď na úvod, hneď na úvod môjho vystúpenia by som chcel poukázať na vývoj kontrolnej činnosti NKÚ od roku 2014. Totižto v roku 2014 bolo v rámci 54 kontrolných akcií vykonaných 533 kontrol. V roku 2015 bolo v rámci 42 kontrolných akcií 549 kontrol. Ale v roku 2016 bolo v rámci 37 kontrolných akcií vykonaných 360 kontrol. Tieto údaje mám z predchádzajúcich správ o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ a ktoré boli predložené do Národnej rady. Z týchto čísel je zrejmé, že v porovnaní rokov 2015 a ´16 došlo k zníženiu počtu kontrolných akcií opäť a k podstatnému zníženiu v počte vykonaných kontrol o 189. Kým v roku 2015 musel vykonať každý kontrolór približne 3 kontroly za rok, za vášho vedenia v roku 2016 to bolo len necelých 1,5 kontroly na jedného kontrolóra za celý rok. Opakujem, 1,5 kontroly na jedného kontrolóra za celý rok.
Niekto by si myslel, že vykonávali ste menej kontrol, ale o to, o to viac efektívnejšie a kvalitnejšie boli vykonávané, ale vrátim sa k štatistike. V roku 2014 bolo zistených 3 791 kontrolných zistení a na ich odstránenie bolo potrebné prijať 2 391 opatrení, v roku 2015 to bolo 4 547 zistení a kontrolované subjekty prijali 2 605 opatrení. A v roku 2016 kontroly zistili 2 619 porušení zákona, na odstránenie ktorých bolo potrebných 1 656 opatrení. Z tejto štatistiky vyplýva, že v roku 2016 zistili kontrolóri NKÚ v porovnaní s rokom 2015 o 1 928 kontrolných zistení menej. Na odstránenie porušených zákonov bolo potrebné prijať o 949 opatrení menej.
Upozorňujem, že nikde vo vašej správe sa nedozvieme, koľko finančných prostriedkov bolo na základe vami vykonaných kontrol vrátených späť do štátneho rozpočtu, resp. aké hodnoty zachránil NKÚ Slovenskej republike na základe prijatých opatrení.
Čo je veľmi zaujímavé? Ak vychádzam z údajov z vami predloženej správy, že na mzdy a odvody sme vynaložili 7 mil. euro a na NKÚ je zamestnaných 330 zamestnancov, tak nám vychádza, že priemerný hrubý mesačný plat na NKÚ je 1 770 euro. Ešte raz, 1 770 euro je priemerný plat na NKÚ. Za takýto plat vykonal kontrolór NKÚ iba 1,5 kontroly ročne. Že, pán predseda, 1 770 euro mesačne plat a vykonaných 1,5 kontroly za celý rok v priemere. To je, ja neviem, skúste nám to ako vysvetliť, že prečo je to tak, že za toľké peniaze máme 1,5 kontroly ročne na jedného kontrolóra. Podľa vás vykonáva NKÚ kontroly efektívne? To sú efektívne vynaložené peniaze?
Napriek kritike kontrolóri NKÚ zistili nedostatky, ktoré sú zarážajúce. Veď napríklad váš záver ku kontrolnej akcii, ktoré sa týkajú prostriedkov z fondov EÚ, konštatujete, že "NKÚ vníma implementáciu štrukturálnych a investičných fondov EÚ nielen ako finančné prostriedky na ich čerpanie a aj ich čerpanie, ale aj ako neopakovateľný finančný nástroj štátu. Vzhľadom k masívnemu a širokospektrálnemu financovaniu politík štátu štrukturálnymi fondami je nevyhnutné nielen ich hospodárne a efektívne spravovanie, ale najmä ich účinná implementácia a plnenie stanovených cieľov" a tak ďalej a tak ďalej.
Súhlasím s vašimi závermi, ktoré uvádzate v správe, napríklad pri kontrole zameranej na aktívnu politiku trhu práce, kde konštatujete, citujem: "Podpora zamestnania osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou prostredníctvom poskytovania finančného príspevku za tých podmienok, ako boli v kontrolovanom období nastavené, nie je účinná" a tak ďalej a tak ďalej.
Taktiež som sa pozastavil nad závermi kontroly, ktorú NKÚ vykonala na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky, kde ste poukázal na dokonale nezvládnutý projekt, v ktorom sa prejavili takmer všetky nedostatky projektového riadenia, osobnej nezodpovednosti, porušovania zákona o rozpočtových pravidlách, verejné obstarávanie, posúvania termínov v dôsledku množstva dodatkov a ďalšie zlyhania. Toto je len časť záverov.
Pozrel som si materiály, ktoré boli predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky za celý rok 2016, tak ako aj minulý rok. A čo je veľmi zaujímavé, opäť som nenašiel jediný materiál, ktorý by predložil predseda NKÚ na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky tým pádom neprijala na základe kontroly NKÚ ani jedno opatrenie na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti a hospodárnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi.
Taktiež NKÚ neavizoval v súlade so zákonom to, že vláda neprijala opatrenie na odstránenie nedostatkov porušených všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré zistil NKÚ. Potom sa nečudujme, že NKÚ niečo zistí, ale z výsledkov jeho kontroly činnosti, kontrolnej činnosti neprinesie žiadnu zmenu k lepšiemu, ba naopak, tie nedostatky sa neustále opakujú.
A teraz také perličky. Z obsahu príloh k správe som zistil, že NKÚ vykonala mimoriadnu kontrolu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Kontrola bola zameraná na zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, na ktoré boli zaslané podnety ku kontrole, ale na ďalšie zmluvy nasmerované na štátnych a neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, laboratórne diagnostiky, CT vyšetrení, magnetickej rezonancie, rádiológie a tak ďalej, bolo tam zistené množstvo závažných nedostatkov, ale, pán predseda, nehnevajte sa, pri vašej kontrole vy ste nezistili, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je v strate 200 mil. euro. No to je veľmi zaujímavé, že v čase tesne predtým, ako vypukol škandál, že všeobecná zdravotná má sekeru 200 mil. euro, vy ste to nezistili pri svojej kontrole. To je naozaj veľmi zaujímavé.
Alebo iná pikoška. Kontrolóri NKÚ vykonali kontrolu na postup verejného obstarávateľa ministerstva vnútra pri zadávaní nadlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác po uzavretí zmluvy na predmet zákazky Okresný úrad Bratislava, Klientske centrum, stará IKEA. NKÚ nezistilo žiadne pochybenia, všetko je úplne v poriadku, len to sa veľmi nezhoduje s výsledkom, s výsledkom kontroly, ktorú vykonal Úrad pre verejné obstarávanie s tým, že obstarávateľ ministerstvo vnútra bude musieť nakoniec zaplatiť 200-tisíc euro pokutu. Vo všeobecnosti nenašli 200-miliónovú stratu, pri starej IKEI ste nenašli žiadne porušenie zákona, hoci iný štátny orgán to tam našiel a my budeme musieť, daňoví poplatníci, zaplatiť 200-tisíc euro pokutu.
Pán predseda, ale tú najväčšiu perličku som si nechal na záver. Zistil som totiž, že NKÚ pri svojej kontrolnej činnosti nepostupuje v súlade so zákonom č. 39/1993 Z. z. o NKÚ v znení neskorších predpisov. V § 15 ods. 1 písm. a) citovaného zákona je stanovená povinnosť pre kontrolórov oboznámiť najneskôr pri začatí kontroly štatutárny orgán kontrolovaného subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa písomným poverením na výkon kontroly. Písomné poverenie na výkon kontroly podpisuje štatutár Najvyššieho kontrolného úradu, a teraz vám odcitujem, "na čele úradu je predseda ako štatutárny orgán, predsedu zastupuje určený podpredseda". Čiže ešte raz, štatutár je predseda a predsedu zastupuje ním určený podpredseda, nikto iný. Čiže všetky kontroly na NKÚ musí podpísať buď predseda, alebo ním poverený podpredseda. To sedí, dúfam, to je zo zákona o NKÚ.
Kontrolóri NKÚ sa približne v jedenástich prípadoch preukázali kontrolovanému subjektu poverením, ktoré im nepodpísal štatutár ani ním poverený podpredseda.
Vážený pán predseda, tu sú vaše poverenia, tu sú vaše poverenia na vykonanie kontroly NKÚ. Napríklad obec Štiavnička, Správa štátnych a hmotných rezerv, Slovenská konsolidačná, Slovenská akadémia vied, obec Veľké Hoste, obec Kraskovo, Jazernica, Frička, Dvorníky, Častá, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo práce, ministerstvo financií, mestská časť Bratislava-Ružinov a tak ďalej atď.
Predmetné poverenia totiž boli podpísané štátnym zamestnancom, ktorý na to nemal oprávnenie podľa zákona o NKÚ. Podľa mojich zistení tieto poverenia boli podpísané riaditeľom Kancelárie predsedu NKÚ pánom Ľubomírom Andrassym. A teraz, teraz otázka: Kto vlastne riadi nezávislý kontrolný úrad? Kto za to zodpovedá? Pán predseda, koľko nás stáli tieto nezákonne vykonané kontroly? Pretože boli vykonané na základe poverení, ktoré podpísala osoba, ktorá na to nemala žiadne poverenie v zmysle zákona o NKÚ. Nebol to ani predseda NKÚ, čiže vy, nebol to ani vami poverený podpredseda NKÚ. Podpísal to úplne tretí človek, ktorý na to nemal žiadne oprávnenie. Tu je jeho podpis.
Čiže máme tu jedenásť neoprávnených kontrol, na základe ktorých vy predkladáte správu. Čiže o čom je vaša správa, keď je vykonaná na základe neoprávnených kontrol?
A dajme si tiež otázku, koľko stojí taká kontrola jedna? Jedna kontrola trvá niekoľko mesiacov, niekoľko tisíc euro, kľudne sa môžme baviť o spôsobenej škode vami.
Z konania predsedu NKÚ a kontrolou došlo k vedomému porušeniu zákona o NKÚ. Vyslovujem presvedčenie, že vykonané kontroly a závery z nich vyplývajúce sú neplatné, pretože kontroly neboli vykonané v súlade so zákonom č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov.
Aký to má dopad na Národnú radu? Myslím si, že významný, pretože NKÚ má podľa § 5 ods. 1 zákona č. 39/1993 vypracúvať stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu, stanovisko k záverečnému účtu, okrem toho predkladá správu o kontrolnej činnosti NKÚ. Ak na vypracovanie stanovísk a správy používa NKÚ výsledky kontrol, ktoré boli vykonané v rozpore so zákonom, tak poslanci Národnej rady sú oklamaní, pretože výsledky týchto kontrol sú tým pádom zavádzajúce.
Čo z toho vyplýva? Jednoducho, že predseda NKÚ sám porušuje zákon a zakrýva porušenia zákonov, za ktoré sú zodpovední aj mnohí členovia vládnej koalície.
Vážený pán predseda, bohužiaľ, musím skonštatovať, vy nie ste zvolený zástupca opozície, ale ste lokaj vládnej koalície.
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na tieto zistenia vyslovujem presvedčenie, že Národná rada by mala prijať rázne opatrenia voči predsedovi NKÚ, pretože za vzniknutú vec nesie osobnú zodpovednosť.
Z uvedeného dôvodu podávam procedurálny návrh, aby Národná rada prerušila rokovanie o tomto bode programu a pridelila správu NKÚ za rok 2016 s priloženými povereniami na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, aby ten zaujal stanovisko k oprávneniu podpísať a schváliť poverenie na výkon kontroly vykonanej NKÚ inou osobou, ako je predseda NKÚ alebo ním poverený predseda a podpredseda NKÚ. V prípade, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady sa stotožní s týmto názorom a potvrdí porušenie zákona, odporúčam túto správu nevziať na vedomie, nakoľko bola celá vypracovaná na základe nezákonne vykonaných kontrol.
Zároveň vás, pán predseda, vyzvem, aby ste odstúpili. V prípade, ak nevyvodíte osobné dôsledky, zvážim podanie na vaše odvolanie v súlade s rokovacím poriadkom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2017 20:23 - 20:25 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, ja nevidím nejaký veľký problém s tou výškou delikvencie pri spotrebiteľských úveroch v bankovom sektore. Práve ja vítam, že ten nebankový sektor nám tu pomaly mizne, a ja by som bol rád, keby úplne zmizol, to hovorím úplne vážne. Lebo napríklad taká spoločnosť Pohotovosť, ja neviem, či viete, ale tá mala delikvenciu pri úveroch, pri pôžičkách, že niekde okolo 40 % a ich reakcia bola asi taká, že nám to vôbec nevadí, pretože my tie zmluvy máme postavené tak v rámci tých rozhodcovských doložiek a všetkého možného, tie zmluvy mali pomaly 20 strán, že ten človek im bude platiť do konca života a ešte aj jeho deti. Čiže tie nebankovky akože bodaj by zmizli odtiaľ.
A čo sa týka a čo sa týka toho, toho boomu, ktorý je teraz pri čerpaní týchto úverov, tak pravda je, že máme dnes historicky najnižšie úrokové sadzby, dnes dokonca ak sledujete občas nejakú tú reklamu, tak vám tam vyskočí, že hypotéka za 0,75 %, konkrétne Poštová banka, čo už mi príde trošku, trošku minimálne, minimálne prehnané, lebo to už nie je úrok a motivuje to ľudí práve k tomu, aby sa zadlžovali.
Za posledných 15 rokov slovenské domácnosti, ich celková zadlženosť, celková zadlženosť slovenských domácností vzrástla, pokiaľ sa nemýlim, až 3,5-násobne. To znamená, že zadlžujeme sa čoraz viac, teda domácnosti sa zadlžujú čoraz viac, čo ja považujem za obrovský problém. Čiže ja by som privítal zase, aby Národná banka trošku priškrtila poskytovanie úverov, pretože dnes naozaj berú úvery aj tí, ktorí ich v skutočnosti nepotrebujú, len kvôli tomu, že sú tak výhodné podmienky, že jednoducho to dovoľuje, pomaly každý druhý, aby si zobral úver napriek tomu, že na to nemá.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2017 19:18 - 19:19 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Pán poslanec Ivan, ja s vami absolútne súhlasím, že vládna koalícia preto prináša tento zákon, lebo im hrozia sankcie a obrovské pokuty zo zmluvy, lebo nedodržia termín. Ja som za to, máme za to, že toto nie je zrovna najlepšia cesta.
Cez to všetko som presvedčený, že by sme mali ruka v ruke riešiť aj toho, kto je zodpovedný za tento stav, kto podpísal takú hlúpu zmluvu, ktorá proste nás do tohto stavu dostala. Toto by sme mali riešiť. To znamená, že tunák niekto podpísal zmluvu, ktorá by nám teraz mohla vyniesť 30 mil., možno 50 mil. prvú sankciu už v septembri. Treba to riešiť, aj toto.
Ale máme za to, máme za to, že keď už je to na stole, tak musíme pre to všetko urobiť, aby sme tento stav odvrátili. Veľmi ľahko by sme odvrátili, keby sme tupo vyplatili 120 euro za meter štvorcový, a ja som absolútne proti tomu, aby sme nejakým výpalníkom a špinavcom, podvodníkom a vydieračom platili takéto sumy, a preto my tento zákon podporíme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2017 16:33 - 16:35 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Pán poslanec Kéry, choďte o tom porozprávať tým živnostníkom, ktorí boli okradnutí pri kauze Váhostav, choďte im o tom porozprávať, ako sa staráte o ich sociálne istoty. Choďte porozprávať tým ľuďom, ktorí dlžia nebankovým spoločnostiam peniaze a prichádzajú o domy kvôli exekúciám, choďte im o tom porozprávať a opýtajte sa ich, že čo si myslia o vašej sociálnej politike. Lebo pre pána Širokého na oddlženie ste peniaze mali ako tento štát, pre ľudí ste ich doteraz nenašli.
Čo sa týka pána poslanca Baránika, ja vám poviem iba jeden jediný príklad, spoločnosť KIA dáva na platy zamestnancov 25 % z toho, čo táto firma získa a utŕži ako produkciu za svoju výrobu. To považujem absolútne za neprimerané. Už len keď si to porovnáte dajme tomu s Volkswagenom, dokonca aj Peugeotom keď si to porovnáte, tak je to úplne neprimeraná suma.
A myslím si, že je našou úlohou nie chrániť tohto zamestnávateľa, ktorý nepochybne produkuje automobily na Slovensku s dostatočnou pridanou hodnotou, aby to preňho bolo ziskové, ale snažiť sa zastať tých ľudí, aby mali čo najvyššie platy. Či chceme, alebo nechceme, väčšina ľudí vždycky bude žiť zo svojej mzdy. A myslím si, že by sme sa ich mali zastať, lebo sú nepochybne v oveľa slabšej pozícii, ako je veľký nadnárodný zamestnávateľ. A keďže oni sa nemôžu brániť voči tomu veľkému nadnárodnému zamestnávateľovi sami, jediný, kto môže robiť protiváhu a držať nejakú rovnováhu, je štát, je vláda alebo parlament. Preto by sme to mali robiť a trpezlivo tú rovnováhu hľadať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.5.2017 16:20 - 16:30 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, bavíme sa tu o tom, a to ja chápem ako hlavnú tému, ako zvýšiť platy na Slovensku. Tento návrh zákona pána kolegu Beblavého je takým malým krôčikom k tomu, aby sa to mohlo podariť. To, čo ma prekvapuje a šokuje, je, že tu zo strany SMER-u a SaS počúvam len argumenty, ako sa to nedá. Ako sa to nedá takto urobiť, ale žiadny iný návrh, ako sa to dá urobiť, nepredložili. Tak si povedzme, aký je reálny stav na Slovensku.
Mnohí ľudia sú prekvapení, keď taký väčšinový názor, alebo teda veľmi rozšírený je, že za komunizmu bolo ľuďom ekonomicky lepšie. Mnohí sa nad tým pozastavia, že ako je to možné, však ľudia mali doma jeden čiernobiely televízor a jazdili tak maximálne Škodou 105S alebo 120L. Dneska majú ľudia doma laptopy, televízory, mobily, jazdia oveľa lepšími autami, v televízii pred rokom ´89 sme mali dva štátne kanály, dneska ich môžme mať stovky. Ako je to možné, že sú v tomto štáte ešte ľudia, ktorí si myslia, že za komunizmu sa žilo ekonomicky lepšie?
No lenže z pohľadu väčšinu ľudí je to pravda. Je to pravda v tom, že miera ekonomickej slobody, ktorú ľudia mali, bola u väčšiny ľudí za komunizmu lepšia. Bohužiaľ, tak to je. Pretože väčšina ľudí netúžila ani pred rokom ´89, ani dnes podnikať, väčšina ľudí netúžila po tom mať vilu na Kanárskych ostrovoch alebo na Seychelách, pretože si to aj tak nikdy nebudú môcť dovoliť.
Ale keď si vezmeme rodinný rozpočet, to, čo každá slovenská rodina vydáva a musí míňať každý mesiac, tak ja som si dal tú námahu a spočítal som, že na Slovensku dnes priemerná slovenská rodina, a to upozorňujem priemerná, čiže v skutočnosti väčšina rodín je na tom ešte horšie, vydáva na nevyhnutné výdavky 81 % rodinného rozpočtu; 81 % rodinného rozpočtu dáva priemerná slovenská rodina iba na, ľudovo povedané, šeky a splátky úverov. Pre zaujímavosť 3 % na alkohol a tabak, 6 % na rekreáciu a kultúru. Tak ako sa má cítiť väčšina slovenských domácností a rodín, keď musí každý mesiac žiť iba, ľudovo povedané, z ruky do úst?
Keď si vezmeme disponibilný príjem slovenských rodín, disponibilný príjem znamená to, čo ľudia zarobia mínus dane a odvody, veľmi zjednodušene povedané, to znamená to, čo môžu minúť alebo ušetriť, a porovnáme si čistý majetok slovenských rodín v roku 2000 a v roku 2015, tipnite si, o koľko stúpol. Dámy a páni, klesol o 10 %. Pätnásť rokov tu počúvame čísla o zázračnom štatistickom ekonomickom raste, o tom, ako sa naša ekonomika rozvíja, ale slovenské rodiny z toho nič nemajú. Naopak, čistý majetok ich domácností klesol o 10 %.
Čo si myslíte, o koľko sa v tom istom čase slovenské rodiny zadlžili? Zatiaľ čo v pomere k ročnému disponibilnému príjmu bola zadlženosť slovenských rodín v roku 2000 15 %, v roku 2015 to bolo 53 %. To, že domácnosti si vôbec uchovávajú tú životnú úroveň, ktorú mali pred pár rokmi, je financované iba neustálym zadlžovaním slovenských domácností.
Štatistické čísla sú pekné, ale ľudia nie sú čísla. Ľudia nie sú čísla. Preto som rád, pán kolega Beblavý, že ste otvorili túto problematiku týmto spôsobom, pretože si treba uvedomiť, že na Slovensku existuje vzhľadom na výkonnosť slovenskej ekonomiky a produktivitu práce, ktorú slovenskí zamestnanci majú, mzdový deficit na úrovni približne 200 eur mesačne v čistom; 200 eur mesačne v čistom. Keď si porovnáte štandardnú úroveň Európskej únie a úroveň vyplácaných platov vzhľadom na produktivitu práce a výkonnosť ekonomiky a vezmete si slovenskú ekonomiku, tak naši ľudia sú o 200 eur mesačne v čistom podhodnotení. Preto chápem, že pán poslanec Beblavý sa snaží urobiť aspoň takýto malý krok k tomu, aby jednoducho ľudia mali vyššie platy. Samozrejme, že to nebude stačiť, ale pánboh zaplať aj za takýto malý krok, a zo strany SMER-u a SaS tu počúvam, že to sa nedá. Veď čo by tí chudáci zamestnávatelia robili.
Treba sa opýtať tých, ktorí s tým robia, čiže tých personálnych manažérov. No ale predsa je logické, že ten personálny manažér chce čo najnižšie náklady a chce toho človeka najať za čo najnižšiu mzdu. A je predsa logické, že ten zamestnanec chce čo najvyšší plat.
No ale koho záujmy by sme mali chrániť my? Ja si myslím, že ekonomika nie je nejaký odtrhnutý systém, ekonomika štátu, ktorá, hodnotíme jej výkonnosť na základe toho, že či má také číslo, alebo onaké číslo, či má taký rast, alebo onaký rast, ekonomika má slúžiť ľuďom. To znamená, ekonomika je prostriedkom k niečomu. Nie je hodnota sama osebe, ani peniaze nie sú hodnota sama osebe, má to slúžiť ľuďom k tomu, aby minimálne sme im vedeli garantovať, aby vzhľadom na našu ekonomickú výkonnosť, tejto krajiny, žili dôstojne a slušne. Preto by sme to mali riešiť.
Teraz ako ten mzdový deficit vo výške 200 eur dorovnať? Tí, ktorí veria, že trh všetko vyrieši, tí sa spoliehajú na tzv. Kuznetsovu krivku, ktorá hovorí o tom, že keď v čase krízy uvoľníte podnikateľom a zamestnávateľom dane, odvody, jednoducho štát im uvoľní, tak ony narastú, mzdová nerovnosť sa najskôr zväčší, ale potom úplne prirodzene sa to bohatstvo úplne rozpustí aj do tých nižších sociálnych vrstiev. Bohužiaľ, táto teória platila vo svete tak maximálne do polovice 80. rokov, odvtedy neplatí. Prečo neplatí? Pretože trh v čase globalizácie nie je schopný aspoň primerane spravodlivo distribuovať bohatstvo spoločnosti. Prečo je to tak? Samozrejme, že podnikatelia sú dobrí aj zlí, slušní aj neslušní, tak ako každý človek. A ja som presvedčený, že väčšina podnikateľov je tých slušných a takých, ktorí by radi dopriali svojim zamestnancom čo najvyššie mzdy. Lenže jedna vec sa nám za posledných 30 rokov zásadne zmenila a tá vec spočíva v tom, že zatiaľ čo pred tridsiatimi rokmi väčšina zamestnávateľov žila tam, kde žili aj ich zamestnanci, to znamená, mali nejaký vzťah k tomu sociálnemu prostrediu, k regiónu, kde sa vytvárala tá hodnota, a úplne prirodzene ako napríklad Baťa, to je taký dobrý príklad z nášho priestoru, investoval do toho prostredia, bol hrdý na to, že tam postavil aj plaváreň, aj kultúrny dom, aj kino, proste bol na to hrdý a umožňoval svojim zamestnancom, aby čerpali aj iné benefity, nielen tie finančné v podobe mzdy.
Dneska ale máme situáciu úplne inú. Majiteľa penzijného fondu, ktorý vlastní pár percent nejakej nadnárodnej spoločnosti a riadi, jeho figu borovú zaujíma, aké majú benefity zamestnanci na Slovensku. Jeho zaujíma iba jedna jediná vec, aký bol vysoký zisk a tým pádom ako sa okrešú náklady. Aké náklady sa okrešú najlepšie? Mzdové náklady sa okrešú najlepšie. Každý kvartál si pozrie čísla a nezaujíma ho žiadny zamestnanec na Slovensku. Zaujíma ho iba zisk a zníženie nákladov.
Ak pán Beblavý hovoril o tom, že nemal by to byť triedny boj medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ja s tým úplne súhlasím, pretože si myslím, že naši slovenskí podnikatelia a domáci zamestnávatelia sú spolu so zamestnancami na jednej lodi. Na jednej lodi v tom, aby sa chránili pred niečím, čo by som nazval nový triedny boj, a to je jednoducho zápas medzi medzinárodným kapitálom, medzinárodnými nadnárodný korporáciami a finančnými inštitúciami a národnými štátmi v tom, ako sa profit vytvorený v národnom štáte prerozdelí medzi ten nadnárodný kapitál a medzinárodný štát. A v tomto zmysle je úplne jedno, či je to vláda, ktorá potrebuje vybrať od toho nadnárodného kapitálu dane, aby mohla financovať bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie občanov, alebo je to domáci zamestnávateľ, ktorý potrebuje byť chránený pred tým tlakom veľkých konkurentov, alebo je to zamestnanec, ktorý chce mať čo najlepšie platy. Toto je téma, ktorej sa musíme strategicky venovať, pretože inak nebudú mať ľudia u nás vyššie platy nikdy.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18.5.2017 15:18 - 15:21 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 129 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku by som rád interpeloval predsedu vlády Slovenskej republiky k otázke tzv. akčných plánov.
Totižto minulý rok koncom leta, začiatkom jesene na prelome mesiacov august a september vláda absolvovala tour de východ v okresoch na východnom Slovensku. Navštívila okresy s vysokou nezamestnanosťou, čiže môžme to nazvať, že najviac chudobné okresy v rámci východného Slovenska. Na týchto svojich výjazdových rokovaniach vláda Slovenskej republiky sa zaviazala a prijala tzv. akčné plány, na základe ktorých sľúbila po každom tomto zasadnutí na tlačovej besede konkrétne počty pracovných miest, sľúbila konkrétne sumy, ktoré pošle týmto regiónom do konca roka 2016 dokonca.
Avšak prešlo už veľmi veľa mesiacov a, bohužiaľ, musím konštatovať, že tieto výjazdové rokovania bola jedna veľká marketingová akcia. Totižto od starostov, primátorov, rôznych ministerských úradníkov počúvam dookola len to isté. Nikto nedostal ani cent napriek tomu, že vláda sa v akčných plánoch zaviazala už do konca roka 2016 poslať nejaké finančné prostriedky. Počúvam od podnikateľov, ktorí boli zahrnutí v týchto akčných plánoch, že na ministerstvám žiadna odozva, žiadne reakcie, nič sa nedeje, všetko stojí. A už keď mi povie majiteľ firmy, ktorá v akčnom pláne je definovaná ako strategický zamestnávateľ v jednom z okresov a bola zahrnutá v týchto akčných plánoch, keď mi povie, citujem, že: "Ale prosím ťa, aké akčné plány, veď to bolo divadlo."
Čiže rád by som poznal odpoveď predsedu vlády, v akom stave, aké je plnenie týchto akčných plánov, čo s nimi ďalej bude a či naozaj išlo len o marketingovú akciu, ktorá daňových poplatníkov stála, nechcem teraz tu trieskať nejaké číslo, ale rádovo desať tisíce eur, pretože takéto výjazdové rokovanie vlády v jednom okrese niečo stojí. Že bolo by naozaj korektné voči východniarom, aby Robert Fico povedal, či tieto sľuby mieni naplniť, alebo nech rovno povie, že ich plniť nebude.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.5.2017 17:46 - 17:48 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ja viem, že ste všetci unavení a radi už by ste, aby sme to rýchlo zbehli, ale táto téma je natoľko dôležitá a je naozaj smutné, že takéto veci musíme riešiť pred prázdnou sálou. Chápem, že je dnes zasadnutie ZMOS-u, chápem všetko, ale myslím, že Národná rada je miesto, kde sa veci lámu. Národná rada je miesto, kde sa rozhoduje o veciach. Čiže naozaj by bolo dobré, aby takéto návrhy zákonov, ktoré sa dotýkajú milióna ľudí, mali širšiu diskusiu, lebo ak si spomínam, tak aj ten návrh, tento návrh, ktorý sme dávali pred polrokom, tiež jednoducho nebola nejaká diskusiu k nemu. Jednoducho nikoho to nezaujímalo. Čiže bolo by dobré, aby sme viac diskutovali o veciach, ktoré sa dotýkajú milióna ľudí, a bolo by dobré, keby takéto veci naozaj sme aj konečne vyriešili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis