Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ako pedagóg, ktorý niekoľko rokov už pôsobí v oblasti školstva, vyjadrila k vládou predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Ako vieme po preštudovaní predmetných materiálov, predkladateľ si dal za cieľ zaviesť spravodlivejší a adresnejší systém financovania, čiastočné zjednodušenie systému, zníženie byrokracie a predchádzanie neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov. Okrem iného zistíme, že predložený návrh zákona by mal upravovať najmä: výpočet koeficientu kvalifikačnej štruktúry tak, aby zohľadňoval aj prax pedagogických zamestnancov, veľmi dôležitý bod, poskytovanie finančných prostriedkov na rozvoj škôl a školských zariadení v rámci tých dotácií a rozvojových projektov. Ďalej je to dôležitý bod - poskytovanie finančných prostriedkov na dopravu žiakov do školy z obcí, v ktorých nie je zriadená základná škola alebo jej časť, najmä so zohľadnením vyučovacieho jazyka, poskytovanie príspevku na kurz pohybových aktivít v prírode, poskytovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách - tomu sa taktiež plánujem trošku viac povenovať - administratívnu záťaž škôl a školských zariadení a ich zriaďovateľov a v neposlednom rade i také záležitosti ako ukazovatele, podľa ktorých sa rozdeľujú podielové dane obciam na činnosť školských klubov detí a zariadení školského stravovania. Rozdeľovanie týchto podielových daní obciam na stravovanie žiakov je tiež jeden z bodov, ktorý je zaujímavý.
Dávam do pozornosti, že už v procese prípravy predmetného návrhu zákona bolo uplatnených až 210 pripomienok, z toho až 109 zásadných, ktoré mali charakter zásadný. Na rokovanie vlády Slovenskej republiky bol návrh zákona predložený s 56 zásadnými rozpormi, ktoré uplatnili odborníci v oblasti školstva, v ktorých združujú rôzne profesné organizácie. Za niektoré spomeniem napríklad Nové školské odbory, Slovenská komora učiteľov, s ktorými som bola aj v kontakte, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenska, Združenie katolíckych škôl Slovenska, Združenie základných škôl a tak ďalej. Aj toto, tento fakt svedčí o tom, v akej kvalite vláda predkladala, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky tak významný zákon, ktorým je zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.
Chcem len pripomenúť, že v oblasti školstva, keď trošku zalovíme v pamäti, si vláda neplní svoje takpovediac domáce úlohy, ktoré si stanovila vo svojom vládnom programe, podľa ktorého, citujem: "Vláda konštatuje, že súčasný stav slovenského školstva, a to tak regionálneho ako aj vysokého, považuje za veľkú výzvu. Zlepšenie tohto stavu si vyžaduje zásadné vnútorné aj vonkajšie systémové zmeny", na čom sa zhodneme, "a vláda je odhodlaná ich pripraviť a začať neodkladne uskutočňovať. Návrh týchto zmien sformuje vláda do konca roku 2016", v národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania v podobe, v akej už máme možnosť poznať, ktorý bude teda obsahovať aj dlhodobú koncepciu obsahu výchovy a vzdelávania a bude pokrývať v desaťročnom výhľade dlhodobé zámery a ciele Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania, a to od predprimárneho vzdelávania cez primárne, sekundárne a samozrejme vysokoškolské vzdelávanie.
Ďalej stojí za zmienku aj ďalší citát, ktorý ma inšpiroval k napísaniu tohto príspevku a k reagovaniu: "Vláda zabezpečí výrazné zvýšenie verejnej investície do školstva spojené so zásadnými vnútornými zmenami systému školstva. Zvýšenie zdrojov do školstva je o to naliehavejšie, že doterajší stav, ako to opakovane zdôrazňujú aj významné medzinárodné inštitúcie, ako napríklad OECD alebo Európska komisia, vykazuje z hľadiska medzinárodných porovnaní jednoznačne črty nedostatočného financovania. Nedostatočné financovanie sa v prvom rade, okrem iného, prejavuje v nízkom platovom ohodnotení učiteľov, čo spomíname pri každej príležitosti z rôznych strán. A to nielen v porovnaní s inými krajinami, ale aj vo vzťahu k iným vysokoškolsky vzdelaným občanom Slovenskej republiky. Táto skutočnosť má priamy a prioritný negatívny dopad na kvalitu školstva."
Toto všetko uvádzam preto, lebo si myslím, že súčasná vláda ani po vyše roku svojho fungovania neprináša nové systémové - a chcem zdôrazniť slovíčko "systémové" - riešenia, ktoré by napĺňali strategické ciele Slovenskej republiky v oblasti školstva, ako ho nám predložila, alebo teda ako, ale predložila nám len záplatu, ktorou chce riešiť zlý súčasný stav.
V tejto súvislosti, keď si trošku zalovím v pamäti, som na marcovej alebo aprílovej schôdzi predkladala zákon, ktorý sa týkal školských uniforiem a, čo je ešte dôležitejšie, logopédov a tam jeden z postrehov od mojich kolegov bol, že načo predkladáme zákon, ktorý parciálne rieši nejaký problém, keď toto jedného dňa bude v akomsi balíku systémových zmien, ktoré budú prezentované v národnom programe rozvoja vzdelávania? Ja som vtedy odpovedala na to tak, že jednoducho žijem tu a teraz a snažím sa riešiť problémy, ktorými žijem ja, žijú ľudia v mojom okolí, žijú ľudia tohto štátu. Takže preto to parciálne riešenie, aspoň kde-tu niečo vybrať a skvalitniť tým ľuďom život. A to je presne to, čo som spomenula práve pred chvíľkou, že máme tendenciu alebo víziu robiť systémové zmeny, tie sa však zatiaľ nedaria. Robíme teda parciálne, tak ako to vidíme teraz a ja ako opozičný poslanec, keď sa snažím tiež parciálne skvalitniť ľuďom život v oblasti školstva, tak zistím, že i keď je to nápad dobrý, ako mi bolo povedané, žiaľ, neuskutoční sa, resp. nezahlasujeme zaň.
Myslím si, že je naozaj nutné zabezpečiť dostatočné finančné krytie na prevádzku základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktoré odborníci odhadujú na úrovni 6 % HDP. Zastávam názor, že zvýšenie kvality vzdelávania bez splnenia tejto požiadavky nie je reálne a ani možné. Ide o nutný krok k uskutočneniu pripravovanej reformy. Aj výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v oblasti školstva z roku 2015 svedčia o tom, že do škôl by malo smerovať, samozrejme, ako všetci vieme, viac peňazí. Z kontroly tiež vyplýva, že systém financovania škôl a školských zariadení je treba zjednodušiť, stransparentniť a hlavne finančne posilniť. Ja osobne by som prízvukovala najmä to zjednodušenie a finančné posilnenie. Normatív musí zohľadňovať všetky zákonom uložené povinnosti, ktoré musia školy plniť alebo splniť.
Odporúčam osobne prehodnotiť aj financovanie škôl a školských zariadení zo súčasného režimu financovania originálnych kompetencií do režimu financovania prenesených kompetencií realizovaného prostredníctvom ministerstva školstva, pretože prostriedky pre rezort školstva po schválení v štátnom rozpočte majú končiť na ministerstve školstva a nie sa presúvať cez ministerstvo vnútra, ktoré nemá príslušné kompetencie na riadenie školstva. Nazdávam sa, že ušetrené finančné prostriedky škôl pod ministerstvom vnútra sa už do školstva nevrátia.
Zo správy Slovenskej komory učiteľov o výsledkoch prieskumu zameraného na zmapovanie situácie ohľadom financovania škôl a školských zariadení cez originálne kompetencie vyplýva, že jeho súčasnou situáciou financovania škôl a školských zariadení cez originálne kompetencie je nespokojných až 73 % riaditeľov, čo je 1 012. Až 84 % naproti tomu riaditeľov škôl a školských zariadení financovaných cez originálne kompetencie je za to, aby boli tieto financované cez prenesené kompetencie. To znamená, že priamo z ministerstva školstva.
Samosprávy nie sú povinné dať celý normatív na žiaka škole a školskému zariadeniu. Tento normatív, ktorý určuje štát, je pre zriaďovateľov len orientačný. Podmienky k získavaniu financií nie sú pre všetky školy rovnaké, aj keď majú na ne spravodlivý nárok. Na systém financovania, v ktorom má zriaďovateľ možnosť ukrajovať si z balíka peňazí bez transparentných kritérií, v konečnom dôsledku doplácajú naše deti a mládež. Dochádza k znevýhodňovaniu v odmeňovaní 25-tisíc zamestnancov školstva v pôsobnosti samospráv.
Taktiež sa prihováram za to, aby bolo v zákone zabezpečené zvyšovanie kapacít materských škôl. To je téma, ktorú vnímam obzvlášť citlivo. To znamená, že otváranie nových tried tak, aby každé dieťa od troch rokov života sa mohlo vzdelávať, ak o to teda rodina prejaví záujem. Čiže toto je vec, ktorú si myslím, že každé dieťa má mať rovnakú príležitosť na vzdelávanie. V opačnom prípade sa znižujú jeho šance na včasnú diagnostiku, prípadne prípadných výchovno-vzdelávacích problémov a ich potrebnú intervenciu, čoho dôsledkom je školské zlyhávanie a napokon znížená uplatniteľnosť na trhu práce.
Dofinancovaním materských škôl by sme mohli riešiť aj zamestnávanie ďalších profesií, ktoré sa starajú o zdravý vývin dieťaťa, napríklad logopéda, okrem iného. V zákone je potrebné riešiť aj finančné krytie pre zamestnanie odborných zamestnancov a asistentov učiteľa v školách. To sú tí tzv. špeciálni pedagógovia, psychológovia, logopédi, sociálni pedagógovia, liečební pedagógovia a asistenti učiteľov pre deti so špeciálnymi potrebami. Taktiež je potrebné riešiť nadaných žiakov. Preto navrhujem, aby nebola zo zákona vypustená možnosť pre školy žiadať o finančné prostriedky na osobné náklady asistentov učiteľa a pre žiakov s nadaním. Títo žiaci potrebujú pri rozvoji individuálneho potenciálu podobne individualizovanú podporu, ako žiaci so zdravotným znevýhodnením.
V návrhu zákona absentuje riešenie tzv. dopravného pre žiaka, to už môj predrečník spomínal, ktorý navštevuje súkromnú školu. Dieťa, ktoré navštevuje, alebo teda ten žiak, ktorý navštevuje súkromnú školu, ak sa z verejných prostriedkov prispieva na dopravné žiaka verejnej alebo cirkevnej školy, ktorý rieši situáciu tak, že v obci, kde má trvalý pobyt, nie je zriadená škola, žiadna škola, môže byť najbližšou voľbou aj súkromná škola. Podľa môjho názoru nie je preto možné znevýhodňovať žiaka pri výbere najbližšej dostupnej školy odopretím príspevku na dopravu takéhoto žiaka, ak si vyberie súkromnú školu, pretože aj rodičia takéhoto žiaka platia dane rovnako, ako rodičia ostatných detí.
Ďalej chcem poukázať na nesystémovú zmenu, ktorá sa týka zrušenia účelovej viazanosti príspevku na výchovu a vzdelávanie v materských školách. Ministerstvo školstva pôvodne predložilo návrh, v ktorom sa účelová viazanosť mala rozšíriť na všetky deti navštevujúce materské školy. V súčasnosti sa účelovo viaže príspevok od štátu len na predškolákov tak, aby mohol byť použitý výlučne na učebné pomôcky, didaktickú techniku, exkurzie, spotrebný materiál na výchovu, vzdelávanie a podobne.
Podľa mojich informácií je väčšina riaditeľov materských škôl za ponechanie účelovej viazanosti príspevku. Toto je zase reakcia od ľudí, ktorí ma oslovili s rôznymi pripomienkami. S možnosťou financovať z príspevku napríklad kúrenie a podobne hrozí, že všetky finančné prostriedky, ktoré z príspevku boli pôvodne využívané na bežnú prevádzku, ako na učebné pomôcky a podobne, nebudú mať v rozpočte nič. Deti tým prídu o kvalitné alebo kvalitatívne, to nazvime, zabezpečenie predškolskej prípravy a rozvíjanie predpokladov pre školskú pripravenosť, čo je základom pre úspešný štart do ďalšieho vzdelávania. V prípade schválenia zmeny sa zabezpečenie výchovy a vzdelávania v materských školách môže stať úplne závislé od podpory rodičov a pedagógov. Vládna úprava zákona môže preto byť v rozpore s ústavným právom detí na rovný prístup k vzdelaniu, ktoré má štát garantovať a nie ponechať na dobrú vôľu zriaďovateľov. V mojom vystúpení som teda poukázala na niekoľko, alebo teda možno z niekoho pohľadu na množstvo systémových nedostatkov v oblasti školstva, ako aj na nedostatky, ktoré predkladaný zákon má a z vyššie uvedených dôvodov preto ja, ako aj moji kolegovia z hnutia SME RODINA predmetný zákon v danej forme nepodporíme.
Ďakujem za pozornosť.
