Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážené stoličky, dovoľte, aby som vám predstavil náš návrh zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ktorý vlastne má pomôcť ľuďom pri splácaní exekúcií.
Súčasná právna úprava totiž vytvára stav, keď pri vymáhaní nárokov sa prioritne uhrádzajú trovy exekútora vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty a následne sa vymáha istina vymáhanej pohľadávky, ako aj príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom a trovy oprávneného. Cieľom tohto návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, je zabezpečiť, aby boli oprávnenému v prvom rade uhradená istina z vymáhanej pohľadávky, až následne by sa uhradili trovy exekútora vrátane prislúchajúcej DPH.
Ďalej sa navrhuje, aby odmenu a náhradu výdavkov exekútora, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami, hradil oprávnený z istiny vymoženej pohľadávky. Odstráni sa totiž tým stav, na ktorý občania Slovenska dlhodobo poukazujú ako na nevyvážený, neprimeraný a nespravodlivý.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ešte raz, vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na zvýšenie rodičovského príspevku na 280 eur podávam už tretíkrát. Prvýkrát to bolo pri, prvýkrát to bolo hneď po nastúpení do parlamentu, druhýkrát to bolo formou pozmeňovacieho návrhu k vládnemu návrhu, keď minister Richter išiel zvyšovať o 10 euro.
Chcem zopakovať dôvody, pre ktoré je podľa nás dôležité túto sumu zvýšiť na 280 euro. Prvý dôvod je, štát dneska poskytuje matkám príspevok na starostlivosť o dieťa až do výšky 280 eur. Je to v prípade, že rodič sa rozhodne predčasne ukončiť materskú dovolenku a nastúpiť do práce skôr, ako dieťa dovŕši tri roky. Je to diskriminačné, ak matka dá dieťa do jasieľ a môže poberať príspevok až do výšky 280 eur a tá, ktorá zostane doma, poberá 213 eur.
Druhý dôvod, je psychologicky dokázané, že dieťa do veku troch rokov, je to jeho najdôležitejšie obdobie. Vyvíja sa fyzická aj psychická stránka dieťaťa a do veľkej miery ovplyvňuje celý jeho život. V prípade absencie jedného platu v rodine, a nehovoriac o osamelých matkách, kde to je najdôležitejší príjem, sa tieto rodiny dostávajú do finančných problémov a nie sú schopné pokryť základné potreby.
Rodičovský príspevok vychádza v priemere 6,9 eura na deň, čo je hlavne v prípade osamelých matiek nemožné zabezpečiť zdravý vývoj dieťaťa. Osobným problémom v chudobnejších rodinách sú stravovacie návyky, resp. absencia niektorých zložiek stravy, napríklad bielkovín a ovocia. Samozrejme, rodičia sú potom nútení sa prikláňať k nevyváženej a nevyhovujúcej strave, čo sa podpisuje na zdraví detí, nakoľko sa im nedostáva potrebné množstvo živín, ktoré sú stavebnou zložkou orgánov ľudského tela. A tu sa dostávame do začarovaného kruhu, kedy sa to odráža na zdravotnom stave detí a štát to aj tak bude musieť doplatiť na zdravotnej starostlivosti.
Čo sa zmenilo odvtedy, odkedy sme prvýkrát podali tento návrh? Z môjho pohľadu veľa, ministerstvo napriek tomu, že nemalo v pláne zvyšovať rodičovský príspevok, napokon ho zvýšilo aspoň o 10 euro. Myslím si, že k tomu prispel aj náš tlak a dôvody, ktoré sme neustále opakovali, že príspevok je nízky, že ho treba dorovnať. Čo je však ešte dôležitejšie, ozvali sa samotné matky, ktoré v máji ku Dňu matiek poslali otvorený list premiérovi, v ktorom žiadajú zrovnoprávniť obidva príspevky, pretože súčasný stav diskriminuje matky, ktoré zostanú s dieťaťom doma. Momentálne to vytvára stav, že vláda finančne uprednostňuje tie matky, ktoré sa vracajú do zamestnania skôr, ako po troch rokoch veku dieťa.
Viem, že možnosť byť s dieťaťom doma do troch rokov nemajú rodičia vo všetkých štátoch, ale práve preto by sme si mali chrániť túto možnosť. Myslím si, že matka je určite pre dieťa viac ako jasličky a určite by sme z tohto dôvodu mali podporovať všetky matky na rodičovskom príspevku na materskej dovolenke. Sľubujem, že aj keď tento návrh neprejde, tak budem vytrvalá a s rodičovským príspevkom neprestanem otravovať. Preto ho opäť podávam, vážené kolegyne, vážení kolegovia, a v mene mamičiek a detičiek by som vás rada požiadala o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Vážená poslankyne, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predloženého návrhu je zvýšiť sumu rodičovského príspevku na rovnakú výšku, ako je suma uhrádzaná za poskytovanú starostlivosť o dieťa podľa § 5 ods. 1 písm. a).
Hlásim sa prvá do rozpravy.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 601). Predkladám informáciu k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán premiér, za vašu odpoveď. Aj keď musím povedať, že väčšinou ste nám povedali už všeobecne známe informácie.
Moja doplňujúca otázka sa týka hlavne tej skutočnosti, že sa pozabudlo na fakt, že sa jedná o relokáciu... (Prerušenie vystúpenia premiérom.)

Fico, Robert, predseda vlády SR
Prepáčte, nevidím vás. (Rečník dvihol pravú ruku a zakýval ňou.) Jáj, tam ste. Ďakujem pekne.

Štarchoň, Peter, poslanec NR SR
... že sa jedná o relokáciu migrantov, predovšetkým z Grécka a Talianska. To znamená, že, že problematika kresťanských migrantov zo Sýrie, samozrejme, že s touto problematikou súvisí, ale jedná sa hlavne o túto relokáciu. Keď sa pozrieme na fakty, tak Česká republika, myslím, že k dnešnému, pardon, aby som bol presne, presný, k 9. júnu 2017 prijala 12 imigrantov, a Slovensko, myslím, že 16, ak mám správnu informáciu.
Z toho vzniká aj tá otázka, prečo vlastne, keď Európska komisia začala konanie voči trom krajinám V4 a voči Slovensku nie, či sa náhodou niečo medzitým neudialo.

Pán predseda Národnej rady Danko, ja vás žiadam, aby ste pri najbližšom hlasovaní dodržiavali rokovací poriadok. Pán podpredseda Glváč sa tu neustále hlásil s procedurálnym návrhom a vy ste mu ani raz neudelili slovo. (Smiech v sále.)

Kolega Číž, presne o to som sa snažil. To znamená, nájsť niečo, čo rešpektujeme a čo, čím tá osoba prečnievala, tak ako ste povedali. Dubček prečnieval v dvoch obdobiach podľa mňa. V ´68. do okupácie a po roku 1989. Symbolizoval to isté. Slušnosť, istú džentlmentnosť v politike, to, že ten človek zjavne nekradol, neobohacoval sa, išlo mu o nejakú vec, či už si myslím, že s ňou súhlasím alebo nie. Ale bol takýmto človekom a to treba oceniť, a preto bol aj pozitívny symbol pre ľudí, ale dával im aj nádej, že sa tá politika dá nejako robiť a nemusí byť svinstvo.
To, čo som si dovolil spochybniť a to nebolo kádrovanie, to sú fakty. Dubček podpísal kapituláciu po ´68., vzdal sa prvého tajomníka, stal sa predsedom Federálneho zhromaždenia, čím zaštiťoval novú moc, nechal sa poslať za veľvyslanca do Turecka. To nie je kádrovanie, to sú fakty, o ktorých všetci vieme. To sú fakty. Čiže Dubček pre mňa nie je symbolom boja proti okupantom. Ale to ešte neznamená, že to nebola osobnosť, ktorú treba vnímať pozitívne, pretože pre tých ľudí symbolizovala nejakú nádej, že sa to dá robiť aj normálne.
Čo sa týka pána poslanca Hrnka, ktorý si tak zakladá na faktoch, chcel by som ho len upozorniť, že sa volám Krajniak a nie Krajňák, ako sa to častokrát niekomu pletie.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, osoba Alexandra Dubčeka je významnou postavou moderných slovenských dejín, ale určite by som to neformuloval tak, že je to, tak ako tu kolegovia povedali, najvýznamnejší alebo najdôležitejší politik našich moderných dejín, a pokúsim sa povedať aj prečo.
Alexander Dubček bol kontraverzným politikom, ktorý robil aj veci, ktoré nie sú také, ktoré by sa dali označiť, že dajme ich na piedestál toho, čo si predstavujeme, ako sa najvyšší činiteľ alebo osobnosť národa má správať. Skúsim ich pripomenúť. Päťdesiate roky. V 50. rokoch bol Alexander Dubček popredným funkcionárom komunistickej strany, ktorý sa v trenčianskom regióne zasadil o to, že teda veľa ľudí bolo nespravodlivo potrestaných, stíhaných za svoje názory, za svoje predstavy o tom, ako sa má realizovať politika v štáte. To je fakt, ktorý nemôžme z jeho života vyškrtnúť.
Po druhé, po okupácii 21. augusta 1968 Alexander Dubček podpísal kapitulačné protokoly v Moskve. To je takisto fakt, ktorý sa z jeho života nedá vyškrtnúť. Dal nádej veľa ľuďom po tom, čo sa vrátil z Moskvy, po tom, ako ho z Moskvy prepustili, a povedal, že obrodný proces bude pokračovať ďalej. Tým dal ľuďom falošnú nádej, že to ešte nemusí byť také zlé. V apríli 1969, čiže trištvrte roka potom alebo pol roka potom sa dobrovoľne vzdal funkcie šéfa komunistickej strany, načo bol inštalovaný Gustáv Husák a pomohol tým spustiť proces normalizácie, pretože ľudia si povedali, no, keď to urobil Saša dobrovoľne, tak asi to nebude až také zlé, ten Husák to uhrá.
V auguste 1969, v tom čase ako predseda Federálneho zhromaždenia, znovu participoval na tom, že Federálne zhromaždenie prijalo tzv. obuškové zákony, na základe ktorých mlátili príslušníci bezpečnostných zložiek tých ľudí, ktorí sa ho na námestiach zastávali a ktorí volali na jeho slávu. Ale ešte aj po tomto všetkom, keď si strana povedala, že aj na tom poste predsedu Federálneho zhromaždenia je to nepríjemné, tak poslušne odišiel za veľvyslanca do Turecka, to znamená do exilu. A keď sa strana po roku rozhodla, v roku 1970, že á, ani to nie je dobré, aby bol veľvyslancom niekde vo vyhnanstve v Turecku, tak sa poslušne vrátil domov a 20 rokov mlčal. Mlčal.
Alexander Dubček bol ovplyvnený geopolitickou situáciou vo svete natoľko a tým zážitkom v auguste 1968, že on na rozdiel od mnohých iných, napríklad aj Jána Budaja, ktorí verili, že sa treba nejako pričiniť o to, aby ten komunistický režim padol, že treba niečo robiť, treba vzdorovať, on čakal, kým ho rehabilituje Moskva. Pretože po skúsenosti so šesťdesiatym ôsmym neveril, že bez rehabilitácie v Moskve bude môcť normálnym spôsobom pôsobiť ďalej vo verejnom živote a v politike a že sa vôbec niečo dá zmeniť. No mýlil sa, mýlil sa, ako sa ukázalo, veľmi sa mýlil. Toto treba povedať, aby boli zaznamenané fakty, lebo aj toto sa stalo.
A teraz prejdem k ďalšej veci. A teraz ešte, keď sa bavíme o tej významnosti alebo nevýznamnosti v našich moderných dejinách, nemal by byť pre nás väčšou inšpiráciou taký Milan Rastislav Štefánik, ktorý bol ochotný bojovať za to, aby sme získali slobodu? Lebo on reálne bojoval na francúzskom fronte, na talianskom fronte, na ruskom fronte. Nie je toto niečo také, že čo potrebujeme oceniť? Tým neznižujem Alexandra Dubčeka, iba hovorím, že máme tu aj osobnosti, ktoré ešte v kritických situáciách prejavili, povedal by som, väčšie odhodlanie naozaj nasadiť aj svoj život.
Keď sa bavíme, čo tento národ potrebuje vyzdvihnúť, nie je pre nás príkladom generál Golian, ktorý v čase úplne analogickej, 29... (Reakcia z pléna.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Hrnko!

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
Pán Hrnko, vy...

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Hrnko, môžte potom vystúpiť. (Výkriky z pléna.)

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
Jaj, poďte, poďte sa porozprávať, pán Hrnko. Nevykrikujte tu jak baba na trhu!

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krajniak, berie vám zbytočne čas, takže...

Krajniak, Milan poslanec NR SR
Neberie, ja som, ja som schopný svoje myšlienky formulovať rýchlo.
Generál Golian v tej istej situácii ako Alexander Dubček akurát v oveľa nižšej funkcii podplukovníka, provianťáka, nemecký Wehrmacht začal obsadzovať Slovensko rovnako ako v tom ´68., ale Dubček bol šéfom štátu, mal pod kontrolou armádu, moc. Čo mal generál Golian? Napriek tomu vydal rozkaz: Klaďte odpor! Vďaka tomu sa naše dejiny nepodobajú na tie dejiny české, ktoré pri Bielej hore si naposledy vystrelili, v 1840. nemali ani naše dobrovoľnícke výpravy, v 1938. Mníchov, v 1968. nič, ale my sme sa postavili so zbraňou v ruke vtedy, keď cudzia armáda začala obsadzovať naše územie. Nie je náhodou ten generál Golian taký, ktorého by tiež bolo treba za toto oceniť a postaviť na piedestál? Ale napriek tomu; toto som chcel povedať, aby to bolo zaznamenané.
Ale napriek tomu si myslím, že Alexander Dubček je pozitívnou postavou našich dejín a pokúsim sa povedať prečo. Alexander Dubček je ľuďmi vnímaný ako symbol – a oprávnene – človeka, ktorý mal rád ľudí, chcel im pomôcť, nekradol, neobohacoval sa, je pre nich príkladom človeka, že na čele štátu môže byť aj niekto, kto proste nie je nejaká politická skorumpovaná krysa. Alexander Dubček je symbolom a dôkazom toho, že politika sa dá robiť aj takým spôsobom, že v ňu ľudia môžu veriť, že sa v nej môžu diať pozitívne veci. A v tom ´68. sa diali pozitívne veci pod vedením Alexandra Dubčeka. Naozaj to bolo obdobie rozvoja, rozmachu až do okupácie, kedy ľudia cítili, že sa proste majú lepšie, majú viacej slobody, sú dôstojnejší, môžu si otvorene povedať svoj názor, otvorili sa nejaké životné perspektívy, svet nás vnímal. Aj toto je Alexander Dubček.
A po ´89.; chcem povedať ešte jednu vec. Ja si po ´89. Alexandra Dubčeka vážim za to, že napriek tomu, že jeho politické názory sú odlišné od mojich, niekoľkokrát som ako mladý študent dokonca osobne zažil situácie, kde bol, ako sa to už politikom stáva, postavený pred dav ľudí, ktorí mu nadávali, opľúvali ho kvôli jeho názorom, nazvime to federalistickým? A on nebol sráč. On sa tým ľuďom postavil a trval na svojich názoroch a pokojne a proste dokázal ich zvládnuť a ukľudniť ich. Toto je tiež princíp, ktorý treba oceniť. Že za svojimi názormi si treba stáť, aj keď sú v tom danom momente alebo v tom danom čase v menšine.
Takže ja si myslím, že Alexander Dubček je pozitívnou postavou našich dejín, myslím si, že je v poriadku, pokiaľ; a mne nevadí, že to bude vláda, nech vláda udeľuje štátnu cenu, veď aj vláda má právo; alebo povedal by som nejakým spôsobom oceniť ľudí, o ktorých je presvedčená, že si to zaslúžia, ale chcel som pri tejto diskusii ukázať tú postavu Alexandra Dubčeka vcelku.
A teraz chcem povedať toto. Prečo je takou, takým tým symbolom Slovenska? No nie sme aj my všetci občas slabí, občas robíme chyby? Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Ďakujem pani kolegyni Gaborčákovej a pánu kolegovi Gröhlingovi za podporu a vyjadrenie ich stanoviska. Na otázku vás, pán kolega Petrák, predmetný údaj 25-tisíc nájdete v materiáli z medzirezortného pripomienkovania. Tam ho nájdete. A pokiaľ ide o iné údaje, všetky údaje, ktoré uvádzam, som si overila. Spravidla v mojich prejavoch nepostavím údaje na vode. Vždycky si to overím, aby to, s čím operujem, malo nejaké reálne ratio. A to, že tie moje prejavy alebo prejavy iné, ktoré sa týkajú školstva, sú emotívne, vychádzajú z holej skutočnosti a síce, že školstvo máme v situácii a v stave, v akom je, a ľudia, ktorí v ňom pracujú, či už priamo alebo nepriamo, sú znechutení a ich reakcie potom majú tento emotívny charakter. Čiže nie je to snaha o senzáciu a už vonkoncom nie populizmus. Je to proste prezentovanie holých faktov, s ktorými keď pracujete v dennodennom živote, spôsobuje, že možno tí ľudia reagujú emocionálne. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ako pedagóg, ktorý niekoľko rokov už pôsobí v oblasti školstva, vyjadrila k vládou predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Ako vieme po preštudovaní predmetných materiálov, predkladateľ si dal za cieľ zaviesť spravodlivejší a adresnejší systém financovania, čiastočné zjednodušenie systému, zníženie byrokracie a predchádzanie neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov. Okrem iného zistíme, že predložený návrh zákona by mal upravovať najmä: výpočet koeficientu kvalifikačnej štruktúry tak, aby zohľadňoval aj prax pedagogických zamestnancov, veľmi dôležitý bod, poskytovanie finančných prostriedkov na rozvoj škôl a školských zariadení v rámci tých dotácií a rozvojových projektov. Ďalej je to dôležitý bod - poskytovanie finančných prostriedkov na dopravu žiakov do školy z obcí, v ktorých nie je zriadená základná škola alebo jej časť, najmä so zohľadnením vyučovacieho jazyka, poskytovanie príspevku na kurz pohybových aktivít v prírode, poskytovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách - tomu sa taktiež plánujem trošku viac povenovať - administratívnu záťaž škôl a školských zariadení a ich zriaďovateľov a v neposlednom rade i také záležitosti ako ukazovatele, podľa ktorých sa rozdeľujú podielové dane obciam na činnosť školských klubov detí a zariadení školského stravovania. Rozdeľovanie týchto podielových daní obciam na stravovanie žiakov je tiež jeden z bodov, ktorý je zaujímavý.
Dávam do pozornosti, že už v procese prípravy predmetného návrhu zákona bolo uplatnených až 210 pripomienok, z toho až 109 zásadných, ktoré mali charakter zásadný. Na rokovanie vlády Slovenskej republiky bol návrh zákona predložený s 56 zásadnými rozpormi, ktoré uplatnili odborníci v oblasti školstva, v ktorých združujú rôzne profesné organizácie. Za niektoré spomeniem napríklad Nové školské odbory, Slovenská komora učiteľov, s ktorými som bola aj v kontakte, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenska, Združenie katolíckych škôl Slovenska, Združenie základných škôl a tak ďalej. Aj toto, tento fakt svedčí o tom, v akej kvalite vláda predkladala, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky tak významný zákon, ktorým je zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.
Chcem len pripomenúť, že v oblasti školstva, keď trošku zalovíme v pamäti, si vláda neplní svoje takpovediac domáce úlohy, ktoré si stanovila vo svojom vládnom programe, podľa ktorého, citujem: "Vláda konštatuje, že súčasný stav slovenského školstva, a to tak regionálneho ako aj vysokého, považuje za veľkú výzvu. Zlepšenie tohto stavu si vyžaduje zásadné vnútorné aj vonkajšie systémové zmeny", na čom sa zhodneme, "a vláda je odhodlaná ich pripraviť a začať neodkladne uskutočňovať. Návrh týchto zmien sformuje vláda do konca roku 2016", v národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania v podobe, v akej už máme možnosť poznať, ktorý bude teda obsahovať aj dlhodobú koncepciu obsahu výchovy a vzdelávania a bude pokrývať v desaťročnom výhľade dlhodobé zámery a ciele Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania, a to od predprimárneho vzdelávania cez primárne, sekundárne a samozrejme vysokoškolské vzdelávanie.
Ďalej stojí za zmienku aj ďalší citát, ktorý ma inšpiroval k napísaniu tohto príspevku a k reagovaniu: "Vláda zabezpečí výrazné zvýšenie verejnej investície do školstva spojené so zásadnými vnútornými zmenami systému školstva. Zvýšenie zdrojov do školstva je o to naliehavejšie, že doterajší stav, ako to opakovane zdôrazňujú aj významné medzinárodné inštitúcie, ako napríklad OECD alebo Európska komisia, vykazuje z hľadiska medzinárodných porovnaní jednoznačne črty nedostatočného financovania. Nedostatočné financovanie sa v prvom rade, okrem iného, prejavuje v nízkom platovom ohodnotení učiteľov, čo spomíname pri každej príležitosti z rôznych strán. A to nielen v porovnaní s inými krajinami, ale aj vo vzťahu k iným vysokoškolsky vzdelaným občanom Slovenskej republiky. Táto skutočnosť má priamy a prioritný negatívny dopad na kvalitu školstva."
Toto všetko uvádzam preto, lebo si myslím, že súčasná vláda ani po vyše roku svojho fungovania neprináša nové systémové - a chcem zdôrazniť slovíčko "systémové" - riešenia, ktoré by napĺňali strategické ciele Slovenskej republiky v oblasti školstva, ako ho nám predložila, alebo teda ako, ale predložila nám len záplatu, ktorou chce riešiť zlý súčasný stav.
V tejto súvislosti, keď si trošku zalovím v pamäti, som na marcovej alebo aprílovej schôdzi predkladala zákon, ktorý sa týkal školských uniforiem a, čo je ešte dôležitejšie, logopédov a tam jeden z postrehov od mojich kolegov bol, že načo predkladáme zákon, ktorý parciálne rieši nejaký problém, keď toto jedného dňa bude v akomsi balíku systémových zmien, ktoré budú prezentované v národnom programe rozvoja vzdelávania? Ja som vtedy odpovedala na to tak, že jednoducho žijem tu a teraz a snažím sa riešiť problémy, ktorými žijem ja, žijú ľudia v mojom okolí, žijú ľudia tohto štátu. Takže preto to parciálne riešenie, aspoň kde-tu niečo vybrať a skvalitniť tým ľuďom život. A to je presne to, čo som spomenula práve pred chvíľkou, že máme tendenciu alebo víziu robiť systémové zmeny, tie sa však zatiaľ nedaria. Robíme teda parciálne, tak ako to vidíme teraz a ja ako opozičný poslanec, keď sa snažím tiež parciálne skvalitniť ľuďom život v oblasti školstva, tak zistím, že i keď je to nápad dobrý, ako mi bolo povedané, žiaľ, neuskutoční sa, resp. nezahlasujeme zaň.
Myslím si, že je naozaj nutné zabezpečiť dostatočné finančné krytie na prevádzku základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktoré odborníci odhadujú na úrovni 6 % HDP. Zastávam názor, že zvýšenie kvality vzdelávania bez splnenia tejto požiadavky nie je reálne a ani možné. Ide o nutný krok k uskutočneniu pripravovanej reformy. Aj výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v oblasti školstva z roku 2015 svedčia o tom, že do škôl by malo smerovať, samozrejme, ako všetci vieme, viac peňazí. Z kontroly tiež vyplýva, že systém financovania škôl a školských zariadení je treba zjednodušiť, stransparentniť a hlavne finančne posilniť. Ja osobne by som prízvukovala najmä to zjednodušenie a finančné posilnenie. Normatív musí zohľadňovať všetky zákonom uložené povinnosti, ktoré musia školy plniť alebo splniť.
Odporúčam osobne prehodnotiť aj financovanie škôl a školských zariadení zo súčasného režimu financovania originálnych kompetencií do režimu financovania prenesených kompetencií realizovaného prostredníctvom ministerstva školstva, pretože prostriedky pre rezort školstva po schválení v štátnom rozpočte majú končiť na ministerstve školstva a nie sa presúvať cez ministerstvo vnútra, ktoré nemá príslušné kompetencie na riadenie školstva. Nazdávam sa, že ušetrené finančné prostriedky škôl pod ministerstvom vnútra sa už do školstva nevrátia.
Zo správy Slovenskej komory učiteľov o výsledkoch prieskumu zameraného na zmapovanie situácie ohľadom financovania škôl a školských zariadení cez originálne kompetencie vyplýva, že jeho súčasnou situáciou financovania škôl a školských zariadení cez originálne kompetencie je nespokojných až 73 % riaditeľov, čo je 1 012. Až 84 % naproti tomu riaditeľov škôl a školských zariadení financovaných cez originálne kompetencie je za to, aby boli tieto financované cez prenesené kompetencie. To znamená, že priamo z ministerstva školstva.
Samosprávy nie sú povinné dať celý normatív na žiaka škole a školskému zariadeniu. Tento normatív, ktorý určuje štát, je pre zriaďovateľov len orientačný. Podmienky k získavaniu financií nie sú pre všetky školy rovnaké, aj keď majú na ne spravodlivý nárok. Na systém financovania, v ktorom má zriaďovateľ možnosť ukrajovať si z balíka peňazí bez transparentných kritérií, v konečnom dôsledku doplácajú naše deti a mládež. Dochádza k znevýhodňovaniu v odmeňovaní 25-tisíc zamestnancov školstva v pôsobnosti samospráv.
Taktiež sa prihováram za to, aby bolo v zákone zabezpečené zvyšovanie kapacít materských škôl. To je téma, ktorú vnímam obzvlášť citlivo. To znamená, že otváranie nových tried tak, aby každé dieťa od troch rokov života sa mohlo vzdelávať, ak o to teda rodina prejaví záujem. Čiže toto je vec, ktorú si myslím, že každé dieťa má mať rovnakú príležitosť na vzdelávanie. V opačnom prípade sa znižujú jeho šance na včasnú diagnostiku, prípadne prípadných výchovno-vzdelávacích problémov a ich potrebnú intervenciu, čoho dôsledkom je školské zlyhávanie a napokon znížená uplatniteľnosť na trhu práce.
Dofinancovaním materských škôl by sme mohli riešiť aj zamestnávanie ďalších profesií, ktoré sa starajú o zdravý vývin dieťaťa, napríklad logopéda, okrem iného. V zákone je potrebné riešiť aj finančné krytie pre zamestnanie odborných zamestnancov a asistentov učiteľa v školách. To sú tí tzv. špeciálni pedagógovia, psychológovia, logopédi, sociálni pedagógovia, liečební pedagógovia a asistenti učiteľov pre deti so špeciálnymi potrebami. Taktiež je potrebné riešiť nadaných žiakov. Preto navrhujem, aby nebola zo zákona vypustená možnosť pre školy žiadať o finančné prostriedky na osobné náklady asistentov učiteľa a pre žiakov s nadaním. Títo žiaci potrebujú pri rozvoji individuálneho potenciálu podobne individualizovanú podporu, ako žiaci so zdravotným znevýhodnením.
V návrhu zákona absentuje riešenie tzv. dopravného pre žiaka, to už môj predrečník spomínal, ktorý navštevuje súkromnú školu. Dieťa, ktoré navštevuje, alebo teda ten žiak, ktorý navštevuje súkromnú školu, ak sa z verejných prostriedkov prispieva na dopravné žiaka verejnej alebo cirkevnej školy, ktorý rieši situáciu tak, že v obci, kde má trvalý pobyt, nie je zriadená škola, žiadna škola, môže byť najbližšou voľbou aj súkromná škola. Podľa môjho názoru nie je preto možné znevýhodňovať žiaka pri výbere najbližšej dostupnej školy odopretím príspevku na dopravu takéhoto žiaka, ak si vyberie súkromnú školu, pretože aj rodičia takéhoto žiaka platia dane rovnako, ako rodičia ostatných detí.
Ďalej chcem poukázať na nesystémovú zmenu, ktorá sa týka zrušenia účelovej viazanosti príspevku na výchovu a vzdelávanie v materských školách. Ministerstvo školstva pôvodne predložilo návrh, v ktorom sa účelová viazanosť mala rozšíriť na všetky deti navštevujúce materské školy. V súčasnosti sa účelovo viaže príspevok od štátu len na predškolákov tak, aby mohol byť použitý výlučne na učebné pomôcky, didaktickú techniku, exkurzie, spotrebný materiál na výchovu, vzdelávanie a podobne.
Podľa mojich informácií je väčšina riaditeľov materských škôl za ponechanie účelovej viazanosti príspevku. Toto je zase reakcia od ľudí, ktorí ma oslovili s rôznymi pripomienkami. S možnosťou financovať z príspevku napríklad kúrenie a podobne hrozí, že všetky finančné prostriedky, ktoré z príspevku boli pôvodne využívané na bežnú prevádzku, ako na učebné pomôcky a podobne, nebudú mať v rozpočte nič. Deti tým prídu o kvalitné alebo kvalitatívne, to nazvime, zabezpečenie predškolskej prípravy a rozvíjanie predpokladov pre školskú pripravenosť, čo je základom pre úspešný štart do ďalšieho vzdelávania. V prípade schválenia zmeny sa zabezpečenie výchovy a vzdelávania v materských školách môže stať úplne závislé od podpory rodičov a pedagógov. Vládna úprava zákona môže preto byť v rozpore s ústavným právom detí na rovný prístup k vzdelaniu, ktoré má štát garantovať a nie ponechať na dobrú vôľu zriaďovateľov. V mojom vystúpení som teda poukázala na niekoľko, alebo teda možno z niekoho pohľadu na množstvo systémových nedostatkov v oblasti školstva, ako aj na nedostatky, ktoré predkladaný zákon má a z vyššie uvedených dôvodov preto ja, ako aj moji kolegovia z hnutia SME RODINA predmetný zákon v danej forme nepodporíme.
Ďakujem za pozornosť.